(2) Poslucháčov, podliehajúcich vojenskej disciplinárnej právomoci, má predseda oznámiť v prípade, rušenia hlavného pojednávania ich predstavenému veliteľovi cieľom potrestania, prípadne môže dať ich aj zatknúť a odovzdať na príslušné konanie vojenskému veliteľstvu.
(3) O potrestanie iných poslucháčov požiada predseda okresný súd príslušný podľa ich bydliska alebo pobytu. Tento súd zakročí proti menovaným tak, ako keby sa neprístojnosť bola vyskytla na pojednávaní pred nim.
§ 233.
(1) Ak niektorý obžalovaný, svedok, znalec, tlmočník, tesnopisec, poškodený alebo jeho zástupcovia neslušným chovaním rušia hlavné pojednávanie, alebo iným spôsobom porušujú vážnosť súdu, prednášajú urážlivé výroky alebo neodôvodnené a k veci nepatriace obvinenia, má ich predseda napomenúť, a — ak treba — nariadi, aby boli vyvedení. Obžalovaného možno len vtedy vyviesť, ak pokračuje vo svojom neslušnom chovaní, hoci bol napomenutý a hoci sa mu pohrozilo vyvedením.
(2) Ak bol obžalovaný pre neprístojne chovanie vyvedený zo siene, môže predseda nariadiť, aby bol strážený do zavolania, hoci je na slobode. V hlavnom pojednávaní sa pokračuje v jeho neprítomnosti, avšak pred ukončením dokazovacieho konania má byť zavolaný do siene a pod zmätočnosťou upovedomený o podstatných skutočnostiach, ktoré sa za jeho neprítomnosti vyskytly ako aj o výpovediach vypočutých osôb.
(3) Ak osoby, uvedené v ods. l podliehajú vojenskej disciplinárnej právomoci, oznámi ich predseda nadriadenému veliteľstvu na potrestanie; podľa okolnosti môže nariadiť aj ich zatknutie a po skončení hlavného pojednávania ich odovzdá na príslušné konanie vojenskému veliteľstvu. Ak je obžalovaný občianskou osobou, uloží mu predseda niektorý z trestov alebo zostrení v § 94, ods. 3 uvedených. Ak svedok, znalec, tlmočník, tesnopisec, poškodený alebo jeho zástupca nepodlieha vojenskej disciplinárnej právomoci,
možno mu uložiť peňažný trest do Ks 500, ktorý v prípade nevymožiteľnosti sa má premeniť na väzenie do piatich dní. O vymáhanie peňažného trestu, prípadne o výkon náhradného trestu na slobode, treba požiadať okresný súd, príslušný podľa bydliska respektíve pobytu potrestaného. Ak je však zástupcom poškodeného osoba, zapísaná do soznamu advokátov, treba uňho primerane použiť ustanovenia § 234, ods. 1.
§ 234.
(1) Ak spácha neprístojnosť obhajca, môže ho predseda napomenúť. Ak podlieha vojenskej disciplinárnej právomoci, môže ho oznámiť jeho nadriadenému cieľom potrestania. Obhajcovi, ktorý nepodlieha vojenskej disciplinárnej právomocí, môže rozhodujúci súd uložiť peňažnú pokutu až do Ks 1. 000.
(2) Ak sa obhajca aj po uložení pokuty neslušne chová, môže mu súd odňať slovo. V tomto prípade má obžalovaný právo zvoliť si iného obhajcu z prítomných osôb, spôsobilých zastávať úrad obhajcu. Ak to nie je možné a ak nemožno ani hneď ustanoviť obhajcu, hoci obhajoba je povinná alebo podľa názoru súdu potrebná, súd preruší alebo odročí hlavné pojednávanie, aby mohol byť zvolený alebo ustanovený iný obhajca. Ak obhajoba nie je povinná, alebo podľa názoru súdu nie je potrebná, treba v hlavnom pojednávaní pokračovať bez obhajcu.
(3) Ak ide o obhajcu, ktorý nie je vojenskou osobou z povolania, treba oznámiť uloženie pokuty (ods. 1) i odňatie slova (ods. 2) jeho príslušnému disciplinárnemu úradu.
§ 235.
(1) Ak sa hlavné pojednávanie pre neprístojne chovanie obhajcu preruší alebo odročí, môže mu rozhodujúci súd usnesením uložiť aj náhradu trov prerušením alebo odročením spôsobených.
(2) Právoplatné usnesenie podľa ods. l je vykonateľná verejná listina. O výkon usnesenia treba požiadať príslušný občiansky súd.
§ 236.
Dôstojníci mimo činnej služby, ktorí sa dostavia vo vojenskej rovnošate, podliehajú pre neprístojnosti uvedené v §§ 232 až 234, vojenskej disciplinárnej právomoci.
§ 237.
Vojenského prokurátora môže predseda pre neprístojnosť napomenúť, prípadne oznámiť jeho priamemu predstavenému.
§ 238.
(1) Hlavné pojednávanie vedie predseda.
(2) Predseda je povinný sa snažiť o zistenie pravdy a má sa starať o to, aby sa upustilo od rečí, ktoré by hlavné pojednávanie zbytočne predlžovaly alebo ináč sťažovaly.
(3) Predseda vypočúva obžalovaného, svedkov a znalcov a ustanovuje poradie, v akom majú hovoriť tí, ktorí žiadali o slovo. Prevádzanie jednotlivých dôkazov môže však tiež preniesť na prísediaceho justičného dôstojníka.
(4) O návrhoch prednesených na hlavnom pojednávaní rozhoduje predseda, ak nenáleží o tom rozhodovať podľa zákona rozhodujúcemu súdu. Ak takému návrhu odporuje obžalobca alebo obžalovaný, alebo ak predseda nemieni vyhovieť návrhu, alebo ak na prípad vyhovenia návrhu treba hlavné pojednávanie odročiť, prípadne na čas dlhší ako 24 hodín (§ 279, ods. 2), rozhoduje o návrhu súd.
3. Začatie hlavného pojednávania.
§ 239.
Bezprostredne pred začatím hlavného pojednávania predseda zistí, či je rozhodujúci súd náležité sostavený. Ak sa nemôže rozhodujúci súd riadne sostaviť, treba hlavné pojednávanie odložiť.
§ 240.
(1) Ak sa obžalovaný nedostavil na hlavné pojednávame a podmienky § 248 nie sú dané, treba hlavné pojednávanie odročiť, ak obžalovaného nemožno hneď predstaviť.
(2) Bez obžalobou nemožno konať hlavné pojednávanie.
§ 241.
Predseda otvorí hlavné pojednávanie vyvolaním veci.
§ 242.
(1) Obžalovaný sa dostaví bez pút. Ak treba, môže predseda nariadiť jeho stráženie.
(2) Predseda sa opýta obžalovaného na jeho osobné pomery a dá zapisovateľom vyvolať osoby, ktoré boly predvolané; potom prikáže svedkom a znalcom, aby odišli do miestnosti pre nich vykázanej a aby sa tam zdržovaly.
(3) Podľa okolností môže predseda vyzvať aj poškodeného, ak má byť vypočutý ako svedok, aby opustil pojednávaciu sieň, avšak v tomto prípade, ak o to požiada, treba mu po vypočutí oznámiť, o čom sa pojednávalo za jeho neprítomnosti. Jeho zástupca má právo ostať aj v týchto prípadoch v pojednávacej siení.
(4) Predseda učiní opatrenie, aby svedkovia a znalci medzi sebou a s obžalovaným sa nedohovárali a aby sa bez dovolenia nevzďaľovali.
(5) Predseda môže nariadiť, ak to považuje v záujme veci za vhodné, aby znalci pri vypočúvaní obžalovaného a svedkov zostali v pojednávacej sieni.
§ 243.
(1) V neprítomnosti obžalovaného možno konať hlavné pojednávanie len za podmienok § 248. Inak treba hlavné pojednávanie prerušiť, alebo odročiť, prípadne obžalovaného predviesť. Ak obžalovaný behom hlavného pojednávania utečie, treba hlavné pojednávanie prerušiť a konať podľa dielu XXVIII.
(2) Ak sa svedkovia alebo znalci nedostavili na hlavné pojednávanie alebo sa predčasne vzdialili, má predseda, ak je to možné, učiniť opatrenie, aby sa hneď dostavili, podľa okolností tiež nariadiť ich predvedenie.
(3) Ak nie je možné svedkov alebo znalcov, ktorí sa nedostavili, hneď predstaviť, rozhodne súd po vypočutí obžalobcu, poškodeného, obžalovaného a obhajcu, či sa má hlavné pojednávanie prerušiť, odročiť, alebo ďalej konať a či sa majú na hlavnom pojednávaní namiesto ústneho vypočutia týchto svedkov alebo znalcov prečítať ich výpovede a posudky, ktoré v doterajšom konaní učinili, alebo ak neboli ešte vypočutí, či majú byť vypočutí podľa § 216. Rozhodujúci súd môže toto usnesenie odložiť tiež na neskorší čas.
§ 244.
(1) O potrestaní svedka a znalca, ktorý bez ospravedlnenia sa nedostavil na hlavné pojednávanie a nepatrí k vojenským osobám v činnej službe, platia obdobne ustanovenia §§ 130 a 159. Potrestanie nezávisí od toho, či sa hlavné pojednávanie prerušilo alebo odročilo,
(2) Ak sa hlavné pojednávanie prerušilo alebo odročilo preto, lebo niektorý svedok alebo znalec, ktorý je vojenskou osobou v činnej službe, neprišiel na hlavné pojednávanie a neospravedlnil svoje nedostavenie sa, môže rozhodujúci súd takého svedka alebo znalca usnesením zaviazať na nahradenie trov hlavného pojednávania, ktoré jeho nedostavením sa bolo zmarené.
(3) Ak nedostavivší sa svedok alebo znalec nepatrí k osobám vojenským v činnej službe, vojenský súd požiada okresný súd jeho bydliska, alebo pobytu, aby zaviazal svedka alebo znalca nahradiť trovy zmareného hlavného pojednávania. Tento súd má zakročiť podľa predpisov preň. platných tak, ako keby sa svedok alebo znalec bez ospravedlnenia nebol dostavil na pojednávanie konané pred ním.
(4) Ak sa nedostaví ako svedok vojenská osoba v činnej službe, možná proti nej vydať rozkaz na predvedenie. O predvedenie iných osôb treba požiadať príslušný bezpečnostný úrad.
§ 245.
(1) Ak obhajoba je povinná a obhajca sa nedostaví alebo ak predčasne odíde a
nie je možno poveriť alebo ustanoviť hneď iného obhajcu, hlavné pojednávanie sa preruší alebo odročí. Alt obhajoba nie je povinná a obhajca sa nedostavil, alebo sa predčasne vzdialil, treba hlavné pojednávanie len vtedy prerušiť alebo odročiť, ak súd považuje obhajobu za potrebnú.
(2) Ak obhajca, ktorý bol riadne predvolaný neprišiel bez ospravedlnenia na pojednávanie, alebo ak sa pred jeho zakončením vzdialil, treba ho — ak podlieha vojenskej disciplinárnej právomoci — oznámiť jeho nadriadenému veliteľstvu, inak príslušnému disciplinárnemu úradu. V týchto prípadoch treba obdobne použiť § 235.
§ 246.
Ak sa nevyskytuje žiadna z prekážok, uvedených v §§ 243 až 245, predseda dá, potom čo svedkovia a znalci opustili sieň, pod zmätočnosťou prečítať obžalovací spis bez odôvodnenia (§ 208, ods. 2) respektíve obžalovací návrh (§ 209).
4. Vypočutie obžalovaného § 247.
(1) Predseda vypočuje obžalovaného o obžalobe. Ak je niekoľko obžalovaných, vypočúva ich predseda jednotlivé, v neprítomnosti spoluobžalovaných na hlavnom pojednávaní ešte nevypočutých, respektíve pred prečítaním výpovedí nedostavivších sa spoluobžalovaných, proti ktorým sa nariadilo hlavné pojednávanie podľa § 248.
(2) Ak obžalovaný na otázku vyhlási, že obžalobe nerozumel, vysvetlí mu ju predseda.
(3) Predseda sa opýta obžalovaného, či sa cíti vinným alebo nevinným a pripomenie mu, že má právo súvislé predniesť stav vecí, po každom dôkaze urobiť svoje poznámky, že môže opakovať svoje návrhy, aby sa dokazovanie doplnilo, a navrhnúť prevedenie aj nových dôkazov.
(4) Ak sa obžalovaný odchyľuje od svojich skorších výpovedí, treba sa ho opýtať na dôvod toho. V tomto prípade, ako aj vtedy, ak odoprie výpoveď, môže dať predseda prečítať zápisnicu, spísanú o skorších
jeho výpovediach, a to celú alebo jej časť.
(5) Obžalovaného nemožno nútiť, aby na otázky odpovedal.
(6) Obžalovaný môže aj za hlavného pojednávania hovoriť so svojím obhajcom, nie je však dovolené, aby sa s ním radil o tom, ako má odpovedať na niektorú otázku.
(7) Ináč treba obdobne použiť ustanovenia dielu XI.
5. Hlavné pojednávanie v neprítomností obžalovaného.
§ 248.
(1) Hlavné pojednávanie možno konať v neprítomnosti obžalovaného len pred samosudcom (§ 18, ods. 2), ak sú zachované tieto podmienky:
a) ak obžalovaný bol súdom alebo vojenským prokurátorom vypočutý o celom obsahu obžaloby;
b) ak mu bolo predvolanie na hlavné pojednávanie včas (§ 214, ods. l a 2) doručené do vlastných rúk s upozornením podľa § 214, ods. 3,
(2) Ak medzi doručením predvolania a termínom hlavného pojednávania neuplynulo zákonné doručovacie medzidobie, možno konať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného len vtedy, ak s tým súhlasí pri začatí hlavného pojednávania jeho obhajca.
(3) Pri podmienke, uvedenej v ods. l, písm. a), možno konať Mávne pojednávanie aj, ak sa obžalovaný pred jeho skončením vzdialil, vynímajúc prípad, že pred prednesením svojej obhajoby ochorie. Avšak aj v prípade naposledy spomenutom možno pokračovať v hlavnom pojednávaní, ak tomu výslovne neodporujú obžalovaný alebo jeho obhajca, a aj proti tomuto odporu, ak možno vyniesť oslobodzujúci rozsudok,
(4) Namiesto vypočutia obžalovaného o jeho osobných pomeroch a vo veci samej treba prečítať na hlavnom pojednávaní pod zmätočnosťou zápisnice o jeho výpovedi pred súdom alebo pred vojenským prokurátorom.
§ 249.
(1) Ak sa nemôže hlavné pojednávanie konať alebo v ňom pokračovať v neprítomnosti obžalovaného preto, že podmienka uvedená v § 248, ods, l, písm. a) nie je splnená, alebo ak podmienky § 248, ods, l, písm. a), b), prípadne ods. 3, sú síce dané, avšak bez prítomností obžalovaného nemožno vec úplne objasniť, treba pre tento účel pojednávanie odročiť a obžalovaného predvolať podľa ustanovení § 214, ods. l a 2.
(2) Ak podmienka uvedená v § 248, ods. l, písm. a) je síce splnená, avšak chýba podmienka uvedená v § 248, ods. l, písm. b) a obhajca, ani sám obžalovaný neprejaví súhlas s konaním hlavného pojednávania, treba pojednávanie odročiť a obžalovaného znovu predvolať podľa ustanovení § 214, ods. 3.
6. D ô k a z n é konanie. § 250.
(1) Po vypočutí obžalovaného treba previesť dôkazy podľa poradia, ustanoveného predsedom, a to zpravidla tak, aby dôkazy obžaloby predchádzaly dôkazom obhajoby.
(2) Rozhodujúci súd môže pominúť prevedenie niektorých dôkazov, ak ich považuje za zbytočné.
(3) Tak predseda, ako aj rozhodujúci súd, môžu za hlavného pojednávania na návrh alebo z úradnej moci nariadiť vypočutie nových svedkov a znalcov a prevedenie alebo opatrenie nových dôkazov. Ak však treba preto hlavné pojednávanie odročiť, alebo na dlhší čas než 24 hodín prerušiť, rozhodne o tom vždy rozhodujúci súd. Potrebné predvolania a iné opatrenia urobí predseda.
(4) Ohliadku, nariadenú na hlavnom pojednávaní, vykoná rozhodujúci súd, ak by sa to však ťažko dalo previesť, predseda alebo vyslaný sudca so zapisovateľom, ktorý hneď po vykonaní ohliadky podá Zprávu rozhodujúcemu súdu. Miesto a čas ohliadky treba oznámiť — pod zmätočnosťou — včas obžalobcovi, obžalovanému a obhajcovi. Týmto osobám, ako aj poškodenému a jeho zástupcovi treba dovoliť, aby pri ohliadke boli prítomní.
(6) Opatrenie nového dôkazu nesmie sa odoprieť preto, že návrh bol neskoro podaný.
§ 251.
(1) O vypočutí svedkov a znalcov pri hlavnom pojednávaní platia ustanovenia dielu XIII a XIV, nakoľko ďalšie ustanovenia neobsahujú odchýlky.
(2) Svedkovia a znalci sú vypočúvaní jednotlivé v prítomnosti strán.
(3) O tom, či svedka treba vziať do prísahy, rozhodne súd osobitne po vypočutí svedka a po opýtaní sa strán. Prísahu môže však na návrh ktorejkoľvek strany alebo z úradnej moci odložiť na neskorší čas. Od prísahy treba upustiť v prípadoch §§ 149 a 150 a vtedy, ak si to nežiada žiadna strana.
(4) Ak sa má hlavné pojednávanie prerušiť alebo odročiť preto, lebo niektorý svedok bez zákonného dôvodu odoprie výpoveď alebo prísahu, alebo preto, lebo niektorý znalec bez zákonného dôvodu
odoprie spolupôsobiť pri ohliadke, podať posudok alebo vykonať prísahu, treba použiť obdobne ustanovenia §§ 131, 159 a § 244, ods. 2 a 3.
§ 252.
(1) Predseda sa postará o to, aby svedok, ktorý nebol ešte vypočutý, nebol prítomný pri prevádzaní dôkazov vôbec, a aby znalec, ktorý nebol ešte vypočutý, nebol prítomný pri vypočutí iného znalca o tej istej veci,
(2) Konfrontáciu (§§ 110, 147) nariaďuje predseda.
(3) Svedkovia a znalci majú byť prítomní na hlavnom pojednávaní aj po vypočutí tak dlho, kým ich predseda neprepustí. Otázku, či sa môžu zdržovať v pojednávacej sieni, treba posudzovať podľa §§ 225 až 230.
(4) Predseda môže nariadiť, aby svedkovia alebo znalci už vypočutí opustili sieň, môže ich neskoršie však znovu zavolať a buď osobitne alebo v prítomnosti
iných svedkov alebo znalcov znovu vy počuť.
(5) Po vypočutí každého svedka, znalca, alebo spoluobžalovaného a po prečítaní každej zápisnice alebo listiny, treba sa obžalovaného opýtať, či chce niečo poznamenať.
§ 253.
(1) Okrem predsedu aj ostatní sudcovia a náhradní sudcovia, obžalobca, obžalovaný a obhajca majú právo dávať otázky vypočúvaným osobám, najmä aj obžalovanému, ak im predseda udelil slovo. Predseda je oprávnený otázky, ktoré považuje za neprimerané, zamietnuť. Ak niekto dáva nejasnú alebo nesrozumiteľnú otázku, vyzve ho predseda, aby otázku jasne vyjadril alebo vysvetlil.
(2 ) Predseda môže zakázať, aby sa dávaly otázky priamo, ak ten, kto otázky dáva, — hoci bol napomenutý — zneužíva toto právo.
(3) Ak vypočúvaná osoba urobí prejav, ktorý s otázkou nesúvisí, je povinnosťou predsedu upozorniť ju, aby sa v odpovedi presne pridržiavala otázky.
§ 254.
Aby sa chránila sloboda výpovede, môže predseda výnimočne nariadiť obžalovanému, aby pri vypočúvaní niektorého svedka alebo spoluobžalovaného opustil sieň, avšak po vypočutí svedka alebo spoluobžalovaného treba mu pod zmätočnosťou oznámiť podstatný obsah výpovede, učinenej v jeho neprítomnosti.
§ 255.
(1) Zápisnice o vypočutí spolupáchateľov, spoluvinníkov, účastníkov, nadržovateľov a svedkov, ako aj posudky znalcov je dovolené prečítať len,
a) ak medzitým umrely, ak sa nevie, kde sa zdržujú, ak pre ich vek, nemoc, pre vojenskú službu, prípadne z iných závažných dôvodov ich osobné dostavenie sa naráža na ťažkostí alebo je spojené s trovami nepomerne veľkými,
b) ak v dôležitých veciach sa odchyľujú od svojich skorších výpovedí alebo posudkov,
c) ak svedkovia bez oprávneného dôvodu odoprú vypovedať, prípadne ak spolupáchatelia, spoluvinníci, účastníci alebo nadržovatelia odoprú výpoveď,
d) ak vypočutému svedkovi patrí podľa medzinárodného práva exteritorialita alebo osobné oslobodenie,
e) ak strany neodporujú prečítaniu.
(2) Znalecký posudok je dovolené prečítať tiež,
a) ak pochádza od úradného (vojenského) lekára,
b) ak pochádza od sboru, ústavu alebo orgánu, ktorý je povolaný pre podanie alebo preskúmanie posudku.
(3) Ak niektorá strana odporuje prečítaniu zápisnice alebo posudku, rozhodne o prečítaní súd.
(4) Dôvod prečítania treba v zápisnici vždy uviesť.
(5) Zápisnice o ohliadke, zabavení, domovej alebo osobnej prehliadke, listiny, vzťahujúce sa na trestný čin, úradné vysvedčenia a zprávy, ako aj listiny a písomnosti iného druhu, ktoré sú pre vec dôležité, majú sa na hlavnom pojednávaní prečítať.
(6) Zápisnica o výpovedi svedka od svedeckej povinnosti oslobodeného nesmie sa prečítať, ak takýto svedok dodatočne oznámi, že nesúhlasí s prečítaním jeho výpovede.
§ 256.
Za dôkazného konania dá predseda obžalovanému, a ak je to treba, svedkom a znalcom predložiť predmety, ktorými sa môže skutkový stav objasniť a vyzve ich, aby sa o nich vyjadrili.
§ 257.
(1) Po vykonaní dôkazov opýta sa predseda obžalobcu, poškodeného, obžalovaného a obhajcu, či navrhujú doplniť dokazovanie.
(2) Po záporných odpovediach alebo po zamietnutí návrhov, prípadne po vykonaní nového dôkazu, vyhlási predseda dôkazné konanie za skončené.
7. Reči a návrhy. § 258.
(1) Po zakončení dôkazného konania udelí predseda obžalobcovi slovo, aby predniesol a odôvodnil svoj návrh o vine obžalovaného, ako aj o trestných ustanoveniach, ktoré sa majú proti nemu použiť. O výške trestu, ktorý sa má uložiť, nesmie sa obžalobca vysloviť.
(2) Obžalovaný a obhajca majú právo na reč obžalobcu odpovedať. Ak je niekoľko obžalovaných, predseda určí poradie rečí. Ak obžalobca odpovie na reč obžalovaného alebo obhajcu, posledné slovo náleží obžalovanému a obhajcovi.
§ 259.
(1) Obžalobca na hlavnom pojednávaní môže celkom alebo zčasti ustúpiť od obžaloby. Ustúpenie od obžaloby treba odôvodniť,
(2) V prípade, uvedenom v ods. l, rozhodujúci súd usnesením zastaví celkom alebo zčasti ďalšie konanie.
(3) O úplnom alebo čiastočnom zastavení konania treba obžalovaného a poškodeného, ak nie sú na hlavnom pojednávaní prítomní, upovedomiť.
§ 260.
Ak obžalobca nadobudne presvedčenie, že skutkový stav sa dôkazným konaním tak zmenil, že sa má čin obžalovaného kvalifikovať inak ako bol v obžalovacom spise kvalifikovaný, zmení obžalovací spis v otázke kvalifikácie alebo navrhne cieľom podania nového obžalovacieho spisu prerušiť alebo odročiť hlavné pojednávanie.
§ 261,
Ak za hlavného pojednávania vyjde najavo, že obžalovaný okrem trestného činu, ktorý bol predmetom obžaloby, spáchal aj iný trestný čin, spadajúci do pôsobnosti vojenského súdu, môže obžalobca na tento čin rozšíriť obžalobu, môže však tiež navrhnúť cieľom podania nového obžalovacieho spisu prerušenie alebo odročenie hlavného pojednávania. Trestný čin,
ktorý sa stíha len na návrh, môže obžalobca učiniť predmetom obžaloby aj v tomto prípade letí, ak oprávnený podal návrh.
§ 262.
(1) O návrhu obžalobou podľa §§ 260 a 261, aby sa hlavné pojednávanie prerušilo alebo odročilo, treba vypočuť obžalovaného.
(2) Predseda je povinný vysvetliť obžalovanému význam toho, že sa obžaloba pozmenila alebo rozšírila a presvedčiť sa, či obžalovaný pochopil následky toho.
(3) Po vysvetlení podľa ods. 2 má sa predseda obžalovaného opýtať, či z dôvodu zmeny alebo rozšírenia obžaloby nenavrhuje prerušiť alebo odročiť hlavné pojednávanie, aby sa mohlo naň pripraviť. Návrhu obžalovaného na prerušenie alebo odročenie má súd vždy vyhovieť, ak je to potrebné cieľom pripravenia obhajoby, alebo ak nový trestný čin, na ktorý sa obžaloba rozšírila, môže mať za následok použitie prísnejšieho trestného ustanovenia, než ktoré by sa bolo použilo na najťažší trestný čin, uvedený v obžalovacom spise.
(4) Ak obžalobca navrhol prerušenie alebo odročenie hlavného pojednávania podľa § 261, môže súd tento návrh zamietnuť len z dôležitých dôvodov. V tomto prípade treba trestný čin, na ktorý sa obžaloba rozšírila, vylúčiť z konania a odkázať na osobitné stíhanie.
(5) Ak obžalobca na hlavnom pojednávaní rozšíril obžalobu na nový čin, a súd v smysle ods. 4 neodkázal tento čin na osobitné stíhanie alebo neprerušil, respektíve neodročil hlavné pojednávanie cieľom podania nového obžalovacieho spisu, má súd rozšíriť pojednávanie aj na tento čin.
(6) Ak na hlavnom pojednávaní pred samosudcom obžalobca rozšíri obžalobu na taký čin, ktorý patrí do pôsobnosti senátu, nemá samosudca vyniesť rozsudok ani o trestnom čine patriacom do jeho pôsobnosti, ale postúpi spisy senátu na ďalšie konanie.
§ 263.
(1) Reči obžalobcu, obžalovaného a obhajcu nesmú sa prerušovať. Jedine predseda ich môže prerušiť, ak reč porušuje alebo ohrozuje verejný poriadok, mravnosť, vojenskú disciplínu alebo vojenské služobné tajomstvo, ak zakladá nejaký trestný čin alebo obsahuje výrazy, ktoré bez potreby dotýkajú sa cti tretej osoby, ak sa zmieňuje o takej okolností, ktorej dôkaz podľa zákona je vylúčený, konečne ak sa prednášajú veci, ktoré s predmetom nijako nesúvisia.
(2) Ak to vyžaduje nízke vzdelanie obžalovaného alebo jeho nedostatočná znalosť pojednávacej reči, predseda mu vysvetlí v krátkom výťahu obsah reči, prípadne pomocou tlmočníka.
8. Porada a usnesenie rozhodujúceho súdu.
§ 264.
(1) Po skončení rečí rozhodujúci súd sa na tajnej porade poradí.
(2) Na rozhodovaní sa môže zúčastniť len taký člen rozhodujúceho súdu, ktorý bol prítomný za celého hlavného pojednávania.
(3) Počas porady a hlasovania členovia rozhodujúceho súdu a zapisovateľ nesmú sa stýkať vo veci s inými osobami.
§ 265.
Predseda shrnie výsledok hlavného pojednávania a započne poradu. Po skončení porady nasleduje rozhodovanie súdu.
§ 266.
Ak rozhodujúci súd považuje za potrebné, aby sa vec v niektorom smere objasnila, nariadi usnesením, aby sa konanie doplnilo a k tomu cieľu prípadne preruší alebo odročí hlavné pojednávanie. Doplnenie dokazovania možno sveriť vyslanému členovi rozhodujúceho súdu, ktorý má v takýchto prípadoch konať podľa predpisov, platných, pre vyšetrovanie.
§ 267.
(1) Ak rozhodujúci súd zistí, že vec nepatrí do pôsobnosti vojenského súdu, vyriekne usnesením nedostatok svojej pôsobnosti a postúpi ju súdu, úradu alebo
veliteľstvu, do pôsobnosti ktorého patrí.
(2) Ak samosudca zistí, že vec patrí do pôsobnosti senátu, postúpi ju usnesením tomuto.
(3) V prípadoch uvedených v ods. l a 2 sa usnesie súd aj o tom, či sa má ponechať obžalovaný vo väzbe až do opatrenia súdu, úradu alebo veliteľstva, ktorému sa vec postúpila.
§ 268.
(1) Súd pod zmätočnosťou nemôže urobiť predmetom rozsudku taký čin, ktorý obžalobca nežaloval. Návrhom obžalobcovým nie je však súd viazaný ani čo do kvalifikácie činu, ani čo do výmery trestu.
(2) Ak rozhodujúci súd nadobudne presvedčenie, že čin obžalovaného tvorí skutkovú podstatu takého trestného činu, na ktorý ustanovujme zákon ťažší trest, než na trestný čin, ktorý sa v obžalobe uvádza, alebo, že na tento čin možno použiť takú kvalifikáciu, ktorá vyžaduje, aby sa obhajoba v inom smere pripravila, má vypočuť strany o tom, či nežiadajú, aby sa hlavné pojednávanie prerušilo alebo odročilo. Návrhu obžalovaného na prerušenie alebo odročenie má súd vždy vyhovieť, ak je to potrebné cieľom pripravenia obhajoby. Tieto ustanovenia netreba použiť pri zmene kvalifikácie disciplinárnych priestupkov.
§ 269.
(1) Súd rozhoduje o odsúdení alebo oslobodení obžalovaného rozsudkom. Má pri tom prihliadať len na výsledky hlavného pojednávania. Spisy môžu byť len vtedy dôkazom, ak sa na hlavnom pojednávaní prečítaly.
(2) Rozhodujúci súd má dôkazy čo do hodnovernosti a dôkaznej moci tak jednotlivé, ako aj v ich súvislosti, starostlivé a svedomité skúmať.
§ 270.
Oslobodzujúci rozsudok treba vyniesť:
1. ak čin, ktorý je predmetom obžaloby, nie je trestným činom,
2. ak chýba návrh oprávneného po-