nehnuteľnostiach uplatnilo ustanovenie o roľníckych nedieloch podľa zákona prídelového (§§ 30 až 55 zákona č. 81/1920 Sb. z. a n. ) a ustanovenie o sceľovaní.
(5) Ak Štátny pozemkový úrad neuplatní právo výkupu, ani neobmedzí scudzenie podľa ods. 4 tohto paragrafu, potvrdí svoje rozhodnutie na smluve, prípadne na osobitom spise a z hodnoty scudzovaných nehnuteľností vymeria a vyberie od scudziteľa l % príspevok v prospech fondu, ktorý sa utvorí podľa § 50 tohto zákona. Tento príspevok má povahu prevodného poplatku. Hodnotou scudzovaných nehnuteľností je tu kúpna cena, uvedená v kúpnopredajnej smluve, v prípade iných právnych úkonov všeobecná alebo odhadná hodnota. Pred zaplatením tohto príspevku vlastnícke právo nemožno previesť.
§ 6.
(1) Keď Štátny pozemkový úrad uplatní výkupné právo, prevezme poľnohospodársku nehnuteľnosť za cenu uvedenú v právnej listine, ak nie je oprávnený použiť ustanovení podľa ods. 3.
(2) Keď ide o pôdu pridelenú podľa zákona č. 81/1920 Sb. z. a n. (zákon prídelový), rovná sa táto cena náhrade ustanovenej v § 52 toho istého zákona.
(3) Štátnemu pozemkovému úradu je vyhradené uplatniť výkupné právo a prevziať poľnohospodársku nehnuteľnosť za cenu odhadnú:
a) ak sa scudzujú poľnohospodárske nehnuteľnosti spolu s nepoľnohospodárskymi a vlastník žiada nepoľnohospodárske nehnuteľnosti z výkupu vylúčiť, ale v právnej listine neudal ich cenu (§ 3, ods. 3);
b) ak nebola včas vystavaná stavba podľa § 4, bodu 2;
c) ak zákonné a knihovne záväzky na nehnuteľnosti prevyšujú cenu v listine uvedenú;
d) ak ide o cenu premrštenú;
e) ak sa prevod deje bezúplatne.
(4) Právo prevziať poľnohospodársku nehnuteľnosť za cenu odhadnú podľa ods. 3, lit. b) zaniká, ak toto právo nebolo uplatnené do dvoch rokov odo dňa uplynutia lehoty podľa § 4, bodu 2.
§ 7.
(1) Odhadnú cenu, za ktorú preberá štát poľnohospodársku (nehnuteľnosť podľa tohto zákona, určí príslušná Štátna obvodová úradovňa pre pozemkovú reformu podľa ustanovení, ktoré vydá vláda nariadením.
(2) Proti výmeru Štátnej obvodovej úradovne o určení odhadnej ceny možno podať sťažnosť do 15 dní na miestne príslušný krajský súd, ktorý v trojčlennom senáte v mimospornom pokračovaní rozhodne vec s konečnou platnosťou, ustáliac, prípadne po vypočutí znalcov, obecnú cenu podľa miestnych pomerov. Sťažnosť treba podať Štátnej obvodovej úradovni, ktorá výmer vydala.
§ 8.
Výmer o určení odhadnej ceny Štátna obvodová úradovňa doručí vlastníkovi a všetkým, ktorí majú na nehnuteľnosti vecné práva alebo požiadavky.
§ 9.
(1) Štátny pozemkový úrad, vykupujúc podľa tohto zákona, oznámi vlastníkovi — a v prípade § 6, ods. 3, lít. b) aj jeho predchodcovi, — že sa rozhodol prevziať poľnohospodársku nehnuteľnosť (§ 5, ods. l, 2). Ak ide o výkup, alebo o zpätnú kúpu poľnohospodárskej nehnuteľnosti prenajatej alebo danej do árendy, Štátny pozemkový úrad oznámi svoje rozhodnutie aj osobe, ktorá má nehnuteľnosť v nájme alebo v árende.
(2) Toto oznámenie podá Štátny pozemkový úrad súdu, v knihách ktorého sú zapísané preberané nehnuteľnosti, v 60 dňovej lehote určenej v § 5, ods. l, alebo v dvojročnej lehote určenej v § 6, ods. 4. Ak sú preberané nehnuteľnosti zapísané v knihách niekoľkých súdov, Štátny pozemkový úrad podá toto oznámenie všetkým súdom, v obvode ktorých nehnuteľnosti ležia.
(3) Súd, ktorý dostal takéto oznámenie, usnesením nariadi poznámku zamýšľaného prevzatia vo svojich knihách a doručí toto usnesenie s oznámením vlastníkovi
nehnuteľnosti a jeho árendátorom (nájomcom) aj zamýšľanému nadobúdateľovi, a to podľa predpisov pozemmoknižného poriadku o doručovaní, s poučením, že vlastník do 15 dní odo dňa doručenia môže podať dvojmo námietky na súde. Namietať možno, že tu niet predpokladov podľa §§ 3, 5 pre výkup a podľa § 6, ods. 3 pre výkup za odhadnú cenu, alebo podľa § 33 pre zpätnú kúpu, alebo že sú tu podmienky § 4 pre vylúčenie výkupu. Árendátor (nájomca) v tej istej lehote oznámi súdu, či a aké nároky mu prislúchajú zo smluvy voči vlastníkovi a či trvá na ich splnení. Oznámenie treba podať dvojmo. Ak oznámenie nepodal do 15 dní, nemôže uplatňovať svoje právo ani proti scudzujúcemu, ani proti štátu. Rovnopis včas podaných námietok vlastníka a včas podaného oznámenia árendátora (nájomcu) pošle súd Štátnemu pozemkovému úradu. O námietkach vlastníka rozhodne Štátny pozemkový úrad.
(4) Ak nehnuteľnosti ležia v obvode viacerých pozemnoknižných súdov, súd, ktorému Štátny pozemkový úrad oznámenie (§ 9, ods. 1) podal, dodá po jednom exemplári oznámenia a usnesenia všetkým príslušným súdom, aby poznačily zamýšľané prevzatie v pozemkovej knihe a aby o tom upovedomily osoby podľa predošlého odseku.
§ 10.
Poznámka zamýšľaného prevzatia má právnu povahu poznámky o zamýšľanom vyvlastnení. Ak nehnuteľnosť je v árende (v nájme), poznámka pôsobí ako výpoveď podľa § 13.
§ 11.
Súdy vyvesia usnesenie o poznámke zamýšľaného prevzatia na súdnej doske a pošlú ho starostom obcí (obecným, obvodným notárom, mestskému notárskemu úradu), v obvode ktorých preberané nehnuteľnosti ležia, aby ho vyhlásili spôsobom v obci obvyklým, s poučením, že do 30 dní od vyhlásenia v obci musia byt na súde oznámené vlastnícke a iné vecné práva nehnuteľnostné, ktoré z pozemkovej knihy nevysvitajú, inak že neskoršie nemožno sa domáhať týchto práv ani voči Štátnemu pozemkovému úradu, ani voči osobám, ktoré podľa tohto zákona od neho tieto nehnuteľnosti dostaly.
§ 12.
Ak poznámka prevzatia nadobudla právnej moci, Štátny pozemkový úrad cenu, za ktorú nehnuteľnosť preberá, složí na súde, ktorý oznámenie (§ 9, ods. 3) doručil; príslušné súdy podľa tohto ustanovenia na návrh Štátneho pozemkového úradu v poradí poznámky vložia vlastnícke právo pre štát, alebo pre osoby, na ktoré sa tieto nehnuteľnosti majú previesť.
§ 13.
(1) Pri scudzení nehnuteľnosti súčasne ujednané osobné služobnosti, alebo árenda (nájom), nenadobudnú platnosti, ak Štátny pozemkový úrad realizoval výkup (§ 5, ods. 1).
(2) Ak scudzovaná nehnuteľnosť je v celku, alebo z časti v árende (v nájme) a ak sa tento pomer neruší právnym úkonom o scudzení, prestáva pomer árendy (nájmu), ak má trvať ešte vyše roka, uplynutím polovice zbývajúcej doby árendálnej (nájomnej), najďalej však do dvoch rokov. Árendálny pomer prestáva koncom hospodárskeho roka a nájom koncom najbližšieho kalendárneho štvrťroka.
(3) Práva a povinnosti árendátora (nájomcu) ostávajú nezmenené voči štátu, prípadne voči inému nadobúdateľovi tak, ako trvalý voči predošlému prenajímateľovi, len s časovým obmedzením podľa ods. 2, Ale neprislúcha mu náhrada škody a ušlého zisku z dôvodu, že árenda (nájom) podľa tohto zákona predčasne prestane.
§ 14.
(1) Keď Štátny pozemkový úrad složí na súde podľa § 12 výkupnú cenu a vlastníka o tom upovedomí, vlastník je povinný odovzdať nehnuteľnosť slovenskému štátu (Štátnemu pozemkovému úradu) do držby a úžitku. Ak tak neurobí, na návrh Štátneho pozemkového úradu súd vykoná odovzdanie nehnuteľností podľa § 180 exekučného zákona.
(2) Rovnakým spôsobom zakročí súd proti árendátorovi (nájomcovi), ktorý nevyprázdni a neodovzdá slovenskému štátu (Štátnemu pozemkovému úradu) predmet árendy (nájmu) v čase určenom podlá § 13, ods. 2.
§ 15.
(1) Súd, u ktorého bola složená výkupná cena, rozvrhne ju podľa predpisov exekučného zákona. Dňom, keď sa složila kúpna cena na súde, prechodia práva a povinnosti na nadobúdateľa. Súd v rozvrhovom usnesení označí sumu, ktorá je podľa návrhu Štátneho pozemkového úradu potrebná ako istota na zaplatenie dávky z prírastku hodnoty nehnuteľností.
(2) Keď Štátny pozemkový úrad potvrdí, že mu nehnuteľnosť bola odovzdaná v stave uvedenom v listine o právnom úkone, alebo v odhadovom popise, súd vyplatí zvyšok ceny vlastníkovi a vymaže z úradnej moci všetky pozemnoknižné ťarchy, ak Štátny pozemkový úrad nenavrhne inak.
Nadobúdanie nehnuteľností v súdnom predaji.
§ 16.
(1) Súd každú dražobnú vyhlášku (§§ 165, 187 exek. zákona) o nehnuteľnostiach poľnohospodárskych (§ 3, ods. 2) povinný je v každom prípade doručiť Štátnemu pozemkovému úradu,
(2) Okrem toho súd je povinný poslať odpis dražobnej zápisnice (§§ 173, 187 exek. zákona) Štátnemu pozemkovému úradu v každom prípade, 'keď predmetom dražby boly nehnuteľnosti patriace pod ustanovenia § 3, ods. 1. Štátny pozemkový úrad má právo za 15 dní (§ 17, ods. 2) od doručenia tejto zápisnice oznámiť súdu, či vykoná právo preberania týchto nehnuteľností podľa § 17. Ak sa Štátny pozemkový úrad neosvedčí, že nehnuteľnosti preberá, platí domnienka, že vydražiteľ je kupcom.
(3) Po uplynutí tejto 15 dňovej lehoty súd vybaví dražobnú vec podľa toho, aké stanovisko zaujal Štátny pozemkový úrad.
(4) Nadobudnúť v súdnom predaji poľnohospodársku nehnuteľnosť (§ 3, ods. 2) môže len osoba povolaná podľa §§ l a 30 tohto zákona a hypotekárni veritelia, ak sa na nich nevzťahuje zákaz tohto zákona (§§ 24 a 68).
§ 17.
(1) Ak sa na dražbe nedosiahla ani najnižšia ponuka, Štátny pozemkový úrad, ak je na dražbe zúčastnený, môže hneď tam, alebo — ak sa tam nezúčastnil — môže do 15 dní po prijatí upovedomenia o výsledku dražby (§ 16, ods. 2) písomne oznámiť súdu, že kupuje do dražby dané nehnuteľnosti za najnižšiu ponuku. Ak Štátny pozemkový úrad v lehote uvedenej uplatní nárok na prevzatie nehnuteľností, súd o tom upovedomí všetkých pozemnoknižne a podľa dražobnej zápisnice zainteresovaných oznamom na súdnej tabuli a dňom vyvesenia nastane lehota na podanie vyššieho sľubu (§ 187 exekučného zákona).
(2) Ak niekto na dražbe nehnuteľností dal najvyššiu ponuku, Štátny pozemkový úrad môže sa osvedčiť už na dražbe, že kupuje nehnuteľnosť za túto najvyššiu ponuku. Ale ak sa Štátny pozemkový úrad nezúčastnil na dražbe, súd upovedomí Štátny pozemkový úrad o výsledku dražby (§ 16, ods. 2). Ak bol proti usneseniu o dražbe podaný rozklad (§ 178 exekučného zákona) a vyhovelo sa mu, alebo ak bol podaný vyšší sľub (§ 187 exekučného zákona), osvedčenie Štátneho pozemkového úradu stráca účinnosť. Vyhlásenie Štátneho pozemkového úradu, že nehnuteľnosť kupuje za najvyššiu ponuku, musí sa podať písomne na, súde do 15 dní od upovedomenia o výsledku dražby. Ak podal Štátny pozemkový úrad na dražbe, alebo — ak sa na nej nezúčastnil — v zákonnej lehote osvedčenie, že preberá nehnuteľnosť za najvyššiu ponuku, súd vyhlási za kupca slovenský štát (Štátny pozemkový úrad). Ak proti tomu bol podaný rozklad (§ 178 exekučného zakona) a vyhovelo sa mu, toto osvedčenie stráca účinnosť.
(3) Ak Štátny pozemkový úrad uplatnil právo prevzatia podľa predošlého odseku, platia analogicky ustanovenia druhej vety odseku 1.
(4) V dražobnej vyhláške treba upozorniť zainteresovaných, že Štátny pozemkový úrad má právo prevziať dražené nehnuteľnosti za najnižšiu ponuku, i keď nikto vôbec nedražil, alebo za najvyššiu ponuku, ktorú dal iný dražiteľ.
(5) Štátny pozemkový úrad nie je povinný v dražobnom pokračovaní skladať vádium.
(6) Ak súd nedbal na osvedčenie Štátneho pozemkového úradu o kúpe nehnuteľností, Štátny pozemkový úrad môže proti usneseniu o vyhlásení dražiteľa za kupca podať rekurz do 8 dní od doručenia. Rekurzu môže súd vyhovieť aj vo vlastnej pôsobnosti.
§ 18.
Ak podľa dražobných podmienok má vydražiteľ prevziať vecné práva alebo záväzky, ktoré možno v peniazoch zhodnotiť, Štátny pozemkový úrad môže ich vyplatiť v odhadnej cene.
Nadobúdanie nehnuteľností od cudzincov výkupom.
§ 19.
(1) Právo výkupu môže Štátny pozemkový úrad uplatňovať na všetky poľnohospodárske nehnuteľnosti bez ohľadu na ich plošné výmery, i keď sa nescudzujú podľa § 3, ktorých vlastníkom je cudzí štátny príslušník, a to spôsobom, v rozsahu a z príčin v jeho štáte uplatňovaných.
(2) Toto právo nemusí uplatňovať Štátny pozemkový úrad, keď nehnuteľnosti kupuje príslušník slovenského štátu, alebo keď si zámenu j e v cudzom štáte ležiacu nehnuteľnosť za nehnuteľnosť v slovenskom štáte. Štátny pozemkový úrad toto rozhodnutie potvrdí v mysle § 5 a z hodnoty nehnuteľností vyrubí a vyberie od vlastníka 5% príspevok v prospech fondu podľa § 50 tohto zákona. Základom vyrubenia tohto príspevku je cena uvedená v kúpnopredajnej smluve a v prípade zámeny cena odhadná.
§ 20.
Ak Štátny pozemkový úrad uplatní výkupné právo na nehnuteľnosti uvedené v § 19, prevezme ich za cenu odhadnú (§ 7).
§ 21.
Na pokračovanie o výkupe podlá § 19 vzťahujú sa analogicky ustanovenia §§ 7 až 15 tohto zákona s tou odchýlkou, že po vyplatení požiadaviek, plynúcich zo zákonného záložného práva, a po zaplatení knihovných tiarch — a to všetko po výšku odhadnej ceny — prípadný zvyšok patriaci vlastníkovi-cudzincovi zapíše sa do náhradovej knihy podľa § 54.
§ 22.
(1) Ak vlastník-cudzinec opustí pôdu a nepoverí jej obrábaním osobu, schopnú hospodáriť podľa § 30 tohto zákona, alebo keď vlastník-cudzinec neopustí pôdu, ale nechá ju rok neobrobenú, Štátny pozemkový úrad vykúpi ju s príslušenstvom za odhadnú cenu.
(2) O výkupnej cene platia ustanovenia § 7 tohto zákona.
Výkup nehnuteľností z vlastníctva židov. § 23.
(1) Štátny pozemkový úrad uplatní právo výkupu na všetky poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve židov, ktoré podliehaly súpisu podľa vládneho nariadenia č. 147/1939 SI. z., i keď sa nescudzujú podľa § 3 tohto zákona. Štátny pozemkový úrad pridŕža sa tu potrieb pozemkovej reformy a potrieb národohospodárskych. Najmä keď proti vlastníkovi-židovi je nariadená exekučná dražba, alebo je otvorený konkurz, alebo on sám žiadal dobrovoľnú dražbu {§§ 204, 205 a 206 exekučného zákona), alebo keď žiadal proti sebe vyrovnávacie pokračovanie, Štátny pozemkový úrad uplatní právo výkupu, a to až kým tieto poľnohospodárske nehnuteľnosti neboly v dražbe (konkurze) skutočne predané.
(2) Dokiaľ Štátny pozemkový úrad nevykúpi poľnohospodárske nehnuteľnosti, ktoré vlastní žid, alebo nedá súhlas k predaju podľa § 26, vyrubuje a vyberá ročne od vlastníka Ks 20 z hektára ako príspevok v prospech fondu podľa § 50 tohto zákona. Povinnosť platiť tento príspevok nastáva dňom vyhlásenia tohto zákona. Príspevok platí sa ročne vopred na celý kalendárny rok. Lesné oddelené majetky prevezme ministerstvo hospodárstva v mesiaci po vyhlásení tohto zákona do vlastnej odbornej správy, ktorá potrvá až do vykúpenia podľa odseku 1.
§ 24.
Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona nemôže žid nadobúdať nijakých vecných práv na poľnohospodárske nehnuteľnosti, vyjmúc prípad zákonného dedenia,
§ 25.
(1) Nehnuteľnosti podľa § 23, ods. l vykúpi Štátny pozemkový úrad za cenu odhadnú (§ 7).
(2) Na pokračovanie o výkupe podľa § 23, ods. l platia ustanovenia § 21 s tou zmenou, že vlastník nehnuteľností môže podať námietky proti poznámke výkupu, len keď niet predpokladov výkupu podľa § 23.
§ 26.
Štátny pozemkový úrad nemusí uplatňovať toto právo na výkup nehnuteľností podľa § 23, keď ich kupuje príslušník Slovenskej republiky, roľník a s predbežným súhlasom Štátneho pozemkového úradu v duchu tohto zákona i neroľník. Toto rozhodnutie potvrdí v smysle § 5 Štátny pozemkový úrad a z hodnoty scudzených nehnuteľností vyrubí a vyberie od predávateľa 10% príspevok v prospech fondu (§ 50). Základom vyrubenia príspevku je kúpna cena.
Revízia pozemkovej reformy.
§ 27.
(1) Štátny pozemkový úrad môže podrobiť revízii všetky opatrenia a rozhodnutia Štátneho pozemkového úradu v Prahe, poťažne ministerstva zemedelstva v Prahe, urobené podľa zákona č. 215/1919 Sb. z. a n., ako aj podľa zákonov a nariadení tento zákon doplňujúcich a vykonávajúcich. Môže ich zrušiť, urobiť nové opatrenia, v pozemkovej knihe dať poznačiť zákaz scudzenia, zaťaženia, dania do árendy nehnuteľností, na ktoré sa zamýšľaná revízia vzťahuje, a môže vyriecť rozhodnutia podľa zákonov, platných o pozemkovej reforme.
(2) Nepatria pod túto revíziu prídelové rozhodnutia, keď výmera pridelených pozemkov nepresahuje 10 ha. Nepatrí pod túto revíziu ani nehnuteľný majetok uznaných a recipovaných kresťanských cirkví a základín.
§ 28.
(1) Cena nehnuteľností, prevzatých pri revízii podľa § 27, určí sa odhadom (§ 7).
(2) Ak ide o revíziu získanej nehnuteľnosti prídelom, alebo z voľnej ruky, náhrada sa určí podľa ceny, ktorú majiteľ zaplatil. Ak sa toto nedá zistiť, určí sa cena prídelová podľa náhradového zákona § 77 zák. č. 329/1920 Sb. z. a n. Užitočné investície sa ustália odhadom, ale treba dbať na zmenšenie ich hodnoty.
(3) Cena sa zaplatí v hotovosti, u cudzincov vyrovná sa postúpením primeranej čiastky požiadaviek, ktoré patria slovenskému štátu alebo jeho príslušníkom z analogických právnych titulov proti štátu cudzincovmu, alebo vyrovná sa podľa analogických ustanovení § 19, ods. 1.
§ 29.
Ustanovenia §§ 7 až 15 vzťahujú sa analogicky aj na pokračovanie o výkupe podľa § 27.
Časť druhá. Prídel
§ 30.
(1) Pôdu nadobudnutú podľa prvej časti dielu prvého pridelí Štátny pozemkový úrad pravidelne roľníkom, ktorí budú hospodáriť, prípadne aj robotníkom, remeselníkom aj iným osobám, u ktorých sociálne ohľady prídel odôvodňujú. Prídelníci musia byť slovenskými štátnymi príslušníkmi, kresťanského vierovyznania a mravne zachovalí. Štátny pozemkový úrad je oprávnený určiť osobité podmienky neroľníckeho prídelu, ktorých nedodržiavanie padá pod následky ustanovení § 33.
(2) Ak prídelník sám nie je schopný trvalé alebo prechodne hospodáriť, môže dostať prídel (§ 33, lit. b), ak je schopný hospodáriť člen jeho rodiny, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti (manžel, dieťa, súrodenec, atď. ).
(3) Pôda sa má pravidelne prideľovať tak, aby sa tvorily samostačné poľnohospodárske podniky, schopné uživiť hospodára a jeho rodinu. Obrábanie roľníckeho prídelu má byť výhradným alebo aspoň hlavným zamestnaním držiteľa a výnos pôdy má byť výhradným alebo aspoň hlavným prameňom jeho výživy. Preto možno prídelom doplniť uchádzačovi jeho vlastnú pôdu.
(4) Prídel nemožno scudziť, dať do árendy, ani zaťažiť bez súhlasu Štátneho pozemkového úradu.
§ 31.
(1) Pôda sa pravidelne prideľuje:
I. ako roľnícky prídel:
a) ako roľnícke dedičné hospodárstvo vo výmere od 6—15 ha,
b) ako doplnok tak, aby vlastná pôda uchádzača spolu s prídelom tvorila dedičné roľnícke hospodárstvo, uvedené pod a),
c) ako prídel vo výmere do 30 ha pôdy, z čoho 15 ha zostáva roľníckym dedičným hospodárstvom a ostatok je pôda voľná;
II. ako neroľnícky prídel:
a) ako stavebný pozemok na ciele obytné do l ha (dom, dvor, záhradka) pre
uchádzačov, u ktorých stavebná alebo sociálna potreba to odôvodňuje,
b) ako pozemok pre priemyselné a všeobecne užitočné podniky, sociálne a kultúrne ustanovizne i nad výmeru l ha podľa odôvodnenej potreby,
c) ako poľnohospodársky pozemok pre uchádzačov v ploche niže 6 ha;
III. ako náhrada in nátura za pozemky, ktoré vojenská správa z akýchkoľvek dôvodov vyvlastnila. Táto náhrada deje sa so súhlasom vyvlastneného a na účet vojenského eráru.
(2) O roľníckych dedičných hospodárstvách platia ustanovenia zákona č. 81/1920 Sb. z. a n. o roľníckych nedieloch.
(3) Štátny pozemkový úrad uloží uchádzačovi prv, ako mu pôdu pridelí, aby složil 50% kúpnej ceny na účet fondu (§ 50).
§ 32. (1) Lesnú pôdu možno prideliť:
a) verejnoprávnym sväzkom (obec, okres, župa, štát, základiny, cirkvi, atď. ),
b) súkromnoprávnym sväzkom,
c) spolkom bývalých urbárnikov a komposesorátom,
d) lesným spoločenstvám ustanoveným podľa stanov vypracovaných ministerstvom hospodárstva,
e) osobám súkromným, najmä ktoré majú odborné lesnícke vzdelanie.
(2) Z lesných nehnuteľností nad 50 ha nemožno prideliť jednotky niže 50 ha.
§ 33.
(1) Štátu prislúcha právo zpätnej kúpy na všetky nehnuteľnosti, ktoré pridelil. Toto právo môže uplatniť Štátny pozemkový úrad:(
a) ak bola povolená dražba na voľnú pridelenú pôdu, alebo keď bol uvalený konkurz na majetok prídelníkov. V týchto prípadoch musí Štátny pozemkový úrad uplatniť tato právo do dňa dražby, či do dňa súdneho predaju v konkurze. Usnesenie o povolení dražby alebo o uvalení konkurzu na takúto pôdu doručí súd Štátnemu pozemkovému úradu,
b) ak prídelník nevyhovuje podmienkam v § 30 tohto zákona uvedeným,
c) ak prídelník nedodržiava osobité podmienky prídelu (§ 30, ods. 1),
d) ak prídelník neplatí splatné srážky a úroky prídelovej ceny, alebo dane, poplatky z posledných dvoch rokov,
e) ak prídelník umre bez zákonných dedičov,
(2) V prípade odseku l platia ustanovenia na určenie výkupnej ceny, uvedené v § 28, ods. 2 tohto zákona.
(3) Spory z otázky zpätnej kúpy rieši miestne príslušný riadny súd.
§ 34.
Štátny pozemkový úrad predá pôdu, ktorú nemohol použiť pre nedostatok uchádzačov o prídel podľa tohto zákona, alebo ak by rozdelenie statku bolo z národohospodárskych dôvodov neželateľné.
Prídel do rentovej árendy.
§ 35.
(1) Do rentovej árendy možno prideliť nehnuteľnosti len vo výmere určenej pre roľnícke dedičné hospodárstvo (§ 31, lit. a), ak sú splnené všetky podmienky prídelu do vlastníctva a ak je uchádzač zamestnancom na prideľovanom pozemku a doterajšou prácou dokázal, že možno očakávať, že sa stane dobrým samostatným hospodárom, ale nemá prostriedkov na zaplatenie prídelovej ceny (§ 31, ods. 3).
(2) Po roku môže vláda nariadením prípadne rozšíriť toto ustanovenie aj na iné kategórie uchádzačov, ak by sa tým peňažné prostriedky fondu (§ 50) veľmi nezaťažily.
§ 36.
Právo rentového árendátora obsahuje oprávnenie požívať predmet árendy v medziach predpisov o roľníckom dedičnom hospodárstve. Právo rentového árendátora možno vypovedať iba z dôvodov uvedených v § 41 a toto právo prechádza na zákonného dediča. Právo rentového árendátora nemožno scudziť inému medzi živými, iba zákonému dedičovi, aj tomu len
so súhlasom Štátneho pozemkového úradu. Rentový árendátor nemôže svoje právo prenajať. Rentový árendátor môže árendu vypovedať kedykoľvek, ale najmenej pol roka pred koncom hospodárskeho roku.
§ 37.
(1) Rentový árendátor platí Štátnemu pozemkovému úradu ročne:
a) splátky na istinu prídelovej ceny,
b) úrok z nedoplatku prídelovej ceny,
c) správny príspevok.
(2) Podrobnosti určí vláda nariadením.
§ 38.
Rentový árendátor pokladá sa z daňového hľadiska za držiteľa, ktorého treba zapísať podľa zákona č. 76/1927 Sb. z. a n. (zákon o priamych daniach) do pozemkového katastru, a u budov za trvalého užívateľa, ktorý podľa ods. l, § 119 citovaného zákona je povinný platiť domovú daň.
§ 39.
Rentový árendátor je povinný riadne hospodáriť na hospodárstve a udržovať ho v stave riadneho hospodárenia, povinný je budovy a zariadenia proti škode zabezpečiť poistením a zaokrývať zo svojho potrebné opravy, doplnky a obnovy.
§ 40.
Keď rentový árendátor splatí všetky splátky s príslušenstvami podľa § 37, na žiadosť Štátneho pozemkového úradu zapíše sa ako vlastník roľníckeho dedičného hospodárstva, o ktorom platia ustanovenia zákona č. 81/1920 Sb. z. a n.
§ 41.
Štátny pozemkový úrad môže vypovedať rentovú árendu árendátorovi najmenej pol roka pred koncom hospodárskeho roku:
1. ak neplní riadne podmienky, najmä platebné povinnosti voči Štátnemu pozemkovému úradu;
2. ak stratil vlastnosti, ktoré plynú z ustanovenia § 30, ods. l až 3, vyjmúc prípad, že hospodáriť je schopný člen jeho rodiny, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti (manžel, dieťa, súrodenec, atď. );
3. ak na hospodárstve trvalé zle hospodári, alebo žije neusporiadaným životom a dáva zlý príklad svojmu okoliu;
4. ak na hospodárstve sám nehospodári a na ňom nebýva, vyjmúc prípad, že by sa to stalo zo závažných dôvodov len na prechodný čas a postaral by sa o riadne hospodárenie členmi rodiny;
5. ak neplní podmienky, uvedené v § 30, ods. 3;
6. ak neplatil dane a poplatky, splatné za posledné dva roky.
§ 42.
(1) Platby vyúčtuje Štátny pozemkový úrad k lehote právoplatnej výpovedi v prospech rentového árendátora, pri čom sa mu pripočíta pomerná náhrada za užitočné náklady, ktorými bolo hospodárstvo so súhlasom Štátneho pozemkového úradu nad smluvné povinnosti podstatne zlepšené, ak toto zlepšenie trvá; naproti tomu odpočíta sa mu zhoršenie árendovaného hospodárstva, za ktoré rentový árendátor je zodpovedný. Zvyšok sa mu vráti.
(2) O sporných otázkach, ktoré vzniknú z prípadnej výpovedi (§§ 36 a 41), o výške náhrady a srážok rozhodne okresný súd, v obvode ktorého árendované hospodárstvo leží, sporom podľa pravidiel občianskeho súdneho poriadku.
Časť tretia. Úver a povoľovanie zaťažovania.
§ 43.
(1) Štátny pozemkový úrad môže prídelníkom podľa tohto zákona úverovať čiastku prídelovej ceny najviac do polovice prídelovej ceny. Dlžník ju zúročí a splatí v rovnakých ročných splátkach, splatných koncom roku, najdlhšie za 40 rokov. Dlžník môže úver splatiť aj prv.
(2) Podmienky úveru ujedná Štátny pozemkový úrad s prídelníkom a prípadne aj s veriteľom pri odovzdaní prídelu, na-