forme verejnonotárskeho spisu. To isté platí i o zmenkových prejavoch osôb slepých alebo hluchonemých, hluchých, ktoré nevedia čítať a nemých, ktoré nevedia písať.
§ 102.
(1) Neplatné sú zmenkové prejavy podpisom mena zastúpenej osoby, učineným osobou inou. Zmocnenec musí podpísať svoje meno s dodatkom, za koho podpísal.
(2) Zmocnenie na podpis zmenky musí byť písomné, v prípade § 105 treba však k platnosti plnomocenstva verejnonotárskeho spisu.
(3) Predpisy o znamenaní firmy ostávajú nedotknuté.
ODDIEL ŠTVRTÝ. Prechodné a záverečné predpisy.
§ 103.
Ak sa právne predpisy odvolávajú na ustanovenia zmenkového zákona (práva), treba nimi rozumieť patričné ustanovenia tohto zákona.
§ 104.
(1) Pre zmenky vystavené pred 1. októbrom 1941 (§ 110), ostávajú v účinnosti predpisy doteraz platné.
(2) Ak má však majiteľ zmenky, uvedenej v ods, l, uvedomiť svojich predchodcov o tom, že zmenka nebola prijatá alebo zaplatená, dostačí po účinnosti tohto zákona, aby boly zachované jeho patričné predpisy (§ 45).
§ 105.
Zmenkové protesty, spísané do troch mesiacov po účinnosti tohto zákona, sú platné, i keď nevyhovujú jeho predpisom, ak boly zachované predpisy predtým platné.
§ 106.
Zákon č. 250/1934 Sb. z. a n. o umorovaní listín sa mení takto:
I. § 25 znie:
"(1) Nedotknuté ostávajú ustanovenia zákona o poistnej smluve, týkajúce sa
umorovania poistiek. Pokiaľ v týchto ustanoveniach niet osobitných predpisov, treba primerane použiť tento zákon.
(2) Nedotknuté ostávajú ďalej ustanovenia § 23 zákona č. 143/1930 Sb. z. a n., o poštovej sporiteľni."
II. Za § 25 zaraduje sa § 25a) tohto znenia:
(1) Tento zákon platí i o umorení zmenky a tých cenných papierov, ktorých umorenie sa spravuje predpismi o umorovaní zmenky (§§ 298 a 452, ods. l Obch. zákona a iné), s odchýlkami ďalej uvedenými,
(2) Príslušný na umorenie zmenky je okresný súd platobného miesta.
(3) Navrhovateľ je povinný predložiť odpis zmenky alebo udať aspoň jej podstatný obsah a podľa okolností osvedčiť, že bol predtým majiteľom zmenky. Ak súd po bedlivom preskúmaní údajov navrhovateľa uzná návrh za odôvodnený, zakáže príjemcovi cudzej a vystaviteľovi vlastnej zmenky platiť a vydá edikt, v ktorom vyzve držiteľa, aby v štyridsiatichpiatich dňoch zmenku predložil a svoje nároky oznámil, inak bude zmenka vyhlásená za umorenú.
(4) Oznamovacia lehota začína sa, ak nie je zmenka sročná, prvým dňom po sroku, ak je sročná, dňom nasledujúcim po dni, ktorého bol edikt prvý raz uverejnený v Súdnom ústrednom oznamovateľovi; pri zmenkách na videnie, ak v čase prvého uverejnenia ediktu neuplynula ešte lehota na predloženie zmenky, od posledného dňa tejto lehoty, inak odo dňa uverejnenia ediktu.
(5) Ak predloží niekto zmenku v oznamovacej lehote, zastaví sa umorovacie pokračovanie, zákaz vydaný v prospech navrhovatela sa zruší a navrhovateľ sa odkáže na porád práva.
(6) Ak sa neprihlási nikto v oznamovacej lehote, vyhlási sa zmenka na nový návrh za umorenú.
(7) Na poklade právoplatného umorovacieho usnesenia možno žiadať o vydanie náhradnej listiny podľa § 17 tohto zákona i po sročnosti zmenky; o vydaní
tejto listiny platia primerane ustanovenia § 64 zmenkového zákona. Kým nebola takáto listina vydaná, možno na základe právoplatného umorovacieho usnesenia i protestovať."
§ 107.
Zák. čl. 1/1911 (Osp.) sa mení takto:
I. § 606 znie:
"(1) Žalobník môže uplatniť svoju zmenkovú žalobu platobnú alebo postihovú v rozkaznom pokračovaní, ak pripojí v pôvodine listiny potrebné na opodstatnenie žaloby podľa zmenkového zákona. Ak zmenku podpísal zmocnenec, treba pripojiť aj plnomocenstvo v pôvodine.
(2) Iné skutkové okolnosti, potrebné prípadne na opodstatnenie žaloby, treba osvedčiť verejnou listinou alebo súkromnou listinou, vystavenou podľa § 317, ktoré treba pripojiť v pôvodine alebo v overenom odpise (výťahu)."
II. § 607 znie:
"(1) V žalobnom spise treba žiadať o vydanie platobného rozkazu proti žalovanému, aby zaplatil číselne označenú pohľadávku a jej príslušenstvo.
(2) K žalobnému spisu treba pripojiť toľko exemplárov, obsahové podľa § 609 vystaveného platobného rozkazu, v koľkých exemplároch sa má rozkaz doručiť."
III. § 609 znie:
,,(1) V platobnom rozkaze prikáže súd žalovanému, aby zaplatil žalobcovi číselne označenú zmenkovú sumu, poťažne sumu postihovej žaloby a príslušenstva, taktiež súdne určené útraty sporu, do troch dní od doručenia platobného rozkazu pod exekúciou, alebo aby v tej istej lehote podal u súdu svoje námietky.
(2) Platobnému rozkazu možno odporovať len námietkou. V rozkaze treba na to upozorniť žalovaného.
(3) Platobný rozkaz treba pomenovať v nadpise ako taký a má z neho vysvitať, že bol vydaný na základe zmenky."
§ 108.
Vláda môže podľa potreby vydať nariadenie, ktoré by upravilo zmenkovoprávne pomery súvisiace s prechodom k tomuto zákonu.
§ 109.
Zrušuje sa zákon č. 1/1928 Sb. z. a n. a § 24, ods. 2 zák. čl.. VIl/1886.
§ 110.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňa 1. októbra 1941; vykoná ho minister pravosúdia.
Dôvodová zpráva.
Slovenská republika prevzala z právneho poriadku býv. česko-slovenského štátu zmenkový zákon zo dňa 17. decembra 1927, č. 1/1928 Sb. z. a n. História jeho vzniku je dosiaľ v živej pamäti. Bývalá republika ním sjednotila (unifikovala) dva zákony, ktoré až do toho času platily na jej území: všeobecný zmenkový poriadok rakúsky z 25. januára 1850, č. 51 r. z. a uhorský zák. čl. XXVII. zo 6, júna 1876. Okolnosť, prečo bývalý štát prikročil pomerne neskoro k unifikácii svojho zmenkového práva (ktorého rozdiely v oboch oblastiach neboly konečne nijako značné) treba si vysvetliť dlhým váhaním a nerozhodnosťou, či sa má dať prednosť číremu sjednoteniu zmenkového práva dosiaľ platného, alebo jeho reforme podľa vzoru jednotného svetového zmenkového poriadku, vypracovaného na haagskych konferenciách v r. 1910 a 1912. Vládny návrh zmenkového zákona, predložený roku 1927, vychádzal totiž z predpokladu, že v dohľadnom čase nedá sa očakávať započatie medzinárodnej činnosti smerujúcej k sjednoteniu zmenkových zákonov a volil preto číru unifikáciu práva dosiaľ platného. Lenže predpoklad, na ktorom vládny návrh budoval, sa nesplnil. Už roku 1930 (od 13. mája do 7. júna) zasadala v Ženeve tretia medzinárodná konferencia pre sjednotenie zmenkového práva za účasti delegátov 32 štátov. Výsledkom jej prác boly tieto tri dohody (konvencie):
1. O jednotnom zákone zmenkovom (Dohoda A.) s dvoma prílohami: prvá (I.)
obsahuje text zákona (§§ l—78), druhá (II.) soznam výhrad čiže rezerv, pripúšťajúcich odchýlky od znenia zákonného textu;
2. o stretoch zákonov ("conflits de lois") v obore zmeniek cudzích i vlastných (Dohoda B);
3. o poplatkoch (kolkovaní) zmeniek cudzích i vlastných (Dohoda C.).
Tieto dohody boly menom býv. Československej republiky podpísané. K ich včasnej ratifikácii však nedošlo. Ak skúmame dosah medzinárodných záväzkov v tom smere, je nepochybné, že slovenský štát nemá žiadnych povinností reformovať svoje zmenkové právo v smysle konvencie z roku 1930. Zákonodarca slovenský nemusí—najmä za terajších medzinárodných pomerov — všímať si otázky, na ktoré by bol musel dbať zákonodarca česko-slovenský, najmä tie, ktoré vyplývajú z protokolu o Dohode. Napriek tomu však je žiadúce, aby v prípade, že rozhodne sa pre reformu zmenkového práva v rámci, danom spomenutou konvenciou, spýtal sa Medzinárodného ústavu pre unifikáciu súkromného práva v Ríme o tom, aký formálny akt by sa odporúčal, ktorým by dnes zákonodarca osvedčil svoje rozhodnutie reformovať zmenkové právo podľa smerníc a zásad konvencie z roku 1930. Treba totiž uvážiť, že aj v susedstve slovenského štátu už pred niekoľkými rokmi bola prevedená reforma podľa tejto konvencie. Smerodajné je najíma, že Nemecká ríša zákonom z 21. júna 1933 ju podľa nej previedla (RGB1
1933 II, str. 377) a že rovnako postupovaly tiež iné štáty európske. Pre reformu zmenkového práva v rámci Dohody hovorí nielen okolnosť, že konvencia je vhodným podkladom pre obecné (svetové) sjednotenie zmenkového práva, ale i fakt, že mnohé štáty k reforme svojho zmenkového zákonodarstva na jeho podklade už prikročily. Osnova, ku ktorej túto dôvodovú zprávu predkladáme, je preto pracovaná v smysle konvencií z roku 1930.
II.
Keďže na konferencii usnesený text jednotného zákona zmenkového z roku 1930 (§§ l—78) má povahu tzv. "loi uniforme", nebolo dovolené na ňom nič meniť a rovnako nie jeho predpisy doplňovať. Preto elaborát slovenskej osnovy zmenkového zákona prejíma Jednotný zákon bez zmien a bez doplnkov, (Ako to už hore bolo podotknuté sú to §§ l—78.) Táto časť osnovy je preto spracovaná výlučne s hľadiska, aby autentický text slovenský (t. j. slovenského zákona) čo najdokonalejšie vystihol obsah konvencie. Že táto úloha bola často ťažšia než práca na samotnej osnove, vysvitá nielen z ťažkosti prekladu, ale aj z nutnosti, aby medzi znením slovenským a textom konvencie nebolo v žiadnom smere divergencii. Jednotlivé poznámky k prekladu ukazujú ťažkosti, ktoré sa vyskytly. Prejavuje sa to najmä v prípadoch, ked odborné výrazy francúzske vzťahujú sa na pojmy bežné resp. užívané v práve francúzskom (po pr. anglickom), ktorým však v práve slovenskom prikladáme inú obsahovú náplň. Bolo treba prizerať na požiadavku, aby príslušné ustanovenia odpovedaly právu slovenskému čo najdokonalejšie. Tým treba si vysvetliť, prečo niekedy je dikcia prekladu voľná (v porovnaní s normálnym postupom pri preklade), inokedy však úzko priliehajúca textu- francúzskemu.
Avšak aj v matérií, v ktorej konvencia pripúšťala samostatnejší postup, prísne sa dbalo na ciele ňou sledované. Preto výhrad, prípustných podľa prílohy H (Dohody ženevskej), bolo použité v osnove len v miere nevyhnutne potrebnej a súčasne sa bral zreteľ na spôsob, ktorý volil nemecký zákonodarca. V jednotlivostiach treba uviesť:
čl. 1: nepoužité; pre slovenské právo neprichádza v úvahu.
čl. 2: pripúšťa ustanovenie, akým spô-
sobom možno nahradiť zmenkový podpis a nariaďuje nevyhnutné náležitosti (v dosiaľ platnom zákone §§ 101 a 102). Hoci pre použitie výhrady svedčí rada okolností, najmä dosiaľ platné ustanovenia nášho zákona, nebola použitá jednak vzhľadom na podmienky v čl. 2 rezervy vytknuté, jednak so zreteľom na vzory cudzie. Nemecký zákon ju nepoužil.
čl. 3: nepoužité; na doterajšom stave (por. § 6 osnovy) sa nič nemení.
čl. 4: nepoužité: pre slovenské právo neprichádza v úvahu (podpis avala na oddelenej listine).
čl. 5: nepoužité; odchýlka od terajšieho stavu nie je potrebná,
čl. 6: použité; v § 38, ods. 3 osnovy (ustanovenie o odúčtovaniach).
či. 7: nepoužité; ani nemecký zákon nepoužil túto výhradu,
čl. 8: nepoužité; niet dôvodu meniť terajší stav a nahradzovať protest,
čl. 9: použité; a to prevzatím druhej eventuality tohto článku. Tým osnova slovenského zákona je shodná s textom Jednotného zákona a rezerva sama nemá pre slovenské právo významu.
čl. 10: použité; Právne skutočnosti určené podľa platného zmenkového zákona.
či. 11: nepoužité: Vyčkávacích lehôt nie je treba (por. § 74 osnovy).
čl. 12: nepoužité. Notifikácia verejným notárom nie je pre slovenské právo treba.
čl. 13: nepoužité. Ponechaná sadzba úrokov 6%.
čl. 14: použité. Zavádza sa provízia 1/3 podľa práva doteraz platného (por. §§ 48 a 49).
čl. 15: použité. Por. § 89 osnovy.
čl. 16: nepoužité, pokiaľ ide o osobitné predpisy o úhrade,
čl. 17: použité v § 103 osnovy.
čl, 18: nepoužité. Dostačí doterajší stav. Por. zákon o sviatkoch.
čl. 19: nepoužité. Pre slov. právo nemá významu.
čl. 20: prihliadnuté k jeho ustanoveniu, osobitného opatrenia netreba.
čl. 21: nepoužité.
čl. 22: nepoužité v osnove. Bude ho možno použiť vždy, keby mimoriadne pomery to vyžadovaly, v tomto prípade uskutoční sa zvláštnym predpisom.
čl. 23: nepoužité: Pre Slovensko nemá významu.
III.
Čo sa týka spôsobu, ktorým bol vzatý zreteľ na matériu o stretoch zákonov, platí o ňom to isté, čo bolo povedané o "Jednotnom zákone" a o sozname výhrad (rezerv). Tiež tu rozhodovaly úvahy, že zmenám a odchýlkam treba sa vyhýbať pokiaľ možno najviac a potom účelnosť pridŕžať sa vzoru nemeckého zmenkového zákona z r. 1933 (Geltungsbereich der Gesetze, Art 91—98), Výhrada dohody o stretoch zákonov použila sa podľa tých istých smerníc. Pri jednotlivých paragrafoch je poznamenané, ktoré výhrady sa použily.
Istá voľnosť pri spracovaní osnovy bola daná pre doplnkové ustanovenia (§§ 79 až 90 elaborátu osnovy). Prirodzene bol vzatý zreteľ na ustanovenia teraz platné tak, aby rozdielov medzi nimi a budúcim zákonom bolo čo najmenej. Tiež pri nich nakoľko sa dalo — bral sa zreteľ na nemecký zmenkový zákon z r. 1933. Hľadiska, s ktorých táto časť osnovy je spracovaná, vysvitajú z poznámok pripojených k jednotlivým paragrafom. Najmä treba poukázať na to, že slovenský zákonodarca bude musieť pri § 89 rozhodnúť o určení trojročnej premlčacej lehoty pre nároky zo zmenkového obohatenia (viď § 89, ods. 3 platného zm. z.). Ide iba o to, ako zaradiť príslušný predpis. Najlepšie by bolo pripojiť k § 89 ďalší odsek tohto znenia: "Právo podľa ods. l sa premlčí za tri roky odo dňa zániku zmenkového záväzku." I v osnove nového šekového zákona sa pamätá na predpisy o premlčacej lehote. Pri § 90 bolo treba uvážiť rovnako ako pri § 59 šekového zákona vzťahy k predpisom zákona č. 250/1939 Sb. z, a n.
V tomto smere sa príslušný návrh podáva nižšie.
IV.
K zákonu a k jednotlivým paragrafom osnovy treba zaradiť do Dôvodovej zprávy tieto poznámky a vysvetlivky:
a) Nadpis zákona.
Ponechaný bol názov zákon zmenkový so zreteľom na znenie vzoru ženevského (Loi uniforme concernant la lettre de change et billet á ordre).
b) Terminológia zákona.
Termíny cudzieho pôvodu boly ponechané len tam, kde sa nedaly dobre použiť používané termíny čisto slovenské.
Výraz "vo zmenke" značí v texte
zmenky "na zmenke" vyznačuje prejav urobený hockde na zmenkovej blankete. Výraz odpovedá "je zodpovedný" bol použitý pre záväzky hlavného dlžníka (akceptanta, výstavcu vlastnej zmenky). Ostatní dlžníci "ručia". Výraz "čas" sa užíva na označenie fixné; "doba" vyjadruje spatium časové. Miesto obratu "pokladá sa", volené radšej "platí", alebo "má za to", podľa právnych účinkov zákonodarcom zamýšlaných.
c) Jednotlivé paragrafy.
§ l.
Oproti doterajšiemu § 3 prináša osnova zmeny vo formulácii náležitosti čís. l, 2, 4a 5.
§ 2.
Ods. l vyjadruje zásadu vyslovenú v § 6, ods, l platného zákona. Ods. 2 a 4 uvoľňujú zmenkovú prísnosť ohľadne vyznačenia príslušných náležitostí vo zmenke. Ods. 3 je doplnkom k § l, č. l a odpovedá v podstate doterajšiemu č. 7 v § 3.
§ 3.
Doterajší § 5 je pozmenený vynechaním požiadavku distantiae loci u zastrenej vlastnej zmenky. Ods. 3 výslovne sa zmieňuje o zmenke komisionárskej (trette i rimese).
§ 4.
V ňom sú teoreticky správne a úplne vyjadrené všetky možnosti týkajúce sa miesta, kde sa má platiť (zmenečník vo svojom bydlisku, tretia osoba v bydlisku zmenečníkovom, zmenečník v inom mieste, ako vo svojom bydlisku, tretia osoba v inom mieste, ako v bydlisku zmenečníkovom).
§ 5.
Zavádza sa rozdiel od § 3, ods. 2 možnosť vymieniť si v určitých zmenkách úrok (doložka úroková).
§ 6.
Shoduje sa s § 4 platného zmen. zákona.
§ 7.
Vyjadruje úplnejšie a presnejšie zásadu samostatnosti obligácie osoby zmenkovej zaviazanej (por, §§ 2, 63, 77—79 a 83 ods. 2 platného zmen. zák.).
§ 8.
Doplňuje ustanovenie doterajšieho § 103 zm. zák.
§ 9.
Modifikuje doterajší § 7 zm. zák. prípustnosťou exoneračnej doložky výstavcovej pri ručení za akcept zmenky.
§ 10.
Ide v podstate o § 6 ods. 2 doterajšieho zm. zák.
§ 11.
Shodný s doteraz platnými predpismi o rubopise (§ 8),
§ 12.
Prináša tri novoty; o podmienke v rubopise, o čiastočnom rubopise a o rubopise znejúcom na majiteľa.
§ 13.
Znamená významnú novotu voči § 10 platného zm. zákona v tom, že nepožaduje prehlásenie rubopiscu na rube zmenky.
§ 14.
Shoduje sa s § 9 veta prvá a § 11 platného zmen. zákona.
§ 15.
Odpovedá §§ 12 a 13 platného zmen. zák.
§ 16.
Zahrňuje zásady, vyslovené v § 32 a v § 76 platného zmen. zákona.
§ 17.
Predpisuje o vylúčení námietok z osôb predchodcov (po. platný § 87 zmen. zák.) a určuje hranicu, až po ktorú sa zásada vylúčenia námietok pripúšťa. Ide o významné ustanovenie, podstatne zlepšujúce doterajší stav právny.
§ 18.
Ods. l je v podstate § 15 platného zmen, zák, Ods. 2 upravuje účinky vzhľadom na § 17. Ods. 3 zavádza novotu predpisom o tom, že zmocnenie nezaniká smrťou zmocniteľovou (shodne s právom obchodným).
§ 19. Zavádza záložný rubopis.
§ 20.
Odchyľuje sa od doteraz platného zmen. zákona (§ 14).
§ 21.
V podstate shodný s § 16 ods. l a 3 platného zm. zák,
§ 22.
Zavádza niekoľko novôt. Výstavca môže nariadiť predloženie zmenky na prijatie, môže zakázať predloženie na prijatie vôbec, resp. predloženie na prijatie pred určitým časom.
§ 23.
Odchýlka od § 17 platného zm. zák. v lehote jednoročnej a v dispozícii výstavcovej a rubopiscov skrátiť resp. predĺžiť lehotu.
§ 24.
Novota v deliberačnej lehote zmenečníka k prijatiu.
§ 25.
Ods. l je doterajší § 19, Ods. 2 prináša o prijatí novotu pri zmenách na určitý čas po videní.
§ 26.
V podstate § 20 platného zmen. zákona.
§ 27. Doplňujúce ustanovenie k § 4,
§ 28.
Shodný s platnými predpismi (§ 21 ods. l a 2, § 46, ods. 2 a § 47, ods. l zm. zákona).
§ 29.
Novota, pripúšťajúca prečiarknutie rubopisu.
§ 30.
Shodný s § 62, ods. l platného zm, zák. a rozširujúci tento predpis.
§ 31.
Ods, l a 2 vyjadruje v podstate predpis § 62, ods. 2. Ods. 3 je novotou; k avalu stačí i číry podpis. Ods. 3 je v podstate § 62, ods. 3 platného zm zákona.
§ 32.
V podstate shodný s §§ 63 a 65 platného zm. zák.
§ 33.
Doplňujúci predpis k § 1. Novotou je, že zmena veľtržná a tržná nebola prevzatá.
§ 34.
Novoty doplňujúce predpisy o zmenkách na videnie (Por. § 23).
§ 35.
V podstate shodný s platným právom.
§ 36.
Zlepšené predpisy o dni dospelosti (§§ 28 a 30 platného zm. zák.).
§ 37.
Novoty, ustanovujúce o čase platnosti pri rôznosti kalendárov miesta splatnosti a miesta vystavenia.
§ 38.
Novoty o predpisoch o platení zmenky, splatnej v určitý deň, zmenky splatnej určitý čas po dátume a splatnej určitý čas po videní.
§ 39.
Shodný s §§ 34 a 35 platného zm. zákona.
§ 40.
Novoty zlepšujúce doterajšie predpisy o platení.
§ 41.
Doplnené a zlepšené ustanovenia § 33 platného zm. zák.
§ 42.
Novoty upravujúce postup pri odopretí prijatia alebo platenia zmenky.
§ 43. Nové upravené predpisy o postihu.
§ 44.
Novoty upravujúce postup pri odopretí prijatia alebo platenia zmenky.
§ 45. Rozšírená úprava notifikácie.
§ 46.
Novoty v úprave oslobodenia od protestu.
§ 47.
Shodný v podstate s § 86 platného zm. zákona.
§ 48.
V podstate § 46 platného zm. zákona s novotou v ods. 2.
§ 49.
V podstate § 47, ods. l platného zm. zákona.
§ 50.
V platnom zm. zák, §§ 44 a 51.
§ 52. Odpovedá § 49 platného zm. zákona.
§ 53.
Nová formulácia účinkov uplynutia lehôt predpísaných pre výkon práv zo zmenky.
§ 54.
Oprava vyššej moci (100 platného zm. zák.).
§ 55.
Novoty predpisov o zmenkovej intervencii.
§ 56.
Upravuje (v niektorých smeroch s novotami) prijatie pre česť.
§ 57.
V podstate shodný s § 55 platného zm. zák,
§ 58.
V podstate predpis § 56 platného zm. zák.
§ 59.
Zaplatenie pre česť s odchylným predpisom v porovnaní s § 58 platného zm. zákona.
§ 60.
Novoty v predpisoch o výkone práv pri čestnom zaplatení.
§ 61.
Predpis o nepovolanej intervencii pri čestnom zaplatení.
§ 62.
V podstate shodný s platným právom (por. § 52, ods. 2 a § 60, ods. 1.)
§ 63.
Nová úprava právneho postavenia čestného platiteľa, (por. doterajšie §§ 59, ods. l a 60 zm. zák,).
§ 64.
Všeobecný predpis o druhopisoch (doterajší § 64 zm. zák. inak upravený).
§ 65.
V podstate § 67 platného zm. zákona.
§ 66.
V podstate §§ 68 a 69 platného zm. zákona.
§§ 67 a 68.
V podstate doterajšie §§ 70—72 o zm. opis.
§ 69.
Shodný s § 78, ods. l platného zm. zák.
§ 70.
Novoty v predpisoch o premlčaní (doterajšie §§ 80—82 zmen. zákona).
§ 71.
Shodný s § 83, ods. 2 platného zmen. zákona.
§ 72.
V podstate doterajší § 99 zmen, zákona.
§ 73.
Predpisy o nezapočítavaní dňa, ktorého počína bežať lehota (por. § 30 platného zm. zák.).
§ 74.
Novota o neprístupnosti respektívnych dní (žiadna zmena oproti platnému právu).
§ 75.
Vytyčuje podstatné náležitosti vlastnej zmenky v shode so zásadami o náležitostiach cudzej zmenky (§ 1). Por. doterajší § 104 zm, zák.
§ 76. Obmena § 2 pre zmenku vlastnú.
§ 77.
Vypočítava rovnako ako 105 platného zm. zák. predpisy o zmenke cudzej, ktoré platia aj pre zmenku vlastnú.
§ 78.
V podstate shodný s platným právom (por. § 105, č. 3).
§ 79.
Ods. l shodný s § 94, ods. l platného zm. zákona. Ods. 2 je novinkou umožňujúcou zaviesť vl. nariadením protest poštovým úradníkom.
§ 80.
Náležitosti protestu (doterajší § 95 zm. zák.) s novotami vyplývajúcimi z nových predpisov zm. zák.
§ 81.
Predpis o vyhotovení protestu. Novota.
§ 82.
Novoty o proteste na žiadosť majiteľa opisu, a v prípade čiastočného prijatia zmenky (por. § 26, ods. 1).
§ 83.
Predpis o proteste proti niekoľkým osobám alebo proti tej istej osobe, od ktorej sa viac ráz požaduje plnenie. V platnom práve § 96 zm. zák.
§ 84.
Novota o zaplatení do rúk protestného orgánu.
§ 85.
Novota o pôsobnosti protestného orgánu (por. doterajší § 97 zm. zák.)
§ 86.
Obsahuje predpis o čase protestu (por. § 98 doterajšieho zm. zák.) s novotou.