Toto sú dôvody, pre ktoré sa právnický
dorast od sudcovského úradu odvracia a prečo
je nedostatok sudcov. Na Slovensku máme prednostov okresných
súdov, ženatých, s rodinou, od ktorých
žiada sa spoločenská reprezentácia,
prispievanie na všetky možné národné
a sociálné účely, s platom mesačných
1300 Kč. Sú ovšem mladí, na počiatku
svojej služobnej dráhy. Pýtam sa však:
možno z tohoto platu vôbec žiť? Prirodzený
následok je, že sudcovia sa zadlžujú.
Odoberá sa im chuť k práci a nútia sa,
aby odchádzali za iným povolaním. Novú
úpravu sudcovských platov pokladám za nezbytnú.
Pri tom nemožno prehliadnuť akútnu úpravu
platov ostatných kategorií, ktoré tvoria
dôležitú složku štátnej administratívy
a ktorých pôžitky, upravené zákonom
čís. 103/1926, nezodpovedajú prítomnej
drahotnej vlne. Nie je to už vecou sudcov a štátnych
zamestnancov, ale je to vecou dôstojnosti štátu.
Držím za svoju povinnosť v tomto sbore verejne
vysloviť uznanie veľkej práci sudcov, ale rovnako
som povinný ukázať na ich biedny hmotný
stav a apelovať na slávnu snemovňu, aby úpravu
sudcovských platov pokladala za jeden zo svojích
predných iniciatívnych úkolov, lebo od vlády
tento krok očakávať sa nedá. Je i ďalší
nedostatok u súdov. Je to veľmi nedostatočná
systemizácia miest súdnej kancelárie.
Slovenské súdy, aby zaistily aspoň neciteľný
chod agendy, vypomáhajú si bezplatnými silami,
t. zv. volontéry. Pokladám to za mravne neprípustné,
aby pravidelná práca súdov obstarávaná
bola silami nehonorovanými. Súdnej kancelárii
ukladajú sa stále nové úkoly, má
byť podporou preťažených sudcov, pri tom
však nevidím dosť dobrej vôle, aby systemizačne
zjednal sa dostatočný počet pracovníkov.
Poukazujem na neodôvodnené sníženie počtu
sudcovských čakateľov. Počet sudcovských
čakateľov pred platovým zákonom bol
v celej republike 758. Nová systemizácia stanovila
tento počet na 373. Sníženie je viac ako 100%.
A keď vieme to, že z celkového stavu sudcov a
štátnych zástupcov 2473, ročne najmenej
111 sudcov ubudne - že zo sudcovských čakateľov
podľa štatistiky r. 1925 až 1927 iba 61 stane sa
sudcami - je jasné, že aj v tom páde, keďby
všetky miesta boly obsadené, ročné zmenšenie
stavu sudcov a štátnych zástupcov činí
50. Za týchto okolností ide súdnictvo po
personálnej stránke ku zrejmému úpadku.
Je preto nutné, aby počet sudcovských čakateľov
bol rozmnožený tak, aby prinajmenej bol ročný
prirodzený úbytok sudcov.
Roztriedenie služobných miest sudcovských podľa
tabule §u 40 plat. zákona ukázalo sa nevhodným.
Zvlášť neudržateľné je zaradenie
prednostov okresných súdov, ktoré nemajú
viac oddelení ako 4, do VII. stupnice funkčného
služného spolu so všetkými samosudcami
okresných súdov. Prednosta takýchto súdov
platove je na roveň postavený ostatným samosudcom,
hoci funkčne od nich odlišuje sa povinnosťami
prednostenskými, ktoré sú nielen zodpovedné,
ale aj odiózné. Vyššia zodpovednosť,
vyšší plat musí byť zásadou.
I toto je jedna príčina toho, že sa miesta
prednostov ťažko obsadzujú. Je teda rozhodne
nutné, aby všetci prednostovia okresných súdov
zaradení boli o jednu stupnicu vyššie, než
samosudcovia.
Pánu ministrovi školstva som vlani do pozornosti odporúčal
otázku katolíckych gymnázií. Toho
roku mu znova pripomínam túto otázku. S nášho
katolíckeho stanoviska nie je možné, aby kňazský
dorast navštevoval koedukačné ústavy.
Či je snáď to prianím ministerstva školstva,
aby naší biskupovia posielali klerikov do komárňanského
maďarského katolíckeho gymnázia? Povolením
gymnázia v Malackách a chystaným ústavom
v Nitre táto otázka ani zďaleka nie je vyriešená.
Poneváč viem, že chystá sa nový
školský zákon, o tejto otázke pri pojednávaní
tohoto návrhu zákona hodlám uplatniť
stanovisko slovenských katolíkov. Pri tejto príležitosti
obmedzujem sa na protest proti stanovisku pred chvíľkou
tu vyslovenému p. posl. Štefánkom, ktorý
urgoval zoštátnenie cirkevných škôl
na Slovensku. Prehlašujem, že slovenskí katolíci
svojích cirkevných škôl pridržovať
sa budú, lebo tieto cirkevné školy majú
svoju národnú tradíciu a osvedčili
sa v každom smere. Nielen že budeme usilovať o
ich udržanie, ale budeme usilovať aj o ich zdokonalenie.
Slávna snemovňa! Pán minister dr Engliš
vo svojom expozé ku štátnemu rozpočtu
vo veľmi peknej zpráve vylíčil priaznivý
vývin hospodárskych pomerov v zemiach českých.
My Slováci sa tomu tiež z celého srdca tešíme,
že priemysel v historických zemiach už pracuje
s viac ako sto procentmi mierovej kapacity, že sa zmodernizoval,
vie už konkurovať so svetom, že je zvýšene
aktívny, že aj výrobné živnosti
a obchod dobre prosperujú, rastie dôchod robotníctva
a zvyšuje sa životné niveau všetkých
tried tu bývajúcich.
Poneváč musí byť úprimnou túžbou
nás všetkých vyrovnať neshody, diferencie
medzi Slovenskom a ostatnými zemiami, nesmieme systematicky
zveličovať a pestovať to, čo nás
delí a odpudzuje, ale musíme sa snažiť
dosiahnuť jednotnosť, unifikáciu v každom
ohľade. A ak sú to dnes v prvom rade hospodárske
otázky, o ktoré máme najväčší
záujem, myslím, že tieto treba tým viac
riešiť nielen s veľkou dávkou rozvahy, kľudu
a ochoty ku kompromisom, ale iste aj so značnou dávkou
lásky k tomu, ktorý stojí na druhej strane.
A keď chcem v ďalšom podrobnejšie hovoriť
k hospodárskym potrebám Slovenska, prosím,
slávna snemovňa, aby ste požiadavky Slovenska
pod týmto zorným uhlom tiež posudzovali, vážili
a ich riešili.
Pán minister dr Engliš v spomenutej už
reči povedal o Slovensku toto: "Také ve výrobě
na Slovensku nastalo značné zlepšení."
My všetci, ktorí tu Slovensko a Slovákov zastupujeme,
musíme to lojálne a s vďakou uznať tým
viac, že aj hospodárski činitelia, na príklad
ústredné sdruženie slovenského priemyslu
vo svojej výročnej zpráve za rok 1927, to
vďačne priznávajú. Hospodárske
číslice ukazujú, že v priebehu ostatných
dvoch rokov nastalo zlepšenie v celom rade hospodárskych
odvetví. Počet nezamestnaných v prítomnej
dobe rovnako sa snížil, v zemiach českých
dokonca na najnižšiu číslicu od prevratu.
Ľutujeme ovšem veľmi, že pri srovnaní
so zemami českými pokles nezamestnanosti na Slovensku
je značne menší ako tam. Ešte minulý
rok na 100 voľných miest pripadlo na pr. v Čechách
274, na Slovensku však 997 neumiestených uchádzačov.
Úradné dáta nepodávajú o trhu
práce, o vývine nezamestnanosti ani zďaleka
o Slovensku presný obraz, ba povedal by som priamo, zavádzajú
verejnosť a smerodajných činiteľov, zkresľujúc
pravý stav vecí. Nezamestnanosť na Slovensku
je značne väčšia a tiaživejšia,
než sa vo skutočnosti myslí. My, ktorí
tu Slovensko zastupujeme, ktorí v dennom styku s naším
ľudom máme možnosť o pravom stave vecí
sa presvedčiť, sme povinní nielen v záujme
jeho, ale aj v záujme republiky na pravý stav vecí
upozorniť. Pán minister obchodu na svojej poslednej
ceste po Slovensku mal možnosť od slovenských
interesentov na mieste samom a potrebách nášho
priemyslu a živnostníctva sa informovať, na mieste
samom skúmať jeho bolesti a ťažkosti. Vieme
z novín, že odniesol si zo Slovenska celé desiatky
rôznych žiadostí a petícií. Veríme,
že ich neodložil ad acta, ale že jeho rezort nimi
podrobne sa zaoberá a bude sa starať o ich splnenie,
či už veci tieto patria do kompetencie jeho ministerstva,
či iných rezortov, na ktoré ministerstvo
obchodu môže vykonať istý vplyv. Žiadam
preto pána ministra obchodu, aby všetky už podané
želania, alebo aj v budúcnosti predostreté,
dobroprajne riešil. Ako predseda sväzu ľudových
obchodníkov a živnostníkov na Slovensku žiadam
ho, aby tejto odborovej organizácii vychádzal podľa
možnosti v ústrety.
Ako otvorené rany na živom tele Slovenska vidíme
ešte po niekoľko rokoch úsilia neriešený
problém sanácie liptovsko-sväto-mikulášskeho
a zvolenského priemyslu. Sľubov a uistení,
že táto vec konečne sa už rieši,
sme počuli už priveľa. Už ich viac ani nežiadame!
Želáme si už raz rozhodnutie! Chce alebo nechce
nám vláda pomôcť?! Nič viac! Nech
sa táto otázka už ďalej nepreťahuje.
Jej likvidovanie je už naozaj v záujme autority vlády
a úradov prepotrebné. Nezabúdajme, že
v druhom prípade ide o kraj čiastočne neslovenský,
kde blízkosť maďarských hraníc,
neustály styk so zadunajskými súsedy, iredenta,
nepracujú pre nás, ale proti nám, proti republike.
Nedávajme príčiny k štvavým rečiam.
Dokážme, že sú rovnocennou a na veky neodlučiteľnou
súčiastkou nášho Slovenska, našej
republiky a že sa o ňu rovnako staráme a budeme
vždy starať. Potom zbytočné budú
námahy pána Rothermerea a všetkých jeho
spojencov, ľud ich zaženie pri prvom pokuse ďaleko
až do maďarských rovín.
Ani jedného zrnka z našej pôdy, krvou naších
otcov a dedov, krvou naších mučeníkov,
naších vojakov a legionárov posvätenej
my nedáme za žiadnu cenu! Zem našu svätú,
kolísku kresťanskej a slavianskej veľríše
sv. Cyrila a Methoda, Svätopluka chceme hájiť
a zastávať do poslednej kvapky našej krvi! Sme
na veky za neporušiteľnosť a nedotknuteľnosť
naších hraníc, za nerozlučiteľnosť
sväzků medzi Čechmi a Slovákmi, za večnú
spoluprácu katolíkov Slovákov a Čechov
v jednej fronte, v jednom tábore!
Hovoril som, slávna snemovňa, o nezamestnanosti
na Slovensku. K účinnému boju proti nej chýba
ešte dostatočný počet verejnoprávnych
sprostredkovatelieň práce. Aj veľké
mestá, ako na príklad Žilina a Ružomberok
nemajú verejnej sprostredkovateľne práce. Ich
sieť treba v budúcnosti dobudovať, aby robotník
nestál tu bez pomoci. Len k informácii tu spomínam,
že zemský úrad práce v Bratislave je
úradom štátnym a nie samosprávnym, ako
v českých zemiach, a že podľa predpisov,
platných na Slovensku, bolo v prvom rade vecou štátu,
aby budoval tieto verejné sprostredkovateľne.
S otázkou zamestnanosti priemyslu súvisí
a súvisela na Slovensku vždy otázka vysťahovalectva.
Držím za potrebné, aby vláda tejto otázke
venovala čo najväčšiu pečlivosť.
Komisia pre vysťahovalectvo a kolonizáciu, ktorej
úlohou je študovanie pomerov v jednotlivých
krajinách, vykonala už veľmi mnoho dobrého.
Čakajú ju však ešte veľké
úlohy z programu, ktorý sama sebe vytýčila.
Pokladám najmä za dôležitý úkol,
aby sústavne pečovalo sa o hospodárske, kultúrné
a mravné povznesenie naších príslušníkov
v cudzine a zabezpečenie ich pre ich príslušníkov
v starej vlasti a ich pôvodný domov.
Pomery sezónneho robotníctva sú tiež
nevyhovujúce. V prítomnom roku podarilo sa ho v
cudzine, najmä v Nemecku, väčší počet
- v Nemecku o 2000 viac - umiestiť, treba však dohodami
s príslušnými úrady zaistiť sezónnemu
robotníctvu lepšie podmienky ako doteraz.
O starej bolesti slovenského priemyslu a živnostníctva:
"zadávanie štátnych dodávok",
musím opätovne tu konštatovať, že prez
všetky protesty slovenských interesentov nenastalo
zásadného zlepšenia. Sám bol som niekoľko
razy požiadaný, aby intervenoval som proti krivdám,
ktoré dejú sa slovenským dodávateľom
proti výslovnému usneseniu ministerskej rady o 5%
slov výhode. Sriadením zemskej politickej správy
na Slovensku bolo by možno nápravu zjednať, treba
však vyhovieť žiadosti Slovenska, aby vedená
bola presná štatistika štátnych dodávok
a aby 5% slov. výhoda, ktorej platnosť končí
dňa 31. decembra 1928, bola predĺžená
1 na ďalšie roky, poneváč podmienky, pre
ktoré bola zavedená, jestvujú tu i naďalej.
Pri zadávaní dodávok nech pamätá
sa viac na slov. krajčírske družstvá.
Novým zákonom o podomovom obchode boli veľmi
poškodení slovenskí podomkári. V podrobnom
memorande, ktoré chcem podať tieto dni ministerstvu
obchodu, poukazujem na hlavné krivdy, ktoré tento
zákon Slovensku spôsobil. Neželáme si
poškoďovanie usadlých obchodníkov od ľudí,
ktorí na podomový obchod nie sú odkázaní,
treba však bezpodmienečne reštituovať všetky
staré práva tým, ktorí nemajú
doma ani pôdy, ani zárobku a sú nútení
túlať sa svetom, aby zarobili potrebný groš
pre svoju rodinu. Žiadame najmä, aby pri jednaniach
o obchodné smluvy so súsednými štáty
naším podomkárom umožnilo sa obchodovanie
v cudzine, aby bol rozšírený soznam tovaru,
s ktorým môžu obchodovať, aby do soznamu
privilegovaných obcí dodatočne doplnené
boly aj miesta, ktorých obyvatelia podľa prevedeného
šetrenia na podomový obchod sú odkázaní,
aby prísne pokračovalo sa proti tak zvaným
Bosniakom, ktorí u nás protizákonne podomový
obchod prevádzajú, dokiaľ kráľovstvo
SHS nepripúšťa naších podomkárov
ku obchodovaniu na svojom území a aby týmto
podomkárom zvýšené boly doteraz poskytované
sľavy na železniciach nielen pre tovar, ale aj pre osoby.
Pre Slovensko bolo veľmi významnou udalosťou
započatie stavby 18.6 km dlhej železnice Handlová-Hor.
Štubňa. Dňa 8. novembra 1927 bolo slávnostne
zahájené otvorenie prípravných prác.
Tieto však nepokračujú takým tempom,
ako by bolo potrebné a preto treba ich urýchliť.
Avšak musím pripomenúť, že zahájením
stavby handlovskej železnice bolo len jedno želanie
Slovenska splnené ohľadom výstavby potrebných
dráh. Treba čím skôr započať
so stavbou trati Červená Skala-Margecany, treba
zlepšiť spojenie Bratislavy s Košiciami, Bratislavy
so Zvolenom, a vôbec vo všetkých smeroch s terajším
hlavným mestom Slovenska, kam prichádza obyvateľstvo
celej zeme ku krajinským úradom vybavovať svoje
záležitosti. Kým na pr. v Čechách
behom jedného dňa môže sa odcestovať
z hociktorého mesta do Prahy, vybaviť tu svoje záležitosti
a ešte v ten samý deň vrátiť sa
domov, cesta z odľahlých častí Slovenska
vyžaduje 2 až 3 dni, čo obecenstvu zapríčiňuje
veľké výdavky a nepomernú ztratu času.
Zlepšenie a zlacnenie železničnej dopravy na
Slovensku malo by byť najdôležitejším
úkolom našej železničnej správy.
Veľmi dôležitou udalosťou pre Slovensko minulého
roku bolo zlacnenie dopravy na slovenských železniciach
zkrátením tarifov medzi štátnymi a súkromnými
železnicami pri neprerátaných miestnych železniciach
a zavedenie barému štátnych železníc
skoro na všetkých lokálnych železniciach
Slovenska. Ale treba ešte previesť veľkú
tarifnú reformu. Sám p. minister dr Srdínko
v rozpočtovej debate výborovej prízvukoval,
že je nutno domáhať sa účelnej
reformy tarifov. Pri nej bude treba snížiť medzi
iným najmä tarify na uhlie a drevo.
Nielen miestné, ale ani sväzové tarify nám
nevyhovujú. Slovensko má v prvom rade záujem
na československo-rumunskom, československo-adriatickom,
československo-nemeckom, československo-maďarskom,
dunajsko-labsko-vltavskom a československo-poľskom
sväzovom tarife. Prítomné sťažnosti
slovenských veľkomlynov ukazujú, akým
veľmi významným inštrumentom národohospodárskej
politiky sú železničné tarify a ako
opatrne treba ich upravovať. Čo na jednej strane prospieva
naším dunajským prístavom, na druhej
strane poškodzuje význačný náš
priemysel.
Dunajské prístavy - naša pýcha a sláva
- minulý rok docielily takmer prekvapujúcich výsledkov.
Na pr. preklad v Bratislave od r. 1919 do r. 1927 vzriastol z
21 na 544 tisíc tún, v Komárne z 28 na 576
tisíc tún. Prítomný rok konštatujeme
pokles o 2%. Preklad a prievoz nielen v naších prístavoch
a v našom úseku Dunaja stagnuj, ale vôbec po
celom toku. Okrem toho Viedeň a Budapešť vyhlásily
naším prístavom vyhladzujúci boj. Naša
železničná správa snaží
sa škodlivé ich opatrenie paralyzovať. Úfajme,
že sa jej to aj podarí. Naše prístavy
treba však dobudovať, aby vyhovovaly na ne kladeným
požiadavkom.
Slovenská verejnosť očakávala, že
prijatím zákona o silničnom fonde venované
budú zvýšené prostriedky na výstavbu
potrebných ciest na Slovensku. Z priebehu jednania sme
sa však presvedčili o opaku. Fond má v prvom
rade starať sa o zlepšenie doterajšej sieti a len
subsidiárne stavať nové cesty. Slovensko stojí
tu v značnej nevýhode proti zemiam českým,
lebo toto má veľký záujem na vybudovaní
nových spojok. Mám za to, že Slovensku treba
venovať vyššie obnosy, ako naň pripadajú.
Keď cukrovarnícky kartel, spôsobom u nás
iste neslýchaným, pred nedávnom nadiktoval
zvýšenie cien cukru, začalo sa opäť
hovoriť o protikartelovom zákone. Strana, ktorú
mám česť tu zastupovať, na protestnom
tábore proti drahote v pražskej plodinovej burze usniesla
sa žiadať vládu o urýchlené prejednanie
protikartelového zákona. Hoci medzinárodná
ženevská konferencia odmietla upravenie kartelníctva
medzinárodnou dohodou a vyslovila sa pre názor,
že je vecou štátov, aby na kartely na ich území,
hoci by aj maly charakter medzinárodný, samy pôsobily,
vláda Československej republiky už výnosom
ministerstva pre zásobovanie ľudu, obchodu, sociálnej
pečlivosti a ver. prác zo dňa 29. októbra
1927, vyslovila sa, že považuje za svoju povinnosť
zjednať jasno o oprávnenosti kartelových úprav
a učiniť po prípade potrebné opatrenia.
Dôsledkom toho ministerstvo spravedlnosti vypracovalo potrebný
návrh, ktorý prejednáva sa medziministersky.
Životná zkúsenosť ukazuje, že príležitosť
ku kontrole kartelov bude častejšia. Nemôžeme
zneuznávať a hatiť prirodzený vývin
vecí, najmä keď si želáme, aby aj
náš priemysel postupoval v tendenciách svetovej
racionalizácie výroby, nemôžeme však
ani dopustiť, aby sa tak dialo jedine na účet
niektorých vrstiev alebo krajín republiky. Protesty
z celého Slovenska p. ministra financií prinútily,
aby zriekol sa plánu koncentrovať a racionalizovať
u nás výrobu mincí sriadením mincovne
v Prahe. Nie menšie protesty primäly po zakročení
a poskytnutí pomoci so strany štátu papiernický
kartel, aby nelikvidoval papierne v Slavošovciach a Hôrke.
V dôsledku koncentrácie v cukrovarníctve zrušený
bol cukrovar v Dynamitke v Bratislave. Už niekoľko rokov
vo vzduchu visí sústredenie vo výrobe streliva
a uvažuje sa o zrušení továrne na strelivo
G. Roth v Bratislave. Najprv sa hovorilo o tom, že závod
prenesie sa do Brna (po zakúpení účastín
spoločnosti Čsl. zbrojovkou v Brne), neskoršie,
keď na Slovensku začalo sa proti podobnému
podporovaniu slovenskej výroby protestovať, do Nov.
Mesta n. Váhom. Varujem čo najdôraznejšie
s tohoto miesta, aby spoločnosť zaoberala sa plánmi
preniesť podnik zo Slovenska. Nikto nevedel by predpovedať,
aké nedozierné politické škody malo
by to za následok. Na Slovensku už dosť podnikov
sa odbúralo, teraz treba nové budovať. Ani
jeden jestvujúci podnik nesmie už likvidovať
bez náhrady.
Z poslednej zprávy Národnej banky čsl. konštatujem,
že zakladateľský ruch na Slovensku vykazuje za
7 mesiacov t. r. aktivum 116,8 mil. Kč proti 34 mil. Kč
pasíva za celý r. 1927. Zdá sa, že pomery
tedy sa lepšia. Daj Boh, aby tak bolo i naďalej! Cieľom
sústredenia a racionalizácie výroby je nielen
snížiť výrobné trovy, zlacnieť
režiju a predajné ceny, zvýšiť konkurenčnú
schopnosť, prípadne ďalej rozšíriť
výrobu a zvýšiť zisky továrnikov.
Tieto moderné tendencie vo výrobe majú aj
svoje sociálné výsledky. To, čo priemysel
z nich získava, nesmie zarátať len na svoje
konto, ale aj na konto zamestnanectva. Amerika, ba všetky
západné štáty nás učia,
ako treba zachádzať so zamestnancom. A je to ten najväčší
problém, ktorý u nás treba spravodlive riešiť.
V ostatnej svojej reči tu v parlamente som spomenul: Čo
Slovák, čo Čech, to drobný, malý
človek, zamestnanec, začiatok existencie. A preto
už v svojom národnom záujme musíme sa
starať, aby dostal sa mu podiel z práce, ktorý
naň pripadá. Zabezpečujeme tým nielen
svojích príslušníkov, ale chránime
sa pred sociálnymi tvrdosťami, sociálnymi boji
a rozvratmi. Boľševizmus neoddekretujeme, ako nie sú
v stave v Rusku ho nadekretovať, musíme mu ale vziať
všetok vietor z plachiet tým, že dáme
zamestnancovi a robotníkovi každý deň
nielen jeho hmotné potreby, ale aj duševné.
Čsl. strana ľudová, ako strana ľudu, ako
strana kresťanská, ktorá má na svojej
zástave v prvom rade napísanú ochranu malého,
utiskovaného človeka, nezpreneverí sa nikdy
tomuto svojmu programu, ale do dôsledkov a pri každej
príležitosti, či už vo vláde, či
už v opozícii, nielen tu v parlamente a u úradov,
ale aj v celom živote a praxi so všetkých svojích
síl bude ho hájiť. Opatrný postup našej
strany ukázal najlepšie, že rozumieme praktickému,
skutočnému životu, a to, čo sme pre
ľud vymohli, vieme mu aj udržať. Naša sosmiešňovaná
kompromisnosť osvedčila sa najlepšie.
Salus rei publicae suprema lex esto! Záujem štátu
je naším najvyšším zákonom,
hovorili Rimania, rozumejúc záujmom štátu
iba záujem niekoľko vyšších desiatok
ľudí. A my tomu rozumieme, ako záujem všetkých
tried štátu. A preto blaho všetkých je
naším najvyšším zákonom!
Za žiadnu cenu nesmieme dovoliť ďalej zdražovať
ľudu chlieb. Hovorí sa, že ideme postupne do
normálnych koľají, do mierových pomerov.
Iďme, pre Boha, tiež do mierových cien! A keď
už nie je snižovanie cien, tak aspoň ich ustálenie
a štabilizovanie. Štabilizovali sme dôchody, pravda,
mnohým pod mierovým niveau, štabilizujme aj
ceny. (Předsednictví převzal místopředseda
Slavíček.)
Spomínam tu najmä štátnych úradníkov
a všetkých osôb s fixným platom, ktoré
ťažko nesú pohyb cien nahor. Nech vláda
použije bezpodmienečne všetkých j ej pri
ruke súcich prostriedkov proti úžerníkom
a nereelným živlom vo výrobe a medziobchode.
Nemôžeme im predsa dovoliť drať kožu
z tela ľudu.
Jedna z najťažších dnešných
otázok, slávna sňemovna, je otázka
agrárna. Dlhotrvajúce sucho spôsobilo zničenie
hospodárskych rastlín a krmív, čo
má za následok nútený odpredaj dobytka.
Predávajú sa nielen nové kusy, prírastok,
ale dobytok, ktorý je stálou základnou časťou
hospodárstva naších roľníkov. Predáva
sa za každú cenu, i pod výrobnú. Cena
dobytka je o tretinu nižšia, pšenica s májových
236 až 255 klesla na 195 až 218 Kč, žito
s 237 na 180 až 190 Kč. Kdeže teda roľník
predražuje? Pri tom však cena krmnej slamy stúpla
s 37 na cca 50 Kč, seno z 55 až 67 na 105 až
130 Kč. Nedostatok krmív je katastrofálny.
Pomery tieto budú mať za následok v nejskoršej
dobe nedostatok mlieka, tukov a mäsa. Treba preto roľníkom
zaistiť lacné krmivo, jeho vývoz celkom zakázať,
pre dopravu krmiva do krajov, ktoré sú veľmi
ohrožené, poskytnúť zlacnené tarify
a vôbec zaistiť lacný nákup krmiva za
pomoci a podpory štátu. Nech roľníkom
postihnutých krajín dostane sa odpísania
daní najmenej o 50%. Nech štátna správa
postará sa o primeranú úpravu obchodu dobytkom,
aby roľník nebol prinútený predávať
ho pod cenou a mohol ho zpeňažiť tam, kde sú
ceny výhodnejšie. Nech obchod dobytkom je koncesovanou
živnosťou, aby nekalé živly pre budúcnosť
boly z neho vylúčené. Nech roľníkom
dovolené je zadovážiť si potrebné
stelivo zo štátnych lesov. Domáce zakáľačky
nech sú už konečne oslobodené od dane
z mäsa. Zemedelskej produkcii nech dostane sa vyhovujúcej
ochrany.
Jedon slovenský živnostník, a to nie z tých
najbiednejších oborov, murársky majster a podnikateľ
stavieb zo Štiavnika, Vojtech Navrátil - napísal
nám tieto dni verejný dopis, v ktorom o situácii
slovenského živnostníka hovorí nasledovne:
"Bude veriť široká verejnosť, že
by stavebný živnostník teraz, keď stavebná
sezóna sa končí, nemal do úst chleba,
nemal haliera, nemal kde by hlavu sklonil, nemá pečlivosti
a koniec-koncov dovolávania sa práva?" Toto
píše živnostník z malej slovenskej dediny.
Uvádzam tu len ukážky z celého dopisu
a konštatujem opäť, že nejde tu o obory, ktoré
sú ešte horšie trafené, ako na pr. obor
obuvníkov. Neželajme si, pánovia, byť
prítomní ich protestnej schôdzi: čo
tu je teprv sťažností a bedákania. Hoci
viem, že i český živnostník nie
je v najlepšom položení, slovenský živnostník
cíti všetko sto razy ťažšie! So všetkým
urýchlením treba už celkom vážne
zaoberať sa plánom, ako pomôcť naším
obuvníkom. Nechcem sa púšťať do detailov,
je to ostatne v prvom rade vecou odborných úradov,
aby otázku túto podrobne preštudovaly. Keď
treba, nech zakladajú sa a podporujú výrobné
a predajné družstvá obuvníkov, nech
poskytne sa sníženie daní, rieši pomer
k správkárňam tovární atd.
Nech prípadne reformujú sa príslušné
ustanovenia živnostenského zákona.
K reforme živnostenského zákona vo všeobecnosti
počúvame mnoho želania zo Slovenska. Živnostenské
spoločenstvá si sťažujú, že
úrady vôbec nerešpektujú ich mienku.
Je mnoho sťažností na fušerstvo, na nekalú
súťaž, na pomalý postup trest. pokračovania
pri priestupkoch. Živnostníctvo sťažuje
si na drahý úver a žiada, aby Sväzu živn.
úverných ústavov na Slovensku dostalo sa
štátného bezúročného vkladu.
Štátna garancia nedostačuje. Treba sa starať
o živnostenské vzdelanie, štátom prevziať
živnost, pokračovacie školy (učňovské)
a vôbec podporovať odborné školy. Slov.
živnostníctvo žiada ďalej, aby s urýchlením
skončená bola stavba štátneho ústavu
pre zveľaďovanie živností v Turč.
Sv. Martine, aby pri ňom k doplneniu sriadená bola
umelecko-priemyselná škola. Nech dostane sa odškodnenia
tiež živnostníkom, ktorí boli poškodení
prevádzaním pozemkovej reformy. Treba tiež
vydať už vládné nariadenie, ktorým
povoľuje sa sriaďovať odborné spoločenstvá
tiež mimo Bratislavy a Košíc. Zaostalé
dane vymáhať treba len v splátkach, prípadne
tieto vôbec odpísať. Slovenské živnostníctvo
veľmi si sťažuje, že príliš často
rozhoduje sa o ňom bez neho a proti nemu. Nech sú
teda zástupci Slovenska, a to nielen živnostníctvo,
ale aj iní interesenti vždy vopred vo veciach ich
sa týkajúcich vypočutí. Bude medzi
nami menej nedorozumenia a neshôd.
V budúcnosti budeme musieť pomýšlať
nielen na vybudovanie živnostensko-ochranárskych zákonov,
ale na vybudovanie ochrany pre stredný stav vôbec.
V soc.-politickom výbore prejednáva sa návrh
zákona o poistení súkromných zamestnancov,
žiadame o urýchlenie všetkých prác,
aby mohol vstúpiť do života už 1. januára
1929. Dostalo a nám ďalej sľubu, že príde
tiež ešte v jeseň na program zákon o poistení
osôb prestárlych, ktoré nespadajú pod
sociálné poistenie. Naša verejnosť s radosťou
prijala túto zprávu. Je to myslím najlepším
dokumentom proti námietkam opozície, že dnešná
vláda je vládou reakcie, a dôkazom, že
blaho sociálne slabých má v prvom rade na
pamäti. Očakávame, že dané sľuby
budú tiež splnené. Vláda a dnešná
koalícia dovŕši nimi svoj sociálny program.
Pri poslednej mojej návšteve v Košiciach veľmi
trpko hovorilo sa o tom, že Košice mnoho utrpely zrušením
župného úradu v Košiciach. Obyvateľstvo
z celého vidieku prichádzalo do bývalých
župných miest vybavovať svoje úradné
veci a súčasne robilo tu svoje nákupy. Miestni
obchodníci a živnostníci sú teraz veľmi
ukrivdení. Treba uvažovať o tom, aby týmto
mestám dostalo sa istej náhrady, najmä umiestením
iných štátnych úradov alebo verejných
inštitúcií.
Sriadením krajinskej správy na Slovensku pripadlo
slovenskej krajine plniť veľavýznamné
úkoly rázu hospodárskeho. Slovensko nebude
v stave vlastnými prostriedkami vyhovujúcim spôsobom
riešiť a ukojovať svoje potreby. Veď i zeme
česká a moravská bez zvýšenej
štátnej dotácie by nemohly ďalej jestvovať.
Príspevky štátu zemi am nech sú teda
zvýšené.
O samom krajinskom úrade, poneváč jeho činnosť
ešte nebolo možno pre krátku dobu jeho účinkovania
natoľko akosi pod kritiku vziať, aby sa už o ňom
mohlo dnes v parlamente hovoriť, ponechávam si na
inú príležitosť, dnes len toľko prehlašujem,
že sa k mienke kol. dr Štefánka - pred
chvíľkou vypočutej - pripojujem.