7

vateľsťva, kým za Čechoslovákov priznalo sa iba
2146, tedy 25. 53 % obyvateľstva. Toto naše sta-
novisko je utvrdené i okolnosťou, že budovu teraj-
šej meštianky, v ktorej sa tiesnia triedy ako ma-
ďarské tak i slovenské, odovzdalo obecné zastu-
piteľstvo štátu v r. 1908 len s podmienkou, že
môže byť v nej umiestená iba škola s vyučovacím
jazykom maďarským; dnešný stav tedy odporuje
smluve tých čias zjednanej a môže byť právne
napadnutý. Maďarské triedy štátnej meštianky
v Ipeľských Šahoch sú každého roku preplnené,
takže sú tam už i maďarské paralelky, kým triedy
československé sotva dosahujú zákonitého minima.

5. Krajinské zastupiteľstvo na Slovensku
usnieslo sa rozhodnutím č. 323 zriadiť obvodnú
meštianku v Ožďanoch, okres Rimavská Sobota.
Z obyvateľstva obce Ožďany prihlásilo sa k Ma-
ďarom 48. 73%, kým k čechoslovákom 42.03%.
K obvodu meštianky v Ožďanoch boly pričlenené
tiež iné obce, a to: z okresu feledineckého obec Hu-
siná, kde je 75 % Maďarov a 12. 61 % Čechoslo-
vákov, z okresu lučeneckého Veľké Dravce, kde
je 74.97% Maďarov a 17.85% Čechoslovákov, a
z okresu lučeneckého obec Malý a Veľký Kerestúr,
kde je 26 .64 % Maďarov. Okrem toho bolo k obvodu
cždianskemu pričlenené niekoľko obcí, z ktorých
v každej bydlia Maďari, avšak ráz tých obcí je
prevažné slovenský, takže v konečnom výsledku
je zo 6624 obyvateľov 2240 Maďarov, t. j. 33. 81%.
Úhrnný počet obyvateľstva obcí, v ktorých sú Ma-
ďari, činí 3699, z čoho sa priznalo k Maďarom
2195, t. j. prevážna časť obyvateľstva, a tedy
oprávnené je naše prianie, aby v Ožďanoch bola
na miesto zamýšľanej meštianky československej
zriadená obvodná meštianka s vyučovacím jazy-
kom maďarským, a aby slovenské obce, zaradené
dnes do obvodu oždianskeho, pričlenené boly k ob-
vodu inému.

6. Veľkou krivdou, páchanou na Maďaroch je,
že v Lučenci niet chlapčenskej meštianky maďar-
skej. Krajinské zastupiteľstvo tento stav, ktorý
sa prieči akémukoľvek právu, svojím rozhodnutím
č. 323 zachováva i naďalej, nakoľko zriaďuje
v Lučenci iba dievčenskú meštianku s vyučova-
cím jazykom maďarským, kým meštianka chlap-
čenská bude mať i naďalej vyučovací jazyk česko-
slovenský. K tomuto obvodu bolo pripojené 5284
duší maďarských, t. j. 22.83% obyvateľstva ob-
vodu. V Lučenci je 4007, v Opatovciach 124,
v Terbeľovciach 481 a vo Velikej 623 Maďarov;
je tedy nesporné, že pre tento značný počet ma-
ďarského obyvateľstva máme právo tiež na ma-
ďarskú meštianku chlapčenskú, a to tým väčšmi,
lebo to vyhovuje § u 4 zákona. § u 4 zákona odpo-
ruje tiež opatrenie, ktoré pri obvode dievčenskej
meštianky v Lučenci rozlišuje obvod meštianky
maďarskej od obvodu meštianky československej,
nakoľko obce: Opatovce, Kalinovo, Hrabovo, Veľká
Ves, Vidina, Podrečany, Tomášovce a Točnica,
pojaté do obvodu československého, vynechalo
z obvodu meštianky maďarskej. Je nezbytne treba,
aby dievčenská meštianka maďarská, ktorá dosiaľ
pôsobila ako pobočka, bola nabudúce vybudovaná
v ústav samostatný.

7. Rozhodnutím č. 324 zriaďuje sa obvodná
meštianka so sídlom v Šamorýne. Rozhodnutie ani
slovom nezmieňuje sa o tom, akého vyučovacieho
jazyka bude táto obvodná meštianka. Skutky, ktoré
podáva štatistika, si vyžadujú, aby v Šamorýne

pôsobila výlučne meštianka s vyučovacím jazykom
maďarským; dnes však vedľa meštianky česko-
slovenskej figuruje meštianka maďarská ako po-
bočka. Zamýšľaný obvod tvoria obce Bucsuháza
s 98.67%, Királyfia s 98.25%, Mléčno s 97.71%,
Čutora s 93.92%, Csölösztó s 82.57%, Úszor
s 66.07% a Šamorýn so 78'32% Maďarov. Pomerný
počet Čechoslovákov v týchto obciach činí: 1'33,
0.00, 1.38, 5.43, 16.67, 12.02 a 33.04%. Z počtu
5. 941 obyvateľov, pridelených k tomuto obvodu
priznalo sa 4. 914, t. j. 82.71% za Maďarov, a
keďže prevažné % žiactva dnešnej meštianky čes-
koslovenskej skladá sa z Maďarov, tu si vyžaduje
spravodlivosť, aby v Šamorýne zriadená bola vý-
lučne obvodná meštianka s vyučovacím jazykom
maďarským.

8. V Galante ani dodnes ešte niet samostatnej
maďarskej meštianky. Obvodnú meštianku v Ga-
lante povolilo krajinské zastupiteľstvo rozhodnu-
tím č. 328 a do obvodu zaradilo Galantu s 39'63 %,
Zemanský Kajal s 94.42%, Takšoň so 77'37% a
Gáň s 10'55% Maďarov, kým početný pomer
Čechoslovákov v týchto obciach činí: 34'72, 3'85,
22'04, 89'45%. K tomuto obvodu sú okrem toho
pričlenené obce Barakoň a Zemanská Nebojsa,
ako aj novozaložená obec Štefánikovo, ktorej dáta
sú však pojaté v dátach obce Takšoň. K celému
obvodu patrí 9. 254 obyvateľov, z ktorých 5. 092,
t. j. 55.02 % priznalo sa za Maďarov, a tedy máme
právo požadovať, aby vedľa obvodu českosloven-
ského zriadený bol zvláštny a samostatný obvod
meštianskej školy maďarskej. Táto požiadavka je
odôvodnená tým, že v Galante, Kájale a Takšone
vychodilo v minulom školskom roku IV. a V. triedu
maďarskej ľudovej školy 275 detí, ktoré môžu sa
dať zapísať na meštianku.

9. Rozhodnutím č. 328 bol prevedený rozvrh
obvodov meštianskych škôl v Rim. Sobote tiež
oproti §u 4 zákona. Týmto rozhodnutím zriaďuje
sa síce zvláštny obvod meštianky československej
a zvláštny obvod meštianky maďarskej, ale preca
musíme požadovať, aby maďarská meštianka
v Rim. Sobote bola osamostatnená a okrem toho
prosíme, aby obce Bakti, Čerenčany a Horná Po-
koradz, pojaté v obvod slovenský, pričlenené boly
tiež k obvodu meštianky maďarskej, keďže početný
pomer Maďarov v týchto obciach činí 22'55, 13'78
a 10'31%, podobne i obec Dúžava v okrese feledi-
neckom, lebo v tejto obci je 29'39% Maďarov, a
teraz vyvstáva situácia, že z obyvateľstva, patria-
ceho k slovenskému obvodu rimavskosobotskému
priznalo sa za Maďarov 41.32% a z týchto obcí
len dve boly pojaté zároveň tiež do obvodu ma-
ďarského.

10. V Tornale a v jej okrese nebolo dosiaľ
meštianskej školy. Teraz krajinské zastupiteľstvo
na Slovensku svojím rozhodnutím č. 328 zriadilo
obvod meštianskej školy so sídlom v Tornale, avšak
nestanovilo vyučovací jazyk tejto školy a preto
už vopred musíme sa ohradiť proti tomu, aby vy-
učovací jazyk tejto školy bol nemaďarský. Početný
pomer Maďarov v obciach k tomuto obvodu pri-
členených činí: Žor 100%, Mehy 93.65%, Stránske
93.16%, Otrokoč 92'47%, Starňa 91.42%, Behynce
90.48%, Králik 89.16% a Tornaľa 56.38%. Početný
pomer Čechoslovákov v tých istých obciach činí:
0.00, 3.17, 2.56, 2.01, 7.30, 3.59, 10.65 a 26.57%.
Úhrnný počet obyvateľstva tohoto novozriadeného
obvodu činí 6032 duší, a to 4. 428 Maďarov a 938

---

8

Čechoslovákov, a tedy pomerné číslo Maďarov
v obvode je 73. 40%, kdežto obyvateľstva česko-
slovenského 16. 29 %. Nemôže byť sporné, že v Tor-
nale treba zriadiť v prvom rade obvod meštianky
s vyučovacím jazykom maďarským. V ľudových
školách s vyučovacím jazykom maďarským, pa-
triacich k tomuto obvodu, absolvovalo IV. a V.
triedu úhrnom 180 žiakov.

11. Krajinské zastupiteľstvo na Slovensku svo-
jím rozhodnutím č. 329 zriadilo obvod meštianskej
školy so sídlom v Kráľ. Chlumci, avšak ani tuná
nevyslovilo, že vyučovacím jazykom tejto školy
je maďarčina, ač Maďari majú i k tomu nesporné
právo. Početný pomer Maďarov v obciach pričle-
nených k tomuto obvodu činí: Kisgéres 95. 54%,
Perbeník 69. 27%, Kráľ. Chlumec 66. 75%, a po-
četný pomer Čechoslovákov tamtiež O. 66, 15. 87 a
10. 42%. Počet obyvateľstva pripojeného k tomuto
obvodu je 5. 555, z čoho je Maďarov 4. 134 a Čecho-
slovákov 515, čo znamená, že 73. 24% tohoto oby-
vateľstva sú Maďari a Čechoslovákov je len 9. 27%,
a tedy môžeme právom požadovať, aby táto me-
štianka bola maďarská a aby z tried maďarskej
meštianky v Kráľ. Chlumci bola utvorená samo-
statná meštianska škola.

12. Krajinské zastupiteľstvo svojím rozhodnutím
č. 383 zriadilo obvod meštianskej školy tiež v Tre-
bišove, a tu musíme vytýkať, že Maďari obce
Hardište, ktorí tvoria 46. 51% obyvateľstva, boli
pričlenení k obvodu slovenskej meštianky. Odná-
rodneniu Maďarov v Hardišti možno zabrániť len
tak, bude-li obec pričlenená k obvodu meštianky
maďarskej.

13. Rozhodnutie č. 383 hovorí tiež o obvode
meštianskej školy v Leviciach, avšak ani tu ne-
ustanovuje vyučovací jazyk. K tomuto obvodu
patrí obec Dolná Seč s 83. 30 % a Levice so 41. 01 %
Maďarov. K obvodu patrí 5. 435 Maďarov, t. j.
39. 43% obyvateľstva obvodu, a tak i tuná je
oprávnená naša požiadavka, aby v Leviciach zria-
dený bol samostatný obvod maďarskej meštianky,
t. j. aby dosavádne paralelky boly zároveň osamo-
statnené. V minulom školskom roku absolvovalo
v tomto obvode IV. a V. triedu maďarskú 122 detí.

14. V Želízi nebolo dosiaľ samostatnej meštianky
a stávajúce maďarské triedy meštianky pôsobily
len ako expositúra štátnej meštianky v Leviciach.
Rozhodnutím, ktoré vyslovuje zriadenie obvodu
v Želízi, neustanovuje sa vyučovací jazyk, ačkoľ-
vek vyše 4/5 obyvateľstva obvodu sú Maďari.
K obvodu patria obce: Hronské Vozokany
s 95. 92%, Mikuľa s 93. 05%, Dámašd s 85. 71%,
Sudovce a 81. 18% a Želíz so 72. 25% Maďarov,
kým Čechoslovákov je v početnom pomere: 1. 66,
6. 95, 13. 07, 18. 01 a 21. 76%. Z počtu 5. 554 duší,
pripojených k tomuto obvodu, je 4. 459 Maďarov
a 885 Čechoslovákov, t. j. 80. 28% Maďarov a
15. 94% Čechoslovákov. V minulom školskom roku
absolvovalo IV. a V. triedu ľudovej školy v jazyku
maďarskom 145 detí. Je oprávnený a neodškrie-
piteľný požiadavok, aby obvodná meštianka, ktorá
bude zriadená v Želízi, bola v prvom rade ma-
ďarská.

15. Krajinské zastupiteľstvo svojím rozhodnutím
č. 384 zriadilo obvod meštianky so sídlom v Petr-
žalke. Nehľadiac na tú, s hľadiska technického
nemožnú situáciu, že deti z Feriby musia chodiť
do školy v Petržalke cez Bratislavu, nebol pre
2. 034 detí v Petržalke a 1. 049 detí vo Feribe, tedy

dohromady pre 3. 083 maďarských detí zriadený
obvod maďarskej meštianky, ač za daného počet-
ného pomeru mali by k tomu Maďari právo.

Uvedené konkrétne skutky sú dôkazom pre
každého nepredpojatého pozorovateľa, že v roz-
hodnutiach krajinského zastupiteľstva na Sloven-
sku uvažovaly sa iba hľadiská národa českoslo-
venského a na záujmy národa maďarského bral
sa zreteľ len tam, kde vzhľadom na existenciu
nejakej inštitúcie nedalo sa tomu vyhnúť. Opráv-
nenú nedôveru vyvoláva u každého Maďara, že
v okresoch s maďarskou väčšinou a takmer vý-
lučne maďarského rázu nebol ustanovený vyučo-
vací jazyk a tak sa zdá, že i paralelné triedy
maďarskej meštianky, ktoré ešte miesty existujú,
sú vo svojom trvaní ohrožené. Prehorliví admi-
nistratívni úradníci a školské úrady budú v ta-
komto prípade i tieto obvody kvalifikovať za čes-
koslovenské. Zriaďovanie obvodných meštianskych
škôl - i keď nemôžeme súhlasiť s duchom zá-
kona, keďže počíta so slovenskými pomery -
chce mať v konečných výsledkoch náter kultúr-
neho pokroku, je tedy oprávnené naše prianie, aby
na tom brali účasť i Maďari a nie aby iba národ
československý požíval jeho výhod. Musíme čo naj-
rozhodnejšie požadovať, aby v krajoch Maďarmi
obývaných boly iba meštianky maďarské a aby
sa všade bral zreteľ na to, aby sporády maďar-
ského národa, ktoré jestvujú v obciach českoslo-
venských, pripojené boly k obvodom maďarským,
lebo len takto sa možno vyhnúť odnárodneniu.

Medzinárodné záväzky, ústavný zákona a v po-
slednom rade i vládny prejav z februára r. 1937
musia vládu československú pobádať k tomu, aby
skutkami dokázala, že sa definitívne zriekla zá-
meru odnárodňovania a že chce zabezpečiť životné
podmienky každému národu v republike. Vláda,
ktorá tento program vyznáva, musí hlboko a ener-
gicky zasiahnuť do tejto spleti odnárodňovacej,
akou je i systém plánovaných obvodov meštian-
skych škôl.

Na základe uvedených vecí tážeme sa celej vlády
a hlavne pána ministra školstva a národnej osvety,
či ste ochotní

1. v duchu národnej smierlivosti a spravedlnosti
revidovať a pozmeniť rozhodnutia krajinského za-
stupiteľstva na Slovensku o zriaďovaní obvodov
meštianskych škôl?

2. Či ste ochotní zriadiť samostatnú maďarskú
meštianku pre Maďarov pripojených k obvodu
meštianky vo Vrábľoch?

3. Či ste ochotní vyňať Bajanház z obvodu
meštianky v Pavlovciach a pričleniť ho k obvodu
meštianky maďarskej?

4. Či ste ochotní zriadiť maďarskú meštianku
pre Maďarov v Nitre a okolí?

5. Či ste ochotní prehlásiť obvod meštianky
v Ip. Šahoch za samostatný obvod meštianky
maďarskej?

6. Či ste ochotní zriadiť samostatnú maďarskú
meštianku v Ožďanoch?

7. Či ste ochotní zriadiť samostatnú maďarskú
chlapčenskú meštianku v Lučenci?

8. Či ste ochotní zaradiť obce, pojaté do obvodu
československej dievčenskej meštianky v Lučenci,
podľa zákona zároveň do obvodu maďarskej diev-
čenskej meštianky?

---

9

9. Či ste ochotní kvalifikovat' obvod v Šamorýne
za obvod maďarskej meštianskej školy a zriadiť
v Šamorýne samostatnú maďarskú meštianku?

10. Či ste ochotní prehlásiť, že obvod meštian-
skej školy so sídlom v Galante je obvod meštianky
maďarskej a že maďarské triedy v Galante sa
zmenia v samostatnú meštiansku školu?

11. Či ste ochotní obce Bakti, Čerenčany, Horná
Pokoradz a Dúžava, pojaté v slovenský obvod
v Rim. Sobote, zaradiť tiež do obvodu maďarskej
meštianky v Rim. Sobote a zriadiť v Rim. Sobote
samostatnú maďarskú meštiansku školu ?

12. Či ste ochotní prehlásiť, že obvod meštianky
v Tornale je výlučné obvod meštianskej školy
maďarskej, a co najskôr povoliť, aby v Tornale
zriadená mohla byť maďarská meštianka?

13. Či ste ochotní prehlásiť, že obvod, zriadený
v Kráľ. Chlumci, je obvod maďarskej meštian-
skej školy?

14. Či ste ochotní vyňať obec Hardište z obvodu
meštianky v Trebišove a přičleniť ju k obvodu
meštianky maďarskej?

15. Či ste ochotní prehlásiť, že vyučovacím
jazykom obvodu meštianskej školy v Leviciach je
jazyk maďarský, a zriadiť v Leviciach samostatnú
meštianku maďarskú?

16. Či ste ochotní prehlásiť, že vyučovacím
jazykom obvodu meštianskej školy v Želízi je vý-
lučné jazyk maďarský a že expozitura v Želízi
bude přetvořená v samostatnú meštiansku školu
maďarskú?

17. Či ste ochotní umožniť, aby maďarské deti
z Petržalky a Feríb boly vyučované na meštianke
maďarskej a učiniť opatrenia, aby deti z Feríb
nemuseli navštěvovať meštianku v Petržalke?

V Prahe dňa 22. augusta 1937.

Jaross,

Szentiványi, dr Korláth, dr Eichholz, A. Nitsch,
dr Holota, dr Porubszky, Petrášek, Esterházy,
dr Szüllo, inž. Künzel, Illing, dr Kellner, Kundt,
Obrlik, Franz Němec, inž. Richter, Fischer, Sand-
ner, dr Peters, inž. Peschka, Jäkel.

1062/VII (překlad).

Interpelácia

poslanca Jarossa
ministrom vnútra a spravedlnosti

o násilnostiach spáchaných jedným súdnym

vykonávateľom a dvoma členami četníckej

hliadky obce Farnád.

V obci Farnád, okres Parkán, žije od r. 1924
gazda Ján Kabay vo spoločnej domácnosti s roz-
vedenou ženou Rozáliou Császárovou. Ján Kabay
pozbudol v rázných sporoch celého svojho majetku
a jeho veritelia ešte i dnes vznášajú proti nemu

značné pohľadávky, ktoré Kabay, súc úplne na
mizine, nemôže vyrovnať. Medzi týmito veriteľmi
požaduje Lev Liebermann, advokát v Leviciach
pod titulom súdnych útrat od Kabayho väčšiu
sumu a keďže nemôže ju na Kabayovi vydobyť,
zahájil exekučnú žalobu na dom a nemovitosti Ro-
zálie Császárovej. V dôsledku tejto exekučnej ža-
loby dostavili sa do domu Rozálie Császárovej
cieľom zabavovania dňa 16. apríla t. r. zmocnenec
advokáta Dra Ľva Liebermanna Dr Alexander
Adler, advokát v Parkáne, vykonavateľ okresného
súdu Vadura, veliteľ četníckej hliadky Ján Százal-
szky a četnícky strážmajster Jozef Szlama. Tu
zabavili jedného koňa a jedno teľa, potom vnikli
do bytu a pátrali po peniazoch. Medzi šatstvom
Rozálie Császárovej našli hotovosť 1. 700 Kč;
žena nechcela peniaze vydať, v byte povstala tla-
čenica, ktorej sa zúčastnili súdny vykonavateľ a
obidva četníci, až konečne ženu dôkladne zbili a
peniaze odniesli.

Pri tejto scéne nikto nebol z obecného predsta-
venstva prítomný, lebo i obecný podrychtár, ktorý
doprevadil exekútora a četníkov do domu, za
krátko odišiel a Ján Kabay nebol doma.

Rozália Császárová, ktorá v tejto dobe bola
v pokročilom tehotenstve, utrpela mimoriadne
vážné, pažbou pušky spôsobené odrené rany, tak
že 45 dní bola chorá a medzitým abortovala. Po
tuto dobu ošetrovali ju Dr Alexander Klein, lekár
vo Farnáde a obecná porodná asistentka žena Mi-
chala Babocsána.

Nakoľko viem, učinila Rozália Császárová ako
proti exekútorovi tak i proti četníkom trestné
oznámenie u štatného zastupiteľstva a zahájila
nárokový spor stran zpätného vydobytia zabave-
ných movitostí. Právnická stránka veci patrí
k súdu, do toho sa nechcem miešať, avšak spôsob,
akým jednali úradní orgánovia úradu, je takej po-
vahy, že sa musí každý člověk, ktorý má len
trochu právnického citu, zapýriť, že sa takéto
niečo môže stať vo strednej Europe a že u nás,
kde je zvykom mluviť o demokracii a o ochrane
záujmov chudobného ľudu, môže byť takýmto
brutálnym spôsobom nakládané bezbrannou ženou,
ktorá si chrání svoj posledný kúsok chleba. Súd
musel vedeť, že Ján Kabay žije s Rozáliou Csá-
szárovou iba vo spoločnej domácnosti a že tedy
jej movitosti nemôžu ručiť za dlžoby Kabayho, a
okrem toho v obci Farnád vie každý, že Rozália
Császárová neprisťahovala sa ku Kabaymu bez
majetku, ale že priniesla ssebou asi 40. 000 Kč
imania, a tedy čo dnes má, to neobdržala od Ka-
bayho; je tu tedy právny podklad pre obranu.
Následkom toho bol naprosto neodôvodnený po-
stup, že po zabavení zvierat boly jej odňaté i pe-
niaze za použitia najhrubšieho násilia.

Súdny vykonavateľ sa ťažko previnil, keď siahol
k zbytočným násilnostiam, ale ešte ťažšiemu po-
sudku podlieha jednanie četníkov, ktorí znali ži-
votné pomery Kabayho a Rozálie Császárovej a
preca zaútočili tak hrubo na naprosto bezbrannú
ženu, aby jej mohli vziať peniaze. Právna istota
nepotrebuje takýchto hrubých výstupov a doza-
ista bola tu ešte iná možnosť, aby hmotná odpo-
vednosť, ktorá právnicky beztak nebola objasnená,
bola uplatňovaná oproti Rozálii Császárovej.

Neviem, zda státne zastupitelstvo zahájilo na
základe oznámenia vyšetrovanie s náležitou ener-
giou, avšak i keď ho zahájilo, sú tu obavy, že

2

---

10

úrady nižšej stolice, ako sa to už na nejednom
mieste a nie v jednom prípade stalo, na miesto
vyhľadávania pravdy budú sa snažiť za každú
cenu dokazovať pravdu jednajúcich orgánov, resp.
ich jednanie učiniť omluviteľným. V takomto prí-
pade vyžaduje si demokracia a tedy idea ľudo-
vlády, aby minister sám, ktorý je ľudu nepriamo
odpovedný, neúprosným vyšetrovaním vec objas-
nil a trestal protiľudové prehmaty.

Na základe uvedených skutkov tážem sa pánov
ministrov vnútra a spravedlnosti:

1. Či viete o násilnostiach spáchaných súdnym
vykonávateľom a četníkmi v obci Farnád?

2. Či hodláte zahájiť v tejto veci prísne vyše-
trovanie a potrestať vinníkov podľa jeho vý-
sledku?

3. Či hodláte dať morálne a hmotné zadosťuči-
nenie pošpinenej a zbitej Rozálii Császárovej?

V P r a h e, dňa 25. augusta 1937.

Jaross,

Szentiványi, A. Nitsch, Esterházy, dr Szüllö,
Petrášek, inž. Künzel, Sandner, Illing, inž. Rich-
ter, Obrlik, dr Kellner, Jäkel, dr Peters, Kundt,
inž. Peschka, Fischer, dr Eichholz, dr Porubszky,
Franz Němec, dr Holota, dr Korláth.

1062/VIII (preklad).

Interpelácia

poslanca Jarossa
ministrovi školstva a národnej osvety

o tom, že na štátnej ľudovej škole v obci
Baračke zabraňuje sa tomu, aby deti nábo-
ženstva reformovaného boly vyučované
náboženstvu.

V obci Baračke, okres Vráble, bolo podľa sčí-
tania ľudu z r. 1920 z počtu 1. 045 obyvateľov 906
Maďarov, kdežto v r. 1930 našlo sa tam z 1. 187
obyvateľov už len 558 Maďarov napriek tomu, že
národnostný ráz obce zostal i naďalej práve tak
maďarský, akým bol v dobe sčítanie ľudu v r.
1920. V obci pôsobí jedna rímsko-katolícka maďar-
ská a jedna maďarská ľudová škola cirkvi refor-
movanej s jednou učiteľskou silou a mimo toho
jedna slovenská štátna ľudová škola založená Slo-
venskou ligou. Túto školu navštevuje iba veľmi
malý počet slovenských detí, naproti tomu však
navštevuje ju veľa maďarských detí, ichž rodičov
sa podarilo presvedčiť o výhodách toho, keď sa
deti nevyučujú v jazyku materinskom.

V školskom roku 1936/37 navštevovalo sloven-
skú ľudovú školu medzi iným 24 dietok nábožen-
stva reformovaného. Správcom tejto školy je od
r. 1931 riadiaci učiteľ Štefan Garai, ktorý už od
rokov vložil všetky svoje schopnosti do toho, aby
zabránil tomu, aby deti náboženstva reformova-

ného, navštevujúce školu, boly účastné maďar-
ského vyučovania náboženstvu. Tak napr. v mi-
nulom školskom roku bolo vyučovanie náboženstvu
zahájené až 16. januára 1937, keďže duchovný
úrad cirkvi reformovanej dožiadal opätovne škol-
ský inšpektorát v Zlatých Moravciach a školský
inšpektorát dal príslušné pokyny riadiacemu uči-
teľovi Garaimu. Koncom školského roku vzniesol
Koloman Bihari, reformovaný duchovný v Pozbe,
ku ktorému patrí filiálna cirkev v Baračke, opä-
tovne sťažnosť u školského inšpektorátu, že v Ba-
račke sa vyskytly prekážky strán konania skúšky
z náboženstva, na čo škoľdozorca prisľúbil, že
uloží správcovi školy, aby deti prihlásily sa na
skúšku z náboženstva dňa 25. júna. Duchovný
Koloman Bihari a pomocný duchovný Štefan
Szabó dostavili sa dňa 25. júna na Baračku, aby
vykonali skúšku z náboženstva, avšak na skúšku
nedostavilo sa ani jediné dieťa a preto skúška ne-
mohla byť konaná. Vyšlo na javo i to, že riadiaci
učiteľ upozornil deti vo škole vopred, že na skúšku
z náboženstva má ísť len ten, koho rodičia k tomu
donútia. Táto pedagogická múdrosť samozrejme
priniesla svoje ovocie a na skúšku nedostavilo sa
ani jediné dieťa.

Štefan Garai vystavil dňa 26. júna vysvedčenia
žiakov a poslal ich na faru v Pozbe s úradným po-
žiadaním, aby učiteľ náboženstva zapísal do vy-
svedčení známky z náboženstva. Učiteľ nábožen-
stva reformovaného nemohol to urobiť, lebo cir-
kevný predpis znie tak, že klasifikovať možno len
na základe výsledku skúšky. A tak vysvedčenia
detí ani dosiaľ počiatkom nového školského roku
nie sú plne vystavené, ani podpísané a tedy
vlastne týchto 24 detí ani neabsolvovalo riadne
školský rok. Štyrom deťom mohol dať učiteľ ná-
boženstva známku dodatočne, lebo tieto sa zúčast-
nily v mesiaci máji konfirmácie a tak pri tejto
príležitosti mohly preukázať pred cirkevnou ko-
misiou svoju erudíciu v náboženstve, avšak 20 de-
ťom nemôže dať učiteľ náboženstva známky, ak
chce zachovať cirkevné predpisy.

Menoslov týchto detí je: Mária Ilona Gutraiová
I. trieda, Júlia Kozlová II. trieda, Sigmund
Pücsök III. trieda, Elisabeta Mikus III. tr., Ester
Pücsöková III. tr., Elizabeta Szkaczanová III. tr.,
Emil Ciria IV. tr., Ladislav Bagocsi IV. tr., Andrej
Gutrai IV. tr., Ilona Mikusová IV. tr., Evžén Ka-
rika V. tr., Alexander Kozia V. tr., Alexander Zi-
mányi V. tr., Jozef Jeney VI. tr., Ester Ciriaová
VI. tr., Viliam Pücsök VI. tr., Andrej Rácz VI. tr.,
Ester Tothová VI. tr., Ester Mikusová VII. tr., a
Július Pücsök VII.

Horejší menoslov nápadne dokazuje, že vyníma-
júc dve mená slovanského znenia ešte i podľa
mien, ktoré snesú akúkoľvek analýzu, ide o deti
maďarské, ktoré navštevujú školu so slovenským
vyučovacím jazykom v obci, kde sú až dve školy
s vyučovacím jazykom maďarským. Celý skutkový
stav so svojím konfliktom nebol by dnes ani ma-
teriálom krivdy, ani aktom pre úradné pokračo-
vanie, keby niektorý jednotlivci v Baračke nemali
záujem na tom, získať si zásluhy na poli sloven-
čenia a naháňať deti maďarské do školy sloven-
skej. Rodičia týchto detí sú z väčšej časti zadĺžení
maloroľníci, želiari a robotníci, na ktorých možno
snadno vplývať sľubovaním určitých hmotných
výhod, takže teraz mimo svojho maďarského pô-
vodu dostali sa do konfliktu tiež so svojimi cir-
kevnými zákony. Ťažká zodpovednosť zaťažuje tu

---

11

v prvom rade systém, ktorý zo zásluh nadobud-
nutých pokusmi o miestne odnárodňovanie kreše
si pre seba i pre iných rebrík k povyšovaniu a spô-
sobí všade morálnu skazu a škody. Každý sa musí
a každého nutno naučiť, že statočným človekom je
len ten, s ktorým možno počítať, ktorý uctieva
svoju vlastnú národnosť a svoje náboženstvo a
túto morálnu normu treba aplikovať ako na Če-
choslováka tak i na Nemca a Maďara rovnako.
Ťažká odpovednosť padá na riadiaceho učiteľa Šte-
fana Garaiho, ktorý už od počiatku kládol váhu
na to, aby sa do jeho školy zapísalo čo najviac
maďarských detí a keď už sa tak stalo, chcel si
nadobudnúť zásluh odnárodňovaním týchto detí.
I proti vyučovaniu náboženstvu reformova-
nému postavil sa v prvom rade preto, lebo
vyučovanie dialo sa v jazyku maďarskom, a
tak svoju národnú intoleranciu preniesol i na pole
náboženské, keď po dobu celých rokov pôsobil ťaž-
kosti duchovným cirkvi reformovanej, aby nemohli
náboženstvu systematicky vyučovať. Situácia, do
ktorej uvrhol 20 maďarských detí, je tá, že deti
nemohly absolvovať príslušnú matériu náboženstva
svojej triedy a to podáva duševný snímok Garaiho
ako pedagóga, človeka a vychovávateľa ľudu. Po-
vinnosťou školských úradov je bdieť, aby deti vy-
chovával a vyučoval iba človek, ktorý si je ve-
domý vysokej morálnej ceny učiteľského úradu
a povolania vychovávateľa ľudu. V obci, v ktorej
bydlia deti dvoch národov, nemôže byť úkolom
ľudového učiteľa šíriť okolo seba nenávisť a šovi-
nizmus. Náboženská intolerancia však, o ktorej
si Garai sám vystavil vysvedčenie, nepatrí už do
tohoto storočia.

Na základe uvedených skutkov tážeme sa pána
ministra školstva a národnej osvety:

1. Či máte vedomosť o tom, za akých okolností
odbývalo sa v minulom školskom roku v Baračke
náboženské vyučovanie detí náboženstva reformo-
vaného na štátnej ľudovej škole s vyučovacím ja-
zykom slovenským?

2. Či ste ochotný učiniť bezodkladné opatrenie,
aby deti náboženstva reformovaného, ktoré neslo-
žily skúšku z náboženstva, mohly túto skúšku slo-
žiť dodatočne, aby mohly obdržať svoje vysved-
čenia?

3. Či ste ochotný podrobiť riadiaceho učiteľa
Štefana Garaiho pre jeho jednanie disciplinárnemu
vyšetrovaniu a preložiť ho na miesto iné?

V Prahe, dňa 30. augusta 1937.

Jaross,

dr Holota, A. Nitsch, dr Korláth, dr Porubszky,
Obrlik, Sandner, inž. Richter, dr Zippelius, dr
Rosche, Wollner, inž. Künzel, inž. Karmasin, Pe-
trášek, Esterházy, dr Szüllo, Szentiványi, Jäkel,
Kundt, inž. Lischka, Illing.

1062/IX (překlad).

Interpelácia

poslanca Esterházyho

ministrovi národnej obrany

o odňatí penzie vojenskému penzistovi
Jánovi Lángovi v Šamorýne.

Pane minister!

Ministerstvo národnej obrany svojím rozhod-
nutím zo dňa 31. decembra 1925, č. 2111/1914,
prevzalo do stavu penzistov penzionovaného stráž-
majstra Jána Lánga, bytom v Šamorýne, jehož
penziu stanovilo definitívne a právoplatne svojím
rozhodnutím zo dňa 8. októbra 1930, č. 41. 411-1/3
na základe zákona č. 70/1930 Sb. z. a n. Láng
požíval svoju penziu od 1. januára 1930 do konca
roku 1930, kedy mu penzia bola odňatá bez akého-
koľvek odôvodnenia a aniž dostal o tejto veci
dajakého výnosu. Láng už dvakrát podal v tejto
veci sťažnosť u správneho súdu v Prahe. Svoju
druhú sťažnosť podal dňa 8. júla 1936 pod č. 3618.
Na svoje sťažnosti neobdržal žiadne vybavenie.

Vo smysle § 151 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n.,
ako aj vo smysle niekoľko rozhodnutí najvyššieho
správneho súdu nemožno pozmeniť alebo odňať
administratívnymi a tedy ministerskými rozhod-
nutiami penzijné požitky priznané na základe zá-
kona. Poznamenávam ešte, že Lángovi je dnes
74 rokov a že v dôsledku odňatia penzie zápasí
s najväčšou biedou.

Na základe uvedeného tážem sa pána ministra:

1. Či ste ochotný dať čo najsúrnejšie vyšetriť
penzijnú záležitosť Jána Lánga?

2. Či ste ochotný učiniť príslušné opatrenia,
aby menovanému bola penzia bez odkladu pouká-
zaná, a to so zpätnou platnosťou?

3. Či hodláte svojím podriadeným úradom dať
prísny príkaz, aby nabudúce nikoho nezbavovaly
penzie proti zákonu, a či hodláte potrestať prí-
slušných svojich orgánov, ktorí v tejto veci po-
stupovali proti zákonu?

V Prahe dňa 7. septembra 1937.

Esterházy,

dr Korláth, Obrlik, A. Nitsch, dr Szüllo, Petrášek,
dr Holota, dr Porubszky, Szentiványi, inž. Kar-
masin, Wollner, dr Rosche, inž. Künzel, Franz
Němec, inž. Lischka, dr Peters, dr Zippelius,
Sandner, inž. Richter, inž. Peschka, Jaross.

1062/X (překlad).

Interpelácia

poslanca Esterházyho
ministrovi vnútra

o jazykovej praxi u okresného úradu
vo Vrábľoch.

Pane minister vnútra!

Okresný úrad vo Vrábľoch doručil istej vdove
maďarskej národnosti v obci Beša rozhodnutie

---

12

v jazyku štátnom. Vdova na základe prevádza-
júceho nariadenia k jazykovému zákonu vrátila
rozhodnutie okresnému úradu v lehote zákonitej
a žiadala, aby ono vydané bolo v jazyku ma-
ďarskom.

Na to okresný úrad vo Vrábľoch zaslal žiada-
teľke výzvu č. 6720/37, dľa ktorej vdova musí
pod následky trestu dokázať do 8 dní, že sa pri-
znala k maďarskej národnosti pri príležitosti
sčítania ľudu v r. 1930.

Obec Besa leží v obvode okresného súdu vo
Vrábľoch a v obvode tohoto okresného súdu možno
podľa nariadenia ministerstva spravedlnosti po-
užívať jazyka maďarskej menšiny. Podľa pre-
vádzajúceho nariadenia k jazykovému zákonu po-
stupovala tedy vdova právom, keď vrátila rozhod-
nutie vydané iba v jazyku štátnom a požadovala
jeho vydanie v jazyku maďarskom.

Citovaný výnos okresného úradu odporuje pre-
vádzaiúcemu nariadeniu k jazykovému zákonu,
keď žiadateľku pod následky trestnými vyzýva
dokazovať, či sa priznala k národnosti maďar-
skej, keďže príslušnosť k niektorej národnej men-
šine treba podľa zmieneného nariadenia určovať
podľa jazyka podania, leda že by úrad vedel o tom,
že strana je inej národnosti. A preto úkol doka-
zovania zaťažuje okresný úrad a nie žiadateľa.

Jestliže má úrad pochybnosti, či je niektorá
strana príslušníkom niektorej menšiny, tu vo
smysle nariadenia vyžiada si prejav strany, a kým
tento prejav nedôjde, musí žiadateľa pokladať za
člena dotyčnej národnosti.

Prevádzajúce nariadenie nedáva okresnému
úradu právo, aby mohol požadovať od strán do-
kazovanie pod následky trestnými, lebo úrad je
oprávnený vyžiadať si iba prejav strany - a ani
to nie pod ťarchou trestu - a úrad musí doka-
zovať, že žiadateľ nie je príslušníkom národnosti,
ku ktorej sa chce priznávať. Keďže podľa uvede-
ného okresný úrad vo Vrábľoch prekročil svoj
zákonný obor pôsobnosti, keď zmienený krivdivý
výnos vydal, tážeme sa pána ministra vnútra:

1. Či ste ochotný túto vec vyšetriť?

2. Či ste ochotný zrušiť na základe svojho do-
zorčieho práva výnos okresného úradu vo Vráb-
ľoch č. 6720/37?

3. Či hodláte uložiť okresnému úradu vo Vráb-
ľoch, aby vydal nový zákonný výnos?

4. Či hodláte uložiť okresnému úradu vo Vráb-
ľoch, aby on striktne zachovával predpisy jazyko-
vého zákona a jeho prevádzajúceho nariadenia?

V Prahe dňa 7. septembra 1937.

Esterházy,

Szentiványi, A. Nitsch, dr Porubszky, Stangl,
Wagner, Sandner, Jäkel, Fischer, Hollube, dr
Korláth, Petrášek, Jaross, dr Szüllö, Jobst, dr Ho-
lota, Axmann, Frank, Nickerl, inž. Peachka,
Rosler, dr Hodina.

1062/XI (preklad).

Interpelácia

poslanca Esterházyho
ministrovi vnútra

o obežníku krajinského úradu na Slovensku
zo dňa 12. augusta 1937.

Pane minister vnútra!

Krajinský úrad na Slovensku vydal pre okresné
úrady obežník zo dňa 12. augusta 1937, čís.
209. 544/13/1937, v ktorom vyslovuje nutnosť, aby
okresné výbory zaradily do svojich rozpočtov na
r. 1938 príslušnú sumu ako podporu pre národo-
hospodárske ústredie pre Slovensko (NARUŠ).

Národohospodárske ústredie vzniklo bez zákon-
ného zmocnenia a jeho činnosť prieči sa záujmom
Maďarov, lebo ani ústredie samo ani jeho župy
nezastupujú úhrnné obyvateľstvo Slovenska, Ma-
ďari nedostali sa v ňom ani k zastúpeniu ani
k nejakým úkolom, nemajú vplyv na jeho činnosť
a ani ho mať nemôžu. Je tedy neslušné a nespra-
vodlivé žiadať na účele tejto ustanovizne peniaze
od Maďarov, lebo prvou podmienkou toho by
muselo byť, aby tieto orgány ustavily sa znova
za príslušného zastúpenia Maďarov.

Dnes, kde poplatník je už beztoho tak veľkými
daňami zaťažený, že jeho daňová únosnosť je už
naprosto vyčerpaná, nemožno požadovať, aby oby-
vateľstvo poskytovalo podpory inštitúciám, na
ktorých nebere účasť a ktoré neberú zreteľ na
jeho záujmy. Keďže národohospodársky ústav a
jeho oddelenia opomíjaly Maďarov pri svojom
ustavení a opomíjajú ich vo svojej činnosti, t. j.
vylučujú Maďarov z práv, pôsobí zvláštne, že
bremená preca len chcú presunúť z časti i na
Maďarov a od týchto žiadajú podporu. Ostatne
prieči sa to i zásadám okresnej samosprávy, že
krajinský úrad prostredníctvom okresných úradov
pôsobí nátlakom na výbory maďarských okresov,
aby tieto podporovaly hmotne ustanovizeň založenú
s opomíjaním Maďarov.

Tážeme sa pána ministra vnútra:

1. Či máte vedomosť o obežníku krajinského
úradu na Slovensku č. 209. 544/13/1937?

2. Či hodláte vec vyšetriť?

3. Či hodláte uložiť krajinskému úradu na Slo-
vensku, aby tento krivdivý obežník odvolal, a

4. či hodláte prostredníctvom krajinského úradu
dať pokyny okresným úradom v krajoch Maďarmi
obydlených, aby nepožadovaly od okresov Maďarmi
obydlených podpory na národohospodárske ústre-
die a jeho odbočky dotiaľ, kým táto inštitúcia
pôsobí bez účasti Maďarov?

V Prahe dňa 7. septembra 1937.

Esterházy,

A. Nitsch, dr Porubszky, Stangl, Sandner, Jäkel,
dr Hodina, inž. Peschka, Jobst, Axmann, Fischer,
Hollube, Szentiványi, Petrášek, Jaross, dr Sziillo,
dr Holota, dr Korláth, Frank, Nickerl, Rosler,
Wagner.