Předseda: Malypetr.
Místopředsedové: Zierhut, dr Buday,
inž. Dostálek, Horák, Slavíček,
Stivín.
Zapisovatelé: Petrovič, Rýpar.
153 poslanců podle presenční listiny.
Zástupci vlády: ministři dr Hodža,
dr Mayr-Harting, Najman, dr Nosek,
dr Spina, Udržal.
Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník
dr Říha; jeho zástupce Nebuška.
Předseda (zvoní): Zahajuji 108. schůzi
poslanecké sněmovny.
Nemocí omluvil se dodatečně na schůze
dne 25. a 26. tohoto měsíce, jakož i na dnešní
a zítřejší schůzi posl. Geršl.
Došlo oznámení o změně ve výboru.
Žádám o přečtení.
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška
(čte):
Klub poslanců "Deutsche Nationalpartei" vyslal
do výboru rozpočtového posl. dr Rosche
za posl. inž. Kallinu.
Předseda: Došla naléhavá interpelace.
Žádám o přečtení.
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška
(čte):
Naléhavá interpelace posl. Zeminové, Bergmanna,
dr Patejdla a druhů vládě pro bezodkladné
zavedení placených dvojsvátků s právy
klidu nedělního o vánocích, velikonocích
a letnicích.
Předseda: Počátkem schůze byl
tiskem rozdán a současně přikázán
výboru iniciativnímu návrh.
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška
(čte):
1294. Návrh posl. Pekárka, Ostrého, Náprstka
a druhů na vydání zákona, kterým
se živnost dekoratérská prohlašuje za
integrující součást řemeslné
živnosti čalounické (§ 1 živn. řádu
a § 1 živn. zák. pro území Slovenska
a Podkarpatské Rusi).
Předseda: Přikazuji výborům
rozpočtovému a ústavně-právnímu:
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška
(čte):
1281. Vládní návrh zákona o převzetí
předválečného dluhu zajištěného.
Předseda: Přistoupíme k projednávání
pořadu, na němž jest:
Zpráva výboru rozpočtového o vládním
návrhu (tisk 1224) státního rozpočtu
republiky Československé a finančního
zákona pro rok 1928 (tisk 1260) a rozprava o prohlášení
ministra financi, učiněném ve 102. schůzi
posl. sněmovny dne 25. října t. r.
Budeme pokračovati v podrobné rozpravě o
státním rozpočtu, a to o prvé části
podrobné rozpravy, to jest o části politické,
započaté ve 106. schůzi sněmovny.
Další přihlášení řečníci:
na straně "proti" pp. posl. Hrušovský,
Kaufmann, Zápotocký, inž. Kallina,
Haken, Gregorowits; na straně "pro"
pp. posl. Macháček, Windirsch, Špaček.
Dávám slovo p. posl. Hrušovskému.
Posl. Hrušovský: Veľactená snemovňa!
Úkolom mojím je, aby som v tejto debate prehovoril
o stanovisku nášho klubu k československej
zahraničnej politike a k jednotlivým medzinárodným
otázkam. Dovolím si však prv ešte dotknúť
sa v krátkosti i vnútornej politiky československej,
ktorá konečne v každom štáte má
i svoj značný reflex na politiku zahraničnú.
Rečník nášho klubu kol. dr Patejdl
v generálnej debate naznačil naše stanovisko
k rozpočtu, k politike vlády a vládnej väčšiny.
Varoval vládnu väčšinu pred pokračovaním
v protiľudovom, nedemokratickom kurze, v akom vláda
a jej väčšina doposiaľ vesluje. Myslím,
že dosť zrejme naznačil, že vláda
pri predkladaní určitých návrhov zákonov,
ako na príklad návrhu zákona o organizácii
politickej správy, porušila platný zákon,
že prijatím určitých ustanovení
v zákone tomto narušila ústavu, že miesto
snaženia za dohodnutie sa, za všeobecne prijateľné
kompromisy panuje u vládnych strán zásada
diktátu, opierajúca sa o mocenské vedomie
majority, ktorej chatrnosť a labilnosť veľmi prípadne
znázornil tu minule kol. Bechyně.
Veľactená snemovňa! V ohľade na druhého
a v rešpekte voči celku leží etický
základ politiky. Ako každé úsilie, podlieha
aj úsilie politické súdu etickému.
Tu naprosto nestačí stále a stále
dovolávanie sa princípu majority. Kto len egoizmus
uznáva za rozumnú pohnútku ľudského
konania, ten potom boj všetkých proti všetkým
učiní hlavným heslom svojej existencie. Pre
toho nemá slovíčko "právo"
žiadneho smyslu a politika žiadneho významu,
než mocenský boj. Kam však bude zavedený
politik, ktorého hybnou silou jeho myslenia nie je logika,
ale náruživosť?
Tvrdím, že v ohľade na druhého a v rešpekte
voči celku leží etický základ
politiky. Úkolom politiky je tedy, aby pracovala k tomu,
aby vo forme inštitúcií postarané bolo
o záujmy tých druhých, totiž sociálnych
tried, skupín, vrstiev, celkov. Spôsob, akým
boly vo forme diktátu prejednané a odhlasované
agrárné clá, berná reforma a reorganizácia
politickej správy, dokazuje, že pri prirovnávaní
účelov a stanovení cieľov politiky vládnej
väčšiny nebolo použité toho potrebného
kriteria, ktorým v politike má byť zreteľ
mravný.
Cieľom politiky nikdy nesmie byť, aby mocnejší
vnucoval bezmocnému svoju vôlu bez toho, že
by sa ohliadal na právo a na krivdu. Najvnútornejší
pud národov požaduje vládu, ktorej by mohol
dôverovať. Žiadon národ a štát
nemôže existovať bez vzájomnej dôvery.
Dôvera je samoliečebnou silou každého
sociálneho telesa. Každý národ je tým
vzdoruschopnejší proti zovňajším
útokom, čím väčšia je vzájomná
dôvera medzi vládou a národom. Čím
menej dôvery má vláda k svojmu ľudu,
tým väčšiu nádej vkladá
v policiu. Preto usilovala sa vládna väčšina
po prijatých už a pred prijatím pripravovaných
protiľudových zákonoch zostriť rakúsky
"Prügelpatent", uviesť ho i na Slovensko a
rozmnožiť nevídanou mierou moc byrokrácie
a zasahovanie a dozeranie policie. Policajné dozeranie
je ukazovateľom vzájomnej nedôvery medzi vládou
a ľudom. Každý zločin užitý
za vládny prostriedok naplňuje ovzdušie dlhotrvajúcou
nedôverou, a táto nedôvera je pre silu štátu
zákerným jedom.
Právo musí byť základom štátu.
Preto nemôže vzdať sa ľudský duch
odvolávania sa v politike na právo, preto staviame
proti diktizmu moci vždy opäť diktum svedomia,
nepremožiteľné slovo: Toto je krivda!
Pospolitosť, úsilie potrebuje národ, ktorý
chce docieliť politických úspechov. Pospolitosť
táto ale ničím sa nepodkopáva tak
dôkladne, ako zmätením mravného citu.
Medzi ľuďmi, ktorým je príkaz svedomia
svätým a medzi takými, ktorým slúží
za posmech, nemôže utkať žiadné počtárstvo
taký sväzok, ktorý obstojí v najtvrdšej
zkúske.
Vládna väčšina ide podaním novelizovania
sociálneho poistenia priostriť triedné rozpory
v republike Československej. Nemôžeme iné,
len čo najdôtklivejšie varovať pánov
z vládnej majority pred týmto počínaním.
Je verejným záujmom zmiernenie triednych rozporov
a preto i tu ľudská spoločnosť musí
mať dôveru v mravné sily, a vládnuce
politické strany nesmely by merať život výlučne
podľa kvanta sosiľovanej a organizovanej moci. Je nebezpečným
proklamovať mocenskú vôľu za cieľ
života a preto mocenské opojenie a sebaláska
nemajú byť prameňom politickej vôle.
Národ, rozorvaný hlboko siahajúcimi triednymi
rozpory, nemá pred sebou ružovú budúcnosť.
Isté je tiež, že obzvlášte Československo,
aby sa mohlo uplatniť na svetovom trhu, musí vykázať
také kvalitné výkony, ktoré možno
očakávať len vtedy, keď netrvá
stály, silu národa soslabujúci alebo priamo
ničiaci válečný stav medzi zamestnancami
a zamestnávateľmi. Koľké to nebezpečie
pre malý národ zovnútorne ohrožovaný,
pre jeho zahraničnú politiku, keď ona nie je
prevádzaná jednotne cítiacim národom,
ale vnútorne rozdrásaným!
Pripomínam, že považujem za samozrejmé,
že keď činíme tento apel na svedomie vládnych
strán, že nikto nemôže mať pochybnosti
o tom, že v tom prípade, jestli vládnuce vrstvy
považujú za dovolené vykorisťovanie chudobných,
menovite pracovnej triedy robotníckej, keď sa domýšľajú,
že život je v podstate svojej urážaním
a premožením slabšieho, útisk, tvrdosť,
vnútenie vlastných foriem, privtelenie alebo aspoň
vykoristenie, keď pánska morálka tak zavládne,
že sa domnieva s pokojným svedomím prijímať
obeti nesčíselných ľudí, ktorí
podľa tejto morálky majú byť snížení
na menejcenných ľudí, na otrokov, na nástroj
- vtedy československí národní socialisti
uznávajú rozhodný boj za nevyhnuteľný
a v tomto boji účastnia sa do posledných
dôsledkov.
U československého národa sú všetky
predpoklady k tomu, že môžeme mať oprávnenú
nádej na zmiernenie triednych rozporov. Trpko sa utvárajú
triedné pomery tam, kde hospodársky vyššia
trieda požíva ešte aj politických predpráv.
Dokiaľ boj je bojovaný za rovnakých predpokladov,
je mu odňatá jeho najpálčivejšia
ostrosť, každý usiluje premôcť druhého
napnutím vlastných síl. Preto považujeme
obmedzenie volebného práva, ako sa to stalo už
u vojakov a četníkov, ďalej zavedenie virilizmu
do okresných a zemských zastupiteľstiev za
hriech spáchaný na budúcnosti tohoto štátu,
za čin nevlastenecký.
Vieme dobre, v ktorých kruhoch sa osnovaly temné
zámery na zmenenie demokratickej vládnej formy nášho
štátu, na nastolenie diktatúry, na prevrat.
Dialo sa to v tých samých kruhoch, ktoré
zákerne vpadajú v tyl i vedeniu našej zahraničnej
politiky a ktoré pre to všetko sa neostiechajú
tieto svoje zámery odôvodňovať vlastenectvom
a národným cítením. Tí jednotlivci,
ktorí podporujú alebo sympatizujú s takýmito
tendenciami, neuvedomujú si však, čo je podstata
národnosti a národného štátu.
Neuvedomujú si, že, poneváč národnosť
je väčšia masa ľudí hovoriacich tou
samou rečou, masa, ktorá sa prebudila k vedomiu
svojej spolunáležitosti, národný štát
musí sa zakladať na viere v rovnosť občanov
pred zákonom. Preto tiež národný štát
tvorí taký sväzok, v ktorom musí prevládať
ideologia taká, ktorá cieľ štátu,
jeho kompetenciu, jeho činnosť odvodzuje od spoločnej
vôle zásadne za rovných považovaných
občanov k ochrane verejného záujmu.
Veľactená snemovňa! Odhliadnuc od toho, že
naša strana má dôveru k vedeniu zahraničnej
politiky nášho štátu, rád by som
poukázal ešte aj na iný moment, ktorý
nás vedie k tomu, aby sme hlasovali za rozpočet
ministerstva vecí zahraničných. Podľa
nášho presvedčenia nesmie byť zahraničná
politika nikdy žiadnej strane predmetom licitovania. Zahraničná
politika náleží štátu a nikdy strane.
Dobre si uvedomujeme, že už sama geografická
poloha našej republiky usnadňuje možnosť
k útokom a nebezpečiam pre našu štátnu
samostatnosť, a to musí pôsobiť k tomu,
aby si všetky složky národa uvedomily svoj spoločný
záujem. Z tohoto vyplývajúca pospolitosť
úsilia podržuje v dejinách všetkých
dôb svoju štátotvornú silu. V tejto veci
zodpovednosť za ťažko vydobytý náš
štát pripadá na každú štátotvornú
stranu, či je vládnou alebo nie. A československá
strana národne-socialistická je si vedomá
svojej povinnosti k záujmom národa svojho.
Je však nutno konštatovať, že sú československé
vládné strany, ktoré nie sú si tejto
povinnosti náležite vedomé. Preto mohly sa
dostať do takej situácie, že ich vedúce
denné listy dostaly sa do jednej fronty s pánom
dr Szüllőm v útokoch proti vedeniu našej
zahraničnej politiky.
Chcem sa zaoberať najaktuálnejším z týchto
útokov tejto jednotnej bojovnej fronty československo-maďarskej.
Týka sa to otázky revízie mierových
smlúv.
V poslednej dobe bolo ostro vytýkané celou sériou
koaličných listov zahraničnému ministrovi,
že k otázke nadhodenej o eventuálnej zmene
mierových smlúv vyjadril sa v tom smysle, že
cestou k takejto zmene môže byť jedine 19. článok
paktu o Spoločnosti Národov. Zmienená tlač
rozhorčene namietala, že minister mal a priori odmietnuť
každú seba menšiu možnosť zmeny mierových
smlúv.
Jestli by sme prijali toto stanovisko pohodlne vlastenčiacej
tlače, znamenalo by to negovanie podstatného článku
paktu o Spoločnosti Národov, ktorý tvorí
integrálnu súčiastku mierových smlúv,
znamená to samo o sobe už neuznávanie týchto
smlúv. Ostatne čo obsahuje zmienený článok?
Nič iného, len to, že umožňuje
zmenu smlúv cestou smiernou a jedine cestou Spoločnosti
Národov a za obapolného súhlasu interesovaných
strán. A konečne zmena smlúv nie je ešte
totožným pojmom so zmenou hraníc, na ktorých
nezmeniteľnosti československí nár.
socialisti neochvejne trvajú. Takto ponímame my
otázku revízie mierových smlúv a takto
ju poníma i hlava nášho štátu.
Prezident republiky dňa 28. októbra t. r. oficielne
vyhlásil, že mierové smluvy nebudú dotknuté,
lebo nemôžeme dopustiť, aby sa z ních stala
hadra papieru a zavládla všeobecná nejistota
a de fakto anarchia.
Dovolávania sa Maďarov na t. zv. Millerandovu sprievodnú
notu k mieru Trianonskému o nejakom záväznom
sľube ďalekosiahlej opravy mierovými smluvami
ustálených hraníc je úplne bezzákladným.
V Millerandovej sprievodnej note zo 6. mája 1920 je vzpomenuté
výlučne len toľko, že jestli hranice určené
v mierovej smluve na určitých bodoch zdajú
sa byť neoprávnenými, môže o tom
rozhraničovacia komisia podať zprávu na Radu
Spoločnosti Národov. Podľa tohoto sľubu
bolo skutočne pred Spoločnosťou Národov
jednané o určitom území u Šalgo-Tarjánu
a 23. apríla 1923 pririekla Rada Spoločnosti Národov
toto územie Maďarsku. Týmto spôsobom
sa vyhovelo všetkým rozumným požiadavkom
Maďarska.
Maďari ovšem argumentujú ešte i tým,
nie síce právnym - lebo za takýto ho ani
uznať nemôžu - ale aspoň istú zdanlivú
morálnu opravnenosť predstierajúcim dôvodom,
že Maďarsko podpísalo a ratifikovalo mier Trianonský
iba pod nátlakom. Toto svoje dôvodenie Maďarsko
ponechalo si ako nejaké reservatio mentalis i v §e
1 zákonného článku inaugurujúceho
Trianonský mier v Maďarsku. Dobre. Ale ktorý
porazený štát, podpisujúc mier, nebol
v takejto situácii, ako oni hovoria, "pod nátlakom"?
V historii svetovej zriedka kedy, ba snáď nikdy sa
neuzavieraly mierové smluvy za rovnakých šancí
mier uzavierajúcich strán. A predsa v medzinárodnom
živote nikdy neposkytovala táto situácia niektorej
strane právneho podkladu na revíziu mierových
smlúv. Ale poďme ďalej! Maďarsko pozdejšie
i bez nátlaku, dobrovoľne uznalo záväznosť
Trianonského mieru, a to vtedy, keď, žiadajúc
a obdržiac od Spoločnosti Národov medzinárodnú
finančnú pôžičku, výslovne
sa zaviazalo verne plniť ustanovenia trianonskej mierovej
smluvy.
Voči takémuto pravému stavu vecí treba
konštatovať, akých nelojálnych, vyzývajúcich
a mier ohrožujúcich počinov sa dopúšťa
maďarská vláda. Min. predseda maďarský
Bethlen vyhlásil pred nedávnom, keď hovoril
o možnosti zmeny mierových smlúv, že táto
možnosť je i otázkou mocenských síl,
nielen otázkou propagandy. Keď takto šéf
maďarskej vlády miesto otázky práva
stavia tu za rozhodujúcí moment otázku moci,
je tým zo strany Maďarska oficielne povedané,
že dnešný maďarský režím
nie je ochotný upraviť v budúcnosti svoje vzťahy
k súsedom na podklade mierových smlúv, hoci
i zaviazal sa ich plniť.
Je tedy patrné, že zahraničná politika
Maďarska zostáva tou, ktorou bola pred vojnou, že
je i naďalej politikou mocenskou. Je protikladom politiky
mierovej, ktorú podľa ducha novej doby, podľa
idey Spoločnosti Národov republika Československá
a s ňou prevažná väčšina svetových
mocností sleduje. Maďari zostali i v tomto smere nenapraviteľnými,
nepoučili sa zo svetovej vojny ničoho a je pravda
to, čo minule o ních tu kol. dr Dérer
tvrdil, že ich dnešná politika je vedená
v duchu a v záujme maďarskej feudálnej oligarchie.
Kto však mocenskú vôľu proklamuje za cieľ
života, musí považovať vojnu za cieľ
politiky, lebo vojna je najväčším rozvinutím
moci.
Maďarsko vo skutočnosti zbrojí. Všetky
ustanovenia mierovej smluvy trianonskej, ktoré maly za
cieľ obmedziť vojenské zbrojenie Maďarska,
slúžila len k tomu, aby Maďarsko dokázalo,
ako možno najrafinovanejším spôsobom ustanovenia
smlúv obchádzať.
Trianonská mierová smluva ustálila mierový
stav armády maďarskej na 35.000 mužov. XLIX.
zák. čl. maďarský z r. 1921 ustáľuje
však, že aktívna služobná doba vojenská
tejto armády je 12 rokov bez prerušenia, V duchu tohoto
zákona má to byť tedy armáda remeselných
a výtečne vycvičených vojakov. Ďalšie
vojsko postavilo si Maďarsko podľa LI. zák. čl.
z r. 1921 pod titulom štátnej policie, ktorá
je vojensky disciplinována a vyzbrojená a ktorej
služobná povinnosť činí 6 rokov.
Ďalšie vojsko má Maďarsko v četníctve
v počte 12.000 mužov, podobne vojensky organizovaných
so služobnou dobou troch rokov. Ročne 1/20
týchto sborov má býť prepúšťaná
a čerstvými silami doplňovaná. Ďalej
si postavilo Maďarsko vojensky organizovanú colnú
stráž v počte 4500 mužov so 400 t. zv.
ozbrojenými úradníkmi, de fakto dôstojníkmi
s 20ročnou nepretržitou vojenskou službou, ďalej
vojensky organizovanú finančnú stráž
v počte 3000 mužov s 200 t. zv. ozbrojenými
úradníkmi, de fakto dôstojníkmi, taktiež
s 20ročnou nepretržitou službou. Ďalej má
Maďarsko t. zv. riečnu stráž v počte
96 dôstojníkov a 1524 poddôstojníkov
a strážnikov s touže služobnou dobou, ktorí
majú byť vycvičení v delostreleckej
službe. Je to spolu výborne vycvičená
stála armáda v počte vyše 60.000 mužov,
tedy pomerne, hľadiac k počtu obyvateľstva, viac
ako jej má republika Československá.
Všetky tieto číslice som doslova prevzal z
ustanovení jednotlivých zákonných
článkov maďarských z r. 1921. Vieme
však, že mimo toho má Maďarsko i celú
spústu iných t. zv. dobrovoľných a tajných
vojenských organizácií, doplňuje svoju
výzbroj neustále a prez všetky reči
pána Apponyiho o bezbrannosti Maďarska, ktoré
majú za cieľ sypať prach do očí
neinformovanej verejnosti západnej europy, maďarská
vláda chce touto svojou pohotovosťou pôsobiť
znekľudňujúcim spôsobom na svojích
súsedov, ohrožovať a provokovať ich.
Doma je tedy Maďarsko hlásateľom mocenskej politiky,
ale v zahraničí vyhlašuje, že ono je to,
ktoré je ohrožované od súsedov. Takáto
politika je jednoducho politikou chantage. Pochopiteľne na
západe musí hrať rolu mierumilovného
bezbranného beránka, keď vzdor všetkým
pesimistom razí si vo svete dôsledne cestu myšlienka
mierová. My so zadosťučinením zaznamenávame
významné prejavy štátnikov Anglie tam,
kde Maďari v poslednej dobe najviac sa vrhli so svojou revizionistickou
propagandou, prejavy lorda Greya o probléme znemožnenia
vojny a o odzbrojení, podobne Balfourové a vodcu
robotníctva Thomasa. Chceme vidieť i v ohlásenej
účasti Ruska na odzbrojovacej konferencii v Ženeve
nielen potešiteľné sblíženie sa Ruska
s Europou, ale i sľubnú nádej v riešení
problému znemožnenia válok.
Maďarská politika chantage je ostatne zrejmá
a je vedúcou metodou maďarských štátníkov
dôsledne. Úfajú sa, že tieto diskreditované
staré zbrane diplomácie ešte nezhrdzavely.
Túto politiku poznali sme už vtedy, keď vodca
mierovej delegácie maďarskej v Trianone, rečnil
proti klauzulám obmedzenia zbrojenia Maďarska a neobratne
hrozil vtedy boľševickým strašidlom. Rozpoznali
sme ju i vtedy, keď Maďari zmocnili sa proti ustanoveniu
mierovej smluvy násilne a i intrikou Šoproňa
voči slabému a izolovanému Rakúsku.
Falšovanie bankoviek a diplomatických nôt vpadá
úplne do rámca takejto politiky a nedivíme
sa preto ani tomu, keď Maďari zaťahujú ignorantov
zo západných zemí do spleti stredo-europskej
politiky. My iste že nemáme ničoho proti tomu,
aby cudzinec nazrel do vnútorných pomerov nášho
štátu, nemáme čoho skrývať
a čo tajiť a preto po tejto stránke je nám
záujem pána Rothermerea o nás ľahostajným,
ačkoľvek dávame za pravdu Bernhardovi Shawowi,
ktorý o tomto pánovi povedal, že sa stará
o kdekoho vo svete, ale doma prižmuruje oči k biede
svojej vlastnej zeme.