g), h), ods. 2 a 3] a možno tak oproti nim dosiahnuť nápravu následkom rozhodnutia odvolacej inštancie.
DIEL XX.
Procesné ustanovenia, vzťahujúce sa na opravné prostriedky, sa proti terajšiemu stavu podstatne zmenily. Úplne prepracovanie tejto časti vojenského trestného poriadku stalo sa potrebným predovšetkým následkom celkovej zmeny organizácie vojenského súdnictva. Podľa doterajšieho stavu totiž osobitné ustanovenia upravujú postup pri odvolaní proti rozsudkom brigádnych súdov, — osobitné pri odvolaní proti rozsudkom divíznych súdov a konečne osobitné ustanovenia určujú podmienky použitia a spôsob vybavenia zmätočnej sťažnosti.
Po slúčení brigádnych a divíznych súdov v jednu súdnu inštanciu (vojenský súd), bezpochyby nemá miesta ani procesuálne rozlišovanie opravných prostriedkov podľa bývalej zrušenej pôsobnosti brigádneho a divízneho súdu. Neodôvodnenou a zbytočnou komplikáciou bolo by však pri dvojinštančnom systéme aj rozlišovanie medzi odvolaním a zmätočnou sťažnosťou, keďže oba tieto opravné prostriedky bolo by možno použiť len proti rozsudkom vojenského súdu — ako jedinému súdu prvej inštancie — a o obidvoch týchto opravných prostriedkoch by mala rozhodovať tá istá nadriadená inštancia (hlavný vojenský súd), a to s konečnou platnosťou a v podstate podľa tých istých zásad apelačného pokračovania. Dôležité je ďalej zdôrazniť, že aj podľa doterajšieho stavu často býva rozsudok napadnutý súčasne odvolaním i zmätočnou sťažnosťou a toto formalistické rozlišovanie zapríčiňuje tak pre odvolací súd ako aj pre osoby, oprávnené podať tieto opravné prostriedky, zbytočné komplikácie.
Z uvedených dôvodov zjednodušuje nový zákon systém opravných prostriedkov tak, že pripúšťa proti rozsudku len jediný opravný prostriedok: odvolanie, ktorým však možno napadnúť prvostupňový rozsudok 1. čo do viny, 2. čo do trestu a podmienečného odkladu trestu, 3. pre formálny alebo materiálny dôvod zmätočnosti (§§ 299, 300 a 301).
So zjednodušením procesného systému v otázke opravných prostriedkov súvisí aj rozšírenie všeobecných ustanovení, upravujúcich opravné prostriedky, v dôsledku čoho potom odpadá opakovanie tých istých noriem v špeciálnych ustanoveniach, ktoré sa vzťahujú na niektorý osobitný
druh opravných prostriedkov, t. j. na sťažnosť alebo na odvolanie.
Riadne opravné prostriedky sú podľa osnovy len sťažnosť a odvolanie. Za mimoriadne opravné prostriedky možno pokladať obnovu trestného konania (diel XXII. ), opravný prostriedok pre zachovanie zákona a ospravedlnenie (diel XXIII. ). Do jedného dielu s opravným prostriedkom pre zachovanie zákona a s ospravedlnením zaradila osnova — z dôvodu prehľadnosti — aj opravu, ktorú však nemožno pokladať ani za mimoriadny opravný prostriedok, ale za osobitnú procesnú možnosť pre odstránenie prípadných chýb, ktoré sa vyskytly pri spisovaní rozhodnutí alebo ich odpisovaní. Riadnym opravným prostriedkom proti trestnému rozkazu sú námietky (diel XXVI. ).
K § 286.
V ods. 2 vymedzuje zákon presne podstatu sťažnosti a odvolania. Sťažnosť je opravným prostriedkom proti usneseniam vojenského prokurátora a vojenského súdu, odvolanie je opravným prostriedkom proti rozsudku vojenského súdu.
V ods. 3 o 4 je presne určené, ktoré nadriadené inštančné fórum je povolané rozhodovať o opravných prostriedkoch.
Výnimku zo všeobecných ustanovení, uvedených v ods. 3, vyhradzuje sa v ods. 5 rozhodovanie o opravných prostriedkoch, podaných proti rozhodnutiam vojenského prokurátora o väzbe a o nariadení lekárskeho pozorovania v liečebnom ústave (§ 177, ods. 3) vojenskému súdu. Dôvodom tejto výnimky je zvýšená starostlivosť zákona o ochranu osobnej slobody. Zákon nepokladal za potrebné osobitne vyjadriť, — lebo vyplýva to už z povahy veci, — že o sťažnosti, podanej proti usneseniam požiadaného fóra (súdu alebo úradu verejnej obžaloby), je povolané rozhodovať to vyššie fórum, ktoré pravidelne rozhoduje o sťažnostiach, podaných proti iným, než na základe požiadania vyneseným usneseniam požiadaného fóra.
V ods. 6 sa vyjadrujú zásady plynúce vlastne už z právnej povahy dvojinštančného systému.
K § 287.
V súvislostí s okruhom osôb, ktoré sú oprávnené použiť opravné prostriedky, treba prihliadať k týmto rozdielom:
V ods. l zákon výslovne určuje nielen okruh osôb, ktoré sú oprávnené podať odvolanie, ale aj podmienky, za akých môžu tieto osoby použiť tento opravný prostriedok.
Najširšie právo má tu obžalobca, ktorý môže podať odvolanie v prospech i v neprospech obžalovaného. Poškodený môže podať odvolanie jedine v neprospech obžalovaného, aj to však len proti oslobodzujúcemu rozsudku a len v tých prípadoch, ak obžalobca nenapadol oslobodzujúci rozsudok odvolaním. Hoci teda osnova neuznáva právnu ustanovizeň náhradnej súkromnej obžaloby, poskytuje tu poškodenému ďalekosiahle právo pre uplatnenie svojho procesného záujmu. Je pritom samozrejmé, že za odvolacieho konania aj v takýchto prípadoch zastupuje obžalobu hlavný vojenský prokurátor, vedľa ktorého poškodenému sa vyhradzuje len podporná, príslušnými ustanoveniami tohto dielu a dielu VI určená, procesná funkcia.
Obžalovaný, ďalej — ak obžalovaný nie je svojprávny — jeho zákonný zástupca a obhajca (zvolený i ustanovený) môže použiť odvolanie jedine v prospech obžalovaného. Zákonný zástupca i obhajca môžu pri podaní odvolania konať v mene a so súhlasom obžalovaného, môžu však odvolaním napadnúť rozsudok aj vo vlastnom mene a to i bez súhlasu (teda aj proti vôli) obžalovaného.
Pri vymedzení okruhu osôb, ktoré sú oprávnené podať sťažnosť v smysle ods. 2, osnova rozoznáva 2 kategórie osôb:
1. osoby, vymenované v ods. l, t. j. obžalobcu, poškodeného, obžalovaného, jeho zákonného zástupcu a obhajcu;
2. svedkov, znalcov, prípadne iné osoby.
U prvej kategórie osôb osnova neviaže oprávnenie podať sťažnosť na nijaké podmienky (ako to robí v ods. 1). Takéto obmedzenie s hľadiska praktickej potreby nezdá sa byť totiž ani potrebným, ani účelným, veď je iste samozrejmou vecou, že obžalobca musí mať procesnú možnosť napadnúť sťažnosťou každé usnesenie súdu (v prospech, či neprospech obžalovaného), kým poškodený zrejme len vtedy bude brojiť proti usneseniu, ak sa toto nepriaznivé dotýka jeho záujmov a práve tak i obžalovaný, jeho zákonný zástupca alebo obhajca použijú sťažnosť iste len vtedy, ak sa tým budú chcieť dožadovať nápravy v prospech obžalovaného.
Do druhej kategórie osôb, oprávnených podať sťažnosť, zaraďuje osnova všetky osoby, — okrem osôb do prvej kategórie
patriacich, — ktorých sa dotyčné usnesenie dotýka. Do tejto kategórie patria teda najmä svedkovia a znalci, na ktorých ustanovenie ods. 2 aj demonštratívne poukazuje, a všetky iné osoby, nakoľko ich právny záujem dotyčným usnesením bol zasiahnutý. Osoby patriace do tejto kategórie môžu použiť sťažnosť len v rámci toho kritéria, ktoré im poskytuje oprávnenia k sťažnosti, t. j. len pokiaľ je to pre ochranu ich vlastného — napadnutým usnesením zasiahnutého — právneho záujmu skutočne potrebné.
K § 283.
Základom je § 324 v. tr. por.
K § 289.
Základom je § 325, ods. 3 v. tr. por.
K § 290.
Základom sú § 326, ods. l a 2 v. tr. por..
K § 291.
Základom je § 326, ods. 5 v. tr. por.
Osnova v tomto paragrafe presne vymedzuje pojem "odmietnutia" opravného prostriedku na rozdiel od jeho "zamietnutia" (§ 318, ods. 6). Ak sa vyskytuje niektorý prípad, uvedený v tomto paragrafe, opravný prostriedok musí "odmietnuť" bez predloženia veci vyššej stolici už prvostupňové fórum, ktoré napadnuté rozhodnutie vynieslo. Medzi dôvody "odmietnutia" prijala osnova na rozdiel od § 326, ods. 5 v. tr. por. aj prípad, ak je opravný prostriedok zákonom vylúčený, lebo sa tým dosiahne zjednodušenia a urýchlenia trestného konania. Bolo by zaiste zbytočným zaťažením vyššej stolice, keby sa musela zaoberať takým opravným prostriedkom, ktorý je podľa zákona zrejme neprípustný.
Zásada, že proti odmietajúcemu usneseniu sa pripúšťa sťažnosť, vyplýva zo všeobecnej zásady, vyslovenej v § 286, ods. 2, podľa ktorej — ak to len zákon nevylučuje — každé usnesenie možno napadnúť sťažnosťou. Ustanovenie druhej vety § 291 však — v záujme náležitej ochrany právnej istoty — určuje osobitnú výnimku, ktorá záleží v tom, že prvostupňové fórum takúto sťažnosť nemôže už odmietnuť pre všetky dôvody, uvedené v prvej vete tohto paragrafu, ale jedine z dôvodu oneskoreného podania.
K § 292.
Základom je § 326, posl. ods. v. tr. por.
K § 293.
Nakoľko podľa ustanovenia § 286, ods. 2 sa sťažnosť zásadne pripúšťa proti každému usneseniu vojenského prokurátora alebo vojenského súdu, ak to len zákon nevylučuje, odpadá tým potreba v príslušných ustanoveniach, ktoré sa vztahujú na usnesenia vojenského prokurátora alebo vojenského súdu, osobitne poukazovať na možnosť podania sťažnosti. Z toho plynie však aj to, že tam, kde sa sťažnosť proti určitým usneseniam má pre budúcnosť vylúčiť, treba túto výnimku osobitným zákonným ustanovením vysloviť (napr. § 99. ods. 3, § 285).
Vzorom pre ustanovenia § 293 boly obdobné ustanovenia § 378 tr. por, s tým rozdielom, že 8-dňová lehota, platná v trestnom súdnictve občianskom pre ohlásenie sťažnosti a pre prípadné jej odôvodnenie (v tých prípadoch, ak sťažovateľ nebol prítomný pri vyhlásení usnesenía), bola tu snížená cieľom urýchlenia konania na 3 dni. Doterajšia zásada, podľa ktorej osoba, oprávnená ku sťažnosti, ktorá je prítomná pri vyhlásení usnesnia, má ohlásiť sťažnosť a jej dôvody hneď pri jeho vyhlásení, — zostala nezmenené zachovaná, lebo je jednou z najdôležitejších záruk rýchleho postupu konania.
K § 294.
Základom je § 328 v. tr. por.
K § 295.
Základom je § 329 v. tr. por.
K § 296.
Základom je § 330 v. tr. por.
K § 297.
Ustanovenia tohto paragrafu obsahujú potrebné smernice, ako sa má o sťažnosti rozhodovať. Prvou etapou je vždy preskúmanie sťažnosti prvou inštanciou, ktorá vyniesla napadnuté usnesenie, v tom smere, či sa nevyskytujú dôvody pre odmietnutie sťažnosti v smysle § 291. Ak sa nevyskytuje dôvod pre odmietnutie, a úrad alebo súd, ktorý vyniesol napadnuté usnesenie, uzná sťažnosť za opodstatnenú, môže jej novým usnesením aj sám vyhovieť, ináč predloží sťažnosť vyššej stolici, ktorá v smysle § 286, ods. 3—5 je o sťažnosti
povolaná rozhodovať. Druhá inštancia prv, než by sa so sťažnosťou meritórne zaoberala, preskúma, či sa nevyskytuje dôvod pre odmietnutie sťažnosti v smysle § 291 (pre ktorý by bola mala sťažnosť odmietnuť už prvá inštancia), a ak zistí takýto dôvod, odmietne sťažnosť bez jej meritórne preskúmania (§ 297, ods. 1). V opačnom prípade meritórne rozhoduje o sťažnosti v smysle § 297, ods. 2. Toto meritórne rozhodnutie môže byť:
1. pozmenenie, resp. zrušenie napadnutého usnesenia a nové rozhodovanie o veci,
2. zamietnutie sťažnosti. Ustanovenie ods. 3 má za cieľ vylúčiť
prieťahy, ktoré by mohlo mať ináč v zapätí vybavenie sťažnosti.
K § 298.
Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postup po rozhodnutí druhej stolice o sťažnosti.
Rozhodnutie druhej stolice o sťažnosti doručí, resp. vyhlási vždy prvá stolica, t. j. úrad alebo súd, ktorý vyniesol napadnuté usnesenie, a to: tomu, kto sťažnosť podal, ako aj iným osobám (najmä stranám, prípadne poškodenému), ak sa ich napadnuté usnesenie dotýka.
Srovnaj s § 323.
K § 299.
Základom je § 332 v. tr. por.
Odvolaním možno napadnúť rozsudok len na niektorom základe, uvedenom v ods. l, pod písm. a) až c). Nemožno teda odvolanie podať — bez toho, že by bol rozsudok napadnutý na niektorom uvedenom základe — proti samotnému odôvodneniu rozsudku.
Dôvod, uvedený pod písm. a), zahŕňa v sebe každý taký prípad, ak sa rozsudok napadá preto, že obvinený bol, resp. nebol uznaný vinným v niektorom trestnom čine, pokiaľ sa odvolanie neopiera v danom smere o materiálny dôvod zmätočností v smysle § 301, ods. l, písm. a), lebo v takomto prípade by bol právnym základom odvolania už dôvod, uvedený v § 299, ods. l, písm. c).
Dôvod, uvedený pod písm. b), zahŕňa v sebe každý taký prípad, ak sa rozsudok napáda preto, že obžalovaný bol resp. nebol určitým spôsobom potrestaný, pokiaľ sa odvolanie neopiera v danom smere o materiálny dôvod zmätočnosti (t. j. porušenie zákona) v smysle § 301, ods. 1. písm. b) až d), lebo v takomto prípade by bol
právnym základom odvolania už dôvod uvedený v § 299, ods. l, písm. c).
Možnosť napadnutia rozsudku odvolaním na základe dôvodu, uvedeného v ods, l, písm. b), je obmedzený ustanoveniami ods. 2, avšak toto obmedzenie sa uplatní len vtedy, ak sa napáda výrok o treste len čo do samotnej výmery trestu.
Dôvod, uvedený v ods, l, písm. c), zahŕňa v sebe prípady, ak sa rozsudok napáda na tom základe, že sa v trestnom konaní pred prvostupňovým súdom, resp. v rozsudku prvostupňového súdu vyskytol formálny (§ 300), alebo materiálny (§ 301) dôvod zmätočnosti.
Zdôrazňuje sa, že odvolanie môže napádať rozsudok súčasne aj na viacerých základoch, uvedených v ods. l, písm. a)—c) [napr. napáda sa vina jednak pre nedostatok skutkovej podstaty trestného činu, — t. j. pre materiálny dôvod zmätočnosti, — jednak preto, lebo skutok nie je náležité dokázaný, — t. j. súčasne na základe § 299, písm. a) a c); alebo napáda sa výrok o treste jednak preto, lebo súd porušil ustanovenia zákona o podmienečnom odsúdení, — t. j, pre materiálny dôvod zmätočnosti, — jednak preto, lebo súd nepoužil pri výmere trestu zmierňovacie právo, — t. j. súčasne na základe § 299, písm. b) a c). Je samozrejmé, že môžu sa v odvolaní komulovať aj všetky základy uvedené v ods. l, písm. a—c).
K § 300.
Dôvody zmätočnosti podľa vzoru trestného poriadku boly rozdelené na formálne a materiálne. Formálne dôvody zmätočnosti záležia v porušení ustanovení trestného práva formálneho, kdežto materiálne dôvody zmätočnosti znamenajú porušenie ustanovení trestného práva hmotného.
Základom pre ustanovenia § 300 sú § 358, č. 1—8 a § 359 v. tr. por., ako aj § 384 tr. por.
Dôvod zmätočnosti uvedený v ods. l, písm. b) sa vzťahuje len na tie prípady, ak bol členom rozhodujúceho súdu zákonom vylúčený sudca v smysle §§ 54 a 55. Viď. § 58. ods. 3.
V súvislosti s ods. l, písm. d) sa uvažovalo najmä o praktickej potrebe state "alebo ak vyslovil o určite] veci, ktorá patrí do jeho pôsobnosti, že nepatrí do jeho pôsobnosti", a to so zreteľom na to, že o nedostatku pôsobnosti a o postúpení veci kompetentnému fóru má sa rozhodovať usnesením. Potreba citovanej state bola však odôvodnená najmä so zreteľom na tie prí-
pady, ak súd ohľadom niektorých trestných činov vynesie rozsudok a len ohľadom niektorých v obžalovacom spise uvedených činov neuznáva svoju pôsobnosť. V takýchto prípadoch totiž nedostatok pôsobnosti súdu ohľadom určitých činov nemusí sa vysloviť osobitným usnesením, ale výrok o tom sa pojme do rozsudku, týkajúceho sa ostatných, do pôsobnosti vojenského súdu patriacich činov.
Ustanovenia ods. 2 a 3 majú za cieľ zjednodušiť a urýchliť konanie tým, že obmedzujú možnosť uplatňovať v odvolaní niektoré formálne dôvody zmätočnosti, najmä tie, ktoré mnohokrát vôbec nemajú vplyv na meritórne rozhodnutie súdu.
Podľa ods. 4 v súlade s trestným poriadkom rozlišujú sa u formálnych dôvodov zmätočnosti:
1. dôvody, ktoré si má odvolací súd všímať len vtedy, ak boly uplatnené v odvolaní,
2. dôvody, ktoré si musí všímať odvolací súd vždy z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či sú predmetom odvolania alebo nie, — samozrejme však len vtedy, ak rozsudok bol napadnutý odvolaním a ak sa odvolanie v smysle §§ 291, 305, ods. 2 alebo 309. neodmietne.
Pri vymedzení tých dôvodov zmätočnosti, ktoré si treba z úradu všímať, slúžil za vzor trestný poriadok. Tieto dôvody zmätočnosti záležia v porušení podstatných ustanovení trestného práva formálneho, prevyšujú svojou závažnosťou význam ostatných dôvodov zmätočnosti a práve preto je opodstatnené, že sa odvolaciemu súdu pri zistení takéhoto dôvodu zmätočnosti poskytuje možnosť a povinnosť zrušiť prvostupňový rozsudok aj vtedy, ak rozsudok nebol na tomto základe napadnutý odvolaním.
K § 301.
Základom pre ustanovenia tohto paragrafu sú § 358, č. 9—11 v. tr. por., ako aj § 385 tr. por.
Dôvody zmätočnosti, uvedené v ods. l, písm. a), č. 3, sa delia na tri samostatné skupiny:
1. na dôvody, ktoré vylučujú zavedenie trestného konania,
2. na dôvody, ktoré vylučujú pričítateľnosť,
3. na dôvody, ktoré vylučujú trestateľnosť.
Ohľadom týchto dôvodov sa poukazuje na dôvodovú zprávu k § 270. Zdôrazňuje sa, že nedostatok návrhu oprávnenej osoby, potrebného pre stíhanie (§ 270, č. 2), ako aj právoplatný rozsudok alebo zastavujúce usnesenie (§ 270, č. 3) o tej istej veci, o ktorej sa v napadnutom rozsudku rozhodovalo, skôr vynesené (ak len nie sú dané podmienky obnovy podľa dielu XXII. ) a konečne i disciplinárne vybavenie veci za zákonných podmienok, uvedených v § 2 (§ 82, ods. 3), sú taktiež dôvodmi, ktoré vylučujú zavedenie trestného konania a tvoria preto materiálny dôvod zmätočnosti v smysle § 301, ods. l, písm. a), č. 3.
O pomere dôvodov, uvedených v ods. l, písm. a) k § 299, ods. l, písm. a), poukazuje sa na dôvodovú zprávu k § 299.
O pomere dôvodov, uvedených v ods. l, písm. b) až d) k § 299, ods. l, písm. b) sa poukazuje na dôvodovú zprávu k § 299.
Ustanovenie ods. l, písm. d) je odôvodnené skutočnosťou, že niektoré ustanovenia trestného práva hmotného pripúšťajú za určitých podmienok upustiť od uloženia trestu (viď § 9 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. ).
Práve tak, ako formálne dôvody zmätočnosti, aj materiálne dôvody zmätočnosti si má všímať odvolací súd:
1. buď len na základe odvolania,
2. buď z úradnej povinností, t. j. aj vtedy, ak neboly v odvolaní uplatnené.
Kým však u formálnych dôvodov zmätočnosti má odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti len k niektorým, a to v § 300, ods. 4 taxatívne uvedeným dôvodom, zatiaľ u materiálnych dôvodov zmätočnosti platí v danom smere celkom iný kritérion a to otázka, čí sa materiálna zmätočnosť vyskytla v prospech, alebo na ujmu obžalovaného. V prvom príprde prihliada odvolací súd k dôvodu zmätočnosti len vtedy, ak je tento predmetom odvolania, v druhom prípade však aj vtedy, ak sa tento, dôvod neuplatnil v odvolaní, t. j. aj z úradnej povinnosti.
Kritériom, ktorý si zvolila osnova pri riešení otázky, kedy má odvolací súd z úradnej povinnosti prihliadnuť k materiálnemu dôvodu zmätočnosti — podobne ako aj ustanovenie nasledujúceho paragrafu (§ 320) — je výrazom toho, že osnova venuje zvýšenú starostlivosť procesuálnej ochrane záujmov obžalovaného.
K § 302.
Základom je § 350, posl. ods., § 354, posl. ods. a § 373, posl. ods. v. tr. por,
K § 303.
Základom je § 335, ods. l a 2 v. tr. por.
Lehota, uvedená v druhej vete, platí len pre samotného obžalovaného a samozrejme i pre jeho zákonného zástupcu, ako aj obhajcu, ak títo podávajú odvolanie v mene obžalovaného. Naproti tomu v tých prípadoch, ak zákonný zástupca alebo obhajca napádajú odvolanie sami vo vlastnom mene, platí pre nich ustanovenie prvej vety, čiže počíta sa pre nich trojdňová lehota, predpísaná pre ohlásenie odvolania, vždy už od vyhlásenia rozsudku na hlavnom pojednávaní.
K § 304.
Základom je § 336, ods. l v. tr. por.
K § 305.
Základom je § 337 v. tr. por.
Cieľom sankcie, vyslovenej v ods. 2, posl. vete, je urýchliť konanie a poskytnúť súdu možnosť v takých prípadoch, ak odvolateľ napriek súdnemu vyzvaniu sám prejaví nezáujem o zákonné náležitosti svojho odvolania, bez meritórneho rozhodnutia odmietnuť jeho nedostatočné a pre meritórne preskúmanie nespôsobilé odvolanie.
K § 306.
Základom je § 338 v. tr. por.
Pod "odporcom" (ods. 1) treba rozumieť: v prípadoch, ak podá odvolanie obžalobca alebo poškodený, obžalovaného; v prípadoch, ak podá odvolanie obžalovaný, jeho zákonný zástupca alebo obhajca, — obžalobcu.
Cieľom ods. 2 je dokonalé a úplné pripravenie veci pre meritórne rozhodovanie odvolacieho súdu. Hoci toto ustanovenie znamená bezpochyby určitý prieťah v konaní, je predsa v plnej miere odôvodnené a potrebné preto, aby odporca odvolateľa včas mohol reagovať na údaje odvolateľa a ohlásiť prípadne svoje protidôkazy.
K § 307.
Základom je § 339 v. tr. por.
K § 308.
Základom je § 340, ods. l v. tr. por.
K § 309.
Základom je § 340, ods. 2 v. tr. por.
K § 310.
Základom je § 340, posl. ods. v. tr. por.
Opatrenia, uvedené v tomto paragrafe premiesia osnova; z pôsobností súdu do pôsobnosti predsedu odvolacieho hlavného pojednávania, v rukách ktorého je v tomto štádiu vec a ktorý zaiste rýchlejšie môže tieto opatrenia urobiť ako odvolací súd.
K § 311.
Základom je § 341, ods. l a 3 v. tr. por.
Zásadou je, že sa dokazovanie, nariadené v smysle ustanovení tohto paragrafu, má vykonať na odvolacom hlavnom pojednávaní, ak sú tu Však prekážky, dá odvolací súd vykonať toto dokazovanie mimo odvolacieho hlavného pojednávania vyslaným sudcom odvolacieho súdu, ktorý pri úkonoch, spojených s týmto dokazovaním, môže samozrejme použiť aj súčinnosť požiadaného súdu.
K § 312.
Základom je § 342 v. tr. por.
Podľa ustanovení tohto paragrafu na neverejnom zasadnutí treba rozhodnúť o odvolaní vo všetkých tých prípadoch, ak bol rozsudok napadnutý len na základe § 299, ods. l, písm. b) alebo len pre materiálne dôvody zmätočností, uvedené v § 301, ods. l, písm. b) až d), prípadne aj kumulatívne na viacerých týchto základoch a ak netreba previesť nové dôkazy.
K § 313.
Základom je § 343 v. tr. por.
K § 314.
Základom je § 344 tr. por. voj.
V ustanovení tohto paragrafu sa vyslovuje dôležitá procesná zásada, podľa ktorej — ak v ďalších ustanoveniach tohto dielu neurčuje sa inak, — riadi sa odvolacie hlavné pojednávanie pred hlavným vojenským súdom tými istými ustanoveniami, ktoré sú smerodajné pre hlavné pojednávanie, konané pred vojenským súdom.
K § 315.
Základom sú §§ 345 a 346 v. tr. por.
Ustanovenie ods. 2, poslednej vety poskytuje odvolaciemu súdu širokú možnosť na prečítanie zápisníc, ako aj iných spisov. Nakoľko v odvolacom konaní sa preskúmava prvostupňový rozsudok a prie-
beh celého hlavného pojednávania, konaného pred prvostupňovým súdom, je zrejmé, že v odvolacom konaní prečítanie spisov nebolo možno viazať na podmienky, ustanovené v § 255 pre prvostupňový súd. Nebolo tu najmä možno vysloviť kategoricky ani tú zásadu, že sa nesmú prečítať zápisnice o zmätočných výpovediach, prípadne iné zápisnice alebo spisy o zmätočných procesných úkonoch, lebo dôležitou otázkou pre meritórne rozhodovanie odvolacieho súdu, resp. predmetom, odvolania môže byť práve preskúmanie takéhoto spisu, a to nielen čo do formálnej stránky, ale aj čo do obsahu a vplyvu na rozhodnutie prvostupňového súdu. Samozrejmé je pritom, že odvolací súd — odhliadnúc od spomenutých prípadov — nenariadi prečítanie zmätočných spisov jednak preto, lebo ich obsah pre rozhodovanie odvolacieho súdu je irrelevantný, jednak preto, lebo tento postup by nebol v súlade so všeobecnými zásadami trestného práva procesného.
K § 316.
Základom je § 347 v. tr. por.
Ustanovenie ods. 2 vyplýva z ods. 1. Ak totiž podľa ods. l má odvolateľ ústne odôvodniť odvolanie a odporca na to odpovedať, je iste odôvodnené, aby v prípade, že sa tieto osoby nedostavia — cieľom úplného a náležitého objasnenia ich stanoviska — v celom rozsahu sa prečítalo na odvolacom hlavnom pojednávaní ich písomné odvolanie, resp. odpoveď.
K § 317.
Odvolací súd rozhoduje:
1. odmietnutím odvolania v smysle § 309;
2. vo veci samej, a to
a) ak je rozsudok napadnutý pre formálny dôvod zmätočnosti, podľa § 318,
b) ak je rozsudok napadnutý pre materiálny dôvod zmätočnosti, podľa § 319,
c) ak je rozsudok napadnutý v inom smere, najmä na základe § 299, ods. l, písm. a) alebo b), podľa § 320.
K § 318.
V prípade zistenia formálnych dôvodov zmätočnosti, uvedených v § 300, ods. l, písm. a) až c), e) až i), záleží postup odvolacieho súdu podľa ods. l vždy v tom,