že zruší prvostupňový rozsudok a prikáže vec na nové pojednávanie prvostupňovému súdu, prípadne — ak má k tomu náležitý dôvod — inému vojenskému súdu.
Podľa ods. 2 v prípade, že prvostupňový súd prekročil svoju pôsobnosť a rozhodol o takej veci, ktorá nepatrí do jeho pôsobnosti (§ 300, ods. l, písm. d), urobí odvolací súd sám to, čo mal správne urobiť prvostupňový súd, t. j. postúpi vec kompetentnému úradu, prípadne občianskemu súdu. Nakoľko však prvostupňový súd o veci už meritórne rozhodol, musí odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu súčasne s týmto opatrením zrušiť.
Ak prvostupňový súd neprávom vyhlásil nedostatok svojej pôsobnosti v určitej veci, treba podľa ods. 3 rozlišovať tieto prípady:
1. či odvolací súd len o tomto jednom dôvode zmätočnosti má rozhodovať, alebo
2. či sa rozhodnutie odvolacieho súdu má rozprestrieť (buď na základe odvolania, alebo pre dôvody zmätočnosti, ktoré si treba z úradu všimnúť) aj na iné opatrenia.
V prvom prípade odvolací súd hneď zruší v predmetnej časti prvostupňový rozsudok a nariadi prvostupňovému súdu o veci, ohľadom ktorej nesprávne vyslovil nedostatok svojej pôsobnosti, znovu pojednávať, rozhodovať a — pokiaľ je to treba — vymerať trest. V druhom prípade koná takto odvolací súd až po príslušnom rozhodnutí v iných smeroch (buď na základe odvolania, alebo na základe konštatovania takých dôvodov zmätočnosti, ktoré si treba z úradnej, povinnosti všimnúť).
Cieľom slov "pokiaľ je to treba" je vy-
jadriť, že prvostupňový súd nie v každom prípade musí vymerať trest, veď rozhodnutie odvolacieho súdu preň nič neprejudikuje, ale mu len ukladá meritórne rozhodnúť o takej veci, o ktorej podľa zákona rozhodovať mal a o ktorej porušením zákona opominul rozhodnúť. Je teda samozrejmé, že prvostupňový súd môže v tejto veci rozhodnúť prípadne aj oslobodzujúcim rozsudkom a v tomto prípade uloženie trestu zrejme odpadne.
Podľa ustanovení druhej vety ods. 3 v tom prípade, ak odvolací súd koná podľa ustanovení prvej vety tohto odseku, treba rozlišovať tieto eventuality:
1. Ak o ostatných trestných činoch, ktoré spolu s oným činom, o ktorom má teraz prvostupňový súd na základe rozhodnutia odvolacieho súdu dodatočne rozhodovať,
nebol vynesený právoplatný odsudzujúci rozsudok, má uložiť prvostupňový súd trest za trestný čin, o ktorom dodatočne rozhoduje (v prípade, že odsúdi preň obžalovaného), bez zreteľa na ostatné činy, t. j. tak, ako keby sa už aj pôvodne bolo viedlo trestné konanie len pre tento jediný čin.
2. Naproti tomu, ak o ostatných činoch, ktoré tvorily predmet obžaloby, bol vynesený právoplatný odsudzujúci rozsudok, (buď tak, že tento odsudzujúci rozsudok vyniesol už prvostupňový súd a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť, buď tak, že odvolací súd v tomto smere prvostupňový rozsudok potvrdil, resp. odsudzujúci rozsudok sám vyniesol), má prvostupňový súd za čin, o ktorom na základe rozhodnutia odvolacieho súdu dodatočne rozhoduje, vymerať trest podľa zásad o dodatkovom treste, číže má pri vymeraní tohto trestu prihliadnuť v smysle zákonných ustanovení o dodatkovom treste aj k tomu trestu, ktorý bol obžalovanému za ostatné trestné činy, tvoriace predmet trestného konania, vymeraný.
Ustanovenia o dodatkovom treste (doterajší § 311 v, tr. por. ) budú pojaté do uvodzovacieho zákona, ako predpisy hmotne-právnej povahy.
Ods. 4 súvisí s § 300, ods. l, písm. j) a obsahuje úpravu pre tri samostatné prípady:
1. ak prvostupňový rozsudok bol vynesený bez zákonnej obžaloby,
2. ak prvostupňový rozsudok v určitej časti prekročuje obžalobu,
3. ak prvostupňový rozsudok nevyčerpáva obžalobu.
V prvom prípade rozsudok úplne postráda svoj zákonný základ a preto odvolací súd má ho zrušiť a zastaviť trestné konanie.
V druhom prípade postráda svoj zákonný základ len tá časť rozsudku, ktorá prekročuje obžalobu a preto odvolací súd má len túto časť rozsudku zrušiť a v tejto časti zastaviť trestné konanie. Súčasne s týmito opatreniami vymeria odvolací súd aj nový trest ohľadom zbývajúcich trestných činov, t. j. ohľadom tých, ktoré po zrušení nezákonnej časti prvostupňového rozsudku zostaly predmetom trestného konania — samozrejme však len pokiaľ je to potrebné. Toto nové vymeranie trestu odvolacím súdom odpadne totiž najmä vtedy, ak obžalovaný pre tie trestné činy, ohľadom ktorých prvostupňový rozsudok prekročil obžalobu, aj tak bol oslobodený, alebo ak
odvolací súd je toho názoru, že odpadnutie onoho trestného činu, pre ktorý bol obžalovaný prekročením obžaloby odsúdený, — následkom nepatrnej povahy tohto deliktu v pomere k ostatným činom, — nijako neodôvodňuje sníženie trestu, vymeraného za ostatné trestné činy, tvoriace predmet obžaloby.
Ak prvostupňový rozsudok nevyčerpáva obžalobu, treba rozlišovať dva prípady:
1. či odvolací súd len o tomto jedinom dôvode zmätočnosti má rozhodovať,
2. či odvolací súd má rozhodnúť (buď na základe odvolania, alebo na základe dôvodov zmätočnosti, ktoré si má všímať z úradnej povinnosti) aj v iných smeroch.
V prvom prípade odvolací súd hneď nariadi prvostupňovému súdu o nevyčerpanom obsahu obžaloby pojednávať, rozhodovať a — pokiaľ je to treba — vymerať trest.
V druhom prípade koná takto odvolací súd až po príslušnom rozhodnutí v iných smeroch.
O význame slov "pokiaľ to treba" ako aj o význame poslednej vety tohto odseku poukazuje sa na analogickú stať dôvodovej zprávy k ods. 3.
S ustanoveniami ods. l—4 tohto paragrafu sú vyčerpané všetky formálne dôvody zmätočnosti uvedené v § 300.
Ustanovenia ods. 5—7 sú všeobecné, t. j. každé z nich sa vzťahuje na všetky formálne dôvody zmätočnosti.
Ustanovenie ods, 5 vyjadruje dôležitú procesnú zásadu, zavedenú osnovou, podľa ktorej odvolací súd pri zistení každého formálneho dôvodu zmätočnosti aj sám môže meritórne rozhodnúť o veci, ak je skutkový stav náležíte objasnený a nijaká zákonná prekážka neprekáža jeho meritórnemu rozhodovaniu. Táto nová a dôležitá procesná zásada znamená bezpochyby značné zjednodušenie a urýchlenie procesu.
Ustanovenie ods. 6 vyplýva a contrario z ustanovení l—5. Ak totiž nie sú dané podmienky pre postup podľa predošlých odsekov, — t. j. ak odvolací súd nezistil formálny dôvod zmätočnosti na základe odvolania, ani taký formálny alebo materiálny dôvod zmätočnosti, ktorý si má z úradnej povinnosti všimnúť, — treba odvolanie zamietnuť.
Ak bol však rozsudok prvostupňového súdu napadnutý aj v iných smeroch, nie len na základe formálnych dôvodov zmätočnosti, prípadne ak odvolací súd zistí taký materiálny dôvod zmätočnosti, ku ktorému musí z úradnej povinnosti prihliadnuť,
treba sa pri vybavení odvolania riadiť samozrejme aj ustanoveniami §§ 319 a 320, Ustanovenie ods. 7 je potrebnou zárukou úspešnej procesnej činnosti odvolacej inštancie, lebo bez tejto zásady prikázanie určitej veci prvostupňovému súdu na nové pojednávanie strácalo by svoj praktický význam.
K § 319.
Ako predošlý paragraf poskytuje odvolaciemu súdu presné smernice pre vybavenie odvolania pri formálnych dôvodoch zmätočností (§ 300), tak ustanovenia tohto paragrafu poskytujú odvolaciemu súdu smernice pre vybavenie odvolania pri materiálnych dôvodoch zmätočnosti (§ 301).
Ustanovenia osnovy o vybavení materiálnych dôvodov zmätočnosti pred odvolacím súdom sú oveľa jednoduchšie, ako ustanovenia predošlého paragrafu o vybavení formálnych dôvodov zmätočnosti.
Zásadou pre vybavenie materiálnych dôvodov zmätočnosti je, že odvolací súd — ak len neodmietol odvolanie v smysle § 309 — vždy sám rozhoduje vo veci, teda aj keď zistí materiálny dôvod zmätočnosti, nevracia vec nikdy na nové rozhodovanie prvostupňovému súdu, ale sám rozhodne o nej.
Meritórne rozhodovanie odvolacieho súdu o materiálnych dôvodoch zmätočnosti môže byť dvojaké. Odvolací súd:
1. potvrdí prvostupňový rozsudok, ak materiálny dôvod zmätočnosti, na ktorý odvolanie poukazuje, vo skutočnosti sa nevyskytol a nezistí materiálny dôvod zmätočnosti, ktorý si treba vziať do ohľadu z úradnej povinnosti;
2. musí prvostupňový rozsudok celkom, alebo — ak je oddelenie možné — z časti a vynesie sám taký rozsudok, ktorý je v súlade so zákonom, ak je to následkom niektorého (prípadne aj viacerých) materiálneho dôvodu zmätočnosti (v odvolaní uplatneného, alebo takého, ktorý si treba z úradnej povinnosti všimnúť) opodstatnené.
V obidvoch uvedených prípadoch rozhoduje odvolací súd rozsudkom (pri formálnom dôvode 'zmätočnosti môže vyniesť rozsudok len za podmienok § 318, ods. 5).
K § 320.
Ustanovenia § 318 sa vzťahujú na rozhodovanie odvolacieho súdu v prípade formálnych dôvodov zmätočnosti; ustanovenia § 319 na rozhodovanie odvolacieho súdu v prípade materiálnych dôvodov zmätočnosti. Ustanovenia § 320, ods, l sa
vzťahujú na vybavenie odvolania v takých prípadoch, ak sa v odvolaní nenamietajú dôvody zmätočnosti, teda ak sa odvolanie zakladá výlučne na § 299, ods. l, písm. a) alebo b) a ak odvolací súd nezistí ani také formálne alebo materiálne dôvody zmätočnosti, ku ktorým musí z úradnej povinnosti prihliadnuť. V takýchto prípadoch odvolací súd — ak len neodmietne odvolanie v smysle § 309 — rozhoduje vždy sám vo veci rozsudkom, a to tak, že odvolaním nenapadnutú časť rozsudku ponecháva nedotknutou a odvolaním napadnutú časť podľa výsledku odvolacieho konania:
1. potvrdí, ak je odvolanie bezzákladné,
2. zmení, ak je odvolanie opodstatnené.
Ustanovenie ods. 2 je nové, lebo trestný poriadok vojenský, uzákonený dávno pred vydaním zákona č. 562/1919 Sb. z. a n. o podmienečnom odsúdení, nemal ešte právny podklad pre takéto ustanovenie. Toto nové ustanovenie je odôvodnené praktickou potrebou, lebo pre prípad v ňom uvedený ustanovenia §§ 318, 319 a 320, ods. l neobsahujú smernicu [o dôvod zmätočnosti tu nejde, odvolanie sa tu zakladá len na základe § 299, ods. l, písm:
b)].
K § 321.
Základom je § 424 tr. por. (zák. čl. XXXIII/1896).
Meritórne rozhoduje odvolací súd najmä podľa § 318, ods. 5, § 319 a § 320, ods. 1. Podľa špeciálneho ustanovenia § 318, ods. 6 rozhoduje odvolací súd o zamietnutí odvolania usnesením.
K § 322.
Základom sú §§ 350 a 373 v. tr. por.
Ustanovenia ods. l súvisia s §§ 300, ods. 4, 301, ods. 2, 318, ods. 6 a 319, ods. 2.
Ustanovenia ods. 2 vychádzajú zo zvýšenej starostlivosti osnovy o náležitú ochranu procesných záujmov obžalovaného a jeho obhajoby.
K § 323.
Základom sú §§ 374, 375, ods. l a 2.
DIEL XXI. K § 324.
Základom je § 381 v. tr. por.
K § 325,
Základom je § 385 v. tr. por.
DIEL XXI.
Poznamenáva sa, že ustanovenia §§ 324 i 325 sa vzťahujú vo všeobecnosti na "rozhodnutia", t. j. na rozsudok i usnesenie.
DIEL XXII.
K § 326.
Základom je § 386 v. tr. por.
V ods. 1. výrazom "sú povolané vojenské súdy" má sa vyjadriť len myšlienka, že zásadne vojenské a nie občianske súdy sú povolané nariadiť i vykonať obnovu trestného konania, ukončeného pred vojenským súdom. Nariadiť obnovu konania je povolaný podľa § 333, ods. 2, hlavný vojenský súd a obnovené konanie má vykonať podľa § 336, ods. l, ten vojenský súd, ktorý v základnom konaní rozhodol o veci v prvej stolici, prípadne iný vojenský súd, ktorému hlavný súd prikáže výkon obnoveného konania. V prípadoch, uvedených v § 334, výnimočne odpadá obnovené konanie pred vojenským súdom a hlavný vojenský súd sám rozhoduje meritórne o veci.
Odchýľkou od uvedených všeobecných zásad v prípadoch, uvedených v ods. 2, hlavný vojenský súd v smysle § 333, ods. 3, sa obmedzí len na vyslovenie toho, či obnova je prípustná, alebo nie. Ak vysloví, že obnova je neprípustná, vylučuje sa tým vo veci obnova konania, ak však vyriekne prípustnosť obnovy, postúpi spisy tomu občianskemu trestnému súdu, do pôsobnosti ktorého patrí rozhodovať o obnove podľa príslušných ustanovení trestného poriadku a celý ďalší postup riadi sa už potom príslušnými ustanoveniami trestného poriadku, platného pre trestné súdnictvo občianske, pričom sa však prihliada na zásady, vyslovené v § 326, ods. 2,
Zdôrazňuje sa, že ustanovenia ods. 2 i 3, sa vzťahujú len na obnovu konania v neprospech obžalovaného, z čoho á contrario plynie, že pre obnovu v prospech obžalovaného aj obradom prípadov, uvedených v týchto ustanoveniach, platia všeobecné ustanovenia, vyjadrené v ods. 1.
K § 327.
Základom je § 387 v. tr. por.
V súvislosti s ustanoveniami tohto paragrafu treba prihliadať k ustanoveniam § 341, ods. l, písm. a). Z porovnania týchto ustanovení vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu konania pred podaním obžalovacieho spisu, t. j, ak vojenský prokurátor odoprie stíhame v smysle § 81, alebo zastaví vyšetrovanie v smysle § 96, možno v konaní
pokračovať podľa § 341, naproti tomu, ak zastaví trestné konanie po podaní obžalovacieho spisu rozhodujúci súd (najmä podľa §§ 220, 259), sú už pre obnovu trestného konania smerodajné vždy ustanovenia § 327.
Nakoľko pre obnovu, — pokiaľ ustanovenia tohto dielu neurčujú ináč — platia všeobecné procesné ustanovenia, preto ohľadom takých trestných činov, ktoré možno stíhať len na návrh, aj obnovu konania, možno nariadiť len v tom prípade, ak táto procesuálna podmienka je splnená, l. j. ak oprávnená osoba návrh na stíhanie vinníka včas podala a tento návrh — vyjmúc, že odvolanie návrhu je podľa zákona vylúčené — neodvolala.
K § 328.
Základom je § 388 v. tr. por.
K § 329.
Základom je § 389 v. tr. por., avšak v ods. l sa výslovne ustanovilo, že vojenský prokurátor nemôže navrhnúť obnovu v prospech odsúdeného. Toto ustanovenie je odôvodnené tým, že vojenský prokurátor zastupuje obžalobu aj za obnoveného konania a s touto jeho procesnou funkciou je neslúčiteľné, aby on sám navrhoval obnovu trestného komanda v prospech odsúdeného.
Štrnásťdňová lehota, určená v ods. 2, posl. vete, bola prevzatá z § 448, ods. 2 tr. por. (zák. čl. XXXIII/1896) a má za cieľ znemožniť prieťahy v konaní.
K § 330.
Základom je § 390 v. tr. por. Ustanovenia tohto paragrafu sa vzťahujú:
1. na prípady obnovy v neprospech takého obžalovaného, ktorý bol v základnom trestnom konaní právoplatne oslobodený;
2. na prípady obnovy v neprospech takej osoby, ktorá bola síce v základnom konaní právoplatne odsúdená, avšak miernejšie, než sa to podľa údajov návrhu na obnovu malo stať.
V prvom prípade je obnova trestného konania viazaná len na niektorú podmienku, uvedenú v § 330, ods. l, písm. a) alebo b), kým v druhom prípade sa vyžaduje okrem všeobecných podmienok, ustanovených v § 330, ods. l, ešte niektorá z ďalších špeciálnych podmienok, uvedených v § 331, písm. a) až d). — Dôvodom tohto rozlišovania je v prípadoch uvedených pod
2. obmedziť možnosť obnovy na prípady najnutnejšie, v ktorých obnova trestného konania je podľa požiadaviek spravodlivostí skutočne nepostrádateľná.
Obnovu trestného konania v obidvoch uvedených prípadoch môže navrhnúť len vojenský prokurátor. Neprislúcha teda toto právo ani poškodenému, avšak je samozrejmé, že ak sa poškodený dozvie o okolnostiach, ktoré podľa zákona odôvodňujú obnovu v smysle §§ 330, 331, môže tieto okolnosti oznámiť vojenskému prokurátorovi, ktorý — ak sa zdá, že podmienky obnovy sú skutočne splnené — navrhne obnovu podľa § 330, ods. 2.
K § 331.
Základom je § 391 v. tr. por.
K § 332.
Základom je § 392 v. tr. por. Doplnenie tohto paragrafu novým, ustanovením ods. 5 bolo potrebné cieľom vylúčenia pochybností. Z tohto ustanovenia je totiž zrejmé, že hoci v prípadoch, uvedených v § 326, ods. 2, má sa hlavný vojenský súd v smysle § 333, ods. 3 obmedziť len na vyslovenie toho, či sa obnova pripúšťa alebo nie a ak vysloví prípustnosť obnovy, patrí už ďalšie konanie o veci do pôsobnosti občianskeho súdu, — predsa aj v takýchto prípadoch treba previesť konanie podľa § 332, ods. l—4 a až po tomto postupe nasleduje rozhodovanie hlavného vojenského súdu v otázke prípustnosti obnovy.
K § 333.
Základom je § 393 v. tr. por. Ustanovenia tohto paragrafu obsahujú dve dôležité zásady:
1. že o povolení alebo nepovolení obnovy rozhoduje hlavný vojenský súd (ods. 2);
2, že v prípadoch, uvedených v § 326, ods. 2 sa má hlavný vojenský súd obmedziť len na vyslovenie toho, či je obnova prípustná alebo nie (ods. 3).
K § 334.
Základom je § 394 v. tr. por.
K § 335.
Základom je § 395 v. tr. por. Oprávnenie povoliť odklad trestu poskytuje zákon:
1. vojenskému súdu za podmienok ods. l,
2. hlavnému vojenskému súdu za podmienok ods. 2.
Ďalší spôsob odkladu trestu vyslovuje osobitné ustanovenie § 340, ods. 2.
Dôležitý rozdiel je medzi ustanoveniami § 335, ods. l a 2 na jednej, — a medzí ustanoveniami § 340, ods. 2 — na druhej strane v tom, že povolenie odkladu podľa § 335, ods. l a 2 sa deje pred meritórnym rozhodovaním v obnovenom konaní, kdežto odklad trestu podľa § 340, ods. 2 je viazaný na podmienku, že prvostupňový súd v obnovenom konaní už celkom alebo aspoň zčasti pozbavil základný rozsudok účinností.
Dôležité je ďalej všimnúť si rozdiel medzi uvedenými spôsobmi odkladu čo do času, do ktorého trvá odklad. — Odklad podľa § 335, ods. l môže trvať len do rozhodnutia hlavného vojenského súdu o obnove. Odklad podľa § 335, ods. 2 môže trvať len do meritórneho rozhodovania vojenského súdu v obnovenom konaní. Odklad podľa § 340, ods. 2 trvá však až do právoplatného skončenia obnoveného konania.
K § 336.
Základom je § 396 v. tr. por.
Z ustanovenia ods. l vyplýva, že obnova trestného konania pozostáva zo dvoch samostatných procesných fáz:
1. prvá fáza (rozhodovanie o obnove), do ktorej patria procesné úkony, uvedené v §§ 332, 333 a 335, sa ukončuje rozhodnutím hlavného vojenského súdu, ktorým povolí obnovu konania alebo zamietne návrh na obnovu konania,
2. druhá fáza (obnovené konanie) nasleduje až po povolení obnovy hlavnými vojenským súdom a je upravená ustanoveniami §§ 336—340.
Podľa uvedeného teda v tom prípade, ak hlavný vojenský súd nepovolil obnovu, druhá procesná fáza (č. 2) odpadne.
Iný je stav v tých prípadoch, v ktorých konanie o obnove v smysle § 326, ods. 2 patrí do pôsobnosti občianskeho súdu. V týchto prípadoch prvá fáza, t. j. konanie v smysle §§ 332, 333 vykoná sa podľa ustanovení tohto zákona. Táto fáza sa tu ukončuje rozhodnutím hlavného vojenského súdu podľa § 333, ods. 3, v ktorom vysloví, čí je obnova prípustná, alebo nie. Ak vysloví, že je obnova prípustná, nastúpi nová úplne samostatná fáza, t. j. obnova konania pred
kompetentným občianskym trestným súdom, ktorá sa však už neriadi ustanoveniami tohto zákona, ale ustanoveniami trestného poriadku (so zreteľom na § 326, ods. 2 tohto zákona) a ktorá znamená pravidelný procesný začiatok celého postupu, označeného v hlave XXII. trestného poriadku. Ak hlavný vojenský súd nevysloví, že obnova je prípustná, k druhej fáze konania, t. j. k obnove pred občianskym trestným súdom, vôbec nemôže dôjsť.
Vo výnimočných prípadoch, uvedených v § 334, taktiež treba rozlišovať uvedené dve osobitné fázy konania, avšak — na rozdiel od ustanovení § 336 — v týchto prípadoch aj druhú fázu obnovy (obnovené konanie) vykoná sám hlavný vojenský súd.
Ustanovenia ods, 2 sa v súlade s tou všeobecnou procesnou zásadou, že súd s užšou pôsobnosťou nikdy nemôže rozhodovať o veci, patriacej do pôsobnosti súdu so širšou pôsobnosťou.
K § 337.
Ustanovenie ods. l nadväzuje na § 327. Je zrejmou procesnou požiadavkou, aby sa v tých prípadoch, ak sa konanie zastavilo, vrátila vec povolením obnovy do toho istého stavu, v ktorom bola v okamžiku zastavenia, čiže v takýchto prípadoch sa má v zastavenom konaní v tomto istom procesnom štádiu pokračovať.
Ustanovenie ods, 2 vyplýva z úvahy, že ak už vo vecí bol vynesený rozsudok, bolo by len zbytočným zaťažením agendy časový bod, ku ktorému sa vracia vec Dovolením obnovy, posunúť ešte viac do predu ako do procesnej fázy hlavného pojednávania, veď v tejto fáze konania môže sám súd ľahko a bezprostredne previesť všetky tie dokazovacie úkony, ktoré sú pre meritórne rozhodovanie v obnovenom konaní dôležité a potrebné.
K § 338.
Základom je § 398 v. tr. por.
Z ustanovení tohto paragrafu plynie, že obnovené konanie v každom smere sa riadi príslušnými ustanoveniami tohto zákona o príprave hlavného pojednávania a o hlavnom pojednávaní. Výnimku oproti tejto zásade určujú jedine ustanovenia ods. 2 a 3 tohto paragrafu.
K § 339,
Základom je § 399 v. tr. por. V prípadoch, ak sa povalí obnova v prospech odsúdeného, ktorý zomrel, riadi sa
obnovené konanie tiež ustanoveniami predošlého paragrafu s tým rozdielom, že za zomrelého obžalovaného musí sa zúčastniť na hlavnom pojednávaní obhajca, ktorému prináležia všetky práva obžalovaného.
K § 340.
Základom je § 400 v. tr. por.
Ustanovenie ods. l určuje spôsob meritórneho rozhodovania v obnovenom konaní.
Podľa tohto ustanovenia súd:
1. buď ponechá predošlý (základný) rozsudok v účinnosti,
2. buď pozbaví predošlý rozsudok celkom alebo zčasti účinnosti a vynesie nový rozsudok.
V obidvoch uvedených prípadoch rozhoduje súd v obnovenom konaní rozsudkom.
K ods. 2 viď poznámky k § 335.
Ustanovenie ods. 3 nebolo v doterajšom § 400 v. tr. por. osobitne formulované, avšak zásada, v tomto ustanovení vyslovená, platila zato aj doteraz, nakoľko vyplývala z ostatných ustanovení § 400 v. tr. por.
O rozsahu započítania trestu v smysle ods. 4 má rozhodovať prvostupňový súd v rozsudku, ktorý vynesie na základe obnoveného konania.
Ods, 5 sa vzťahuje na trest hlavný i vedľajší a má analogický právny základ (favor iuris v prospech obžalovaného) ako §§ 301, ods. 2, 302, 348, ods. 6 a 363, ods. 2.
Ustanovenie ods. 6 vyjadruje zásadu, plynúcu už zo skutočnosti, že rozsudok, vynesený na základe obnoveného konania, je novým rozsudkom.
K § 341.
Základom je § 402 v. tr. por.
V dôvodovej zpráve k § 327 sa uviedlo, že na základe § 341, ods. l, písm. a) nemožno obnoviť konanie v tých prípadoch, ak súd (teda nie vojenský prokurátor) zastavil trestné konanie, lebo v tomto prípade možno konanie obnoviť len na základe § 327.
O odoprení stíhania vojenským prokurátorom viď § 81; o zastavení vyšetrovania vojenským prokurátorom § 96.
O suspendovaní trestného konania viď §§ 98, 221, 222, ods. 2 a 382, ods. 3.
Zdôrazňuje sa, že v prípadoch, uvedených v tomto paragrafe, nemožno vlastne hovoriť o obnove konania, ale len o jednoduchom pokračovaní v konaní.
V prípadoch uvedených v ods. l, písm. a) vždy, a v prípadoch uvedených v ods. l písm, b) vtedy, ak sám vojenský prokurátor suspendoval konanie, pokračuje v konaní po odpadnutí prekážky sám vojenský prokurátor; kým v tých prípadoch, v ktorých suspendoval ďalšie konanie súd, pokračuje v konaní súd na základe návrhu vojenského prokurátora.
Ustanovenie ods. 2 má spoločný právny základ s ustanoveniami § 326, ods. 2 a § 333, ods. 3, pokiaľ však posledne citované ustanovenia sa vzťahujú na obnovu trestného konania právoplatným rozsudkom ukončeného, alebo súdom zastaveného (§ 327), zatiaľ ustanovenie § 341, ods. 2 sa vzťahuje na ďalšie pokračovanie v takom konaní, v ktorom sa stíhanie odoprelo, alebo sa trestné konanie zastavilo, resp. suspendovalo v smysle ods. l tohto paragrafu.
Ak sa v trestnom konaní pokračuje na základe tohto paragrafu, patrí ďalšie konanie:
1. do pôsobnosti vojenského prokurátora, ktorý odoprel stíhanie, alebo zastavil trestné konanie, resp. suspendoval konanie;
2. do pôsobnosti súdu, ak ide o pokračovanie v takom, konaní, ktoré súd suspendoval;
3. do pôsobnosti štábneho zastupiteľstva, resp. občianskeho súdu, kompetentného podľa príslušných ustanovení trestného poriadku, ak po odoprení stíhania alebo zastavení konania vojenským prokurátorom, resp. po suspendovaní trestného konania — či už vojenským prokurátorom, alebo vojenským súdom, — vojenská súdna právomoc v smysle ustanovení § 12, ods. l a 3 zanikla.
DIEL XXIII.
K § 342. Základom je § 376, ods. l v. tr. por.
K § 343.
Základom je § 377 v. tr. por.
K § 344.
Základom je § 378 v. tr. por. V ods. 2 prvej vete sa vyslovuje všeobecná zásada, podľa ktorej výrok hláv-