Předseda: Malypetr.
Místopředsedové: Zierhut, dr Buday,
inž. Dostálek, Horák, Slavíček,
Stivín.
Zapisovatelé: Rýpar, Špatný.
220 poslanců podle presenční listiny.
Zástupci vlády: náměstek min. předsedy
dr Šrámek; ministři dr Gažík,
dr Srdínko, Udržal, dr Vlasák.
Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník
dr Říha; jeho zástupci Nebuška,
dr Mikyška, dr Záděra.
Předseda (zvoní): Zahajuji 180. schůzi
poslanecké sněmovny.
Dovolené udělil jsem: posl. Szentiványimu
na schůze od 18. do 20. prosince t. r. pro neodkladné
záležitosti; na tento týden posl. Hauptovi
z rodinných důvodů.
Došla oznámení o změnách ve výborech.
Žádám o přečtení.
Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra
(čte):
Do výboru kulturního vyslal klub poslanců
republ. strany zeměděl. a malorol. lidu posl. Vomelu
za posl. Machníka; klub poslanců "Deutsche
nat.-soz. Arbeiterpartei" posl. Simma za posl. Knirsche.
Do výboru branného vyslal klub poslanců
republ. strany zeměděl. a malorol. lidu posl. inž.
dr Botto za posl. Doležala.
Předseda: Došly dotazy. Žádám
o přečtení.
Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra
(čte):
Dotazy posl. Kurťaka:
ministru financí:
o daňové otázce Michala Orsala, syna Michala
z obce Čomaljevo (č. D 1308-II),
o prominutí domovní daně z nových
domů (č. D 1309-II),
že Libu Volvovičovi z obce Čomaljevo byla nespravedlivě
vyměřena daň (č. D 1310-II),
ministru soc. péče o udělení důchodu
předků Marii Melnikové, rozené Filipové
z Hrušova (č. D 1311-II),
ministru vnitra, aby Ivanově Kocanové, roz. Dovbanové
z Horbky byly vráceny odňaté dobytčí
pasy (č. D 1312-II).
Předseda: Mezi dnešní první schůzí
byly tiskem rozdány naléhavé interpelace.
Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra
(čte):
1814. Naléhavá interpelace posl. Hakena, Zápotockého
a soudr. vládě o trestuhodném hazardování
lidskými životy na pražských novostavbách.
1819. Naléhavá interpelace posl. inž. Nečase,
Johanise, Kleina, Koudelky, Karpíškové a soudr.
vládě o neštěstí na novostavbě
na Poříčí, o jiných opětných
stavebních neštěstích a o bezpečnostních
opatřeních při provádění
novostaveb.
1822. Naléhavá interpelace posl. Tomáška,
inž. Nečase, Johanise, Koudelky a soudr. vládě
o stavbě techniky v Praze a zvláště
o urychleném vybudování ústavu pro
výzkum stavebního materiálu.
1823. Naléhavá interpelace posl. Landové-Štychové
a soudr. ministru spravedlnosti o zabavení neperiodického
tiskopisu "Rok práce mezi dětmi".
1828. Naléhavá interpelace posl. Buriana a soudr.
ministru spravedlnosti o konfiskaci časopisu "Rovnost"
v Brně, č. 254, 255 a 259.
1832. Naléhavá interpelace posl. Vlčka, Tučného,
Sladkého a druhů vládě o stávce
v kamenouhelném revíru kladensko-slánském
a sanaci bratrských pokladen.
1833. Naléhavá interpelace posl. Netolického,
Bergmanna, Zeminové a druhů ministru vnitra ve věci
obecních rozpočtů na rok 1928.
1834. Naléhavá interpelace posl. dra Klapky, Bergmanna,
Špatného, Zeminové a druhů náměstku
předsedy vlády o systemisaci zemských úředníků
v Čechách.
Předseda (zvoní): Přistoupíme
k projednávání 1. odstavce pořadu,
jímž jest:
1. Zpráva výborů soc.-politického
a rozpočtového o vládním návrhu
zákona (tisk 1706) o pensijním pojištění
soukromých zaměstnanců ve vyšších
službách (tisk 1955).
Budeme pokračovati v rozpravě, zahájené
v dnešní prvé schůzi.
Přihlášeni jsou řečníci
na straně "proti" p. posl. Schäfer,
na straně "pro" pp. posl. Sivák
a Bartel.
Dávám slovo p. posl. Sivákovi.
Posl. Sivák: Slávna snemovňa! Máme
sa usniesť na zákone, akých za desaťročného
zákonodarstva republiky Československej tu v tomto
sbore prijaté bolo ešte pomerne málo. Je to
zákon o starobnom poistení súkromných
zamestnancov vo vyššej službe. Je veľmi príznačné,
že kým strany socialistické vystatujú
sa, kým privilegujú si právo, že záujmy
pracujúcich tried len oni môžu úspešne
hájiť, že len oni starajú sa o t. zv.
chudobné vrstvy ľudu, občianska koalícia,
tá "zpiatočnícka" koalícia
podáva veľmi dôležitý návrh
zákona, na ktorý zákon práve socialistické
strany za svojho 8ročného spolukoaličníctva
zabudly. Avšak nie je to prvý zákon dnešnej
občianskej väčšiny, ktorým táto
väčšina statočne snaží sa
odpomôcť sociálnym biedam. My už máme
za sebou niekoľko podobných zákonov - a pred
sebou zas návrh zákona o podpore prestárlych,
čiže vysoko starých.
Slávny snem! Tento fakt znamená, že terajšia
koalícia v dnešnom svojom složení má
smysel a porozumenie, má chvályhodné pochopenie:
pomáhať preklenúť priepasť medzi
stavmi a triedami občianstva, tú priepasť,
o ktorej práve spomenuté socialistické strany
hovoria, že len ony povolané sú na túto
úlohu, len ony môžu ju preklenúť.
Slávna snemovňa! Sme opravdu radi, že máme
pred sebou prítomný zákon, že chceme
postarať sa o súkromných zamestnancov na prípad
ich staroby. Nehovoríme, že problém tento podarilo
sa nám riešiť tak šťastne, ako to koaličné
strany riešiť hodlaly a chcely. Menovite ako ho mienila
riešiť naša slovenská ľudová
strana. Zákon, ktorý práve pojednávame,
potrebovať bude ešte korektúr. Nemožno však
odtajiť, že jednako v rámci tohoto spletitého
problému boli sme v stave dosiahnuť aj isté
úspechy. Nie je mojou úlohou, aby tieto výhody
a úspechy som tu vypočitaval. Dovolil by som si
poukázať len na príklad, že za výdobytok
môžeme považovať spôsob poistenia súkromných
zamestnancov, ktorí konajú vojenskú službu.
Počas tejto presenčnej služby poistné
týchto zamestnancov totiž bude sa hradiť zo štátnych
prostriedkov. Ďalším takýmto veľmi
humánnym ustanovením zákona bude, že
podľa paragrafu 124 zákona na starobné poistenie
novinárov zo štátnych príspevkov dostane
sa 20,000.000 Kč. Je pravda, že žurnalisti žiadali
príspevok o niečo vyšší, avšak
tento ich požiadavok slušne honorovaný bol tým,
že snížil sa len o 5,000.000 Kč. Ďalšia
výhoda žurnalistov je, že ich služobné
roky spravodlive budú započítané a
podľa toho i penzia vymeraná, pravda, po objektívnom
vyšetrení, kto vlastne bol novinárom a kto
nebol.
S nášho špecielne slovenského stanoviska
treba by bolo spomenúť, že do všeobecného
krajinského penzijného výboru budú
menovaní aj odborníci Slovácí, ako
i to, že Slováci dostanú miesto i v podpredsedníctve
tohoto výboru.
Tieto veci spomenul som len tak letmo, aby som poukázal,
že koalícia súkromným zamestnancom vo
vyšších službách snažila sa
poctive pomôcť, a že nemožno nikomu zostať
tak krátkozrakým, aby túto snahu nevidel,
aby nezbadal výhody kynúce z nádejného
zákona.
Ano, možno smele tvrdiť, že dnešný
občiansky blok pracuje a zpracováva i reštancie,
ktoré socialistické strany nezpracovaly, keď
boly pri moci a vláde. Kto teda rozhlašuje, že
dnešná koalícia je práce neschopná,
ba hovoria, že darebácka a v dnešnom svojom složení
nemožná vôbec, ten hodne nízko pomlúva.
A včera tu s tohoto miesta počuli sme niekoľko
rečí práve v tomto smysle.
Pán posl. dr Franke na tomto mieste v mene československej
strany nár. socialistickej hovoril, a medzi iným
doslovne povedal: "Tento režím nezdravý
je pre štát, tento režim nezdravý je pre
dôležité problémy národné,
hospodársko-sociálné a kultúrné.
Tento režím možné je poctivej, vecnej
opozícii len potierať, a že i po voľbách,
ako i po vyhlásení p. námestníka predsedu
vlády nezbýva národným socialistom
nič iného, v tejto svojej činnosti len pokračovať.
Ak niekto v koalícii teší sa, že čoskoro
pôjdeme do koalície na svadbu" hovorí
dr Franke - "vyhlašujem, že nás na
svadobné veselie sa nedočkajú, a že,
ačkoľvek s koalíciou smýšľame
velmi ľudsky, nedívame sa škodoradostne na prekážky,
s ktorými dnes zápasí, že i naproti
tomuto všetkému tejto koalícii a vláde
veľmi radi pôjdeme na pohreb, a to v záujme
štátu, v záujme národa a v záujme
socializmu."
Slávna snemovňa! Je to reč nerozmyslená
nevážna, demagogická, ktorá len čiste
strannícke záujmy má pred očima a
len podľa týchto pristrihuje i celkovú politickú
situáciu. Občianska väčšina práve
odhlasovať chce významný hospodársko-sociálny
zákon, a p. dr Franke deň predtým
verejne obviňuje túto väčšinu,
že vraj - zanedbáva svoje sociálné povinnosti
- a ako mrtvole veľmi rád pôjde jej na pohreb.
U nás na Slovensku ľud hovorieva, že ten, o ktorom
roznesie sa predčasná zvesť smrti, bude dlho
žiť - a tak dlho žiť bude aj dnešný
blok občianskych strán, o tom pána dr Frankeho
ubezpečujeme.
Keď tieto veci spomínam, pripustím, že
môže byť reč o niečom, o čom
bolo by si treba pohovoriť, vyjasniť pojmy, vykrištalizovať
pochopy. A to nadovšetko nám, slovenskej ľudovej
strane, ako složke občianskej väčšiny.
A táto chúlostivá otázka, to je dnešné
koaličné súručenstvo v tom smysle,
ako sa ono vykladá a praktikuje. Ráčte dovoliť,
pánovia, aby som pri tejto príležitosti o tomto
súručenstve niečo povedal, nadovšetko
však z ohľadu na našu slovenskú ľudovú
stranu.
Slávna snemovňa! So všeobecným volebným
právom súvisí, že v štátoch
vzniká celá séria parlamentných strán.
Väčšina týchto strán grupuje sa
v "blok", čiže koalíciu. Koalícia
podobá sa vlastne válečnému spojenectvu.
Spájajú sa rozličné armády,
každá s vlastnými partikulárnymi cieľmi,
ale všetky podmienené jednotným vyšším
spoločným cieľom. Koaličné strany
tomuto cieľu prispôsobiť musia i svoje rozličné
názory, svoju mentalitu, temperament, stavovské
záujmy, ako i svoje osobné ambície.
Samo sebou sa rozumie, že následkom tohoto systému
koalované strany majú aj tú povinnosť,
že musia mať spoločné plány, musia
sa vzájomne doplňovať, musia podliebať
spoločnému veleniu, musia sa vedieť vzájomne
dorozumieť, musia si obapolne dôverovať, zachovávať
dané slovo, plniť statočne učinené
sľuby, ako to vyžaduje česť spojencov.
Okrem toho koaličné strany odhodlané musia
byť i na spoločné obeti, musia dovoliť
vzájomne sa kontrolovať. Výhody strán
v koaličnom súručenstve musia byť rovnaké;
strany musia mať rovnaký podiel na víťazstve
a nesmú sa vyhýbať ani potrebnej kritike. Slovom:
koaličné súručenstvo má byť
fair play, totiž čestná, statočná
súhra.
My, slovenskí ľudáci, chceli sme skutočne
túto poctivú súhru koalovaných strán.
My ponímali sme svoje poslanie vo vláde ideálne.
My chceli sme slúžiť všeobecnému
dobru, blahobytu slovenskému a celoštátnemu,
a to podľa zásad prísne kresťanských,
na podklade slavianskom, na podklade všenárodnom.
Avšak keď nás za spojenca prijímali, mali
nás prijať s beneficium inventarii. O nás sa
vedelo, že sme boli autonomisti, a vie sa, že sme a
budeme autonomisti. A jednako v dnešnom súručenstve
často vytýka sa nám, že sme autonomisti,
ale dostáva sa nám i názvu "separatistov",
"dualistov" atď.
Slávna snemovňa! Bolo by snáď potrebné
objasniť trochu pojem autonomie. Ale pri tomto vysvetlení
treba i poukázať, akým detinským pokračovaním
je to, keď autonomistickému hnutiu privlastňujú
isté podlúdné, protištátné
zámery. Kto chce autonomiu, ipso facto chce i celok. Autonomia
totiž je pojem složený. Obsahuje v sebe pojmy
celku a čiastky. Celok je republika, čiastka je
Slovensko. Kto chce zachrániť Slovensko, musí
hájiť i republiku ako celok. T. zv. integrizmus, separatizmus
podľa tejto zásady odpadá sám od seba
ako bezpredmetný.
Pán minister dr Hodža vo svojej predvolebnej
reči, povedanej v Bratislave, spomenul, že ľudovú
stranu po voľbách r. 1925 preto nechcel do vlády,
lebo prechovávala vraj dualistické úmysly.
Je to tvrdenie nesprávné. Naša strana vyslovila
sa opätovne a proti dualizmu stavia sa i dnes, totiž
v tom prežitom, staro-rakúsko-uhorskom smysle. Upodozrievanie
nás z dualizmu môže vznikať azda z toho,
že kde dva štátotvorné národy spojily
sa v jedon štát, dualizmus ako by si inštinktívne
sám chcel raziť cestu, keďže tento dualizmus
je vlastne už v zárodku tohoto spojenia. Pojem dualizmu,
ako sa on vyskytuje s času na čas na Slovensku,
značí historickú a politickú potrebu,
aby totiž slovenský a český národ
zariadil si isté veci podľa svojích domácich
potrieb. Dualizmus v tomto znení, povedal by som "autonomistický
dualizmus", je predpokladom, aby oba bratské národy
maly čo najväčšiu možnosť vyvíjať
svoju osobitnú energiu a túto stupňovanú
energiu postaviť do služieb spoločného
štátu. My sme toho skromného názoru,
že poslaním slovenskej ľudovej strany, ako složky
občianskej vlády, bolo: vyvolať a dať
svoju energiu v prospech celku a čiastky, totiž v
prospech republiky a Slovenska.
Slávny snem! Vediac však o tejto svojej ušľachtilej
snahe, dnes, keď my ľudáci mali by sme účtovať
a robiť bilanciu, treba sa nám rozhliadnuť a
opýtať sa, ako viedlo sa nám vo vládnej
majorite? Ako s nami zachádzali tí, o ktorých
sme predpokladali, že tvoria s nami poctivé súručenstvo,
ako sme to poctive chápali my.
Pred 2 rokmi, keď vstupovali sme do vlády, bolo nám
rečené, že ideme do majority ako rovnocenní
a rovnoprávni. Žiaľ, miesto toho, aby sa bolo
s nami i tomuto primerane zachádzalo, spolukoaličné
strany využily a zneužily našu príslovečnú
poctivosť a dobromyseľnosť slovenskú, ba,
neštítil by som sa povedať, špekulovaly
s našou nedostatočnou orientovanosťou v koaličnom
bludišti, bazírovaly na našej "nemazanosti"
atď.
Isté strany z koaličného súručenstva
arogovaly si hegemonistické práva a výsady,
chcely mať vo vláde akési výnimečné
postavenie, nechtiac nijako chápať, že prichodilo
by sa im deliť s vládou a mocou. Tieto koaličné
strany predstavovaly si parceláciu vládnej moci
práve tak, ako dnes deje sa parcelácia pozemkov,
čiže vykonáva pozemková reforma. Strany
tieto z politickej moci a vlády narobily mocenské
zbyťáky - kým iným stranám daly
len odpadky.
Pri takomto nedemokratickom delení moci nedopustily ani
to, aby nazreli sme do zákulisia koaličného
súručenstva; hľadely šikovne vymknúť
sa zpod našej kontroly. Toto pokračovanie istých
koaličných strán a takéto interpretovanie
koaličnej rovnocennosti upomína nás na staré
absolutistické metody. Kedysi, za čias Benátskej
Republiky, kto stal sa spojencom Benátčanov, upozorňovali
ho: "Keď tiahneš s Benátčanmi do
vojny, obrň sa od predku, ako i od zadku!" Neviem,
či takto nemali sme sa obrniť i my, keď vstúpili
sme do občianského bloku!
Slávny snem! Parlamentný výbor koalovaných
strán, t. zv. "Osmička", bola sa usniesla
pred voľbami, že vladné strany počas volebnej
kampane budú si vedomé svojho súručenstva
a v agitačných prostriedkoch budú hľadieť
vzájomne sa mierniť. Slovenská ľudová
strana tento záväzok statočne aj dodržala.
Čo povedať však ale o agitačných
metodách strany agrárnej a lidovej? Tieto strany
ako by si neboly usnesenia "Osmičky" vôbec
všimly. Vo svojom predvolebnom boji dopustily sa proti nám
i takých nápadov a insinuácií, na
aké nezmohly sa ani strany opozičné.
Pod dojmom svojích posavádnych zkúseností
a po naučeniach práve prekonanej volebnej kampane
nemôžeme ubrániť sa zdaniu, že isté
koaličné strany len preto zvaly nás do vlády,
aby nás diskreditovaly. A, priznáme sa, toto diskreditovanie
čiastočne sa im podarilo. Dnes s veľkým
jasotom a triumfom tieto strany po republike rozhlasujú
a škodoradostne komentujú naše ztraty pri voľbách.
Máme toľko autokritiky, ale i sebavedomia, že
nechceme tajiť svoje poniektoré ztraty. Treba nám
však dodať, že ztraty tieto nijako nás neprekvapily,
nakoľko považovali sme ich za prirodzené a boli
sme na ne pripravení. Avšak súčasne,
aby poukázali sme na zlomyseľnú škodoradosť
strán, ktoré ztratám naším najviac
sa tešia, musíme verejnosť upozorniť, čo
vlastne skrýva sa za ztratami slovenskej ľudovej strany!
Myslím na ztraty volebné.
Dnes najhlučnejšie sú fanfáry agrárné;
sú plné svojho víťazstva. Ak strana
agrárna pri voľbách získala, získala
len od Maďarov a židov, pri čom nech nezabúda,
že oslabila slavianske šíky. (Výkřiky
posl. Bečko.) Maďari regresovali sa totiž
z naších radov. Je pravda, na niektorých miestach
zlákala nám voličov i nespravedlive prevádzaná
pozemková reforma. Ale treba vedieť, že hodná
časť sklamaného nášho voličstva
prešla ku komunistom, posilniac značne ich voje. A
toto je vlastne najväčšie "víťazstvo"
strán, ktoré usilovaly sa nás diskreditovať.
Keď sú si tedy spomenuté strany hrdé
na toto víťazstvo, nech si ho majú, my im ho
nezávidíme! Čo na takéto víťazstvo
povie však náš mladý štát?
A čo nám povie zahraničie, keď sa dozvie,
že u nás na úkor štátotvorných
strán zmohutnely maďarské strany a komunizmus
je na víťaznom postupe?
Pánom od "Magyar nemzeti pártu" a "Keresztény
szocialista páártu" musíme povedať,
že ich volebného zisku sa neľakáme. Je
to len priechodný zjav efemérnej povahy. Maďarským
stranám pribudlo síce v slovenských mestách,
ako v Nitre, Banskej Bystrici, Spišskej Novej Vsi, Žiline
a inde, ale o tieto mestá nemáme strachu. Sila maďarských
strán na Slovensku môže len ubúdať
a bude ubúdať postupne takým tempom, akým
vymierať bude dnešná generácia, maďarskými
školami a maďarským duchom odchovaná.
Ale povedal by som: My veríme, že i tie hlasy dostaneme
ešte zpät, ktoré dnes prešly k Maďarom.
Títo voličia totiž len trucujú, dali
nám na javo svoju nespokojnosť a hádam i dočasnú
roztrpčenosť, zostali ale naši; po istom čase,
keď ich hnev pominie, vrátia sa k nám istotne.
Je to u nich nič iné, ako politická hra:
"Hnevám sa na teba..."
V pominulej volebnej kampani ešte smutnejšiu rolu hrala
česká lidová strana, čiže po
slovensky "mičuriáda". My, slovenskí
katolíci, zosŕkame v duši, keď prichodí
nám o tejto boľavej kapitole rozprávať.
České časopisy napísaly, že na
Slovensku za peniaze a pálenku možno voličov
kúpiť toľko, koľko len kto chce. Toto tvrdenie
nie je bezpodstatné! Najlepším dokladom je
tu lidová strana. Na Slovenskom východe na príklad
lidová strana dávala voličom piť. Keď
už páni voličia dobre sa podnapili, upozornení
boli, že teraz musia hlasovať na lidovú stranu,
ináč vraj spáchali by hriech. (Výkřiky.)
Takýmto nesvedomitým spôsobom zneužila
lidová kresťanská strana kresťanské
presvedčenie dostatočne neuvedomelého ľudu
slovenského. Avšak voličia títo mali
viac rozumu a poctivosti, ako všetci lidácki korteši,
lebo do sekretariátu našej ľudovej strany prišli
sa opýtať, či skutočne dopustia sa hriechu,
ak nebudú hlasovať s tými, od ktorých
prijali pálenku. Podobne bolo to však i na strednom
Slovensku. Kolegovia z Považia hovoria, že tam voličia
pred voľbami celé dva týždne pili na konto
lidovej mičuráckej strany. (Výkřiky.)
Lež o mičuriáde najosudnejšiu kritiku
povedali sami bratia českí katolíci, ktorí
na Hlinkovej schôdzi dňa 24. októbra t. r.
v Nusliach žiadali tam prítomných Slovákov,
aby lidácke organizácie zo Slovenska jednoducho
vyhnali.
Slávna snemovňa! Včera pán dr Franke
vo svojej reči spomenul, že vraj posledné
voľby dokazujú úpadok katolíckych strán
a úpadok katolíckeho svetového názoru
a upozorňuje nás katolíkov na tieto ztraty
ako na veľké memento. Ja odkazujem českú
lidovú stranu, aby si tohoto mementa skutočne všimla!
Veľactení pánovia! Čo sa týka
socialistických strán a ich povolebnej slávy,
poznamenal by som, že tieto strany múdrejšie
by urobily, keby sa uskromnily a menej sa chvastaly. Nadovšetko
na Slovensku mala by to urobiť strana sociálne demokratická.
(Výkřiky posl. Bečko.) Páni
súdruhovia nevedia dnes, kam od radosti, kdežto mali
by si uvedomiť, že volebný materiál, ktorého
sa im dostalo, je veľmi labilný a klátivý.
Včera hlasoval na komunistov, dnes na socialistov, zajtra
pôjde znova s komunistami a pozajtre nevedieť s kým...
Socialistické strany tretí rok sú v opozícii
a jednako ani použitím a vyčerpaním
všetkých možných a nemožných
agitačných prostriedkov nevedely na Slovensku zakoreniť
a sa rozvetviť. A to ani za takých nepriaznivých
hospodárskych pomerov, ako sú dnešné
(Výkřiky posl. Bečko.), keď ešte
vždy je nezamestnanosť, bieda a nedostatok medzi ľudom.
Socialistické strany na Slovensku pôdy nemajú.
Naše slovenské robotníctvo veľmi dobre
vie, že i pán dr Dérer, i pán
dr Markovič sú len pseudosocialistami, lepšie
rečeno sú znásilnení socialisti. Dr
Šrobár práve teraz vydal svoje pamäti.
Škoda, že vo svojom diele nezmienil sa, ako to bolo,
keď dr Dérer a dr Markovič kašírovaní
boli za socialistov a vykomandovaní medzi pánov
súdruhov. Socialistom nepomohlo ani to, že mali trojrečové
kandidátky: slovenské, maďarské a nemecké.
Samozrejme, že i kandidáti na kandidátkach
boli skoro samý heterogénny živel. (Výkřiky.)
Slávna snemovňa! Keď spomenul som agitačné
prostriedky a metody koaličných strán proti
spolukoaličnej ľudovej strane, ráčte
dovoliť, aby mohol som poslúžiť i malou
ukážkou: ako zachovávala sa u nás koaličná
solidarita a ako vysvetľovalo sa koaličné súručenstvo
pred voľbami.
Veľactení pánovia! Dňa 24. novembra
t. r. v Bratislave mal pán minister dr Hodža predvolebnú
reč. Nebolo by to však samo o sebe nič zlého.
V Bratislave chodil pred voľbami i dr Kramář,
Habrman a iní. Avšak spôsob, akým
si pán minister Hodža zakortešoval proti
slovenskej ľudovej strane, zarazil každého ľudáka
i neľudáka. Nech mi pán minister Hodža
odpustí, ale takým nedôstojným
spôsobom ako to urobil, nemal sa dotýkať ľudovej
strany, tej strany, na ktorej asi jemu najviac záležalo,
aby ju dostal do vlády. Pán minister Hodža
v Bratislave spomínal, ako on sám prekazil,
aby po voľbách r. 1925 ľudáci nemohli
sa dostať do vlády; ako zamedzil, aby vraj Slovensko
sa nezľudáčilo; ako znemožnil, aby ľudáci
na Slovensku pomocou novej politickej správy etablovali
svoj teroristický režím. Pán minister
sa vystatoval, ako tak zv. "agrárna demokracia"
prekrižovala ľudácke plány, postaviť
na čelo krajinskej správy exponovaného politika
za prezidenta; ako nerešpektovaly sa ľudácke
návrhy na ustanovenie nových náčelníkov
a ako na odpore agrárnej demokracie zlyhal vraj pokus neúnavných
ľudákov, dať na vynikajúce miesto krajinskej
správy svojho politického dôverníka.
Slovom, pán minister usiloval sa stoj čo stoj dokázať,
že on všetky ľudácke výpočty
zmaril, tak že ľudáci ostali na ľade, nepodarilo
sa im vo vláde vykonať nič.
Slávny snem! Treba sa mi tu verejne ohradiť proti
takémuto zmalicherňovaniu ľudovej strany pánom
ministrom Hodžom. Nie je všetko tak, ako to udáva
v bájení vytrvalý a podivne neprekonateľný
minister Hodža! Nezodpovedá skutočnosti,
ako by zásluhou pána ministra bolo, že Slovensko
sa nepoľudáčilo. Slovensko bolo ľudácke,
je ľudácke a bude ľudácke! Kým
"agrárna demokracia" r. 1925 mala len 12 poslancov,
ľudová strana dostala 23. Čo pán minister
hovorí o teroristickom režíme ľudáckom,
nie je pravda, ako by ľudáci boli chceli podobný
režím na Slovensku etablovať, lebo v terorizovaní
agrárna strana je neprekonateľná. Čo
sa týka osoby krajinského prezidenta, slovenskej
a českej verejnosti je známo, že nie agrárna
demokracia, ale slovenská ľudová strana bola
jedine oprávnená podať terno na obsadenie tohoto
miesta, a ho aj podala - a prvý krajinský prezident
na Slovensku menovaný bol z ľudáckeho terna.
(Posl. Bečko: A za to bozkal Hlinkovi v Ružomberku
ruku!) Nie je pravda, nebozkal mu ruku!