(vyhľadávania) súdu, ak to bolo pre nejasnosť prípadu, pre závažnosť trestného činu alebo z iných dôvodov odôvodnené. Nemôže byť pochybnosti o tom, že systém, uplatnený vo vojenskom trestnom súdnom poriadku, nie je bezúhonný. Ak sa totiž vyšetrovanie prikáže do pôsobnosti vojenského prokurátora, nie je už dôsledné rozlišovať medzi vyšetrovacími úkonmi a niektoré z nich vyňať z pôsobnosti vojenského prokurátora ako vyšetrovacieho orgánu. Pochybená je iste aj tá zásada, podľa ktorej vojenský prokurátor v určitých prípadoch môže vyšetrovanie preniesť na súd, čiže on sám má rozhodovať o tom, v ktorých prípadoch vykoná vyšetrovanie on sám a v ktorých prípadoch nie. Osnova zvolila v danom smere zásadné, úplné a dôsledné riešenie tým, že celé vyšetrovanie so všetkými vyšetrovacími úkonmi prikázala výlučne do pôsobnosti vojenského prokurátora.
3. Prenesenie vyšetrovania na vojenského prokurátora znamená značné zjednodušenie a urýchlenie práce, lebo ináč by musel vykonávať vyšetrovanie osobitný vyšetrujúci orgán (vyšetrujúci sudca), pričom by však vojenský prokurátor nijako nebol zbavený starosti sledovať priebeh vyšetrovania, podávať za vyšetrovania návrhy a po skončení vyšetrovania od základu skúmať výsledky jednotlivých vyšetrovacích úkonov, veď vyšetrovanie slúži práve tomu cieľu, aby sa vojenský prokurátor na základe jeho výsledkov mohol rozhodnúť pre podanie obžaloby alebo pre zastavenie trestného konania. Naproti tomu, ak vyšetrovanie vykonáva sám vojenský prokurátor, on sám bezprostredne urobí všetky potrebné opatrenia cieľom úplného objasnenia skutkového stavu, a preto — súc v stálom styku s vyšetrovaním — bez obťažného štúdia vyšetrovacieho materiálu môže rozhodnúť otázku, či je vec zralá na podanie obžalovacieho spisu resp. ma zastavenie vyšetrovania.
4. Dôležitými korektívmi pri systéme, zavedenom osnovou, sú:
a) zásada priamosti, zachovávaná v celom svojom rozsahu ustanoveniami § 269, ods. l, podľa ktorých má súd pri svojom meritórnom rozhodovaní prihliadať len na výsledky hlavného pojednávania, Z tejto zásady vysvitá, že všetky, pre meritórnerozhodovanie súdu dôležité vyšetrovacie úkony musia byť náležité overené výsledkami hlavného pojednávania, lebo jedine za tohto zásadného procesného predpokladu sa stanú pre rozsudok smerodajnými;
b) skutočnosť, že vojenský prokurátor pri výkone jednotlivých vyšetrovacích úkonov je striktne viazaný ustanoveniami zákona a že tieto ustanovenia náležité — ba až veľmi starostlivé — zaručujú žiadúcu ochranu procesných práv obžalovaného a neobmedzenou mierou poskytujú všetky odôvodnené procesné oprávnenia obhajobe. Dôležité je tu najmä uvedomiť si možnosť opravného prostriedku proti usneseniam vojenského prokurátora a zaiste ďalekosiahly význam má tu aj zásada, vyslovená v § 286, ods. 5 osnovy, podľa ktorej proti rozhodnutiu vojenského prokurátora o väzbe, ako aj o internovaní obvineného v liečebnom ústave rozhoduje — odchýlkou od všeobecných ustanovení § 286, ods. 3 — vojenský súd.
Zo zásady, uvedenej pod písm. a), nepochybne plynie, že účelom vojenského prokurátora nemôže byť umele alebo násilne vykonštruovať právny základ pre podanie obžalovacieho spisu, veď takýto právny základ na hlavnom pojednávaní sám od seba by sa zrútil a obžaloba by zrejme nemohla byť za týchto okolností úspešná Nesmieme však dôveru voči objektívnosti a nestrannosti vojenského prokurátora — ako vyšetrujúceho orgánu — stavať jedine na uvedené dôvody. Treba si tu ešte uvedomiť aj to, že vojenský prokurátor nielen ako vyšetrujúci orgán, ale aj ako obžalobca musí zachovať úplnú nestrannosť čo do posudzovania trestného skutku a nesmie nikdy jednostranne prihliadať len k záujmom obžaloby. S hľadiska teoretického i systematického treba ďalej osobitne zdôrazniť, že podľa konštrukcie, ktorú zvolila osnova, vojenský prokurátor pred podaním obžalovacieho spisu nevystupuje ešte vo funkcii obžalobcovej, ale vo funkcii vyšetrujúceho orgánu, ktorého jedinou povinnosťou v tomto stave konania je dôkladne, svedomité a objektívne vykonať vyšetrovanie. Až po podaní obžalovacieho spisu sa začína nová fáza trestného konania, ktorá už vykazuje charakteristické znaky tzv. obžalovacieho (akuzačného) konania a behom ktorého vojenský prokurátor vystupuje už v procesnej funkcii zástupcu obžaloby.
Konečne sa poznamenáva, že aj v občianskom trestnom poriadku je stopovanie (podľa § 93 a nasledujúcich) v rukách štátneho zástupcu, ktorý v pozdejšom štádiu konania vystupuje vo funkcii obžalobcu.
K §§ 69, 70 a ods. l, § 74.
Základom sú §§ 128, 129 a 133, ods. l v. tr. por.
Tieto paragrafy starajú sa o to, aby všetky trestné činy, ktoré stíhajú vojenské súdy, dostaly sa čo najskôr na vedomie vojenskému prokurátorovi, povolanému zaviesť trestné konanie. Vojenské osoby v činnej službe podávajú oznámenia o trestných činoch zpravidla služobným postupom, v súrnych prípadoch je však možné -použiť aj inú vhodnú cestu; pre iné osoby platia v takomto prípade ustanovenia občianskeho súdneho trestného poriadku.
K §§ 71 a 72.
Základom sú §§ 130 a 131 v. tr. por.
Nové ustanovenia súvisia s novou organizáciou vojenského súdnictva, poťažne s novou zásadou, že vojenský prokurátor je nielen obžalovacím, ale aj vyšetrujúcim orgánom. V záujme urýchlenia trestného konania nevyžaduje sa od vojenských stopovacích orgánov (nadriadené veliteľstva, miestne veliteľstva a pod. ) dodržiavať inak prísne predpísaný služobný postup, ale sa im ukladá povinnosť, aby všetky dôkazy a okolnosti, potrebné pre zavedenie trestného konania, spolu s trestným oznámením bezodkladne oznamovaly vojenskému prokurátorovi, ďalej aby aj po podaní trestného oznámenia až do rozhodnutia vojenského prokurátora vykonaly potrebné neodkladné a v paragrafe 71 bližšie vymenované úkony a opatrenia a tieto zasa priamo a ihneď oznámily vojenskému prokurátorovi. Cieľom vykonania určitých neodkladných vyšetrovacích úkonov môžu sa vojenské stopujúce orgány v smysle § 72 osnovy obracať na vojenského prokurátora, alebo ak ho nemôžu včas dosiahnuť, aj na občiansky trestný súd. V prípade neodkladnej potreby môžu vyšetrovacie úkony, — okrem prísažného vypočutia, pitvy mŕtvoly a zabavenia poštových zásielok, — aj samy stopujúce orgány vykonať. Poznamenáva sa, že nadriadené veliteľstvo, hoci nie je oprávnené nariadiť zabavenie poštových zásielok, môže v smysle § 189, ods. 2 v naliehavých prípadoch urobiť opatrenie, aby takéto zásielky boly poštovými, telegrafnými alebo telefónnymi úradmi, resp. dopravnými alebo povozníckymi ústavmi až do rozhodnutia vojenského prokurátora zadržané.
Výsledok neodkladných vyšetrovacích úkonov aj so spísanými zápisnicami sú stopujúce orgány povinné ihneď oznámiť vojenskému prokurátorovi cieľom preskúmania.
K § 73.
Základom je § 132, ods. 2—5 v. tr. por.
Cieľom vyvarovania sa konfliktom vojenských súdov ako aj vojenských stopujúcich a vyšetrujúcich vrchností s občianskymi, právomoc vojenských súdov už aj za stopovania a za vyšetrovania je obmedzená iba na osoby podriadené vojenskej súdnej právomoci resp, na objekty vojenské alebo vojskom obsadené.
K § 74, ods. 2—6.
Základom je § 132 v. tr. por.
K § 75.
Základom je § 134 v, tr. por.
Ak je páchateľ neznámy, príslušnosť vojenského prokurátora, povinného prípad vyšetriť, nemôže sa zrejme riadiť miestom chytenia páchateľa, ale miestom spáchaného trestného činu.
K §§ 76—77.
Základom sú §§ 135 a 136 v. tr. por.
Ustanovenia tu uvedené upravujú a zaisťujú vzájomnú súčinnosť občianskych i vojenských vyšetrujúcich vrchností v prípadoch neprirodzenej smrti.
K §§ 78—80.
Základom sú §§ 137 a 140 v. tr. por. Výsledky vyšetrovania sú smerodajné iba pre rozhodnutie tej otázky, či sa má podať obžalovací spis alebo nie, kdežto pre meritórne rozhodovanie súdu stanú sa smerodajnými len vtedy, ak budú náležité overené výsledkami dokazovacieho konania, prevedeného na hlavnom pojednávaní. Ak účelu vyšetrovania, hlavne v jednoduchších prípadoch, sa dosiahlo už stopovaním, podá vojenský prokurátor obžalovací spis bez prevedenia vyšetrovania. Ak vojenský prokurátor má pochybnosti, či oznámený mu prípad poskytuje náležitý dôvod pre zavedenie vyšetrovania, má možnosiť podľa § 80 osnovy vykonať predbežné vyšetrenie a od jeho výsledku urobiť závislým svoje rozhodnutie ohľadom zavedenia vyšetrovania.
K § 81.
Základom je § 138, ods. l v. tr. por.
Lehota sťažnosti poškodeného proti usneseniu o odoprení trestného stíhania, ak
nebol o tomto usnesení vyrozumený, bola
skrátená z 3 mesiacov na 30 dní cieľom urýchlenia konania.
K § 82.
Základom je § 138, ods. 2 a 3 v. tr. por.
Inak viď. vysvetlenie k § 2 osnovy.
K § 83.
Základom je § 139 v. tr. por.
K §§ 84—93.
Základom sú §§ 145—150 v. tr. por.
Ustanovenia týchto paragrafov pojednávajú o tom, ako sa vykonáva vyšetrovanie, a zodpovedajú analogickým ustanoveniam občianskeho trestného poriadku. Zvlášť treba tu upozorniť na povinnosť, uloženú vojenskému prokurátorovi ako vyšetrujúcemu orgánovi v ustanovení § 87, ods. l osnovy, podľa ktorého je z úradu povinný urobiť všetky opatrenia, ktoré sú potrebné, aby sa zistil pravý skutkový stav a zaopatrily potrebné dôkazy.
Osnova cieľom zjednodušenia konania nepreberá inštitúciu súdneho svedka (viď § 150 v. tr. por. ), za to však v § 91—93 žiada, aby k ohliadke, prehliadke domu, zabaveniu a vypočutiu znalcov ako aj k prísažnému vypočutiu svedka bol pripustený poškodený, obvinený a obhajca, prípadne ich zástupca alebo zmocnenec.
Pretože osnova sveruje vyšetrovanie vojenskému prokurátorovi, dáva ma druhej strane v § 89 obvinenému právo — ktoré dosiaľ nemal — za vyšetrovania navrhovať vykonanie jednotlivých vyšetrujúcich úkonov alebo ich doplnenie a v smysle § 286, ods. 2 poskytuje mu aj právo sťažnosti proti zamietnutiu jeho návrhov.
K § 94.
Základom je § 149 v. tr. por. Ustanovenia tohto paragrafu pojednávajú o práve vyšetrujúcich a stopujúcich orgánov konfinovať všetky osoby, nachádzajúce sa na mieste úradného úkonu, ako aj o poriadkových opatreniach, ktorými sa má vynútiť konfinácia a udržanie poriadku.
K § 95.
Základom sú §§ 151 a 152 v. tr. por.
Ustanovenia vzťahujúce sa na vedenie zápisnice odpovedajú analogickým ustanoveniam občianskeho trestného poriadku.
K §§ 96—99.
Základom sú §§ 237—241 a § 106 v. tr. por.
Vyšetrovanie má vojenský prokurátor v smysle § 97 osnovy skončiť len čo dosiahol účelu vyšetrovania, t. j. len čo zistil všetko, čo je potrebné k rozhodnutiu, či proti určitej osobe možno podať obžalovací spis alebo nie, prípadne len čo zistí, že vec nepatrí do jeho pôsobnosti alebo príslušnosti.
Ak behom vyšetrovania vyskytnú sa v § 96 osnovy taxatívne vypočítané a analogickým podmienkam občianskeho trestného poriadku zodpovedajúce predpoklady, vojenský prokurátor musí vyšetrovanie zastaviť. Viď § 239 v. tr. por.
Ak vojenský prokurátor až za vyšetrovania, prípadne až po jeho ukončení zistí, že vec nepatrí do jeho pôsobnosti alebo príslušnosti, postúpi vec úradu alebo súdu, ktorý je pre konanie kompetentný a príslušný.
Ak niet dôvodov ani pre postúpenie veci ani pre zastavenie vyšetrovania ani pre suspendovanie konania, podá vojenský prokurátor obžalovací spis podľa ustanovení dielu XVII.
Ustanovenia o suspendovaní trestného konania pre vyliečiteľnú duševnú chorobu, vylučujúcu prechodne pričítateľnosť obvineného, prevzala osnova z § 241 v. tr. por. Ak obvinený po spáchaní trestného činu upadol do nevyliečiteľnej duševnej choroby, vylučujúcej pričítateľnosť, resp. ak sa za vyšetrovania náležité zistí, že obvinený spáchal trestný čim v stave, vylučujúcom pričítateľnosť, musí vojenský prokurátor vyšetrovanie zastaviť v smysle § 96, písm. c).
V smysle § 99, ods. 2 v záujme urýchlenia trestného konania vylučuje osnova sťažnosť proti postúpeniu veci a suspendovaniu konania.
DIEL XI. K §§ 100—102.
Základom sú §§ 156—158 v. tr. por.
Pri predvolávaní a predvádzaní obvinených robí osnova v týchto paragrafoch rozdiel podľa toho, či obvinení sú vojenskými osobami v činnej službe alebo či ide o iných obvinených. Obvinení, ktorí sú vojenskými osobami v činnej službe, sa predvolávajú prostredníctvom nadriadených veliteľstiev služobným opatrením, nesplnenie ktorého zakladá skutkovú podstatu vojenského prečinu, kdežto iní obvinení sa
predvolávajú a predvádzajú podľa pravidiel občianskeho súdneho trestného poriadku.
K §§ 103—111.
Základom sú §§ 159—168 v. tr. por.
DIEL XII. K § 112.
Základom je § 169 v. tr. por.
Právo sprostiť obvineného pre zavedenie trestného konania služby patrí do veliteľskej právomoci nadriadeného, avšak nie do právomoci najbližšieho nadriadeného veliteľa, ale iba do právomoci veliteľa pluku, samostatného oddielu, úradu, ústavu a vyšších veliteľov, ktorí v pochybných prípadoch vyžadujú si posudok vojenského prokurátora. Sprostenie služby má byt nariadené iba v závažnejších prípadoch, najmä ak ide o delikty difamujúce, ak čin vzbudil verejné pohoršenie, ak čin v širšej verejnosti ťažko poškodil dobré meno vojska, ak je nebezpečie opakovania trestného činu a v iných závažných prípadoch.
K § 113.
Základom je § 170 v. tr. por. Ustanovenia tohto paragrafu majú urýchliť trestné konanie.
K §§ 114, 119, 120.
Základom sú §§ 171, 175 a 176 v. tr. por.
Predbežné zatknutie a vyšetrovacia väzba podľa osnovy majú v podstate ten istý cieľ ako predbežné zatknutie a vyšetrovacia väzba podľa občianskeho trestného poriadku. Predbežné zatknutie, majúce charakter dočasného zaisťovacieho opatrenia, pravidelne nariaďuje nadriadený veliteľ a len výnimočne vojenský prokurátor alebo vojenský súd. Vyšetrovaciu väzbu nariaďuje až do podania obžalovacieho spisu, vojenský prokurátor, po podaní obžalovacieho spisu Však rozhodujúci súd. Ako nariadenie predbežného zatknutia, tak aj vyšetrovacej väzby závisí od určitých podmienok, ktoré osnova taxatívne vypočítava v §§ 114 a 120 a ktoré v podstate sa shodujú s analogickými podmienkami občianskeho súdneho trestného poriadku.
V §§ 114 a 120 zavádza osnova obligatórne predbežné zatknutie a obligatórnu vyšetrovaciu väzbu z dôvodu závažnosti
trestného činu. Niet pochybnosti o tom, že ak je obvinený dôvodne podozrivý za spáchania takého ťažkého deliktu, na ktorý trestný zákon ustanovuje prísnejší trest, ako 10-ročmú stratu slobody, bolo by zbytočným formalizmom pátrať po ďalších dôvodoch väzby, a v týchto prípadoch je už samotnou povahou deliktu náležite odôvodnené nariadenie predbežného zatknutia alebo uvalenie vyšetrovacej väzby.
Predbežné zatknutie je celkom dočasného rázu, musí sa preto hlásiť vojenskému prokurátorovi a trvá len do jeho rozhodnutia (§ 119 osnovy).
Ustanovenia vojenských služobných predpisov o zatýkaní vojenských osôb predstavenými, vyššími, ďalej dozorčími orgánmi, hliadkami, vojenskými strážami a strážnymi nie sú dotknuté ustanoveniami tohto dielu. Tieto ustanovenia obsahuje služobný predpis A-I-2, časť I, hlava V. články 82 až 87 a 96 až 99, o zatýkaní a zadržovaní. Jeho ustanovenia sú tieto:
Zatýkanie a zadržovanie.
Čl. 82. Právo zatýkať vojenské a žandárske osoby v činnej službe prislúcha vojenským a žandárskym predstaveným (a tá aj tým, ktorí sa nimi stali na vlastnú zodpovednosť), ďalej vojenským strážam, strážnym a hliadkam, príslušníkom žandárstva, konajúcim bezpečnostnú službu a civilným bezpečnostným orgánom v medziach nižeuvedených. Mimo prípadov v tomto predpise piesne vypočítaných nie je dovolené zatýkať a je to trestné.
Čl. 83. Kedy je možno vojenské a žandárske osoby v činnej službe zadržať, stanoví čl. 96.
Čl 84. Právo zatýkať a zadržovať vojenské a žandárske osoby prislúcha vojenským a žandárskym osobám len vtedy, ak sú v predpísanej rovnošate. Tým však nie je dotknuté ách právo, podľa okolnosti povinnosť, zakročiť podľa potreby v prípadoch, v ktorých je k tomu oprávnený alebo
povinný každý občan.
Zatýkanie vojenských a žandárskych osôb
v činnej službe vojenskými a žandárskymi
orgánmi.
A. Pri pristihnutí.
Čl. 85. Vojenskí a žandárski predstavení, ďalej vojenské stráže, strážne hliadky a príslušníci žandárstva, konajúci bezpečnostnú službu, majú právo zatknúť vojenské a žandárske osoby v činnej službe, ak ich pristihnú pri zločine alebo pri závažnom prečine.
Čl. 86. Ak ide o pristihnutie pri zločine, je právo zatknúť vždy zároveň povinnosťou; pri pristihnutí pri závažnom prečine sláva sa právo zatknúť povinnosťou, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:
a) ak nie je totožnosť osoby páchateľa známa a nemožno ju spoľahlivé zistiť, alebo
b) ak je nebezpečie, žeby sa páchateľ útekom vyhnul trestnému stíhaniu, alebo,
c) ak je nebezpečie, že by páchateľ v trestnej činností pokračoval alebo trestný čin opakoval, alebo že by trestný čin, ktorým vyhrážal, vykonal, alebo
d) ak je nebezpečie, že by páchateľ hľadel pôsobením na svedkov alebo znalcov alebo zahladením stôp stíhanie sťažiť alebo znemožniť, alebo ak páchateľ hľadel pôsobiť na svedkov, alebo
e) ak je zatknutie potrebné vzhľadom na zachovanie vojenskej disciplíny, hlavne, ak páchateľ neposlúchne rozkazy zakročujúcich vojenských a žandárskych orgánov, daných v medziach ich služobnej právomoci, ak ich pohaní alebo na nich násilne doráža.
B. Mimo pristihnutia.
Čl. 87. Mimo prípadov pristihnutia uvedených sub A), sú orgány tam vypočítané povinné zatknúť vojenské a žandárske osoby v činnej službe, ak bolo zatknutie nariadené súdom (vojenským prokurátorom); v tom prípade musí byť súdny rozkaz k zatknutiu dodaný zatknutému najneskoršie do 24 hodín po zatknutí.
Zadržovanie vojenských a žandárskych
osôb v činnej službe vojenskými a žan-
dárskymi orgánmi
Čl. 96. Predstavení, dozorčie orgány, ďalej vojenské stráže, strážni a hliadky majú povinnosť zadržať vojenské a žandárske osoby v činnej službe, podozrivé zo zločinu alebo závažného prečinu, u ktorých nie sú síce splnené podmienky pre zatknutie (ktoré neboly pristihnuté pri čine samom alebo u ktorých niet súdneho príkazu k zatknutiu), ale je tu niektorý z týchto dôvodov:
a) ak nie je totožnosť osoby páchateľa známa a ak ju nemožno spoľahlivé zistiť, alebo
b) ak je nebezpečie, že by sa páchateľ vyhnul trestnému stíhaniu, alebo
c) ak je nebezpečie, že by páchateľ v trestnej činnosti pokračoval, trestný čin opakoval, alebo
d) ak je nebezpečie, že by páchateľ hľadel pôsobením na svedkov alebo znalcov, alebo zahladením stôp stíhanie sťažiť alebo znemožniť.
Čl. 97. Okrem toho sú uvedené orgány povinné zadržal tie vojenské a žandárske osoby v činnej službe, o ktorých je im známe, že bolo nariadené uvaliť na ne väzbu alebo že bol na ne vydaný zatykač iným orgánom než súdom (napr. vojenským prokurátorom, vojenským trestným ústavom).
Čl. 99. Predstavení môžu k zachovaniu disciplíny zadržať vojenské a žandárske osoby v činnej službe, aby ich zistili alebo predviedli. To isté právo majú aj dozorčie orgány a vojenské stráže k zabezpečeniu svojich služobných výkonov.
K §§ 115, 118 a 121.
Základom sú §§ 172, 174 a 177 v. tr. por.
K § 116.
Ustanovenia tohto paragrafu starajú sa o čo najkratšie trvanie väzby takých osôb, u ktorých sa zistí, že nepatria pod vojenskú súdnu právomoc.
K § 117.
Základom je § 173 v. tr. por.
Tento paragraf stanoví podmienky, za akých bezpečnostné vrchnosti a orgány môžu zatknúť vojenské osoby v činnej službe a určuje vo všeobecnosti, podľa akých predpisov sa deje zatýkame osôb, podliehajúcich trestnému súdnictvu vojenskému bezpečnostnými úradmi a orgánmi.
K §§ 122—125.
Základom sú §§ 178—181 v. tr. por.
Ustanovenia §§ 122 a 125, týkajúce sa spôsobu zaobchádzania s predbežne zatknutými a vyšetrovancamí, zodpovedajú analogickým ustanoveniam občianskeho súdneho trestného poriadku.
K §§ 126 a 127.
Základom je § 182 v. tr. por.
Tieto paragrafy, upravujúce zrušenie predbežného zatknutia a vyšetrovacej väzby dôrazne prikazujú, aby predbežné zatknutie ako aj vyšetrovacia väzba trvalý len tak dlho, ako je to nevy hnuteľné potrebné.
Zrušenie vyšetrovacej väzby na poskytnutie kaucie nesrovnáva sa s vojenskými pomermi a preto túto procesnú ustanovizeň na rozdiel od občianskeho súdneho trestného poriadku, avšak v súlade s vojenským trestným poriadkom doteraz platným, ani osnova nezavádza.
DIEL XIII. K § 128.
Základom je § 183 v. tr. por.
Ustanovenia o občianskej povinnosti svedčiť shodujú sa s analogickými ustanoveniami občianskeho súdneho trestného poriadku.
K §§ 129 a 131.
Základom sú §§ 184, 185 a 193 v. tr. por.
Pri predvolávaní a predvádzaní svedkov, ako aj pri vynucovaní ich výpovedí robí osnova, v súlade s vojenským trestným poriadkom doteraz platným, rozdiel podľa toho, či ide o svedkov podliehajúcich vojenskej súdnej právomoci alebo nie. Svedkovia podriadení občianskej súdnej trestnej právomoci nemôžu byť pred vojenskými trestnými vrchnosťami väčšou mierou donucovaní, ako pred občianskymi trestnými fórami. Za základ pre donucovacie opatrenia proti svedkom, podliehajúcim občianskej súdnej právomoci, zvolila si osnova cieľom zjednodušenia len právomoc okresného súdu. Nakoľko okresný súd riadi sa pri takýchto opatreniach ustanoveniami trestného poriadku preň platného, je zrejmé, že ustanoveniami občianskeho trestného poriadku sú usmerňované aj možnosť použitia opravných prostriedkov a spôsob ich vybavenia.
K §§ 132 a 133.
Základom sú §§ 186, 187 v. tr. por.
K §§ 134—152.
Základom sú §§ 188—202 v. tr. por.
Čo sa týka neplatnosti svedeckej výpovede, oslobodenia svedkov od povinnosti svedčiť, výsluchu osôb požívajúcich exteritorialitu alebo osobné oslobodenie, výsluchu chorých svedkov, výsluchu svedkov požiadaním, spôsobu vykonávania výsluchu, konfrontácie a prísahy svedkov, osnova v
podstate sa shoduje s analogickými ustanoveniami občianskeho súdneho trestného poriadku. Nové ustanovenie v § 134, lit. c] je výrazom náležitého rešpektovania práva obhajoby a dôvery, spojenej s funkciou obhajcu; nové ustanovenie obsažené v § 135, lit. b) uznáva povinnosť určitých osôb zachovať za každých okolností tajomstvo, ktoré im bolo sverené pod pečaťou mlčanlivosti v dôvere, spojenej s ich povolaním. Nové ustanovenie § 135 lit. c) je výrazom rešpektovania tajného práva volebného. Nové ustanovenia § 150 osnovy, rozširujúce podľa vzoru občianskeho súdneho trestného poriadku okruh osôb, vylúčených z prísahy, zdôrazňujú mimoriadny význam prísažného potvrdenia výsluchu.
DIEL XIV. K § 153.
Základom je § 203 v. tr. por.
Osnova shodne s vojenským trestným poriadkom doteraz platným aj pri ohliadke berie patričný zreteľ na záujmy obvineného, nakoľko tomuto ako aj jeho obhajcovi dovoľuje účasť pri tomto úkone.
K §§ 154—181.
Základom sú §§ 204—225 v. tr, por.
Medzi tu uvedenými ustanoveniami o ohliadke, znalcoch a znaleckých posudkoch treba zvlášť upozorniť na ustanovenia § 181 osnovy, upravujúce konanie vo zvláštnych prípadoch nesplnenia vojenskej povinnosti, ktoré bude praktické u vojenských deliktov, uvedených v druhom diele trestného zákona vojenského. Pri konaní ohľadne zisťovania pričítateľnosti osnova poukazuje na dôvody vylučujúce pričítateľnosť, uvedené v §§ 3 a 5 vojenského trestného zákona.
Ustanovenia tohto dielu boly formulované tak, aby poskytly jasný obraz o tom, ktoré okolnosti treba pri znaleckej ohliadke zistiť, pričom sa prihliadlo najmä k zákonnej skutkovej podstate tých deliktov, ktoré sú zpravidla predmetom znaleckého posudku.
DIEL XV. K §§ 182—202.
Ustanovenia o zabavení, o osobnej alebo domovej prehliadke preberá osnova z občianskeho súdneho trestného poriadku. Tu uvedené úkony často vykonávajú aj bezpečnostné úrady a orgány a je tedy