trebný pre stíhanie, alebo oprávnená osoba tento návrh odvolala, vyjmúc prípad, že návrh podľa zákona nemožno odvolať,
3. ak o čine, ktorý je predmetom obžaloby, bol už skôr vynesený právoplatný rozsudok, alebo zastavujúce usnesenie a nie sú dané podmienky, uvedené v diele XXII.,
4. ak je tu iný dôvod, ktorý vylučuje zavedenie trestného konania, alebo ktorý vylučuje pričitateľnosť alebo trestateľnosť,
5. ak nie je dokázaný čin, ktorý je predmetom obžaloby, alebo ak nie je do-
kázané, že ho spáchal obžalovaný.
§ 271.
(1) Rozsudok má obsahovať:
a) vyhlásenie, že sa vydáva "Menom Republiky!",
b) pomenovanie súdu,
c) meno a priezvisko obžalovaného,
d) prípadnú prezývku obžalovaného, dátum jeho narodenia, rodisko, domovskú príslušnosť, náboženstva, rodinný stav, vojenskú hodnosť, vojenský útvar, ktorému patrí, verejné hodnosti (tituly) a akademické hodnosti, občianske povolanie alebo zamestnanie, bydlisko alebo miesto pobytu, ak sú tieto údaje známe,
e) zákonné označenie trestného činu, uvedeného v obžalovacom spise,
f) deň a miesto hlavného pojednávania a vynesenia rozsudku,
g) odsúdenie alebo oslobodenie obžalovaného,
h) odôvodnenie, ktoré sa má od výrokovej časti oddeliť.
(2) Nedostatok náležitostí, uvedených v ods. l, pod písm. c), g) a h), je dôvodom zmätočnosti.
§ 272.
(1) V prípade odsúdenia obžalovaného má výroková časť rozsudku ešte obsahovať:
a) akým trestným činom bol obžalovaný uznaný vinným, a to: uvedením zákonného pomenovania trestného činu, miesta a času jeho spáchania, taktiež uvedením skutočností, nakoľko je to potrebné pre presné určenie činu, a uvedením zákonných znakov, najmä aj takých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu;
b) uložený trest, respektíve ak je to podľa zákona prípustné, výrok o tom, že sa od uloženia trestu upúšťa;
c) vo výrokoch uvedených pod písm. a. ) a b) treba uviesť, ktoré paragrafy trestného zákona boly použité;
d) ak sa ukladá peňažný trest, príkaz, že ho treba zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku u vojenského súdu, a výrok o tom, na aký druh a čas trestu na slobode treba premeniť peňažný trest na prípad jeho nevymožiteľnosti;
e) opatrenie o započítaní alebo nezapočítaní predbežného zatknutia a vyšetrovacej väzby, prípadne vytrpeného disciplinárneho alebo súdneho trestu;
f) výrok, či bol čin spáchaný z pohnútok nízkych a nečestných;
g) výrok o výkone trestu, ak sa rozhoduje o podmienečnom odklade,
h) výrok o zhabaní a prepadnutí predmetov.
(2) Ak sa vyriekne proti niekoľkým osobám trest smrti, treba v rozsudku určiť aj poradie, v ktorom majú byť odsúdení popravení.
(3) Neuvedenie zákonných znakov trestného činu [ods. l, písm, a)] a uloženého trestu, prípadne výroku o tom, že sa od uloženia trestu upúšťa [ods. l, písm. b)], je dôvodom zmätočnosti.
§ 273.
(1) V dôvodoch rozsudku treba uviesť, ktoré skutočnosti a z ktorých dôvodov považuje súd za dokázané, či nedokázané; taktiež treba uviesť dôvody, ktoré boly smerodajné pri rozhodovaní o právnych otázkach, ako aj pri zamietnutí návrhov na hlavnom pojednávaní učinených.
(2) V prípade odsúdenia treba uviesť priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
(3) V oslobodzujúcom rozsudku treba uviesť, na ktorom ustanovení § 270 sa oslobodenie zakladá.
§ 274.
(1) Odôvodnenie rozsudku, vyhláseného v prítomnosti obžalovaného, netreba napísať, ak osoby, oprávnené použiť opravný prostriedok, neohlásily ho včas. Písomné odôvodnenie rozsudku má sa v takomto prípade nahradiť stručným záznamom dôvodov výroku o vine.
(2) Ustanovenia ods. l neplatia v trestnom konaní proti vojenskému a žandárskemu gážistovi a proti mladistvej osobe.
9. Vyhlásenie rozsudku.
§ 275.
(1) Rozsudok bezprostredne po vynesení vyhlási predseda verejné i s podstatnými dôvodmi,
(2) Rozsudok treba písomne vyhotoviť zpravidla do 8 dní. Rozsudok podpíšu predseda a člen senátu, poverený vypracovaním rozsudku.
(3) Ak obžalovaný nebol pri vyhlásení rozsudku prítomný, môže predseda nariadiť, aby bol na vyhlásenie rozsudku predvedený, alebo dať mu rozsudok zápisnične vyhlásiť prostredníctvom požiadaného vojenského alebo občianskeho súdu. Ak ide o oslobodzujúci rozsudok, alebo o taký odsudzujúci rozsudok, v ktorom hlavný trest je len trest peňažný, strata hodnosti alebo trest na slobode neprevyšujúci šesť mesiacov a obžalovaný je na slobode, možno mu rozsudok oznámiť aj doručením, a to, ak ide o osobu v činnej vojenskej službe, prostredníctvom nadriadeného veliteľstva.
(4) Po vyhlásení rozsudku treba obžalovaného poučiť o odvolaní, ktoré môže proti rozsudku použiť. Ak sa rozsudok doručuje, má sa to stať písomne. Ak sa konalo hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, treba ho poučiť aj o práve, že súčasne s odvolaním môže podať ospravedlnenie (§ 346, č. 2 a § 348).
(5) Ak bol uznaný obžalovaný vinným a pre výšku uloženého trestu alebo pre inú okolnosť možno sa obávať jeho úteku, môže súd po vypočutí obžalobcu nariadiť proti nemu vyšetrovaciu väzbu,
prípadne ju predĺžiť až do meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu.
(8) Ak obžalovaný, ktorý je vo vyšetrovacej väzbe, bol rozsudkom oslobodený a obžalobca hneď po vyhlásení rozsudku ohlásil odvolanie, môže súd na návrh obžalobcu zo závažných dôvodov predĺžiť vyšetrovaciu väzbu až do meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu,
10. Zápisnica.
§ 276.
(1) O hlavnom pojednávaní treba spísať pod zmätočnosťou zápisnicu. Zápisnicu podpíšu predseda, člen senátu, poverený vypracovaním rozhodnutia, zapisovateľ a prípadne tlmočník.
(2) V zápisnici treba uviesť deň a miesto hlavného pojednávania, označenie súdu, mená a vojenské hodnosti predsedu, členov rozhodujúceho súdu, zapisovateľa a obžalobcu, tlmočníka, poškodeného, jeho zástupcu, obžalovaného, jeho zákonného zástupcu, obhajcu, dôverníkov a zákonné pomenovanie trestného činu podľa obžalovacieho spisu. Ďalej musí obsahovať zápisnica verný opis priebehu hlavného pojednávania a všetkých jeho podstatných formalít, najmä, či sa konalo hlavné pojednávanie verejne alebo s vylúčením verejnosti, ktorí obžalovaní, svedkovia a znalci boli vypočutí, aké konfrontácie sa stály, ktoré listiny a spisy sa prečítaly, či svedkovia a znalci, prípadne tlmočník boli vzatí do prísahy, respektíve z akého dôvodu sa upustilo od ich prísahy, konečne všetky návrhy prednesené na hlavnom pojednávaní, rozhodnutia predsedu alebo súdu a ohlásené opravné prostriedky.
(3) Výpovede obžalovaného a svedkov, ako aj posudok znalcov treba pojať do zápisnice tak, aby zápisnica verne podávala podstatný obsah výpovedí respektíve posudkov.
(4) Ak obžalovaný, svedkovia alebo znalci boli už súdom alebo vojenským prokurátorom vypočutí, treba ich výpovede respektíve posudky len vtedy pojať do zápisnice, ak obsahujú odchýlky, zmeny alebo dodatky k výpovediam alebo k posudkom už zápisnične zisteným; inak stačí v zápisnici poukázať na obsah predošlých zápisnične zistených výpovedí a posudkov.
§ 277.
(1) Obžalobca a obžalovaný môžu žiadať na ochranu svojich práv, aby sa niektoré okolnosti pojaly do zápisnice.
(2) Predseda a súd môžu vždy z úradnej moci nariadiť, aby niektorá okolnosť alebo niektorý prejav boly do zápisnice pojaté.
(3) V dôležitých veciach môže súd nariadiť, aby celé hlavné pojednávanie alebo určitá jeho časť bola spísaná tesnopisom. Toto môže súd nariadiť aj v inej veci na žiadosť obžalovaného včas podanú a odôvodnenú a na jeho trovy, ktoré vopred složí do súdnej úschovy. Tesnopisecké záznamy treba do troch dní napísať obyčajným písmom, predložiť predsedovi na preskúmanie a pripojiť k zápisnici. Tesnopisca treba pred začatím jeho funkcie vziať do prísahy, že bude verne a svedomité konať svoje povinnosti. Ak tesnopisec tvrdí, že prísaha odporuje jeho presvedčeniu, vykoná namiesto prísahy slávnostné vyhlásenie. Složenie prísahy respektíve vykonanie slávnostného vyhlásenia treba v zápisnici poznačiť. Ustanovenia o voľbe, o vylúčení a pominutí znalcov, o ich povinnosti prevziať im sverenú funkciu, ako aj o ich potrestaní (diel XIV), vzťahujú sa obdobne aj na tlmočníkov.
(4) Obžalobca, poškodený, obžalovaný a obhajca majú právo nahliadnuť do zápisnice a jej príloh a zhotoviť si z nich odpisy.
(5) Zápisnicu treba vyhotoviť do ôsmych dní.
(6) Zápisnica je dôkazom toho, čo sa stalo na hlavnom pojednávaní. Strany, alebo poškodený majú právo žiadať u predsedu rozhodujúceho súdu opravu a doplnenie zápisnice. O tejto žiadosti rozhoduje rozhodujúci súd. Proti rozhodnutiu sa nepripúšťa sťažnosť. Ak však ide o okolnosť podstatnú pre rozhodovanie veci, môže hlavný vojenský súd na žiadosť strán alebo
poškodeného povoliť protidôkaz čo do namietanej časti zápisnice.
§ 278.
O poradách a hlasovaní rozhodujúceho súdu treba spísať osobitnú zápisnicu, ktorú podpisuje predseda a zapisovateľ. Túto zápisnicu treba v zapečatenej obálke priložiť ku spisu a môže do nej nahliadnuť len vyšší súd za konania o opravnom prostriedku.
11. Prerušenie a odročenie hlavného pojednávania.
§ 279.
(1) Hlavné pojednávanie sa preruší na určitý čas; odročuje sa na neurčitý čas,
(2) Pokiaľ tento diel neustanovuje inak, nariadi prerušenie až do 24 hodín predseda, prerušenie na dlhší čas, ako aj odročenie nariadi rozhodujúci súd,
§ 280.
(1) Hlavné pojednávanie treba prerušiť alebo odročiť okrem prípadov už v tomto diele uvedených,
a) ak ochorie obžalovaný pred prednesením svojej obhajoby a nemožno vyniesť oslobodzujúci rozsudok, prípadne postúpiť vec pre nedostatok pôsobnosti,
b) ak v prípade, že obhajoba je povinná alebo podľa názoru súdu potrebná, obhajca ochorie, iného obhajcu nemožno hneď pribrať alebo podľa názoru súdu potrebná, a nemožno vyniesť oslobodzujúci rozsudok, prípadne postúpiť vec pre nedostatok pôsobnosti,
c) niektorý svedok alebo znalec nemôže pre nemoc vypovedať a súd pokladá výpoveď respektíve posudok za tak dôležité, že hlavné pojednávanie nemožno ďalej konať bez ich osobného vypočutia,
d) ak pokladá súd za potrebné opatrenie nového dôkazu alebo dôkladnejším prípravu obhajoby,
e) ak ďalšie konanie hlavného pojednávania naráža na neprekonateľné prekážky.
(2) Hlavné pojednávanie možno prerušiť aj z iných závažných dôvodov, ako aj preto, aby si osoby pri ňom zúčastnené odpočinuly.
§ 281.
(1) Ak sa hlavné pojednávanie odročilo, určí nový termín predseda hlavného pojednávania, na ktorý svolá súd a predvolá zúčastnených podľa ustanovení dielu XVIII. Určenie termínu v tomto prípade nie je viazané lehotou, uvedenou v § 214, ods, 2.
(2) Ak sa preruší hlavné pojednávanie, treba predvolať prítomné osoby vyhlásením usnesenia, v ktorom sa určí nový termín.
(3) Pri prerušení a pri odročení hlavného pojednávania treba svolať a nový termín hlavného pojednávania, ak tomu nebránia neprekonateľné prekážky, tých istých členov rozhodujúceho súdu, ktorí sa zúčastnili na predošlom pojednávaní.
§ 282.
(1) Dôkazné konanie netreba opakoval, ak sa koná hlavné pojednávanie pred tými istými členmi rozhodujúceho súdu, ktorí sa zúčastnili na predošlom pojednávaní a neuplynulo viac ako osem dní.
(2) Pri dlhšom ako osemdňovom prerušení alebo odročení možno pominúť opakovanie dôkazného konania len, ak neuplynul od prerušeného alebo odročeného hlavného pojednávania dlhší čas ako jeden mesiac, členovia rozhodujúceho súdu sú tí istí a nežiada ani jeden z nich opakovanie dokazovania.
12. Vedľajšie prípady. § 283.
Ak ukazujú závažné údaje na to, že niektorý svedok dopustil sa na hlavnom pojednávaní krivého svedectva, predseda upovedomí o tom vojenského prokurátora, prípadne, ak ide o osobu podliehajúcu právomoci občianskeho súdu, štátne zastupiteľstvo a súčasne im zašle odpis zápisnice spísanej o tejto výpovedi. Ak je to odôvodnené, dá tiež svedka zatknúť a predviesť príslušnému úradu.
§ 284.
(1) Ak niekto za hlavného pojednávania v pojednávacej sieni spácha trestov
čin, ktorý sa nestíha len na návrh, dá predseda o tom spísať osobitnú zápisnicu a postúpi ju na ďalšie konanie príslušnému vojenskému alebo občianskemu úradu, prípadne dá vinníka zatknúť a predviesť tomuto úradu.
(2) Ak obžalovaný spácha za hlavného pojednávania nejaký trestný čin a vojenská súdna právomoc pre tento čin je odôvodnená, treba užiť ustanovení §§ 261 a 262; inak treba obdobne použiť ustanovenia predošlého odseku.
13. Sťažnosť proti medzitýmnym rozhodnutiam.
§ 285.
Proti medzitýmnym rozhodnutiam predsedu a senátu, vyneseným za hlavného pojednávania nepripúšťa sa sťažnosť, vyjmúc usnesenia, ktorými sa ukladá peňažný trest, peňažná pokuta, alebo ktorými sa ukladá povinnosť nahradiť trovy hlavného pojednávania.
DIEL XX. Riadne opravné prostriedky.
1. Všeobecné ustanovenia. § 286.
(1) Riadne opravné prostriedky sú sťažnosť a odvolanie.
(2) Sťažnosťou možno napadnúť — vyjmúc prípady, v ktorých ju zákon vylučuje — usnesenia vojenského prokurátora a vojenského súdu; odvolaním možno napadnúť rozsudok vojenského súdu.
(3) O sťažností proti usneseniam vojenského prokurátora rozhoduje hlavný vojenský prokurátor. O opravných prostriedkoch proti usneseniam alebo rozsudkom vojenského súdu rozhoduje hlavný vojenský súd.
(4) O sťažnosti proti usneseniam vyslaného člena senátu vojenského alebo hlavného vojenského súdu rozhoduje vysielajúci senát.
(5) O sťažnosti proti usneseniam vo jenského prokurátora o väzbe a nariadení pozorovania v liečebnom ústave rozhoduje vojenský súd.
(6) Proti rozhodnutiam hlavného vojenského prokurátora a hlavného vojenského súdu opravné prostriedky sú vylúčené.
§ 287.
(1) Odvolanie sú oprávnení podať:
v prospech i neprospech obžalovaného obžalobca,
v neprospech obžalovaného, ak bol tento oslobodený a obžalobca nepodal odvolanie čo do oslobodenia, poškodený,
v prospech obžalovaného tento sám, ďalej aj proti vôli obžalovaného jeho zákonný zástupca a obhajca.
(2) Sťažnosť sú oprávnené podať osoby uvedené v ods. 1. a okrem nich svedkovia, znalci alebo iné osoby, nakoľko sa ich usnesenie dotýka.
§ 288.
(1) Sťažnosť ako aj jej zpätvzatie treba zápisnične ohlásiť respektíve písomne padať u toho úradu alebo súdu, ktorý usnesenie vyniesol. Odvolanie, jeho odôvodnenie ako aj zpätvzatie odvolania treba zápisnične ohlásiť respektíve písomne podať u súdu, ktorý rozsudok vyniesol.
(2) Osoby mužstva môžu úkony, uvedené v ods. l, vykonať len ústne do zápisnice, a to, ak sú na slobode, aj u svojho nadriadeného veliteľstva.
(3) Obvinený, ktorý je vo väzbe, môže úkony vykonať zápisnične aj u dôstojníka, ktorému je sverená správa vojenskej väznice, respektíve u dozorného dôstojníka.
(4) Zápisnicu treba spísať hneď, keď sa vyjadrenie činí; ak to nie je možné, treba v nej presne uviesť čas, kedy sa vyjadrenie stalo.
(5) Nesprávne označenie opravného prostriedku sa nemôže vysvetľovať v neprospech obvineného.
§ 289.
Každý opravný prostriedok má ten účinok, že sa napadnuté rozhodnutie môže aj v prospech obžalovaného zmeniť alebo zrušiť.
§ 290.
(1) Podaný opravný prostriedok možno zpätvziať až do začiatku tajnej porady, konanej cieľom meritorného rozhodovania o ňom, respektíve, ak sa o opravnom prostriedku nerozhoduje v senáte, až do vynesenia rozhodnutia o ňom.
(2) Odstúpenie od opravného prostriedku nie je možné zmeniť.
(3) Opravný prostriedok môže zpäťvziať len ten, kto ho podal.
(4) Opravný prostriedok v prospech obžalovaného inou oprávnenou osobou podaný možno zpäťvziať len s výslovným súhlasom obžalovaného.
§ 291.
Opravné prostriedky zákonom vylúčené, neoprávnenou osobou alebo po uplynutí zákonnej lehoty podané, alebo opravné prostriedky, ktoré po zpätvzatí boly znovu ohlásené alebo podané, má súd alebo vojenský prokurátor, ktorý vyniesol rozhodnutie, odmietnuť ustiesením. Sťažnosť podanú proti tomuto usneseniu možno odmietnuť len pre oneskorenie. V prípade odmietnutia, respektíve zamietnutia tejto sťažnosti nie je možné napadnuté rozhodnutie preskúmať ani pre také dôvody, ktoré si treba z úradnej moci všimnúť.
§ 292.
Všetky rozhodnutia o opravných prostriedkoch treba odôvodniť.
2. Sťažnosť.
§ 293.
(1) Ak je osoba, oprávnená ku sťažnosti, prítomná pri vyhlásení usnesenia, má ohlásiť sťažnosť a jej dôvody hneď pri jeho vyhlásení,
(2) Ak osoba, oprávnená podať sťažnosť, nebola prítomná pri vyhlásení usnesenia, treba jej usnesenie s poučením o sťažnosti doručiť. V tomto prípade sa má sťažnosť s dôvodmi podať do troch dní odo dňa doručenia.
§ 294.
Úrad alebo súd, proti usneseniu ktorého sťažnosť smeruje, môže jej aj sám novým usnesením vyhovieť, ak ju považuje za odôvodnenú. Inak predloží sťažnosť príslušnej stolici na rozhodnutie.
§ 295.
(1) Ak zákon neustanovuje výnimku, nemá sťažnosť odkladný účinok. Avšak tak úrad alebo súd, ktorý vydal napadnuté usnesenie, ako aj úrad alebo súd, ktorý má rozhodovať o sťažnosti, môže nariadiť, aby sa výkon usnesenia odložil.
(2) Úrad alebo súd, rozhodujúci v druhej stolici o sťažnosti, môže nariadiť alebo aj sám previesť dokazovanie, ktoré považuje pre rozhodnutie za potrebné.
§ 296.
(1) O sťažností sa rozhoduje bez ústneho pojednávania,
(2) U hlavného vojenského súdu treba pred rozhodnutím o sťažnosti vždy vypočuť najprv hlavného vojenského prokurátora.
§ 297,
(1) Úrad alebo súd, rozhodujúci o sťažnosti v druhej stolici, ju odmietne, ak nižšia stolica opominula tak učiniť, hoci bol k tomu zákonný dôvod.
(2) Ak možno meritórne posúdiť sťažnosť, úrad alebo súd rozhodujúci o nej v druhej stolici zmení respektíve zruší napadnuté usnesenie, pokiaľ je na to zákonný podklad a rozhodne podľa zákona; v opačnom prípade sťažnosť zamietne.
(3) Opatrenia, ktoré súvisia s rozhodnutím o sťažnosti, treba bezodkladne vykonať.
§ 298.
(1) Po rozhodnutí o sťažnosti zašle druhá stolica vyhotovenie svojho rozhodnutia a spisy prvej stolici.
(2) Rozhodnutie o sťažnosti doručí respektíve vyhlási ten úrad alebo súd, ktorý vyniesol napadnuté usnesenie, sťažovateľovi a ak sa napadnuté usnesenie týka iných osôb, aj týmto.
3. Odvolanie.
§ 299.
(1) Odvolanie možno podať proti roz-
sudku vojenského súdu pre
a) výrok o vine,
b) výrok o treste a o podmienečnom odklade výkonu trestu,
c) dôvod zmätočnosti,
(2) Čo do výmeru trestu pripúšťa sa odvolanie v neprospech obžalovaného len, ak súd použil mimoriadne zmierňovacie právo; v prospech obžalovaného však len vtedy, ak súd nepoužil mimoriadne zmierňovacie právo.
§ 300.
(1) Formálne dôvody zmätočnosti sú:
a) ak rozhodujúci súd nebol podľa zákona sostavený,
b) ak členom rozhodujúceho súdu bol sudca podľa zákona vylúčený,
c) ak bral účasť na vynesení rozsudku taký sudca, ktorý na celom hlavnom pojednávaní nebol prítomný,
d) ak rozhodujúci súd prekročí svoju pôsobnosť, alebo ak vyslovil o určitej veci, ktorá patrí do jeho pôsobnosti, že nepatrí do jeho pôsobnosti,
e) ak sa hlavné pojednávanie konalo
v neprítomnosti takej osoby, ktorej prítomnosť vyhlasuje zákon za záväznú,
f) ak sa súd dopustil takej nepravidelnosti alebo opominutia, ktoré sú podľa zákona dôvodom zmätočnosti,
g) ak proti odporu osoby podávajúcej opravný prostriedok bol na hlavnom pojednávaní prečítaný spis o zmätočnej výpovedi alebo o zmätočnom úkone, alebo taký spis, ktorý podľa zákona nesmel byť prečítaný,
h) ak súd nerozhodol o návrhu, ktorý urobila na hlavnom pojednávaní osoba podávajúca opravný prostriedok, alebo ak proti jej návrhu alebo proti jej odporu vyniesol na hlavnom pojednávaní také medzitýmne rozhodnutie, ktorým sa porušilo respektíve mylne použilo ustanovenie zákona zo stanoviska obžaloby alebo obhajoby podstatné,
i) ak výroková časť rozsudku je nesrozumiteľná, alebo ak odôvodňovanie odporuje výrokovej časti rozsudku,
f) ak bol rozsudok vynesený bez zákonnej obžaloby, alebo prekročuje obžalobu, alebo nevyčerpáva predmet obžaloby,
(2) Dôvody zmätočnosti, uvedené v ods. l, písm. f), g) a h) nemôžu sa uplatňovať ani v prospech ani v neprospech obžalovaného, ak je zrejmé, že formálna chyba nemala vplyv na rozsudok.
(3) Odvolanie z dôvodov zmätočnosti, uvedených v ods, l, písm. f), g) a h) nemožno použiť proti opatreniu respektíve opominutiu na hlavnom pojednávaní, alebo proti medzitýmnemu rozhodnutiu na ňom vynesenému, ak oprávnená osoba hneď po vyhlásení medzitýmneho rozhodnutia nevyhradila si uplatnenie tohto dôvodu zmätočnosti.
(4) Z úradnej povinnosti treba brať zreteľ na dôvody zmätočnosti, uvedené v ods. l, písm. a), c), d), e) a i) vždy, na dôvod uvedený pod písm. j) však vtedy, ak súd vyniesol odsudzujúci rozsudok bez zákonnej obžaloby alebo prekročením obžaloby.
§ 301.
O Materiálne dôvody zmätočnosti sú:
a) ak súd v nasledujúcich otázkach nepoužil príslušných ustanovení zákona, alebo ich mylne použil:
1. či čin, na ktorom je obžaloba založená, zakladá skutkovú podstatu nejakého trestného činu,
2. podľa ktorého ustanovenia trestných zákonov sa má trestný čin kvalifikovať,
3. či je tu dôvod, ktorý vylučuje zavedenie trestného konania, pričítateľnosť alebo trestateľnosť, a to aký;
b) ak súd pri uložení trestov hlavných alebo vedľajších nezachoval trestné sadzby zákonom stanovené, alebo ak pri ich zmiernení, premene alebo zostrení prekročil zákonom stanovené medze;
c) ak súd porušil ustanovenia zákona o podmienečnom odsúdení;
d) ak súd porušil ustanovenia zákona o upustení od uloženia trestu.
(2) Dôvody zmätočnosti uvedené v ods. l treba brať do úvahy aj z úradnej povinnosti vždy, ak boly na ujmu obžalovanému.
§ 302.
Prísnejší trest môže odvolací súd len vtedy vymerať obžalovanému, ak sa odvolanie použilo v neprospech obžalovaného.
§ 303.
Odvolanie treba ohlásiť do troch dní po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní. Ak obžalovaný nebol prítomný na hlavnom pojednávaní pri vyhlásení rozsudku, počíta sa preňho táto lehota odo dňa, kedy mu bol rozsudok vyhlásený alebo doručený.
§ 304.
Odvolanie včas ohlásené suspenduje právoplatnosť tej čiastky rozsudku, ktorá bola odvolaním napadnutá.
§ 305.
(1) Tomu, kto odvolanie ohlásil, treba na jeho žiadosť čo najskôr doručiť úplné vyhotovenie rozsudku. Odvolateľ môže odvolanie odôvodniť do piatich dni po tom, čo mu bolo doručené vyhotovenie rozsudku.
(2) Z ohlásenia alebo odôvodnenia odvolania má byť zjavné, ktoré opatrenia rozsudku napadá, prípadne ktoré dôvody zmätočností uplatňuje. Nedostatok v uvedených smeroch — ak je odvolateľom osoba mužstva — treba odstrániť jeho súdnym vypočutím. V iných prípadoch treba odvolateľa usnesením vyzvať, aby v naznačenom smere do troch dní ústne alebo písomne doplnil odvolanie a upozorniť ha, že ak v určenej lehote výzve nevyhovie, jeho odvolanie sa odmietne. Ak odvolateľ výzve v určenej lehote nevyhovie, treba jeho odvolanie odmietnuť.
(3) Odvolanie a jeho odôvodnenie možno v lehote určenej pre odôvodnenie odvolania pozmeniť alebo doplniť.
(4) Odvolateľ môže v ohlásení alebo v odôvodnení odvolania oznámiť aj nové skutočnosti alebo dôkazy.
§ 306.
(1) Odporcu odvolateľovho treba upovedomiť o tom, že sa odvolanie ohlásilo.
(2) Podanie, ktorým sa odvolanie odôvodňuje, treba učiniť v dvoch vyhotoveniach; jedno z nich sa doručí odvolávateľovmu odporcovi. Ak odvolanie bolo odôvodnené zápisnične, doručí sa odporcovi odpis zápisnice,
(3) Odporca môže do troch dní po tom, čo mu bolo odôvodnenie odvolania doručené, odpovedať naň písomne alebo zápisnične. Ustanovenia § 288 o odvolaní platia obdobne aj pre odpoveď. V odpovedi môže odporca oznámiť nové skutočnosti alebo dôkazy,
§ 307.
Keď došla odpoveď, alebo sa jej odporca zriekol, alebo uplynula lehota na podanie odpovede, treba spisy predložiť hlavnému vojenskému súdu.
§ 308.
Hlavný vojenský súd dá spisy predovšetkým hlavnému vojenskému prokurátorovi na nahliadnutie.
§ 309.
Hlavný vojenský súd v prípadoch uvedených v § 291 a v § 305, ods. 2, posl. veta, odmietne odvolanie usnesením, ak to opominul učiniť vojenský súd.
§ 310.
Predseda odvolacieho senátu môže urobiť opatrenie, aby spisy boly doplnené, alebo požiadať súd prvej stolice o potrebné vysvetlenie.
§ 311.
Ak niet dôvodu pre odmietnutie odvolania podľa § 309 a v odvolaní sa uvádzajú nové skutočnosti a dôkazy, odvolací súd na neverejnom zasadnutí preskúma, či sú tieto závažné. Ak sú nezáväzné, pomiňte dokazovanie, ináč nariadi previesť potrebné dôkazy na odvolacom hlavnom pojednávaní, prípadne vyslaným sudcom.