svedkovi poskytnúť možnosť, aby mohol súvislé vypovedať všetko, čo o veci vie. Ďalšími otázkami treba doplnil prípadné medzery a objasniť okolnosti, ktoré sú predmetom-dokazovania, najmä aj základ, z ktorého svedok čerpá svoje vedomosti. Vyhýbať sa treba podľa možnosti zmienke o takej skutočnosti, ktorú treba zistiť až odpoveďou svedka.
(2) Výsluch treba vykonať tak, aby svedok bol podľa možnosti vypočutý naraz o všetkom, o čom má vypovedať.
(3) Svedok je povinný vypovedať ústne. Ak to potrebuje na. podporu svojej pamäti, možno mu dovoliť, aby pred odpoveďou nazrel do písomných záznamov.
(4) V prípadoch, uvedených v §§ 90 a 92 vypočúvajúci orgán nepripustí otázky, ktoré odporujú zákonu alebo sú pre obžalobu a obhajobu bezpochyby zbytočné.
§ 146.
(1) Ak má byť výpoveďou zistená totožnosť nejakej osoby alebo predmetu, treba svedka vyzvať, aby ich opísal; osobu alebo predmet mu treba ukázať až potom.
(2) Ak sa vypočutie vzťahuje na skutočností, po ktorých zostane stopa, možno svedka doviesť na miesto, kde stopy sú alebo boly.
§ 147.
(1) Konfrontácia pripúšťa sa zpravidla až na hlavnom pojednávaní.
(2) Ak vypovedajú obvinený a svedok alebo svedkovia odlišne o podstatných okolnostiach a ak nemožno rozpory inakšie objasniť, alebo ak je obava, že konfrontáciu nebude možno vykonať na hlavnom pojednávaní, môžu byť obvinený a a svedok alebo svedkovia už za vyšetrovania konfrontovaní.
(3) Viac ako dve osoby súčasne a viac ako o jednej okolnosti naraz nemožno konfrontovať.
§ 148.
(1) Svedkovia sa berú do prísahy zpravidla až na hlavnom pojednávaní.
(2) Ak sa možno dôvodne obávať, že niektorý svedok pre chorobu, pre nestálosť pobytu alebo z iných dôvodov sa nebude môcť dostaviť na hlavné pojednávanie, alebo ak jeho dostavenie sa na hlavné pojednávanie bolo by spojené s veľkými ťažkosťami, alebo ak vyšetrujúci orgán z dôležitých dôvodov pokladá prísahu svedka za potrebnú, najmä preto, lebo len takto možno zistiť úplnú pravdu, možno svedka vziať do prísahy už za vyšetrovania. Dôvod prísahy treba poznačiť v zápisnici.
§ 149.
Svedka nemožno vziať pod zmätočnosťou do prísahy:
a) ak je proti nemu podozrenie, že čin, o ktorom je vypočúvaný, spáchal sám, alebo že sa na ňom zúčastnil ako spoluvinník, účastník alebo nadržovateľ,
b) ak bol odsúdený pre krivé svedectvo alebo pre krivú prísahu, hoci si trest už odpykal,
c) ak nedovŕšil v deň vypočutia 14. rok svojho veku,
d) ak pre svoju telesnú alebo duševnú vadu nemohol sa dozvedieť pravdu, alebo ju nemôže vyjaviť, alebo ak nemá náležitý pochop o podstate a dôležitosti prísahy pre nevyvinutý alebo slabý rozum,
e) ak vysvitne, že je s obvineným v takom nepriateľstve, pre ktoré je pochybná pravdivosť jeho výpovedi proti obvinenému,
f) ak vyjde najavo, že jeho výpoveď o niektorej podstatnej okolnosti je nepravdivá a nemožno dokázať, že nepravdivú výpoveď urobili len z omylu,
§ 150.
(1) V odôvodnených prípadoch možno pominúť prísahu svedka,
a) ktorý je k obvinenému v pomere uvedenom v § 135, písm. a),
b) ktorý prejavuje váhavosť čo do podstaty svojej výpovede,
c) proti ktorému je zavedené trestné konanie pre zločin alebo prečin, spáchaný zo ziskuchtivosti, alebo ktorý bol pre takýto zločin alebo prečin odsúdený.
(2) O lom, či má byť poškodený vzatý do prísahy, rozhoduje vyšetrujúci orgán, respektíve po podaní obžalovacieho spisu súd podľa volného uváženia.
§ 151.
(1) Svedkovia skladajú prísahu až po vypočutí. Pred prísahou treba sa svedka opýtať, či má niečo k svojej výpovedi dodať, alebo či chce na nej niečo pozmeniť.
(2) Pred složením prísahy treba svedka upozorniť na závažnosť prísahy a následky krivej prísahy. Svedok hluchý alebo hluchonemý sa upozorni na to písomne, prípadne — ak nevie čítať — znakomluvou s pribraním tlmočníka, ktorého treba predtým vziať do prísahy.
(3) Svedka, ktorý už bol vo veci vzatý do prísahy, treba upozorniť pred jeho neskorším vypočutím na účinnosť už vykonanej prísahy. V tomto prípade svedok potvrdí svoju výpoveď odvolaním sa na složenú už prísahu, čo má účinnosť prísahy.
(4) Prísaha svedkov znie: "Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že som vypovedal podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia len pravdu a že som z nej nič nezamlčal. Tak mi Pán Boh pomáhaj. "
(5) Ak tvrdí svedok, že prísaha odporuje jeho presvedčeniu, vykoná namiesto prísahy slávnostné vyhlásenie, ktoré znie: "Vyhlasujem na svoju česť a svedomie, že som vypovedal podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia len pravdu a že som z nej nič nezamlčal".
§ 152.
(1) Svedok skladá prísahu zpravidla ústne tak, že opakuje predpísanú prísažnú formulu, držiac pravú ruku na srdci.
(2) Nemý a hluchonemý, ak vie čítať a písať, složí prísahu tak, že podpíše text prísahy; svedok hluchý prečíta text prísahy.
(3) Ak hluchý, nemý a hluchonemý nevie čítať a písať, prisahá znakomluvou s pribraním tlmočníka, ktorého treba predtým vziať do prísahy.
DIEL XIV. Ohliadka a znalci.
1. Všeobecné ustanovenia,
§ 153.
(1) Ak je potrebné pre zistenie alebo pre objasnenie skutkových okolností, dôležitých pre trestnú vec, osobné pozorovanie, treba vykonať ohliadku. K ohliadke treba pribrať aj obvineného a inú osobu, ak je to potrebné pre rozpoznanie vecí, ktoré majú byť ohliadnuté, alebo na objasnenie.
(2) O práve poškodeného, obvineného, obhajcu a vojenského prokurátora pri ohliadke a pri vypočutí znalcov platia §§ 91 a 98.
§ 154.
(1) Stav jestvujúci pri ohliadke treba verme zistiť.
(2) V zápisnici o ohliadke treba presne a podrobne uviesť ohliadnuté predmety, zjavy a stopy. K zápisnici treba pripojiť náčrty, prípadne aj výkresy a fotografické snímky.
§ 155.
(1) Ak posúdenie skutočností, ktoré sú pre trestnú vec dôležité, vyžaduje odborné znalosti, treba použiť znalcov.
(2) Zpravidla treba pribrať dvoch znalcov. Jedného znalca stačí pribrať, ak druhého ťažko nájsť, ak je nebezpečensto z prieťahu, alebo ak ide o posúdenie skutočností menej dôležitých.
(3) Voľba znalcov prislúcha vyšetrujúcemu orgánu. Zpravidla treba pribrať za znalcov vojenské osoby v činnej službe.
(4) Voľbu znalcov možno sveriť aj inému úradu alebo ústavu.
(5) O znalecký posudok možno tiež požiadať verejný úrad alebo verejný ústav, ktorý je povolaný podávať takéto posudky. Tento úrad alebo ústav má pomenovať osoby, ktoré posudok podaly.
§ 156.
Pod zmätočnosťou znaleckého posudku nemožno použiť za znalcov osoby,
a) ktoré ako svedkovia nemôžu byť vypočuté podľa § 134, alebo do prísahy vzaté podľa § 149,
b) ktoré sú s obvineným alebo poškodeným v pomere uvedenom v § 135, písm, a),
c) ktoré sa dozvedely o okolnosti, ktorá má byť znalecky posúdená, spôsobom uvedeným v § 135, písm. b),
d) ak ide o prípady uvedené v § 140,
e) ktoré boly trestným činom, o ktorý ide, poškodené alebo ohrozené.
§ 157.
(1) Ak obvinený, obhajca a vojenský prokurátor, upovedomení podľa § 91, ods. 2 a § 92, ods. l, podajú opodstatnené námietky proti znalcovi a ak nie je nebezpečenstvo z prieťahu, treba ho pominúť a pribrať iného znalca,
(2) Po začatí ohliadky pripúšťa sa námietka len na základe dôvodov vylučujúcich (§ 156).
§ 158.
(1) Znalec nemôže súčinnosť odoprieť, ak je v odbore, potrebnom pre ohliadku, ustanovený ako stály znalec, alebo, ak prevádza tento odbor zárobkové a nie sú tu dôvody vylučujúce.
(2) Ak sa necíti znalec dostatočne spôsobilým vykonať ohliadku alebo podať posudok, alebo ak udá iný vážny dôvod, môže ho vyšetrujúci orgán — ak nejde o naliehavý prípad — oslobodiť od tejto povinnosti.
(3) Vyšetrujúci orgán môže zo závažných dôvodov hocikedy aj z úradnej moci pozbaviť znalca ďalšej funkcie vo veci.
(4) O vylúčení, pominutí alebo oslobodení znalca rozhoduje s konečnou plátno-
sťou vyšetrujúci orgán, ktorý ho ustanovil. Osobu vo vojenskej alebo inej verejnej službe nemožno použiť za znalca, ak sa jeho nadriadené veliteľstvo (úrad) osvedčí, že to odporuje záujmom služby.
§ 159.
O znalcoch, ktorí neposlúchnu predvolanie, alebo bez zákonného dôvodu odopierajú súčinnost pri ohliadke, podať posudok, alebo složiť prísahu, alebo ktorí sa neprístojne chovajú, platia obdobne ustanovenia §§ 130 a 131.
§ 160.
(1) Pred začatím znaleckých úkonov treba sa opýtať znalca na jeho meno, vek, miesto narodenia, náboženstvo, rodinný stav, povolanie (zamestnanie), bydlisko, na jeho rodinný prípadne iný pomer k obvinenému alebo k iným osobám, zúčastneným na trestnej veci. Potom mu treba pripomenúť závažnosť znaleckej prísahy a následky krivého znaleckého posudku a krivej znaleckej prísahy.
(2) Po napomenutí uvedenom v ods. l treba znalca vziať do prísahy.
(3) Znalca, ktorý už vykonal prísahu vo veci, treba pred jeho neskorším posudkom upozorniť na účinnosť už vykonanej prísahy. V tomto prípade znalec podá svoj posudok s odvolaním sa na složenú už prísahu, čo má účinnosť prísahy.
(4) Znalec skladá prísahu zpravidla ústne tak, že opakuje predpísanú prísažnú formulu a pritom svoju pravú ruku drží na srdci.
(5) Prísaha znalca znie: "Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že podám svoj znalecký posudok na základe svojho pozorovania verne a nestranne podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tak mi Pán Boh pomáhaj".
(6) Stáleho znalca, ktorý ako taký prísahu už složil, treba namiesto prísahy upozorniť na už složenú prísahu.
(7) Ak znalec tvrdí, že prísaha odporuje jeho presvedčeniu, vykoná namiesto prísahy slávnostné vyhlásenie, ktoré znie: ,, Vyhlasujem na svoju česť a svedomie, že podám svoj znalecký posudok na základe
svojho pozorovania verne a nestranne podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia".
§ 161.
Ak znalci o to požiadajú, možno im o niektorých okolnostiach dať potrebné vysvetlenia zo spisov, alebo im možno vydať spisy veci sa týkajúce, prípadne ich časť. Na žiadosť znalcov možno vypočuť aj nových svedkov, alebo znovu vypočuť už vypočutých svedkov. Znalci môžu pri takomto vypočutí so svolením vyšetrujúceho orgánu dávať svedkom priamo otázky.
§ 162.
Vyšetrujúci orgán vedie ohliadku, označí predmety znaleckej ohliadky a určí otázky, na ktoré sa má vzťahovať znalecký posudok. Otázky — nakoľko je to možné — treba určiť so zreteľom na návrh poškodeného, obvineného a obhajcu, prípadne — ak ohliadku nekoná sám vojenský prokurátor — aj vojenského prokurátora.
§ 163.
(1) Predmet ohliadky treba ohliadnuť zpravidla v prítomnosti vyšetrujúceho orgánu.
(2) Prítomnosť vyšetrujúceho orgánu a iných úradných osôb nie je potrebná, ak ohľad na cudnosť odôvodňuje, aby sa vzdialily, alebo ak možno podstatu a akosť predmetu ohliadky zistiť len pozorovaním alebo pokusmi, trvajúcimi dlhší čas. V poslednom prípade, ako aj vtedy, ak sa predmety pokusmi znalcov skúšané zničia alebo zmenia, treba znalcom odovzdať — nakoľko je to možné — len časť týchto predmetov, zbytok treba ponechať v úschove.
(3) Ak vyšetrujúci orgán nie je prítomný pri ohliadke alebo jej časti, má sa vhodným spôsobom postarať o to, aby sa zaistila hodnovernosť znaleckého zisťovania.
(4) Opatrenia uvedené v ods. l až 3 treba v zápisnici o ohliadke uviesť.
§ 164.
(1) Skutkové zistenia, ktoré môžu byť podkladom znaleckého posúdenia a podľa možnosti aj posudok treba hneď zapísať do zápisnice. Ak znalci nemôžu podať posudok hneď, vyšetrujúci orgán im určí primeranú lehotu na podanie písomného posudku.
(2) Ak účinkovalo niekoľko znalcov, treba im dovoliť, aby sa pred padaním posudku medzi sebou poradili.
§ 165.
Ak je posudok znalca nejasný, neurčitý, neúplný alebo odporuje sám sebe, prípadne skutkovým zisteniam, alebo ak sa znalci rozchádzajú vo svojom posudku o závažných skutočnostiach, alebo ak je dôvodná pochybnosť o správnosti posudku, treba znalcom uložiť, aby podali vysvetlenie a — keby to neviedlo k výsledku — vyžiadať posudok iných znalcov, prípadne aj po vykonaní novej ohliadky a po doplnení skutkových zistení. Ak ide o posudok znalcov-lekárov, možno vyžiadať v takomto prípade posudok od vojenského zdravotníckeho poradného sboru.
§ 166.
Ak je potrebné, môže vyšetrujúci orgán požiadať o podanie znaleckého posudku štátny úrad, ústav alebo orgán, ktorý je povolaný podávať takéto posudky.
2. Ohliadka mŕtvoly a pitvanie. § 167.
(1) Ohliadku mŕtvoly a pitvanie treba vykonať, ak vznikne podozrenie, že smrť bola spôsobená trestným činom.
(2) Ak je mŕtvola už pochovaná, treba nariadiť exhumáciu a pitvu, ak podľa názoru znalcov možno očakávať ešte výsledok od ohliadky a pitvy.
(3) Totožnosť mŕtvoly treba pred pitvou podľa možnosti zistiť, najmä vypočutím osôb, ktoré zomrelého poznaly. Neznámu mŕtvolu treba, nakoľko je to možné, pred pitvou fotografovať.
§ 168.
Pri ohliadke mŕtvoly má vyšetrujúci orgán dbať na to, aby sa presne zaznačily poloha a stav mŕtvoly, miesto kde, a šaty, v ktorých bola nájdená, a má pozornosť venovať všetkému, čo podľa okolností môže mať význam pre objasnenie prípadu. Podľa možnosti treba vyhotoviť pri ohliadke aj fotografie.
§ 169.
(1) Pre ohliadku mŕtvoly a pre pitvu treba použiť dvoch lekárav-znalcov,
(2) Nemožno použiť lekára, ktorý liečil zomrelého pred smrťou, ale na príkaz vyšetrujúceho orgánu je povinný sa dostaviť a dať potrebné vysvetlenie, nakoľko je to možné ešte pred pitvou.
§ 170.
(1) V posudku znalcov treba vysloviť, čo bolo priamou príčinou smrti a čo vyvolalo túto príčiny.
(2) Ak možno na mŕtvole pozorovať úraz, treba zistiť najmä, či tento úraz spô-
sobil niekto iný a keď áno, akým nástrojom, akým spôsobom a v akom čase pred nastalou smrťou, a či tento úraz bol príčinou smrti.
(3) Ak ide o niekoľko úrazov, treba zistiť aj to, či boly všetky spôsobené tým istým nástrojom a ktorý z úrazov bol príčinou smrti; ak smrť zapríčinilo niekoľko úrazov, treba zistiť, ktoré to boly.
§ 171.
(1) Ak je na mŕtvole úraz, treba zistiť, či smrť bezprostredne zapríčinily:
a) akosť úrazu,
b) zvláštna vlastnosť alebo zvláštny stav organizmu poraneného,
c) zvláštne okolnosti, za ktorých sa stal úraz,
d) príčiny, ktoré sa náhodilé k úrazu pridružily, ale predsa ním boly vyvolané, alebo sa z neho vyvinuly;
e) či smrť nastala pre takú cudziu príčinu, ktorá by ju bola zapríčinila aj bez úrazu, v tom istom čase alebo za krátky čas potom.
(2) V prípadoch ods. l, písm. b) až d) treba tiež zistiť, či zavčasu poskytnutá pomoc mohla smrť odvrátiť.
(3) V prípadoch ods. l, písm. d) a e) treba zistiť, za aký čas by sa bol úraz zahojil, keby nebola nastala smrť pre príčinu náhodilú alebo cudziu.
(4) Ak smrť spôsobil výstrel, treba zistiť, akého kalibru bol náboj, z ktorého smeru a z akej vzdialenosti bol vystrelený.
§ 172.
(1) Ak je podozrenie z usmrtenia dieťaťa, treba pri pitve mŕtvoly tiež zistiť, či je dieťa novonarodené, či sa narodilo živé, či bolo životaschopné.
(2) Ak sa narodilo dieťa živé, treba zistiť skutkové okolnosti, uvedené v §§ 170 a 171; ak sa narodilo mŕtve, treba zistiť čas a príčinu smrti.
§ 173.
(1) Ak vznikne podozrenie z otravy, možno vyšetrením jedu poveriť znalcovchemikov.
(2) Predmety, ktoré sa majú skúmať chemicky, treba uschovať tak, aby bola vylúčená zámena alebo smiešanie týchto predmetov s inými látkami.
3. Konanie pri vyhnaní plodu. § 174.
Ak je podozrenie z vyhnania plodu, treba zistiť, akým spôsobom, prípadne použitím akého nástroja bol čin spáchaný, či bol plod živý a schopný mimodeložného života.
4. Konanie pri poškodení na tele.
§ 175.
(1) Ak ide o poškodenie tela bez smrteľného výsledku, treba primerane použiť ustanovenia §§ 169 až 171. V posudku treba najmä uviesť, ktoré z poranení tela alebo z porušení zdravia možno pokladať za ľahké, ťažké alebo životu nebezpečné, a to samé o sebe, spoločne alebo v spojitosti s inými príčinami, prípadne pre zvláštne okolnosti; aké účinky mávajú zpravidla poškodenia tohto druhu a aké vznikly v konkrétnom prípade, ako aj akým spôsobom a akými prostriedkami alebo nástrojmi boly poškodenia na tele spôsobené.
(2) V posudku treba určiť aj čas liečenia. Jeho určenie možno v posudku odložiť na neskoršie, ba aj posudok už podaný možno v tomto smere pozmenil podľa výsledku liečenia.
(3) Ak ide o poškodenie na tele bez smrteľného výsledku a žiadna strana nežiada súdnu ohliadku, možno sa uspokojiť s písomným znaleckým posudkom lekára v činnej vojenskej službe alebo v inej verejnej službe, nakoľko sa tieto srovnávajú so skutočnosťami v trestnom konaní zistenými a niet pochybností o ich správnosti.
5. Krvná skúška. § 176.
(1) Krvnú skúšku a iné také úkony, ktoré sú podľa pravidiel lekárskej vedy potrebné pre účely vyšetrovania, možno vykonať len na tom, kto je dôvodne podozrivý, že spáchal zločin, alebo taký prečin, na ktorý je ustanovený trest na slobode a len, ak to neznamená ohrozenie jeho zdravia. Na iných osobách možno vykonať tieto úkony len, ak neohrozujú ich zdravie a len s ich súhlasom, prípadne, ak nie sú svojprávne, so súhlasom ich zákonného zástupcu.
(2) Úkony uvedené v ods. l sa vykonajú vždy za účasti dvoch znalcov-lekárov.
6. Konanie pri zisťovaní pričítateľnosti.
§ 177.
(1) Ak vznikne podozrenie, že obvinený trpí duševnou chorobu alebo bezvedomím, ktoré vylučujú pričítateľnosť, majú
pozorovanie konať vždy dvaja lekári a podať posudok o tom, či obvinený trpí duševnou chorobou alebo bezvedomím, alebo či tým trpel v čase spáchania trestného činu tak, že nebol schopný slobodne určovať svoju vôľu, taktiež majú sa vyjadriť aj o tom, či obvinený, hľadiac na jeho stav, nie je verejnosti nebezpečný.
(2) Ak znalci zbadajú pri pozorovaní také okolnosti, ktoré obmedzujú slobodné určovanie vôle obvineného, majú tieto uviesť a opísať vo svojom posudku.
(3) Ak nemožno pozorovanie duševného stavu obvineného vykonať inak, môže vojenský prokurátor po vypočutí obhajcu nariadiť pozorovanie vo vojenskom alebo v inom verejnom liečebnom ústave. Ak obvinený nemá obhajcu, treba mu obhajcu ustanoviť. Nariadenie lekárskeho pozorovania v liečebnom ústave treba oznámiť obvinenému a jeho obhajcovi. Sťažnosť má odkladný účinok. Pozorovanie v liečebnom ústave podľa ods. 3 nemá zpravidla trvať viac ako dva mesiace.
7. Zisťovanie falšovania peňazí, verejných úverových papierov, kolkov a známok.
§ 178.
(1) Pri falšovaní alebo porušení kovových alebo papierových peňazí, verejných úverových papierov, kolkov a poštových známok, treba zaslať kusy, ktorými bol trestný čin spáchaný a — nakoľko je to možné — aj nástroje, látky a iné k nim prislúchajúce predmety, ktoré sa upotrebily na falšovanie alebo porušenie, tomu úradu alebo ústavu, ktorý vydal takéto pravé kovové alebo papierové peniaze, verejné úverové papiere, kolky alebo známky, a od tohto úradu treba si vyžiadať posudok najmä aj o tom, ako sa spáchalo falšovanie alebo porušenie.
(2) Po skončení trestného konania treba úradom a ústavom, v ods. l uvedeným, zaslať falzifikáty so všetkými nástrojmi, látkami a inými k nim prislúchajúcimi predmetmi na uschovanie.
(3) Ak treba získať znalecký posudok
o falšovaní alebo porušení peňazí, verejných úverových papierov, kolkov a poštových známok, vydaných mimo Slovenskej republiky, vyžiada ho Ministerstvo národnej obrany.
8. Vyšetrenie totožnosti písma.
§ 179.
Ak vznikne pochybnosť o pravosti písma, alebo ak treba vyšetriť kto ho písal, majú znalci na porovnanie použiť listinu, ktorá je bezpochyby pravá. Je žiadúce, aby písma, ktoré treba porovnať, pochádzaly z toho istého času.
9. Konanie pri trestných činoch, ohrozujúcich alebo poškodzujúcich osobu alebo majetok iného.
§ 180.
(1) Ak ide o trestný čin, ktorý ohrozuje alebo poškodzuje život, zdravie alebo majetok iného, treba zistiť spôsob a nástroj, miesto a čas spáchania, škodu, ktorá bola alebo mohla byť zapríčinená, prípadne nebezpečenstvo, ktoré nastalo, alebo mohlo nastať, a to v akom rozsahu.
(2) Ak poškodený odhaduje svoju škodu vysoko, možno výšku škody zistiť aj vypočutím svedkov alebo znalcov.
10. Konanie vo zvláštnych prípadoch nesplnenia vojenskej
povinnosti.
§ 181.
Ak pri vyšetrení skutkových okolností vyskytnú sa otázky, ktorých zodpovedanie vyžaduje dôkladnú znalosť vyššej vojenskej vedy, treba vyžiadať posudok (taktické parere) vojenskej vedeckej komisie, ktorú ustanovuje minister národnej obrany.
DIEL XV. Zabavenie, prehliadka domová a osobná.
1. Zabavenie.
A. Všeobecné ustanovenia.
§ 182.
(1) Predmety, ktoré podliehajú zhabaniu a prepadnutiu podľa trestných zákonov, alebo môžu mat pre trestné konanie
význam ako dôkaz, treba zabaviť a prevziať do úschovy alebo zaistiť ich uschovanie iným spôsobom.
(2) O úradných a služobných spisoch a o iných predmetoch, ktoré sú úradným alebo služobným tajomstvom, alebo bez ktorých sa vojenská alebo verejná služba nemôže vykonávať, nakoľko majú význam pre trestné konanie ako dôkaz, treba spísať zápisnicu, ale spisy alebo predmety zostanú v úschove príslušného vojenského alebo občianskeho úradu, prípadne vojenského veliteľstva.
§ 183.
(1) Každý je povinný na výzvu vydať predmety uvedené v § 182, ods. l úradu alebo orgánu, príslušnému pre zabavenie.
(2) Ak odoprie vlastník alebo držiteľ vydať predmet a tento nemožno odňať ani domovou ani osobnou prehliadkou, vydanie možno vynútiť s primeraným použitím ustanovení § 131. Proti obvinenému alebo proti osobe, oslobodenej od povinnosti svedčiť, nemožno použiť donucovacie prostriedky a tresty.
B. Zabavenie listov, telegramov a iných zásielok.
§ 184.
(1) Ak je obvinený dôvodne podozrivý, že spáchal zločin alebo taký prečin, ktorý sa tresce trestom na slobode, alebo ak je pre takýto trestný čin zatknutý, alebo ak sa proti nemu pre takýto trestný čin nariadilo predvedenie, predbežné zatknutie, vyšetrovacia väzba alebo hlavné pojednávanie, a ak sú tu okolnosti, z ktorých možno dôvodne súdiť, že listy, telegramy a iné zásielky jemu určené alebo od neho pochádzajúce môžu slúžiť za dôkaz proti nemu alebo proti spoluobvinenému, možno ich zabaviť. Poštové, telegrafné a telefónne úrady, ako aj iné dopravné a povoznícke ústavy sú povinné zabavené listy, telegramy a iné zásielky vydať úradu, prípadne súdu, ktorý zabavenie nariadil.
(2) Za podmienok uvedených v ods. l možno zabaviť u uvedených úradov a ústavov aj také listy, telegramy a iné zásielky, o ktorých sa dá zo závažných skutočností usudzovať, že sú určené obvinenému, alebo že od neho pochádzajú, alebo že sú falošne adresované, aby sa zakrylo ich pravé určenie, alebo aby sa zmarilo ich zabavenie.
§ 185.
(1) Listy a iné písomné zprávy medzi obvineným a jeho príslušníkmi, uvedenými v § 135, písm. a), ako aj listy a iné písomné zprávy medzi týmito príslušníkmi možno u nich bez ich dovolenia zabaviť alebo preskúmať len vtedy, ak sú dôvodne podozriví zo spolupáchateľstva, spoluviny, účastenstva alebo nadržovania.
(2) Listy a iné písomné oznámenia a zprávy medzi obvineným a jeho obhajcom možno zabaviť alebo preskúmať u obhajcu bez jeho dovolenia — i keď už nezastupuje obvineného — len, ak je proti obhajcovi dôvodné podozrenie zo spolupáchateľstva, spoluviny, účastenstva alebo nadržovania.
2. Prehliadka domová a osobná. § 186.
(1) Ak je obvinený podozrivý zo zločinu alebo z takého prečinu, ktorý sa tresce trestom na slobode, možno jeho dom, byt a iné ním užívané miestnosti, ako aj veci v nich nájdené prehliadnuť, ak sa dá dôvodne predpokladať, že to povedie k chyteniu vinníka alebo k získaniu dôkazu.
(2) V prípade zločinu alebo prečinu, ktorý sa tresce trestom na slobode, možno prehliadnuť aj dom, byt a iné miestnosti užívané inými osobami, ak trestný čin tam bol spáchaný, ak ta utiekol vinník pri prenasledovaní, alebo ak tam bol chytený, taktiež ak závažné skutočnosti činia pravdepodobným, že tam možno nájsť vinníka alebo predmet, ktorý by mohol slúžiť za dôkaz, alebo ak je užívateľ domu, bytu alebo inej miestnosti pod policajným dozorom.
(3) Ak ide o niektorý dôvod, uvedený v ods. 2, v prípade hocijakého trestného či-