Předseda: Malypetr.
Místopředsedové: Slavíček,
dr Buday, inž. Dostálek, Horák,
Stivín, Zierhut.
Zapisovatelé: Petrovič, Rýpar.
225 poslanců podle presenční listiny.
Zástupci vlády: náměstek min. předsedy
dr Šrámek; ministři dr Gažík,
dr Mayr-Harting, Najman, dr Nosek, dr Spina,
dr Tiso, Udržal; za ministerstvo vnitra odb.
přednosta dr Sobotka, min. rada Mrhálek.
Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník
dr Říha; jeho zástupce dr Mikyška.
Předseda (zvoní): Zahajuji 124. schůzi
poslanecké sněmovny.
Dovolenou na tento týden udělil jsem p. posl. Zajičkovi
pro cestu do ciziny.
Nemocí omluvil se p. posl. Haupt.
Došla oznámení o změnách ve výborech.
Žádám o přečtení.
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte): Klub poslanců komunistické
strany v Československu vyslal do výboru soc.-politického
posl. dr Sterna za posl. Štětku; do výboru
iniciativního posl. Kopasze za posl. Śliwku
a posl. Dědiče za posl. Můňu.
Klub poslanců republikánské strany zeměděl.
a malorol. lidu vyslal do výboru branného posl.
Doležala za posl. dr inž. Botto.
Klub poslanců čsl. soc.-dem. strany dělnické
vyslal do výboru rozpočtového posl.
Svobodu za posl. inž. Nečase.
Klub poslanců "Deutsche christl.-soz. Volkspartei"
vyslal do výboru rozpočtového posl.
Bobka za posl. Kunze.
Klub poslanců "Deutsche soz.-dem. Arbeiterpartei"
vyslal do výboru iniciativního posl. Hackenberga
za posl. Pohla.
Předseda: Došla naléhavá interpelace.
Žádám o přečtení.
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
Naléhavá interpelace posl. Tayerle, Hampla, Johanise,
Kleina a soudr. vládě o sociálním
zabezpečení osob přestárlých.
Předseda (zvoní): Přistoupíme
k projednávání pořadu, na němž
jest jako odst. 1:
1. Pokračováni v rozpravě o vládním
prohlášení.
Dosud promluvili řečníci: pp. posl. dr Kramář
a dr Mičura "pro", p. posl. dr Stern
"proti". Přihlášeni jsou dosud
ještě řečníci: na straně
"proti" pp. posl. Hrušovský, Knirsch,
inž. Kallina, Schweichhart, dr Dérer,
Bolen; na straně "pro" p. posl. dr Halla.
Dávám slovo prvnímu zapsanému řečníku,
p. posl. Hrušovskému.
Posl. Hrušovský: Veľactená snemovňa!
Na naliehavú interpeláciu klubu, ku ktorému
náležím, ako aj na naliehavú interpeláciu
klubu čsl. poslancov soc.-demokratických vo veci
nedovoleného pašovania zbraní do Maďarska
uznala vládna koalícia za dobré, aby táto
otázka nebola v snemovni prejednaná ako odpoveď
na našu interpeláciu, ale odsunúc rozdanie
tiskom interpelácií na pozdejšiu dobu, usniesla
sa, aby vláda učinila inou formou prejav o tejto
otázke v našej snemovni. Tento postup ovšem nutno
označiť za novú prax, odchylnú od praxe
konciliantnejšej za predošlej vládnej koalície,
a zaznačujeme pre budúcnosť takýto spôsob
vybavovania naliehavých interpelácií, uznaných
všetkými aj vládnymi stranami koaličnými
za opodstatnené.
Prípad pašovania zbraní do Maďarska, odhalený
na maďarsko-rakúskej železničnej stanici
v Sv. Gottharde, je výkladom, obsaženým vo
včerajšom prejave vlády dostatočne a
dokumentárne osvetlený. Je ovšem len prirodzené,
že vláda musí v prejavoch svojích, týkajúcich
sa chúlostivých prípadov zahraničnopolitických,
úzkostlive uvažovať každého slova,
a jestli prejav vlády hovorí iba to, že sa
prirodzene vyskytujú podozrenia, že šlo o pašovanie
válečného materiálu do Maďarska,
ktorému je trianonskou smluvou zakázané dovážať
z cudziny zbrane a strelivo, my, ako hovorím, tejto opatrnosti
v prejavoch rozumieme. Pre nás však nemôže
byť žiadnych pochybností, že to Maďarsko,
ktoré od rokov vedie politiku nereálnu, ktoré
vedie zahraničnú politiku nepoctivú, v prípade
sv.-gotthardskom skutočne a flagrantne porušilo mierovú
smluvu. (Tak jest!)
Ostatne nie je toto nič nového so strany Maďarska.
Maďarská vláda usilovala sa úskokom
i podvodom rušiť jednotlivé ustanovenia mierovej
smluvy, kde len mohla. Stačí na pr. všimnúť
si len zprávy rozdeľovacej komisie, ktorá konštatovala
podvody maďarskej vlády pri repartícii železničných
vagónov. (Slyšte!) Vtedy po dobu celých
osem mesiacov maďarskí úradníci dostávali
inštrukcie od min. predsedu Bethlena pracovať tak, aby
odcudzili spojencom niekoľko tisíc vagónov,
ktoré rozdeľovacia komisia mala rozdeliť medzi
nástupnické štáty. (Slyšte!)
Maďarskom neoznámených vagónov bolo
19.452, z čoho 7.116 malo pripadnúť nástupníckym
štátom. Tento podvod Maďarska bol svojho času
úradne konštatovaný rozdeľovacou komisiou
a Maďarsko bolo prinútené škodu spôsobenú
týmto podvodom aspoň čiastočne nahradiť.
Ostatne jednanie maďarskej vlády v medzinárodnom
živote dostatočne charakterizuje účasť
štátnych orgánov pri falšovaní
frankov. dokázaná dostatočne, ako aj trpenie
tejto účasti šéfom vlády, dosvedčené
svedeckou výpoveďou bývalého maďarského
min. predsedu grófa Michala Telekyho.
Z celého jednania maďarskej vlády a jej orgánov
ide na javo, že maďarská vláda porušila
medzinárodné smluvy, ktoré Maďarsku
zakazujú zbrojenie. Porušovanie medzinárodných
smlúv však nikde neslúžilo myšlienke
mieru.
Ustanovenia o obmedzení zbrojenia Maďarska boly však
preto pojaté do mierovej smluvy, aby Maďarsko teritoriálne
zredukované na etnografické hranice maďarské,
pozbavené panstva nad nemaďarskými národy,
nemohlo pokúšať sa prevahou zbraní o znovuzískanie
bývalých svojich nadpráv. Každý
takýto pokus ohrožuje nový politický
poriadok europský a susedné štáty.
Československý ľud nemôže mlčať
k tomuto ohrožovaniu, namierenému podľa tu zaobalených,
tu nezaobalených prejavov odpovedných politikov
alebo vysokých hodnostárov Maďarska proti štátom
Malej dohody a tak i proti Československu.
Musíme preto zdôrazniť skutočnosť,
že porušovanie mierových smlúv Maďarskom
vo veci zbrojenia dotýka sa citeľne aj existenčných
záujmov Československej republiky. Je síce
pravda, že mierová smluva trianonská ustálila
počet ozbrojenej moci Maďarska na 35.000 mužov,
ale poukázal som už vo svojej reči pri rozpočtovej
debate, že tento počet pod maskovanými ozbrojenými
formáciami je maďarskými zákony stanovený
na 60.000 mužov, ktorí sú vlastne prísne
organizovaným a disciplinovaným kádrom dôstojníkov
a poddôstojníkov. Ostatne ani Maďari sa s týmto
faktom neskrývajú a už r. 1922 učinil
vyhrožujúci prejav maďarský minister honvédstva
Belitska, že Malá dohoda sa veľmi mýli,
jestli si myslí, že Maďarsko má len 35.000
mužov vojska. (Výkřiky posl. Procházky.)
Tu na tomto mieste bol som sa už zmienil o veľkom počte
tajných ozbrojených organizácií maďarských,
o povinnom výcviku všetkej mládeže školskej,
a musím poukázať i na t. zv. pozemkovú
reformu maďarskú, ktorá udeľuje pôdu
určitým maďarsky nacionálne spoľahlivým
roľníkom, t. zv. "vitézom", pod tou
podmienkou, že na povel budú prichystaní vrhnúť
sa do boja za integritu vlasti, a do tých čias pôda
im je len podmienečne daná a do vlastníctva
ani nie prepísaná.
Voči takémuto evidentnému ohrožovaniu
mieru stredo-europského musíme si položiť
otázku, prečo bola vlastne zrušená kontrolná
komisia spojencov v Maďarsku? O činnosti tejto kontrolnej
komisie ostatne boly veľmi rozdielné názory.
Shodovaly sa však v tom, že Maďari válečný
materiál skryli a že kontrolná komisia zničila
len nepatrné kvantum materiálu. Kontrolná
komisia mala v Maďarsku tú prax, že oznamovala
vždy maďarským úradom, že sa vyberie
na označené miesto, a žiadala podporu úradov.
Za takýchto okolností ovšem kontrolná
komisia videla len to, čo maďarská vláda
chcela. Jediným skutočným výsledkom
kontrolnej komisie bolo to, že Maďarsko prijalo vo svojom
vnútornom zákonodarstve určité zákony,
o ktorých som sa bol zmienil, ale ktoré slúžia
len k maskovaniu efektívneho stavu vojska.
Ostatne Spoločnosť národov mohla si byť
už dávno na čistom o loyálnosti maďarskej
vlády. V mesiaci septembri r. 1922, keď sa jednalo
o vstupe Maďarska do Spoločnosti národov v
politickej komisii v Ženeve, zástupca Anglie vyslovil
svoju nespokojnosť, že Maďarsko v otázke
odzbrojenia nesplnilo presne svoje záväzky. Podobné
výčitky urobil Maďarom zástupca Italie,
ku ktorému sa pripojil i zástupca Francie. A spojenecký
vojenský výbor versailleský, poverený
prevedením vojenských dodatkov trianonskej smluvy,
konštatoval, že kontrolná komisia obdržala
presné zprávy, podľa ktorých možno
pochybovať o dobrej vôli Maďarska pri určitých
záväzkoch a že treba brať s akousi rezervou
dobré úmysly maďarskej vlády, nakoľko
sa týče ustanovení trianonského mieru.
A keď potom v záujme spolupráce vo Spoločnosti
národov a v záujme zakotvenia myš. lienky mieru
v celej strednej Europe plenárna schôdza Spoločnosti
národov usniesla sa prijať Maďarsko za svojho
člena, vtedy sa to stalo s tým výslovným
poznamenaním, že hoci v Maďarsko nesplnilo všetky
záväzky o odzbrojení a o menšinách,
obsažené v trianonskej mierovej smluve, plenárna
schôdza prijíma Maďarsko za člena svojho
vzhľadom k slávnostnému vyhláseniu grófa
Bánffyho, zahraničného ministra a zástupcu
Maďarska, že Maďari splnia všetky medzinárodné
záväzky, vyplývajúce z mierovej smluvy
trianonskej.
Prípad sv.-gotthardský ukazuje nám, akú
cenu majú slávnostné vyhlásenia maďarských
zodpovedných štátnikov. (Tak jest!)
Po prijatí Maďarska do Spoločnosti národov
maďarská vláda usilovala sa o zrušenie
kontrolnej komisie. Zaujímavý je prejav ministra
honvédstva Belitsku, v ktorom sa ponosuje, že kontrolná
komisia nevykazuje žiadanych výsledkov, ale že
vraj zbytočne zaťažuje maďarské štátne
výdavky. Vyslanecká konferencia vzhľadom k
stálym zprávam o tajnom zbrojení Maďarska
dlho otáľala so zrušením z kontrolnej
komisie. R. 1925 bola maďarská vláda kolektívnou
notou spojeneckých mocností vyzvaná k odčineniu
pohreškov (manquements) v otázke zbrojenia Maďarska.
v A r. 1926 konečne gróf Bethlen zaviazal sa slávnostne
k energickému zákroku proti tajným vojenským
organizáciam maďarským.
A tak sa stalo, že dňom 31. marca 1927 bola zrušená
i kontrolná komisia v Maďarsku, ž ovšem
s poznámkou spojencov, obsaženou v note p. Brianda
našej vláde, že vzhľadom k obavám,
ktoré pre budúcnosť vzbudily u konferencie
spojencov odklady maďarskej vlády v otázke
maďarskej brannej moci, pokladá konferencia za svoju
povinnosť, aby upozornila obzvlášť na tento
bod Radu spoločnosti národov.
Celá otázka dozoru nad maďarským zbrojením
je tedy v rukách Rady spoločnosti národov.
Národy, ktoré tak vrele podporujú ideu -
Spoločnosti národov, a tedy i národ československý,
právom očakávajú, že Rada spoločnosti
národov neprejde k dennému poriadku nad prípadom
sväto-gotthardským a čo s ním všetko
súvisí.
Plenárna schôdza Spoločnosti národov
túto jeseň prijala rezolúciu, v ktorej konštatovala,
že útočná vojna nesmie nikdy slúžiť
ako prostriedok k urovnaniu sporov medzi štátmi a
že dôsledkom toho zakladá medzinárodný
zločin. Maďarsko sa pripravuje k tomuto zločinu
to a je teraz právnou i morálnou povinnosťou
Rady spoločnosti národov, aby takémuto zločinu
bolo zabránené. Ktorýkoľvek národ
by j podal pomocnú ruku k takémuto zločinu,
sám by sa odsúdil; a konečně i logicky
nasleduje, - že myšlienka reintegrovania predválečnej
- Europy rovnako sa dotýka Malej Dohody, ako že aj
Poľska, ako aj Itálie, ako aj Francie. A logicky maďarské
záujmy v tejto veci musia byť protichodným
záujmom všetkých menovaných štátov.
Obsah prejavu vlády prijímame, ale nemôžeme
prijať to, čo v prejave nebolo obsažené,
ale podľa očakávania širokých máss
- československej verejnosti malo byť obsažené.
Prejav vlády totižto bol vo skutočnosti - len
odpoveďou na naliehavú interpeláciu našu
vo veci zahraničného nepriateľa, Maďarska,
a my však súčasne sme podali aj inú
naliehavú interpeláciu, ktorá bola v určitej
súvislosti s prvou interpeláciou o vnútornom
nepriateľovi, pracujúcom práve v záujme
toho zahraničného nepriateľa.
Prejav vlády sa ani slovíčkom nezaoberal
pánom posl. dr Tukom, na ktorého ako na -
vnútorného nepriateľa nášho štátu
sme, vzniesli ťažké, ale základné
obvinenie. Domnievame sa, že pri tak vážnom obvinení
- strannícka príslušnosť by pre vládu
nemala byť rozhodujúcim momentom. (Tak jest!) A
dovolím si ubezpečiť veľactenú
snemovňu " že neopovážil by som sa
obviniť žiadneho človeka a samosebou sa rozumie,
že ani žiadneho člena tejto snemovne, z tak ťažkého
previnenia sa, ako som to učinil, keby som nebol hlboko
presvedčený, že toto obvinenie zakladá
sa na pravde. A zároveň ubezpečujem veľactenú
snemovňu, že pri tomto svojom obvinení ďaleko
som bol od toho, aby som sa chcel tým dotýkať
politickej cti slovenskej ľudovej strany, lebo keď mám
to presvědčenie, že pán posl. dr Tuka
je škodcom tohoto štátu, mám i to
presvedčenie, že je škodcom i samej ľudovej
strany. (Souhlas poslanců čsl. strany nár.
socialistické.)
Obvinenia, nakoľko sa týkajú jeho práce
špionážnej a rozvratnej, konanej v Československu
v prospech Maďarska, boly už raz predmetom interpelácie
s našej strany. Obvinenia tieto kryly sa s obvineniami, ktoré
vzniesol na p. posl. dr Tuku jeho niekdajší
spolupracovník v redakcii "Slováka", ináč
rímskokatolícky kňaz, Koza-Matejov, verejne
v novinách a ktoré p. posl. dr Tuka súdnou
cestou stíhať sa neodvážil Na túto
našu interpeláciu dostali sme síce od vlády
odpoveď, že vyšetrovanie nariadila, ale o výsledku
vyšetrovania nás neuvedomila. (Výkřiky.)
Preto v terajšej interpelácii urgujeme odpoveď
a dúfam, že vláda poskytne nám možnosť
vyložiť v tejto časti nášho obvinenia
patričné dôvody a doklady.
Kol. dr Dérer v poslednej svojej reči zaoberal
sa tu dosť obšírne so známym článkom
p. posl. dr Tuku, v ktorom tento vyhlásil, že
31. októbra 1928, desiatym výročím
deklarácie, následkom udajne tajnej klauzule tejto,
štátoprávny sväzok Slovákov s Čechmi
vyprší, že nastane ex-lex, že potom prísaha
složená vojakmi Československej republike týchto
neviaže, že štátni úradníci
stanú sa súkromnými osobami bez vrchnostenskej
moci, že dane stanú sa drancovaním, exekúcie
a súdnictvo ilegálnym a že každý
Slovák, ktorý sa zprotiví tomuto a bude za
to potrestaný, bude potrestaný vlastne za cnosť,
bude národným mučedlníkom, lebo týmto
odporom konať bude svoju vlasteneckú povinnosť.
(Výkřiky posl. dr Dérera.)
Som ovšem tej domnienky, že prameňom každého
práva u nás, a menovite štátneho práva
československého, je naša ústavná
listina, a tiež to ponímanie sotva sa dá vyvrátiť
seba umelejšími štátno-filozofickými
úvahami, a preto nemohla by byť pre mňa a pre
žiadneho rozumne uvažujúceho človeka smerodajnou
nejaká tajná klauzula. Avšak takáto
tajná klauzula ani vo skutočnosti neexistovala.
Táto otázka je predsa už rozriešená
pred súdom učinenými výpoveďmi
na deklarácii sväto-martinskej účasť
berúcich členov Slovenskej Národnej Rady.
A o tomto má dobré vedomie i pán posl. dr
Tuka. Jestli on tedy celý svoj útok a vyzvanie
k odporu a rozvratu zakladá na onej, vo skutočnosti
neexistujúcej tajnej klauzuly, tak to robí vedome
na falošných premisách. K akému cieľu,
o tom sa ešte zmienim.
V mesiaci apríli 1926 bol veľmi zaujímavý
proces pre urážku na cti medzi dvoma slovenskými
redaktory bratislavskými, ktorého jadrom bola okolnosť,
že v januári 1925 poslal p. posl. Hlinka, ako
predseda klubu ľudových poslancov a senátorov,
verejný dopis rakúskemu kancelárovi dr Ramekovi,
v ktorom ohradzoval sa proti tomu, že v Rakúsku píšu
slovo Československo bez spojky. V tom dopise p. posl.
Hlinka medzi iným tvrdil, že Martinská
deklarácia má tajnú klauzulu, podľa
ktorej sa môžu Slováci po 10 rokoch s Čechmi
vôbec rozísť a spraviť si prípadne
i samostatný štát.
Pri tomto procese pred súdom pod prísahou svedčil
p. posl. Hlinka a podľa svedeckého protokolu
vypovedal, že nemôže tvrdiť, že by nejaká
tajná klauzula jestvovala, ba priznal sa, že dotyčný
dopis on sám ani nenapísal, ale že len dopis
napísaný a jeho kanceláriou vystavený
podpísal.
V tomto procese ako svedok bol však pod prísahou vypočutý
i p. posl. dr Tuka, (Slyšte! Slyšte!) a
ten v ohni krížových otázok sa priznal,
že je on spoluúčastníkom na koncipovaní
tohoto dopisu, (Slyšte!) ačkoľvek tvrdil,
že viacerí účastníci ho spolu
koncipovali. (Výkřiky posl. Zeminové.)
Akí to spoluúčastníci boli, zo
súdnych protokolov nevysvitá; vysvitá len
to, že vtedy v redakcii spoluredaktorom p. Tukovým
bol varšavský žid Karolci Mondschein. Jestli
s týmto pánom koncipoval tajnú klauzulu,
to je dosť možné.
Z toho je jasne vidieť, že p. posl. dr Tuka,
ktorý ostatne ako Neslovák nikdy nebol členom
Slovenskej Národnej Rady, spolupôsobil a sotva sa
mýlim, keď tvrdím, že viedol falšovanie
historie. Toto falšovanie historie slúžilo mu
za podklad k hlásaniu v tak zv. štátno-filozofickej
úvahe rozbitia tohoto štátu. Toľko o tajnej
klauzuli. (Různé výkřiky.)
V interpelácii tvrdili sme však i to, že p. posl.
dr Tuka za určitým cieľom podvodne sa
vydával za Slováka a tým tedy nielen slovenské
voličstvo, ale celú politickú verejnosť
klamal. Fakt je, že ešte r. 1919 prihlásil sa
pri sčítaní ľudu za príslušníka
národnosti maďarskej a pri vyplňovaní
rubrík o znalosti jazykovej zatajil, že hovorí
i po slovensky. (Slyšte! Výkřiky posl. Tomáška.
- Posl. dr Dérer: Za rok bol hlavným redaktorom
"Slováka"!) Je síce pravda, že
dr Dérer ako minister unifikačný,
aby získal odborníkov, znalých uhorského
práva do svojho ministerstva, s dr Tukom jednal
o prípadnom jeho aplikovaní ako úradníka
u ministerstva unifikácie, ale p. posl. dr Tuka odmietnul
prijať takéto zamestnanie v československej
štátnej službe, lebo vraj, ako tvrdil, je mu
sverená na Slovensku zvláštna misia. (Posl.
Tomášek: Od koho?) Aká mala byť táto
jeho zvláštna misia na Slovensku, o tom sa ovšem
nezmienil, ale myslím, že jeho činnosť
na Slovensku od tej doby dostatočne prezradzuje, akého
asi druhu tá misia bola a je. (Tak jest!)
Asi v tejže dobe - nepamätám sa už dnes
presne na dátum - vyhľadal ma jeden úradník
nášho ministerstva vecí zahraničných,
ktorý dostal od dr Tuku dopis. Patričný
úradník má totiž rodinné meno
maďarské a bol svojho času poslúchal
prednášky p. prof. dr Tuku na maďarskej
právnickej fakulte. Pripomínam, že je to úradník
veľmi čiperný, agilný, svedomitý
a spoľahlivý, ktorý časť svojich
štúdií ztrávil na strednej škole
vo Francii a už dávnejšie pred prevratom vyhľadával
rád spoločnosť slovenskú. Pán
prof. dr Tuka v domnení, že má do činenia
so synom maďarskej šľachtickej rodiny, s človekom
maďarského smýšľania, napísal
mu z príležitosti jeho menovania za úradníka
ministerstva zahraničia, kde mu ako svojmu žiakovi
blahoželá a kde ho konečne upozorňuje
na jeho vlastenecké povinnosti, a doslovne mu napísal
toto: "Dúfam, že v tomto svojom úrade
budete môcť dobre prospieť nášmu ťažko
zkúšanému národu. Myslím, že
mi rozumiete." (Výkřiky poslanců
čsl. strany nár. socialistické a čsl.
strany soc. demokratické.)
To, čo v prípade p. posl. dr Tuku zaráža,
je práve to nóvum zrady. Iste že boly už
smutné prípady, kde sa jednotlivci najčastejšie
z lakomosti alebo hnaní peňažnými nesnádzami,
dali zakúpiť a zrádzali svojich vlastných.
Ale u p. posl. dr Tuku má sa vec ináč,
on je vyslaným exponentom do kruhu politických ľudí
slovenských, on nezrádza svoju minulosť, svoje
maďarské presvedčenie, on je tým, čím
sme sa doposiaľ stretali len v živote vojenskom, totiž
vyslaným, povereným činiteľom.
V tejto svojej misii ovšem že musel prijať masku,
ktorá ho musí robiť odporným každému
poctivému človekovi. Preto sa on ani neodváži
na obvinenia reagovať pred súdom, preto nemal odvahy
ani v tejto snemovni postaviť sa tvárou v tvár
obvineniu, vznesenému proti nemu minule kol. posl. dr Dérerom.
(Tak jest!)
Jestli by niekto bol tak naivný, že by sa domnieval,
že premena niekdajšieho tuhého maďarského
hazafiho dr Tuku na radikálneho Slováka sa
stala nejakým vnútorným prerodom a že
sa tak stal zo Šavla Pavel, tak takému naivnému
človekovi stačí postaviť otázku,
prečo T u k a nebojuje proti Maďarom, ač je
k tomu dosť príčiny, a prečo bojuje
proti Čechom _ (Tak jest!) Je predsa psychologické
pravidlo, že Poturčenec je horší od Turka,
a podľa tohoto psychologického pravidla by mal Tuka,
zrenegátčený Maďar, sa stať maďarofobom
a tak sa aspoň rehabilitovať v očiach Slovákov.
U Tuku však nič takého niet.
On predsa má smelosť postaviť sa ako radikálny
Slovák do takej pózy, do akej by sa nielen na pr.
p. kol. dr Juriga, ale nikdy ani Pavel Mudroň, ani
Hviezdoslav, ani žiadon poctivý Slovák nepostavil.
Úlohou p. dr Tuku je rozvrat v tomto štáte.
(Tak jest!) Začal na tomto svojom príšernom
diele pracovať odo dňa, ako sa vlúdil do redakcie
"Slováka". V tomto časopise, rozširovanom
a zoršírenom medzi pospolitým slovenským
ľudom, rozsieval semeno deštrukcie. V jeho článkoch
a za jeho redakčného vedenia bola myšlienka
československej jednoty stále, systematicky napadaná,
špinená, hanená a surovo ponižovaná.
On bol tým činiteľom, ktorý súhlasne
s potrebami budapeštianskej politiky inscenoval a pripravoval
určité prejavy pod menom slovenským. On to
bol, ktorý chcel vohnať slovenskú ľudovú
stranu do exkurzii do Janova s protestom. súhlasným
s písomným protestom maďarskej menšiny
u nás. Už dňa 17. februára 1922. tedy
poldruha mesiaca pred zahájením janovskej konferencie,
pripravoval svojimi články vo "Slovákovi"
pôdu pre túto exkurziu.
On to bol, ktorý prvý zasial semeno zľahčovania
legionárstva na Slovensku. K charakterizovaniu toho, ako
dovedne hľadel ponížiť legionárstvo
a vyvýšiť bývalú rakúsko-uhorskú
armádu, citujem nasledujúci duševný
výplod jeho, uverejnený 17. mája 1922 v "Slovákovi":
"Ja som bojoval vo svetovej vojne za národnú
vec" - to píše pán dr Tuka. - "Naši
vodcovia" - ovšem ktorí, či Tisza alebo
Apponyi, to nespomínal - "povedali, že za vernosť
k vlasti uhorskej a kráľovi budeme odmenení
tým, že si za ňu budeme môcť žiadať,
ba aj dostaneme pre národ slobodu a život. Nie my
sme na vine, ale vrtkavosť šťastia, že nie
my, ale vy legionári ste vybojovali pre národ slobodu.
Keď sme aj šli inými cestami, jednako len za
ten istý spoločný a krásny cieľ
sme bojovali, trpeli a martýrsku smrť podstúpili.
Ten vojak, ktorý bojoval za kráľa a vlasť,
konal len svoju národnú povinnosť." (Slyšte!)
Len slepý nevidí tu, ako pán Tuka chce
rehabilitovať rakúsko-uhorskú armádu
a válečné ciele monarchie.
Ďalej vysmieva sa legionárom, že vraj i ten legionár
len klátivo, neisto odpovedá, že slovenský
národ svoju slobodu môže ďakovať legionárom.
A posmieva sa tejto slobode. Píše: "Slobodu?
Mne sa tak vidí, že akési fatum ako mura leží
nad naším rodom. Ja som sa stal obeťou oklamania
a aj ty, legionár slovenský, musíš uznať,
že nie za takúto slobodu dal si za obeť krv svoju
a život!" Pravda, tieto úvahy sú úplne
v duchu maďarskej propagandy. (Tak jest!)
Avšak pán dr Tuka odvážil sa otriasť
podľa predpisu z Pešti i vernosťou slovenských
vojakov k vlastnému štátu. V článku
"Janičiari" prirovnáva Slovákov.
slúžiacich v československom vojsku. k Janičiarom,
ktorých vycvičovali Turci zo slovanských
mladých mužov za svojich najlepších vojakov
a potom ich hnali proti vlastným slovanským bratom.
Tento článok, veľactená snemovňa,
je však presným výťahom článku
"A janicsárok", ktorý vyšiel 4 dni
pred uverejnením vo "Slovákovi" v budapeštianskom
vojenskom časopise "Honvédelem" na Slovensku
zakázanom, a ktorého autorom je podplukovník
maďarskej armády Báty Berka István.