Předseda: Malypetr.
Místopředsedové: Horák, inž.
Dostálek, Slavíček, Stivín,
Zierhut.
Zapisovatelé: Dubický, Chalupník.
253 poslanců podle presenční listiny.
Zástupci vlády: min. předseda dr Švehla;
min. Černý, dr Gažík,
dr Hodža, dr Mayr-Harting, Najman, dr
Nosek, dr Spina, dr Šrámek, dr
Tiso, Udržal.
Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník
dr Říha; jeho zástupci dr Mikyška,
dr Záděra.
Předseda (zvoní): Zahajuji 93. schůzi
posl. sněmovny.
Došlo sdělení od vlády. Žádám
o přečtení.
Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra
(čte):
Předseda vlády sdělil přípisem
ze dne 27. června 1927, č. j. 8945/27 m. r., že
vláda předložila senátu k projednání
a schválení Národním shromážděním
vládní návrh zákona o pomocné
praksi porodnické, jakož i o vzdělání
a výcviku porodních pomocnic (porodních asistentek).
Předseda: Došly odpovědi na dotazy.
Žádám o přečtení.
Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra
(čte):
Odpovědi:
min. financí na dotazy: posl. inž. Junga, že
se pomýšlí na zvýšení poplatků
za cestovní pasy (č. D 474-II),
posl. Bezděka a soudr. stran poplatků za vystavování
pasů (č. D 509-II),
posl. Čuříka o pasových poplatcích
(č. D 529--II), posl. inž. Junga, Krebse a druhů
o úřadování celního úřadu
v Novém Bohumíně (č. D 623-II);
min. zahraničních věcí na dotaz posl.
dr Daňka, Bezděka, Stanislava a druhů o nezákonném
vyvěšení praporu při výstavě
ve Filadelfii (č. D 680-II);
ministra zemědělství na dotaz dr Korlátha
o penzionování erárnych zamestnancov, odvekých
obyvateľov marmarošských (č. D 697-II).
Předseda: Mezi schůzí byly tiskem
rozdány odpovědi.
Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra
(čte):
mezi 92. schůzí:
1076. Odpovědi:
I. vlády na i terp. posl. Riedla, Langra, Knejzlíka
a druhů o provádění pozemkové
reformy na Pohořelsku na Moravě (tisk 955/ XIV),
II. min. spravedlnosti a vnitra na interp. posl. Buřívala,
Tučného, dr Uhlíře a druhů
o útisku, prováděném některými
zaměstnavateli v textilním průmyslu (tisk
724/VI),
III. min. nár. obrany na interp. posl. Bergmanna, Buřívala,
Procházky a druhů o přiznání
slovenské výhody pro občanské zaměstnance
vojenské správy na Slovensku a Podkarpatské
Rusi (tisk 746/XX),
IV. vlády na interp. posl. Bergmanna a druhů o započítání
předchozí vojenské služební doby
a válečných pololetí do postupu (tisk
724/XXII),
V. min. vnitra na interp. posl. Ježka, Náprstka a
druhů o poměrech u okr. správy politické
v Mostě (tisk 358/XI),
VI. min. vnitra na interp. posl. dr Koberga a druhů o úmyslném
týrání v malém pohraničním
styku na Hlučínsku (tisk 797/XVII),
VII. vlády na interp. posl. dr Jabloniczkého a dr
uhů o protizákonných změnách
maďarských a německých názvů
místních na Slovensku (tisk 840/XIII),
VIII. vlády na interp. posl. Tauba a soudr., aby byla uveřejněna
statistika restrikce (tisk 144/XIII),
IX. min. vnitra na interp. posl. dr Czecha a soudr., že byla
rozpuštěna schůze něm. soc. demokratické
strany dělnické, která se konala v Praze
dne 25. listopadu 1926 (tisk 776/III),
X. min. vnitra na interp. posl. dr Schollicha a druhů o
postupu novojičínské okresní politické
správy proti městu (tisk 604/XVII),
XI. vlády na interp. posl. Heegera a soudr. a na interp.
posl. dr Schollicha a druhů, že ministerstvo vnitra
porušuje řádně vyhlášené
mezinárodní smlouvy, po případě,
že nejsou zachovávány mezinárodní
opční úmluvy (tisk 538/XI a 724/IX),
XII. min. vnitra na interp. posl. Kreibicha a soudr. o brutálním
postupu četnictva při veřejné schůzi
v Dun. Středě a o porušení imunity poslance
Majora (tisk 575/XI),
XIII. vlády na interp. posl. dr Frankeho a druhů
o řádění fašistů na Jihlavsku
a chování se státních úředníků
a zřízenců na projevech fašistických
(tisk 622/IV),
XIV. min. vnitra a financí na interp. posl. Špačka,
E. Vencla a druhů o konečné likvidaci nároků
na odškodněnou poškozenců z tak zv. plebiscitní
doby na Těšínsku (tisk 840/II),
XV. min. v nitra na interp. posl. Bergmanna a druhů o započítávání
služební doby ztrávené ve vlastnosti
poštovní volné síly úřednické
pro postup do vyšších požitků podle
§u 50, odst. 3 a §u 51, odst. 6 služební
pragmatiky (tisk 249/XX),
XVI. min. školství a nár. osvěty na
interpelaci posl. Geršla a soudr., že se neplní
zákon ze dne 23. dubna 1925, čís. 96 Sb.
z. a n., a že okr. politická správa v Přerově
jednostranně postupuje pro uznání hřbitova
v obci Polkovicích za konfesijní (tisk 840/XV),
XVII. min. financí na interp. posl. Netolického,
dr Patejdla, Zeminové a druhů o neodůvodněném
předpisování obratové daně
sezonním dělníkům v Koutech a v Plachově
Lhotě berní správou v Sedlčanech (tisk
946/VIII),
XVIII. min. zemědělstva na interp. posl. Tománka,
dr Jurigu, Macháčka a druhov v záležitosti
zemědělskej rady pre Slovensko (tisk 604/I),
XIX. min. veř. prací na interp. posl. dr Keibla
a druhů o řetězovém mostě děčínsko-podmokelském
(tisk 840/I),
XX. min. ver. zdravotníctva a telesnej výchovy,
obchodu a spravedlnosti na interp. posl. L. Wenzela a druhov o
prípustnosti a používání pätimocných
slúčenin antimonu (v obchodu ako leukonin) k výrobe
smaltovaného nádobia (tisk 840/X),
XXI. min. vnitra na interp. posl. dr Holoty a druhů ve
věci oběžníku ministra vnitra ze dne
7. září (správně srpna) 1926,
č. 52.578/26, který odporuje ústavnímu
zákonu čís. 152/ 1926 o úpravě
stát. občanství (tisk 840/IV),
XXII. min. vnitra na interp. posl. dr Koberiga a druhů
o šikanách v malém pohraničním
styku (tisk 797/V).
Předseda: Mezi 92. schůzí byly tiskem
rozdány a současně přikázány
výboru iniciativnímu návrhy.
Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra
(čte):
1124. Návrh posl. Mlčocha a druhů na pomoc
postiženým živelní katastrofou v Němčicích
nad Hanou.
1126. Návrh posl. dr Patejdla, Mikuláše a druhů,
na poskytnutí podpory občanstvu na českém
jihu postiženému živelními pohromami.
1127. Návrh posl. Geršla, Bechyně, Svobody
a soudr., aby vláda poskytla účinnou pomoc
živelní pohromou postiženým obcím
a obyvatelům v okresech kojetínském, vyškovském
a konickém na Moravě.
1128. Návrh posl. Doležala, Bradáče,
Dubického, inž. Hrdiny a druhů na okamžitou
pomoc postiženým živelní pohromou v obcích
Zlatá Olešnice a Lhotka v okrese Vysoké n.
Jiz.
1129. Návrh posl. Bečáka, Haupta a druhů
na rychlé poskytnutí pomoci obyvatelstvu poškozenému
katastrofálním krupobitím a průtrží
mračen na Kojetínsku a Konicku.
Předseda: Výboru imunitnímu
přikázal jsem:
Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra
(čte):
Žádost sedrie v Bratislavě ze dne 21. dubna
1927, č. Tk XIV 2045/26-6, předloženou hlav.
stát. zastupitelstvím v Bratislavě ze dne
20. května 1927, č. 5224/27, za souhlas s trest.
stíháním posl. Majora pro přečin
pomluvy podle §u 1, §u 3, č. 1, 2, §u 9,
č. 6 zák. čl. XLI z r. 1914 (č. J
386-II).
Předseda (zvoní): Přikročíme
k projednávání pořadu.
Budeme pokračovati ve sloučené rozpravě
podrobné o prvých dvou odstavcích pořadu,
to jest:
1. Zpráva výboru ústavně-právního
o vládním návrhu (tisk 831) zákona
o organisaci politické správy (tisk 1101).
2. Zpráva výboru ústavně-právního
o vládním návrhu (tisk 830) zákona
o volbách zemských a okresních zastupitelstev
(tisk 1102).
Ke sloučené rozpravě podrobné jsou
přihlášeni ještě řečníci:
na straně "proti" pp. posl. Matzner, Bergmann,
dr Gagatko, Karpíšková, Šafranko,
Johanis; na straně "pro" pp. posl. dr
Halla a dr Holota.
Dávám slovo prvému řečníku,
zapsanému na straně "pro", panu
posl. dr Hallovi.
Posl. dr Halla: Slávna snemovňa! V jednom
svorne spolu súhlasia zpravodaj vládnej predlohy
o novej organizácii štátnej správy p.
dr Kramář i hlavný rečník
opozície pán dr Meissner, že totiž
vyhľadať najprimeranejší spôsob štátnej
správy je vec veľmi ťažká. Áno,
je to úkol tak ťažký, nesnadný
a zodpovedný, že pred ním hasnú otázky
prestiže strán i osôb, že pridržiavanie
sa akéhokoľvek dogmatu v názore na úpravu
správy bolo by na škodu štátu i jeho občianstva.
Preto mal pravdu dnešný min. predseda dr Švehla,
keď ako minister vnútra uvádzal do života
župný zákon, a mal pravdu predseda tejto snemovne,
keď ako referent župného zákona r. 1920
sniesol toľko presvedčivých dokumentov pre
prijatie oného zákona, ale oni majú pravdu
i dnes, keď stoja v tábore tých, čo
zákon tento chystajú sa meniť. Za 8 rokov trvania
tak zv. župného zákona ukázalo sa totiž,
že zákon č. 126 z r. 1920 nemohol prehliadnuť
rozpor dvoch tradícií verejného života,
hoci bol kompromisom medzi ústavou zemskou a starým
stoličným sriadením.
Ukázalo sa, že odpor historických zemí
proti uvedeniu župného sriadenia, ktorý odôvodňuje
a ospravedlňuje referent argumentami veľmi závažnými,
spôsobil, že zákon, miesto aby unifikoval štátnu
správu. bol príčinou akéhosi dualizmu.
V pokročilých zemiach českých, ktorý
by mohly župám dať bohatý obsah, župy
do života sa neuviedly, kdežto na Slovensku, ktoré
potrebuje samo ešte školu, zkúsenosť samosprávnu,
príklady, zavedené boly nové útvary,
ktoré znamenaly rozparcelovanie zeme na jednotky slabé,
neorganické, ktoré nestačily na vykonanie
úloh uložených zákonom a potrebami občianstva.
Tento stav dvojakej správy v jednom štáte je
neudržateľný a nebezpečný. Ja vítam
každý krok, ktorým sa verejné pomery
unifikujú a do trvalého poriadku upravujú.
Navrhovaný zákon nie je žiadnou revolúciou
proti pomerom dnešným, keďže znamená
len modifikáciu župného sriadenia, modifikáciu,
ktorej hlavný obsah je teritoriálna zmena župných
oblastí. Princípy župného zákona
zostávajú zachované. Že v Čechách
a na Morave nové správné oblasti zostávajú
identické s historickými útvarmi, kedysi
korunnými zemami, je len výhoda, ktorá vyplýva
z každej oprávnenej historickej kontinuity.
Na Slovensku ovšem § 1 časti II. tvorí
vec novú, kreuje slovenskú zem. Táto novinka
vzbudzuje isté politické pochybnosti a u p. posl.
Hrušovského a dr Dérera naráža
na búrlivý odpor. Myslím, že nemajú
pravdu. Prorokujú príliš čierne, keď
vidia v slovenskej zemi zárodok rozvratu republiky, sú
príliš zangažovaní opozične a toto
opozičné stanovisko proti všetkému čo
vychádza z dnešnej majority, diktuje im ich apokalyptické
predpovedi. Nič z toho, čo predpovedajú nemusí
sa uskutočniť, keď oni sami a ich stranníci
vykladať si budú dobré stránky zákona
a priložia ruky k práci a k plneniu úkolov,
ktoré zákon má na mysli a ku ktorým
cestu a spôsoby naznačuje.
Pán posl. Hrušovský vo svojej historickej
prednáške vylíčil nám styky československé
v dobách, keď medzi Slovenskom a Čechmi stály
hranice štátné, keď oba etnografické
kmeny boly pod vládou rôznych korún. Či
tieto vplyvy maly by prestať, keď máme rovnaké
práva, rovnaké štátné občianstvo,
jednu vládu, jeden štát, rovnaké záujmy
hospodárske, zahraničné, len preto, že
istá druhá správna inštancia podržuje
starú hranicu medzi Moravou a Slovenskom? Veď nejde
tu o nič, len o správnu oblasť II. inštancie.
Neupieram, že isté kruhy, ale kruhy nie slovenské
alebo slovensky necítiace, pripínajú k tejto
hranici akési nádeje, ktoré sú v rozpore
s naším názorom na vývin republiky.
Ale tieto nádeje, ktoré raz obracajú sa k
jednému maďarskému bohu, potom k Mussolinimu
a teraz k akémusi anglickému lordovi, nevezmeme
im ani zákonom, ani iným opatrením. Proti
iredentistickému optimizmu môžeme postaviť
len svoj optimizmus, že náš štát
sa udrží, že vykoná svoje národné
poslanie.
Náš ľud i keď je vznietlivý, často
nespokojný, bude vždy honorovať, čo republika
v národnom ohľade preň urobila, že republika
zachránila jeho reč, že otvorila mu cestu ku
kultúrnemu, mravnému pokroku, že svojím
demokratizmom vrátila mu ľudské práva.
Po štátnych prevratoch nebaží.
Nevidím nebezpečenstvo v jednotnom slovenskom zastupiteľstve
zemskom, ktoré niektorí radi nazývajú
snemom. Má presne vymeranú kompetenciu a úlohy,
ktoré živo pocíti občianstvo na svojej
koži. Keď zemské zastupiteľstvo bude svoj
úkol plniť, t. j. keď bude pečovať
o humanitné, zdravotné, sociálné,
hospodárske, dopravné a kultúrné záujmy
a usnášať sa bude, aby sriadené alebo
podporované boly ústavy, podniky alebo zariadenia,
ktoré sú spôsobilé, aby podporovaly
telesné i mravné blaho a vzdelanie obyvateľstva,
zlepšovaly dopravné, bytové, zdravotné
a sociálné pomery v zemi, alebo slúžily
kultúrnym alebo hospodárskym potrebám obyvateľstva
zeme - keď túto misiu §om 30 jemu uloženú
zdarne bude vykonávať podľa vzorných príkladov
zeme českej a moravsko-sliezskej, netreba sa nám
báť akýchkoľvek odstredivých snáh
slovenského občianstva.
Ak bude zastupiteľstvo neplodne politizovať, teoretizovať
a zanedbá svoje hospodárske a sociálné
poslanie, vzbudí nedôveru a ztratí svoju vážnosť.
Nesmieme zabúdať na tento tlak sdola na záväzky
zastupiteľov v oči voličskej masse, na vzájomnú
kontrolu a činnosť strán. Slovensko potrebuje
veľa, ale národ otvára oči pôsobením
školy, cestovaním, vzrastom žurnalistiky i politických
shromaždení, zakladaním stavovských,
hospodárskych, kultúrnych organizácií
a inštitúcií - vie už, že môže
a ako má reklamovať od svojích zastupiteľstiev
svoje práva a splnenie svojícb potrieb. Politicka
romantika súvisela s režímom šľachtickým,
ale v demokratickej spoločnosti miesta nemá.
Slávny snem! Povedal som, že Slovensko potrebuje veľa.
Zanedbané v starom režíme kultúrne i
hospodársky volá po nápravách. Je
nespokojné, lebo v srovnaní s národom českým
cíti svoju ubohosť dvojnásobne, zabúdajúc
pri tom 50ročný vývin českej spoločnosti.
Dnešná župná správa, hoci zkoncipovaná
na najlepších, najmodernejších zásadách
- ja tu opakujem poklonu p. dr Meissnera p. ministrovi
vnútra z r. 1920 Švehlovi a p. referentovi
Malypetrovi - ukázala sa, že nestačí
byť nástrojom k náprave a pokroku pre chudobu
žúp a ich obyvateľstva. Daňový
základ najbohatšej župy bratislavskej je 17,700.000
Kč, mesto Bratislava reprezentované je tu číslom
8 mil., košická platí priamych daní,
podrobených prirážkam, 7 mil., zvolen-ská
5 1/2 mil., nitrianska
nie celých 5 milionov, považska 4,400.000 Kč
a podtatranská 3,800.000 Kč. Toto sú aktíva.
Ale uvážte pasíva Slovenské! Nedokonalé
nemocničky, ktoré stačia sotva na okres,
s oddeleniami pre všetky choroby, keďže by sme
potrebovali milionové inštitúcie len pre tuberkulózu,
trachom, ortopediu, ústavy špeciálne vystrojené
odborníkmi; nemáme ústavu pre choromyseľných,
pre slepcov, potrebujeme Pasteurov ústav, zariadenia pre
slabomyseľných a kreténov. Trapné pomery
zdravotnícke treba na Slovensku riešiť väčším
gestom, ako je príspevok na 10 postelí alebo oprava
strechy župnej nemocnice. Ústavov humanitných
a sociálnych takmer niet. Jedna župa nestačí
hradiť náklad a zákonom upravené spájanie
sa žúp ku konkrétnemu cieľu sa neosvedčilo.
lebo nikde ešte k nemu nedošlo. Staré malé
župy, obyčajne jednoliate geografické celky
umiestené v doline rieky, mohly svoje stoličné
cesty uviesť vo svojej správe, pokiaľ cesta slúžila
lokálnym cieľom nie veľkej dôležitosti,
župa nami utvorená nestačí však
niesť náklady na svoje cesty, ačkoľvek
80% prostriedkov venuje opravám, silnica rozvojom hospodárskym,
automobilizmom, ktorý prestal byť už športom,
prichádza znova k významu, premávka medzi
jednotlivými kraji rastie, cíti sa potreba nových
ciest medzi jednotlivými župami. Tu politika silničná
vyžaduje jednotného plánu a hlavne jednotného
rozvrhu finančného. A tak mohol by som pokračovať
o sústavnej elektrizácii, ktorá, ačkoľvek
bola projektovaná podľa župných území,
dnes už musí sa zariaďovať podľa zdrojov
energie bez ohľadu na hranice župné.
Tisíce hektárov zavodnenej pôdy treba vytrhnúť
z mrtvolného stavu a prinútiť k plodnosti melioráciou,
reguláciou riek. Tu župy sú slabé a
spojovanie ich naráža na rôznosť záujmov.
Je tu istý circulus vitiosus, že najchudobnejšie
župy majú najviac potrieb a potrebám nemôžu
vyhovieť, lebo sú chudobné.
Mal som príležitosť v úrade byť svedkom
tohoto malomocného flikovania a keď sám ako
župan s najideálnejšou ambíciou byť
otcom svereného mne celku pozrel som sa na prostriedky,
ktoré mám k dispozícii, bolo mi úzko
z mojej nevládnosti a nemohúcnosti.
Slovensko, páni moji, žiada si i kultúrnych
ústavov, ktoré slúžiť majú
jeho špeciálnym potrebám národným
a ktoré vyvinuvšou sa tradíciou bližšie
sú zemi ako štátu, ako je divadlo, galeria,
konzervatórium, muzeum, archív, keď nehovorím
už o rôznych spoločnostiach vedeckých
a výskumných. Bez rámca zeme už vznikaly
zemedelská rada a niektoré sociálné
ústavy organizovaly sa ako zemské, ačkoľvek
tu zeme ešte nebolo. Pán dr Dérer má
pochybnosti, či napreduje unifikácie novým
zákonom a má niektoré námietky. Ja
naproti tomu cením v procese unifikačnom, že
na Slovensku zmizne tých 1300 župných štatútov
a nahradené budú normami z jedného miesta
vychádzajúcimi, ktoré si preto nemôžu
kolidovať a chaos a právnu neistotu rozširovať.
Cením si, že zmizne 6 dohliadacích úradov
nad obcami, ktoré takže neprispievaly k jednotnosti
a žiadúcnej uniformite.
Ja som si vedomý ťažkosti technickej správy,
vyplývajúcej z geografickej polohy Slovenska, z
rozdielneho stavu vzdelanostného jednotlivých území,
z rozdielnych potrieb rôznych krajov. Ale poukazujem na
§ 28 predlohy, ktorý umožňuje pre obstarávanie
jednotlivých zemských vecí sriadiť podľa
potreby zemské komisie z členov zemského
zastupiteľstva alebo z občanov v zemi usadlých,
a vykladám si toto ustanovenie tak, že nevzťahuje
sa len na ústavy a podniky zemské, ale všeobecne
na eventuálné záujmy a potreby, ktoré
pre isté teritoriá ukážu sa ako typické.
Ostatne v zemskom zastupiteľstve zasadnú občania
zo všetkých krajov, ktorých hlas musí
byť vypočutý a ktorý budú mať
dosť možnosti vybojovať pre svojích mandantovčo
bude potrebné a slušné. A tam, kde by zástupca
niektorého kraja bol slabší, menej pripravený,
menej výbojný a hrozilo by, že pričinením
iných, silnejších a podkovanejších
boly by protežované záujmy ich krajov, vidím
úlohu menovaných odborníkov v tom, aby boly
regulatívom, ktorý ex offo musí vyrovnávať
porušenú rovnováhu podľa rovnomernej pečlivosti
o všetky kraje, všetky stavy a triedy. Budú to
úradníci, ktorí špecializovaní
pre svoje obory pozerať budú na otázky svojích
oborov s hľadiska zemského, teda vyššieho
a jednotného. Aby zvláštné záujmy
menších okršlekov boly chránené,
vidím opatrenie, že okresné úrady a
zastupiteľstvá majú zvýšenú
kompetenciu, že je tendenciou zákona vliať život
do okresov, oživiť v nich záujem o veci lokálneho
rázu, najbližšie občianstva sa dotýkajúce.
Neviem, či vláda prikročí k sriadeniu
expozitúr v Košiciach a strednom Slovensku. Ale i
keď nie, vynúti si potreba aspoň expozitúry
technických úradov, ktoré by korigovaly prílišné
vzdialenosti od zemského centra Bratislavy. Aspoň
pre prvú dobu odporúčal by som, aby ministerstvo
vnútra neodhadzovalo myšlienku o inšpektoroch
v sídlach dnešných žúp. Ja videl
by som v týchto vyšších úradníkoch,
revidujúcich okresné úrady, výbornú
pomoc menovite pri prechode agendy do nového útvaru,
inštruktorov okresných náčelníkov,
ktorí prvou hlavou zákona dostávajú
nový charakter a moc, a obávam sa, aby možnosti
dané im v záujme verejného poriadku nezneužili
a nepriviedli ich ad absurdum. I štátna bezpečnosť
žiada, aby zemský úrad mal po kraji svojích
exponentov, ktorí by rýchle osobne mohli zakročovať,
radiť a tlumočiť autoritatívné
zámery zemskej vlády. V prípade mobilizácie
iste boli by nepostrádateľní. Budúcnosť
ukáže, či inštitúcia takýchto
medziorgánov osvedčí sa ako stála,
alebo nová generácia administratívnych úradníkov,
vychovaných v novom duchu, byrokraticky dokonalejších,
ich potrebu vylúči.
Ja na koniec vrátim sa k morálnemu významu
zeme, lebo ako posl. Juriga hovorí, krajine slovenskej.
Slovensko, ktoré nikdy v historii neexistovalo, vzniklo
utvorením Československej republiky. Republika spojila
kompaktne žijúcich Slovákov v takom rozsahu,
že sa o tom nikdy slovenským patriotom nesnívalo.
V žiadnej minulej akcii slovenskej ani r. 1848, ani r. 1871
nezahrnovali slovenskí politikovia do svojích programov
územie dnešné. Na akcie buditeľské
v krajoch východných a južných nestačily
sily a možnosti slovenských pracovníkov. Nepriateľ
príliš pevne držal ich vo svojom zajatí.
Nebolo historickej tradície, spoločných záujmov
a zámerov. Len krátko pred vojnou Hodžov
"Slovenský Týždenník"
preniknul do území, ktoré boly na mapách
slovenských pracovníkov označené "hic
sunt leones". Tradícia tohoto veľkého
Slovenska - dovoľte mi toto slovo - vzniká prvý
raz v legiách a začína utvorením republiky,
keď nový štát rozšíril svoju
suverenitu na kraje zdánlive už pre národ mrtvé
alebo ešte neprebudené.
Dnes dohovorili sme sa, že tomuto územiu dáme
hranice správnej oblasti druhej inštancie - ako je
Morava alebo Čechy - to je nie federalizmus. Je isté,
že úkoly tejto oblasti, o ktorých autonomne
pojednávať bude volený sbor, znamenať
budú upútanie pozornosti na národné
veci slovenské, kultúrné i hospodárske,
budú prebúdzať slovenský patriotizmus.
Či je to niečo nebezpečného, protištátneho?
Či je to nie ten regionalizmus, ktorý bol zásadou
župného sriadenia? Ovšem, viem si predstaviť
patriotizmus slovenský, ale ťažko hovoriť
o patriotizme XV. alebo XVI. župy. Ja v tomto patriotizme
vidím stupeň ku štátnosti, ktorá
Slovensku bola cudzia a neznáma. V prospechu a blahobyte
zeme a národa slovenského vidím prospech
a blahobyt republiky. Proti odstredivým snahám postavíme
svoju prácu, svoje organizačné sily a k tomu
pozývame všetkých, ktorým prospech národa
leží na srdci. I pána kol. Hrušovského
i Dérera, ktorí sa presvedčia,
že dnes hovorili de strigis, quae non sunt a ani nebudú.
Berieme na seba veľkú odpovednosť, sme si toho
vedomí, ale sme plne odhodlaní vyčerpať
zo zákona všetko, čo slúžiť
bude dobru a pokroku národa a štátu. (Potlesk.)
Předseda (zvoní): Dalším
přihlášeným řečníkem
je p. posl. Matzner. Dávám mu slovo.