Je přímo hříchem nynější
většiny i nynější vlády,
když možnost smírného soužití
národnostních menšin s národem československým
v tomto státě vydávají všanc
hned na prvním kroku takovým nejasnostem.
Tato nejasnost vzniká patrně z toho, že jednotlivé
nacionální strany nynější většiny
neodvažují se přiznati k nezbytné změně
politické linie a neodvažují se zastávati
správnost této linie před národem.
(Výborně!) Sociální demokracie
byla po převratu rovněž nucena změniti
svoji politickou linii, proti době předválečné.
Tato změna nebyla snadná. Ale, poněvadž
jsme ji považovali za nutnou v zájmu republiky i v
zájmu dělnické třídy, vybojovali
jsme názorový zápas o ni veřejně
před celým národem, třebaže s
těžkými obětmi.
Občanské strany československé však,
měníce linii své nacionální
politiky, neodvažují se odůvodňovati
tuto změnu a dosáhnouti pro ni souhlas národa,
nýbrž prohlašují naopak vstup svůj
do vlády se zástupci německých stran
za chybu, za jejíhož původce označují
socialistické strany, které odepřely s nimi
zůstati nadále ve vládě.
Jak je možno nazvati tuto neupřímnost historickým
okamžikem, když tvoří vlastně jednu
z hlavních slabin celého nynějšího
režimu? Jistě každý, kdo vážně
a nezáludně analysuje vládní prohlášení,
bude souhlasiti s námi, že toto prohlášení
je nejasné, neurčité a mlhavé a že
proto nemůže býti prohlášeno za
uspokojivé. My sociální demokraté
byli jsme ve vládě tak dlouho, dokud tato i svými
občanskými složkami respektovala potřeby
dělnické třídy a dokud chápala,
že republika musí býti udržována
všemi občanskými třídami a že
na všech třídách je třeba požadovati
úměrný rozsah obětí. Musili
jsme však opustiti vládu, když jsme po posledních
volbách do zákonodárných sborů
se setkali u občanských stran většinových
a zejména u jejich exponentů ve vládě
s takovým nadměrným vědomím
povýšenosti a s tak silně vyvinutým
přesvědčením, že je nyní
možno přecházeti potřeby dělnické
třídy, takže na další součinnost
s nimi nebylo pomýšleno. Je proto nesmyslno, snaží-li
se některé strany vytýkati nám, že
jsme rozbili všenárodní koalici a že jsme
donutili dosavadní občanské strany většiny
k jednání s občanskými stranami národnostních
menšin. Všenárodní koalici rozbili ti,
kteří onoho škodlivého ducha třídní
povýšenosti nedovedli potlačiti a kteří
největší část veřejných
břemen snažili se a snaží uvaliti na nejširší
lidové vrstvy. My jsme neopustili všenárodní
koalici a nezaujali jsme oposiční stanovisko proto,
že bychom považovali zásadu koaliční
vlády za škodlivou, ale poněvadž máme
za to, že občanské strany tak brzy nevystřízliví
ze svého opojení, do něhož se dostaly
vítězstvím při posledních volbách,
a počítáme na delší dobu s tím,
že se vlády nezúčastníme a bereme
na vědomí, že byla vytvořena jiná
většina bez zástupců dělnické
třídy. Jak se k této většině
a k její vládě zachováme, nebude záležeti
především na nás. Pan předseda
vlády prohlásil, že chce vytvářeti
novou parlamentní tradici, že chce změniti
nesnesitelný poměr, jaký byl dosud mezi většinou
a oposicí, a že vítá spolupráci
i oposice. Poněvadž máme za to, že p.
min. předseda osobně mínil tato svoje slova
vážně, musíme vysloviti politování
nad tím, že neovládá své většiny
on, nýbrž že v ní vládne i nadále
neblahý protisocialistický, nenávistný
duch ze sněmovního zasedání před
prázdninami. (Tak jest!) Neboť ještě
nedozněla slova p. Švehlova o spolupráci
s oposicí, když už tam na druhém břehu
Vltavy, v senátě jeho většina vystoupila
s návrhem, jehož uskutečnění
by znamenalo opravdu vyložený afront proti oposici.
(Potlesk čsl. soc. demokratických a čsl.
nár. socialistických poslanců.) Způsob,
jakým vládní majorita v senátě
učinila pokus o změnu presidia v senátě,
musíme označiti za společensky neobvyklý,
politicky neprozíravý a hluboce celou socialistickou
oposici provokující. (Potlesk čsl. socialistických
poslanců.) Prohlašujeme, že celou tuto věc
pokládáme za nerozvážný útok
na parlamentní soužití a spolupráci.
Obáváme se proto, že slova p. min. předsedy
zůstanou jen slovy, že nebudou provázena potřebnými
skutky a že tato vláda nebude s to, aby položila
základní kámen pro parlamentární
modus vivendi mezi většinou a oposicí. Nemáme
ze všech těchto důvodů důvěry
k nynější většině, nemáme
důvěry k vládě a nemůžeme
proto vzíti na vědomí její prohlášení.
Budeme i v oposici sledovati politiku konstruktivní, politiku,
která povede k posílení a zabezpečení
republiky a v zápase proti třídní
zaujatosti nynější většiny a nynější
vlády budeme hájiti zájmy a potřeby
pracujícího lidu. Jsme přesvědčeni,
že tento zápas skončí vítězstvím
dělnické třídy, která je a
zůstane nejširší základnou existence
československého národa. (Potlesk čsl.
socialistických poslanců.)
Místopředseda Stivín (zvoní):
Dalším řečníkem je p. posl.
Kršiak.
Posl. Kršiak: Ctená snemovňa! Pri zahájení
parlamentu počuli sme kredo ministerského predsedu,
z ktorého medzi iným odznela chvála na demkoraciu
v tomto štáte. Aby táto chvála bola
úplná, prinášame o tom niektoré
dôkazy so Slovenska, ktoré sa síce nebudú
shodovať s onými, ale tým budú pravdivejšie
a nepodvratiteľnejšie o koľko sú tamtie
nepravdivé a klamné. Nuž, akože táto
demokracia na Slovensku vyzerá? (Předsednictví
se ujal předseda Malypetr.)
Za 8ročného vladárenia českej buržoázie
s čiastkou slovenských hurá-vlastencov dospeli
sme tam, že robotný ľud Slovenska zápasí
za holú existenciu. Bieda, nedostatok robotníctva,
maloroľníctva, remeselníctva nebola ešte
nikdy tak veľká, ako práve teraz. A stav tento
sa ešte so dňa na deň zhoršuje. Za tejto
demokracie bolo Slovensko úplne vydrancované. Priemysel
je takmer odbúraný a i ten, ktorý ostal,
pracuje snáď s 50% využitím svojej výrobnosti.
Nezamestnanosť a hromadné vysťahovalectvo stúpa.
Len za posledné 3 roky vysťahovalo sa zo Slovenska
okolo stotisíc duší. Tento počet by
hneď vzrástol najmenej desaťráz, keby
bolo povolené ľubovoľné vysťahovanie
do Ameriky alebo sovietského Ruska. Mzdy robotníctva
snížené boly o 40 až 60%. Drahota stúpla
proti predvoj novej až o 1000% vtedy, keď mzdy sa zväčšily
najviac asi 5 ráz. Daňové ťarchy sú
priamo hrozné a nemilosrdné vymáhanie daní
je neslýchané. Nie sú ojedinelé prípady,
kde chudobnému maloroľníkovi poslednú
kravičku predajú. Tak hľa nedávno sa
stalo na Makovici v obci Roztoky, že predal exekútor
kravu za 700 Kč, ktorá mala cenu 1500 Kč,
vidíme tu, ako sa zachádza s chudobným ľudom.
Robotníctvu strhujú dane v továrni a okrem
toho dostávajú platebné rozkazy domov, kde
sa im hrozí, že keď nezaplatia, bude exekúciou
zaplatenie vymáhané. Žiadné intervencie
ani apelácie nepomáhajú.
Pozemková reforma, ktorá bola čakaná
ľudom ako nejaký Mesiáš-spasiteľ
a mala uľaviť na hroznej biede jeho, nielen že
to nesplnila, ale priniesla na žobrácku palicu desaťtisíce
poľnohospodárskych sluhov a želiarov. Títo
sú dnes povyhadzovaní na ulice a ani odškodného,
ani pôdy nedostávajú. Pozemková reforma
stala sa žriedlom špekulácie a obohacovania sa
niekoľkých hurá-vlastencov a keťasov.
Máme dnes novú kastu zemanov, ktorá prišla
k bohatstvu tým, že skúpila veľkostatky,
ktoré boly pod záborom, aby ich zas mohla z voľnej
ruky predávať pôduchtivému ľudu.
Na veľkostatku Forgáča vo zvolenskej župe
bolo dané k parcelácii okolo 1000 jutár.
Ľud z časti už aj zaplatil za pozemky 3000 až
3500 Kč za jutro, ale agrárnymi zemany bola parcelácia
na Slovensku zrušená a pôda predáva sa
teraz z voľnej ruky už za 7500 Kč. Takéto
prípady sú známe na Žitnom ostrove v
obci Tallóši, Vezekényi atď. Celá
pozemková reforma stala sa eldorádom na zbohatnutie
novej kasty slovenských zemanov, ktorí pred vojnou
nemali takmer nič. Slovensko stalo sa krajinou hladu, biedy
a zúfalstva, toho je si vedomá i panujúca
trieda tohoto štátu a preto zaviedla na Slovensku
priamo koloniálny režim, hotový biely teror.
(Tak je!) Nejdem sa tu šíriť o tom, ako
bolo od vzniku republiky 20 ráz strieľané do
bezbranného ľudu. To je všeobecne známe,
uvediem len najnovšie demokratické kúsky, páchané
kapitalistickým českým režimom na Slovensku.
Na Slovensku niet slobody slova, tlače, shromažďovacieho
práva, niet poštovného tajomstva, niet osobnej
bezpečnosti. Je tam buržoázna diktatúra
a policajný teror. Beda tomu človeku, ktorý
sa dostane do rúk policie. Nedávno sa stalo v Bratislave,
že istý obchodník dostal sa na policiu, kde
bol tak zbitý, že mu neostalo zdravého miesta
na tele. Keď bol ofotografovaný a policia nemohla
to zatajiť, povedala, že kdesi spadol a tak sa vraj
poudieral. Mám tu 4 zápisnice a 2 lekárske
vysvedčenia, jedno práve teraz som dostal, ktoré
nezvratne dokazujú surové bitie nevinných
ľudí na policii v Košiciach.
7. júla Štefan Gyekes, 22ročný, zatknutý
bol na nádraží, keď chcel ísť
za prácou, odvedený na strážnicu, tam
škrtený a bitý. Odtiaľ ho vzali na policajné
riaditeľstvo, tam po tri dni bol vyslúchaný
a keď nevedel odpovedať na veci, ktoré mu vôbec
nemohly byť známe, znova bol zauškovaný.
17. júna Zuzana Andrášiová, 30ročná,
preto, že rozdávala cenzurované letáky,
bola zatknutá, vrhnutá do väzby, tam bitá,
kopaná a zauškovaná, takže ju krv zaliala
a celá tvár jej opuchla. (Slyšte!) Adolf
Klein, 20ročný, vraj pre rozširovanie letákov,
ktoré policia nenašla u neho, ani rozširovať
ho nevidela, lebo vraj akési letáky z Prahy prišly
a on o tom vedel, bol zbitý a zauškovaný. 9.
juna t. r. Béla Stanislavský, 17ročný
učeň, vyvlečený bol z dielne na policajné
riaditeľstvo do miestnosti č. 64, tam bol vyslúchaný
detektívom o tom, že čo bolo na učňovskej
schôdzi, kto hovoril, kto sú členovia buňky
atď., keď nevedel povedať, bol zauškovaný,
za vlasy ťahaný, do boka boxovaný. Výsluch
trval 2 hodiny a za celý ten čas bol bitý,
zauškovaný, boxovaný a k stene tlačený.
Tou samou procedúrou prešiel Béla Szemčak,
22ročný fabrický robotník. 8. októbra
dostavil sa do redakcia "Munkás" pekársky
robotník Štefan Ondrejkovič, tento zatknutý
bol na policii v Košiciach a tam zbitý pendrekami
natoľko, že nemohol chodiť, celé telo pokryté
mal údermi pendrekov, nevynímajúc ani tvár,
ani oči. Tu je lekárske svedectvo (ukazuje lékařské
vysvědčení), ktoré tvrdenie moje
dosvedčuje. Lekárom poslaný bol na liečenie
do nemocnice a jeho uzdravenie vyžaduje najmenej 14 dní.
Konečne najnovšie zverstvo, spáchané
na Jánovi Guthovi, o ktorom hovorí lekárske
svedectvo zo dňa 15. t. m. toto: "Visum repertum,
vystavené na žiadosť Jána Gutha, 34ročného
robotníka a košického obyvateľa. Vyšetriac
ho, našiel som nasledovné známky ublíženia
na tele: 1. Na ľavej polovici čela nad očnicou
dve skoro rovnobežné poškrabaniny, pergamenovite
zaschlé, celé miesto zpuchlé. 2. Celá
ľavá strana tváre až k uchu je zpuchlá
a podliata krvou, takže otváranie úst je obmedzené.
Okrem toho žaluje sa vyšetrovaný na hučanie
v ľavom uchu.
Dobrozdanie: A. Vyšetrený utrpel ublíženie
na tele, na základe ktorého stal sa na 14 dní
k práci neschopným.
B. Popísané ublíženie na tele potrebuje
ku svojmu celkovému vyliečeniu 14 dní.
C. Ublíženie na tele stalo sa od úderov nejakým
tupým predmetom, pravdepodobne päsťou."
Ajhľa, demokracia pána ministerského predsedu.
Veľmi zdravé by bolo, keby ste z nej aspoň
tak niečo zažili, azda by ste dostali zdravší
názor na ňu a druhý raz by ste boli v jej
vychvaľovaní určite skromnejší.
Toto však nie sú len prípady košické
a bratislavské. Tak je tomu na celom Slovensku a Podkarpatskej
Rusi. Dňa 2. t. m. prišiel ku mne Jozef Kiš,
sošlý, polonahý a polobosý, ktorý
bol zatknutý v Užhorode úplne nevinne len preto,
že sa volal Kiš a že podobného mena individuum
spáchalo nejaký trestný čin. Bol zavlečený
do Levoče, do tamojšieho väzenia ohľadom
zistenia totožnosti. Tam však zisťovali ho 62 dní,
medzi tým zobrali mu šaty, dokumenty a nechali vykradnúť
celý jeho skromný majetok asi 10.000 Kč.
A keď sa zistilo, že je nie ten, ktorého hľadajú,
vyhodený bol zo žalára bez haliera, bez svojich
dokumentov na pospas biede a hladu. Nikam sa nemôže
ukázať, lebo nemá žiadnej legitimácie
u seba a preto ho nikto do roboty nevezme. Takto zničený
mladý človek urobil pokus sebevraždy a len
náhodou okolo idúci robotníci ho zachránili.
Policia je neobmedzeným pánom, robí si čo
chce. Dňa 12. septembra bola v Košiciach konferencia
našej strany. Prichádzajúci delegáti
chytaní boli na nádraží, odvádzaní
na policiu a tam odberané u nich všetky spisy. Tá
samá procedúra opakovala sa večer pri odchádzaní
delegátov domov. Naši referenti chytaní sú
na nádraží, keď odchádzajú
na schôdze, tam držaní a prehliadaní,
kým vlak odíde a potom sú prepustení.
Slovensko však oplýva "demokraciou" aj na
inom poli. Tak máme demokratickú poštu, ktorá
takmer každé písmo známejším
komunistickým funkcionárom otvára a na základe
ukradnutých spisov sú naši ľudia súdení.
Tlačové balíky dostávame potrhané
a vykradnuté. Každý náš obežník
najprv prehliadne na pošte policia a len potom je expedovaný.
Protestovať proti tomu je hádzanie hrachu na stenu,
to sa považuje za samozrejmosť.
Nikde sa tak nešľape po zákonoch ako na Slovensku.
Každý notár, slúžny, okresný
náčelník je pašom vo svojom pašalíku.
Vzpomeniem len okresného náčelníka
zo Sniny. Tento demokratický orgán nielen že
šľape zákony, ale aj denuncuje ľudí,
pri tom však nemá zdania o svojich povinnostiach.
Nepovoľuje shromaždenia komunistickej strany, vraj preto,
lebo táto štve proti daniam na verejných schôdzach,
ktoré dane sú základom republiky, ba i vtedy,
keď komunisti hovoria v súkromných rozhovoroch,
ich denuncuje. Tajomník Tesárik a Lapšanský
sedeli a sedia v žalári, o čom on vie, ale
nestydí sa takýmto spôsobom odôvodňovať
zákaz shromaždenia. (Výkřiky: Patrně
kradli!) To by ste musel dokázať. Podobný
výtečník bol okresný náčelník
Bodnár, ten kradol, o tom ste vedeli, že kradol a
držali ste ho tam, gaunera a zlodeja. Držali ste ho
vo vašich službách.
Je známe, ako sa prevádzaly voľby do parlamentu
v sninskom okrese v obci Ruská Bystrá, kde notár
nevyhlásil voľby vôbec ani volebné lístky
nerozdal voličom, ale proste odovzdal sám všetky
agrárnikom a prehlásil, že celá obec
hlasovala na nich. Četníci v tomto okrese ako všade
inde terorizujú obyvateľstvo. Akonáhle sa dozvedia,
že niekto sympatizuje s komunisty, už sú tam
četníci, vyhrožujú zatknutím,
odoberajú všetky spisy, ktoré najdú,
i legitimácie strany, a pri tom vymýšľajú
najnemožnejšie veci ako ich obviniť a pred súd
postaviť. V obci Továrne na udanie četníctva
odsúdení boli robotníci Bajcura a Hoblák
do väzenia pre sbierku na stávkujúcich anglických
robotníkov, vraj preto, lebo týmto chceli podlúdne
vyvážať valutu československú do
Anglicka. Vo Vyšnom Medzeve vtrhli četníci
do členskej schôdze komunistickej strany za kriku,
že či je úradne povolená. Keď dostali
odpoveď, že je to členská schôdza
a nie verejná a predkladaná im bola prezenčná
listina, četníci sa surovo osopili, že im do
toho nie je nič a veliteľ vytiahol revolver, vyhrožujúc
rozháňal členskú schôdzu. V
Poprade chodili četníci po robotníkoch a
habali časopis "Vojak", ktorý je povolený
úradne, cenzurovaný a všade v Čechách
voľne predávaný.
Župani sú neobmedzenými pány a robia
si zákony sami. Župný úrad v Košiciach
rozošle tajný prípis na podriadené úrady,
aby vraj neprijímaly do voličských soznamov
tých, čo nevedia čítať a písať,
v prvom rade cigáňov. Horlivý úradník
v Krompachoch, Martinides, však tento tajný príkaz
prezradil pri hádke s našimi súdruhy, keď
títo sa ohradzovali proti tomu, že analfabeti do voličských
soznamov uvádzaní neboli. Cigáni však
prez to neboli do voličských soznamov zanesení.
Prehrešili sa, lebo vraj hlasovali na komunistov.
Župan Sekáč je známy ľudožrút,
ten si proste uľahčí tým, že nechá
zahlásené veci ležať, až prejde termín,
a potom vráti vec, že vraj nebola dodržaná
zákonná lehota. Tak zakázal oslavy mládeže
v Levoči na deň 4. až 5. septembra, lebo vraj
neboly zahlásené týždeň vopred,
ačkoľvek tak urobené bolo 24. augusta, čo
je do 4. septembra 11 dní.
Zatýkanie našich funkcionárov na denunciáciu
agrárnikov nie je žiadnou vzácnosťou.
Práve pred odchodom do Prahy sdelené mi bolo, že
je zatknutý náš tajomník v Michalovciach
na udanie agrárnikov, lebo je vraj podozrenie, že
povedal poburujúcu reč. Michalovce patria do Hodžovho
pašalíku a toto je už druhý prípad,
kde je náš tajomník na rozkaz agrárnikov
zatknutý. Súdruh Tesárik už sedí
5 mesiacov v Košiciach vo vyšetrovacom väzení,
bez toho aby vedel prečo a začo a nemohli ste naň
podať žalobu. Tiež na udanie agrárnikov.
Prečo ste nepodali žalobu, jestliže niečo
ukradol? Najväčší hriech bol ten, že
odhaľoval agránické švindle s pozemkovou
reformou v tomto kraji. Teda už máme dve obeti agrárnikov
v Michalovciach.
Demokracia by však nebola úplná, keby sme z
nej vynechali súdnu prax, prevádzanú na Slovensku.
Čo sa na tomto poli robí, na to už niet miernejšieho
slova ako pravá Horthyovština a súdny teror.
Nie je mi možné v tak krátkom čase,
aký mi je vymeraný, predniesť obšírnejšie
o súdnej praxi, preto sa obmedzím len na niektoré
prípady, ktoré však hovoria za tisíce.
Na Slovensku je dnes každé slovo vypustené
z úst komunistov podľa súdnej praxe surové
a štvavé hanobenie republiky. Len niekoľko príkladov:
Jozef Lepšanský mal povedať na schôdzi
vo Spišskej Novej Vsi toto: "Podľa odkazu Leninovho
má sa každý proletár zúčasniť
svetovej revolúcie", čím podnecoval
verejne k násiliu a spáchal zločin podľa
§u 16, §§ 36, 3, 50, 23 na ochranu republiky. Gejza
Goldhammer mal povedať vo Smolníku: "Ako v Rusku
nastal politický prevrat za 24 hodiny, tak sa to môže
stať, že boľševická vláda bude
vládnuť aj tu". Je to zrejmé, že
takúto hlúposť nemôže povedať
čelný funkcionár komunistickej strany, lebo
by sme ho museli zo strany vylúčiť. Každý
komunista vie, že ruská revolúcie nie je dielom
24 hodín, ale dlhoročnej sústavne pripravenej
práce. Tým spáchal prečin šírenia
nepravdivých zpráv podľa §§ 18 a
23 zákona 50/1925. Ďalší výrok
tohoto samého rečníka: "Komunistická
strana je druhá najväčšia strana v republike,
trebárs že jej úrady robia všemožné
prekážky, aby ju oslabily, ale to sa im nedarí.
Nech sa správne vymáhajú dane aj u Fürstenberga,
ktorý má 10 milionov reštancií a neberie
sa posledná kravička chudobnému", čím
verejne, spôsobom surovým a štvavým hanobil
republiku tak, že by to mohlo snížiť jej
vážnosť a ohroziť obecný mier v republike,
§ 14 (5) zák. 50/1923. Za tieto nesmyslné obžaloby
vymerané sú mnohomesačné, ba i viacročné
žaláre, všetko podľa zákona na ochranu
republiky.
Tým samým spôsobom sa pokračuje vo
veciach tlačových. Časopis "Pravda"
a "Munkás" sú konfiškované
pre veci, ktoré prejdú všetkými časopisy
a uvalené sú na ne nesnesiteľné peňažné
pokuty. Martin Mastelak a Ondrej Horka obvinení a odsúdení
boli za tlačový prečin, ktorý znie
takto, ja ho uvádzam tak, ako im bol doručený
sedriou v Košiciach: Upozorníme pána hlupiteľa,
že keď sa nezmestí do svojej reverendy, my, komunisty
sa postaráme o to, že ho jeho veriaci budú
zapaprikovávať a Jankom menovať a my, komunisti,
doložíme k tomu Janči, naničhodnosť
položíme na jeho hlavu, drevo na jeho chrbát,
aby boli spolu paprika Janči a drevený Janko, naničhodný
človek.
Právom každý bude zvedavý, čo
môže priniesť obžalovanému táto
do kabaretu sa hodiaca obžaloba, ale naprosto nie pred súd.
Nič viac, nič menej, len 15 dní žalára
a 500 Kč pokuty. Redaktor Goldhammer napísal článok
v dobe, keď nebolo predbežnej cenzúry. Dal článok
predsa predbežne cenzurovať, ale napriek tomu bol na
2 mesiace do žalára odsúdený, trebárs
že zákon jasne hovorí, že pokus zločinu
dá sa ustáliť len vtedy, keď prijde obsah
článku pred verejnosť. V tomto prípade
bolo vytlačené len 22 čísiel, a to
povinných k predloženiu cenzúre a ani jedno
číslo nedostalo sa pred verejnosť. Výslovne
hovorím, bolo to v dobe, keď ešte nebolo predbežnej
cenzúry. Teraz ovšem je už aj myšlienka
trestná, keby ju štátny zástupca mohol
v mozgu komunistov zistiť.
Robotníci odsudzovaní sú na základe
akéhokoľvek udania. František Tochol odsúdený
bol na udanie notára Kellera na 2 mesiace, notár
tento je nepríčetný a ako taký sedel
pol roka v blázinci v Košiciach. Ale to nevadí,
svedectvo jeho je hodnoverné, trebárs že bolo
vypovedané bláznom a až za pol roka po schôdzi
a komunista mohol byť na základe toho odsúdený.
Slovensko je hotový žalár. Len košická
sedria pohltila 8 súdruhov približne na 20 rokov,
medzi nimi jeden na 5 rokov, iný na 3, jeden z nich, Jpro
Sobol, umrel zničený žalárom v mladom
veku. Okrem toho preplnená je Levoča, nehovoriac
už ani o ostatných krajoch Slovenska, kde je stav
ten samý, 15 robotníkov úpí v košickom
kraji v žalári. Len 2. júla samá košická
súdna tabula namerala za tento jediný deň
vyše 20 mesiacov žalára, ale nehovorím
ani o peňažitej pokute. Nieto dňa, aby či
už v Košiciach, Bratislave, Nitre, Levoči, B.
Bystrici nestál celý rad súdruhov a robotníkov
pred súdom. Súdna tabula v Košiciach povyšuje
tresty v 90 prípadoch zo 100 o 100, ba až 400%, takže
súdruh Weis dostal zo 6 týždňov 6 mesiacov,
a toto je pravidlo aj u ostatných. Nijako nepreháňam,
keď povedám, že len košický kraj
má posúdených robotníkov na 100 a
súhrn vymeraného trestu presahuje ďaleko tento
počet. Keď k tomu prirátame Bratislavu, Zvolen,
Žilinu, kde sú pomery nie lepšie, dostaneme úžasný
obraz Švehlovej demokracie na Slovensku.
Toto je však ešte všetko málo, ruka demokratickej
spravedlnosti sahá až za hrob. Dôkaz o tom:
V Bratislave vypovedaný bol pred nedávnom už
mrtvý bývalý komunistický poslanec
Julius Nagy pre politickú činnosť. Aby
však tento škandál bol ukrytý, prehlásila
policia, že ide o jeho syna, ktorý vôbec nikdy
nič s politikou nemal a nie je zámočník,
ako bol prípis adresovaný. Druhý dôkaz,
ktorý sa odtajiť ani vyvrátiť nedá,
je v mojich rukách. Juraj Sobol, ktorého demokratické
žaláre uložily do hrobu 4. apríla t. r.,
10. júna dostal však predvolanie pred súdnu
tabulu v Košiciach, aby sa vraj zodpovedal za svoje zločiny.
Súdna tabula bola však tak láskavá,
že sdelila mu, že sa nemusí na riadné
pojednávanie dostaviť, že sa prevedie i bez neho.
Toto uvedomenie znie takto: "V trestnej záležitosti
pre pomluvu cestou tlače proti Jurajovi Sobolovi, bude
apelačné hlavné pojednávanie u súdnej
tabule (Košice, Šrobárova ulica č. 57,
I. posch., čís. dverí 55) dňa 10.
júna 1926 o 9 hod. dopol. zadržané. Ku hlavnému
pojednávaniu nemusíte sa dostaviť. Súdna
tabula v Košiciach, odd. IV. dňa 20. apríla
1926. Koválik v. r., predseda senátu." Tedy
po smrti ešte mal sa dostaviť pred súd. Myslím,
že toto stačí na dôkaz toho, že
na Slovensku vládne nie demokracia, lež priamo teror,
svojvôľa, ba hrôzovláda čs. buržoázie.
A túto hrôzovládu umožnili Hlinkovci,
ľudáci, ktorí zradili slovenský ľud,
zradili autonomiu. Od tej doby, čo ľudáci vošli
do colnej a kongruovej väčšiny, zostril sa teror
dvojnásobne, lebo sú to ľudácke podmienky,
bez ktorých by nemohli do vlády, lebo by svoje pozície
na Slovensku neudržali. Teraz obviňujeme preto Hlinkovo
vedenie a Szent-Iványho aktivizmus, že
spáchali zradu na hospodárskych, národnostných
a politických záujmoch robotného ľudu
slovenského. Spojili sa s českými kapitalisty,
pomáhajú drancovať Slovensko a pripravujú
fašistický režím. Odhlasovali agrárné
clá, zdraženie cukru, kongruu, umožnili zdraženie
jazdného na dráhach, spolupracujú na štabilizácii
biedy a hladu, podporujú kolonizáciu Slovenska a
kapitalistickú vydieračskú vládu len
preto, aby sa odplatili za zvýšenie kňazských
platov. Ľudácka zrada najlepšie vynikne pri terajšej
česko-nemeckej vláde, keď sa sami pchajú
do vlády a pri tom nevytýčili ani jedného
požiadavku na zmiernenie neslýchanej biedy ľudu,
ale za to ovšem pamätali na seba práve tak, ako
pri odhlasovaní kongruy. Žiadali ministerstvo pre
správu Slovenska, o ktorom každý deň
píšu, že je ministerstvo s prázdnou mocou
a teraz by už im to ministerstvo s prázdnou mocou
stačilo. Teda už nie samostatný svojrázny
snem, ale len ministerstvo bez moci a zaiste tiež s plnou
misou. Ďalej žiadajú slovenskú školnú
radu, vydanie do rúk cirkevných veľkostatkov
a samostatný pozemkový úrad. Nuž hľa,
na čo sa zvrhla autonomia? Na akési úrady,
ktoré by si páni predáci medzi sebou rozdelili,
kdeže sú však požiadavky samostatného
snemu, kde sníženie daní, kde stavba železníc
atď.? Kde sú však ostatné požiadavky?
Na heslo "von s Čechmi" už tiež zabudli.
To je nová markantná zrada na slovenskom ľude,
a tak sa zdá, že československá buržoázia
už zná ich predajnú cenu a preto tieto ničomné
požiadavky nebola hodná splniť a s vypľazeným
jazykom nechala ich stáť pred mastným válovom
ministerských kresiel. Ale ako sa zdá, tú
chuť majú, lebo budú hlasovať s vládou
bez záruk. O tom najlepšie svedčí Jurigov
článok vo Slovákovi, v ktorom sa jasne naznačuje,
že do vlády pôjdu aj bez záruk. Len si
tam sťažuje, že Švehla nebral ani toľko
ohľadu na Slovensko vo svojom prehlásení, aby
sa bol o ňom čo len slovom zmienil. Aby toto lokajské
podlizovanie sa ľudákov Švehlovej vláde
a žobranie o prijatie ich do vlády zakryl pred slovenským
ľudom, volá farizejsky Ducha Svätého na
pomoc, aby im vraj osvietil v tejto ťažkej chvíli
rozum. Úplne zbytočné dovolávanie.
Slovenský ľud vám ho už osvieti. V novembrových
voľbách dostali ľudáci na 1/2
miliona hlasov preto, aby uskutočnili slovenskú
autonomiu a previedli to, čo sľubovali, vyhnanie Čechúňov
zo Slovenska. Avšak to sa nestalo. Teraz keď im je umožnené
vyhnať aspoň túto česko-nemeckú
kapitalistickú vládu odtiaľ, nielen že
to nerobia, ba naopak idú ju zachraňovať, lebo
bez ich pomoci nebolo by jej možné ani dýchať
a musela by hneď odstúpiť, táto vláda
by nemohla trvať ani hodinu. Takejto podlej zrady a poníženia
nenajde sa v historii, aby strana, ktorá hlásala
samostatnosť a oslobodenie národa, vydala sa úplne
na milosť a nemilosť tej vlády, ktorú
ona môže poškodiť, kedy sa jej zachce.
Ale Hlinkovci nemajú iného východiska svojou
kapitalistickou podstatou, než vliezť do tábora
medzinárodných drancierov tejto republiky. Čím
sa to stane prv, tým lepšie bude to ľud vidieť
na vlastné oči a tým prv urobí koniec
ich rozťahovaniu sa, hrať si na obhájcov záujmov
slovenského ľudu.
Komunistická strana však zostane na stráži
a bude burcovať ľud za oslobodenie Slovenska z koloniálneho
područia českého kapitálu a bude volať
mohutným hlasom: Vypracte Slovensko od všetkého
násilníckeho aparátu buržoázie,
dajte ľudu možnosť, nech slobodnou voľbou
volí si režím, aký uzná pre seba
za najlepší.
Žiadame chlieb, prácu pre robotníkov, maloroľníkov
a remeselníkov, žiadame znovuzahájenie práce
v zastavených továrňach. Žiadame pôdu
pre maloroľníkov a zemerobotníkov. Parcelujte
vcľkostatky bývalých grófov a barónov,
veľkostatky cirkevné, bez náhrady, ako sa to
stalo v sovietskom Rusku! (Výborně!) Žiadame
okamžitú revíziu pozemkovej reformy. Nech sa
zistí, ktorý z terajších obrvlastencov
koľko na Slovensku mal pred prevratom a koľko má
teraz. Žiadame sníženie daňových
tiarch chudobe a zdanenie kapitalistickej buržoázie.
Za tieto požiadavky voláme do boja celú pracujúcu
triedu nielen Slovenska, ale celej republiky. (Výborně!
Potlesk komunistických poslanců.)
Předseda (zvoní): Dalším
řečníkem je p. posl. Tučný.
Uděluji mu slovo.