Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1925 – 1929

Bylo zvláštním způsobem vytýkáno, že za základ byla vzata úroková míra 4¹/₂% místo 4¹/₄%, a tu se ptám, proč na slovo vzatý odborník p. prof. Schönbaum vzal za podklad 4¹/₂% při pojišťování soukromých zaměstnanců? (Hlasy: Ale to je jiná věc!) Proč návrh posl. Tučného a druhů o sociálním pojištění zněl rovněž na 4¹/₂% úrok? Odborníci se vyslovili příznivě a netřeba proto míti obav, že bychom tohoto úroku nedocílili, když Ústřední soc. pojišťovna bude dělati dobrou a včasnou finanční politiku. Později budou pohromadě kapitály do miliard jdoucí a musíme se snažiti umístiti dobře všechny volné peníze. Možno-li dnes dosáhnouti 6% úrok, doufám, že i později bude vyhledáván kapitál na 4¹/₂%.

Znovu opakuji, že dobrá finanční politika Ústřední soc. pojišťovny přinese neočekávané výsledky pro pojištěnce, zvláště v léčebné péči, odstraní bytovou nouzi a může povznésti stát a jeho obyvatelstvo.

Bude-li všude účelně hospodařeno a bude-li všeho, co se vynaloží, plně využitkováno, bude-li postupováno poctivě ku prospěchu celku ve všech ústavech, potom zajisté dopracujeme se tak značných přebytků, že bude možno přikročiti ku pojištění přestárlých na účet Ústřední sociální pojišťovny.

Ústřední sociální pojišťovna pro jubilejní rok 1928 chystá veliký jubilejní dar 35 mil. Kč, a to je důkazem, že tato Ústřední sociální pojišťovna také v letech příštích pro léčebnou péči bude moci vykonati ohromné věci.

Živnostenská strana vykonala v koalici svoji povinnost a máme též podíl na tomto velkém sociálním díle. Snahou naší bylo vykonati vše, co bylo nutno pro existenci našeho stavu a tato usilovná práce přinesla osvobození učňů do 16 let, snížení pojistného invalidního a starobního pro nižší mzdové třídy, zastoupení v představenstvu a v dozorčím výboru tam, kde nejsou živnostenské společenstevní a gremiální pokladny, zachování společenstevních a gremiálních pokladen, zřízení nových osmi živnostenských společenstevních pojišťoven, pro naše dělnictvo výbavné, důchod vdovský a vdovecký značně zlepšený, odbytné pro pozůstalé a jiná důležitá ustanovení.

Celá tato naše práce, kterou jsme již uveřejnili, byla dílem kompromisu. Nejsme plně uspokojeni, jsme však přesvědčeni, že živnostnictvo uzná těžký zápas, který bylo nutno svésti a doufáme, že přijde doba, kdy i my krok za krokem - dosáhneme svých cílů.

Ke konci své řeči mohl bych vysloviti přání nejen svoje, ale celé živnostenské veřejnosti, aby toto krásné dílo našeho sociálního cítění přineslo dobré ovoce, aby důchodci byli spokojeni a bude-li naše hospodářská situace lepší, aby mohla býti uskutečněna ještě další sociální díla a nynější ještě zlepšena.

Jsem přesvědčen, že v této snaze bude nám celá veřejnost nápomocna, a proto nechť sociální pojištění všeho lidu přinese nám spokojenost a radost z práce, která jedině je zárukou lepšího blahobytu. (Výborně! Potlesk.)

Předseda (zvoní): Dalším přihlášeným řečníkem je pan posl. Bečko. Uděluji mu slovo.

Posl. Bečko: Ctená snemovňa! Pomery, ktoré priviedly novelizáciu zákona o sociálnom poistení robotníkov tak, ako sa ukazujú dnes v koaličných stranách, sú úplne iné, ako boly v tých dobách, keď vládny návrh bol tejto snemovni predložený. My vieme, že útok na sociálny a kultúrny pokrok bol riadený cez Slovensko a otvorené útoky na sociálné poistenie vo vládnych stranách prv tiež objavily sa zo Slovenska v tom, že kto chce platiť, kto chce mať sociálné poistenie, kto chce byť poistený pre prípad staroby alebo nemoci, má si to platiť sám. R. 1924, keď sa pojednávala zpráva soc.-politického výboru o nemocenskom, invalidnom a starobnom poistení. pán posl. dr Labaj prehlásil vo svojej reči, ž e zákon, ktorý je pojednávaný, je k veľkej škode robotníkov, lebo je nedostatočný, nevyhovuje. Jestliže niečo prináša, neprináša nič iného, len jedine nové bremeno pre náš priemysel, ktorý ho vraj nebude môcť sniesť. Keď porovnáme vývody rečníkov z koaličných strán v zemiach historických s dnešnými vývody pána posl. dr Labaja, tak predsa len zisťujeme veľký rozdiel medzi tým stavom, keď vládny návrh bol predložený, nezisťujeme však žiadneho rozdielu medzi bombastickými agitačnými heslami strany ľudovej z r. 1924 a medzi obsahom reči dnes tu prednesenej pánom posl. dr Labajom. Pán posl. dr Labaj nám vykladal o jeho domácej pomocnici, ktorá sa mu nabídla do služieb len za stravu a aby jej vraj niekde v kúte poskytnul nocľah, ale on že bol tak láskavý a veľkodušný, ako stúpenec kresťanského socializmu a hlásateľ kresťanskej solidarity, že jej nabídnul 50 Kč mesačného platu. To nám hovorí povýšeným spôsobom o tých 50 Kč. Keď vraj toto urobil, tak že mu predpísala nemocenská pokladnica platenie príspevku tak vysokého, že nebolo možné vôbec, aby tento príspevok bol platený.

Takto povrchne hľadí sa na tak dôležitý zákon a na súhrn celého sociálneho poistenia vo vládnej strane ľudovej, ktorá si nechala napísať vo svojom hlavnom orgáne, že novelizáciou zákona o sociálnom poistení sa dokazuje, že vládné strany majú viac sociálneho cítema, ako samotné socialistické strany. Stojí to doslovne vo včerajšom "Slovákovi". A toto dokladá tým, že sociálné poistenie stáva sa v celku lacnejším, že sociálné poistenie bude pre zemerobotníka i lesného robotníka snesiteľnejšie, lebo vraj poistné príspevky sa snižujú. Jestliže je tomu tak, jestliže sa dostáva do osnovy zákona ustanovenie, podľa ktorého robotníci, ktorí svoje pôžitky v značnej čiastke majú v naturáliach, po zaradení do mzdových poistných tried podľa naturálnych pôžitkov smú byť zaradení o jednu triedu vyššie ako im ju určuje ich príjem na peniazoch, najvyššie však o dve triedy, bez ohľadu na to, v akej hodnote požíva naturálny pôžitok, jestliže takéto ustanovenie uvádza sa v život, nesvedčí to o dostatočnom sociálnom smysle. Alebo mohli by sme ísť ďalej, pokiaľ ide o budovanie zemedelských pokladníc a "odpolitizovanie" nemocenských pokladníc, ako to povedal pán posl. dr Labaj, a mohli by sme poslúžiť za vzor jednou alebo dvoma takými pokladnicami, ktoré na Slovensku jestvujú a ktoré sú opravdu odpolitizované. To sú pozostatky z býv. bratských pokladieň, lesné bratské pokladnice, ktoré jestvujú v Banskej Bystrici a v Liptovskom Hrádku. Tu by sme sa mohli podívať na blahodarnú činnosť, akú vyvinujú na poli zdravotníckom, na poli nemocenského ošetrenia, na poli poskytovania dávok v dobe nemoci, alebo by sme sa mohli podívať, ako je zorganizovaná lekárska pečlivosť v týchto odpolitizovaných pokladniciach, kde nemajú poistenci slovo, kde vládne výhradne vôľa byrokracie lesného eráru. Tu by sme sa presvedčili o prípadoch, keď robotník utrpí pri rúbaní dreva v lese úraz a je poslané pre lekára, že dostáva sa mu ošetrenia na tretí až štvrtý deň. Tak výtečne je zorganizovaná lekárska pečlivosť u týchto pokladníc, v kto

rých nemajú naprosto žiadneho vlivu a slova poistenci. Pokiaľ ide o vyplácanie podpôr nemocenských, to je ešte zaujímavejšia historia, keď je treba mnohokrát zakročovať na generálnom riaditeľstve štátnych lesov a statkov v Prahe, aby tomu ktorému robotníkovi za ¹/₂ alebo ³/₄ roku spätne bola vyplatená podpora, ktorá mu nebola vôbec poukázaná. Tak sú vedené pokladnice, ktoré sú "odpolitizované" podľa terminologie dnešnej colne-kongruovej vlády. Že však odpolitizovaním nemocenských pokladníc myslia páni niečo iné, ukazuje nám ustanovenie tejto predlohy, ktorá je predmetom jednania, kde sa hovorí, že na prechodnú dobu, pokiaľ nebude môcť byť prikročené k voľbe do okresných nemocenských pokladieň, budú menované správné komisie druhostupňovou inštanciou, totiž zemskou správou alebo krajinsk ým úradom, ako sa to na Slovensku podľa najnovšej terminologie menuje.

Tu by som sa pozastavil u toho, čo hovoril pán dr Labaj, že socialistické strany zúria a všetko dobré a vznešené, čo je v predlohe shrnuté, kritizujú a nie sú s tým spokojné len preto, že tí, ktorí pokladnice vedú a ktorí nie sú vôbec robotníkmi, majú v budúcnosti ztratiť to vlivné postavenie vodcov, ku ktorému sa dostali len po chrbátoch robotníkov.

V každom zákone, i v XIX. zák. článku, volebné právo do poisťovne bolo podmienené poistením u okresných robotníkov poisťujúcich pokladieň, to znamená, že podľa tohoto ustanovenia i podľa ustanovenia dnešnej predlohy nemôže byť činovníkom ani v predstavenstve, ani v dozorčom výbore, v žiadnom správnom orgáne sociálne poisťujúceho ústavu nečlen, totiž taký funkcionár, ktorý by nebol členom, mimo správneho úradníckeho aparátu, ktorý tam vykonáva svoju službu správnu, organizačnú, poistnú atď.

Jestliže toto pre niekoho platí, tedy predovšetkým pre stranu ľudovú, ktorá nechce dopustiť, aby boly vypísané voľby do okresných nemocenských pokladieň, sociálnvch poisťovieň, ktorá sa však neváha uspokojiť ustanovením, že budú menované správné komisie nielen pre okresné soc. poisťovne, lež súčasne i pre zemské úradovne, ktoré budú podľa tohoto zákona nastolené.

Stav a celý priebeh jednaní, či už v podkomisii soc.-politického výboru a či v soc.-politickom výbore za účasti odborníkov alebo neodborníkov nasvedčuje tomu, že táto dnešná občianska koalícia musela vo svojích výbojných snahách, vo svojej zahrotenosti protisociálnej ustúpiť, musela si uvedomiť, že s ú tu široké massy pracujúceho ľudu, ktoré sú predsa len na výsosť dôležitou súčiastkou denného života a chodu nášho hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho denia a musela so svojími výstrednými požiadavky, ktoré by boly ohrozily existenciu soc. poistenia, ustúpiť do pozadia. Toho bolo dosažené úsilím socialistických strán a ich snažením o odrazenie útoku, pri čom boly súčasne tiež podopreté odborníkmi, ktorí mali dostatočnú dávku odvahy postaviť sa proti snahám vládnych strán, ktoré svojím počínaním v základoch ohrožovaly soc. poistenie. Ľudová strana by si z toho mala vziať pre seba náležité poučenie. Jestliže sa pripravuje s veľkým gestom, s veľkou akousi-takousi chuťou, spolu s jej kresťansko-sociálnymi organizáciami k tomu, že ovládne pri menovaní správnych komisií nemocenské sociálné poisťovne okresné, mala by si uvedomiť, že v týchto správnych komi. siách, v týchto soc. poisťujúcich ústavoch musia sedieť ľudia, ktorí nielen ovládajú štruktúru sociálnu, celú sústavu organizačnú, ale ktorí majú tiež dostatok smyslu pre sporiadanosť chodu týchto ústavov. Preto už dnes by sme si dovolili varovať s tohoto miesta od experimentu takého druhu v menšom vydaní, v menšom obore pôsobnosti, akého sa ľudová strana dopustila pri budovaní zemskej správy. (Předsednictví převzal místopředseda Slavíček.)

Pokiaľ ide o ďalšie vývody p. dr Labaja, boly opreté o to, že náš hlavný boj sústredil sa proti parite, totiž proti tomu, aby vo správnych a dozorčích orgánoch v soc. poisťovacích ústavoch mali jednaké zastúpenie poistenci a zamestnávatelia. Dovodzoval to tak, že vraj tento náš boj proti tejto spravodlivej snahe zamestnávateľov plynie z toho, že sa bojíme kontroly, lebo vraj predsa nie je možné odoprieť, aby zástupci zamestnávateľov nemali v soc. poisťujúcich ústavoch to isté zastúpenie ako poistenci. Pokiaľ ide o domáhanie sa a presadzovanie zásady, že poistencom v sociálne-poisťujúcich ústavoch, vo správnych sboroch bola priznaná väčšina, to plynie výhradne z toho faktického stavu, že poistenec musí mať zvýšený záujem na tom, aby jeho záležitosti v soc. poisťujúcich ústavoch boly spravované čo najužitočnejšie a najúčelnejšie a aby sociálne-poisťujúce ústavy boly vložené v každom ohľade pôsobnosti do rúk ľudí, ktorí cítia a myslia, ktorí spolužijú so sociálnym životom robotníka, pracujúceho ľudu, ale nie ktorí do sociálne-poisťujúcich ústavov prichádzajú s úmyslami zastavovať a pridržovať vývoj, účelnú zdravotnú pečlivosť, účelnú lekársku a podpornú službu. Mali sme možnosť v mnohých prípadoch zkúsiť, s akými prevážne úmysly prichádzajú do dozorčích výborov alebo do správnych výborov týchto ústavov zástupci zamestnávateľov. Mali sme možnosť veľmi zblízka tieto veci pozorovať a prakticky prežívať spolučinnosť so zastupcami zamestnávateľov sociálne-poisťujúcich ústavov. A preto vieme, že i v tých, ako by som tak povedal, najvznešenejším spôsobom do božieho pláštiku zabalených a podávaných návrhoch pánmi zástupcami zamestnávateľov alebo kýmkoľvek iným, ktorí sú služobníci súkromného kapitálu, sa skrýva vždy nejaké to t. zv. čertovo kopýtko a na koniec predsa vyjde z toho niečo také, čo poškodzuje a zadržuje blahodarnú činnosť soc. poisťovacieho ústavu. Veľmi pečlive by sa musel hľadať človek v Československej republike a zvlášť, (k posl. dr Labajovi) pane doktore, na Slovensku, zástupca z radu zamestnávateľov, ktorý má smysel pre soc. potreby robotníka vôbec. (Posl. dr Labaj: Proti tým kapitalistom nehovorte, patríte medzi nich!) Mám palác vo Zvolene. Veď Vy ste to vyčítali už viac razy.

Jestliže chceme posudzovať zprávu soc.-politického výboru, ktorú práve prejednávame s hľadiska toho, či robotníkovi prospieva alebo nie, tak je potrebné vziať v úvahu to, že táto predloha má byť akosi základom, na ktorom sa má vybudovať sústredenie baníckeho starobného a invalidného poistenia. Jestliže je tomu tak, tak nám je potrebné podívať sa na jednotlivé ustanovenia, či tuná splnené sú skutočné podklady, aby mohlo byť splnené prianie p. dr Labaja, a budeme to veľmi pečlive a podrobne revidovať, poneváč vieme, že p. dr Labaj bral veľmi ľví podiel v sociálne-politickom výbore na spolupráci tejto osnovy. Lenže to je tá chyba, že nikde, v žiadnom časopise, ani v "Slovenskom kresťanskom socialistovi", ani v "Slovákovi" nečítame, s akými návrhy tam on kedy prišiel a v akej forme hájil zlepšenie sociálneho poistenia. Ale predsa je spoluzodpovedný, on sa prihlásil k tej zodpovednosti dnes vo svojej reči a podľa tohoto budeme veci na Slovensku posudzovať.

Je nesporná vec, že náš verejný život na Slovensku chodí na nižšej úrovni a my preto musíme sa prispôsobovať vždy k tomu: ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva, my musíme ísť proti tomu, ktorý je tu ako tvorca soc. politického zákona v tejto colne-kongruovej koalícii na Slovensku najsilnejší. A to je ľudová strana s jej kresťansko-sociálnym orgánom, na ktorého čele stojí pán predseda dr Labaj. (Výkřiky posl. dr Labaje.) Je isté, že toľko pilnosti, toľko úsilia, toľkoenergie a odvahy ste do toho soc. poistenia nevložili, ako ste vložili do spotvorenia verejnej správy na Slovensku. (Posl. dr Labaj: Na to ste slabý, aby ste to mohli posúdiť!) Mojí rodičia nemali to šťastie, aby ma dali študovať práva ja za to nemôžem. (Posl. dr Labaj: Nemiešajte sa teda do toho!)

Jestliže tieto veci majú sa takto, tak je potrebné podívať sa na vekovú hranicu podľa zákona č. 242/1922 o poistení zamestnaných na baníckych a hutníckych závodoch, je potrebné podívať sa na poistenie vdov. Vy ste s tak veľkou chlúbou dnes (k posl. dr Labajovi.), pane doktore, vykladali, že ste zaviedli priznanie renty pre vdovy, ktoré majú viac ako dve deti alebo dve deti. Počiatky banského poistenia dátujú sa niekedy v počiatkoch 17. a ku koncu 16. storočia. Keby ste si vzali historiu bansko-štiavnických baní a banskobystrických baní spoločnosti "Thurso", ktorá tam prišla odkiaľsi z Poľska, tak by ste sa presvedčili, že prvé prvky banského poistenia vznikly tuná, v druhej polovici 15. storočia. Keď idete k týmto prameňom, zisťujete, že nikdy v týchto poisťovniach nebolo hovorené o vdovách ako o takých, ktoré majú podmienečné poistenie v tom, že musia dokázať invaliditu. (Posl. dr Labaj: To ste vy zaviedli!) Zásluhou buržoáznych strán. Veková hranica činí tedy 65 rokov. Ako v baníckom poistení, tak v bratských pokladniach v džentríckom Uhorsku, kde bolo ustanovené v stanovách, že predsedom nesmie byť nikto iný, než výhradne riaditeľ a zástupca riaditeľa že musí byť miestopredsedom, tieto pokladnice maly zavedené bezpodmienečné vdovské poistenie. A teraz prosím, akým právom prichádza táto koalícia s tým, odkiaľ berie túto odvahu? Tuná sa rysuje práve ten veľký nesociálny duch dnešnej koalície, že na tak staré právo, na tak starú ustanovizeň, na tak starú sociálnu inštitúciu dovedie si tak zaútočiť. To je súkromné vlastníctvo týchto vdov, a keď vy ste takí horliví zastánci súkromného vlastníctva, prečo tu robíte rozdiely? Prečo toto zvykové právo týchto vdov, ktoré ešte nebolo zákonom zabezpečené a už ho používaly bez ohľadu na vekovú hranicu, bez ohľadu na to, či má deti a či nemá, má byť dnes vzaté od colne-kongruovej koalície ženám baníkov ako i vdovám, ktorých mužovia padajú v šachtách a umierajú tam a sú mrtví vynášaní?

Osnova, ktorú prejednávame, má ustanovenie, že sa mladiství robotníci, zamestnanci do 16 rokov vylučujú z povinného poistenia. To je tiež veľa. (Posl. dr Labaj: Ešte sa vám dosť naplatia!) To je dosť smutné, pán doktor. Je vidieť, nakoľko sa vecou meritórne zaoberáte, že tak dovediete odpovedať na tak vážnu vec. Jedná sa o postavenie robotníka, nejedná sa tu v tomto prípade o učňa. Predsa na banských závodoch, hutiach a železiarňach nebude nikto dokazovať, že sú tam zamestnaní učňovia, ktorí spôsobia viac škody než užitku, ako to pán predrečník Vávra vravel, čo je prostá vymyslenina a vec priťažená za vlasy. Je treba vysloviť nad tým podivenie, prečo malí živnostníci, ktorí zamestnávajú učňov a svoju existenciu v značnom množstve prípadoch opierajú na prácu učňa, takým spôsobom hovoria o učňoch, s prácou ktorých sa poriadajú výstavy a s prácou ktorých sa chlúbia bez ohľadu na dobu učebnú. A pri tom hovorí sa o nich, že ich práce nestoja za nič, že urobia viac škody než osohu. Načo taká mluva? Načo to dokazovanie, že za učňa platil sám zamestnávateľ sociálné poistenie, veď to nie je žiadna pravda, to museli zaplatiť rodičia. Keď nezaplatili príspevky na sociálné poistenie, tak im jednoducho ten živnostník toho chlapca do učenia neprijal. Tak vypadá praktický život proti vaším výkladom, ktorými ráčite nás traktovať. Preto je treba, aby za takéhoto stavu vecí posudzoval sa za každých okolností úmysel vlády, úmysel dnešných vládnych strán a nielen meritórne to, čo je obsažené v tej osnove. To, čo je tam ako lepšie proti vládnemu návrhu, nie je zásluha vládnych strán, že k tomu privolily. Jestliže vládné strany k tomu pristúpily, tak je to dôkaz toho, že si uvedomily, že by bol rýchlejší koniec trvania tejto colne-kongruovej vlády, ako keď učinia to, čo je tu obsažené podľa návrhu odbornej komisie. Nepojali ste do tej osnovy ničoho, čo donáša ako zlepšenie návrh súdruhov dr Wintra a Johanisa. Je tam ako zlepšenie 11. trieda. Prosím, ale ešte nie ste dojednaní a posl. Vávra to veľmi pekne prezradil, ako to stojí s tým jednaním, keď na náš dotaz povedal: "Keď nebude 11. trieda, tak bude zaistenie prestárlych." Keď sa rozchádzal soc.-politický výbor a keď sa dostala osnova i do pléna, tak všetci páni z koaličných strán svorne boli presvedčení, že nejedná sa len o osnovu zákona o zaopatrení osôb prestárlych, ale boli presvedčení o tom, že 11. trieda je tu v tej predlohe, ktorú prejednávame a že bude zákonom uskutočnená. A dnes je to ešte záhada, medzi koalíciou nie je to dohodnuté, lebo páni priemyselníci, zvlášte páni z veľkotovárieň kovopriemyselných nie sú spokojní s tým a vidia v tom hrozitánske zaťaženie, jestli by tá 11. trieda bola. Keďby sa chcelo spravodlive poskytnúť v dobe nemoci zaopatrenie robotníkovi, tak by sa nezavádzala žiadna - a či vôbec na to patrí to slovo - karenčná lehota. Ako by sa k tomu prišlo, aby nemocný robotník, ktorý platí na svoje poistenie keď onemocnie, len k vôli tomu, že vládné strany Československej republiky si toho namyslely, čakal ešte 3 dni, aby dostal podporu v nemoci.

A tu stretáme sa s ďalšou prekážkou, pokiaľ ide o splynutie baníckeho poistenia do tohoto poistenia. U nás platí XIX. zák. čl. z r. 1907 v baníckom poistení a my nepoznáme podľa tohoto zákona a podľa nariadenia k nemu žiadnu karenčnú lehotu. Odo dňa ohlásenia nemoci má poistenec nárok na podporu a vy týmto návrhom ju dávate teprve tretím dňom. Jestliže hovoríte, že máte viac smyslu pre sociálné cítenie ako socialistické strany, ktoré r. 1924 uskutočnily zákon, podľa ktorého poistenec má nárok na podporu len počínajúc štvrtým dňom v nemoci, prosím, to nie je doklad toho, že u socialistických strán je nedostatok smyslu sociálneho. To je skôr doklad toho, že u občianskych strán je tak málo smyslu pre sociálnu spravodlivosť a pre sociálné potreby pracujúcich vrstiev v tomto štáte, že také dielo, ako je sociálné poistenie, musí sa vymáhať a vybojovávať na meštiackych stranách i za cenu takých ústupkov, ako bola trojdenná karenčná lehota pri nemocenskom poistení.

Ja mám pred sebou memorandum zo dňa 2. októbra 1927, ktoré memorandum nesie váš podpis, pán dr Labaj, a v tom memorandume, ktoré bolo zaslané tiež nášmu klubu, žiadate v bode 13, aby boli robotníci a zamestnanci štátnych banských podnikov, v že leziarňach po 5ročnej pracovnej dobe za definitívnych štátnych zamestnancov vymenovaní, tak ako je to v rezorte pôšt a železníc. Prosím, to je správna požiadavka a práve preto ju pripomínam, že prijde k tomu slúčeniu poistenia baníkov so všeobecným sociálnym poistením. Bolo by tiež bývalo potrebné, aby v tomto zákone už bolo opatrenie prechodného rázu, ktoré by to bolo umožnilo. Ale to je tak, pán doktor! Vy ste roku 1924 ako zástupca ľudovej strany v dobe vysokého vzostopu vašej neobmedzenej agitácie s tohoto miesta prehlásili zprávu soc. politického výboru o sociálnom poistení za "na výsosť škodlivú robotníctvu a priemyslu". Dalo sa to chápať záchvatom víťazstva, ktorého sa vám dostalo v dobe volieb do župných a okresných zastupiteľstiev. Vy ste dnes hovorili s tejtotribúny obdobne šťavnatým spôsobom ako pred 3 rokmi, takým istým spôsobom a takými istými argumenty, ako vládny poslanec. Tak sa to robiť nemá. Jestli sa niekto hlási k zodpovednosti a vytvára tu dielo do veľkej budúcnosti, na ktoré bude opretý život státisícov širokých más pracujúceho ľudu, tak je potrebné zaoberať sa vecou objektívne, tak je potrebné hovoriť ľudu to, čo skutočne za daných hospodárskych a finančných po merov je možné. Ovšem, keďby sme to brali v tomto ohľade, mali sme zaoberať sa tuná hlavným útokom na sociálné poistenie, ktorý bol namierený na 4¹/₂%nú sadzbu úrokovú, útok na sociálné poistenie v tomto ohľade pre budúcnosť do určitej miery uskutočnený. Ale je potrebné vychádzať z toho, aky dnes máme stav. Je potrebné vychádzať pri kladení požiadavkov robotníkov z toho, že tí robotníci dnes žijú s dneska na zajtrajšok, v svojom hospodárskom postavení stiesnení. A tým musí byť hovorené, kde je pravda a nie im nahovoriť: "Vy musíte byť štátni, pragmatikálni zamestnanci, ako sú všetci ostatní, ačkoľvek na váš závod podnes štát doplatil prez 300 mil. Kč." Tak sa to nedá hovoriť od vládnych poslancov. To nie je smysel pre zodpovednosť, keď sa takým spôsobom u robotníkov agituje. Tak vypadá osnova zákona, pokiaľ má na mysli pojatie baníckeho poistenia do rámca Ústrednej sociálnej poisťovne. Na nás nie je možné požadovať tohoto. My sa budeme proti tomuto brániť a predovšetkým to zdôrazňujem, nie je možné, aby bol daný súhlas k tomu, že by bolo bezpodmienečne vdovské poistenie v baníckom poistení zrušené a jeho trvanie vôbec pre budúcnosť naštrbené. Nie je možné nás uspokojiť s tým, aby sa dalo do zákona, aby sa sriadil nejaký fond k tomu účelu, aby vdovy do dňa uskutočnenia tohoto zákona požívaly tejto výhody. Nám ide o budúcnosť, a to, čo trvalo už celé storočie, nemôže byť v desiatom roku trvania tohoto štátu brané. To by bol špatný jubilejný dar... (Hlasy: To s tím nesouvisí!) To s tým súvisí, je to invalidné a starobné poistenie, to je poistenie vdov. Základy sú vybudované v tejto predlohe zákona, ktorá je predmetom jednania. Známe váš úmysel, máme v živej pamäti, že to bol práve pán posl. Hlinka, ktorý prehlásil v celej sérii úvodných článkov "Slováka" - a stále to tam bolo opakované: "Kto chce byť poistený, nech si platí, nikdy nás nikto nedonúti k tomu, aby sme za služky a čeľadínov platili poistenie" - tými slovy to tam bolo písané, a tu je vidieť, ak prichádzate tu so slovy, že osnova má úmysel uľahčiť i zamestnancom a predovšetkým zemerobotníkom, aby soc. poistenie stalo sa im snesiteľnejším, poneváč platia príspevky zo svojích malých miezd, že je to viac než farizejstvo. Prečo? Prichádzať s takými úlisnými slovy, s výrazom šľachetnosti, takého cynismu nie je schopný nikto iný, len kto je stúpencom ľudovej strany.

Posl. Koudelka vo svojej reči veľmi podrobne vysvetlil postavenie zemerobotníkov a súčasne statkárov. Na Slovensku sú pomery také, že zemerobotník je odkázaný, aby pracoval za mzdu 10, 12 Kč. Tam sú také pomery, že služobná, ktorú ste si najali, nežiadala od vás žiadneho platu, len sa najesť, a vy týchto pomerov využívate pre seba na dôkaz toho, že robotníci nechcú mať lepšie soc. poistenie, že nadávajú naň, že je drahé, že je im to bremenom... (Posl. dr Labaj: To nie je pravda!) To je pravda, to sú vaše vlastné slová a vaších stranníkov. Príčina nie je v soc. poistení, vo výške poistných sadzieb príspevkových, tá je v dnešnej súkromnokapitalistickej sústave mzdovej a výrobnej, ktorá ide len za ukojením svojej túhy po zisku. Výroba v každom smere dnes vedená a predovšetkým v československom štáte, nech sa prevádza akokoľvek, nech sa nazýva racionalizáciou alebo čímkoľvek iným, neprevádza sa so zreteľom na celkovú potrebu priemyslového, národohospodárskeho a sociálneho života, lež so zreteľom na to, aby mohol byť zabezpečený čo najväčší získ pre akcionára a podnikateľa. Táto sústava ožobračuje široké vrstvy pracujúceho ľudu a táto myšlienka ako vedúca v našom priemyslovom živote a podnikaní robí neschopným predovšetkým rozvoj priemyslu na Slovensku.

A nie je treba lichotiť robotníkovi, ktorý pracuje v lese za 8 Kč od svitu do mraku, ktorý nevie, kedy sa začína pracovná doba a kedy končí. Podívajte sa do rozpočtu ministerstva zemedelstva, ako platí lesný erár svojích robotníkov na Slovensku, či tam najdete nejakej štatistiky o tom, aké sú mzdové a sociálné pomery toho robotníctva vôbec, či im nejde o blahodarnú činnosť, o odpolitizovanie bratských pokladníc lesného robotníctva, akú vyvíjajú pečlivosť zdravotnícku, akú vyvíjajú pečlivosť v lekárskom ošetrovaní, v sanatornom liečení, a to všetko pre svojích poistencov. To nenajdete. Lesný erár sa nechce so svojou sociálnou politikou chváliť, lebo by sa za ňu vládne strany musely hanbiť.

Toto je základná línia politiky dnešnej vlády a v tej bude pokračovať. A keby nebolo socialistických strán aspoň v takej sile ako sú tu zastúpené, zaiste by sme sa dožili toho, že by skoro v naších továrňach zavládly také pomery, aké boly pred pol storočím. Je treba znova pripomenúť, pokiaľ ide o menovanie správnych komisií na Slovensku: ak budete sa riadiť tými istými smernicami, ktorými sa riadite pri aktivování zemských správ na Slovensku a organizovaní robotníctva v čsl. odborovom sdružení, v socialistických stranách si toho ľúbiť nedajú, pán doktor! (Potlesk čsl. poslanců soc. demokratických.)

Místopředseda Slavíček (zvoní): Nyní má slovo p. posl. Elstner. Uděluji mu je.