§ 95.
(1) O každom vyšetrovacom úkone treba hneď spísať zápisnicu.
(2) Pri každom vyšetrovacom úkone má byť prítomný okrem vyšetrujúceho orgánu zapisovateľ.
(3) V zápisnici treba uviesť miesto a deň úkonu, mená zúčastnených osôb a musí byť z nej zjavné, že sa splnily podstatné formality konania. Obsah podstatných údajov treba zapísať doslovne.
(4) Zápisnicu treba zúčastneným osobám nakoľko sa ich týka prečítať alebo na prečítanie predložiť a ak je to potrebné aj pretlmočiť.
(5) Zápisnicu podpíšu vypočuté osoby, ako aj osoby, ktoré sa pri úkone zúčastnily, vyšetrujúci orgán, zapisovateľ a prípadne tlmočník. Ak vypočuté alebo zúčastnené osoby nevedia písať, opatria zápisnicu znakom ruky. V tomto prípade podpíše meno dotyčnej osoby zapisovateľ a poznamená, že sa tak stalo. Ak chýba podpis alebo znak ruky niektorej osoby, treba uviesť dôvod,
(6) V zápisnici sa nesmie nič škrabaním pozmeniť. Ak treba jednotlivé slová prečiarknuť, má sa to stať tak, aby zostaly čitateľné a na konci zápisnice treba uviesť, ktoré slová boly prečiarknuté, prípadne vpísané. Potrebné doplnenia treba uviesť na konci zápisnice.
§ 96.
Vyšetrovanie má vojenský prokurátor zastaviť
a) ak čin, ktorý bol predmetom vyšetrovania, nie je trestným činom,
b) ak pri trestných činoch, ktoré sa stíhajú len na návrh, oprávnený takýto návrh nepodal, alebo návrh, ktorý podľa zákona možno odvolať, odvolal,
c) ak o čine bol už skôr vynesený právoplatný rozsudok alebo zastavujúce usnesenie a nie sú dané podmienky, uvedené v ustanoveniach dielu XXII,
d) ak je tu iný dôvod, ktorý vylučuje zavedenie trestného konania, alebo ktorý vylučuje pričítateľnosť alebo trestateľnosť,
e) ak nie je možno očakávať výsledok od ďalšieho konania pre nedostatok dôkazov, alebo pre mimoriadne ťažkosti, s ktorými by sa mohly dôkazné prostriedky obstarať.
§ 97.
Vyšetrovanie má vojenský prokurátor skončiť, ak údaje sú dostatočné, aby obžalovací spis podal, alebo aby vec postúpil.
§ 98.
Ak obvinený po spáchaní trestného činu upadol do duševnej choroby, ktorá síce vylučuje pričítateľnosť, ale je vyliecľteľná, má vojenský prokurátor po skončení vyšetrovania suspendovať konanie do uzdravenia obvineného.
§ 99.
(1) O zastavení vyšetrovania, o postúpení a suspendovaní veci treba upovedomiť obvineného, ak bol vypočutý, a poškodeného.
(2) Poškodený môže podať proti usneseniu o zastavení vyšetrovania sťažnosť, a to ak nebol upovedomený o usnesení, do 30 dni od jeho vynesenia. V sťažnosti treba uviesť skutočnosti, ktoré odôvodňujú trestné stíhanie a dôkazy.
(3) Proti postúpeniu veci a suspendovaniu konania sa sťažnosť nepripúšťa.
DIEL XI. Výsluch obvineného.
§ 100.
(¹) Obvineného, ktorý je vojenskou osobou v činnej službe, treba predvolať na výsluch prostredníctvom nadriadeného veliteľstva.
(2) Zatknutý obvinený sa na výsluch predvádza.
(³) Iných obvinených treba zpravidla predvolať na výsluch predvolacím listom.
§ 101.
(1) Predvolací list musí obsahovať: meno predvolávajúceho úradu a predvolaného, miesto kam, deň a hodinu, kedy sa predvolaný má dostaviť, upozornenie, že bude vypočúvaný ako obvinený, a že ak nepríde, blude predvedený. Na predvolacom liste má byt úradná pečiatka a podpis predvolávajúceho orgánu,
(2) Ak osoba, ktorú treba vypočul, je vo verejnom úrade alebo službe, alebo v takom súkromnom podniku, kde vo verejnom záujme má byť zastúpená inou osobou, treba súčasne s predvolacím listom upovedomiť jej priameho predstaveného.
§ 102.
(1) Predvedenie obvinených, predvolaných podľa § 100, ods. 3, môže nariadi vyšetrujúci orgán, ak sa obvinený napriek riadnemu predvolaniu nedostavil a svoje nedostavenie neospravedlnil, alebo aj bez predchádzajúceho predvolania, ak sú tu dôvody, odôvodňujúce predbežné zatknutie (§ 114). Rozkaz na predvedenie má byť písomný a treba v ňom. presne označiť obvineného, uviesť čin za vinu mu kladený a dôvod predvedenia.
(2) O predvedenie obvineného treba r požiadať zpravidla bezpečnostné úrady alebo orgány.
(3) Vyšetrujúci orgán má predvedenú osobu hneď vypočuť. Ak to nie je možné, možno ju ponechať vo väzbe až do jej vypočutia, ale nie dlhšie ako 24 hodín.
§ 103.
(1) Pri výsluchu obvineného môžu byť prítomné len osoby podľa zákona na to povolané. Výsluch sa má konať spôsobom slušným a kľudným, zpravidla ústne. Vyšetrujúci orgán môže pri spletitých veciach povoliť obvinenému, aby pred odpoveďou na otázky nazrel do písomných poznámok.
(2) Ak obvinený má putá, treba mu ich pred výsluchom sňať, ak to nie je okoliu nebezpečné.
§ 104.
(1) Pred začatím výsluchu treba obvineného napomenúť, aby na otázky odpovedal určite, zreteľne a pravdive. Potom treba obvineného vypočuť o jeho osobných
pomeroch. Ak vzniknú pochybnosti o správnosti odpovede obvineného, alebo ak je to potrebné z iných dôvodov, treba osobné pomery obvineného zistiť.
(2) Pri obvinených, ktorí patria do vojenského sväzku, treba k spisom vždy pripojiť aj ich vojenské osobné doklady a treba sa ich vypýtať aj na spôsob ich vstupu do vojenského sväzku, ako aj na to, či vykonali vojenskú prísahu.
§ 105.
(1) Po vypočutí obvineného o osobných pomeroch treba mu všeobecne označiť trestný čin, z ktorého je obviňovaný a treba ho vyzvať, aby súvislé a vyčerpávajúcim spôsobom vypovedal o skutočnostiach, tvoriacich predmet obvinenia.
(2) Ďalšími otázkami treba sledovať len doplnenie výpovede, vysvetlenie nejasností a rozporov. Tieto otázky treba dávať tak, aby sa obvinený dozvedel o všetkých usvedčujúcich okolnostiach, nakoľko mu ich možno oznámiť bez nebezpečenstva, že sa konanie tým zmarí a tak, aby mal príležitosť ich vyvrátiť a sa ospravedlniť. Tie usvedčujúce okolnosti, ktoré obvinenému nebolo možno hneď oznámiť pre nebezpečenstvo zmarenia účelu konania, treba mu oznámiť, len čo toto nebezpečenstvo prestalo, ale v každom prípade pred skončením vyšetrovania.
(3) Ak uvedie skutočnosti a dôkazy pre svoju nevinu alebo pre miernejšie posudzovanie trestného činu, treba ich zistiť, respektíve vykonať, nakoľko ich obvinený zrejme neuvádza len preto, aby konanie preťahoval.
§ 106.
(1) Zpravidla treba dávať obvinenému otázky len k veci a podľa čajového postupu skutočností priamo tak, aby jedna z druhej vyplývala podľa príčinnej súvislosti. Neslobodno dávať otázky neurčité, nejasné, dvojsmyselné, úskočné, ako aj otázky, v ktorých je už pokyn pre obsah odpovede, alebo v ktorých sa skutočnosť obvineným nepriznaná berie už za priznanú alebo nedokázaná za dokázanú.
(2) Otázky, týkajúce sa okolností, ktoré iba odpoveďou obvineného sa majú zistiť alebo v ktorých sa mu podľa mena alebo iných ľahko poznateľných znakov označujú páchatelia, spoluvinníci, účastníci alebo nadržovatelia, ktorí majú byť iba zistení, je dovolené dať len vtedy, ak sa nepodarilo iným spôsobom získať od obvineného vyjadrenie o tom. V takomto prípade treba otázky doslovne zapísať do zápisnice.
(3) Aby sa od obvineného vymohla výpoveď alebo priznanie, nie je dovolené jemu alebo inému poskytovať dary alebo iné výhody, jemu alebo inému niečo sľubovať, predstierať, vyhrožovať, ani použiť iné donucovacie prostriedky.
§ 107.
Predmety, ktoré sa vzťahujú na trestný čin alebo obvineného usvedčujú, treba mu predložiť na rozpoznanie až vtedy, ak už bol vyzvaný, aby ich opísal; ak mu ich nemožno predložiť, treba ho k ním priviesť, aby ich rozpoznal. Ak vznikne pochybnosť o pravosti písma obvineného na nejakej listine, možno mu uložiť, aby napísal niekoľko slov alebo viet na rozpoznanie jeho písma, pričom však nie je dovolené použiť donucovacie prostriedky.
§ 108.
Ak obvinený po oznámení predmetu obvinenia vyhlásil, že je nevinný, avšak nechce sa obšírnejšie vyjadriť, nemajú sa mu dávať ďalšie otázky, V tomto prípade, ako aj vtedy, ak sa obvinený zdráha vypovedať vôbec, alebo na určité otázky, alebo ak sa robí hluchým, nemým, choromyseľným alebo slabomyseľným a ak vypočúvajúci orgán nadobudne presvedčenie, že sa pretvaruje, má ho upozorniť, že sa tým nevyhne trestnému konaniu a poškodzuje svoju obhajobu.
§ 109.
Ak sa neskoršie výpovede obvineného odchyľujú od skorších výpovedí, najmä ak
obvinený odvolá svoje doznanie, treba sa ho opýtať na príčinu týchto rozporov.
§ 110.
(1) Ak sa výpoveď obvineného v podstatných veciach odchyľuje od údajov svedka, spolupáchateľa, spoluvinníka, účastníka alebo nadržovateľa, možno tieto osoby s obvineným konfrontovať už za vyšetrovania len v prípade, ak sa rozpor inak nemôže vysvetliť, alebo ak je obava, že konfrontácia na hlavnom pojednávaní nebude možná.
(2) Žiadosti obvineného, aby bol konfrontovaný so spolupáchateľom, spoluvinníkom, účastníkom alebo nadržovateľom, prípadne so svedkom už za vyšetrovania, treba vyhovieť, ak to nie je spojené s ťažkosťami alebo prieťahom konania.
(3) Viac ako dve osoby súčasne a viac ako o jednej okolnosti naraz nemožno konfrontovať.
§ 111.
Ak obvinený pri výsluchu vypovedá o takých trestných činoch, pre ktoré nebolo vyšetrovanie ešte zavedené, alebo ak sa prizná k takýmto trestným činom, treba o tom upovedomiť vojenského prokurátora, ak tento nekoná výsluch sám.
DIEL XII.
Predbežné zatknutie a vyšetrovacia väzba.
§ 112.
O tom, či obvineného pre zavedenie trestného konania treba predbežne pozbaviť služby, rozhoduje nadriadený veliteľ.
§ 113.
Ak je obvinený v činnej vojenskej službe, môže nadriadený veliteľ na návrh vojenského prokurátora alebo súdu nariadiť, aby sa až do ukončenia trestného konania zdržoval v sídle súdu.
§ 114.
(1) Predbežne zatknutý nech je ten, kto je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin, stíhaný trestom smrti, doživotnou
stratou slobody alebo trestám na slobode, prevyšujúcim 10 rokov.
(2) Proti tomu, kto je dôvodne podozrivý, že spáchal iný trestný čin stíhaný trestom na slobode, možno predbežné zatknutie nariadiť len v týchto prípadoch:
a) ak bol pristihnutý pri spáchaní trestného činu a nie je možné jeho totožnosť hneď zistiť;
b) ak utiekol alebo robil prípravy na útek, ak sa skrýval preto, aby sa vyhol trestnému konaniu a neskoršie sa dobrovoľne neprihlásil; taktiež ak pre veľkosť trestu alebo z iných vážnych dôvodov možno sa obávať jeho úteku;
c) ak sa snažil pôsobiť na svedkov, znalcov, alebo spoluobvinených, aby zabránil alebo prekážal v zistení pravdy, alebo ak sa snažili inak sťažovať trestné konanie, najmä ničením, zmenou alebo ukrývaním stôp trestného činu, alebo ak je odôvodnená obava, že by tak mohol urobiť;
d) ak za trestného konania proti nemu zavedeného spáchal nový zločin alebo prečin, alebo ak je tu odôvodnená obava, že by takýto čin spáchal, prípadne ak spáchaním takéhoto činu vyhrážal.
(3) Predbežné zatknutie, ktoré sa nariadilo len na základe ods. 2, písm. a), nesmie trvať dlhšie ako 48 hodín.
(4) V prípade trestného činu, ktorý sa stíha len na návrh, nemožno nariadiť predbežné zatknutie pred podaním návrhu.
§ 115.
(1) Predbežné zatknutie nariaďuje nadriadené veliteľstvo obvineného alebo miestne veliteľstvo.
(2) Pri nebezpečenstve z prieťahu môže predbežné zatknutie nariadiť aj vojenský prokurátor alebo súd.
(3) O nariadení predbežného zatknutia treba vydať písomné rozhodnutie, v ktorom treba — nakoľko možno — presne označiť zatknutú osobu, trestný čin, ktorý sa jej kladie za vinu, zákonný dôvod zatknutia a úrad, na ktorý sa má zatknutý predviesť.
(4) Rozhodnutie treba vyhlásiť zatknutému pri jeho zatknutí, respektíve pri jeho predvedení na úrad.
(5) Zatknutého treba vypočuť najneskoršie do 24 hodín po zatknutí.
§ 116.
Ak vyjde najavo, že zatknutá osoba podlieha právomoci občianskeho trestného súdu, treba ju hneď, najneskôr do 48 hodín, odovzdať najbližšiemu občianskemu súdu, prípadne štátnemu zastupiteľstvu.
§ 117.
(1) Bezpečnostné úrady a orgány sú oprávnené zatknúť vojenskú osobu v činnej službe, ak sú tu zákonné dôvody, ktoré odôvodňujú zatknutie občianskych osôb, len v prípade nevyhnutnosti a vtedy, ak nemožno včas zastihnúť vojenského predstaveného alebo vojenskú stráž.
(2) Pre zatknutie osôb podliehajúcich vojenskej súdnej právomoci bezpečnostnými úradmi alebo orgánmi platia tie isté predpisy, ako pre zatknutie osôb, ktoré podliehajú občianskej trestnej súdnej právomoci.
(3) Ak zatknutý nebude prepustený, treba ho bezodkladne odovzdať najbližšiemu vojenskému veliteľstvu, ktoré ho má hneď vypočuť a ak niet dôvodov pre ďalšiu väzbu, — hneď ho prepustiť,
§ 118.
Ak pri trestnom čine, ktorý spáchal väčší počet osôb, nemožno hneď vinníka zistiť, možno zatknúť všetky osoby, podliehajúce vojenskej súdnej právomoci, ktoré boly prítomné pri spáchaní trestného činu, ak len ich nevina nie je zrejmá.
§ 119.
P) Nariadenie predbežného zatknutia treba hlásiť vojenskému prokurátorovi súčasne s trestným oznámením (§ 71); ak bolo nariadené až po podaní trestného oznámenia, — hneď po jeho nariadení.
(2) Vojenský prokurátor nariadi prepustenie zatknutého, alebo nariadi proti nemu vyšetrovaciu väzbu.
§ 120.
Vyšetrovaciu väzbu možno nariadiť len proti obvinenému, proti ktorému sa nariadilo vyšetrovanie, alebo na ktorého bol podaný obžalovací spis, a to len v týchto prípadoch:
a) ak ide o trestný čin, stíhaný trestom smrti, doživotnou stratou slobody alebo trestom na slobode prevyšujúcim 10 rokov,
b) ak ide o iný trestný čin, stíhaný trestom na slobode a je splnený niektorý dôvod uvedený v § 114, ods. 2, písm. b) až d).
§ 121.
(1) Vyšetrovaciu väzbu nariaďuje vojenský prokurátor a po podaní obžalovacieho spisu rozhodujúci súd.
(2) O nariadení vyšetrovacej väzby treba vydať písomné rozhodnutie, v ktorom sa má presne označiť osoba, ktorá má byť vzatá do vyšetrovacej väzby, trestný čin jej za vinu kladený a zákonný dôvod vyšetrovacej väzby,
(3) Rozhodnutie treba vyhlásiť obvinenému, ak je vo väzbe, hneď po nariadení vyšetrovacej väzby, ináč hneď po jeho predvedení.
(4) Obvineného treba vypočuť najneskôr do 24 hodín po uvalení vyšetrovacej väzby.
§ 122.
(1) Predbežné zatknutie sa vykoná v miestnosti, ktorú určí ten, kto zatknutie nariadil, prípadne v súdnej väznici.
(2) Osobu, proti ktorej bola nariadená vyšetrovacia väzba, treba hneď odovzdať do vojenskej väznice, ak sa lak už nestalo.
§ 123.
Pri výkone predbežného zatknutia a vyšetrovacej väzby treba brať ohľad na osobu a česť obvineného. Zatknutého možno inak obmedzovať len nakoľko je to potrebné na zabezpečenie účelu uväznenia a na dodržanie poriadku vo väznici.
§ 124.
(1) Kto je v predbežnom zatknutí alebo vyšetrovacej väzbe, má byť od ostatných väzňov — nakoľko je to možné — oddelený, a nemá byť väznený spolu s osobami už právoplatne odsúdenými. Môže si na svoje útraty obstarať pohodlie a vykonávať práce, primerané svojej hodnosti alebo stavu, nakoľko sú slúčiteľné s účelom väzby, s poriadkom vo väznici a neohrozujú bezpečnosť.
(2) Vojenský prokurátor, prípadne pri predbežnom zatknutí veliteľ, ktorý zatknutie nariadil, dozerá na korešpondenciu zatknutého, na jeho zásielky a návštevy. Po podaní obžalovacieho spisu vykonáva tento dozor predseda senátu, respektíve samosudca.
§ 125.
Zatknutého možno spútať len pre zvláštnu nebezpečnosť jeho osoby v záujme bezpečnosti ľudí, ako i pre pokus alebo prípravu na útek, a to vždy len na čas nevyhnutnej potreby.
§ 126.
Predbežné zatknutie a vyšetrovaciu väzbu treba hneď zrušiť, ak niet dôvodov pre ich ďalšie trvanie, a treba sa vždy starať o to, aby boly čo najkratšie.
§ 127.
(1) Predbežné zatknutie môže zrušiť veliteľstvo, ktoré ho nariadilo, veliteľstvo tomuto nadriadené a vojenský prokurátor. Zrušenie predbežného zatknutia treba hneď hlásiť vojenskému prokurátorovi, ak nm bolo trestné oznámenie už zaslané.
(2) Vyšetrovaciu väzbu môže zrušiť vojenský prokurátor, vojenský súd, rozhodujúc o sťažnosti, podanej proti vyšetrovacej väzbe, respektíve rozhodujúci súd.
DIEL XIII. Svedkovia.
§ 128.
(1) Ako svedkov, nakoľko sa ich výsluch ukazuje potrebným, treba predvolať osoby, o ktorých možno predpokladať, že majú o trestnom čine alebo o skutkových okolnostiach, dôležitých pre trestné konanie, vedomosť zakladajúcu sa na bezprostrednom pozorovaní.
(2) Ak zákon nerobí výnimky, musí sa každý, kto je predvolaný ako svedok, dostaviť a podľa svojej vedomosti svedčiť.
§ 129.
(1) Vojenské osoby v činnej službe predvolávajú sa ako svedkovia služobným opatrením.
(2) Iné osoby treba predvolať predvolacím listom, v ktorom treba poukázať aj na zákonné následky nedostavenia sa.
(3) Ustanovenie § 101, ods. 2 platí obdobne aj v tomto prípade.
§ 130.
(1) Ak bol svedok, podliehajúci občianskej trestnej súdnej právomoci, predvolaný k vojenskému prokurátorovi alebo k vojenskému súdu, ale sa nedostavil, alebo sa bez povolenia z miesta výsluchu vzdialil, treba o jeho predvedenie a potrestanie požiadať okresný súd jeho bydliska alebo pobytu, ktorý má proti nemu podľa predpisov preň platných zakročiť, ako keby išlo o neposlúchnutie predvolania v konaní pred ním. V naliehavom prípade možno o predvedenie požiadať tiež bezpečnostný úrad.
(2) Ak sa svedok nedostaví ani na nové predvolanie v tom istom konaní, možno ho znovu potrestať.
(3) Svedka netreba trestať ak svoje nedostavenie sa dostatočne ospravedlní. Ak sa svedok dodatočne náležité ospravedlní, treba uložený trest, prípadne aj rozkaz na predvedenie zrušiť.
§ 131.
(1) Vojenské osoby v činnej službe, ktoré odopierajú svedčiť alebo složiť svedeckú prísahu bez zákonného dôvodu, treba oznámiť ich nadriadenému veliteľstvu, ktoré ich donúti primeranými disciplinárnymi trestmi na splnenie zákonných povinností. Nadriadené veliteľstvo nesmie skúmať, či výpoveď alebo složenie prísahy odoprel svedok bez zákonného dôvodu. Disciplinárne potrestanie možno aj opakovať, ale väzba nesmie trvať dlhšie ako konanie vo veci samej a nikdy nesmie presahovať úhrnom 6 mesiacov pri zločinoch a 3 mesiace pri prečinoch a priestupkoch.
(2) Osoby, podliehajúce občianskej trestnej súdnej právomoci, ktoré odopierajú svedčiť, alebo složiť svedeckú prísahu, treba oznámiť okresnému súdu ich bydliska alebo pobytu, ktorý má proti ním podľa predpisov preň platných zakročiť, ako keby svedectvo alebo prísahu odoprely pred ním.
(3) Ak sa svedok dopustí neprístojností pri vypočúvaní, má ho vypočúvajúci orgán napomenúť. Ak svedok, podliehajúci vojenskej disciplinárnej právomoci, chová sa neslušne, má ho vypočúvajúci orgán oznámiť jeho nadriadenému veliteľstvu, podľa okolnosti ho dať aj zatknúť a odovzdať tomuto veliteľstvu. Ak učiní tak iný svedok, môže mu vypočúvajúci orgán uložiť peňažný trest do Ks 500, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na väzenie do päť dní. O vymáhanie peňažného trestu, prípadne o výkon náhradného trestu na slobode treba požiadať okresný súd, príslušný podľa bydliska respektíve pobytu potrestaného svedka,
§ 132.
O výsluch svedkov, ktorí nepodliehajú vojenskej súdne; právomoci a zdržujú sa v cudzine, treba požiadať zpravidla príslušný cudzí súd. Ak je potrebné, aby sa taký svedok osobne dostavil, možno ho predvolať prostredníctvom Ministerstva národnej obrany, ale nesmú sa proti nemu použiť donucovacie prostriedky.
§ 133.
Ak je svedok vypočúvaný na základe požiadania, požiadaný súd (úrad) je povinný rozšíriť výsluch podľa jeho výsledku aj na okolností, ktoré nie sú uvedené v požiadaní, ale sú pre vec dôležité.
§ 134.
(1) Pod zmätočnosťou nemožno ako svedka vypočuť:
a) duchovného o tom, čo mu niekto vyjavil pri spovedi alebo inak pod záväz-- kom mlčanlivosti, spojeným s povolaním duchovného,
b) osobu vo vojenskej alebo v inej verejnej službe alebo osobu, ktorá z takejto služby vystúpila, ak by svedectvom porušila povinnosť služobného alebo úradného tajomstva a jej príslušné veliteľstvo alebo nadriadený úrad neoslobodil ju od tohto záväzku,
c) obhajcu o tom, čo mu oznámil obvinený ako svojmu obhajcovi.
(2) Pre členov vlády a predsedu Najvyššieho účtovného kontrolného úradu udeľuje oslobodenie prezident republiky.
(3) Vypočúvajúci orgán požiada z úradnej moci priamo príslušné nadriadené veliteľstvo alebo úrad o udelenie oslobodenia.
(4) Oslobodenie možno odoprieť len, ak sa jeho udelenia protiví verejnému záujmu.
§ 135.
Od povinnosti svedčiť sú oslobodení a môžu tiež pri výsluchu ďalšiu výpoveď odoprieť:
a) príbuzní alebo sošvagrení obvineného v pokolení vzostupnom alebo sostupnom, príbuzní v pokolení pobočnom až do bratanca (sesternice) vpočítane, jeho manžel (manželka), snúbenec (snúbenica), súrodenec jeho manžela (manželky), manžel (manželka) jeho súrodenca, jeho osvojiteľ (osvojiteľka) alebo osvojené dieťa, jeho pestún (pestúnka) alebo chovanec (chovanica), jeho poručník (poručníčka) alebo poručenec (poručnica), jeho opatrovník (opatrovníčka) alebo opatrovanec (opatrovnica), a to aj keď manželstvo, ktoré založilo takýto príbuzenský alebo švagrovský pomer, už netrvá,
b) advokát, verejný notár, lekár, lekárnik, pôrodná asistentka a ich pomocník o tom, čo im bolo sverené v tejto ich vlastnosti, v dôvere spojenej s ich povolaním, vyjmúc, že by ich osoba, ktorá im to sverila, oslobodila od povinnosti zachovať tajomstvo,
c) volič o tom, akým spôsobom vykonal svoje tajné volebné právo.
§ 136.
Prezident republiky je oslobodený od povinnosti svedčiť o veciach súviciacich s jeho úradom aj keď prestal byt prezidentom republiky.
§ 137.
(1) Poslanci môžu svedčiť o veciach, o ktorých sa dozvedeli vo svojej poslaneckej funkcii, len so súhlasom predsedníctva Snemu, a to i keď nie sú už členmi Snemu.
(2) Členovia Štátnej rady môžu svedčiť
o veciach, o ktorých sa dozvedeli v svojej funkcií, len so súhlasom Štátnej rady, a to
i keď nie sú už jej členmi.
§ 138.
(1) Osoby, uvedené v §§ 135 až 137 treba pred ich vypočutím alebo hneď, ako dotyčný pomer vyjde najavo upozorniť, zle nie sú povinné svedčiť. Ich vyjadrenie treba pojať do zápisnice. Takýto svedok môže aj za vypočutia vyhlásiť, že nechce svedčiť, čím sa stáva celá jeho výpoveď zmätočnou.
(2) Ak nebol svedok upozornený podľa ods. l a výslovne sa nezriekne práva na oslobodenie svedčiť, je výpoveď zmätočná.
(3) Osoby uvedené v §§ 135 až 137 nemožno prinútiť v smysle § 131 vykonať prísahu ani vtedy, ak neodoprú svedeckú výpoveď. Ak tieto osoby odoprú vykonať prísahu, treba to uviesť v zápisnici.
§ 139.
Ak je svedok v pomere uvedenom v §
135, písm. a) len k jednému alebo k niekolkým zo spoluobvinených, môže odoprieť svedectvo ohľadom ostatných len vtedy, ak nemožno výpoveď oddeliť.
§ 140.
0) Svedka nemožno nútiť, aby svedčil alebo odpovedal na otázku, ak by z toho vznikla pre neho alebo jeho príslušníka
[§ 135, písm. a)] značná škoda, hanba alebo nebezpečenstvo trestného stíhania. Svedok môže tiež za vypočutia vyhlásiť, že z týchto dôvodov nechce ďalej vypovedať. (2) Dôvod odopretia svedectva, ak je to potrebné, musí sa spravdepodobniť. Spravdepodobneníe môže sa stať aj prísahou alebo slávnostným vyhlásením.
§ 141.
Svedkov, ktorí sa pre telesnú slabosť alebo chorobu nemôžu dostaviť, možno vypočuť v byte.
§ 142.
(1) Ak o výsluch bol požiadaný občiansky trestný súd, platia preň ustanovenia občianskeho trestného poriadku.
(2) Pre výsluch osôb, ktorým podľa medzinárodného práva prislúcha exteritorialita alebo osobné oslobodenie, platia zásady medzinárodného práva, medzištátne smluvy a zvyklosti.
§ 143.
Každého svedka treba vypočúvať zpravidla oddelene, v neprítomnosti iných osôb.
§ 144.
(1) Pred vypočutím treba svedka napomenúť, že je povinný na všetky otázky vypovedať pravdu podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, nič nezamlčať a tak vypovedať, aby svoju výpoveď mohol a. j prísahou potvrdiť; treba ho tiež upozorniť, že ak by svedčil nepravdivé, dopustil by sa trestného činu.
(2) Potom sa treba svedka opýtať na jeho meno, vek, miesto narodenia, náboženstvo, rodinný stav, povolanie, bydlisko, na jeho rodinný prípadne iný pomer k obvinenému alebo k iným osobám, zúčastneným na trestnej veci, a podľa okolností tiež na to, či mu nevznikla z trestného činu, ktorý je predmetom trestného konania, škoda.
§ 145. (1) Po všeobecných otázkach treba