obžalovaného, ktorý ospravedlnenie podal, a nariadi hlavné pojednávanie. O odvolaní, podanom obžalovaným alebo inou osobou, sa v tomto prípade nerozhoduje. Proti usneseniu, ktorým súd vyhovel ospravedlneniu, sťažnosť sa nepripúšťa.
(5) V prípadoch, uvedených v ods. 4, treba predvolať obžalovaného, ktorý podal ospravedlnenie, na nové hlavné pojednávanie s upozornením, že ak sa naň nedostaví, obnoví sa účinnosť rozsudku bez nového hlavného pojednávania.
(6) Ak sa obžalovaný dostaví na nové hlavné pojednávanie, pojednáva súd znova podľa príslušných ustanovení dielu XIX, avšak odsudzujúci rozsudok nesmie byť v tomto prípade prísnejší, ako predošlý rozsudok, vyjmúc, že by sa skutkový stav zmenil.
(7) Ak sa obžalovaný, hoci bol predvolaný podľa ods. 5, nedostaví na nové hlavné pojednávanie, súd bez nového hlavného pojednávania usnesením obnoví účinnosť rozsudku a toto usnesenie obžalovanému doručí. V tomto prípade sa ďalšie ospravedlnenie nepripúšťa a vojenský súd predloží spisy odvolaciemu súdu na rozhodovanie o odvolaní.
(8) Ak súd nehodlá vyhovieť ospravedlneniu, predloží spisy so zprávou hlavnému vojenskému súdu na rozhodnutie o ospravedlnení. Ak hlavný vojenský súd vyhovie ospravedlneniu, o odvolaní vôbec nerozhoduje, ale usnesením pozbaví účinnosti rozsudok v časti, týkajúcej sa toho obžalovaného, ktorý ospravedlnenie podal, a upraví vojenský súd na konanie podlá ods. 5 až 7. Ak v tomto prípade rozsudok bol napadnutý aj ohľadom iného obžalovaného a oddelenie je možné, rozhoduje hlavný vojenský súd o tomto odvolaní oddelene. Ak nevyhovie ospravedlneniu, rozhoduje o odvolaní.
(9) Hlavný vojenský súd rozhoduje o ospravedlnení v neverejnom zasadnutí.
3. Oprava. § 349.
(1) Zrejmé omyly alebo chyby v spisovaní rozhodnutí má súd alebo úrad na
ktorom sa vyskytly, opraviť z úradnej moci alebo na žiadosť.
(2) Súd alebo úrad, ktorý rozhodnutie vydal, má z úradnej moci alebo na žiadosť opraviť vyhotovenia, ak sa tieto odchyľujú od pôvodného textu rozhodnutia,
(3) Opravu treba previesť na každom chybnom vyhotovení a poznamenať to na okraji spisu.
(4) Ak sa nevyhovie žiadostí o opravu, nie je proti tomu opravný prostriedok.
DIEL XXIV. Vyšetrenie škody.
Vrátenie predmetov do úschovy vzatých,
§ 350.
Škodu, trestným činom zapríčinenú a ostatné pre súkromnoprávne následky dôležité okolnosti treba len potiaľ vyšetriť, pokiaľ je to s hľadiska správneho použitia trestných ustanovení potrebné.
§ 351.
(1) Ak sa súd presvedčí, že nejaký predmet, ktorý bol zabavený u páchateľa, spolupáchateľa, spoluvinníka, účastníka, nadržovateľa alebo u osoby, ktorá dostala predmet od niektorej z uvedených osôb do úschovy, je vlastníctvom poškodeného, alebo že bol z držby alebo detencie poškodeného prípadne inej oprávnenej osoby neprávom odňatý, nariadi, aby tento predmet bol vrátený poškodenému, prípadne inej oprávnenej osobe, ako sa stane rozsudok právoplatným, prípadne aj prv, ak s tým súhlasí obvinený a predmet neslúži za dôkaz.
(2) O vydaní predmetu podľa ods. l za vyšetrovania rozhoduje vojenský prokurátor.
(3) Súhlas obvineného pre vydanie predmetu podľa ods. l sa nevyžaduje ak ide o predmety, podliehajúce skaze, ak je ich udržovanie spojené s trovami, alebo ak ich poškodený potrebuje a obvinený nemôžeme hodnoverne dokázať na ne svoj právny nárok.
§ 352.
Ak sa dostal odňatý predmet do rúk osoby, ktorá sa nezúčastnila na trestnom čine spôsobom platným pre prevod vlastníctva alebo ako záloh, taktiež ak je medzi niekoľkými osobami sporné kto je vlastníkom odňatého predmetu, alebo ak poškodený prípadne iná osoba nemôže svoje právo dostatočne dokázať, odkáže ich súd respektíve vojenský prokurátor na porád civilného práva a súčasne pošle predmety, ktorých vlastníctvo je sporné, na uschovanie okresnému súdu, v obvode ktorého je sídlo vojenského súdu respektíve vojenského prokurátora.
§ 353.
Ak sa u obvineného nájde cudzí predmet, o ktorom nevyjaví komu patrí, alebo ak sa v primeranej lehote, súdom respektíve vojenským prokurátorom danej, oprávnená osoba neprihlásila, treba tento predmet odovzdať okresnému súdu, v obvode ktorého je sídlo vojenského súdu respektíve vojenského prokurátora. Okresný súd postupuje tak, aká keby predmet pochádzal z niektorého u neho prevedeného trestného konania.
§ 354.
Iné, ako v §§ 351 až 353 uvedené veci, ktoré boly za trestného konania schované na súde alebo u vojenského prokurátora alebo vojenského veliteľstva, treba vrátiť — pokiaľ tomu neprekážajú iné zákonné ustanovenia a nie sú potrebné pre účely trestného konania — majiteľovi prípadne inej oprávnenej osobe. Ustanovenia § 353 platia obdobne aj tu.
DIEL XXV. Trovy trestného konania.
§ 355.
(1) Trovy trestného konania a výkonu trestu znáša erár.
(2) Toto ustanovenie sa nevzťahuje na trovy, ktoré vznikly zastupovaním obžalovaného zvoleným obhajcom alebo zastupovaním poškodeného.
§ 356.
(1) Občianskym osobám, ktoré boly vypočuté ako svedkovia alebo znalci, alebo boly pribratie ako tlmočníci, prípadne z úradu pribrané ako tesnopisci, počítajúc k nim vojenské osoby mimo činnej služby, vyplatia sa na účet eráru na žiadosť tie isté poplatky, ktoré im patria podľa ustanovení platných pre občianske trestné súdy.
(2) Nárok na svedočné treba ohlásiť hneď po vypočutí alebo najneskôr do dvoch dní, nárok na poplatky znalcov, tlmočníkov a tesnopiscov do štrnástich dní po podaní znaleckého posudku respektíve po splnení tlmočníckej alebo tesnopiseckej funkcie, inak nárok prepadá.
(3) Poškodený, ktorý nebol predvolaný ako svedok, nemá nárok na svedočné.
(4) Uvedené poplatky treba po ohlásení nároku hneď vyplatiť, prípadne bezplatne zaslať.
(5) O poplatkoch sa rozhoduje usnesením.
§ 357.
(1) Ustanovenému obhajcovi, ktorý patrí k osobám vojenským v činnej službe, treba — ak to žiada — nahradiť skutočné hotové výdavky zo štátnej pokladnice. Nárok na iné trovy nemá.
(2) Ak sa nedohodne obvinený so svojím zvoleným obhajcom o trovách, môže obvinený i obhajca žiadať u prvostupňového súdu a ich ustálenie.
(3) Trovy zástupcu poškodeného ustaľuje okresný súd, v obvode ktorého má sídlo vojenský súd respektíve vojenský prokurátor, a to tak, ako keby išlo o zastupovanie pred občianskym súdom.
DIEL XXVI. Trestný rozkaz.
§ 358.
(1) Ak urobí vojenské veliteľstvo, verejný úrad, verejný úradník alebo verejný orgán na základe vlastného služobného postrehu alebo doznania pred ním učineného, trestné oznámenie pre taký priestupok alebo prečin, na ktorý je ustanovený v zákone ako hlavný trest trest na slobode, neprevyšujúci jeden rok, alebo trest peňažný, alebo oba tieto tresty, môže súd, ak nemá pochybnosti o pravdivosti oznámenia, na písomný návrh vojenského prokurátora vydať proti obvinenému, ktorý je na slobode a v čase činu už dovŕšil osemnásť rokov, trestný rozkaz, ktorým mu uloží trest bez predchádzajúceho konania.
(2) Trestný rozkaz nemožno vydať, ak obžalobca nesúhlasí s výškou alebo druhom trestu, alebo s podmienečným odkladom výkonu trestu, alebo ak ide o trestný čin, ktorý sa stíha len na návrh, alebo o trestný čin podľa zákona o trestných činoch proti štátu a podľa zákona o obrane štátu. Nemožno tiež vydať trestný rozkaz vtedy, ak zákon nariaďuje odňať vojenskú hodnosť a obžalobca nesúhlasí, aby sa od odňatia hodnosti upustilo.
§ 359.
(1) V trestnom rozkaze môže súd uložiť obvinenému trest na slobode najvýš do šiestich týždňov alebo peňažný trest do Ks 5. 000 alebo oba tieto tresty; môže tiež vysloviť zhabanie a prepadnutie predmetu. Náhradný trest za nevymožiteľný peňažný trest nesmie prevyšovať tri týždne.
(2) Strata úradu, volebného práva, ako aj strata hodnosti nesmie sa v trestnom rozkaze vysloviť.
(3) Súd môže trestným rozkazom odsúdiť obvineného aj podmienečne, ak sú zistené alebo z úradu známe okolnosti, ktoré odôvodňujú podmienečné odsúdenie.
§ 360.
Trestný rozkaz má obsahovať:
a) meno a priezvisko obvineného;
b) prípadnú prezývku obžalovaného, dátum jeho narodenia, rodisko, domovskú príslušnosť, náboženstvo, rodinný stav, vojenskú hodnosť, vojenský útvar, ktorému patrí, verejné hodnosti (tituly) a akademické hodnosti, občianske povolanie alebo zamestnanie, bydlisko, alebo miesto pobytu, ak sú tieto údaje známe;
c) trestný čin, ktorým bol obvinený
uznaný vinným a to uvedením jeho zákonného pomenovania, miesta a času jeho spáchania, ako aj skutočnosti, nakoľko je to potrebné pre presné určenie činu, taktiež zákonných znakov, najmä aj takých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu;
d) uložený trest, respektíve, ak je to podľa zákona prípustné, výrok o tom, že sa od uloženia trestu upúšťa;
e) vo výrokoch, uvedených pod c) a d) treba uviesť, ktoré paragrafy trestného zákona boly použité;
f) ak sa ukladá peňažný trest, príkaz,
že ho treba zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti trestného rozkazu u vojenského súdu a výrok o tom, aký náhradný trest má nastúpiť na prípad jeho nevymožiteľnosti;
g) výrok o zhabaní a prepadnutí predmetov;
h) výrok o povolení alebo nepovolení podmienečného odkladu výkonu trestu;
i) meno veliteľstva, úradu alebo orgánu, ktoré učinily trestné oznámenie;
j) v prípade podmienečného odsúdenia poučenie podľa § 7 vládneho nariadenia č, 598/1919 Sb. z. a n.;
k) poučenie o práve podať námietky a o právnych následkoch nepodania námietok.
§ 361.
Trestný rozkaz treba obvinenému doručiť do vlastných rúk.
§ 362.
(1) Obvinený a osoby, ktoré majú právo v jeho prospech podať odvolanie, vyjmúc obžalobou, môžu podať proti trestnému rozkazu na súde, ktorý ho vydal, do troch dní od jeho doručenia obvinenému námietky písomne alebo ústne do zápisnice. Súčasne môžu omámiť skutočnosti a dôkazy pre obhajobu. Iný opravný prostriedok proti trestnému rozkazu sa nepripúšťa. Pre zmeškanie lehoty námietok pripúšťa sa ospravedlnenie podľa všeobecných ustanovení.
(2) Ak nepodá oprávnená osoba včas námietky, nadobudne trestný rozkaz právoplatnosť a má účinnosť rozsudku.
§ 363.
(1) Námietkami, ktoré podala včas oprávnená osoba, trestný rozkaz sa zrušuje a zavedie sa riadne konanie.
(2) Súd, rozhodujúc na hlavnom pojednávaní, smie uložiť prísnejší trest na slobode alebo peňažný trest, než aký bol uložený v trestnom rozkaze len, ak sa skutkový stav zmenil.
§ 364.
Proti právoplatnému trestnému rozkazu pripúšťa sa obnova za obdobného použitia ustanovení dielu XXII.
DIEL XXVII. Výkon rozhodnutia.
§ 365.
(1) Rozhodnutie má sa zpravidla vykonať hneď ako nadobudlo právoplatnosť.
(2) Výkon trestu patrí do pôsobností vojenského prokurátora.
(3) Vyhotovenie rozhodnutia, opatrené doložkou vykonateľnosti, treba doručiť bezodkladne vojenskému prokurátorovi cieľom výkonu trestu.
§ 366.
(1) Trest smrti nesmie byť vykonaný, kým prezident republiky nerozhodol, že odsúdenému neudeľuje milosť.
(2) Ak bol obžalovaný odsúdený na trest smrti, usnesie sa vojenský súd v neverejnom zasadnutí hneď po vyhlásení rozsudku, vypočujúc vojenského prokurátora, či odporúča odsúdenému udeliť milosť, ako aj aký trest by bol primeraný namiesto trestu smrtí v prípade udelenia milosti.
(3) Ak trest smrti uloží hlavný vojenský súd alebo ak rozsudok ukladajúci trest smrti potvrdí, usnesie sa hneď po vyhlásení rozsudku, vypočujúc hlavného vojenského prokurátora, či odporúča odsúdenému udeliť milosť, ako aj aký trest by bol primeraný namiesto trestu smrti v prípade udelenia milosti. Práve tak učiní hlavný vojenský súd i vtedy, ak sám vo veci nerozhodoval. Preto vojenský súd aj v tých prípadoch, ak jeho rozsudok ukladajúci trest smrti nebol napadnutý opravným prostriedkom, predloží spisy po postupe podľa ods. 2 hlavnému vojenskému súdu.
(4) Hlavný vojenský súd predloží spisy s posudkami Ministerstvu národnej obrany.
(5) Minister národnej obrany predloží spisy so svojím návrhom Kancelárii prezidenta republiky.
(6) Vojenský súd, hlavný vojenský súd ako aj Ministerstvo národnej obrany pripojí ku spisom aj žiadosť o milosť, ktorú prípadne podal odsúdený alebo v jeho prospech iná osoba.
§ 367.
Ak ide o trest smrtí, osobám duševne chorým alebo dočasnou ťažkou chorobou trpiacim, až do ich uzdravenia a tehotným ženám pred ich pôrodom nesmie sa ani oznámiť, že im nebola milosť udelená, ani sa nesmie na nich trest smrti vykonať.
§ 368.
(1) Trest smrtí sa vykonáva nasledujúceho rána po dni, v ktorý sa odsúdenému oznámilo, že mu nebola udelená milosť. Toto oznámenie vykoná predseda prvostupňového súdu alebo jeho námestník v prítomnosti vojenského prokurátora a zapisovateľa.
(2) Po tomto oznámení treba sa postarať o to, aby odsúdeného navštívil duchovný jeho náboženského vyznania, pri voľbe ktorého treba podľa možnosti prihliadnuť k želaniu odsúdeného.
(3) Okrem osôb, ktoré sú k tomu podľa svojho služobného postavenia oprávnené, má sa dovoliť prístup k odsúdenému len
jeho príslušníkom, obhajcovi a osobám, ktorých návštevu odsúdený sám žiada.
(4) Trest smrti sa nesmie vykonať v nedeľu, vo sviatok alebo v taký deň, ktorý podľa náboženského vyznania odsúdeného je sviatočným dňom.
(5) Keby trest smrti povrazom nebolo možno vykonať pre nemožnosť povolať kata, alebo pre iné prekážky, vojenský
prokurátor je oprávnený zmeniť tento druh trestu smrti na zastrelenie.
§ 369.
(1) Trest smrti treba vykonať na uzavretom mieste.
(2) Pri výkone trestu musia byť prítomní: vojenský prokurátor, ktorý riadi výkon, sudca a zapisovateľ, vyslaní vojenským súdom, dozorca väznice, duchovný a dvaja lekári, ktorí majú zistiť nastalú smrť.
(3) Obhajcovi na jeho žiadosť treba povoliť prístup. Prítomnosť iných osôb závisí od povolenia vojenského prokurátora.
(4) O výkone sa spíše zápisnica, v ktorej sa má udať čas, kedy sa poprava začala a kedy podľa zistenia lekárov nastala smrť. Zápisnicu podpíšu sudca a zapisovateľ, vyslaní vojenským súdom, vojenský prokurátor a dvaja lekári.
(5) Mŕtvolu popraveného možno vydať príbuzným na jednoduché a nenápadné pochovanie.
§ 370.
(l) Obžalovaného, ktorý celý trest uložený prvostupňovým súdom odpykal následkom započítania predbežného zatknutia a vyšetrovacej väzby do trestu, treba zpravidla hneď po vyhlásení rozsudku prepustiť na slobodu, avšak ak vojenský prokurátor hneď ohlási odvolanie v neprospech obžalovaného, možno väzbu zo závažných dôvodov predĺžiť až do rozhodnutia hlavného vojenského súdu.
(2) Obžalovaný, ktorý nepoužil odvolanie, alebo sa uspokojil s druhom uloženého trestu a odvolanie použil len proti výmere trestu, môže nastúpiť trest na slobode aj pred právoplatnosťou rozsudku. Gážisti, ktorí boli odsúdení na trest žalára, nemôžu tento trest nastúpiť, kým rozsudok nenadobudne právoplatnosť. Ak nastúpi obžalovaný trest pred právoplatnosťou rozsudku, treba ho aj pred vybavením odvolania prepustiť na slobodu, len čo uplynula doba uloženého trestu.
§ 371.
(1) Z trestu na slobode treba odpočítať čas, ktorý bol vyslovený v právoplatnom rozsudku za odpykaný.
(2) Súd prvej stolice rozhodne dodatočne bez pojednávania usnesením o započítaní do trestu predbežného zatknutia a vyšetrovacej väzby, ktorá uplynula do právoplatnosti rozsudku, ako aj o rozsahu tohto započítania, ak sa už o tom nerozhodlo v rozsudku prvej stolice, prípadne v rozhodnutí o odvolaní, alebo ak sa rozhodlo o tomto len čiastočne.
§ 372.
(1) Okrem času, ktorý sa započíta do trestu podľa § 371, treba pri výkone trestu vždy odpočítať prebežné zatknutie a vyšetrovaciu väzbu, ktorá uplynula po právoplatnosti rozsudku, ukladajúceho trest, respektíve po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní.
(2) Ak rozhodnutie nemožno napadnúť opravným prostriedkom, predbežné zatknutie a vyšetrovaciu väzbu treba odpočítať odo dňa vynesenia rozhodnutia až do začiatku výkonu trestu.
(3) Ak rozsudok vojenského súdu nadobudol právoplatnosť preto, lebo ani obžalovaný, ani iná osoba neohlásila proti nemu odvolanie, respektíve ak odvolanie podané inou osobou bolo odmietnuté, treba z trestu odpočítať predbežné zatknutie a vyšetrovaciu väzbu, ktorá uplynula odo dňa vyhlásenia respektíve doručenia rozsudku obžalovanému, až do začiatku výkonu trestu,
§ 373.
Ak sa v rozsudku nerozhodlo o náhradnom treste na slobode za nevymožiteľný peňažný trest, rozhoduje o tom dodatočne súd prvej stolice usnesením bez pojednávania. Sťažnosť proti tomuto usneseniu má odkladný účinok.
§ 374.
Ak odsúdená osoba onemocnie duševnou chorobou, treba výkon trestu na slobode odložiť do jej uzdravenia. To isté platí pri iných nemociach, ak by výkon trestu ohrozoval život odsúdeného.
§ 375.
(1) Vojenský prokurátor môže z dôvodov vojenskej služby odložiť výkon trestu
na slobode neprevyšujúceho jeden rok, najdlhšie na dva mesiace.
(2) Pri treste na slobode, neprevyšujúcom jeden rok, môže vojenský prokurátor odložiť výkon trestu na slobode až do dvoch mesiacov aj vtedy, ak sa dokáže, že by okamžitý výkon trestu zapríčinil odsúdenému alebo jeho rodine ťažkú škodu, ktorá sa vymyká účelu trestu, a netreba sa obávať úteku odsúdeného.
(3) Hlavný vojenský prokurátor môže odložiť výkon každého dva roky neprevyšujúceho trestu na slobode aj z iných než v ods. l a 2 uvedených dôležitých dôvodov, a to aj na dlhší čas ako dva mesiace.
(4) Ak výkon trestu nebol odložený z dôvodov vojenskej služby, možno odklad urobiť závislým od složenia istoty alebo od inej podmienky.
(5) Úrad, ktorý odložil výkon trestu, môže odklad aj odvolať.
§ 376.
(1) Výkon trestu na slobode sa zpravidla nesmie prerušiť.
(2) Právoplatne uložený trest smrti alebo doživotného trestu na slobode treba vykonať bez ohľadu na skorej uložený a ešte nevykonaný trest na slobode.
(3) Pri trestoch na slobode, jeden rok neprevyšujúcich, môže vojenský prokurátor — pri dlhších trestoch na slobode hlavný vojenský prokurátor — výnimočne z dôležitých dôvodov prerušiť výkon trestu. Prerušenie dlhšie ako dva mesiace môže povoliť len hlavný vojenský prokurátor. Ak sa trest preruší na žiadosť odsúdeného, možno prerušenie urobiť závislým od složenia istoty alebo od inej podmienky. Čas prerušenia sa nevpočíta do trestu.
(4) Úrad, ktorý prerušil výkon trestu, môže prerušenie aj odvolať.
§ 377.
(1) Čas, ktorý odsúdený strávil za výkonu trestu v nemocnici, treba započítať do trestu, vyjmúc že by odsúdený bol zavinil alebo predĺžil chorobu s úmyslom zabrániť výkon trestu, alebo ak chorobu len predstieral.
(2) O tom, aby sa čas, strávený v nemocnici, podľa ods. l nezapočítal, rozhodne na základe návrhu vojenského prokurátora vojenský súd, v obvode ktorého si odsúdený trest odpykáva. Súd po vypočutí odsúdeného vynesie usnesenie bez pojednávania.
§ 378.
Výrok o strate hodnosti je vykonateľný len po právoplatnosti rozsudku.
§ 379,
Spôsob, ako sa vykonávajú tresty a vymáhajú pokuty, ustanovujú osobitné predpisy.
§ 380.
Ak vzniknú pochybnosti pri vysvetľovaní rozsudku, najmä čo do počítania uloženého trestu, treba vyžiadať rozhodnutie súdu, ktorý rozsudok vyniesol.
§ 381.
(1) Žiadosť o milosť treba podať v Kancelárii prezidenta republiky alebo na súde prvej stolice vo veci príslušnom. Žiadosť o milosť, podanú v Kancelárii prezidenta republiky, postúpi táto Ministerstvu národnej obrany, ktoré ju zašle príslušnému súdu. Žiadosť o milosť, podanú na inom súde alebo na inom úrade, treba postúpiť priamo príslušnému súdu.
(2) Súd uvedený v ods. l prevedie potrebné vyšetrenie, podá o žiadostí po vyžiadaní návrhu vojenského prokurátora svoj posudok a predloží spisy s týmto posudkom priamo Ministerstvu národnej obbrany.
(3) Ak minister národnej obrany uzná žiadosť za opodstatnenú, predloží návrh so spismi na rozhodnutie o udelení milosti Kancelárii prezidenta republiky. Pri svojom návrhu nie je viazaný posudkom súdu. Ak to prezident republiky nariadi, má minister národnej obrany predložiť návrh so spismi aj vtedy, ak udelenie milosti nenavrhuje.
(4) Žiadosť o milosť nemá odkladný účinok. Prezident republiky alebo minister národnej obrany môže však nariadiť, aby
sa výkon trestu odložil alebo prerušil, respektíve aby sa trestné konanie predbežne nezaviedlo, alebo aby sa v zavedenom konaní do vybavenia žiadosti nepokračovalo.
DIEL XXVIII. Konanie proti neprítomným osobám.
§ 382.
(1) Ak osoba podozrivá z trestného činu, patriaca do pôsobností vojenského súdu, je neznámeho pobytu alebo ak utiekla, má vojenský prokurátor urobiť opatrenie, aby skutkový stav bol presne vyšetrený a aby sa dôkazy zaistily.
(2) Svedkov, ak niet zákonných prekážok, treba vziať do prísahy.
(3) Po skončení úkonov uvedených v ods. l a 2 treba ďalšie konanie suspendovať (do toho času), kým obvinený nebude na dosah.
§ 383.
(1) Ak podozrivý je neznámeho pobytu, alebo ak utiekol, a podmienky predbežného zatknutia sú splnené, má veliteľstvo, ktoré je povinné vec vystopovať, urobiť potrebné opatrenie, aby podozrivý bol chytený, najmä vykonať tým cieľom prehliadku domu alebo požiadať o jeho chytenie iné veliteľstva, úrady a orgány, v obvode ktorých by mohol byť podozrivý zastihnutý.
(2) O tom, aké ďalšie opatrenia treba urobiť o vojenských zbehoch, platia vojenské služobné predpisy.
§ 384.
(1) Zatykač možno vydať na utečencov a na osoby neznámeho pobytu len vtedy, ak sú dôvodne podozrivé zo zločinu.
(2) Na toho, kto je podozrivý len z prečinu alebo priestupku, nevydá sa zatykač, môže sa však veliteľstvám a úradom zaslať popis jeho osoby s výzvou, aby oznámily pobyt podozrivého, len čo ho zistia.
(3) Proti osobám, ktoré boly odsúdené na trest na slobode, a pred nastúpením trestu utiekly, ako aj proti osobám, ktoré
utiekly z predbežného zatknutia alebo vyšetrovacej väzby, prípadne z trestu, možno vydať vždy zatykač.
(4) Zatykač a popis osoby vydáva podľa stavu konania vojenský prokurátor alebo súd. Pri úteku z trestu môže vydať zatykač aj veliteľstvo ústavu, v ktorom sa odpykávajú tresty na slobode.
§ 385.
(1) V každom zatykači treba uviesť trestný čin, z ktorého je stíhaná osoba podozrivá, alebo pre ktorý bola odsúdená, pokiaľ možno presne popísať osobu a požiadať všetky vojenské i občianske súdy, vojenských prokurátorov, štátne zastupiteľstvá, veliteľstva, bezpečnostné úrady a orgány, aby stíhaného zatkly a predviedly.
(2) Zatykač treba čo najrýchlejšie uverejniť, podľa potreby aj rozhlasom vyhlásiť a rozoslať všetkým okolitým veliteľstvám, ako aj bezpečnostným úradom a orgánom.
§ 386.
Keď zanikne dôvod, pre ktorý bol zatykač alebo popis osoby vydaný, treba ho hneď odvolať.
§ 387.
Ak je možno podľa zákona alebo podľa medzištátnych smlúv a zvyklostí žiadať o vydanie obvineného ako aj spisov o trestnej veci a predmetov trestného činu z cudziny, podá súd príslušný na konanie po vypočutí vojenského prokurátora zprávu Ministerstvu národnej obrany, ktoré urobí ďalšie opatrenie.
§ 388.
Konanie podľa tohto dielu neprekáža konaniu proti prítomným spoluobvineným.
DIEL XXIX. Konanie podľa stanného práva.
§ 389.
Konanie podľa stanného práva je prípustné len po predchádzajúcom vyhlásení stanného práva a pre trestné činy po tomto vyhlásení spáchané.
§ 390.
Po vyhlásení stanného práva zostanú ustanovenia tohto zákona o príslušnosti nedotknuté.
§ 391.
(1) Pred stanný súd možno postaviť len také osoby podriadené vojenskej súdnej právomocí, ktoré boly pristihnuté pri samom čine, alebo ktorých vina sa dá bezodkladne dokázať.
(2) Osoby uvedené v § 367 neslobodno postaviť pred stanný súd.
(3) Konanie podľa stanného práva zavedie sa v jednotlivých prípadoch na písomný návrh vojenského prokurátora, v ktorom treba uviesť obvineného a čin, z ktorého je obviňovaný. Zavedeniu konania podľa stanného práva neprekáža, že sa proti obvinenému vedie trestné konanie u riadneho súdu pre iný čin. Ak sa však už proti obvinenému pre ten istý čin zaviedlo trestné konanie u riadneho súdu, nemôže sa už pre tento čin zaviesť konanie podlá stanného práva.
(4) Vyšetrenie, ktoré je potrebné pre návrh vojenského prokurátora, nesmie trvať dlhšie ako 48 hodín.
§ 392.
(1) Previesť konanie podľa stanného práva patrí do pôsobnosti stanného súdu, ktorý sa sostaví pri vojenskom súde.
(2) Složenie stanného súdu je obdobné složeniu senátu vojenského súdu.
(3) Stanný súd môže si zvoliť svoje sídlo po vypočutí vojenského prokurátora na hociktorom mieste obvodu, pre ktorý bolo stanné právo vyhlásené.
§ 393.
Návrh na zavedenie konania podľa stanného práva predloží vojenský prokurátor bez prieťahu vojenskému súdu. Vojenský súd, len čo dostane návrh, s najväčším urýchlením učiní opatrenia, aby sa stanný súd sostavil a aby bol pridelený potrebný ozbrojený sprievod (pohotovostný oddiel) pre bezpečnosť stanného súdu a na prípadný výkon trestu smrti, postará sa tiež