K § 7.
Základom je § 8 v. tr. por.
K § 8.
Základom je § 9 v. tr. por. Pojmy ustaľujúce ustanovenia tohto paragrafu slúžia k zjednodušeniu osnovy.
DIEL II.
K §§ 9 až 11.
Základom sú §§ 11, 12, 13 v. tr. por. a § 128 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n., ktorým bol nahradený § 14 v. tr. por.
Paragrafy 9 a 10 pojednávajú o riadnej vojenskej súdnej právomoci vojenských súdov nad osobami, podriadenými ich právomoci, kdežto § 11 pojednáva o vojenskej súdnej právomoci mimoriadnej a zdôrazňuje, že jej platnosť a rozsah určujú osobitné zákony.
Riadna právomoc vojenských súdov je podľa § 9 všeobecná, t. j. vzťahuje sa na všetky trestné činy vojenské aj obyčajné, pokiaľ ods. 2 tohto paragrafu nestanoví výnimku. Naproti tomu právomoc vojenských súdov podľa § 10 je obmedzená iba na niektoré trestné činy.
Mimoriadnu vojenskú súdnu právomoc upravujú zvláštne zákony, ako zákon č. 131/1936 Sb. z. a n., zákon č. 213/1939 a 304/1939 Sl. z.
Osnova dáva možnosť tiež osobitným zákonom postaviť pod vojenskú súdnu právomoc príslušníkov vojensky organizovaných a uniformovaných sborov.
Osnova vychádzajúc s hľadiska, že vojenská súdna právomoc môže siahať len potiaľ, pokiaľ to vyžadujú vojenské záujmy, obmedzuje aj vojenskú súdnu právomoc, zakladajúcu sa na § 9, len na tie trestné činy, ktoré spáchajú osoby, podliehajúce vojenskému súdnictvu počas svojho podriadenia vojenským trestným zákonom a odkazuje všetky predtým spáchané trestné činy právomoci občianskych trestných súdov.
K § 12.
Základom je § 16 v. tr. por.
Pokiaľ ide o trestné činy obyčajné, tu vojenská súdna právomoc prestáva ukončením pomeru, na ktorom sa zakladá, ak pred ukončením tohto pomeru príslušné veliteľstva, vojenský prokurátor alebo vojenský súd neurobí opatrenie na stíhanie, lebo s hľadiska vojenského v týchto prí-
padoch je jedno, či trest vinníkovi uloží vojenský, alebo občiansky trestný súd. Keby táto zásada však platila aj pri vojenských trestných činoch, zostalo by mnoho veľmi závažných vojenských trestných činov bez trestu (nakoľko by sa ich skutková podstata nekryla so skutkovou podstatou niektorého obyčajného trestného činu), a to iba preto, že neboly včas urobené opatrenia na stíhanie. Preto ustanovuje zákon, že vojenské trestné činy, poťažne pri súbehu s vojenskými trestnými činmi aj obyčajné trestné činy, môžu vojenské súdy trestať, ak aspoň do jedného roka po ukončení pomeru, ktorý je podkladom vojenskej súdnej právomoci, boly urobené patričné kroky na stíhanie páchateľa. Po uplynutí jedného roku stráca sa už záujem armády o trestnú represiu a preto po uplynutí tohto času nemožno už vinníka na tomto základe stíhať.
K § 13.
Základom je § 17 v. tr. por.
K § 14.
Základom je § 15 v. tr. por.
DIEL III.
K §§ 15 až 22.
Základom sú §§ 18—22, 51—66 v. tr. por.
Namiesto brigádnych, divíznych súdov a najvyššieho vojenského súdu vykonávajú vojenskú súdnu právomoc podľa osnovy vojenský súd, ako súd prvej stolice a hlavný vojenský súd, ako súd druhej a konečnej stolice. Toto riešenie vynútil si hlavne nedostatok vojenských sudcov po 14. marci 1939, ktorých počet nijako nemohol zaistiť chod justičnej služby u bývalých vojenských súdnych inštancií. Preto už vládne nariadenie z 2. V. 1939, číslo 87 Sl. z., upravujúce organizáciu vojenského súdnictva, slučuje brigádne a divízne súdy vo vojenský súd a miesto najvyššieho vojenského súdu zriaďuje hlavný vojenský súd, ako inštanciu, vojenskému súdu nadriadenú. Takúto organizáciu bolo možno bez zvláštnych ťažkostí uskutočniť preto, že aj vojenský trestný súdny poriadok z roku 1912 pripúšťal len dvojinštančný postup, t. j. pre brigádne súdy vyššou a konečnou inštanciou boly súdy divízne a k najvyššiemu vojenskému súdu sa pripúšťaly opravné prostriedky proti rozhodnutiam divíznych súdov.
Novej organizácii súdnych inštancií odpovedá tiež organizácia úradov obžaloby. Funkciu obžalobcu zastáva totiž pri vojenskom súde vojenský prokurátor, pri hlavnom vojenskom súde hlavný vojenský prokurátor.
Uvedeným zásadným zmenám v organizácii trestného súdnictva vojenského bolo treba samozrejme prispôsobiť aj ostatné ustanovenia tohto dielu i ostatných dielov osnovy. Ustanovenia povahy administratívnej a organizačnej boly aj v tomto diele vyhradené osobitnému uvodzovaciemu a organizačnému zákonu.
O všetkých súdne trestných činoch rozhoduje v prvej stolici vojenský súd a to buď ako samosudca alebo v senáte. Kým však samosudca vojenského súdu podľa vl. nar. č. 87/39 Sl. z. súdi všetky trestné činy, ktoré 4° účinnosti tohto nariadenia patrily do pôsobnosti brigádnych súdov a trestné činy, ktoré podľa §§ 6 a 8 zák. č. 471/21 Sb. z. a n, (dnes už nahradeného ustanoveniami čl. 4 zákona č. 33/40 Sl. z. ) mohol súdiť u divízných súdov samosudca — osnova v § 18, ods. 2 v súlade s tendenciou platného zákona č, 33/1940 Sl. z. — rozširuje pôsobnosť samosudcu vojenského súdu a nerobiac ju závislou na vôli a úvahe obžalobcu prikazuje samosudcovi na rozhodnutie všetky trestné činy, na ktoré zákon ako hlavný trest ukladá trest na slobode do 5 rokov, alebo trest peňažný, alebo len stratu hodnosti, prípadne spolu tieto tresty. O všetkých ostatných trestných činoch rozhoduje senát vojenského súdu, z ktorého osnova v súlade s legislatívnymi snahami poslednej doby (rušenie porôt, kmetských súdov) odstránila laický živel.
Podľa vojenského trestného poriadku senát vojenského súdu skladá sa z dvoch justičných dôstojníkov, z ktorých starší predsedá a z dvoch prísediacich laikov, vyberaných z prípadu na prípad zo stavovskej skupiny obžalovaného. Osnova naproti tomu zavádza číslo odborný trojčlenný senát, skladajúci sa z dôstojníkov justičnej služby.
So zreteľom na to, že rozhodnutia vojenských súdov aj v najzávažnejších veciach budú preskúmané poradom opravných prostriedkov len jednou vyššou inštanciou, rozhodujúcou o veci s konečnou platnosťou, právna istota vyžaduje, aby sa rozhodovanie o odvolaní v týchto závažných veciach ako aj rozhodovanie o opravnom prostriedku pre zachovanie zákona dialo za zvýšených kautel. Na tomto zákla-
de zaviedla osnova žiadúce rozlišovanie, v smysle ktorého o odvolaniach, podaných proti rozsudku senátu vojenského- súdu a o opravnom prostriedku pre zachovanie zákona rozhoduje hlavný vojenský súd v päťčlenných senátoch, kým vo všetkých ostatných prípadoch rozhoduje len v trojčlenných senátoch,
K § 23.
Základom je § 26 v. tr. por. Viď tiež § 47 Ústavy Slovenskej republiky.
K § 24.
Základom je § 23 v. tr. por.
Príslušnosť vojenských súdov je vymedzená zásadne s hľadiska osobného a nie miestneho. Táto s hľadiska vojenského jedine správna, zásada príslušnosti vojenských súdov je uplatnená vo väčšine cudzozemských vojenských procesných noriem. Pri tom prichytenie neobmedzuje sa iba na prichytenie páchateľa v smysle fyzického zadržania (predvedenia, zatknutia), ale rozumie sa tým tiež sústredenie okolností, odôvodňujúcich podozrenie z určitého trestného činu proti určitej osobe v určitom mieste prítomnej, a prejavenie tohto podozrenia akoukoľvek formou, takže pre úrad alebo úradný orgán, k zakročeniu povolaný, je daná možnosť hneď úradne zakročiť proti podozrivému v obvode tohto úradu sa zdržujúcemu (N. V. S. č. 6, 27/6 1919 E 721/19).
K § 25.
Základom je § 23 v. tr. por.
K §§ 26 až 27.
Základom sú §§ 36 a 37 v. tr. por.
Tieto paragrafy vyjadrujú pravidlá o príslušnosti pre prípady súbehu trestných činov ako aj vecnej konexity, a to v súlade s predpismi občianskeho trestného poriadku.
K § 28.
Základom je § 39 v. tr. por.
Podľa § 39 v. tr. por. kompetenčné konflikty medzi vojenskými súdmi a vojenskými prokurátormi rieši vždy najvyšší vojenský súd. Osnova, rešpektujúc samostatnosť a nezávislosť vojenských prokurátorov od vojenských súdov, v súlade s analogickými ustanoveniami občianskeho trestného poriadku ustanovuje, že v sporoch o príslušnosť medzí vojenskými prokurátormi rolzhoduje hlavný vojenský prokurátor a hlavnému vojenskému súdu prenecháva len rozhodovanie kompetenčných konfliktov medzi vojenskými súdmi.
Odsekom 2 tohto paragrafu osnova sa doplnila doteraz chýbajúcimi ustanoveniami o tom, kto vybavuje spory o pôsobnosť s občianskymi trestnými súdmi a štátnymi zastupiteľstvami.
K § 29.
Základom je § 41 v. tr. por.
K § 30.
Základom je § 42 v. tr. por.
Tento paragraf na rozdiel od § 42 v. tr. por. bol upravený tak, že je možno delegovať len vojenský súd, nakoľko delegácia vojenského súdu znamená zároveň i delegáciu vojenského prokurátora, ktorého príslušnosť je určená vojenským súdom, u ktorého pôsobí (§ 32 osnovy).
K § 31.
Základom je § 154 v. tr. por.
DIEL IV.
K §§ 32 až 35.
Základom sú §§ 27, 28, 43, 44, 45, 47 a 49 v. tr. por.
Inak viď dôvodovú zprávu k §§ 15 a 22.
DIEL V.
K §§ 36 až 37.
Základom sú §§ 86 a 87 v. tr. por.
Trestné konanie začína sa až zavedením vyšetrovania, alebo podaním obžaloby, tedy takými štádiami procesu, v ktorých vinník (podozrivý) stal sa obvineným, poťažne obžalovaným. Predbežné vyšetrenie podľa § 80 osnovy nie je teda ešte trestným konaním a nemá preto v zapätí tie následky, ktoré sú spojené vo vojsku s trestným konaním. Nie je tedy prekážkou povýšenia, dôvodom zbavenia služby a pod.
Ak má obvinený zákonného zástupcu, môže tento vykonávať len tie procesné oprávnenia, ktoré mu jednotlivé ustanovenia tohto zákona osobitne priznávajú.
Nakoľko iné zákony, ako napr. zákon čís. 48/31 Sb. z. a n. priznávajú zákonnému zástupcovi ďalšie procesné oprávnenia, treba tieto pokladať v pomere k všeobecným ustanoveniam tohto zákona za špeciálnu normu.
K § 38.
Základom je § 88 v. tr. por.
Na zjednodušenie konania zaviedla osnova zmenu proti doterajšiemu stavu v § 38, písm. b) v tom smere, že na žiadosť obžalovaného treba ustanoviť obhajcu len v trestnom konaní pre zločiny. (Podľa doterajšieho stavu sa musel obžalovanému na jeho žiadosť vždy ustanoviť obhajca. ) Touto zmenou sa zabráni žiadostiam obžalovaných o ustanovenie obhajcu pri nepatrných trestných veciach; v ktorých ustanovenie obhajcu je postrádateľné, a znamená len zbytočné zaťažovanie agendy. V prípadoch skutočne odôvodnených poskytuje možnosť pre ustanovenie obhajcu písm. d). Nové ustanovenie § 38, písm. c) sa odôvodňuje zvýšenou starostlivosťou o právne záujmy takého obžalovaného, ktorý nie je v plnej miere schopný na samostatné procesné hájenie svojich záujmov. -
K § 39.
Základom je § 89 v. tr. por.
K § 40.
Základom je § 90 v. tr. por.
Ustanoveniami tohto paragrafu je zdôraznená povinnosť súdu poučiť obžalovaného o jeho právach ohľadne obhajoby, najmä o tom, že si môže obhajcu buď sám zvoliť, alebo žiadať o jeho ustanovenie. V prípadoch, uvedených v § 38, písm. b), obžalovanému je určená dvojdňová prekluzívna lehota na podanie žiadosti o ustanovenie obhajcu preto, aby sa následkom žiadostí o ustanovenie obhajcu nespôsobil prieťah v konaní.
K § 41.
Základom je § 91 v. tr. por.
Justiční dôstojníci, a to aj v zálohe majúc kontakt s vojenským životom, vedia vždy náležité posúdiť, v akej miere porušil trestný čin vojenský právny poriadok a aké poľahčujúce okolnosti možno uplatniť v prospech obžalovaného.
K § 42.
Základom sú §§ 95 a 96 v. tr. por. K § 43.
Základom je § 97 v. tr. por.
Ustanovenia tohto paragrafu sú odôvodnené najmä zásadou, že predseda pojednávania (resp. samosudca) je zodpovedný pri hlavnom pojednávaní za udržanie poriadku a disciplíny a prelo má v záujme
ich zachovania použiť vždy všetky potrebné, týmto zákonom dovolené prostriedky. Vyššia hodnosť obhajcu mohla by bezpochyby nepriaznivým spôsobom vplývať na výkon uvedených povinností predsedu, resp. samosudcu.
K § 44.
Základom je § 98 v. tr. por. Tento paragraf poskytuje dôležitú záruku pre voľnosť obhajoby.
K § 45.
Základom je § 99 v. tr. por.
K § 46.
Základom je § 100 v. tr. por.
Na rozdiel od občianskeho trestného poriadku z dôvodov zjednodušenia konania môže mať obžalovaný iba jedného obhajcu.
K §§ 47—49.
Základom sú §§ 101—103 v. tr. por.
Práva obhajcu vymedzené v týchto paragrafoch zodpovedajú v podstate analogickým právam obhajcu podľa občianskeho trestného poriadku. Poznamenáva sa, že osnova — napriek tendencii urýchliť a zjednodušiť trestné konanie — v plnej miere poskytuje obhajcovi pred podaním obžalovacieho spisu, i po podaní obžalovacie- -ho spisu všetky tie procesné oprávnenia, ktoré sú v záujme náležitej obhajoby obvineného potrebné a žiadúce. Treba si tu tiež uvedomiť dôležitosť a význam zásady, vyslovenej v § 4, podľa ktorej sa ukladá povinnosť všetkým orgánom, činným vo vojenskom trestnom konaní, najmä aj vyšetrovanie vykonávajúcemu vojenskému prokurátorovi, aby vždy maly na zreteli aj okolnosti, ktoré sú na prospech obvineného.
DIEL VI.
Osnova uskutočnila zásadnú zmenu oproti doterajšiemu stavu tým, že nepozná pojem "súkromného žalobcu", ale len "poškodeného". Táto zásadná zmena je odôvodnená tým, že podľa § 3 osnovy vo vojenskom súdnictve všetky trestné činy bez výnimky sa stíhajú verejnou obžalobou, ba čo viac vo vojenskom súdnictve niet ani právnej ustanovizne náhradnej súkromnej obžaloby a verejnou obžalobou sa stíhajú ešte aj také delikty, ktoré v trestnom súdnictve občianskom sú stíhané výlučne súkromnou obžalobou. Pri tomto právnom stave procesné rozlišovanie medzi pojmom "súkromný obžalobca" a "poškodený" malo
by praktický význam len vtedy, ak by nový vojenský trestný poriadok chcel iné procesné práva poskytnúť poškodenému a iné procesné práva tomu, koho príslušné ustanovenia trestného práva hmotného nazývajú "súkromným žalobcom". Nakoľko však takéto rozlišovanie nie je cieľom a obsahom osnovy, preto osnova upustila od uvedeného formalistického rozlišovania, uznáva zásadne a jednotne vo všetkých svojich ustanoveniach len pojem "poškodeného", pri čom však so zreteľom na niektoré ustanovenia trestného práva hmotného v osobitnom ustanovení § 50, ods. 2 vyslovila, že sa poškodeným rozumie aj osoba, ktorú iné zákony označujú za súkromného žalobcu.
Kategória poškodených sa rozlišuje podľa osnovy na dve skupiny. Do prvej skupiny patria všetci poškodení v smysle definície § 50, ods. l, t. j. všetky tie osoby, ktorých právo trestným činom iného bolo priamo poškodené alebo ohrozené, do druhej skupiny však patrí určitý užší úsek prvej skupiny, a to tí poškodení, ktorých návrh (žiadosť o stíhanie, požiadanie alebo zmocnenie) sa podľa príslušných ustanovení trestného práva hmotného vyžaduje pre stíhanie vinníka. Nedostatok návrhu v takýchto prípadoch je dôvodom, ktorý vylučuje zavedenie trestného konania,
K §§ 50—53.
Základom sú §§ 104—108 v. tr. por.
Proti odopretiu trestného stíhania prislúcha poškodenému sťažnosť podľa všeobecných ustanovení o sťažností, uvedených v § 286, ods. 2 osnovy. Ak však o usnesení vojenského prokurátora o odopretí trestného stíhania nebol upovedomený, môže podľa § 81, ods. 2 podať sťažnosť do 30 dní od vynesenia usnesenia.
O práve odvolania viď § 287, ods. l, druhú alineu.
DIEL VII. K §§ 54—63.
Základom sú §§ 110—118 v. tr. por.
Ohľadom vylučujúcich dôvodov, platných pre vojenských sudcov, zapisovateľov, vojenského prokurátora, hlavného vojenského prokurátora a ich námestníkov, ako aj ohľadom pominutia týchto osôb za trestného konania a konečne aj ohľadom rozhodovania o vylúčení alebo pominutí osnova v podstate prevzala ustanovenia občianskeho trestného poriadku. Žiadosť o pominutie môžu oprávnené osoby v smysle § 58, ods. 3 osnovy podať iba do započatia hlavného pojednávania, naproti tomu žiadosť o vylúčenie týchto osôb nemožno viazať na určitú lehotu a možno ju uplatniť hocikedy za konania.
K § 54, písm. b) až d) sa poznamenáva, že zástupcom rozumie sa nielen právny, ale aj zákonný zástupca.
DIEL VIII. K § 64.
Základom je § 120 v. tr. por. Tento paragraf upravuje formy súdneho, poťažne prokurátorského rozhodovania,
K § 65.
Základom sú §§ 74—77 v. tr. por.
Vojenské súdy rozhodujú rozsudkom alebo usnesením. Rozhodnutie senátu vojenského i hlavného vojenského súdu vynáša sa po tajnej porade na základe hlasovania, pri ktorom rozhoduje väčšina hlasov členov senátu.
K § 66.
Základom je § 122 v. tr. por.
Ohľadne oznamovania rozhodnutí osnova zisťuje shodne s ustanoveniami doteraz platného vojenského i občianskeho trestného poriadku, že oznámenie sa musí diať ústne alebo doručením. Ústne oznamovanie rozhodnutí je pravidlom u mužstva činnej služby, lebo ústna forma najlepšie zodpovedá vojenským pomerom a umožní dať vysvetlenie tam, kde je to potrebné. Vyhlásenie môže sa sta! najmä predvolaním resp. predvedením k vojenskému súdu alebo k vojenskému prokurátorovi, prípadne môže vyhlásenie vykonať na dožiadanie aj nadriadené veliteľstvo týchto osôb.
K § 67.
Základom je § 122 v. tr. por.
DIEL IX. K § 68.
Základom je § 124 v. tr. por.
Ustanovenia osnovy ohľadne lehôt odpovedajú analogickým ustanoveniam občianskeho trestného poriadku.
Pokiaľ sa týka zmeškania lehoty na ohlásenie alebo odôvodnenie opravného prostriedku ako aj zmeškania hlavného pojednávania, konaného u vojenského sú-
du v neprítomnosti obžalovaného, poukazuje sa na v §§ 346—348 (ospravedlnenie).
DIEL X.
Osnova pred podaním obžalovacieho spisu rozoznáva dve základné fázy prípravného konania: stopovanie a vyšetrovanie.
Stopovaním sa označujú prípravné pátracie úkony, vykonávané vojenskými veliteľstvami, ako aj bezpečnostnými úradmi a orgánmi, ktoré slúžia na objasnenie skutkového stavu, na zistenie páchateľa a ostatných vinníkov a konečne na vyšetrenie a zistenie dôkazov, aby sa mohlo podať vojenskému prokurátorovi úplne trestné oznámenie o spáchanom trestnom čine.
Na rozdiel od stopovania vyšetrovaním nazývame tú fázu trestného konania, ktorej cieľom je zistiť a objasniť okolnosti, potrebné na posúdenie otázky, či sa môže podať obžalovací spis alebo nie. Poznamenáva sa, že ak tento účel bol už dosiahnutý stopovaním, možno podať obžalovací spis už aj na základe samotného stopovania (§ 79).
Napokon pozná osnova okrem stopovania a vyšetrovania tzv. predbežné vyšetrenie (§ 80), ktoré vykonáva vojenský prokurátor v tých prípadoch, ak má pochybnosti o tom, či sa v niektorej veci má zaviesť vyšetrovanie, alebo ak je páchateľ trestného činu neznámy.
Na rozdiel od doterajšieho stavu osnova sverila vyšetrovanie zásadne a výlučne do rúk vojenského prokurátora,
Na poradách, ktoré predchádzaly textácii osnovy, otázka správnosti a účelnosti tejto zásady sa podrobne prerokovala. Pre riešenie, ktoré zvolila osnova; hovoria tieto závažné dôvody:
1. V teórii trestného práva formálneho nie je neznámy procesný systém, podľa ktorého vyšetrenie skutkového stavu pred obžalovacím štádiom je v rukách neskoršieho obžalobcu, ba teória aj výslovne uznáva mnohé výhody tohto procesného systému.
2. Vojenský trestný poriadok doteraz platný sveroval síce vyšetrovanie tiež vo jenskému prokurátorovi, avšak pritom podľa § 142, odseku l v. tr. por. určité tzv. rýdze sudcovské vyšetrovacie úkony boly vylúčené z pôsobnosti vojenského prokurátora a vyhradené vojenskému alebo občianskemu súdu. Treba ďalej zdôrazniť, že podľa § 143 vojenský prokurátor hocikedy mohol prenechať prevedenie vyšetrovania