Sociálne demokratický dr Dérer môže
najmenej systemizovať mstu vo svojom návrhu proti
tým, ktorí r. 1919 bojovali alebo viedli boj ako
sociálni demokrati a proletársku diktatúru
z časti zradili. (Souhlas.)
Ktorýkoľvek z bodov a) až d), odst. 3 §u
1 návrhu stačí k tomu, aby tak zvaní
emigranti nedostali sa tu ku štátnemu občianstvu
ani vtedy, keď ináče vyhovujú iným
náležitostiam návrhu. Podľa bodu a) vylučuje
sa udelenie práva štátno-občianskeho
v prípade "trestného činu proti bezpečnosti
republiky". Avšak čo znamená "trestný
čin"? Ktorý zákon a paragraf to znamená?
Čo ohrožuje bezpečnosť republiky? Všetko
to je nekonečne elastické, neurčité
a možno to vykladať podľa ľubovôle tých,
ktorí sú u moci. Slovom "trestný čin"
nevysvetľuje sa ani to, či ide o zločin, prečin
alebo prestupok, či trestný čin má
byť preukázaný, či má byť
dokázaný právoplatným rozsudkom alebo
či stačí trestné oznámenie
od četníka? (Výkřiky posl. dr Holoty.)
Takáto povrchná osnova je už sama trestným
činom, lebo poskytuje príslušným úradom
príležitosť k zašantročeniu práv
a preto bod a), odst. 3 musí byť bez podmienky vymazaný.
(Souhlas.) Nemáme nič proti tomu, ak uvedie
pán zpravodaj také presne označené
a podľa paragrafov pomenované prípady, ktoré
učinia srozumiteľným zamietnutie nároku
na štátné občianstvo.
Bod b) je tiež takou kaučukovou osnovou. Nehľadiac
na to, že len veľmi málo ľudí opustilo
republiku "dobrovoľne" a vo väčšine
prípadov "dobrovoľného" vzdialenia
sa silne sa úrady o to pričinily; je veľmi
neurčitý výraz "prejavili nepriateľské
smýšľanie voči nej." Priateľské
alebo nepriateľské smýšľanie je citom
vnútorným, ktorý sa prejaví na vonok
alebo zostane ukrytý v duši. "Nepriateľským
smýšľaním" je všetko, čo
sa neľúbi vláde. "Protištátnym"
je dnes každý, kto je vážne opozičným
alebo hlavne ak je komunistom.
Takúto osnovu tedy nemožno prijať ani vtedy,
keď dôvodová zpráva slučuje dobrovoľné
vzdialenie sa s nepriateľským smýšľaním,
a hodí sa len k tomu, aby intencie "Národních
Listov" uplatňovaly sa proti tým, ktorí
činia nároky na štátne občianstvo.
Nespravodlivý je i bod c), lebo právoplatne vyhostených
vylučuje zo štátneho občianstva. Tu
pán dr Dérer bojuje proti sebe samému
a zapomína na elementárne pravidlá logiky.
Lebo buď to bola spravodlivá dosavádne sledovaná
prax, stanovisko ministerstva vnútra a najvyššieho
správneho súdu, a tedy i na základe toho
nastalé, dnes z právoplatné vyhostenia, a
vtedy nie je treba tohoto návrhu zákona, alebo je
treba tohoto "lex Dérer" práve pre bezzákonné
vyhostenia, a v tomto prípade je naprosto absurdným,
keď zákonodarstvo sankcionuje spáchané
bezprávia, aby "mrtví nemohli vstať z
mrtvých". (Výkřiky.)
Áno, my požadujeme, aby mohlo prísť ku
svojmu právu tých veľa tisíc ľudí,
ktorí i podľa dôvodovej zprávy návrhu
boli z republiky vyštvaní. Tedy i tento bod c) musí
byť vymazaný, ako ktorý sa diametrálne
prieči poníženému duchu návrhu.
(Souhlas.)
Bod d) je namierený nielen proti tým, ktorí
po 28. októbri 1918 vstúpili do služby cudzieho
štátu, ale i proti bývalým rudým
vojakom a funkcionárom, ba i proti takým robotníkom,
ktorí sú na pr. v Maďarsku dôverníci.
Poneváč mierová smluva st.-germainská
nastúpila platnosť 16. júla 1920, navrhovali
sme ako zmenu tento počiatočný deň.
Zákon uvádza náležitosti žiadosti
a dáva županským úradom možnosť
zamietnuť žiadosť a limine. Vzhľadom na záujmy
pracujúceho ľudu a aby tu bola voči byrokracii
nejaká protiváha, navrhovali sme doplňovací
bod k §u 4, podľa ktorého nemôže byť
zamietnutá žiadosť, ktorá je k pátraniu
spôsobilá.
Návrh dáva ministerstvu k vybaveniu dvojročnú
dobu. Ač vieme, že vyšetrovanie, ktoré
siaha na 20 rokov naspäť môže si vyžadovať
dlhšiu dobu, predsa len dvojročná doba je príliš
dlhá a navrhovali sme, aby bola zkrátená
na jeden rok.
Je náramne dôležité, aby do vybavenia
žiadosti uchádzač nemohol byť vyhostený.
Stav je totiž ten, že dnes úrady nečinia
si otázku svedomia z toho, či majú nepohodlného
občana vyhodiť za hranice bez ohľadu na apelátu.
Najnebezpečnejším je však fakt, že
sťažnosť podaná u správneho súdu
nemá pre vyhostenie odkladacieho účinku.
Môže sa tedy vo veľa prípadoch stať,
že ešte i správny súd zbiľaguje vyhostenie,
avšak až za rok po faktickom vyhostení, keď
úbožiak v cudzom štáte buďto už
zomrel alebo získal existenciu. Tento pozmeňovací
návrh podali sme aj ako rezolúciu.
Mimo iných drobných, avšak dôležitejších
návrhov je podstatný ten náš pozmeňovací
návrh, ktorý znamená vlastne recepciu určitej
časti pôvodnej osnovy návrhu, poneváč
pánov dr Dérera a Szent-Iványho
odzbrojili zástupci vlády. Ide o to, že
zákon nedáva tým, ktorých právo
uzná, penziu, invalidnú rentu alebo prípadné
iné požitky, zpätne, ale len odo dňa vybavenia
žiadosti. To zase odporuje podstate zákona, je bezprávnym
a priamo rozhorčujúcim zponížením.
Veď zákon je vybudovaný na tom podklade, že
nedáva právo nové, ale len uznáva
právo, ktoré bezzákonná prax odnímala.
(Souhlas.) Jestliže uchádzači, ktorí
putovali touto kalváriou, mali na svoje požitky, penziu
atď. právo už pred rokami, od 28. októbra
1918, ako by bolo teraz možné jednak toto právo
uznať, jednak však odopierať materielné
dôsledky tohoto uznania? (Posl. Szent-Ivány [maďarsky]:
Za to ja nemôžem!) Obzvlášte, keď
ministerstvo môže čakať dva roky s vybavením
a v prípade zamietnutia môže oprávnenec
zase roky čakať na rozsudok najvyššieho
správneho súdu. Je to naozaj vyhladzovacia válka
a so strany štátu pri najmenšom nemravné
a úžernícke sporenie na koži prenasledovaných.
Konečne v §e 7 poskytuje sa z milosti tohoto návrhu
vláde možnosť odňať štátne
občianstvo už po rokoch po jeho udelení. Tu
je potom vedľajšie, či uchádzač
len vedome použil nepravej listiny alebo udaja. Je to zase
len kaučuková osnova, ktorú môže
úrad vykladať ľubovoľne. Ani my neberieme
ochranu padelateľov listín, ale prajeme si, aby osnova
zákona bola jasná a nebolo ju možno ináč
vykladať. A preto doporučujeme na miesto slov "nepravých
a nesprávnych" slovo "falšovaných".
(Místopředseda Slavíček zvoní.)
Skončím.
Vážené Národné shromáždenie!
Kto bydlí v zemiach historických, nemôže
pochopiť, porozumieť a uveriť to roztrpčenie,
ktoré vyvoláva v obyvateľstve, hlavne robotníctve
Slovenska a Podkarpatskej Rusi tá podlá prax úradov,
ktorou sa občianske právo odkopávalo bez
akéhokoľvek právneho citu. Kto medzi nami nežije,
ten nemôže uveriť, koľko tisíc existencií
bolo touto zlovôľou podlomené so zbraňou
osobnej msty, úradnej svevôle a štátno-občianskej
štvanice.
Ale ešte i ten, kto na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi bydlí,
len vtedy vidí pomery jasne. ak koná veľazodpovednú
prácu v komunistickom hnutí. (Souhlas.) Komunistický
robotník je takmer v mimozákonnom stave, je hračkou
v rukách detektívov, úradov, ktoré
po každej demonštrácii zahája štvanicu
na najlepších, najpoctivejších, najsrdnatejších
a tedy najexponovanejších súdruhov a rýchlym
vyhosťovaním zdecimujú rady robotníckeho
hnutia. Žalár a pendrek je už dobrý len
pre tých, ktorých nemožno bez väčšieho
ruchu pozbaviť štátneho občianstva a vyhostiť.
Možno ich však vyhostiť dotiaľ, kým
sa táto otázka dobrým zákonom neupraví,
podľa dnešnej praxi každého, kto je proletár.
Otázka štátneho občianstva je u nás
bojišťom. na ktorom padajú celé rodiny.
Slabí starci, ženy a deti plačú, kľajú,
žebronia u rôznych úradoch s listinami i o listiny,
aby mohol tu ostať živiteľ, aby tu mohla ostať
rodina, aby dostali penziu, invalidnú rentu, vdovské
i sirotské zaopatrenie. Veľa desaťtisícov
tvrdých, chrabrých a poctivých ľudí
nosí na nohách rukách neviditeľné
okovy lebo vie, že akonáhle začne vykonávať
svoje práva, umlčia ho odňatím práv,
a medzi četníckymi bodáky vyvezú ho
do cudziny, kde snáď tiež je len bezprávny
a beženec. Samovôľa a zneužívanie
presahujú všetky pojmy a preto je nezbytne treba zákonitého
opatrenia. Zákon však musí byť dobrý,
poctivý a jasný. Bez navrhovaných zmien však
je tento návrh slabý, neurčitý a dáva
nekonečné pole ďalšej úradnej samovôle.
Návrh tento i naďalej pozbavuje možnosti získať
práva občianskeho najmenej polovicu tých,
ktorí sú dnes v neistote.
My zákon tento odhlasujeme, lebo chceme, aby sa uľavilo
aspoň tým niekoľko tisícom trpiacich
ľudí. Nezamlčujeme však že návrh,
zákona je planý, návrh neznamená riešenie,
ale je výsledňou istého shnilého kompromisu,
(Souhlas.) neposlúži riešeniu, ale agitačnému
účelu. Vieme však, že plnosť práv
slobody, istotu štátno-občiansku a svetové
občianstvo prinesie len kolektívny výrobný
poriadok a vláda pracujúcich. (Potlesk komunistických
poslanců.)
Místopředseda Slavíček (zvoní):
Dalším řečníkem je p. posl.
Szent-Ivány.
Posl. Szent-Ivány (maďarsky): Vážene
Národné shromaždenie! Nechcem sa púšťať
do debaty s veľaváženým pánom kol.
poslancom ktorý hovoril predo mnou, len chcem konštatovať,
že nechceme konkurovať v tom ohľade, čia
zásluha alebo čia tvorba je tento návrh.
Vôbec neverím, žeby sa s našej stránky
bola do tejto akcie vmiešovala kortešná politika.
My otázku túto chceme riešiť tak, ako
sme si toho priali a želali.
Musím však konštatovať, že by táto
otázka ešte dlho nebola pojednávaná,
keby sme my k tomu neboli dali impuls. Budeme hľadať
spôsoby, aby sme tento návrh, obsahujúci len
čiastočné riešenie, doplnili novým
a lepším zákonom.
Nechcem dlho hovoriť a čas mrhať zbytočným
dokazovaním. chcem len konštatovať, že poslanci
maďarskej národnej strany a jej poslanecký
klub nie sú spokojní s týmto návrhom
a preto ponechávajú si voľnú ruku. K
tomu účelu ráčte dovoliť, aby
som z poverenia poslancov maďarskej národnej strany
a s nami spojených nemeckých poslancov prečítal
túto deklaráciu (čte):
"V otázke domovského práva a
štátnej príslušnosti stojí maďarská
národná strana na zákonitom základe,
vytvorenom trianonskou mierovou smluvou. Článok
61. trianonskej mierovej smluvy udeľuje štátno-občianske
právo bývalým uhorským štátnym
občanom tak, že k tomu nie je treba svolenia Československej
republiky. (Souhlas.)
Domovské právo je základom štátneho
občianstva, a ako je známo, v otázke, kto
nadobudnul domovského práva na základe uhorského
zák. čl. XXII z r. 1886 vzišiel spor, v ktorom
najvyšší správny súd zaujal stanovisko,
odporujúce uhorskému právu a na jeho základe
vyvinuvšej sa právnej praxi vzdor tomu, že podľa
práva medzinárodného je v otázkách
štátu smerodajným vždy právo, ktoré
na dotyčnom území platí. (Souhlas.)
Toto podľa nášho názoru nesprávné
stanovisko najvyššieho správneho súdu
ohrožovalo a ohrožuje existenciu niekoľko sto tisíc
tunajších bývalých štátnych
občanov a preto maďarská národná
strana podala svoj návrh zákona, ktorým chcela
docieliť, aby možnosť automatického nadobudnutia
domovského práva bola uznaná zákonom.
Pri zjednotenom pojednávaní tohoto návrhu
a návrhu podaného od dr Dérera presvedčila
sa strana, že za dnešných pomerov politických
strán nebude nám možno k úplnému
uplatneniu nášho stanoviska získať väčšinu
a že maximom výsledku, ktorého bolo možno
dnes docieliť, je to, čo obsahuje návrh práve
pojednávaný. Museli sme tedy voliť, či
máme presadiť riešenie podstatné, avšak
len čiastočné, a či máme trpieť
dnešné pomery a so založenými rukami dívať
sa na ťažkú situáciu tých, ktorí
nemajú domovského práva a štátnej
príslušnosti.
Návrh tento poskytuje reparáciu väčšej
polovici ľudí práv pozbavených a my
slávnostne prejavujeme, že si ponecháváme
naprosto voľnú ruku k vybojovaniu úplného
riešenia, zodpovedajúceho nášmu stanovisku
a použijeme k tomu každého prostriedku, ktorý
bude nám po ruke. (Souhlas.)
Maďarská národná strana tedy pokladala
za svoju povinnosť využiť dnešnej politickej
situácie k tomu, aby otázka táto teraz bezpodmienečne
dostala sa pred zákonodarstvo, a je presvedčená
o tom, že bez uplatnenia svojej energie bolo by akékoľvek
zákonodarné riešenie tejto otázky prišlo
na porad až po veľmi dlhej dobe alebo snáď
nikdy. (Výkřiky posl. dr Holoty.)
Jasne a rozhodne prehlašujeme, že pojednávaný
návrh zákona pokladáme len za bázu
východiska k uplatňovaniu oprávneného
požiadavku maďarskej národnej menšiny. (Souhlas.)
a len zdôraznením tohoto nášho stanoviska
ho odhlasujeme, avšak tak, že zaujmeme stanovisko proti
paragrafom, ktoré sú proti nám namierené.
(Výkřiky posl. dr Jurigy.) Najdeme spôsob,
aby sa zmenily tie body návrhu, ktoré silou-mocou
sú doňho pojaté napriek našim energickým
protestom."
Prehlašujem ďalej, že budeme podporovať rezolučný
návrh kol. posl. Hackenberga, v ktorom sa žiada,
aby otázka domovského práva a štátnej
príslušnosti bola čo najskôr moderne
upravená. (Souhlas maďarských poslanců.)
Dovoľujem si krátko ešte prejaviť naše
nazeranie, že v otázkách týchto, ako
úfame a sme presvedčení, docielime výsledkov,
a úfame, že veľavážení členovia
ľudovej strany slovenskej budú nás v týchto
otázkach podporovať. (Potlesk maďarských
poslanců.)
Místopředseda Slavíček (zvoní):
Dále má slovo pan posl. dr Gažík.
Posl. dr Gažík: Slávna snemovňa!
Povinnosťou každého štátu je, aby
upravil verejno-právné pomery všetkých
svojich občanov. Pri pojednávaní tohoto zákona
objavily sa zprávy v novinách, že tento zákon
pomenovaly rozličné časopisy lex Dérer.
(Výkřiky posl. Jurigy.) Už na túto
otázku poukázal posl. dr Gáti, že
nie je to návrh a zákon posl. dr Dérera,
ale aby som úprimne povedal, musela tu vyvstať táto
prekliata colná väčšina, aby upravila
verejnoprávné pomery každého občana,
ktorý v tejto republike býva a ktorému občanské
právo v tejto republike patrí. Čo vlastne,
prosím pekne, bolo príčinou a čo bolo
vlastne dôvodom toho, aby sa tento vládny návrh
objavil? Pán posl. dr Dérer iste má
zásluhu kol toho zákona, ale ak prizeráme
na ústavno-právny výbor, len pri jednom paragrafe
- a to bolo pri §e 6, naša strana sa hlasovania nezúčastnila
- podal tento návrh. Z toho je jasné, že vlastne
na tomto zákone mala záujem i naša strana,
tá chcela vidieť pomery všetkých občanov
tohoto štátu upravené, ako všetky ostatné
koaličné strany, ktorým záleží
na upravení verejnoprávnych pomerov občanov
tejto republiky.
Zákon z roku 1920 založený na mierových
smluvách saint-germainských upravil občianské
právo občanov tohoto štátu a za základ
vzal domovskú príslušnosť 1. januára
1910. Najvyšší správny súd rozhodol
v tejto záležitosti ohľadom domovskej príslušnosti
zákona z roku 1886 mýlne a rozhodol ten názor,
že čo sa týka domovskej príslušnosti
nestačí bývanie 4 roky v jednej obci, prispievanie
k obecným ťarchám, ale musí tá
obec toho istého občana prijať do obecného
sväzku.
Práve tá okolnosť, že najvyšší
správny súd mýlne vyniesol túto svoju
decíziu, vyvolala tento zákon, aby sa takýmto
spôsobom upravily pomery naších občanov.
Nechcem poukázať na jednotlivé prípady,
ale keby sa odvolávali naši slovenskí ľudia,
ktorých otcovia a praotcovia mali domovskú príslušnosť,
tu, ako na príklad brat bývalého ministra
Šrobára, ktorého občanské
právo v tejto republike berú v pochybnosť...
(Posl. Čulen: A minister Hodža má?)... Neviem,
jestli minister dr Hodža má, snáď
tiež nemá. Snáď nebude nikto pochybovať,
že pán minister dr Hodža občianske
právo má, keď podľa praxe najvyššieho
správneho súdu jeho občianske právo
môže sa vziať v pochybnosť ohľadom občianskeho
práva tejto našej republiky.
§ 1 tohoto zákona robí veľkú zmenu
a dáva možnosť občanom, ktorým
toto právo patrí, aby behom 5 rokov toto právo
si uplatnili. Tento paragraf sa odlišuje od starého
zákona z r. 1886, vlastne od zákona z r. 1920, keď
ustanovuje, že nie je treba prispievať na obecné
ťarchy a nie je treba, aby menovaný bol výslovne
prijatý do sväzku patričnej obce. Zákon
ten upravuje len v tom smysle, kto 1. januára 1910 predtým
4 roky bol nepretržite na území slovenskom
bez ohľadu na to, či to bolo v jednej, dvou alebo
aj štyroch obciach, jeho domovskú príslušnosť
a dáva mu nárok, aby sa mu v republike zabezpečilo
občianske právo. (Posl. Čulen: To snáď
ani drotári nedostanú, poneváč tam
nebývajú, oni stále cestujú!) To
máte pravdu.
Táto otázka je týmto zákonom upravená,
lebo zákon v §e 1 upravuje právné pomery
nepretržitosti bydliska - keď právny pomer nepretržitosti
bydliska je upravený v §e 1, odpadá táto
otázka pána posl. Čulena, že
by tí drotári nemali domovského práva,
poneváč neprerušili svoju domovskú príslušnosť.
Na základe toho, aby sa konečne objasnilo stanovisko
u najvyššieho správneho súdu, treba, aby
zástupci všetkých ministerstiev, tak ministerstva
vnútra, ako ministerstva zahraničia a ministerstva
financií zaujali stanovisko protivné ústavnoprávny
výbor sa rozhodol na tom, aby občania neviseli vo
vzduchu, aby vedeli, kam patria, aby im bolo umožnené
byť v tejto republike spokojenými a neprenasledovanými
a preto sa usniesol ústavne-právny výbor
a väčšina tohoto parlamentu za to, aby tento
návrh bol zákonom, aby usporiadané boly verejnoprávné
pomery všetkých občanov tejto republiky.
Naša strana na základe toho bude hlasovať za
tento zákon. (Potlesk.)
Místopředseda Slavíček (zvoní):
Slovo má nyní p. posl. Hrušovský.
Posl. Hrušovský: Veľactená snemovňa!
Návrh zákona, o ktorom veľactené Národné
shromaždenie pojednáva, iste že je na mieste,
aby upravil mnohé abnormality, ktoré pri otázke
štátneho príslušníctva na Slovensku
a v Podkarpatskej Rusi sa javia. Ťažkým bremenom
staly sa oné premnohé osoby na Slovensku, často
i nevinné a s hľadiska štátne-policajného
úplne spoľahlivé, od toho času, od kedy
náš najvyšší správny súd
v otázke výkladu §u 10 XXII. zák. čl.
z r. 1886 zaujal odchýlné stanovisko od prakse na
Slovensku a v Podkarpatskej Rusi odo dávna obyčajnej.
S tohoto hľadiska bolo by preto nám vítať
zákonnú úpravu otázky štátneho
občianstva určitých osôb na Slovensku
a v Podkarpatskej Rusi. Zákonná úprava zjednala
by predovšetkým jasno a zamedzila by v mnohých
prípadoch zneužívanie voľného uváženia
so strany niektorých zkorumpovaných administratívnych
orgánov.
Mohli by sme uviesť celý rad prípadov a uviedli
mnohé prípady tiež i moji predrečníci,
ako takýmto stavom veci trpia, hovorím, úplne
nevinní ľudia, ktorí v premnohých prípadoch
s rodinami svojimi od nepamätnej doby na území
Slovenska a v Podkarpatskej Rusi bývajú, ale nemajú
možnosti ani prostriedkov, aby dokázali dokumentárne
svoju príslušnosť obecnú a tak i štátnu.
Vieme dobre, že zákonodarstvo uhorské a i rakúske
práve v tejto veci malo odchýlné zásadné
nazeranie a preto návrh zákona by sme už z
tohoto ohľadu, že má slúžiť
unifikovaniu zákonov. mohli len uvítať.
Návrh zákona tak, ako bol ústavne-právnym
a rozpočtovým výborom schválený,
zdá sa poskytovať i dostatočných garancií
po stránke štátno-policajnej i nacionálnej
a z tohoto hľadiska by snáď vážnych
námietok proti nemu ani nedalo uviesť.
Pri tom všetkom musím sa osvedčiť proti
predlohe zákona, a to z toho dôvodu, že ona
prichodí k prejednaniu pred Národné shromáždenie
nie vo vhodnej dobe. Máme oprávnené obavy
v tomto smere so stanoviska prestiže nášho štátu
pred medzinárodnou verejnosťou. Stalo sa totiž,
že maďarskí členovia nášho
Národného shromáždenia, opierajúc
sa o našu smlúvu medzinárodnú s čelnými
mocnosťami dohodovými v otázke národných
menšín, podali proti výnosu najvyššieho
správneho súdu 28. decembra 1923 sťažnosť
na Spoločnosť národov a potom až predložili
tomuto Národnému shromaždeniu návrh
zákona na zákonnú úpravu štátneho
občianstva na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Podľa
našej mienky nebolo by námietok, aby táto otázka,
poneváč ona už v blízkej dobe v jeseň
bude riešená na medzinárodnom fóre,
bola riešena vnútrozákonne podľa petície
podanej na Sväz národov. Takéto riešenie
muselo by bez otázky citeľne dotknúť sa
prestíže nášho štátu v očiach
svetovej verejnosti.
Jestli páni poslanci z maďarskej strany idú
dnes napravovať svoj chybný ale premyslený
krok, ktorý urobili proti tomuto štátu namierenou
petíciou, predloženou medzinárodnému
fórumu, tým, že bárs pozde ale predsa
hľadajú riešenie doma u nášho zákonodarstva,
takto môžeme síce v známosť vziať,
ale nemôžeme dopustiť, aby nevčasným
riešením vnútorným utrpela dôstojnosť
štátu nášho vonku.
Domnievam sa, že námietky, nakoľko sa týče
iných hľadísk, ako na príklad otázka,
či tento návrh zákona netanguje mierové
smluvy alebo ústavnú listinu našu, neboly by
vážnou prekážkou prijatia navrhovaného
zákona, koniec koncov máme proti eventuálnym
konfliktom prameniacim z takýchto rozporov garanciu v ústavnom
súde. Práve tak nepovažovali by sme ani otázku
eventuálneho jednania s Maďarskom a s tým činené
dohodovanie sa o kompenzácie v tomto obore za správné
z dôvodov, ktoré uviedol pán zpravodaj.
Podľa nášho názoru korektným a
so záujmy tohoto štátu súhlasným
by bolo to, keby prejednanie tohoto návrhu zákona
stalo sa až po riešení petície pánov
Szent-Iványovcov na medzinárodnom fórume.
Jedná sa tu o krátky čas a jedine z týchto
dôvodov musíme hlasovať proti predlohe zákona
a zároveň vrele by sme si žiadali, aby vláda
predložila Národnému shromáždeniu
návrh jednotného a moderného zákona
o štátnom občianstve v tejto republike. (Souhlas
čsl. socialistických poslanců.)
Místopředseda Slavíček (zvoní):
Dále má slovo p. posl. dr Schollich.