Naša slovenská a česká verejná
mienka, menovite ale naše slovenské strany politické
bez výnimky už dostatočne zavrátily
akciu lorda Rothermerea tak v časopisoch, ako i na ľudových
shromaždeniach, natoľko, že neváham sa vysloviť,
že niet toho Slováka alebo Čecha, ktorý
by nestál za integritu Československej republiky.
K tejto vlasteneckej protiakcii pridružili sa i nemeckí
agránici, ba i nemeckí sociálni demokrati
a nemeckí kresťanskí socialisti. Poneváč
sa ale jedná výhradne o pripojenie naších
Maďarov k Maďarsku, preto dovoľte mi, aby som obšírnejšie
predniesol ich stanovisko k tejto akcii. Robím to vďačne,
nielen ako povinnosť Slováka voči milovanej
otčine, lež i ako snemovný zástupca
tých vyše 12.000 Maďarov, ktorí vo volebnom
okrese košickom, v prevážnej väčšine
maďarskom, oddali svoje volebné hlasy na Republikánsku
stranu zemedelského a maloroľníckeho ľudu.
O rothermereáde týždenník maďarskej
sekcie republikánskej strany "Köztársasági
Magyar Földmüves" (Republikánsky Maďarský
Roľník) zo dňa 21. augusta 1927 napísal
toto: "Dnes na akciu pána Rothermerea prisahá
každý veľkostatkár, pravotár, prenájomca.
Ba ešte! Na pána Rothermerea mrkajú veľmi
mnohí takí, ktorí pomocou Československej
republiky stali sa pánmi na dedinách. Je pravdou,
že len potajomky, zastreno, za zatvorenými dvermi.
Čo ale bude s ďalším osudom československých
Maďarov? O to sa ani pán lord, ani maďarski magnáti
nikdy nestarali a ani dnes sa s tým nezaoberajú.
Na toto slovenskí praví Maďari, zemedelská
trieda, môžu mať iba jednu odpoveď. Menovite
tú, že konečne sa oslobodia zpod nesvedomitého,
hazardného, veľkopánskeho tútorstva
a že budú kráčať podľa svojho
prirodzeného, poctivého, triezveho rozumu. Teda
preč s politickým tútorstvom veľkých
pánov! Lebo Gejza Szüllő využije to každým
spôsobom, on sa o to mnoho nezaujíma, že čo
povie československá verejná mienka o ňom
a o jeho štátno-občianskej vernosti. On má
rozsiahle majetky tam na druhej strane a aj ináč
tam sa zdržuje stále. Ale tomu Maďarstvu, ktoré
tu musí žiť a mrieť, nie je všetko
jedno, že ako sa upraví jeho ďalšia budúcnosť.
A keď pán Rothermere predsa sa bude pridržať
toho, že treba prinavrátiť grófske majetky,
na toto maďarský zemedelský ľud tak bude
odpovedať, že treba im odňať ešte i
to, čo im zákon ponechal. Lebo tu je základom
maďarskej budúcnosti maďarský roľník
a má garanciu, že toto maďarské roľníctvo
sprostí sa poddanského jarma a obdrží
to, čo si cez tisíc rokov tak veľmi zaslúžilo,
keď dostane tú pôdu, ktorú podľa
dosvedčenia historie dnešní vlastníci
si zadovážili prevážnou väčšinou
za cenu zapredania národa a utláčania sedliakov.
My zákonnou cestou požadujeme to, čo nám
patrí: Zem. A nech vezme na vedomie pán lord, že
v tomto boji sa stretne s desaťtisíckami maďarských
roľníkov!"
Toto isté číslo tohoto týždenníka
prináša z pera predsedu tejto strany, roľníka
Štefana Csomora mladšieho, krásny článok
o rozsievačoch kúkoľu ("A konkolyhintôk"),
z ktorého citujem tieto state: "Náhončí
historickej triedy, ktorá sa strachuje o svoju moc a výhradné
práva, to rozhlasovali o nás, že sme vlastizradcovia
a že zapredali sme našu maďarskosť. Preto,
lebo spolu s našími súdruhy českými
a slovenskými opovážili sme sa zorganizovať,
aby sme spoločnými silami, spojenou vôľou
si zabezpečili a vybojovali roľníckemu ľudu
patriace práva a majetky bez ohľadu na náboženstvo
a národnosť. Voči týmto falošným
a nepravdivým tvrdeniam odvolávam sa na svedectvo
historie. Profesor budapeštianskej univerzity, Peter Ágoston,
historickými listinami dokázal vo svojej vydanej
práci, že vznik veľkostatkov zakladá sa
na vraždách a zradách. Teda zradcov Maďarstva,
slobody ľudu nedal roľnícky ľud dediny.
Pravých zradcov rodily zámky lúpežných
rytierov, kdežto roľnícky ľud vždy
vyhovel svojím povinnostiam. Nečakajme lepší
osud dotiaľ, kým o nás a bez nás rozhodujú
a rozprávajú pozostatky tu zostavšej triedy
historickej. Pracujme a účinkujme v pokoji, v láske
a svornosti s našími roľníckymi súdruhy
iného jazyka, tak, ako v minulosti ani magnátom
nebolo pokladané za hriech a za vlastizradu sdružiť
sa s inými národnosťami, keď to vyžadovaly
ich záujmy. Ba! Našou povinnosťou je, aby sme
sa my, v tejto novej vlasti žijúci maďarskí
roľníci, sdružili, spojili s našími
slovenskými, českými, nemeckými zemedelskými
súdruhy, lebo máme jednaké zamestnanie, teda
máme i totožnú povinnosť. Spoločne
treba bojovať za pokrok, za lepšiu a blaženejšiu
budúcnosť roľníckeho ľudu. Lebo keď
sa my roľníci porozumieme a porúcame tie umelé
múry, ktoré medzi nás postavili tí,
ktorí mali na tom záujem, aby sme sa my roľníci
jedon druhého nenávideli, keď z naších
srdc vypudíme nenávisť a miesto tejto nasadíme
do srdc naších vznešenú sadzenicu lásky,
donášajúcu požehnanie, vtedy nielen samým
sebe, lež i celému človečenstvu vykonáme
užitočnú službu, vtedy viac nepotečie
v potokoch krv roľníckeho ľudu za cudzie záujmy."
Na inom mieste ten samý časopis takto píše
o tejto akcii: "Tisícročné útrapy,
nesmierné útrapy naších pradedov a prababičiek,
cez stáročia vylievaná krv naších
synov je všetko nič lordovi voči tomu, že
nad hlavami niekoľko grófov, barónov i iných
magnátov ozval sa hlas zvona historickej spravedlnosti
a že z tej pôdy, ktorú cez tisíc rokov
zmáčal pot naších otcov, za ktorú
toľko životov vznešených roľníkov
vzalo zkazu vo vojnách, že z tej zeme spravodlivé
zákonodarstvo Československej republiky chce dať
maďarským roľníkom, aby si ju mohli považovať
za vlastnú a ktorú môžu zanechať
svojím deťom. Hľa, toto bolí grófov
a preto pán lord trúbi na poplach celému
svetu. Či toto je tá veľká spravodlivá
vec, pre ktorú sa búri smysel spravodlivosti pána
lorda? Môžeme ubezpečiť pána lorda,
že jedine maďarský roľnícky ľud
Československa je povolaný súdiť nad
hriechami minulosti spravodlivosťou prítomnosti. A
tento rozsudok vyzneje práve opačne, ako natisnutá
mienka pána lorda a jeho grófskych priateľov.
A či pán lord je tak krátkozrakým
a vie ho zaviesť pán advokát Emil Nagy, že
Maďarstvo pozostáva iba z grófov? Nie, pane
lord, toto takto bolo iba dotiaľ, kým nevzniklo Československo.
Od vtedy i sedliak je človekom."
Takto súdi maďarský, nemecký, ruský,
poľský, slovenský a český sedliak
o magnátoch. Lenže máme medzi nami v radoch
takej strany, ktorá sa vydáva za predstaviteľov
a ochráncov drobného človeka, mnoho ľudí,
ktorí smýšľaním a konaním
ďaleko nezaostanú ani za anglickým lordom,
ako som sa o tom presvedčil 15. júna 1927 na pražskom
rýchliku. Cestoval som osemhodinovým rýchlikom
z Prahy do Bratislavy cez Brno. Vo všetlých oddeleniach
prvej triedy už nebolo miesta pre mňa, preto v poslednom
oddelení, kde ešte nikoho nebolo, som sa usalašil.
Zrazu čujem, že jedon pán volá na sprievodčieho,
aby mu vyprázdnil objednané kupé pre neho
a jeho spoločníka. Sprievodčí sa ma
opýta, kam cestujem a aby som ukázal cestovný
lístok. Legitimoval som sa. Sprievodčí na
chodbe vraví: "Pane senátore, i ten pán
je členom Národného shromaždenia!"
Poznamenať treba, že otázni dvaja páni
senátori objednali si polkupé, ale obdržali
celé kupé. Pán senátor nebol spokojný
s odpoveďou sprievodčieho a zavolal dopravného
úradníka, ktorý tiež potvrdil, že
mám právo sedieť v tomže kupé,
lebo polkupé pre člena Národného shromaždenia
prislúcha iba na noc. Pán senátor se ale
ďalej rozčuľoval a nechcel vstúpiť
do kupé, kým tam ja budem. Preto som vyšiel
von a spolu sme sa presvedčili, že nikde v prvej triede
nebolo prázdneho miesta pre mňa. Keď pán
senátor i naďalej trval na tom, že on musí
dostať prázdné kupé, aby sa mohol vyspať,
pristúpil som k nemu, podával som mu ruku a predstavil
som sa mu. On mi ale ruky nepodal, svoje meno mi nepovedal, lež
žiadal, aby som vystúpil z kupé. Na to som
mu odpovedal, že na požiadanie bol by som prestúpil
do druhej triedy, keď ale on to chce na mne vynútiť,
tak neprestúpim a že jeho spoločník
nech si sadne na tú polovičku, kde ja sedim a pán
senátor môže spať na druhej polovičke.
Jeho spoločník nepovedal nič, sadnul si ku
mne. Neskôr prišiel i nespokojný pán
senátor, ktorému v kupé som povedal, že
takéto zachádzanie so spolucestujúcimi nehodí
sa do dnešnej demokratickej doby. Po tomto ztrhnul objednací
lístok z okna kupé. V Brne som zistil, že tento
nespokojenec je pán sen. Ján Filipinský.
Proti Rothermereáde najrozhodnejšie sa postavili sami
maďarskí roľníci, keď 21. augusta
1927 výhradne sami medzi sebou a bez akéhokoľvek
vplývania prijali vo svojom výkonnom výbore
nasledovnú rezolúciu:
"Sväz republikánskych roľníkov maďarských
tak vo vlastnom mene, ako i v mene 30.200 jeho členov,
zorganizovaných v jeho lone a žijúcich v 421
maďarských obciach na Slovensku, proti Rothermerskej
akcii pred verejnosťou slávnostne protestuje. Dvíhame
náš protestný hlas preto, lebo:
1. Anglický lord Rothermere - vznešený cudzinec
- na oko v záujme národných menšín,
konkrétne hlavne v záujme maďarskej národnej
menšiny v Československu začal akciu, avšak
vskutku vzpruhou tejto akcie nie je humánna pomoc národnej
menšiny, lež celkom inšie, zručne zastreté
vedľajšie myšlienky, zatajené ciele, ktoré
ale ani zďaleka nekryjú záujmy menšín
a hlavne záujmy maďarskej menšiny v Československu.
Lord Rothermere predovšetkým mieša si i záujmy
tak zvanej historickej triedy bývalého feudálneho
Uhorska so záujmami veľkých maďarských
máss a tak i máss ľudu maďarskej národnej
menšiny v Československu. My v mene pracujúcich
Maďarov, soskupených v Sväz republikánskych
roľníkov maďarských, pred verejnosťou
celého sveta slávnostne zisťujeme a sa osvedčujeme,
že záujmy pracujúcich máss maďarských
a tak i záujmy pracujúcich maďarských
máss v Československu, ktoré patria k národnej
menšine, sú protichôdné so záujmami
v službe feudalizmu stojacej tej maďarskej historickej
triedy, ktorej pracujúci Maďari cez stáročia
boli iba vykorisťovanými a utisnutými poddanými.
Lord Rothermere pred europskou verejnou mienkou prízvukuje
útisk maďarskej národnej menšiny v Československu.
My, ktorí prislúchame k maďarskej menšine,
teda sme v tej veci najoprávnenejší sa osvedčiť,
tvrdenia lorda Rothermerea čo najrozhodnejšie zavraciame
a pravde zodpovedave slávnostne takto sa vyjadrujeme: v
Československej republike nie je hriechom byť dobrým
Maďarom. Za maďarčinu nikoho neprenasledujú,
ani neutískajú. V demokratickej republike Československej
každý jej občan a tak i občan maďarskej
materinskej reči má zabezpečenú úplnú
jazykovú, politickú, náboženskú
a osobnú slobodu.
Voči tvrdeniu lorda Rothermerea treba nám konštatovať,
že politické práva maďarskej menšiny
v Československu sú o mnoho väčšie
a rozšírenejšie, ako právo maďarských
občanov, žijúcich v Maďarsku. V hradbe
feudalizmu, v dnešnom Maďarsku, ani teraz niet všeobecného
tajného práva volebného, které právo
ale v Československu žijúca maďarská
menšina požíva bez ohľadu na rod. Maďarstvo
v Československu v politickom ohľade môže
sa slobodne organizovať, môže sa sústreďovat
v politických stranách na obranu jeho záujmov
a sa soskupuje bez toho, že by dakoho prenasledovali za jeho
politické presvedčenie. Poslanci maďarských
strán, zodpovedne počtovému pomeru Maďarstva,
sedia v pražskom parlamente, kde i svoje politické
reči povedia v maďarskom jazyku.
Na politickom poli, teda v držbe všeobecného
a tajného práva volebného Maďarstvo
v Československu požíva viac práv, ako
toho zabezpečuje dnešné Maďarsko svojím
občanom.
My, republikánski Maďari, ktorých massy pozostávajú
z pracujúcich roľníkov maďarských,
na obranu svojích triednych záujmov spoločne
kráčame s najväčšou politickou
stranou Československej republiky: s Republikánskou
stranou zemedelského a maloroľníckeho ľudu.
Ruka v ruke idúc s touto stranou, pred celým svetom
vždy a verejne sme hlásali a hlásame, že
sme Maďari a že tými chceme i zostať. Pridržiavame
sa našej reči a vlastnej našej rasovej kultúry.
A hoci toto od rokov určite prízvukujeme, nikdy
republikánska strana neohrožovala náš
jazyk, rasovú našu kultúru a pre našu
reč alebo pre maďarskú kultúru so strany
štátnej moci neboli sme vystavení prenasledovaniu.
2. Priklincujeme a pred verejnosťou prízvukujeme to
faktum, že naše náboženstvo slobodne môžeme
vyznávať, v naších kostoloch odoznievajú
maďarské kázne a maďarské spevy.
3. Voči tvrdeniu lorda Rothermerea sa osvedčujeme,
že v obciach maďarského jazyka alebo maďarskej
väčšiny vyučovacou rečou naších
škôl je maďarčina a nedeje sa pokus o odnárodňovanie
naších detí.
4. Vyjadrujeme sa, že v administrácii a v pravosúdiach
našu maďarskú reč slobodne a bez každej
ujmy môžeme užívať. Tam, kde počet
občanov maďarskej materinskej reči dosiahne
20% obyvateľstva, pred súdmi, stránky nielen
môžu užívať maďarský jazyk,
lež i úrady sú povinné stýkať
sa so stránkami v ich materinskej reči.
5. Všetky tieto pravdy pozná každý syn
maďarskej národnej menšiny v Československu,
ale pozná ich i demokratická verejná mienka
Europy, pred ktorou verejnou mienkou my pracovníci maďarskej
národnej menšiny znova a hlaste sa osvedčujeme,
že Československé Maďarstvo na každom
poli požíva viac práv v dnešnom Československu,
ako požívalo v starom Uhorsku alebo aj ako požívajú
práv občania dnešného Maďarska.
Toto súc pravdou, akcia lorda Rothermerea nesmeruje, lebo
nemôže smerovať na obranu národných
menšín, lebo na tomto poli niet čo ani brániť,
ani čo ponosovať sa. Pomoc menšinám, prízvukovanie
úkorov menšín teda je falošnou zámienkou,
ktorá je dobrá iba na to, aby zastrela iné
ciele, aby slúžila iným záujmom.
Tajným, ale pravým cieľom lorda Rothervmerea
je: zastavenie československej reformy pozemkovej, záchrana
veľkostatkárskych majetkov o státisícich
jutrách a ponechanie pracujúceho ľudu roľníckeho
v osude poddanstva, v rešpektíve vohnanie ho do takého
vnúteného položenia, aby pracujúci ľud
i naďalej bol večným robotníkom niekoľko
sto veľkostatkárskych rodín.
Lord Rothermere chce docieliť nie revíziu v Trianonu,
lež revíziu československej reformy v pozemkovej.
Proti tomuto hriešnemu a záujmom veľkostatkárov
slúžiacemu, ale záujmy pracovných máss
smrteľne urážajúcemu, zastrenému
v úmyslu čo najrozhodnejšie a čo najenergickejšie
protestujeme. Protestujeme proti tomu, aby lord Rothermere - vznešený
cudzinec anglický - zamiešajúc sa do vnútorných
záležitostí Československa, búril
proti tunajšej reforme pozemkovej a aby bol na pomoc veľkostatkárom
v tom, že by zmarením prevodzovania pozemkovej reformy
milionové zástupy, a medzi nimi i k maďarskej
menšine patriacich roľníkov, ponoril do poddanstva.
V Československu je potrebná pozemková reforma.
Následkom tejto pozemkovej reformy na mnohých miestach
i maďarskí bezzemci a maloroľníci prišli
k zemi. Odmietame teda každý taký úmysel,
ktorý smeruje proti pozemkovej reforme. Pravde zodpovedave
sa osvedčujeme, že akcia lorda Rothermera slúži
iba záujmom veľkostatkárskej triedy a v záujme
tejto, prizvukujúc revíziu trianonských smlúv
o pokoji, číha na pozemkovú reformu. Táto
akcia ale je pre československú maďarskú
menšinu nekonečne škodlivá, lebo pred
štátnou mocou, taktiež i pred ostatnými
národy, žijúcimi v republike. Maďarstvo
predstavuje za iredentu a týmto zaseje semeno nesváru
a nenávisti, kdežto zástupy ľudu maďarskej
menšiny žiadajú si žiť v pokojnej svornosti,
bratskej láske v novej svojej otčine s Čechmi,
Slovákmi, Rusmi a ostatnými inými národy.
Maďarstvo nemá odtrhujúce úmysle a kto
takéto hlása, spácha hriech proti maďarskej
menšine, ale hreší i proti každému
ľudu sveta, lebo hádže ohnivú hlaveň
medzi ľudstvo a národy, ktoré ohnivé
hlavne prípadne môžu podpáliť časť
krajín a državy a môžu svaliť na svet
celé peklo utrpení.
Lord Rothermere pácha tento hrozný hriech. Pácha
ho nie z idealizmu, nie z ideí, nie v záujme menšín,
lež v záujme niekoľko prebohatých veľkostatkárov.
Na hriešnu akciu lorda Rothermerea republikánska menšina
maďarská má iba jednu odpoveď: určitý
protest, zamietnutie a zaslúžené opovrhnutie
vinníka.
Túto rezolúciu výkonný výbor
Sväzu republikánskych roľníkov maďarských
sdeľuje členom strany, celej verejnosti a cieľom
vzatia na vedomie posiela ju i lordovi Rothermereovi."
Toto je vskutku správna a pádna odpoveď naších
Maďarov, lebo oni samy najlepšie vedia posúdiť
rozdiel medzi spravodlivou prítomnosťou a predprevratovou
nespravodlivou minulosťou. Hľa, rovné práva
politické a pozemková reforma takto sbližujú
rôzné národy!
V 38. čísle vzpomenutého časopisu
stojí i toto: "Čo zavinil Trianon maďarskému
ľudu? V prvom rade priviedol i maďarského sedliaka
k slobode. K pôde maďarský ľud roľnícky,
bezzemkov. K právam tých, ktorí boli obraní
o práva. K človečenstvu a ľudskej hodností
tých, ktorí boli onucou maďarskému veľkopánskemu
svetu. Či teda proti tomuto Trianonu má bojovať
maďarský pracovný ľud roľnícky?
Preto, že sňal s neho tisícročné
jarmo? Preto, že nemožno viac šliapať po ňom
a ho bičovať ako zápražný dobytok?
Za toto má bojovať maďarský ľud proti
Trianonu?
Áno. Trianon značí veľké pustenie
žilou na krku Szentiványho a ostatných
otrokárov. Ale či maďarský ľud
roľnícky nečakal v celom Uhorsku na toto pustenie
žilou? Či miliony maďarských sedliakov
nečakajú na takéto pustenie žilou i
na druhom brehu? A či tieto maďarské miliony
nie su spojencami slovenským republikánom? Boj proti
Trianonu je záležitosťou iba maďarskej výhradnej
triedy. Trianon a iredentizmus nie je vecou milionov maďarských
pracovníkov, lež je jedine a výlučne
záležitosťou historickej triedy maďarských
veľkostatkárov. Toto chcú zatajiť pred
maďarským ľudom roľníckym náhončí
maďarských veľkostatkárov a preto chcú
pošpiniť meno, česť najlepších
Maďarov. Pre toto je zradcom a vyvrhelom svojho národa
každý Maďar, ktorý smýšľa
demokraticky a ktorému v srdci vzbudil sa republikánsky
pocit a roľnícke triedne sebavedomie. Maďarský
roľník nikdy nezradí svoj pôvod a nepredá
svoj národ anglickému veľkokapitalistovi. Szentiványovci
ale vstúpili do služby predavačov každého
majetku maďarského národa iba za to, aby zpät
obdržali ich rozsiahle majetky. A poneváč maďarský
pracovný ľud tu v Československu nemožno
dostať na túto zradu, preto menuje Szentivány
tento maďarský ľud (lebo je maďarskejší
od Szentiványho) vyvrheľom a smeťou.
Voči tomuto urážaniu, tomuto opovrhovaniu maďarský
roľník ešte lepšie sa bude pridržať
tejto republiky, ktorá ho postavila na nohy, dala mu práva,
zabezpečila mu chlieb a budúcnosť. Maďarskí
republikánski roľníci na toto tým budú
odpovedať, že budú požadovať ešte
radikálnejšie prevedenie parcelácie a v prvom
rade budú požadovať deväťtisíc
jutár pána Szentiványho."
To, že prevedenie pozemkovej reformy u nás bolo prepotrebným
aktom sociálnym a konsolidačným faktorom
tu žijúcich národov, dokazuje prípis
miestneho predsedu Mikuláša Nagya a miestneho zapisovateľa
Zoltána Dezsőva z Ižapu, rýdze maďarskej
obce, tohoto znenia:
"Pánu ministrovi dr Milanovi Hodžovi v
Prahe. Republikánska maďarská strana roľnícka
z Ižapu zasiela Vám, pane ministre, svoj pravý
pozdrav zo srdca pri tej príležitosti, že obdržala
187 honov zeme na večnosť. Čo naší
praotcovia za tisíc rokov nemohli docieliť, to uskutočnila
Československá republika: pôda dostala sa
do rúk tých, ktorí ju obrábajú
v potu tvári. Za Váš dobrý skutok, ktorý
ste vykonali nám Maďarom, nech božské
požehnanie je na každom kroku pána ministra!"
Takto si vážia naší roľnícki
Maďari Československú republiku, ktorá
sa im stala milujúcou matkou a nie závistlivou macochou.
Pevne verím o takýchto Maďaroch, že "kdyby
se něco stalo", so zbraňou v ruke budú
hájiť a brániť i voči svojím
súkmenovcom tú zem, ktorou ich oblažila naša
Československá republika. Prevedením pozemkovej
reformy pozbudne rothermereovská akcia úplne pôdy
medzi maďarskými roľníkmi a naša
vlasť získa si i na maďarskom pohraničí
takých bojovníkov v maďarskom roľníctve,
ktorí v ničom nezaostanú za ich druhmi iných
národov.
Vyhlásením naších Maďarov s jednej
strany odznela najpovolanejšia odpoveď, s druhej strany
dokázala sa nami už dávno hlásaná
tá pravda, že roľník bez ohľadu na
národnosť bol, je a vždy bude najvernejším
občanom tohoto štátu, ktorý mu nekrivdí
na politickom poli a ktorý mu umožní primerané
živobytie.
Na rezolúciu maďarského roľníctva
my zástupci roľníckeho ľudu odkazujeme
maďarskému roľníctvu našej republiky,
že pre iredentu jednotlivcov nebudú trpieť široké
zástupy maďarského roľníctva.
Poneváč vidím v snahách vlády
dobrú vôľu v záujme verejnosti, preto
budem hlasovať za prijatie predloženého rozpočtu.
(Potlesk.)
Předseda (zvoní): Přerušuji
projednávání pořadu a přikročím
k ukončení schůze.
Prve ještě učiním některá
presidiální sděleni.
Dovolené udělil jsem na dnešní schůzi
posl. Juranovi, Majorovi, Kršiakovi,
na dnešní případně zítřejší
schůzi posl. Windirschovi - vesměs pro neodkladné
záležitosti.
Pan posl. dr Stern ve své řeči v dnešní
schůzi vyjádřil se o Československé
republice způsobem hrubě urážejícím
mravnost.
Sděluji, že předsednictvo se usneslo podle
§u 9, lit. m) jedn. řádu projev tento vyloučiti
z těsnopisecké zprávy.
Mezi schůzí byly tiskem rozdány zprávy.
Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra
(čte):
1257. Zpráva imunitního výboru o žádosti
zem. trest. soudu v Brně za souhlas s trest. stíháním
posl. Jurana pro přečiny podle §§ 283
a 284 tr. z. a přestupky podle § 314 tr. z. a §§
3 a 19 zákona shromažďovacího.
1258. Zpráva výboru imunitního o žádosti
hlav. stát. zastupitelství v Košicích
ze dne 10. ledna 1927, čís. 424/27, za souhlas s
trest. stíháním posl. Kubicsko pro přečiny
podle §u 18, čís. 1 a 3 a §u 14, čís.
5 zákona na ochranu republiky.
1259. Zpráva imunitního výboru o žádosti
zem. trest. soudu v Praze ze dne 29. ledna 1927, čís.
Tk XVIII 699/27, za souhlas s trest. stíháním
posl. Můni pro zločin podle §u 15, čís.
3 event. přečin podle §u 15, čís.
1 zákona na ochranu republiky.
1261. Zpráva imunitního výboru o žádosti
okr. soudu v Benešově nad Ploučnicí
ze dne 13. srpna 1926, čís. T 191/26, za souhlas
s trest. stíháním posl. Böhma pro přečin
urážky na cti.
1262. Zpráva imunitního výboru o žádosti
hlav. stát. zastupitelství v Bratislavě za
souhlas s trest stíháním posl. Majora pro
přečin §u 14, čís. 5 zákona
na ochranu republiky a přečin podle §u 4, odst.
II zák. čl. XL z r. 1914.
1263. Zpráva imunitního výboru o žádosti
hlav. stát. zastupitelství v Bratislavě za
souhlas s trest. stíháním posl. Šafranko
pro zločin podle §u 15, čís. 3 zákona
na ochranu republiky, přečin podle §u 14, čís.
1 a 5 téhož zákona a přestupek podle
§u 29, čís. 1 a 3 zákona o tisku. 1264.
Zpráva imunitního výboru o žádosti
hlav. stát. zastupitelství v Bratislavě za
souhlas s trest. stíháním posl. Macháčka
pro přečin rušení obecného míru
podle §u 14, čís. 5 zákona na ochranu
republiky a přečin podle §u 24, čís.
3 zákona o tisku.
1273. Zpráva imunitního výboru o žádosti
okr. soudu v Podbořanech za souhlas s trest. stíháním
posl. Haiplicka a Zoufalého pro přestupek podle
§u 19 shromažďovacího zákona ze dne
15. listopadu 1867, čís. 135 ř. z.
1274. Zpráva imunitního výboru o žádosti
hlav. stát. zastupitelství v Košicích
ze dne 20. prosince 1926, čís. 14837/26, za souhlas
s trest. stíháním posl. Sedorjaka pro přečin
rušení obecného míru podle § 14,
čís. 5 zákona na ochranu republiky, přečin
utrhání na cti podle § 1, § 3, odst. H
zák. čl. XLI z r. 1914 a přečin urážky
na cti podle §u 2 téhož zákona.
1275. Zpráva imunitního výboru o žádosti
hlav. stát. zastupitelství v Košicích
za souhlas s trest. stíháním posl. Sedorjaka
pro přečin §u 14, čís. 1 zákona
na ochranu republiky.