nu možno prehliadnuť hostince, zábavné miestností a tie verejné alebo obecenstvu prístupné miestnosti, v ktorých sa hrajú zakázané hazardné hry, alebo ktoré používajú zločinci spravidla za úkryt, a to aj bez rozhodnutia orgánov na nariadenie prehliadky povolaných.
§ 187.
(1) Prehliadka osoby, šatstva, ktoré niekto má na sebe a predmetov, ktoré má pri sebe, je prípustná:
a) proti osobám, u ktorých možno pravdepodobne nájsť veci alebo dôkazy, ktoré môžu mať význam pre trestné konanie pre zločin alebo taký prečin, ktorý sa tresce trestom na slobode,
b) proti osobám, ktoré sú dôvodne podozrivé z trestného činu pod písm. a) uvedeného,
c) proti osobám, ktoré sú úradom známe ako zločinci z povolania.
(2) Osobnú prehliadku príslušníkov obvineného [§ 135, písm. a. )] možno vykonať len, ak sú dôvodne podozriví zo spolupáchateľstva, spoluviny, účastenstva alebo nadržovania.
(3) Osobnú prehliadku obhajcu — i keď obvineného už nezastupuje — možno vykonať len, ak je pravdepodobné, že ukrýva pri sebe nejaký predmet, ktorý má význam pre trestné konanie ako dôkaz, a aj to len vtedy, ak je proti nemu dôvodné podozrenie zo spolupáchateľstva, spoluviny, účastenstva alebo nadržovania.
(4) Ak to vyžaduje účel trestného konania, možno za podmienok uvedených v ods, l a 3 osoby v ods. l, písm. b) a c) označené bez ich súhlasu, fotografovať, vyhotoviť odtlačky ich prstov, vykonať na nich meranie ako aj podobné ohliadacie úkony.
3. Nariadenie zabavenia, prehliadky domovej a osobnej. § 188.
Domovú a osobnú prehliadku treba nariadiť vždy odôvodneným písomným rozhodnutím. Zabavenie nariaďuje sa odôvodneným písomným rozhodnutím len vtedy, ak dotyčný predmet má niekto vo svojom majetku alebo vo svojej držbe.
§ 189.
(1) Zabavenie predmetov označených v § 184 treba nariadiť písomným rozhodnutím, ktoré sa doručí príslušnému poštovému, telegrafnému alebo telefónnemu úradu, dopravnému alebo povozníckemu ústavu. Zabavenie možno však nariadiť aj ústne do zápisnice, pričom jedno vyhotovenie zápisnice ponechá sa dotyčnému poštovému, telegrafnému alebo telefónnemu úradu, dopravnému alebo povozníckemu ústavu. Zabavenie možno nariadiť aj telefonicky alebo telegraficky, avšak písomné rozhodnutie treba hneď dodatočne zaslať.
(2) V naliehavých prípadoch môže príslušné vojenské veliteľstvo, bezpečnostný úrad alebo orgán požiadať o zadržanie listov, telegramov a iných zásielok poštový, telegrafný alebo telefónny úrad, dopravný alebo povoznícky ústav. V tomto prípade sú spomenuté úrady a ústavy povinné uvedené zásielky zadržať. Veliteľstvo, úrad alebo orgán, ktoré požiadaly o zadržanie listov, telegramov alebo iných zásielok, upovedomia o tom hneď vojenského prokurátora, ktorý rozhodne o zabavení. Ak vojenský prokurátor zabavenie nenariadi, alebo ak v lehote troch dní od zadržania neupovedomí úrad alebo ústav o tom, že zabavenie nariadil, treba zadržanú zásielku vydať adresátovi alebo odovzdať na miesto určenia.
§ 190.
(1) Ak vojenský prokurátor potrebuje v trestnom konaní alebo súd predmet alebo úradnú listinu, ktoré sú v úschove vojenského alebo iného verejného úradu alebo orgánu, prípadne vojenského veliteľstva, požiada ich o zaslanie predmetu alebo istiny, prípadne o dovolenie, aby tieto mohol prehliadnuť.
(2) Ak úrad, veliteľstvo alebo úradný orgán odoprie vyhovieť tomuto požiadaniu treba o tom podať zprávu Ministerstvu národnej obrany.
4. Výkon zabavenia, osobnej a domovej prehliadky.
§ 191.
(1) Zabavenie alebo domovú prehliadku treba vykonať v prítomnosti toho, proti komu sa tieto úkony nariadily, alebo v prítomnosti jeho zmocnenca.
(2) Pri výkone zabavenia, ako aj osobnej alebo domovej prehliadky musia byť zpravidla prítomní vždy dvaja úradní svedkovia. Zúčastnené úradné orgány nemôžu zastávať funkciu týchto svedkov.
(3) Ak nie je prítomný ani ten, proti komu sa má zabavenie alebo domová prehliadka vykonať, ani jeho zmocnenec, treba mu určiť zástupcu a to zpravidla z plnoletých členov jeho rodiny alebo z jeho susedov. Zástupca má pri výkone 'zabavenia alebo domovej prehliadky tie isté práva, ako len, proti komu sú tieto úkony nariadené.
§ 192.
(1) Pred výkonom zabavenia, domovej alebo osobnej prehliadky má orgán, vykonávajúci tieto úkony, vykázať svoje oprávnenie a oznámiť rozhodnutie o ich nariadení tomu, proti komu sa nariaďujú, alebo jeho zmocnencovi, prípadne jeho zástupcovi, ďalej má toto rozhodnutie hneď po oznámení alebo najneskoršie do 24 hodín po výkone im doručiť.
(2) O každom zabavení, domovej alebo osobnej prehliadke treba hneď spísať zápisnicu, v ktorej sa má uviesť zákonný dôvod a výsledok výkonu. Ak sa nenašlo nič závažného, treba o tom osobe uvedenej v ods. l na jej žiadosť hneď vydať písomné potvrdenie.
(3) Odpis soznamu zabavených predmetov treba doručiť osobe, uvedenej v ods. l, na jej žiadosť najneskoršie do 24 hodín po výkone.
§ 193.
(1) Zabavené predmety treba v zápisnici podrobne opísať a vypočítať a — nakoľko to ich akosť dovoľuje — uložiť do
osobitnej obálky alebo vhodnej schránky, uzavrieť úradnou pečaťou a nakoľko možno aj pečaťou toho, u koho boly zabavené, alebo pečaťou jeho zmocnenca prípadne zástupcu.
(2) Úradný orgán, ktorý zabavenie koná, vezme zabavené predmety so sebou, alebo postará sa inak o ich uschovanie.
(3) Obálky alebo schránky treba otvoriť v prítomností obvineného alebo jeho zmocnenca, prípadne zástupcu.
§ 194.
(1) Pri zabavení písomností treba dbať na to, aby sa o ich obsahu okrem osôb podľa zákona oprávnených nikto nedozvedel.
(2) Ak držiteľ písomností alebo jeho zmocnenec, prípadne zástupca nechce dovoliť ich preskúmať a prečítať, treba písomnosti zaistiť a uschovať a hneď požiadať vojenského prokurátora respektíve súd o rozhodnutie, či sa tieto majú preskúmať alebo vrátiť.
§ 195.
(1) Listy, telegramy a iné zásielky, zabavené na poštovom, telegrafnom alebo telefónnom úrade alebo na dopravnom alebo povozníckom ústave, môže prevziať len vojenský prokurátor alebo súd, prípadne nimi požiadaný úrad alebo veliteľstvo.
(2) O prevzatí treba spísať zápisnicu a v nej podrobne označiť prevzatú zásielku,
(3) Ak to pripúšťa účel konania, treba o zabavení hneď po prevzatí upovedomiť obvineného, odosielateľa, adresáta a ostatných zúčastnených, alebo ak nie sú títo prítomní, ich zmocnenca, zástupcu alebo príbuzného.
§ 196.
(1) Zabavené listy, telegramy alebo iné zásielky treba bez otvorenia hneď zaslať na miesto určenia, alebo povoliť ich dopravu, ak sa ukáže ich otvorenie zbytočným.
(2) Otvoriť zásielky je oprávnený len vojenský prokurátor alebo súd.
(3) Ak adresát a odosielateľ bývajú v mieste, treba ich podľa možnosti k otvoreniu predvolať a predbežne vypočuť.
(4) Otvorenie musí sa stať v prítomnosti dvoch úradných svedkov a podľa možnosti bez porušenia pečatí.
(5) Po otvorení a preskúmaní obsahu treba na doručenie hneď vrátiť zásielky, ktorých obsah je pre konanie bezvýznamný, prípadne ich časť, ktorá je pre konanie bezvýznamná, doručiť v odpise adresátovi, alebo — ak je vzdialený — jeho zmocnencovi, prípadne zástupcovi alebo najbližšiemu príbuznému.
(6) O otvorení treba spísať zápisnicu.
§ 197.
(1) Predmety, nepotrebné pre ďalšie konanie, ak si na ne niekto iný nároky nerobí, treba vrátiť tomu, u koho boly zabavené, prípadne treba vyzvať oprávnenú osobu, aby ich v primeranej prepadnej lehote prevzala. Ak je oprávnená osoba, alebo miesto jej pobytu neznáme, treba ju vyzvať na prevzatie predmetu vyhláškou. Ak neprevezme oprávnená osoba predmet v prepadnej lehote, možno ho na dražbe predať a kúpnu cenu uložiť do depozitu okresného súdu, v obvode ktorého je sídlo vojenského prokurátora alebo vojenského súdu. Okresný súd koná podľa ustanovení platných o depozitoch v občianskych veciach.
(2) Predmety podliehajúce skaze alebo predmety, ktoré sa dajú len s trovami udržovať, možno v prípade potreby hneď predať, avšak osobu, ktorá má právo na ich vrátenie, treba hneď upovedomiť, že kúpna cena je uložená pri súde.
(3) O opatreniach podľa ods. l a 2 rozhoduje vojenský prokurátor alebo súd. Sťažnosť má odkladný účinok.
(4) Nároky, ktorých oprávnenosť nemožno hneď zistiť, treba odkázať pred občiansky súd. Do rozhodnutia tohto súdu zabavené veci zostanú v úschove.
§ 198.
Domovú prehliadku možno konať zpravidla len od 6. do 21. hodiny. Ak nastane noc, neprekáža to ďalšiemu konaniu začatej domovej prehliadky.
§ 199.
(1) Domovú a osobnú prehliadku treba vykonať s najväčšou šetrnosťou. Vykonať ich možno zpravidla len, ak bol ten, proti komu sa nariadily, pri vypočutí pred domovou alebo osobnou prehliadkou bezvýsledne vyzvaný, aby hľadaný predmet ukázal, vydal alebo oznámil kde je tento predmet, prípadne hľadaná osoba. Predbežné vypočutie nie je potrebné, ak dotyčná osoba je úradom známa ako zločinec zo zvyku, ak je nebezpečenstvo z prieťahu, alebo ak sa má prehliadnuť miestnosť, ktorá je obecenstvu verejne prístupná.
(2) K osobnej prehliadke žien a za úradných svedkov k tomuto úkonu možno použiť len ženy.
(3) Násilné otvorenie miestnosti alebo zámok možno nariadiť len, ak nie je prítomný ani ten, kto nimi nakladá ani jeho zmocnenec, prípadne zástupca, alebo ak ich títo odopreli otvoriť. Ak sa stalo násilné otvorenie pre neprítomnosť týchto osôb, treba dotyčnú miestnosť alebo predmet po vykonanej prehliadke zase zamknúť a škodu spôsobenú násilným otvorením nahradiť.
§ 200.
Ak pri zabavení, domovej alebo osobnej prehliadke nájde sa taký predmet, ktorý nesúvisí s trestným činom, tvoriacim základ trestného konania, avšak poukazuje na iný trestný čin, ktorý sa nestíha len ma návrh, treba ho tiež zabaviť spísať o tom osobitnú zápisnicu a so správou zaslať hneď vojenskému prokurátorovi, nakoľko tieto úkony sám nevykonáva.
§ 201.
Úradné orgány, úradní svedkovia a znalci smú vedomosti, ktoré nadobudli pri
zabavení, domovej alebo osobnej prehliadke, použiť alebo vyjaviť jedine na účely konania. Inak sú tieto pre nich úradným tajomstvom.
§ 202.
Pre občianske súdy a úrady, ktoré sú požiadané, aby vykonaly zabavenie, domovú alebo osobnú prehliadku, platia príslušné ustanovenia pre ne platné.
DIEL XVI. Tlmočníci.
§ 203.
(1) Ak sa jedná s osobou, ktorá neovláda úradný jazyk, treba pribrať tlmočníka. Od pribrania tlmočníka možno upustil, ak všetky zúčastnené osoby ovládajú jazyk tejto osoby, čo treba v zápisnici poznačiť.
(2) Tlmočníkom môže byť súčasne aj zapisovateľ.
§ 204.
K jednaniu s hluchým alebo nemým, ak nie je možné dorozumieť sa s ním písomne alebo ústne, treba pribrať jedného alebo viac tlmočníkov.
§ 205.
(1) Stály tlmočník má vykonať prísahu, že bude verne a svedomité vykonávať svoje tlmočnícke povinnosti. Pred každým úradným výkonom upozorní sa stály tlmočník na vykonanú prísahu.
(2) Tlmočníci, ustanovení v jednotlivých prípadoch, vykonajú prísahu z prípadu na prípad.
(3) Složenie prísahy, alebo upozornenie na vykonanú prísahu, treba v zápisnici poznačiť.
(4) Ak tlmočník tvrdí, že prísaha odporuje jeho presvedčeniu, vykoná namiesto prísahy slávnostné vyhlásenie.
§ 206.
Ustanovenia o voľbe, o vylúčení a pominutí znalcov, o ich povinnosti prevziať im sverenú funkciu, ako aj o ich potrestaní (diel XIV) vzťahujú sa obdobne aj na tlmočníkov.
DIEL XVII. Obžalovací spis.
§ 207.
(1) Obžalovací spis podá vojenský prokurátor vojenskému súdu a zašle súčasne aj spisy.
(2) Proti podaniu obžalovacieho spisu sa opravný prostriedok nepripúšťa.
§ 208.
(1) Obžalovací spis má obsahovať obžalovací návrh a odôvodnenie,
(2) Obžalovací návrh, má obsahovať:
a) meno obvineného, a — ak je vojenskou osobou — aj jeho hodnosť a vojskové (kmeňové) teleso, nakoľko možno dátum a miesto jeho narodenia, jeho -zamestnanie a bydlisko s udaním, či je vo väzbe alebo nie,
b) označenie trestného činu uvedením miesta a času jeho spáchania,
skutočností, nakoľko je to potrebné pre presné určenie činu,
zákonných znakov, najmä aj takých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu,
zákonného pomenovania trestného činu a ustanovení trestného zákona, ktoré sa majú použiť,
c) pomenovanie súdu, ktorý je príslušný konať hlavné pojednávanie,
d) mená svedkov a znalcov, ktorých treba predvolať na hlavné pojednávanie a dôkazy, ktoré treba na hlavné pojednávanie obstarať.
(3) V odôvodnení obžalovacieho spisu treba stručne uviesť jednotlivé rozhodné skutočností, ktoré obžalobca tvrdí, a dôkazy.
(4) Obžalovací spis treba podať v toľkých vyhotoveniach, aby každý z obvinených dostal po jednom; jedno vyhotovenie ostane vo spisoch.
§ 209.
Ak o veci podľa § 18, ods. 2 rozhoduje samosudca, môže vojenský prokurátor podať namiesto obžalovacieho spisu obžalovací návrh, ktorý má obsahovať náležitosti, uvedené v § 208, ods. 2, ale neobsahuje odôvodnenie podľa § 208, ods. 3. Všetky ostatné ustanovenia týkajúce sa obžalovacieho spisu platia aj o obžalovacom návrhu.
§ 210.
(1) Ak rozhodujúci súd po podaní obžalovacieho spisu zistí, že vec nepatrí do jeho pôsobností alebo príslušnosti, postúpi ju usnesením súdu alebo úradu, do pôsobnosti alebo príslušnosti ktorého patrí.
(2) Po nariadení hlavného pojednávania nemôže už senát vojenského súdu postúpiť vec samosudcovi z toho dôvodu, že vec patrí do pôsobnosti samosudcu a vôbec nemožno už vec postúpiť pre nedostatok príslušnosti.
§ 211.
(1) Rozhodujúci súd rozhoduje aj o tom, či sa obvinený má držať ďalej vo vyšetrovacej väzbe, alebo prepustiť na slobodu. Ak je tu zákonný dôvod, môže nariadiť, aby obvinený, ktorý je na slobode, bol vzatý do vyšetrovacej väzby.
(2) Vyšetrovacia väzba nariadená alebo podržaná rozhodujúcim súdom trvá do meritorného rozhodnutia na hlavnom pojednávaní, ale ak jej dôvody prestanú, má ju rozhodujúci súd hneď zrušiť.
§ 212.
(1) Obžalovací spis nariadi doručiť predseda rozhodujúceho senátu, respektíve samosudca, a to tak, aby bol doručený obvinenému, ktorý je vo väzbe, do 24 hodín a obvinenému, ktorý je na slobode, bez prieťahu.
(2) Ak je obvinený vo väzbe, alebo ak je osobou mužstva v činnej vojenskej službe, treba mu obžalovací spis aj prečítať.
(3) Spolu s obžalovacím spisom treba obvinenému doručiť aj písomné upozornenie, že ak chce uplatniť nové dôkazy, má tieto včas oznámiť, a poučenie o tom, aké práva mu prislúchajú čo do obhajoby. Ak sa obžalovací spis má obvinenému prečítať podľa ods. 2, deje sa upozornenie a poučenie podľa tohto odseku ústne, a spíše sa o tom, ako aj o vyjadrení obvineného zápisnica.
(4) Ustanovenia § 67, ods. l až 4 platia aj pre doručenie obžalovacieho spisu.
DIEL XVIII.
Príprava hlavného pojednávania. § 213.
(1) Po doručení, prípadne nariadení doručenia obžalovaného spisu určí predseda hlavného pojednávania (samosudca) termín hlavného pojednávania a nariadi, koho treba naň predvolať alebo o ňom uvedomiť.
(2) Hlavné pojednávanie sa koná zpravidla v sídle súdu. Ak by sa tým podstatne zjednodušilo dokazovacie konanie, môže súd nariadiť, aby sa hlavné pojednávanie konalo na inom mieste.
§ 214.
(1) Ak je obžalovaný vojenskou osobou v činnej službe a je vo väzbe, treba ho na hlavné pojednávanie predstaviť alebo predviesť. Miesto a deň hlavného pojednávania treba nm najneskoršie deň predtým služobne oznámiť.
(2) Iných obžalovaných treba na hlavné pojednávanie predvolal s upozornením, že ak sa nedostavia, budú predvedení. Medzi doručením predvolania a termínom hlavného pojednávania má uplynúť aspoň trojdňová lehota, vyjmúc, že by obžalovaný súhlasil so skrátením tejto lehoty.
(3) Ak možno konať hlavné pojednávanie podľa § 248 v neprítomnosti obžalovaného, treba ho v predvolaní upozorniť, že ak sa nedostaví, bude sa pojednávať v jeho neprítomnosti.
(4) Ak je súdu v čase nariadenia termínu hlavného pojednávania známe, že obžalovaný má zvoleného obhajcu, treba ho upovedomiť o termíne súčasne s obžalovaným. Ak bol obhajca len neskoršie oznámený súdu, treba ho predvolať hneď po tomto oznámení. Ak v prípadoch § 38 nemá obžalovaný zvoleného obhajcu, treba mu obhajcu ustanoviť.
(5) Okrem obžalovaného a obhajcu treba na hlavné pojednávanie predvolať svedkov a znalcov, vypočutie ktorých bolo v obžalovacom spise navrhnuté, taktiež obstarať iné tam navrhnuté dôkazy.
(6) Svedkovia a znalci občianskeho stavu majú sa predvolať, pokiaľ možno tak, aby medzi predvolaním a termínom, hlavného pojednávania uplynula aspoň trojdňová lehota.
(7) Miesto a čas hlavného pojednávania má súd oznámiť vojenskému prokurátorovi a poškodenému. V oznámení zaslanom poškodenému treba uviesť, že sa hlavné pojednávanie bude konať aj vtedy, ak sa nedostaví.
§ 215.
Ak možno predvídať, že hlavné pojednávanie pred senátom potrvá dlhší čas, treba sa postarať o to, aby boli prítomní pri hlavnom pojednávaní aj náhradní sudcovia.
§ 216.
(1) Ak svedok alebo znalec, ktorý nebol ešte vypočutý alebo do prísahy vzatý, nebude sa môcť predvídateľné dostaviť na hlavné pojednávanie pre dlhšie trvajúcu nemoc alebo pre inú neodstrániteľnú prekážku, môže ho predseda senátu (samosudca) vypočuť a vziať do prísahy, alebo môže dať previesť tieto úkony požiadaným súdom.
(2) Ustanovenia §§ 90 až 93 treba primerane použiť.
§ 217.
(1) Strany po podaní obžalovacieho spisu môžu žiadať, aby dôkazy, uvedené v obžalovacom spise, boly doplnené, alebo aby boly opatrené nové dôkazy.
(2) Návrh uvedený v ods. l treba odôvodniť a pred začatím hlavného pojednávania včas podať súdu ústne alebo písomne. V návrhu treba uviesť presne svedka, ktorý má byt vypočutý, prípadne znalecké a iné dôkazy, ktoré sa majú opatriť alebo doplniť, ako aj skutočnosti, ktoré sa majú dokázať. Takýto návrh môžu osoby mužstva v činnej službe, ktoré sú na slobode, tiež zápisnične oznámiť u svojho nadriadeného veliteľstva. Zápisnicu má veliteľstvo bezodkladne zaslať súdu.
§ 218.
(1) Predseda hlavného pojednávania (samosudca) môže po podaní obžalovacieho spisu navrhnuté dôkazy pominúť ak je skutočnosť, ktorá sa má dokazovať, pre rozhodnutie vo veci samej bezvýznamná, alebo ak je zrejmé, že návrh smeruje len na preťahovanie veci, alebo nebol podaný včas. Toto rozhodnutie nevylučuje opakovanie návrhov na hlavnom pojednávaní.
(2) Ak predseda hlavného pojednávania (samosudca) vyhovie návrhu, predvolá svedkov a znalcov uvedených v návrhu zpravidla na hlavné pojednávanie, respektíve opatrí alebo doplní navrhované dôkazy. O týchto opatreniach treba upovedomiť strany pred hlavným pojednávaním.
(3) Predseda hlavného pojednávania (samosudca) môže v záujme veci aj z úradnej moci predvolať nových svedkov a znalcov na Mávne pojednávanie, alebo opatriť, prípadne doplniť dôkazy.
§ 219.
(1) Predseda hlavného pojednávania (samosudca) môže na návrh alebo aj z úradnej moci odložiť hlavné pojednávanie, ak obžalovanému bráni nemoc alebo iná neodvratná prekážka, aby sa na hlavné pojednávanie dostavil, alebo ak je to z iných závažných dôvodov žiadúce.
(2) Ak je hatený obhajca, môže sa hlavné pojednávanie odložiť len, ak pre krátkosť času nemožno už iného obhajcu pribrať na hlavné pojednávanie, alebo ak by sa už tento nemohol na obhajovanie pripraviť.
§ 220.
(1) Obžalobca môže pred začiatkom hlavného pojednávania celkom alebo z časti ustúpiť od obžaloby. Ustúpenie od obžaloby treba odôvodniť.
(2) V prípade uvedenom v ods. l rozhodujúci súd usnesením celkom alebo z časti zastaví trestné konanie.
(3) O úplnom alebo čiastočnom zastavení konania treba strany a poškodeného upovedomiť.
§ 221.
Ak obvinený trpí duševnou chorobou a obžalobca neustúpi od obžaloby, má rozhodujúci súd ďalšie konanie až do uzdravenia obvineného suspendovať a o tom strany upovedomiť. V tomto prípade sa v konaní pokračuje na návrh obžalobou.
§ 222.
(1) Ak sa konalo ešte po podaní obžalovacieho spisu nejaké dokazovanie, alebo ak sa objavily nové, obžalovaným spáchané trestné činy, môže obžalobca pred začiatkom hlavného pojednávania podaný obžalovací spis odvolať a podať nový obžalovací spis, alebo doplniť pôvodný obžalovací spis dodatočným obžalovacím spisom. S novým obžalovacím spisom alebo s dodatočným obžalovacím spisom treba naložiť podľa ustanovení dielu XVII.
(2) Ak po podaní obžalovacieho spisu je následkom nových najavo vyšlých trestných činov alebo následkom dodatočného dokazovania potrebné, aby sa previedlo alebo doplnilo stopovanie, prípadne vyšetrovanie, a nie je účelné, aby nový najavo vyšlý trestný čin bol oddelene stíhaný, môže obžalobca požiadať súd o suspendovanie ďalšieho konania, a učiní ďalšie potrebné opatrenia. Na základe takéhoto návrhu rozhodujúci súd usnesením suspenduje ďalšie konanie a upovedomí o tom strany. Vo veci sa pokračuje na návrh obžalobou.
(3) Ak obžalovaný po podaní obžalovacieho spisu utiekol, treba konať podľa dielu XXVIII.
§ 223.
Proti rozhodnutiam predsedu hlavného pojednávania (samosudcu) a rozhodujúceho súdu, uvedeným v tomto diele, sa opravný prostriedok nepripúšťa.
DIEL XIX. Hlavné pojednávanie.
1. Verejnosť hlavného pojednávania.
§ 224. Hlavné pojednávanie je verejné.
§ 225.
(1) Prístup na hlavné pojednávanie možno odoprieť osobám, ktoré boly opätovne potrestané pre trestné činy proti bezpečnosti života, mravnosti alebo majetku. Prístup na hlavné pojednávanie nemajú maloleté osoby, iba ak to vyžaduje účel ich štúdií na vysokej škole, osoby choromyseľné alebo verejnosti nebezpečné, ako aj osoby ozbrojené, — ak nie sú povinné nosiť zbraň podľa svojej služby, —a osoby, ktoré prídu v stave urážajúcom dôstojnosť súdu.
(2) Pre nedostatok miesta môže predseda vylúčiť osoby, ktoré sa neskoro dostavily.
(3) Poškodenému a jeho zástupcovi treba vždy dovoliť prístup na hlavné pojednávanie.
§ 226.
(1) Súd môže hocikedy nariadiť vylúčenie verejnosti pre celé hlavné pojednávanie alebo pre určitú jeho časť, ak by verejnosť pojednávania ohrozovala bezpečnosť štátu, jeho obranu, verejný poriadok, vojenské služobné záujmy alebo verejnú mravnosť.
(2) Na návrh poškodeného možno vylúčiť verejnosť, ak to vyžaduje ochrana jeho cti a povesti.
(3) Verejnosť možno vylúčiť aj vtedy, ak s tým súhlasia obžalobca, obžalovaný a obhajca, taktiež — ak je prítomný — i poškodený.
(4) Vylúčenie verejnosti nariadi rozhodujúci súd v tajnej porade usnesením.
§ 227.
(1) Po vylúčení verejnosti sa všetci poslucháči musia vzdialiť.
(2) Nadriadení velitelia obžalovaného, od veliteľa stotniny vyššie, jeho miestny veliteľ, justiční dôstojníci v činnej službe, poškodený a jeho zástupca nie sú však ani v takýchto prípadoch vylúčení.
§ 228.
(1) Ak sa rozhodujúci súd usnesie na vylúčení verejnosti, môže obžalovaný žiadať, aby bol dovolený prístup dvom jeho dôverníkom. Dôverníci majú byť osoby, ktorým podľa § 225, ods. l prístup na hlavné pojednávanie nie je zakázaný. Pribranie dôverníkov nemôže byt dôvodom pre prerušenie alebo odročenie hlavného pojednávania.
(2) Niekoľko spoločne obžalovaných osôb môže žiadať, aby boli pripustení dovedna najviac štyria dôverníci, o voľbe ktorých sa majú dohodnúť, ak sa nedohodnú, určí dôverníkov z počtu navrhnutých osôb predseda.
§ 229.
Ak je to pri vylúčení verejnosti zo zreteľom na bezpečnosť štátu alebo jeho obranu odôvodnené, môže súd vylúčiť na celé trvanie hlavného pojednávania alebo na jeho časť aj účasť dôverníkov a osôb uvedených v § 227, ods. 2.
§ 230.
Rozsudok treba vždy verejne vyhlásiť, a to aj vtedy, ak celé hlavné pojednávanie bolo neverejné.
2. Úradné úkony predsedu. § 231.
(1) Predseda (samosudca) na hlavnom pojednávaní vykonáva práva dané mu týmto zákonom. Povinný je udržovať poriadok, vojenskú disciplínu, bezpečnosť a dôstojnosť pojednávania.
(2) Kto je súdom vypočúvaný, alebo kto hovorí k súdu, má stáť. Predseda môže dovoliť výnimku, najmä so zreteľom na vek, telesnú slabosť, nemoc, ako aj preto, že vypočúvanie trvá dlhšie, alebo z iných dôvodov.
§ 232.
(1) Zakázané je dávať najavo súhlas alebo neľúbosť. Predseda je oprávnený poslucháčov, ktorí hlavné pojednávanie takýmito poznámkami alebo inakšie rušia, alebo ktorí sa chovajú spôsobom urážajúcim vážnosť súdu, napomenúť a — ak treba — dá odstrániť jednotlivých poslucháčov z pojednávacej siene, prípadne dá vyprázdniť sieň.