§ 312.
Ak bolo odvolanie podané jedine proti výroku o treste alebo o podmienečnom odklade výkonu trestu, alebo pre dôvod zmätočnosti, uvedený v § 301, ods. l, písm. b) až d), a ak netreba previesť nové dôkazy, hlavný vojenský súd rozhodne vo veci samej na verejnom zasadnutí, na ktorom sa zúčastní okrem členov odvolacieho senátu a zapisovateľa len hlavný vojenský prokurátor. Rozhoduje sa po prednese zpravodajcu a po vypočutí hlavného vojenského prokurátora.
§ 313.
(1) Ak nejde o prípady uvedené v §§ 309 a 312, respektíve po opatreniach uvedených v § 310 a 311, nariadi hlavný vojenský súd verejné odvolacie hlavné pojednávanie. Predseda odvolacieho hlavného pojednávania určí miesto a čas pojednávania a predvolá svedkov a znalcov (§ 311).
(2) Ak súd považuje prítomnosť obžalovaného za potrebnú, predseda odvolacieho hlavného pojednávania ho predvolá, alebo dá predviesť. Inak treba obžalovaného najneskoršie tri dni vopred upovedomiť o termíne s upozornením, že má právo na pojednávanie sa dostaviť, alebo sa dať zastupovať obhajcom. Obžalovaného, ktorý je vo väzbe, zpravidla netreba predviesť na odvolacie hlavné pojednávanie, môže sa však dať zastupovať obhajcom.
(3) Ak je súdu známe, že obžalovaný má zvoleného obhajcu, treba ho upovedomiť o termíne súčasne s obžalovaným. Ak v prípadoch § 38 nemá obžalovaný zvoleného obhajcu, treba mu obhajcu pre odvolacie hlavné pojednávanie ustanoviť. Ustanovenie § 245, ods. 2 platí obdobne aj tu.
(4) Hlavného vojenského prokurátora treba o termíne včas upovedomiť.
(5) Poškodeného a — ak bol podal odvolanie — aj zákonného zástupcu obžalovaného treba o termíne včas upovedomiť s upozornením, že majú právo sa naň dostaviť. Zákonného zástupcu obžalovaného a — ak podal odvolanie poškodený aj toho — treba upozorniť, že sa o odvolaní rozhodne aj vtedy, ak sa nedostavia.
Inak treba pre prípravu odvolacieho hlavného pojednávania použiť obdobne ustanovenia §§ 215 a 219.
§ 314.
Pre odvolacie hlavné pojednávanie treba obdobne použiť ustanovenia dielu XIX, nakoľko sa v ďalších paragrafoch neustanovuje inak.
§ 315.
(1) Odvolacie hlavné pojednávanie sa koná v prítomnosti hlavného vojenského prokurátora.
(2) Po zistení prítomných prednesie predseda, prípadne zpravodajca za neprítomnosti svedkov stav veci, nakoľko je to potrebné pre posúdenie odvolania. Pri tom nesmie prejavovať svoj názor na vec. Potom treba prečítať tie časti rozsudku, ktoré sú odvolaním napadnuté, i s dôvodmi na ne sa vzťahujúcimi, a ak je to potrebné, aj zápisnicu o hlavnom pojednávaní pri prvostupňovom súde. Potom sa vypočuje obžalovaný, ak je prítomný, a po ňom predvolaní svedkovia, znalci, prípadne prevedú sa aj iné dôkazy. Zápisnicu o výpovedi obžalovaného, spolupáchateľa, spoluvinníka, účastníka, nadržovateľa a svedka, ako aj posudok znalca a prípadne iné spisy možno prečítať, ak ich prečítanie pokladá hlavný vojenský súd za potrebné.
§ 316.
(1) Po konaní uvedenom v § 315 vyzve sa odvolateľ alebo jeho zástupca, aby ústne odôvodnil odvolanie a potom odporca, aby odpovedal. Hlavný vojenský prokurátor je oprávnený prejaviť svoju mienku aj vtedy, ak odvolanie podal poškodený. Dostavivší sa obžalovaný a obhajca majú právo predniesť záverečnú reč.
(2) Ak sa nedostavil obžalovaný, obhajca, prípadne zákonný zástupca obžalovaného alebo poškodený, ktorí podali odvolanie alebo odpoveď, treba precitať ich odvolanie respektíve odpoveď.
(3) Po ukončení prednesov strán zakončí predseda odvolacie hlavné pojednávanie a nasleduje tajná porada senátu.
§ 317.
Ak odvolací súd dodatočne nezistí dôvod pre odmietnutie odvolania podľa § 309, rozhoduje vo veci samej.
§ 318.
(1) Ak odvolací súd zistí niektorý formálny dôvod zmätočnosti uvedený v § 300, ods, l, písm. a) až c), e) až i), zruší prvostupňový rozsudok a prikáže vec na nové pojednávanie vojenského súdu, ktorý o veci rozhodol, prípadne inému vojenskému súdu,
(2) Ak prvostupňový súd prekročil svoju pôsobnosť [§ 300, ods. l, písm. d)], zruší odvolací súd rozsudok a postúpi vec úradu alebo občianskemu súdu, do pôsobnosti ktorého vec patrí. Súčasne sa usnesie na tom, či sa mu obžalovaný ponechať vo väzbe (§ 266, ods. 3).
(3) Ak prvostupňový súd v určitej veci neprávom vyhlásil nedostatok svojej pôsobnosti [§ 300, ods. l, písm. d)], odvolací súd po preskúmaní rozsudku a po rozhodnutí v iných smeroch zruší v tejto časti rozsudok a nariadi prvostupňovému súdu o tejto veci pojednávať, rozhodovať a — pokiaľ je to treba — vymerať trest. Ak v tomto prípade o ostatných činoch, ktoré sú predmetom obžaloby, bol vynesený právoplatný odsudzujúci rozsudok, má súd pri vymeraní trestu použiť zásady o dodatkovom treste.
(4) Ak bol rozsudok vynesený bez zákonne) obžaloby [§ 300, ods. l, písm. j)], odvolací súd zruší rozsudok a zastaví trestné konanie; ak rozsudok prekročuje obžalobu, zruší rozsudok len v časti, prekročujúcej obžalobu, zastaví v tejto časti trestné konanie a pokiaľ to treba, výmera nový trest. Ak rozsudok nevyčerpáva obžalobu, odvolací súd — po preskúmaní rozsudku a po rozhodnutí v iných smeroch — nariadi prvostupňovému súdu o nevyčerpanom obsahu obžaloby pojednávať, rozhodovať a — pokiaľ to treba — vymerať trest. Ak v tomto prípade o ostatných činoch, ktoré sú predmetom obžaloby, bol vynesený právoplatný odsudzujúci rozsudok, má súd pri vymeraní trestu použiť zásady o dodatkovom treste.
(5) Ak odvolací súd zistí niektorý formálny dôvod zmätočnosti, avšak skutkový stav je náležité objasnený a vo veci možno meritórne rozhodnúť, môže — prípadne po napravení nesprávnych súdnych úkonov — rozhodnúť vo veci samej.
(6) Ak odvolací súd považuje odvolanie, ktoré sa zakladá len na niektorom formálnom dôvode zmätočnosti, za bezzákladné a nezistí dôvod zmätočnosti, ktorý treba brať do úvahy z úradnej povinnosti, odvolanie usnesením zamietne.
(7) Súd, ktorému sa vec prikáže na nové pojednávanie, je viazaný právnym názorom, ktorý odvolací súd vo svojom rozhodnutí vyslovil.
§ 319.
(1) Ak ide o niektorý materiálny dôvod zmätočnosti (§ 301), zruší odvolací súd rozsudok celkom, alebo ak je to oddelene možné, zčasti, a vynesie rozsudok podľa zákona.
(2) Ak odvolací súd považuje odvolanie, ktoré sa zakladá na niektorom materiálnom dôvode zmätočnosti, za bezzákladné a nezistí dôvod zmätočnosti, ktorý treba brať do úvahy z úradnej povinnosti, rozsudok potvrdí.
§ 320.
(1) V iných prípadoch meritórneho preskúmania ponechá odvolací súd tú časť rozsudku vojenského súdu, ktorá odvolaním nebola napadnutá nedotknutou, odvolaním napadnutú časť však potvrdí, alebo zmení.
(2) Ak prvostupňový súd nerozhodol o podmienečnom odklade výkonu trestu, hoci o tom rozhodovať mal, a ani si nevyhradil o tom dodatočne rozhodovať, prikáže odvolací súd aj z úradnej povinnosti prvostupňovému súdu v tomto smere dodatočne rozhodovať, prípadne — ak
je to možné — o tejto otázke sám rozhodne.
§ 321.
Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní meritórne, rozhoduje rozsudkom, inak usnesením.
§ 322.
(1) Odvolací súd preskúma rozsudok len potiaľ, pokiaľ je napadnutý odvolaním, alebo pokiaľ ide a dôvod zmätočnosti, ktorý si treba všímať z úradnej povinnosti.
(2) Ak odvolací súd zistí, že dôvody, ktoré odôvodňujú jeho opatrenie v prospech obžalovaného, sú na prospech aj spoluobžalovanému, v prospech ktorého sa odvolanie nepodalo, má z úradnej povinnosti tak konať, ako keby sa bola podalo odvolanie aj v jeho prospech.
§ 323.
(1) Rozhodnutie odvolacieho súdu má predseda aj s podstatnými dôvodmi vyhlásiť.
(2) Na neverejnom zasadnutí vynesené ako aj v neprítomnosti obžalovaného vyhlásené rozhodnutie odvolacieho súdu oznámi obžalovanému prvostupňový súd.
(3) O rozhodnutí učinenom na neverejnom zasadnutí má prvostupňový súd upovedomiť aj poškodeného a zákonného zástupcu obžalovaného, ak podali odvolanie.
DIEL XXI. Právoplatnosť rozhodnutí.
§ 324.
Rozhodnutie hlavného vojenského súdu nadobudne právoplatnosť vynesením, rozhodnutie vojenského súdu však hneď, keď sa oprávnená osoba zriekne opravného prostriedku, alebo vezme ho zpät, alebo keď uplynula lehota na ohlásenie opravného prostriedku a tento ohlásený nebol, prípadne keď sa opravný prostriedok odmietne respektíve zamietne.
§ 325.
Poškodenému, ako aj osobám, ktoré podaly proti rozhodnutiu opravný prostriedok, má súd na ich žiadosť vydať overený odpis právoplatného rozhodnutia.
DIEL XXII.
Obnova trestného konania.
§ 326.
(1) Nariadiť obnovu vojenského súdneho konania a previesť nové trestné konanie na základe nariadenej obnovy sú povolané vojenské súdy.
(2) Ak sa navrhuje obnova v neprospech obžalovaného v čase, kedy vinníka pre trestný čin, ktorý je predmetom obnovy u vojenského súdu, podlá § 12 nemožno už stíhať a hlavný vojenský súd v smysle § 333, ods. 3 vysloví, že obnova je prípustná, patrí konanie o obnove do pôsobnosti občianskeho trestného súdu. Občiansky trestný súd použije občianske trestné právo, ak je však vojenské trestné právo miernejšie, použije toto. V pôvodnom konaní vyslovená strata hodnosti zostáva novým rozsudkom občianskeho súdu nedotknutá,
(3) Obnova vojenského súdneho konania v neprospech obžalovaného pre vojenský zločin alebo prečin, ktorý netvorí zároveň trestný čin podľa občianskeho trestného práva je vôbec vylúčená, ak bola obnova navrhnutá po lehote, za ktorej je podľa § 12, ods. 2 prípustné zaviesť stíhanie pre tento trestný čin u vojenských súdov.
§ 327.
Obnova trestného konania, ktoré bolo právoplatne zastavené rozhodujúcim súdom, je dovolená len, ak možnosť stíhať ešte nezanikla premlčaním, a ak sa vyskytly nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré osebe alebo v spojení s dôkazmi už prevedenými zdajú sa byť spôsobilými na to, aby odôvodnily obnovu konania, alebo ak bolo trestné konanie zastavené pre úmrtie obvineného a tento predpoklad sa ukázal mylným. Obnovu v takýchto
prípadoch možno nariadiť len na návrh vojenského prokurátora.
§ 328.
Obnova trestného konania, skončeného odsudzujúcim rozsudkom, sa pripúšťa v prospech odsúdeného len po právoplatnosti rozsudku za niektorej z týchto podmienok:
a) ak jeho odsúdenie bola zapríčinené nepravou alebo falšovanou listinou, krivým svedectvom, krivým znaleckým posudkom, podplácaním alebo iným trestným činom inej osoby,
b) ak sa uvedú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré osebe alebo v spojení s dôkazmi už prevedenými sa zdajú byť spôsobilými na to, aby odôvodnily oslobodenie odsúdeného, alebo jeho odsúdenie pre iný čin, ktorý sa má posudzovať podľa miernejšieho trestného ustanovenia.
c) ak bolo vynesené pre ten istý trestný čin niekoľko rozsudkov (trestných rozkazov) a z porovnania týchto rozsudkov (trestných rozkazov) a činov, na ktorých sa zakladajú, vyjde najavo, že tá istá osoba bola opätovne odsúdená za ten istý čin, alebo že je nevinná, alebo že je vinná len v takom trestnom čine, ktorý sa má podriadiť miernejšiemu trestnému ustanoveniu, než čin, pre ktorý bola odsúdená.
§ 329.
(1) Návrh, aby sa trestné konanie obnovilo v prospech odsúdeného, môžu učiniť odsúdený, ako aj osoby, ktoré by boly oprávnené v jeho prospech podať odvolanie, vyjmúc vojenského prokurátora. Ak odsúdený zomrel, prípadne ak upadol do duševnej choroby, prislúcha toto právo aj manželovi odsúdeného, jeho príbuzným v pokolení priamom, súrodencom a ustanovenému obhajcovi (ods. 2).
(2) Ak sa dozvie veliteľstvo, vojenský prokurátor, alebo vojenský súd o nejakej okolnosti, pre ktorú by sa mohla navrhnúť obnova trestného konania v prospech odsúdeného, sú povinní to oznámiť vojenskému súdu, ktorý vyniesol rozsudok v základnom konaní v prvej stolici. Tento
súd má hneď upovedomiť odsúdeného, alebo, ak to nie je možné, inú osobu, ktorá je oprávnená navrhnúť obnovu. Ak návrh na nariadenie obnovy nepodá niektorá z týchto osôb do štrnásť dní po oznámení, alebo v prípade naliehavom aj prv, súd hneď ustanoví obhajcu, ktorý je povinný v najkratšom čase navrhnúť obnovu trestného konania.
§ 330.
(1) Obnova trestného konania v neprospech oslobodeného alebo odsúdeného môže sa povoliť len, ak už rozsudok nadobudol právoplatnosť, ak obžalovaný je ešte na žive, ak stíhanie nie je vylúčené pre premlčanie a ak je tu niektorá z týchto podmienok;
a) ak sa použila v základnom, konaní nepravá alebo falšovaná listina ako pravá, ak bol podaný krivý znalecký posudok, alebo ak bolo spáchané krivé svedectvo, podplácanie, alebo iný trestný čin, a tento dôkaz mohol mať vplyv na rozsudok,
b) ak vyjdú najavo iné nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré osebe alebo v spojení s dôkazmi už prevedenými, zdajú sa byť spôsobilé na usvedčenie obžalovaného, alebo na vynesenie rozsudku pre taký trestný čin, ktorý spadá pod prísnejšie trestné ustanovenie,
(2) Obnova podľa ods. l sa môže nariadiť len na návrh vojenského prokurátora.
§ 331.
Povoliť obnovu preto, aby sa proti odsúdenému použilo prísnejšie ustanovenie trestného zákona, možno i za podmienok ustanovených v § 330 len,
a) ak sa pozdáva, že ide o taký zločin, ktorý sa má trestať podľa zákona trestom smrti alebo doživotnou stratou slobody, ale odsúdený bol uznaný vinným len v takom trestnom čine, na ktorý ustanovuje zákon dočasný trest na slobode alebo trest peňažný, alebo len stratu hodnosti;
b) ak sa pozdáva, že ide o taký trestný čin, pre ktorý ustanovuje zákon ako najnižší trest trest na slobode trvajúci päť rokov, alebo dlhší čas, ale odsúdený bol uznaný vinným len v takom trestnom čine, na ktorý ustanovuje zákon trest na slobode, nepresahujúci päť rokov, alebo trest peňažný alebo len stratu hodnosti;
c) ak sa pozdáva, že ide o zločin, ale odsúdený bol uznaný vinným len pre prečin alebo priestupok;
d) ak sa pozdáva, že ide o taký trestný čin, pre ktorý musí nastať strata hodností, kdežto pre trestný čin, za ktorý obžalovaný bol odsúdený, táto strata nemusí nastať a rozsudkom nebola vyslovená.
§ 332.
(1) Návrh na obnovu trestného konania treba zápisnične ohlásiť alebo písomne podať na súde, ktorý vyniesol rozsudok v prvej stolici.
(2) Ustanovenia § 288, ods. 2 až 5 platia obdobne aj tu.
(3) Súd, ktorý rozhodol o veci v prvej stolici, vykoná potrebné dokazovanie sám alebo vyslaným sudcom s primeraným použitím ustanovení o vyšetrovaní s tou odchýlkou, že svedkov, ak niet zákonných prekážok, vezme vždy do prísahy. Po prevedení dokazovania predloží súd spisy hlavnému vojenskému súdu.
(4) Súd, uvedený v ods. l, pominie dokazovanie a usnesením odmietne návrh na obnovu, ak nevyhovuje podmienkam v tomto zákone ustanoveným, najmä, ak ho učinila osoba k tomu neoprávnená, ak v ňom nie je označená skutočnosť alebo prípad, ktoré môžu odôvodniť obnovu, ak nie je uvedený vhodný dôkaz, ak sa navrhla obnova v neprospech obžalovaného po jeho smrti alebo po premlčaní, konečne ak ide o prípad uvedený v § 326, ods. 3.
(5) Ustanovenia tohto paragrafu platia aj v prípadoch uvedených v § 326, ods 2.
§ 333.
(1) Hlavný vojenský súd môže, ak to považuje za potrebné, nariadiť doplnenie spisov a žiadať od súdu prvej stolice potrebné vysvetlenie.
(2) O návrhu na obnovu rozhoduje usnesením hlavný vojenský súd na neverejnom zasadnutí po zpráve zpravodajcovej a po vypočutí hlavného vojenského prokurátora.
(3) Ak konanie o obnove podľa § 326, ods. 2 patrí do pôsobnosti občianskeho trestného súdu, má sa hlavný vojenský súd obmedziť na vyslovenie toho, či obnova je prípustná alebo nie. Pri tom má vziať za základ obžalovanému priaznivejšie ustanovenia trestného zákona vojenského alebo občianskeho. Ak uzná, že obnova je prípustná, zašle spisy občianskemu súdu, do ktorého pôsobností a príslušností vec patrí. Ak hlavný vojenský súd nevyslovil prípustnosť obnovy, nemôže občiansky trestný súd obnovu nariadiť.
§ 334.
(1) Ak povolil hlavný vojenský súd obnovu trestného konania v prospech odsúdeného, môže po vypočutí hlavného vojenského prokurátora hneď vyniesť rozsudok, ktorým sa obžalovaný oslobodzuje, alebo ktorým sa použije miernejšia trestná sadzba, prípadne ktorým sa odstraňuje niektorý v základnom rozsudku vyslovený následok odsúdenia. Rozsudok oznámi obžalovanému vojenský súd.
(2) Osobu, ktorá žiadala o obnovu, ako aj poškodeného treba o rozhodnutí hlavného vojenského súdu podľa ods. l upovedomiť.
(3) Ten, kto bol v základnom konaní odsúdený, ako aj osoby uvedené v § 329, ods. l, môžu žiadať, aby oslobodzujúci rozsudok bol uverejnený v úradných novinách, prípadne na ich trovy aj v inom časopise.
§ 335.
Ani návrh na obnovu, ani nariadenie obnovy nezastavuje výkon rozsudku. Ak sa však navrhuje obnova v prospech odsúdeného a možno dôvodne očakávať, že
obnova bude úspešná, môže vojenský súd po vypočutí vojenského prokurátora nariadiť, aby sa výkon trestu do rozhodnutia hlavného vojenského súdu odložil. Za rovnakých podmienok môže hlavný vojenský súd, nariaďujúc obnovu, po vypočutí hlavného vojenského prokurátora odložiť výkon trestu do nového rozhodnutia vojenského súdu v obnovenom konaní.
§ 336.
(1) Pre obnovené konanie je príslušný okrem prípadu § 334, ods. l ten vojenský súd, ktorý v základnom konaní rozhodol v prvej stolici. Hlavný vojenský súd však pri nariadení obnovy môže prikázať konanie aj inému vojenskému súdu.
(2) Ak o veci súdil pôvodne samosudca, ale obnova sa nariadila pre trestný čin, patriaci do pôsobnosti senátu vojenského súdu, rozhodne o veci senát.
§ 337.
(1) Ak obnova smeruje proti zastavujúcemu uzneseniu rozhodujúceho súdu (§ 327), vracia sa vec nariadením obnovy do stavu, v ktorom bola pred vynesením tohto zastavujúceho usnesenia a pokračuje sa v nej.
(2) Ak obnova smeruje proti právoplatnému rozsudku, vracia sa vec nariadením obnovy do stavu hlavného pojednávania v prvej stolici.
§ 338.
(1) Pre nové hlavné pojednávanie, ktoré sa koná následkom obnovy, treba použiť obdobne ustanovenia dielu XVIII a XIX s odchýlkami, uvedenými v ods. 2 a 3.
(2) Ak sa povolila obnova v prospech odsúdeného, možno konať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti aj bez splnenia podmienok uvedených v § 248, za predpokladu, že bol riadne predvolaný a súd nepovažuje jeho prítomnosť za potrebnú.
(3) Ak sa nedostaví odsúdený na hlavné pojednávanie, treba jeho výpoveď prečítať.
§ 339.
Ak sa obnova povolila v prospech odsúdeného, ktorý umrel alebo ak umrie pred skončením obnoveného konania, osoby uvedené v § 329, ods. l sú oprávnené za zomrelého odsúdeného zvaliť na hlavné pojednávanie obhajcu. Ak nepoužijú toto právo, treba obhajcu ustanoviť. Obhajca vykonáva na hlavnom pojednávam všetky práva, patriace obžalovanému.
§ 340.
(1) Na základe výsledku hlavného pojednávania ponechá súd predošlý rozsudok v účinnosti, alebo ho zčasti, prípadne celkom pozbaví účinnosti a vynesie nový rozsudok.
(2) Ak súd v smysle ods. l zčasti alebo celkom pozbaví účinnosti predošlý rozsudok, môže tiež nariadiť odloženie výkonu trestu, uloženého pôvodným rozsudkom, až do právoplatného skončenia obnoveného konania.
(3) Aj v prípade obnovy nariadenej v neprospech obžalovaného možno vyniesť podľa výsledku hlavného pojednávania rozsudok oslobodzujúci alebo ukladajúci miernejší trest.
(4) Ak bude obžalovaný novým rozsudkom odsúdený, treba odpykaný trest pomerne započítať do trestu znovu vymeraného.
(5) Ak sa povolila obnova len v prospech odsúdeného, nie je možno uložiť trest ťažší, ako bol trest uložený pôvodným rozsudkom.
(6) Proti novému rozsudku možno použiť tie isté opravné prostriedky ako proti pôvodnému rozsudku.
§ 341.
(1) Trestné konanie možno, nehladiac na ustanovenia predošlých paragrafov tohto dielu, začať alebo v ňom pokračovať, nakoľko nenastalo premlčanie:
a) ak vojenský prokurátor odoprel stíhanie, alebo zastavil vyšetrovanie;
b) ak sa konanie suspendovalo.
(2) Ak vojenská súdna právomoc v smysle § 12, ods. l a 3 pre obyčajné trestné činy prestala, možno pokračovať v konaní len podľa ustanovení, platných pre občianske trestné súdy.
DIEL XXIII.
Opravný prostriedok pre zachovanie zákona, ospravedlnenie, oprava.
1. Opravný prostriedok pre zachovanie zákona.
§ 342.
(1) Hlavný vojenský prokurátor môže proti právoplatnému rozsudku a usneseniu vojenského súdu, ktorými bol porušený zákon a o ktorých hlavný vojenský súd nerozhodol meritórne, podať opravný prostriedok pre zachovanie zákona.
(2) Tento opravný prostriedok nie je viazaný lehotou a nemá odkladný účinok.
§ 343.
(1) Opravný prostriedok pre zachovanie zákona vybaví hlavný vojenský súd v neverejnom zasadnutí, na ktoré pozve len hlavného vojenského prokurátora.
(2) Zpravodajca prednesie okolnosti, ktoré daly podnet k opravnému prostriedku. Potom prednesie hlavný vojenský prokurátor dôvody opravného prostriedku. Po tajnej porade vynesie a vyhlási hlavný vojenský súd rozhodnutie.
§ 344.
(1) Ak hlavný vojenský súd zistí, že opravný prostriedok pre zachovanie zákona je opodstatnený, vysloví, že rozsudkom alebo usnesením, o ktoré ide, bol porušený zákon. V opačnom prípade opravný prostriedok zamietne.
(2) Výrok, že bol porušený zákon, nemá zpravidla pre strany účinok. Ak však obžalovaný bol odsúdený takým rozsudkom, ktorým bol porušený zákon, môže hlavný vojenský súd podľa okolnosti odsúdeného oslobodiť, použiť miernejší trest, upustiť od jeho potrestania alebo povoliť podmienečný odklad výkonu trestu. Ak výkon trestu bol nariadený takým usnesením, ktorým bol porušený zákon, môže hlavný vojenský súd výkon trestu pominúť.
(3) Ak hlavný vojenský súd zistí, že vojenská súdna právomoc nebola odôvodnená, zruší rozhodnutie a nariadi vec postúpiť úradu alebo občianskemu súdu, do pôsobnosti ktorého patrí.
(4) Ak hlavný vojenský súd oslobodí obžalovaného, alebo použije proti nemu miernejší trest, alebo upustí od jeho potrestania, rozhoduje rozsudkom, inak usnesením.
§ 345.
(1) Rozhodnutia hlavného vojenského súdu oznámi obžalovanému v prípadoch § 344, ods. 2, druhej a tretej vety a ods. 3 prvostupňový súd.
(2) Ak hlavný vojenský súd oslobodí toho, kto bol porušením zákona odsúdený, môže tento alebo jeho príslušníci (§ 329, ods. 1) žiadať, aby rozsudok bol uverejnený v úradných novinách, prípadne na ich útraty aj v inom časopise.
2. Ospravedlnenie. § 346.
Ospravedlnenie je prípustné:
a) pre zmeškanie lehoty na ohlásenie alebo odôvodnenie sťažnosti alebo odvolania;
b) pre zmeškanie hlavného pojednávania, konaného u vojenského súdu v neprítomnosti obžalovaného podľa § 248.
§ 347.
(1) Ospravedlnenie pre zmeškanie lehoty na ohlásenie alebo odôvodnenie sťažnosti alebo odvolania môže podať osoba, ktorá je oprávnená na podanie opravného prostriedku, ak bez vlastného zavinenia, pre vojenskú službu, alebo inú neodvratnú prekážku túto lehotu zameškala.
(2) Ospravedlnenie v prípadoch uvedených v ods. l treba podať do troch dní po odpadnutí prekážky, a to súdu respektíve úradu, pri ktorom mal byť opravný prostriedok ohlásený alebo jeho odôvodnenie podané.
(3) V ospravedlnení treba uviesť príčiny zmeškania a skutočnosti, ktorými sa zmeškanie ospravedlňuje, s prípadnými dôkazmi.
(4) S ospravedlnením treba spojiť aj ohlásenie, respektíve odôvodnenie opravného prostriedku, ktorého lehota sa zameškala.
(5) O ospravedlnení rozhoduje súd alebo úrad, ktorý má o opravnom prostriedku meritórne rozhodnúť.
(6) Súd alebo úrad, na ktorom sa ospravedlnenie podalo, má — ak je to potrebné — z úradnej moci vyšetriť skutočnosti, ktorými sa ospravedlnenie odôvodňuje a po tomto predloží ospravedlnenie s opravným prostriedkom a so spismi súdu alebo úradu, ktorý je povolaný o opravnom prostriedku meritórne rozhodnúť,
(7) Ak súd alebo úrad, povolaný rozhodovať o opravnom prostriedku, vyhovie žiadosti o ospravedlnenie, rozhodne vo veci samej, inak ospravedlnenie zamietne bez rozhodovania o opravnom prostriedku.
(8) Ospravedlnenie nemá odkladný účinok, avšak súd alebo úrad, u ktorého sa ospravedlnenie podalo, môže zo závažných dôvodov odložiť výkon napadnutého rozhodnutia. Proti tomuto usneseniu sa sťažnosť nepripúšťa.
§ 348.
(1) Ospravedlnenie pre zmeškanie hlavného pojednávania, konaného u vojenského súdu v neprítomnosti obžalovaného podľa § 248, môže podať len obžalovaný, ak bez vlastného zavinenia, pre vojenskú službu alebo inú neodvratnú prekážku nemohol sa na hlavné pojednávanie dostaviť a ak napadá rozsudok súčasne odvolaním.
(2) Ospravedlnenie pre zmeškanie termínu hlavného pojednávania spolu s odvolaním treba podať do troch dní odo dňa vyhlásenia respektíve doručenia rozsudku, a to vojenskému súdu, ktorý rozsudok vyniesol. Ustanovenia § 347, ods. 3 platia aj tu.
(3) Vojenský súd — ak je to potrebné — z úradnej moci vyšetrí skutočnosti, ktorými sa ospravedlnenie odôvodňuje.
(4) Ak vojenský súd nadobudne presvedčenie, že ospravedlnenie je odôvodnené, usnesením mu vyhovie, pozbaví účinnosti rozsudok v časti, týkajúcej sa toho