aby sa na miesto, kde stanný súd má pojednávanie konať, dostavili duchovný, lekár, prípadne kat.
§ 394.
(1) Formálne stopovanie, vyšetrovanie a podanie obžalovacieho spisu nemá miesta, celé konanie prevedie sa pred stanným súdom a pokiaľ možno bez prerušenia.
(2) Obvineného treba pred stanný súd predviesť.
(3) Vojenský prokurátor má opatriť dôkazy pre pojednávanie potrebné, najmä, ak je to potrebné, bezprostredne predvolať prípadne dať predviesť poškodeného, svedkov a znalcov.
(4) Stanný súd môže konať hocikedy a aj pod šírym nebom.
(5) Konanie proti jednotlivému obvinenému, počítajúc do toho i vynesenie rozsudku, smie trvať najdlhšie trikrát 24 hodín; táto lehota sa počíta od chvíle, kedy obvinený bol pred stanný súd postavený. Ak sa nemôže táto lehota dodržať, nastane riadne konanie.
§ 395.
(1) Stanný súd koná bez prieťahu, obdobne podľa ustanovení dielu XIX, nakoľko ďalšie ustanovenia neurčujú odchýlky.
(2) Obvinený si môže zvoliť obhajcu. Vojenský prokurátor má ho o tomto práve poučiť hneď len čo urobil návrh na zavedenie konania podľa stanného práva, vždy však skorej, než je obvinený postavený pred stanný súd. Ak nepoužije obvinený toto právo, alebo ak nie je možné zvoleného obhajcu na konanie hneď pribrať, ustanoví obhajcu súd. Za obhajcu môže súd ustanoviť aj ktorúkoľvek vhodnú, práva znalú osobu, ak však niet na mieste takej osoby, aj dôstojníka zbraní.
§ 396.
(1) Miesto prečítania obžalovacieho spisu začne sa konanie tým, že vojenský prokurátor naznačí čin, obvinenému za vinu kladený.
(2) Konanie má sa zpravidla obmedziť na dôkaz činu, pre ktorý sa konanie podľa stanného práva zaviedlo. Na návrh vojenského prokurátora môže sa však rozšíriť i na iné stannému právu podliehajúce činy, ak sa netreba preto obávať prieťahu, ktorým by sa konanie podľa stanného práva v smysle § 394, ods. 5 zmarilo. K iným trestným činom obvineného sa neprihliada.
(3) Vypátranie spoluvinníkov a účastníkov nemá sa síce opominúť, ale sa nemá preto vynesenie a výkon rozsudku odložiť.
(4) Keď sa dokazovacie konanie skončilo, má vojenský prokurátor predniesť jeho výsledok a učiniť návrh. Obvinený a obhajca majú právo na to odpovedať. Ak by vojenský prokurátor uznal za potrebné na to ešte niečo predniesť, majú obvinený a obhajca vždy právo posledného slova.
(5) Po rečiach uvedených v ods. 4 vyhlási predseda konanie za skončené. Potom rozhoduje stanný súd v tajnej porade o veci.
§ 397.
(1) Ak stanný súd uzná obvineného všetkými hlasmi za vinného v niektorom trestnom čine, ktorý podlieha konaniu podľa stanného práva, má rozsudkom vyrieknuť trest smrti.
(2) Obžalovanému, ktorý v čase spáchania činu nedokončil ešte 20. rok veku, treba uložiť namiesto trestu smrti povrazom ťažký žalár od desiatich do dvadsiatich rokov, namiesto trestu smrti zastrelením žalár alebo ťažký žalár od piatich do desiatich rokov. Z dôležitých dôvodov môže stanný súd aj vinníkom na trestnom čine v menšej miere zúčastneným uložiť namiesto trestu smrti povrazom doživotný ťažký žalár alebo ťažký žalár od pätnástich do tridsiatich rokov a namiesto trestu smrti zastrelením žalár alebo ťažký žalár od piatich do dvadsiatich rokov, keď výkonom trestu smrti na jednom alebo niekoľkých najviac trestuhodných vinníkoch bol už daný potrebný odstrašujúci príklad pre obnovenie pokoja a poriadku. Ďalšie zmiernenie trestu sa nepripúšťa. Namiesto trestu smrti zastrelením možno vysloviť
ťažký žalár len vtedy, ak v prípade, že nie sú dané zvláštne okolností pre uloženie trestu smrti, je na dotyčný trestný čin ustanovený v zákone ťažký žalár.
(3) Ak stanný súd vysloví trest smrti, usnesie sa hneď po vyhlásení rozsudku v neverejnom zasadnutí, vypočujúc vojenského prokurátora, o tom, či odporúča odsúdenému udeliť milosť, ako aj aký trest by bol primeraný namiesto trestu smrti v prípade udelenia milosti. Stanný súd predloží spisy so svojím posudkom Ministerstvu národnej obrany. Minister národnej obrany predloží spisy so svojím návrhom Kancelárií prezidenta republiky. Stanný súd ako aj minister národnej obrany pripojí k spisom aj žiadosť o milosť, ktorú prípadne podal obvinený, alebo v jeho prospech iná osoba.
(4) V prípadoch uvedených v § 270 má stanný súd vyniesť oslobodzujúci rozsudok.
§ 398.
(1) Rozsudok treba vyhotoviť písomne a hneď verejne vyhlásiť.
(2) Proti rozsudku stanného súdu niet odvolania.
(3) Ak stanný súd odporúča udeliť milosť v smysle § 397, ods. 3, treba výkon trestu odložiť až do rozhodnutia prezidenta republiky o milosti. Ináč treba trest smrti vykonať po primeranej lehote, danej pre prípravu na smrť, a to zpravidla do dvoch hodín. Pred výkonom treba dať odsúdenému podľa možností duchovného.
(4) Po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku treba obžalovaného, ak jeho ďalšia vázba nie je odôvodnená, hneď prepusti! na slobodu.
§ 399.
(1) Ak má stanný súd za to, že vec nepatrí do jeho pôsobnosti, alebo ak nemôže odsudzujúci rozsudok vyniesť preto, že sa nedosiahlo jednomyseľnosti, alebo ak sú síce proti obžalovanému závažné dôvody podozrenia, že spáchal trestný čin za vinu mu kladený, avšak nie je možné za zákonnej lehoty (§ 394, ods. 5) dôkaz viny previesť a rozsudok vyniesť, prípadne ak sa za pojednávania zistí, že obvinený sa nachádza v niektorom zo stavov v § 367 uvedených, usnesie sa stanný súd na tom, aby sa ďalšie konanie podľa stanného práva neviedlo.
(2) Usnesenie stanného súdu treba oznámiť obžalovanému a vojenskému prokurátorovi. Vojenský prokurátor učiní, čo je potrebné, aby sa zaviedlo riadne konanie a zároveň rozhodne, či má väzba obvineného trvať ďalej alebo nie.
§ 400.
O pojednávaní pred stanným súdom treba spísať zápisnicu podľa ustanovení §§ 276 až 278; obsah zápisnice obmedzuje sa len na najpodstatnejšie body pojednávania. Zápisnicu podpisuje predseda a zapisovateľ.
§ 401.
Ak sa stanné právo zruší, vo všetkých ešte neskončených trestných veciach, ako aj v tých veciach, v ktorých rozsudok ukladajúci trest smrti už bol vynesený, ale nebol ešte vykonaný, treba konanie podlá stanného práva zrušiť a zaviesť riadne trestné konanie.
§ 402.
Pre obnovu trestného konania, ktoré sa viedlo pred stanným súdom, platia ustanovenia dielu XXII.
DIEL XXX. Poľné súdne konanie.
§ 403.
Ustanovenia predošlých dielov platia aj v poľnom súdnom konaní, ak sa v tomto diele inak neustanovuje.
§ 404.
Oblasťou, v ktorej platí poľné súdne konanie, je pole (§ 194, ods. 3 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. o obrane štátu).
§ 405.
(1) Súdnu právomoc vykonávajú: a) poľné súdy ako súdy prvej stolice.
b) hlavné poľné súdy ako súdy druhej stolice.
(2) Obžalobcom je:
a) u poľného súdu poľný prokurátor,
b) u hlavného poľného súdu hlavný poľný prokurátor.
(3) Ak nie je inak ustanovené, platia o poľnom súde respektíve o poľnom prokurátorovi tie isté ustanovenia ako o vojenskom súde respektíve o vojenskom prokurátorovi, a o hlavnom poľnom súde respektíve o hlavnom poľnom prokurátorovi tie isté ustanovenia ako o hlavnom vojenskom súde, respektíve o hlavnom vojenskom prokurátorovi.
§ 406.
Ak poľný súd rozhoduje senátom, jeden prísediaci v senáte je dôstojník zbraní. Za tohto treba pribrať dôstojníka zbraní širších životných skúseností, ktorý pozná pomery a vojenské predpisy.
§ 407.
Hlavný poľný súd rozhoduje len v trojčlennom senáte.
§ 408.
(1) Príslušnosť poľného súdu sa vzťahuje na osoby, ktoré boly chytené alebo sú na dosah veliteľstva, u ktorého poľný súd pôsobí. Ak by mohla nastať príslušnosť viacerých súdov, je príslušný súd, pri ktorom pôsobí poľný prokurátor, ktorý najprv urobil nejaké opatrenie pre spáchaný trestný čin proti páchateľovi.
(2) Súdna príslušnosť sa nemení, ak sa neskoršie zmení pobyt obvineného alebo dosah moci veliteľstva, u ktorého poľný súd pôsobí.
(3) Aby sa uľahčilo konanie alebo z iných závažných dôvodov môže súd (poľný prokurátor) príslušný podľa ods. l a 3 postúpiť vec súdu (poľnému alebo vojenskému prokurátorovi) miesta spáchania činu alebo súdu (poľnému alebo vojenskému prokurátorovi) miesta nového pobytu páchateľovho.
(4) Ak neskoršie odíde súd (poľný prokurátor), ktorého príslušnosť bola odôvodnená podľa ods. l a 2 na iné miesto, môže postúpiť trestnú vec, ak je to účelné, súdu (poľnému prokurátorovi), ktorý príde na jeho miesto alebo inému blízkemu súdu (poľnému prokurátorovi).
§ 409.
(1) Pre padanie znaleckého posudku stačí jeden znalec. Ohliadku a pitvu mŕtvoly môže previesť aj jeden lekár.
(2) Obhajcom môže byť aj dôstojník, ktorý nie je justičným dôstojníkom, ale má právnické vzdelanie.
§ 410.
(1) Odvolanie nemá miesta, ak bol rozsudok vynesený v oblasti obkľúčenej nepriateľom, v ktorej niet hlavného poľného súdu.
(2) Lehota pre ohlásenie odvolania (§ 303) a pre odpoveď na odvolanie (§ 306, ods. 3) činí jeden deň; lehota pre odôvodnenie odvolania (§ 305, ods. 1) tri dni. Všetky vojenské osoby v činnej službe môžu ohlásenie i odôvodnenie odvolania, ako aj odpoveď na ne podať u nadriadeného veliteľstva.
(3) O odvolaní rozhoduje hlavný poľný súd v neverejnom zasadnutí, na ktorom sa zúčastní okrem členov odvolacieho súdu a zapisovateľa len hlavný poľný prokurátor. Na zasadnutí, v ktorom sa prednášajú alebo prevádzajú nové dôkazy, má sa zúčastniť aj obhajca. Ak by pribranie zvoleného obhajcu znamenalo prieťah v konaní, alebo ak obžalovaný nemá žiadneho obhajcu, súd má v takýchto prípadoch ustanoviť obhajcu.
§ 411.
Trestným rozkazom v poľnom súdnom konaní možno uložiť trest na slobode do troch mesiacov alebo trest peňažný do 10. 000 Ks, alebo oba tieto tresty, ako aj zhabanie a prepadnutie predmetu. Za nevymožiteľný peňažný trest nesmie sa uložiť náhradný trest na slobode prevyšujúci šesť týždňov.
§ 412.
(1) Výkon, odklad a prerušenie trestu nariaďuje veliteľ, u ktorého účinkuje poľný súd, ktorý v prvej stolici rozhodol.
(2) Odklad a prerušenie trestu na slobode môže tento veliteľ povoliť aj v prípadoch vyhradených hlavnému vojenskému prokurátorovi, a smie odložiť aj vykonanie trestov na slobode prevyšujúcich dva roky.
(3) Odklad alebo prerušenie trestu na slobode môže tento veliteľ povoliť, ak ide o vojenskú osobu v činnej službe alebo osobu, ktorej pracovné sily sú potrebné v záujme obrany štátu, aj na neurčitú dobu.
(4) Odklad alebo prerušenie trestu možno povoliť aj bez žiadosti odsúdeného.
§ 413.
Ak stanný poľný súd vysloví trest smrti, usnesie sa v neverejnom zasadnutí hneď po vyhlásení rozsudku, vypočujúc poľného prokurátora, o tom, či odporúča odsúdenému udeliť milosť, ako aj aký trest by bol primeraný namiesto trestu smrti v prípade udelenia milosti. Stanný poľný súd predloží spisy so svojím posudkom veliteľovi, u ktorého účinkuje. Tento veliteľ rozhodne, či sa má trest smrti vykonať, alebo či sa majú spisy s návrhom na udelenie milostí predložiť Ministerstvu národnej obrany. Ak rozhodne veliteľ, že sa spisy majú predložiť Ministerstvu národnej obrany, vyčká sa s výkonom trestu do rozhodnutia prezidenta republiky, v opačnom prípade sa trest vykoná.
§ 414.
Návrh na obnovu trestného konania, prevedeného pred poľným súdom, podáva sa u hlavného vojenského súdu; tento súd určí, ktorý vojenský súd má obstarať trestné spisy a ďalej postupovať podľa § 332, ods. 3. a 4.
§ 415.
Ak obžalovaný po vynesení rozsudku vojenského súdu odišiel do oblasti poľných súdov, rozhoduje sa o odvolaní podľa ustanovení dielu XX. Obžalovaného však netreba o termíne odvolacieho hlavného pojednávania upovedomiť, ale mu treba ustanoviť vždy obhajcu, ak sa na odvolacom hlavnom pojednávaní nezúčastní jeho zvolený obhajca.
§ 416.
Ak sa proti obvinenému (obžalovanému) vedie trestné konanie pred poľným prokurátorom respektíve poľným súdom, a obvinený (obžalovaný) vzdialil sa z obpoľných súdov pred vynesením rozsudku, môže sa vec postúpiť vojenskému prokurátorovi respektíve vojenskému súdu, príslušnému podľa jeho nového pobytu.
§ 417.
Ak sa skončí doba, po ktorú platí poľné súdne konanie, pokračuje sa podľa predošlých dielov. O odvolaniach, podaných proti rozsudkom poľného súdu, rozhoduje podľa všeobecných ustanovení hlavný vojenský súd,
DIEL XXXI. Záverečné ustanovenia.
§ 418.
Uvodzovací zákon určí, kedy nadobudne tento zákon účinnosť. Zákon vykoná minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Všeobecná časť.
Naliehavá potreba uzákonenia nového vojenského trestného poriadku je odôvodnená v prvom rade novou organizáciou vojenského súdnictva.
Nová organizácia vojenského súdnictva sa zakladá na vládnom nariadení č. 87/1939 Sl. z., vydanom podľa § 4 zákona č. 1/1939 Sl. z. o samostatnom Slovenskom štáte.
Vydanie tohto vládneho nariadenia nestrpelo odklad, lebo po 14. marci 1939 pre nedostatok vojenského sudcovského personálu a z dôvodov úsporných celé vojenské súdnictvo bolo treba preorganizovať, podstatne zjednodušiť, a pre celkovú novelizá-
ciu vojenského trestného súdneho poriadku — so zreteľom na to, že vojenská justícia, ako nepostrádateľná súčasť slovenskej armády, bezodkladne musela započať svoju funkciu — nebolo času. Vládne nariadenie č, 87/1939 SI. z. vymedzilo preto len základné zásady novej organizácie vojenského súdnictva, kdežto celé prispôsobenie jednotlivých ustanovení platného vojenského trestného poriadku nahradilo sa na prechodný čas (t. j. až do uzákonenia nového vojenského trestného poriadku) všeobecnými formuláciami § 7, ods. l a 2 citovaného vládneho nariadenia.
Je nesporné, že dnes — po konsolidovaní pomerov — keď sa ukázalo, že udržanie samostatného vojenského súdnictva je skutočne eminentným štátnym záujmom a doterajšie skúseností s novou organizáciou vojenského súdnictva plne potvrdily praktické výhody a prednosti tejto novej organizácie, nadišiel čas k tomu, aby sa bez odkladu prikročilo k prispôsobeniu celého vojenského trestného poriadku k pozmenenej organizácii vojenského súdnictva, čo možno v duchu našich legislatívnych zásad najúčelnejšie uskutočniť len novým zákonom, nahradzujúcim v celom rozsahu doteraz platný vojenský trestný poriadok. Splnenie uvedenej legislatívnej úlohy použilo sa — okrem zmien, odôvodnených novou organizáciou vojenského súdnictva
— súčasne aj ma uskutočnenie iných žiadúcich zmien, najmä tam, kde to tendencia zjednodušenia a urýchlenia trestného konania vyžadovala. Je totiž isté, že postup konania v oblasti vojenského súdnictva — najmä s hľadiska generálnej prevencie — vyžaduje primeranú rýchlosť a eliminovanie všetkých zbytočných prieťahov. Terajší procesný základ — doteraz platný vojenský trestný poriadok — tejto dôležitej požiadavke zrejme nevyhovel náležitou mierou a preto uskutočnenie tejto požiadavky bolo jednou z významných úloh osnovy nového vojenského trestného poriadku.
Na jednotlivé podstatnejšie zmeny poukazuje všade dôvodová zpráva, vzťahujúca sa na príslušné ustanovenia. Zdôrazňuje sa, že pri uskutočnení zmien prihliadlo sa aj k trestnému poriadku platnému pre trestné súdnictvo občianske, a všetky zmeny boly usmerňované kardinálnymi zásadami trestného práva formálneho.
Nakoľko doteraz platný vojenský trestný poriadok vo svojich základných rysoch
— odhliadnuc od niektorých výnimok — v praksi sa osvedčil, podržuje osnova v prevažnej miere základné zásady i systematiku teraz platného procesu a odchyľuje sa od nich len tam, kde je to skutočne potrebné a odôvodnené.
Ďalším závažným dôvodom pre celkovú novelizáciu vojenského trestného poriadku je tá skutočnosť, že podľa terajšieho stavu celá nová organizácia vojenského súdnictva spočíva na vládnom nariadení hoci ustanovenia § 24, písm. g) a § 65 Ústavy Slovenskej republiky normatívnu úpravu organizácie súdov, ich pôsobnosti a príslušnosti, ako aj súdneho procesu výslovne vyhradzujú forme zákona.
S ohľadom na to, že vládne nariadenie č. 87/1939 Sl. z. bolo vydané ešte pred uzákonením Ústavy, je nesporné, že teraj-
šia nová organizácia vojenského súdnictva nepostrádala síce doteraz svoj právny základ, avšak so zreteľom na spomenuté požiadavky Ústavy je pre budúcnosť iste žiadúce poskytnúť vojenskému súdnictvu ako dôležitej a nepostrádateľnej složke výkonu súdnej moci taký právny základ, aký vyžaduje pre tento cieľ naša Ústava — najmä ak sa teraz k tomu naskytá vhodná a vítaná príležitosť uzákonením nového vojenského trestného poriadku.
Konečne je uskutočnenie predmetnej zákonodarnej úlohy dobrou príležitosťou aj k tomu, aby sa ustanovenia tohto základného zákona — ktorý usmerňuje celý postup trestného konania v právnej oblasti vojenského súdnictva — v správnej a bez úhonnej slovenčine formulovaly, lebo vojenský trestný poriadok nebol doteraz preložený do slovenčiny a mohol sa preto používať u súdov i úradov obžaloby jedine v cudzojazyčných vydaniach. S tohto hľadiska má osnova nového vojenského trestného poriadku aj pre odbornú terminológiu trestného práva procesného ďalekosiahly význam.
DIEL I.
Všetky ustanovenia čiste administratívnej a organizačnej povahy sa vyhradily uvodzovaciemu a organizačnému zákonu.
K § 1.
Základom ods. l je § l v. tr. por.
Tento odsek vyjadruje základnú procesnú zásadu, že súdny trest možno uložiť iba po predchádzajúcom konaní podľa tohto trestného poriadku, pokiaľ § 2 inak neustanovuje, taktiež vyjadruje zásadu obžalovaciu (akuzačnú) a zdôrazňuje, že všetky súdne trestné činy možno stíhať iba na základe verejnej obžaloby. Súkromná obžaloba je neprípustná (viď § 50). Uloženie trestu trestným rozkazom upravuje diel XXV.
Nové ustanovenie ods. 2, je odôvodnené legislatívnou úspornosťou, lebo následkom tohto všeobecného ustanovenia odpadá potreba v súvislosti s jednotlivými procesnými fázami osobitne vysloviť zásadu v tomto všeobecnom ustanovení pre celý priebeh konania už vyjadrenú.
K § 2.
Základom je § 2 v. tr. por. V tomto paragrafe je vyjadrená výnimka zo základnej zásady vyslovenej v § l,
ods. l, a to pokiaľ ide o vojenské prečiny (priestupky) a obyčajné prečiny (priestupky) menšieho významu.
Osnova tu vychádza zo zásady, že nie je účelné ostro rozhraničovať vojenské súdne a vojenské disciplinárne konanie a preto na rozhraní medzi obidvoma týmito represívnymi inštitúciami ponecháva skupinu trestných činov, ktoré podľa ocenenia konkrétnej závažnosti možno vybaviť buď v konaní súdnom alebo konaní disciplinárnom. Do tejto skupiny trestných činov podľa § 2 osnovy patria tie súdne trestné vojenské prečiny i priestupky, ako aj obyčajné prečiny a priestupky, na ktoré zákon ukladá len trest peňažný, alebo trest na slobode, nepresahujúci 6 mesiacov, alebo obidva tieto tresty. Tieto delikty možno vybaviť namiesto súdneho konania aj konaním disciplinárnym, ak pri vojenských prečinoch (priestupkoch) menšieho významu predstavený prípadne vojenský prokurátor, pri obyčajných prečinoch (priestupkoch) menšieho významu vojenský prokurátor považuje disciplinárne potrestanie za dostačujúce. Takýto spôsob trestania ľahších činov predstavenými, majúcimi kvôli udržaniu disciplíny v armáde disciplinárnu právomoc nad svojimi podriadenými, má okrem rýchlosti konania a okamžitej trestnej represie aj tú výhodu, že sa tým odbremení agenda vojenského prokurátora a vojenského súdu. Pokiaľ ide o vojenské prečiny (priestupky), skutková podstata týchto je zpravidla jednoduchá a spočíva iba v konaní alebo v opominutí, ktoré odporujú vojenským predpisom. Preto je tu iste na mieste, aby disciplinárny predstavený, ktorý v prvom rade zodpovedá za poriadok a disciplínu svojej jednotky, mohol aj sám rozhodnúť, že vojenský prečin (priestupok), patriaci do právomoci vojenského súdu, vybaví vo vlastnej kompetencii disciplinárne. Naproti tomu povaha obyčajných prečinov (priestupkov), trebárs i menšieho významu, vymyká sa už z rámca bežných vojenských predpisov, ktoré veliteľ vojenskej jednotky-laik ovláda, a preto aj rozhodovanie o závažnosti toho-ktorého obyčajného trestného činu a o možnosti vybaviť ho súdne či disciplinárne neponecháva osnova veliteľovi-laikovi, ale vyhradzuje ho vojenskému prokurátorovi. Vybavenie prečinov a priestupkov súdne stíhaných disciplinárnou cestou nie je ináč novou právnou ustanovizňou, veď podľa § 2 zákona č. 154/1923 Sb. z. a n. vojenský pred-
stavený, ktorému prislúcha disciplinárna právomoc, môže súdne stíhaný vojenský prečin vybaviť aj podlá terajšieho stavu disciplinárnou cestou, ak túto represiu považuje za dostatočnú, — ba v smysle § 2 v. tr. por. ohľadom príslušníkov žandárstva možno disciplinárnou cestou vybaviť aj obyčajné prečiny a priestupky.
Berúc do úvahy význam vojenskej hodnosti vo vojenskom živote a ťažké následky, s ktorými je spojená strata vojenskej hodnosti, disciplinárne trestanie prečinov a priestupkov bolo treba vylúčiť v tých prípadoch, ak podľa príslušných ustanovení trestného zákona súdne odsúdenie pre dotyčný delikt je spojené so stratou vojenskej hodnosti a táto v smysle platných služobných predpisov nemôže byť v disciplinárnom konaní vyslovená.
K § 3.
Základom je § 3 v. tr. por.
V tomto paragrafe je vyslovená zásada, že obžalobu vždy zastupuje verejný obžalobca, t. j. u vojenského súdu vojenský prokurátor, u hlavného vojenského súdu hlavný vojenský prokurátor; pri takých trestných činoch, ktoré možno stíhať iba na návrh oprávneného, je však podmienkou zavedenia trestného konania, ako aj pokračovania v ňom, podanie takéhoto návrhu. (Viď tiež §§ l a 50 osnovy).
K § 4.
Základom je § 4 v. tr. por.
Povinnosti tu uvedené sú v súlade sa zásadou materiálnej pravdy, ovládajúcou proces.
K § 5.
Základom je § 5 v. tr. por.
Ustanovenia vzťahujúce sa na preskúmanie a posúdenie prejudiciálnych súkromnoprávnych otázok v podstate súhlasia s pravidlami občianskeho súdneho trestného poriadku.
K § 6.
Základom je § 7. v. tr. por.
Ustanovenia ods. l vzťahujú sa na prípad, kedy vojenské súdy podľa osobitných zákonov súdia osoby, ktoré nepatria do sväzku vojska. V takomto prípade vojenské súdy a úrady vždy majú použiť vojenské hmotné trestné právo.
V súvislosti s ods. 2 viď zásady, vyslovené v zákone č. 284/1920 Sb. z. a n. a v § 44, ods. 4 zákona č. 3201940 Sl. z.