Místopředseda dr Buday (zvoní):
Ďalším zaznačeným rečníkom
je p. posl. Kršiak. Udeľujem mu slovo.
Posl. Kršiak: Ctená snemovňa! Novelizácia
zákona, ktorou má byť rozšírené
právo četníkov a policajtov a používanie
zbraní, má byť ďalším pilierom
vládnucej buržoázie k zabezpečeniu si
moci v tomto štáte. Buržoázia napriek
prechodnému upevneniu svojej ako politickej tak hospodárskej
moci vidí, že triedne rozpory sa nezmenšujú,
naopak zväčšujú a preto jej moc nie je
nijako asekurovaná na dlhé časy. Vie, že
skôr alebo neskôr musí prísť k
boju o moc medzi ňou a robotníctvom spojeným
s maloroľníctvom. A preto každá jej snaha
žene sa k tomu, aby zabezpečila sa na prípad
srážky a tak si uhájila moc a kapitál
vydretý na robotnom ľude. A na to všetko, ako
je vidieť, už nestačia staré buržoázne
rakúsko-uhorské zákony. V demokratickej republike
musí byť hájené kapitalistické
lupičstvo zostrenými zákony. V starej monarchii
tieto zákony stačily, za pomoci nich vládol
František Jozef I., z božej milosti cisár rakúsko-uhorský,
ale v republike takéto zákony už nestačia.
Dnes za demokratickej vlády prof. Masaryka, humanistu,
musia sa absolutistické a monarchistické zákony
zostrovať, aby mohol byť uhájený poriadok
v demokratickej republike. Nuž, či je to nie výsmech
demokracie a humanity? Áno, je to výsmech, ale nielen
výsmech, je to krach všetkých humanitárskych
myšlienok v oslavovanej demokracii, keď na jej ochranu
nestačia zákony, ktoré stačily na
obhajobu cisárstva a kráľovstva. V monarchii
dostatočne obhájený bol starými reakčnými
zákony vykorisťovateľský, kapitalistický
poriadok. Za republiky musel prísť zákon na
jej ochranu, zákon o terore, zákon náhubkový
o tlači, zavedenie zhoršenia cisárskeho prügelpatentu,
orabovanie vojakov i samých četníkov o volebné
právo, zhoršenie mizerného zákona o
sociálnom poistení atď. Pýtame sa, za
akým účelom sa tak deje? Odpoveď je
jasná: Za účelom kapitalistického
upevnenia, za účelom stabilizácie. Panujúca
buržoázna trieda tohoto štátu žene
sa k tomu, aby upevnila svoju moc, kým je čas. Vidí,
že medzinárodné položenie je veľmi
neisté, vidí zároveň, že zostrujú
sa protivy medzi samými kapitalistickými žraloky,
vidí rozpor poľsko-litevský, juhoslovansko-francúzsko-taliansky,
zbrojenie Ameriky, Anglie, zkrátka zbrojenie malých
i veľkých štátov. A preto potrebuje sa
i čsl. buržoázia zabezpečiť zákonom,
bodákom, olovom, a to na každý prípad
a v prvom rade proti vnútornému nepriateľovi,
proti proletariátu tohoto štátu, proti revolučnému
proletariátu. Dosiaľ sa ešte nikde nestalo, aby
četníci na zavolanie robotníkov boli prišli
a donútili zamestnávateľa, aby im zadržanú
mzdu vyplatil. Naproti tomu máme hrbu dôkazov, kde
majiteľ si zavolal četníkov proti robotníctvu
a četníci boli komandovaní a ochotní
hneď zakročiť proti robotníctvu. Kapitalistovi
stačí brnknúť na telefon a už má
četnícku pohotovosť. Robotník môže
potrhať telefonné drôty, zodrať nohy na
četnícku stanicu a ochrany sa nedovolá. Preto
je jasné, že zákon tento namierený je
proti robotníctvu. Tu sa len ide zastrieť pravá
tvár a cieľ zákona a preto sa hovorí
vo zpráve, že ide len o použitie zbrane proti
lupičom. Tento dôvod je zrejme falošný.
Zaiste nie menej bolo lupičov i predtým. Ale keby
už o lupičov pokladieň šlo, tak by muselo
prísť na všetkých, i na tých, ktorí
do tých pokladieň nalúpili. Lebo chcieť
vynivočiť lupičov v kapitalistickom štáte,
dokiaľ on trvá, to je to samé, ako chcieť
vynivočiť ryby z mora, dokiaľ ono morom je. Základ
kapitalistického poriadku je práve v lupičskom
vykorisťovaní proletariátu. Preto by ste mali
v prvom rade pochytať i tých, ktorí do pokladieň
nalúpili, a len potom tých, ktorí idú
pokladne lúpiť. Vykorisťovateľských
lupičov vy však nepozatvárate, lebo by ste
rúbali do vlastného tela a kopali hrob sami sebe.
Táto úloha ostane proletariátu, ktorý
po víťaznej sociálnej revolúcii sbúra
kapitalistický lupičský poriadok, a tým
zbytočným urobí novelizáciu četníckeho
zákona. Za nie celých desať rokov trvania republiky
bolo postrieľané toľko robotníctva len
na Slovensku, čo ani za tisícročného
trvania v starom režime nebolo. Počnúc od severu
republiky, prejdeme len tak bežne, kde sa robotníctvo
v tomto štáte strieľalo. Tak na severe počínajúc
Mostom cez Prahu, cez Oslavany na Slovensko, Trenčín,
Hlohovec, Rumanová, Bratislava, Nitra, Vráble, Krompachy,
Michalovce, Užhorod, až na samý koniec republiky
do Svaljavy, všade ako červená niť (Výkřiky
komunistických poslanců.) tiahne sa krv ubitých
robotníkov proletárov policajtskou a četníckou
zbraňou. Na stá proletárov podľahlo
policajtským a četníckym zbraniam. Svieža
je ešte krv Matiáša Bardiovského v Michalovciach,
ktorého zastrelil ožratý policajt Čigáš
zo zadu. Tiež nie je tomu dávno, čo v Trenčianskej
Teplej preklal četnícky strážmajster
Pelc bajonetom Rudolfa Ivana len preto, že sa nechcel dať
sviazaný viesť ulicou, ale chcel ísť na
četnícku stanicu dobrovoľne nepoviazaný.
Právo používať zbrane políciou
a četníctvom, ktoré má už teraz,
je nesmierne široké. Veď četnícki
strážmajstri sú na vidieku, v obciach pánmi
života a smrti dedinského ľudu. Po nedávnych
obecných voľbách na Slovensku držali četníci
pravú raziu po obciach. Oni robili prehliadky a vyhrážali
zatknutím funkcionárom komunistickej strany, že
sa opovážili kandidovať. Pri voľbe vo volebných
miestnostiach brali sami hlasovacie lístky z rúk
voličov, strkali ich do obálok a tak posielali hlasovať
zastrašených ľudí. Oni vyšetrovali
zvolených členov na kand. listine komunistickej
strany, že či vraj majú príslušnosť.
Menovite v galantskom a sninskom okrese postupovali brutálne
pri domových prehliadkach členov kom. strany. O
kom sa presvedčili, že je komunista alebo sympatizujúci,
beda mu. Našla sa príčina, aby mohol byť
zavretý a v žalári držaný. Koho
chcú zatknúť, nájdu si príčinu.
Uvediem jeden prípad: vo zvolenskej župe v istej obci
- nepamätám sa už na jej meno - zhorela chalupa
jednému sedliakovi. Kto by iný mohol byť podpaľačom,
ako komunista! Tento komunista dokázal alibi samým
starostom obce, s pomocou toho starostu obce robily sa intervencie,
podávané boly dôkazy tiež inými
ľuďmi, ale napriek tomu bol zadržaný a je
ešte do dnes držaný, poneváč je
podozrievaný, že on bol podpaľačom domu
toho sedliaka.
Druhý prípad: V obci Gelnici četník
dobil robotníčku. Táto v strachu nešla
naň žalovať, uspokojila sa s tým, čo
dostala od neho. Četník ovšem žaloval,
márne sa bránila a domáhala práva
a ešte bola potrestaná, lebo hubovala na četníka.
Takých prípadov mohol by človek uviesť
celú fúru, ale neuvádzam ich, viem, že
je to zbytočné a že za tejto vlády odpomožené
nebude.
Keď toto hovorím o četníkoch, čo
povedať o polícii? Polícia má o veľa
viac práv ako samé četníctvo. Rozhoduje
v mestách o životoch veľa ľudí, koho
chce zatkne a dotiaľ ho drží, dokiaľ sa
jej páči, práve tak ako četníctvo,
ba ešte horšie. Policajné riaditeľstvá
sú stredoveké mučiarne, ako je to v prvom
rade v Košiciach. Ja som s tohoto miesta už niekoľko
ráz poukázal, ako bol mučený súdruh
Petényi, bola podaná o tom interpelácia.
Máme dôkazy svedkov, ktorí ho videli celého
krvou podliateho, svedkom je tiež pravotár, ktorý
ho posledný deň navštívil a našiel,
ako mal krvné podliatiny. V interpelácii sa hovorí,
že sa mu ani vlások na hlave nezkrívil, pán
minister sa asi báječne o tom presvedčil;
keby sám zažil niečo takého, iste druhý
raz by si dal záležať, aby sa presvedčil,
nakoľko to odpovedá pravde. (Hlasy: Na Slovensku
četník dobil slúžneho, ktorého
našiel na rybách a ktorý sa nemohol legitimovať,
štuchal ho puškou až do obci!) Áno,
na Slovensku sú veľmi časté také
prípady. Poukázal som už niekoľko ráz
s tohoto miesta na policajné riaditeľstvo v Košiciach,
doložil som to zápisnicami a lekárskym vysvedčením,
že ako boli jednotliví robotníci týraní
a bití až do omdletia a dosiaľ sa žiadna
náprava nestala.
Na polícii v Michalovciach zadržaný bol holičský
pomocník Petický preto, že nosil u seba zbraň,
ktorá pozostávala z britvy a holičského
aparátu. Keď sa proti zatknutiu ohradzoval, bol zbitý
a zakovaný do železa hodený do cely, kde ho
nechali ležať v bezvedomí celých 24 hodín
v bahne a špine, lebo všetky svoje potreby robil pod
seba. A len na energický protest tajomníka našej
strany bol prepustený. Tá istá polícia
zakázala dievčaťom ukázať sa na
ulici večer po 9. hodine, lebo sa vraj šíri
prostitúcia. Stalo sa, že posluhovačka Mária
Bučínska bola zadržaná políciou,
keď vyšla z kina a predvedená bola k prehliadke.
Za lekára sa však preobliekol jeden policajt, prehliadal
ju veľmi odborne, až došlo tak ďaleko, že
sa vrhol na ňu, aby ju znásilnil. Zakázal
jej prísne o tom hovoriť, lebo ináč
by ju každý deň predvolával na "prehliadku".
Tí istí policajti zbili syna a dcéru istého
obchodníka Rozenbluma tak, že oba ležali celé
týždne, bojac sa to udať, lebo polícia
povedala, že jestli to niekde povie, že to bude ešte
horšie. A jeden z týchto policajtov bol Čigáš,
ktorý zavraždil zo zadu revolverom Mateja Bardiovského,
ktorého som na začiatku reči uviedol.
A teraz ďalší prípad. V Berehove zadržaný
bol rumunský príslušník Köblös,
stíhaný rumunskou sigurancou pre ilegálnu
prácu. Rumunská siguranca vypísala na jeho
hlavu 100 tisíc lei. Obviňovala ho z rôznych
vrážd, ako je to už u buržoáznych
pacholkov samozrejmé, že každý komunista
je vrah a lupič. Keď však bolo treba predložiť
dôkazy o vražde a lupičstve, nemala siguranca
takýchto dôkazov a sohnať ich napochytre nebolo
možné. A poneváč už ani podľa
medzinárodného práva nemohla československá
polícia dlho držať Köblösa, priskočila
jej na pomoc košická polícia. Táto vydala
úradné komuniké, že Köblös
je zlodej automobilov, lebo vraj kdesi v Trnave ukradol nejaký
zlodej automobil. Aby svoje tvrdenie podoprela, vyhlásila,
že má otisky jeho prstov, ktoré sú úplne
totožné s otisky Köblösovými. Keď
toto úradné zistenie ukázalo sa falošným,
Köblös musel byť napriek tomu prepustený.
Na ceste do Prahy bol však košickou políciou
zadržaný v Spišskej Novej Vsi a vrátený
do Berehova. Sám som toho času v Košiciach
na polícii intervenoval a žiadal jeho prepustenie
a vysvetlenie príčiny, prečo bol zavretý.
Tam však odmietli akékoľvek vysvetlenie. Odišiel
som do Berehova, tam však polícia sdelila, že
prišiel príkaz vrátiť ho z Prahy, a to
preto, lebo v Prahe boly vylepené plakáty s výzvou,
aby pražský proletariát dostavil sa na nádražie
privítať Köblösa. Keď sa v Prahe na
ministerstve vnútra intervenovalo, že prečo
bol Köblös vrátený do Berehova, tu nám
bolo na ministerstve sdelené, že vraj po celej trati,
počnúc od Berehova až do Prahy, robené
sú okázalé demonštrácie, menovite
v Košiciach a Spiš. N. Vsi že boly nádražia
preplnené demonštrujúcimi. Zprávu podalo
ministerstvu košické policajné riaditeľstvo.
Teda tak ďaleko ide lživá drzosť policajtská,
že ošiali vlastné ministerstvo. Čo sa
tam stalo, keď bol vrátený Köblös?
V Berehove bol postavený pod policajný dohľad,
prišla rumunská siguranca, totiž jej agenti,
ktorí sú v Československu doma, a pokúsila
sa násilne odviesť Köblösa do Rumunska.
Chcela podplatiť vrátneho, avšak tento sa nedal,
zalarmoval robotníctvo, a tak znemožnil jeho odvlečenie.
Z tohoto je jasné, že košická polícia
bola v dorozumení s políciou rumunskou a že
bolo to zaiste za spoludohody, aby sa mohla deliť o tých
100.000 lei. To bola zaiste tá pravá príčina,
a keď sa už jednalo o peniaze, tedy polícia v
Košiciach neštítila sa ošialiť a oklamať
i vlastné ministerstvo, len aby z toho lupu niečo
mali. Po tomto všetkom, čo vidíme, že
na Slovensku je? Jestliže ešte teraz prijde sa s novelizáciou
zákona a dáva sa četníctvu viac práv
k používaniu zbraní, tak môžete
si predstaviť, čo tam všetko môže
byť. I dosiaľ v republike, menovite na Slovensku, takmer
žiadnej slobody nieto. Na Slovensku dnes už nesmie nikto
kritizovať ani agrárnu stranu, nesmie si tiež
povedať, že ktorý ten pán z agrárnikov
dostal ten veľkostatok. I to je trestné.
Ja mám tu na pr. obžalovací spis. Tento obžalovací
spis uvádza, že jedon z našich súdruhov
kdesi na schôdzi povedal, že dr Fábry dostal
500 kat. jutár, dr Holubek 400 jutár, dr Stodola
500 jutár, dr Ivanka tiež, dr Kállay, Kuchta,
Medvecký atď. Všetko toto sú terajší
agrárni zemäni a bývalí fiškáli.
Tento veľký "zločin" je kvalifikovaný
nasledovne: "spôsobom surovým a štvavým
hanobil republiku, takže to môže snížiť
vážnosť republiky a ohroziť obecný
mier v republike". Keď sa i každá agrárnická
chamtivosť považuje za ohrozenie mieru v republike,
tedy neviem, kde sme, čo sme, aká je to republika,
ktorú všetko toto ohrozovať môže.
Niekoľko slov prehovoriť chcem ešte o včerajšom
prípade, kde sa prejednávalo pašovanie zbraní
zo Sv. Gottharda. A tu chcem poukázať na komédiu,
ktorú sohrali sociálni demokrati. Sociálni
demokrati, ktorí vytiahli obrovské zbrane proti
Tukovi, včera snížili sa natoľko,
že sami potom za prehlásenie vlády hlasovali,
čím dokázali, že sú nie iní,
než samí kňazi, ktorí už vo vojne
štvali proti vojne v bývalom Rakúsko-Uhorsku
proti Rusku, ruskí zasa naopak proti Rakúsko-Uhorsku
atď. To samé robia sociálni demokrati, ktorí
štvú spolu s meštiakmi a maďarskí
sociálni demokrati, ktorí zasa tam štvali so
svojimi meštiakmi a ktorí sú nielen Horthyovskí
agenti, ale priamo pacholci, zasa proti Slovensku a Rothermerea
nielen schvaľujú, ale na rukách by ho nosili.
Tedy robia to samé, čo títo páni:
rozoštvávajú proletariát, aby zasa v
prípade kapitalistickej vojny naň sa vrhli a vraždili
a oni mu dávali požehnanie ako tí katolícki
farári, ktorí kropili a svätili vojnu.
Nedávno čítal som reč amerického
admirála, ktorý veľmi správne povedal,
čo sa pripravuje. Povedal, že čo najskoršie
musí dôjsť k vojne medzi Amerikou a Angliou.
Pravda, že americká vláda, keď toto odhalil,
nie je mu za to povďačná a stará sa
to ukrývať a utušovať. Ďalej vidíme,
čo hovorí sám Poincaré, ktorý
smluvy s Malou Dohodou považuje za kus papiera, tedy za nič
trvalého, čo by tento kapitalistický mier
ohrozovalo.
Myslím, že to najlepšie charakterizuje terajšie
kapitalistické medzinárodné položenie
a že i s tohoto hľadiska priamo môžem poukázať,
že tento četnícky zákon sa u nás
stará len utužiť a schovať proletariát
pomocou toho alebo oného, poneváč nikto z
nás neverí, že by sa tým, že četníctvu
je dovolené používať zbrane proti masse
robotníctva, nejako chcel zachraňovať jeho
život. Keby to mal na zreteli tento zákon, keby chcel
zachraňovať život četníctva pred
lupičstvom, nebol by dopustil jeho upotrebenie na demonštráciach,
na schôdzach, zkrátka na davových prejavoch.
Ale dobre viem a aj četníci zbadali, že čerta
sa stará buržoázia o četnícky
život. Četníkov potrebuje buržoázia
iba ako nástroj k udržaniu poriadku, aby chránili
jej výsady a moc. A preto četníctvo, aspoň
jeho časť, musí si uvedomiť, že nejde
o nejaké uhájenie četníckych životov
a četníckych práv, menovite vtedy, keď
mu časť politických práv, ktoré
malo - to je volebné právo - bola odobraná,
že nejde tedy o jeho práva, lež o jeho používanie
za nástroj buržoázneho kapitalistického
režimu. Preto v budúcnosti je treba, aby si to zariadilo
tak, aby sa nedalo strhnúť - hovorím k rozvážnejšej
časti - v demonštráciach, poneváč
robotníctvo nebolo voči četníkom ako
takým nepriateľské. Robotníctvo dopraje
i četníctvu i každému slušnú
výživu a slušný život a bytie.
Zdôrazňujeme ešte znova, že nie je to snaha
pomôcť četníctvu v obrane proti lupičstvu
a na uhájenie života, ale že je to proste uhajovanie
a upevňovanie kapitalistického poriadku, kapitalistického
režimu pre prípad vojny, ktorá sa chystá
v prvom rade proti Sovietskemu Rusku a ktorá sa samo sebou
chystá i medzi samými kapitalistickými lupičmi.
(Potlesk komunistických poslanců.)
Místopředseda dr Buday (zvoní):
Ke slovu nie je už nikto prihlásený. Debata
je skončená. Žiadam o prečítanie
podaných návrhov.
Sněm. tajemník dr Říha (čte):
1. Návrh posl. Hakena:
Navrhuji, aby se přes předlohu zákona o četnictvu
a stráži bezpečnostní, tisk 1382, přešlo
k pořadu.
2. Návrh posl. Brodeckého podle §u 47
jedn. řádu:
Navrhuji, aby vládní návrh zákona,
jímž se doplňují a mění
zákony o četnictvu a o sborech stráže
bezpečnosti, (tisk 1382) vrácen byl ku projednání
výborovému, a to výboru soc. politickému.
(Předsednictví se ujal předseda Malypetr.)
3. Pozměňovací návrhy posl. Brodeckého
a soudr.:
V §u 13 nechť začátek odst. 1 zní:
"(1) Četnický gážista,
konající službu v úboru služebním
nebo v oděvu civilním, má zákonem
stanovená práva stráže civilní
i vojenské, ale smí, šetře opatrnosti
podle okolností případu potřebné,
užíti zbraně jen v těchto případech:"
(Čís. 1 až 4 nezměněna.)
K §u 13 připojen buď nový odstavec:
"Četnický gážista, konající
službu v úboru civilním, jest opatřen
úřední legitimací a při zakročení
služebním nosí viditelný emailový
malý státní znak jako odznak úřední.
Nařízení určí podrobnosti."
§ 24 nechť zní:
"Příslušníci četnictva mají
právo ženiti se jen, jsou-li definitivně ustanoveni
a dovršili-li čtyřletou služební
povinnost nebo 30 let fysického stáří.
Ministerstvo vnitra může v případech
zvláštního zřetele hodných povoliti
výjimky."
V § 25 nechť poslední odstavec zní:
"Přechodné ubytování četnických
gážistů při soustředění
obstará četnická správa na účet
četnického etátu důstojníkem-ubytovatelem,
má povinnost obstarati zdraví lidskému a
dobrému jménu četnictva odpovídající
ubytování a má právo:
a) ve srozumění s obecním (městským)
úřadem,
b) nelze-li tohoto srozumění dosíci, vlastním
právem rekvisičním zajistiti potřebný
počet místností a ložních součástek
v domech veřejných nebo spolkových a soukromých
za odměnu 10 Kč za hlavu a den.
Mimo případy soustředění nemá
četnictvo práva na zabírání
bytů ku přechodnému ubytování."
4. Pozměňovací návrh posl. Pika
a soudr.:
K §u 25 budiž připojena závěrečná
věta:
"Obcím buď poskytnuta ze státních
prostředků plná náhrada nákladů,
spojených s přechodným ubytováním
četnictva."
5. Pozměňovací návrhy posl. Grünznera
a soudr.:
§ 13 nechť zní:
"Četník službu konající
smí, šetře opatrnosti podle okolností
případu potřebné, užíti
zbraně jen v případě nutné
obrany (§ 2 tr. z.)."
§ 24 zákona č. 299/1920 Sb. z. a n. budiž
škrtnut.
6. Eventuální návrhy posl. Grünznera
a soudr.:
Bude-li zamítnut náš návrh k §u
13, navrhujeme:
§ 13 budiž opět stylisován v původním
znění (zákon č. 299/1920 Sb. z. a
n.).
Bude-li zamítnut náš návrh k §u
24, navrhujeme, aby § 24 zněl:
"Příslušníci četnictva,
kteří jsou definitivní, když dovršili
čtyřletou službu nebo 30. rok věku,
mají právo oženiti se bez povolení.
V ostatních případech potřebují
povolení nadřízeného velitelstva po
případě ministerstva vnitra."
7. Pozměňovací návrhy posl. Bergmanna,
dr Patejdla, Zeminové a druhů:
§ 13 nechť zní:
"Četnický gážista, konající
službu v úboru služebním nebo v oděvu
civilním, má zákonem stanovená práva
stráže civilní i vojenské, ale smí,
šetře opatrnosti podle okolností případu
potřebné, užíti zbraně jen v
těchto případech:
(Čís. 1 až 4 nezměněna.)
Četnický gážista, konající
službu v úboru civilním, jest opatřen
úřední legitimací a při zakročení
služebním nosí viditelně emailový
malý státní znak jako odznak úřední.
Nařízení určí podrobnosti.
Zakročuje-li četnictvo pod jednotným vedením
a velením semknutě při shluknutích
a sroceních lidu, platí o použití zbraně
předpisy, platné v tomto směru pro vojsko."
§ 24 nechť zní:
"Příslušníci četnictva mají
právo ženiti se jen, jsou-li definitivně ustanoveni
a dovršili-li čtyřletou služební
povinnost nebo 30 let fysického stáří.
Ministerstvo vnitra může v případech
zvláštního zřetele hodných povoliti
výjimky."
§ 25 nechť zní:
"Zvláštními předpisy v rámci
zákona upravují se:
[Lit. a) a b) zůstávají nezměněny.]
Přechodné ubytování četnických
gážistů při soustředění
obstará četnická správa na účet
četnického etátu důstojníkem-ubytovatelem,
který má povinnost obstarati zdraví lidskému
a dobrému jménu četnictva odpovídající
ubytování a má právo:
a) ve srozumění s obecním (městským)
úřadem,
b) nelze-li tohoto srozumění dosíci, vlastním
právem rekvisičním zajistiti potřebný
počet místností a ložních součástek
v domech veřejných nebo spolkových a soukromých
za odměnu 10 Kč za hlavu a den.
Mimo případy soustředění nemá
četnictvo práva na zabírání
bytů ku přechodnému ubytování."
8. Eventuální návrh posl. Bergmanna,
dr Patejdla, Zeminové a druhů:
Nebude-li přijat náš pozměňovací
návrh k §u 25, navrhujeme, aby v §u 25 byl odst.
1 doplněn: "upravují se v rámci zákona".
Poslední odstavec §u 25 nechť zní:
"Pro přechodné ubytování četnictva
v případě jeho soustředění
platí předpisy, vztahující se na přechodné
ubytování vojenských gážistů."
9. Resoluce posl. Brodeckého a soudr.:
Vláda se vybízí:
1. aby předložila návrh zákona, jímž
by sjednotila všechny sbory bezpečnostní pod
jednotné vedení s voleným členem parlamentu
v čele,
2. aby v důsledku zkrácení četnictva
o právo volební povolila četnictvu volnou,
nepolitickou organisaci odborovou, jakož i všechna jinaká
kulturní a hospodářská sdružování
příslušníků četnictva
a dovolila, aby volené instituce v Záložně
československého četnictva v Praze směly
býti vykonávány aktivními četnickými
gážisty,
3. aby při provádění §u 148 platového
zákona upravila "četnický přídavek"
(§ 12 zákona č. 186/20) na jednotný
přídavek "nebezpečnostní"
ve výši 4000 Kč ročně pro všechny
příslušníky četnictva stejný
(slib pana min. předsedy),
4. aby pomáhala odstraňovati nezaměstnanost
i tím, že upraví pracovní poměry
u četnictva podle zásad osmihodinové doby
pracovní odměnou práce přes čas,
povolením čtyř volných dnů
v měsíci k obstarávání osobních
věcí, hlavně však, že doplní
dnešní stav na stav systemisovaný,
5. aby předložila návrh zákona četnicko-disciplinárního
a kvalifikačního podle zásad služební
pragmatiky,
6. aby vytvořila při ministerstvu vnitra bezpečnostní
poradní sbor a v dorozumění s tímto
sborem upravila všechny dosud buď německé,
nebo jen nesprávně přeložené
předpisy četnické a o sborech stráže
bezpečnosti,
7. aby ze zabraného pozemkového majetku přikázala
dva nebo více příhodných zámků
a t. p. pro zřízení rekonvalescentních
domů pro četnictvo a tak umožnila uzdravení
těch četnických gážistů,
kteří slibují uzdravení, a tím
snížila náklady na mladé pensisty četnické,
9. aby předložila návrh zákona, jímž
upravuje právo četnických gážistů
na místa v civilní státní službě,
když ke službě u četnictva se stali neschopnými
a jsou fysicky k jinakým službám schopni.