§ 32.

(1) Školy (štátne, cirkevné, obecné) v deň účinnosti tohto zákona treba pretvoriť na školy podľa tohto zákona najneskoršie do dvoch rokov odo dňa účinnosti zákona.

(2) Všetky ťarchy (dlžoby, verejné dávky, poistné atď. ) na školských objektoch a zariadeniach znášajú odo dňa účinnosti tohto zákona subjekty, ktoré tento zákon zaväzuje hradiť vecný náklad patričných škôl. Ak sa školský objekt alebo zariadenie podľa tohto zákona vráti do užívania svojho vlastníka, na ktorého prejde i záväzok hradiť vecný náklad školy, je tento vlastník povinný doterajšiemu uhradzovateľovi (uhradzovateľom) vecného nákladu nahradiť ním splatené čiastky dlžôb, vzniklých do dňa účinnosti tohto zákona, ako aj náklady na užitočné investície, ktorými sa hodnota školského objektu alebo jeho zariadenia zvýšila. O prípadnom spore o výške alebo spôsobe náhrady rozhodujú riadne súdy.

ČASŤ OSMA.

Ustanovenia záverečné.

§ 33.

Ustanovenia zák. čl. XXXVIII/1868 — okrem §§ 38, 39 a 41 —, zák. čl. XXVIII/ 1876 a zák. č. 226/1922 Sb. z. a n., ak sa týkajú ľudových škôl, ďalej ustanovenia zák. čl. XXVI/1907, zák. čl. XXVII/1907, zák. čl. XL VI/1908, zák. čl. XV/1915, zák. čl. XV/1913, zák. čl. XXXVII/1913, ako aj ostatné ustanovenia, ktoré tomuto zákonu odporujú, sa zrušujú.

§ 34.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1942; vykoná ho minister školstva a národnej osvety v dohode so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Kultúrne povznesenie každého národa v prvom rade závisí od dokonalého a na výške doby stojaceho ľudového školstva, ktoré sa musí prispôsobiť celkovej ideovej línii národa a hospodárskej štruktúre štátu. Spomenuté požiadavky platia vo zvýšenej miere o ľudovom školstve Slovenskej republiky, ktoré v duchu Ústavy, na podklade kresťansko-národnom má občianstvu poskytovať základné vzdelanie, potrebné pre povznesenie jednotlivca, rodiny, spoločnosti a štátu. Ak naše ľudové školstvo má s úspechom konať toto tak dôležité poslanie pre národ a štát, musí mať všetky predpoklady pre úspešné vyučovanie a výchovu, t. j, učebnú náplň, čo sa shoduje s ideovým zameraním národa a štátu a vyhovuje aj praktickým potrebám života a pre dokonalú správnu organizáciu.

S hľadiska spomenutých požiadaviek treba konštatovať, že naše ľudové školstvo nie je na želateľnej výške. Od vzniku štátnej samostatnosti podarilo sa pravda, bez zákonodarnej reformy dať ľudovej škole novú kresťansko-národnú ideovú náplň, ale nebolo možné povzniesť túto školu na úroveň, ktorá by zaručovala jej úspešné poslanie v kultúrnom živote národa i štátu. Príčinou tohto vážneho nedostatku nášho ľudového školstva je okolnosť, že jeho štruktúra vytvorila právny poriadok v bývalom Uhorsku, ktorý vznikol v celkom iných ideových a štátno-politických predpokladoch.

Základný zákon o ľudových školách, t. j. zákonný čl. XXXVIII/1868, nedal ľudovým školám ani jednotnú ideovú líniu, ani jednotnú finančnú základňu, čo malo za následok vytvorenie dnešného stavu ľudového školstva, charakterizovaného veľkým počtom drobných škôl rozličného rázu a nízkej organizačnej úrovne,

Z terajších 3052 ľudových škôl v našom štáte je 2044 jednotriednych a dvojtriednych; inými slovami 67% ľudových škôl má najnižšiu organizačnú úroveň. Táto okolnosť má za následok nielen celkové nižšie niveau vyučovania, ale aj nepomerne vyššie výdavky zo štátnych a verejných prostriedkov na udržovanie škôl.

K veľkému počtu drobných škôl rozličného rázu a nízkej organizačnej úrovne sa došlo okrem príčiny, súvisiacej s rozdrobeným osídlením obyvateľstva Slovenska po malých osadách a dedinkách, hlavne z týchto príčin: povinnosť zakladať a udr-

žovať ľudové školy, dosiaľ platný uhorský zákonný článok XXXVIII/1868 ukladal výlučne politickým obciam. Konfesie malý právo zakladať a udržovať ľudové školy a okrem toho mohol zakladať a udržovať tieto školy aj štát.

Obecné školy sa zakladaly:

a) obyčajne tam, kde cirkevnej školy nebolo, alebo kde cirkev nepoužila svojho práva (obyčajne pre nedostatok finančných prostriedkov) a napokon tam, kde cirkev nemohla rozšíriť svoju školu pre nemajetnosť,

b) v niektorých obciach konfesijne smiešaných vzniklý obecné školy na základe § 26 cit. zákonného článku ako školy s hľadiska komfesijného indiferentné. Išlo o obce, v ktorých jednotlivé konfesie maly by síce dosť detí pre založenie vlastnej cirkevnej školy (nižšieho druhu, t. j. jedno-dvojtriedky), no sdružily sa v záujme lepšieho školenia detí, aby založily spoločnú školu vyššej organizačnej úrovne.

Prvý druh obecných škôl vznikal teda tam, kde cirkví pre nemajetnosť nemohly použiť svojho práva založiť alebo rozšíriť vlastnú cirkevnú školu, hoci by si toto právo rady boly uplatnily. Tieto obecné školy vyvolaly preto nespokojnosť cirkví najmä tam, kde vznikaly už vedľa jestvujúcich cirkevných škôl a kde v praxi uplatňovaly sa na ne vplyvy necirkevných činiteľov. Vznik takýchto škôl bol motivovaný vždy ohľadmi finančnými, a. nie ideovými a mal za následok zhoršenie organizačných predpokladov pre školenie detí v obci.

Druhý druh obecných škôl podľa § 26 citovaného zákonného článku, založený na zásade vytvoriť vyšší typ školy v záujme lepšieho školenia, vytvoril sa z pohnútky osožnej školstvu, a preto školy tohto druhu plnily a plnia svoje poslanie na všeobecnú spokojnosť zainteresovaných činiteľov.

Cirkevné školy

zakladaly sa iba v tých obciach, v ktorých ich udržovatelia mali na založenie a udržovanie dostatočné finančné prostriedky; tieto školy sa v bývalom Uhorsku veľmi často udržovaly aj preto, aby čelily odnárodňovacím snahám škôl iného rázu, najmä škôl štátnych.

Štátne školy.

zakladanie ktorých citovaný uhorský zákonný článok si vyhradil tam, kde to štát

pokladal za potrebné, tvoria tretí druh ľudovej školy, ktorý vznikol v bývalom Uhorsku hlavne s tendenciou maďarizačnou Je to v prítomnej dobe temer polovica ľudového školstva.

Z opísaného vzniku ľudových škôl je zrejmé, že vedľa pôvodných cirkevných škôl štátne školy vznikaly z príčin štátnopolitických, ktoré príčiny sú už dnes anachronizmom, a obecné školy skrsaly najmä bez ideových príčin, a to z príčin číro finančných. Výsledok tohto rôznorodého vývoja je dnešný organizačne roztrieštený stav ľudového školstva, ktorého vysoký náklad je neúmerný jeho priemerne nízkej organizačnej úrovni a je ťažko únosný aj s hľadiska finančného.

Keď sa hovorí o nevýhode, spojenej s nízkou organizačnou úrovňou ľudových škôl (jedno- a dvojtriedok), postačí poukázať iba na didakticko-technické ťažkosti, s ktorými musí učiteľ zápasiť napr. v jednotriednej škole s ôsmimi postupovými ročníkmi, v ktorej sú vedno všetci žiaci vo veku od 6—14 rokov v jednej učebni a pod vedením jedného učiteľa.

Lež terajší stav ľudových škôl je neudržateľný aj s hľadiska veľkej disparity v technickom vystrojení (v budovách, zariadeniach a učebných pomôckach) týchto škôl; jej príčinu vidno v nerovnorodej finančnej sile rozličných udržovateľov škôl alebo uhradzovateľov ich osobných a vecných výdavkov. Keď je akosť školy závislá od náhodilej finančnej zdatnosti udržovateľa, nemožno sa čudovať, že sú v našom štáte školy, čo sa podobajú palácom, a na druhej strane zasa sú tak chatrné školy, že sú pod dôstojnosť kultúrneho národa a štátu. Mnohí z doterajších finančne slabých neštátnych udržovateľov týchto škôl sú odkázaní na stálu finančnú podporu štátu, ktorá sa im ale z doterajších nedostatočne dotovaných štátnych prameňov mohla poskytovať sotva do výšky 20% skutočnej ich potreby. V takomto stave veci nemožno sa potom pozastaviť nad dezolátnym stavom nášho neštátneho ľudového školstva a nad jeho úrovňou, ktorá sa nemôže porovnať s ľudovým školstvom kultúrne vyspelých európskych štátov.

Za nemenšie zlo treba pokladať aj doterajší labilný platový základ učiteľov cirkevných a obecných ľudových škôl; na ich platy štátna správa dávala s roka na rok iba nezákonné dary vo forme takzv. "preddavkov" len preto, že učiteľský zákon čís. 104/1926 Sb. z. a n., ktorý týchto učiteľov platové zrovnoprávnil s učiteľmi

štátnymi, uložil celú s týmto spojenú ťarchu udržovateľom škôl; ale títo ju nevládzu znášať z vlastných skromných prostriedkov. Uhradzovalelia osobných výdavkov cirkevných a obecných ľudových škôl často nie sú schopní svojim učiteľom vyplatiť ani takzv. miestne dôchodky, t. j. čiastku ich služobných požitkov na hradenie ktorých ich platné predpisy zaväzujú; to má za následok súdne vymáhanie percipientami a nespokojnosť učiteľstva.

Už aj stručný popis najmarkantnejších nedostatkov nášho ľudového školstva, na ktorý z príčin technických pre veľký objem celej matérie sa bolo treba v dôvodovej zpráve obmedziť, jasne dokazuje, že náprava v našom ľudovom školstve je neodkladná a možno ju docieliť iba dôkladnou legislatívnou reformou celej štruktúry tohto školstva.

Hlavná zásada reformy, ktorú má uskutočniť táto osnova, je zásada racionality: čiže v daných finančných možnostiach čo najviac škôl najvyššej organizačnej úrovne.

Spomenutá zásada, ako aj náboženskomravná a národná výchova si vyžadujú vytvoriť:

1. jednotný druh obligatórnej ľudovej školy cirkevnej vo veľkej väčšine politických obcí;

2. obecné ľudové školy, ako školy spoločné pre príslušníkov viacerých konfesií v obciach, v ktorých je občianstvo složené tak, že školopovinní príslušníci patričných konfesií nedosiahnu kvalifikovaný počet potrebný pre zriadenie osobitnej cirkevnej školy;

3. vhodnú finančnú základňu pre budovanie a udržovanie ľudových škôl, prenesením hradenia vecného nákladu na politické obce a hradenia osobného nákladu na štát.

Zásada racionality uplatňovať sa bude aj zriadením školských obvodov a spoločným vyučovaním detí vo vyšších triedach z viacerých škôl.

Navrhované reformy budú mať za následok:

1. zjednodušenie štruktúry ľudových škôl, čo sa týka ich rázu, vytvorením iba dvojakých, t. j. cirkevných a obecných škôl namiesto doterajších trojakých, t. j. obecných, cirkevných a štátnych škôl.

2. podstatné zvýšenie organizačnej úrovne ľudových škôl zmenšením počtu doterajších jednotriednych a dvojtriednych škôl;

3. zaistenie spoľahlivej finančnej bázy ľudového školstva tak, že:

a) osobné výdavky bude hradiť štát, a tak zmizne doterajšia neistota cirkevných učiteľov pri vyplácaní ich náležitostí finančne slabými udržovateľmi cirkevných škôl,

b) vecné výdavky budú hradiť obce a štát na ne prispievať subsidiárne v tých obciach, ktoré sa uznajú za finančne slabé.

(4) Zaistenie jednotnej personálnej politiky na ľudových školách tak, že učitelia, ako verejní zamestnanci s právami a povinnosťami štátnych zamestnancov budú podliehať jednotným služobným a platovým ustanoveniam, budú sa môcť podľa záujmov služby premiesťovať a bude sa môcť aj jednotne regulovať prílev učiteľského dorastu.

Pripravovaná osnova pamätá na to, aby sa premena doterajších škôl na školy podľa tejto osnovy uskutočnila s rešpektovaním všetkých cirkevných a miestnych záujmov, a preto má i ustanovenia o odôvodnených výnimkách zo všeobecných ustanovení, týkajúcich sa zriaďovania škôl.

Keď osnova povinnosť hradenia osobných výdavkov ľudových škôl z doterajších udržovateľov prenáša na štát, je prirodzené, že musí pamätať i na potrebnú ingerenciu štátnej správy na spravovanie celého ľudového školstva. Táto ingerencia pri cirkevných školách javí sa najmä pri zaplňovaní učiteľských miest, pri ktorom cirkvi majú právo prezentačné a štátna správa právo niminačné, a pri paritnom zastúpení štátnej správy v komisiách disciplinárnych a kvalifikačných. Doterajší udržovatelia musia školské objekty naďalej ponechať školským cieľom a odovzdať svoje finančné prostriedky, určené výlučne na ciele ľudových škôl (príjmy z fondov, základín atď. j).

Konečne osnova pamätá aj na potrebnú účasť štátom uznaných cirkví pri dozore nad školami, pri vydávaní učebných osnov a cirkevných učebníc.

K jednotlivým §§ osnovy sa uvádza toto:

§ l.

V tomto paragrafe uvedené úvodné ustanovenia majú za cieľ vysvetliť význam v osnove stále sa opakujúcich výrazov, čím sa má usporiť ich opätovné obšírnejšie označovanie v texte.

§ 2.

Ráz školy, spomínaný v texte tohto paragrafu opravuje sa podľa ustanovení §§ 3,

4, 6 a 30. Názov školy označuje sa podľa rázu školy s bližším označením konfesie.

§ 3.

V tomto paragrafe sa vyslovuje zásada, že ľudové školy sú vo všeobecnosti cirkevné a obecné sú len tam, kde sa to v §§ 4, 5 a 30 výslovne určuje. Kritériom pre osobitnú cirkevnú školu je 30 školopovinných príslušníkov; výnimku tvoria iba prípady, v ktorých podľa §§ 4, 5 a 30 sa zriadia obecné ľudové školy alebo školy väčšinovej cirkvi. Vyslovuje sa tu tiež zásada, že škôl, na ktorých vyučujú výlučne rehoľníci (rehoľníčky), nedotkne sa tento zákon so stránky organizačnej, ustavovovania učiteľských síl a hradenia vecných nákladov.

§ 4.

Ustanovenia ods. l, 2 a 3 tohto paragrafu riešia ráz školy v obciach, v ktorých sú školopovinné deti viacerých vierovyznaní. Hlavnou zásadou pri tom je, že v takýchto obciach má patričná cirkev nárok na osobitnú školu iba vtedy, ak má dostatočný počet školopovinných príslušníkov aspoň pre dvojtriednu školu. Ak je číselný pomer medzi školopovinnými príslušníkmi rozličných vierovyznaní taký, že príslušníci niektorého vierovyznania prekročujú 4/5 väčšinu celkového počtu v obci (obvode), zriadi sa cirkevná škola tohto väčšinového vierovyznania, a to spoločná pre príslušníkov všetkých ostatných vierovyznaní; ak by niektoré z nich nemalo dostatočný počet školopovinných príslušníkov pre vlastnú trojtriednu školu. Menšinová cirkev v takejto obci môže si uplatniť nárok na zriadenie pobočky (pobočiek), ak má aspoň 30 školopoviných príslušníkov. Obecná škola vznikne v takej obci, v ktorej príslušníci ani jedného vierovyznania nepresahujú 4/5 celkového počtu obce; do tejto školy sú povinní chodiť príslušníci všetkých vierovyznaní okrem tých, ktorí by mali podľa počtu nárok na vlastnú trojtriednu školu.

V ods. 4 bolo treba určiť spôsob ustaľovania číselného pomeru školopovinných detí, smerodajného pre určenie rázu školy v každom 4., 5. a 6. roku a podľa toho meniť ráz školy v takto určených časových intervaloch, lebo častá zmena rázu školy podľa prechodnej väčšiny príslušníkov niektorého vierovyznania v kratších intervaloch mala by škodlivý vplyv na organizáciu školstva.

V ods. 5 bolo treba určiť oddelene uverejnenie výsledku súpisu školopoviných

príslušníkov národnostných skupín, nakoľko majú nárok na školenie vo vlastnom jazyku, keďže ráz školy pre nich sa spravuje podľa ustanovení § 30 osnovy.

V ods. 6 bolo treba vysloviť, že židovské školopovinné deti majú byt" školené oddelene v osobitných školách alebo triedach, ktorých osobné a vecné výdavky si majú uhradiť patričné židovské náboženské obce, keďže všeobecné ustanovenia o rázu školy a o znášaní jej nákladov pre židovské školopovinné deti, vzhľadom na ich malý počet a zvláštny charakter by neboly účelné. Podrobnosti o zriadení židovských škôl (tried) sverujú sa úprave Ministerstva školstva a národnej osvety z príčin praktických, lebo pre fluktujúcu povahu židovského živlu nemožno vopred predvídať ani počet škôl, ani počet školopovinných detí. Je aj vhodnejšie, aby sa v zákone samom podrobnejšie neurčoval ani spôsob hradenia nákladov týchto škôl židovskými náboženskými obcami, lebo je možné, že sa židovské náboženské obce na tento cieľ sdružia, aby mohly ľahšie znášať náklady školenia aj v počte slabých náboženských obciach.

§ 5.

V ods. l tohto paragrafu bolo treba pamätať na možné odchýlky od ustanovení, ktorými sa určuje ráz školy a minimálny počet školopovinných príslušníkov pre osobitnú cirkevnú školu, lebo miestne pomery v niektorých obciach vynútia si isté odchýlky od všeobecných zásad už aj v záujme harmonického spolunažívania príslušníkov rozličných konfesií.

V ods. 2 bolo treba pamätať na možnosť zriadenia obecnej školy aj v týchto obciach, v ktorých by ináč mala byť škola cirkevná, lebo patriční cirkevní činitelia budú sa niekde samí dožadovať, aby sa zriadila škola konfesijne indiferentná, či už z príčin, spočívajúcich v miestnych zvyklostiach, alebo aj z príčin osobných.

§ 6.

V ods. l, tohto paragrafu sa pripúšťa zriadenie osobitnej cirkevnej školy aj tam, keď by ináč podľa všeobecných ustanovení patričná konfesia podľa počtu svojich školopoviných príslušníkov nemala na to nároku, s predpokladom, že si všetky náklady spojené uhradí cirkev sama. Pôjde pri tom hlavne o také prípady, v ktorých cirkev bude môcť zriadiť a udržovať školu z vlastných prostriedkov najmä preto, že

bude mať na potrebné objekty (vlastné budovy, kláštory atď. ) alebo vlastné kvalifikované učiteľské sily (rehoľníkov, rehoľníčky). K tomu sa pripojuje samozrejmá požiadavka, že táto škola musí vyhovovať so stránky organizačnej a vyučovacej predpisom platným pre školy podľa tohto zákona.

V ods. 2 pripúšťa sa dobrovoľné sdruženie viacerých cirkví pre vytvorenie spoločnej cirkevnej školy, keďže v tomto ohľade i v praxi často vidno dobrovoľné kooperácie najmä príbuzných konfesií (napr. rímsko-katolíckej s grécko-katolíckou atď. ).

§ 7.

V ods. l určené právo Ministerstva školstva a národnej osvety slúčiť viaceré cirkevné školy tej istej cirkvi v tej, istej obci, viaceré obecné školy v tej istej obci, niekoľko cirkevných škôl v tej istej cirkvi alebo viacerých obecných škôl vo viacerých obciach vo forme vytvorenia viacerých obecných škôl vo viacerých obciach vo forme vytvorenia školského obvodu — ak sú preň predpoklady ľahkej dochádzky žiakov do slúčenej školy — zariadiť dochádzku detí podľa školských obvodov v obciach, v ktorých je viac škôl, zaviesť spoločné školenie niektorých alebo všetkých ročníkov vyššieho stupňa z viacerých škôl v obci v školskom obvode, má za cieľ racionálnejšie využitie školských objektov a učebných síl, ako aj dosiahnuť vyššiu úroveň vyučovania.

V ods. 2 pripúšťa sa spoločné školenie žiakov cirkevných škôl, ako aj žiakov cirkevných škôl (pobočiek) rozličného vierovyznania iba so súhlasom interesovaných cirkevných vrchností.

V ods. 3 sa definuje pojem školského obvodu tak, ako najlepšie vyhovuje roztrieštenému osídleniu obyvateľstva na Slovensku, ktoré si vynucuje dochádzky do spoločnej školy často aj z takých obcí, čo majú vlastné školy, ale od bydliska patričných žiakov sú veľmi ďaleko (napr. obce s tzv. kopanicami).

§ 8.

V ods. l sa určuje, že znášanie osobných výdavkov ľudových škôl okrem škôl zriadených podľa ods. l, § 6, ods. 6, § 4 a prípadne ods. l, § 30, ak pôjde o školy národnostných skupín, ktorých výdavky nezaťažujú štátnu správu, pripadá štátnej školskej správe a znášanie vecných vydávkov škôl — okrem škôl vyššie uvedených a škôl, zachovaných podľa ods. 3, § 3 — pripadá patričným politickým obciam.

V ods. 2 priznáva sa nárok na štátny príspevok takým obciam, ktoré podlá posudku Ministerstva vnútra vysloveného v dohode s Ministerstvom financií, nebudú schopné z vlastných prostriedkov hradiť celý vecný náklad škôl.

V ods. 3 sa určuje, že obec môže na školské ciele s povolením Ministerstva školstva a národnej osvety použiť aj obecno-školské fondy, zriadené podľa zák. čl. XXXVIII/1868. Toto ustanovenie vyvolaly doterajšie skúsenosti, získané pri hradení školských nákladov finančne slabými obcami. Keďže politické obce znášaním vecného nákladu podľa tohto zákona sa veľmi zaťažia, je odôvodnené, aby s povolením Ministerstva školstva a národnej osvety mohly na ciele školské použiť i majetok obecnoškolských fondov, zriadených podľa zák. čl. XXXVIII/1868. Neporušené zachovanie tohto fondu pri určení novej finančnej bázy pre zriaďovanie a udržovanie ľudových škôl týmto zákonom nemalo by už svojho pôvodného opodstatnenia, lebo hradenie vecného nákladu ľudových škôl po vydaní tohto zákona bude primárnou úlohou obcí, ktorú budú musieť plniť pravidelne v rámci obecných rozpočtov. Pri finančne slabých obciach nastupuje tu ako činiteľ subsidiárny štát, a preto shromažďovanie pravidelných rezerv v obecnoškolskom fonde nebude mať už pôvodný význam.

V ods. 4 určujú sa zaviazanosti doterajších udržovateľov škôl, za ktorých základ sa berie l. január 1941.

V ods. 5 určujú sa donucovacie prostriedky voči udržovateľom, ktorí by v ods. 4 uvedené zaviazanosti po výzve Ministerstva školstva a národnej osvety nechceli splniť.

V ods. 6 sa určuje, že na vlastníckom práve doterajších udržovateľov k nehnuteľnostiam a základinám (fondom), ktoré odovzdajú na školské ciele, určené týmto zákonom — okrem jeho obmedzenia zákazom scudzenia alebo použitia na iné ciele nič sa nemení, a že dôchodky určené pre obce v ods. 4, budú plynúť aj v prospech nového uhradzovateľa vecného nákladu,

§ 9.

V ods. l sa určuje, že školy okrem škôl uvedených v ods. 3, § 3, ods. 6, § 4, ods. l, § 6 a poslednej vety ods. l § 30 zriaďuje a zrušuje Ministerstvo školstva a národ-

nej osvety, a to ak ide o cirkevné školy alebo pobočky menšinovej cirkvi, stane sa tak so súhlasom patričných cirkevných vrchností. Zrušovanie hocijakých škôl, akby nevyhovovaly predpokladom tohto zákona, prikazuje sa tiež do kompetencie Ministerstva školstva a národnej osvety.

Aby nemohla nastať nežiadúca ľubovôľa alebo veľká disparita pri zriaďovaní škôl v jednotlivých politických obciach, potrebné bolo v ods. 3 sveriť určenie minimálnej rozlohy a akosti školských nehnuteľností, ako aj technického vystrojenia Ministerstvu školstva a národnej osvety. Predstavy o hodnosti technickej a hygienickej vybavenosti školských objektov sa podľa času a finančnej možnosti rýchlo menia, a preto minimálne alebo maximálne požiadavky v tomto smere nebolo by účelné fixovať už v samom zákone.

§ 10.

Úloha ľudovej školy v § 10 iba všeobecne vyznačená vyhovuje zásadám ústavného zákona Slovenskej republiky.

Výnosy, učebné osnovy a učebnice rozvinú a do podrobnosti vymedzia hlavné i vedľajšie výchovné a vzdelávacie úlohy.

§ 11.

V § 11 časové sa vymedzuje povinnosť chodiť do ľudovej školy; ustaľuje sa, ako možno školskú povinnosť splniť; kto sa oslobodzuje od povinnosti chodiť do ľudovej školy; rieši sa otázka fakultatívneho prijímania detí mimo normálnej vekovej hranice; nariaďuje sa i deťom úchylným, ale vzdelania schopným zúčastniť sa na vyučovaní; dáva sa možnosť plniť školskú povinnosť i deťom cudzincov; ponecháva sa vyučovanie bezplatné a deťom, ktoré splnily školskú povinnosť, povoľuje sa pod istými podmienkami aj ďalšia dochádzka do školy.

Ustanovenia tohto paragrafu neprinášajú nijaké novoty okrem ods. 7, podľa ktorého sa so zreteľom na finančné potreby štátu zavádza dávka za úradný úkon, spojený so zápisom. Od zápisného a od dávky za úradný úkon bude možno chudobných žiakov oslobodiť.

§ 12.

Súpis školopovinnej mládeže, ale do školy nezapísanej, je podkladom založiť a doplniť výkazy matriky školopovinných detí.