Aby minister vnútra mohol účinne vykonávať štátny dozor, musí mať možnosť, on alebo ním poverený orgán, k nahliadnutiu do kníh, listín, zápisov a dokladov poisťovne a má právo si vyžiadať všetky vysvetlenia od predsedu poisťovne alebo iných orgánov, resp. od zamestnancov (ods. 2.).

K tým istým účelom je povinná každoročne poisťovňa predkladať ministrovi vnútra a ministrovi financií zprávu o hospodárení a stave majetku s príslušnými štatistickými výkazmi (ods. 3.).

K § 11.

V § 11 sú taxatívne vypočítané všetky osoby podliehajúce nemocenskému poisteniu u Nemocenskej poisťovne verejných zamestnancov. Z ustanovenia z odseku 2 vylučujú tých verejných zamestnancov z poistenia, ktorí v dôsledku svojho iného hlavného zamestnania než je verejná služba, ktorá je im len vedľajším zamestnaním, už podliehajú nemocenskému poisteniu u iných verejnoprávnych nositeľov nemocenského poistenia.

Vojenské osoby z povolania majú liečebnú starostlivosť zaistenú so strany vojenskej zdravotnej správy a preto nepodliehajú poisteniu.

K § 12.

V tomto paragrafe sú určené povinnosti zamestnávateľov voči poisťovní. 30- dňová lehota pre hlásenie zmien je odôvodnená tým, že štátnym úradníkom sa vyplácajú služobné požitky mesačne a preto len v mesačných lehotách môžu príslušné likvidatúry, alebo osobné oddelenia štátnych úradov hlásiť potrebné dáta poisťovni. Keďže však zánik pomeru služobného alebo zánik nároku na odpočívne a zaopatrovacie platy má vplyv aj na poistné dávky, tu musela byť určená 15-dňová lehota odhlasovacia, aby poisťovňa zbytočne neposkytla poistné dávky osobám už neoprávneným (ods. 2.), Poistencom je uložené, aby zmeny v rodinných pomeroch hlásili priamo poisťovni, lebo tieto zmeny majú vplyv na ich nároky. Povinnosť bola uložená preto priamo poistencom, lebo keby tak mali urobiť prostredníctvom svojho služobného úradu, bol by tento zbytočne zaťažený takouto agendou (ods. 4.).

K § 13.

Podľa nariadenia s mocou zákona č. 9/1941 Sl. z. NPVZ vyberala poistné 2%, s omedzením na mesačný poplatok min. Ks 16.— a na max. Ks 60.—. Takto získaný príjem, keďže sa vyberalo len zo slúžneho, činovného, výchovného a riaditeľského príplatku u riaditeľov škôl, nestačí na úhradu existujúcich zákonných dávok a na úhradu poisťovňou dobrovoľne poskytovaných sanatórnych a kúpeľných liečení, ako aj na administratívne výdavky osobné a vecné. Poisťovňa preto vyberá od poistencov pri poskytovaní viacerých poistných dávok príplatky (cca 50 % ceny výkonu alebo materiálu). Okrem toho aj za poukážky vyberá sumu 5.— Ks, Ale ani takto získané príjmy nestačia v roku 1941 na hradenie výdavkov. Bolo by preto potrebné buď zaviesť ďalšie nepopulárne príplatky, napríklad známky, ako to bolo za ČSR, alebo ešte aj príplatky na všetky lieky a pod. Nakoľko takéto spôsoby sú nesociálne a u ostatných poisťovní neprichádzajú v úvahu, lebo tie vyberajú vyššie poistné; Robotnícka sociálna poisťovňa 5.5%, Penzijný ústav pre nemocenské poistenie tiež asi 5%, poistenci proti takýmto príplatkom oprávnene sa stavajú. Z toho dôvodu poisťovňa radšej chce svoje príjmy získavať zo zvýšeného poistného.

Finančné nedostatky sú zapríčinené týmito okolnostiami:

1. Cenový úrad zvýšil kilometrovné z 2.— Ks na 3.— Ks. Z toho dôvodu aj lekári od l, januára 1941 účtujú kilometrovné v sume Ks 3 —. Toto zvýšenie kilometrovného má za následok, zvýšenie réžie poisťovne o 350.000.— Ks ročne,

2. V dôsledku vylúčenia židovských lekárov z praxe značne sa zmenšil počet lekárov na vidieku a teda aj smluvných lekárov NPVZ, čím sa veľmi zvýšily cestovné účty. Takto sa stáva, že z účtovanej sumy vidieckym lekárom až 2/3, sú cestovné trovy.

3. Ceny liekov a liečebných pomôcok sa enormne zvýšily. Podotýka sa, že väčšina liekov sa vyrába v cudzine. Cenový úrad je nútený povoliť dovoz týchto liekov za zvýšenú cenu. Sú lieky u ktorých sa aj o 500 % zvýšily ceny proti predvojnovým.

4. Nemocničné liečenie do 31. decembra 1940, teda pred platnosťou nariadenia s mocou zákona č. 350/1940 Sl. z. sa poskytovalo po dobu 60 dní, ale v každom onemocnení len raz na vždy, kdežto od l. januára 1941 poskytuje sa v každom

kalendárnom roku pre to isté onemocnenie po 60 dní. Toto znamená veľké zlepšenie poistných dávok, hoci na úhradu tejto zvýšenej dávky, nariadenie s mocou zákona č. 350 nepamätala. Okrem toho v dôsledku vojnových časov Cenový úrad povolil už 2 krát zvýšenie sadzieb v nemocniciach a liečebných ústavoch. Takže aj nemocničné a ústavné liečenie vyžaduje zväčšeného nákladu.

5. Štátna zdravotná správa uložila poisťovni previesť hromadné liečenie tuberkulóznych, chorých na rakovinu a luetetických poistencov a ich rodinných príslušníkov. Takýchto osôb sa vyskytuje značné množstvo, ich chorobný stav bol zistený už pri hromadnom preskúmaní verejných zamestnancov b. r. (pojazdný röntgen atď.). Poisťovňa predpokladá, že výdavok s touto liečbou spojený pri 1000 osobách bude vyžadovať náklad cca 4 mil. Ks.

K týmto okolnostiam, ktoré už zaťažujú poisťovňu a spôsobilý, že jej nestačia doterajšie príjmy, pristupujú ešte tieto ďalšie okolnosti, vyžadujúce zvýšenia poistného:

1. Lekári žiadajú aj zvýšenie sadzieb lekárskych a to v dôsledku zvýšenia cien životných potrieb. Požiadavky lekárov sú tieto: ordinácia praktického lekára 8— Ks, teraz je 7.— Ks, návšteva praktického lekára Ks 16.—, teraz je 14.— Ks, ordinácia odborného lekára 16.— Ks, teraz je 14.— Ks, praktický lekár návšteva nedeľná, alebo nočná 32.— Ks. doteraz Ks 28.—, nedeľná, alebo nočná návšteva odborného lekára Ks 64.—, doteraz Ks 56.—, taktiež žiadajú aj zvýšenie sadzieb za mimoriadne výkony. Toto zvýšenie bude tiež vyžadovať ďalší náklad v sume 2 mil. Ks.

2. Poisťovňa navrhuje zlepšiť poistné dávky pri pôrode tým spôsobom, že poskytne pomoc pôrodnej asistentky a v prípade nutnej potreby aj pomoc lekára a okrem toho peňažnú podporu Ks 800.—. Dosiaľ poisťovňa poskytovala len 400.— Ks peňažnú podporu, z ktorej si stránka sama hradila potrebné výdavky. Toto zvýšenie pôrodnej dávky je vynútené jednak požiadavkou terajšieho myšlienkovitého prúdu a snaženia, ktoré chce podporovať rodinný život a natalitu, jednak zvýšením hospodárskych cien, v dôsledku čoho aj vý-

daje pri pôrode sú väčšie (vyšší honorár pôrodnej asistentky atď.). Toto zvýšenie pôrodnej dávky vyžiada si asi náklad 1,500.000 Ks ročne.

3. Doteraz bolo veľmi mnoho sťažností preto, že poisťovňa neposkytovala skoro žiadnu pomoc pri zuboliečbe, nakoľko jej pomoc maximálne dosahovala 50.— Ks ročne u jedného poistenca. Preto poisťovňa navrhuje zuboliečbu zlepšiť tak, že by poistencovi okrem umelých náhrad chrupu z drahých kovov, celú zuboliečbu hradila. U rodinných príslušníkov samozrejme zuboliečba už nemôže sa v tom rozsahu poskytovať, ako poistencovi samému ale je to odstupňované podľa toho, či ide o manželku a deti do 18. roku ich veku, alebo ostatných rodinných príslušníkov. Toto enormné zvýšenie a zlepšenie zuboliečby bude vyžadovať veľký náklad od poisťovne, ktorý sa nedá vyčísliť, keďže poisťovňa k tomu nemá ani potrebné dáta.

4. Ak to hospodárske pomery poisťovne dovolia, poisťovňa podľa odseku 8, § 14 bude poskytovať ošetrovanie rekonvalescentov, prostriedky pre zmrzačených, rekreáciu pre deti, vycvičovanie chorých poistencov pre ich zamestnanie, nemocničné liečenie na druhej triede pre poistenca, jeho manželky a deti, ako aj preventívnu liečebnú starostlivosť a nemocenské ošetrovanie takým rodičom poistenca, ktorí na tieto dávky normálne nemajú nárok.

Komitét hospodárskych ministrov na zasadnutí: dňa 23. VII. 1941, uvážiac tieto okolnosti, uznal potrebu zvýšenia poistného a vzhľadom na hospodársku situáciu štátnej pokladnice dal súhlas, aby poistné bolo zvýšené takým spôsobom, že sa bude vyberať 3.75% od hrubých stálych požitkov verejného zamestnanca. Z poistného polovicu má hradiť zamestnávateľ (štát), polovicu poistenec.

Bez zvýšenia poistného na 3.75% nemôže poisťovňa ani doterajšie úkoly plniť. A ak by sa poistné zvýšilo síce na 3.75%, ale ak by sa nemalo počítať aj od mimoriadneho a rodinného príplatku podľa §§ 2 a 3 zákona č. 40/1941 Sl. z., ktoré príplatky činia 149,485.456.— Ks, tak nemožno navrhované zvýšenie poistných dávok previesť.

Cieľom zľahčenia administratívnych prác v likvidatúrach pri srážaní poistného, poistné sa určuje v pevných mesačných sumách, obdobne ako to zaviedlo nariadenie s mocou zákona č. 55/1941 Sl. z. Odchýlky sú len v tom, že podľa nariadenia č. 55/1941 Sl. z. je 11 tried služobných požitkov, zatiaľ podľa osnovy tohto zákona je len 10 tried, nakoľko prvá a druhá trieda je slúčená do jednej, takže do prvej triedy patria zamestnanci až do 6000.— Ks. S porovnaním poistného podľa tejto osnovy s poistným podľa § 36 nariadenia č. 55/1941 je zrejmé, že poistné podľa návrhu je nižšie než pre súkromných úradníkov. Pri tomto spôsobe určenia poistného, pri platoch nad 42.000.— Ks už poistné nečiní plných 3.75% služobného príjmu zamestnanca.

Na dôkaz uvádza sa tento prehľad:

K tabulke treba srovnať §§ 12 a 36 nariadenia č. 55/1941 Sl. z. s § 13 tejto osnovy.

V osnove do hrubých služobných požitkov započítavajú sa okrem služobného, činovného, výchovného a riaditeľských príplatkov aj drahotné príplatky podľa § 2 a rod. príplatky podľa § 3 zákona č. 40 z r. 1941 Sl. z., ktoré podľa zákona č. 40 z r. 1941 sú teraz vylúčené zo základu pre vyrubenie poistného.

Dôvody pre započítanie všetkých týchto príjmov do základu pre výpočet poistného sú tie, že podľa údajov jednotlivých rezortov štátnej správy, slúžne, činovné, výchovné, odpočivné a zaopatrovacie platy podľa stavu k 30. IV. 1941 vykazujú sumu 945,745.509.10 Ks, z ktorej sumy 3.75% poistné by činilo 35,465.456.60 Ks. V skutočnosti však poistné by činilo menej, kedže u platov nad 42.000.— Ks ročne (10. tr.) už sa nevyberá poistné v plnej výške 3.75%. Podrobnejšie viď ešte o

slúžnom, činovnom, výchovnom, odpočivných, zaopatrovacích platoch a riaditeľskom príplatku, podľa rezortov. Táto suma príjmov však pri vyhovení požiadavkám lekárov, čo do zvýšenia sadzieb ako i pri zvýšení poistných dávok (pôrodné a zuboliečba) ako aj pri prevedení hromadnej liečby sociálnymi chorobami postihnutých poistencov a ich rodinných príslušníkov, by nepostačovala.

Keby sme k slúžnemu, činovnému, výchovnému k odpočivným a zaopatrovacím platom a riaditeľským prídavkom pripočítali drahotný prídavok a rodinný prídavok podľa §§ 2 a 3 z. č. 40/1941 Sl. z., tak by úhrnné požitky štátnych zamestnancov vykazovaly sumu 1.095,230.965.90 Ks, z tejto sumy poistné pri 3.75% bez omedzenia u platov nad 42.000.— Ks by činilo 41,071.151.20 Ks. V skutočnosti však by to činilo menej, vzhľadom) na omedzenie v 10. triede (podrobnejšie viď prehľad č. 2.].

Keby sme k slúžnemu, činovnému, výchovnému, riaditeľskému prídavku, odpočivným a zaopatrovacím platom, drahotnému a rodinnému príplatku pripočítali aj rôzne funkčné prídavky, činily by platy štátnych zamestnancov 1.107,160.622.90 Ks z čoho poistné pri 3.75% by činilo 41,518.523.30 Ks, pravda, vzhľadom na obmedzenie v 10. triede v skutočnosti príjmy na poistnom by činily len 38,599.152.— Ks, teda o 2,919.371.30 Ks menej. (K tomu treba srovnať prehľad č. 3 a 4).

Potreba poisťovne na potrebu doterajších, ako aj zvýšených poistných dávok a na úhradu zvýšeného cestovného a zvýšených lekárskych sadzieb činí však Ks 39,962.092.65. Keďže poistné ani podľa prehľadu č. 3 nepostačuje, stanovujú sa minimálne príplatky poistencov na dobrovoľné dávky (sanatórne a kúpeľné liečenie), na umelú náhradu chrupu a na kupóny. Toto opatrenie je nevyhnuteľne potrebné tak v záujme finančnom, ako aj organizačnom a pre regulovanie a kontrolu poskytnutých dávok.

Príjem podľa prehľadu č. l činí len Ks 35,465.456.60, resp. pri odpočítaní straty v dôsledku obmedzenia poistenia na X tried s maximálnym príjmom 42,000.— Ks ročne a v dôsledku zaokrúhľovania poistného na párne čísla len Ks 32,463.456.60.

Ako to vidieť z prehľadu č. 5 poistné spolu i s príplatkami stačí na úhradu výdavkov len vtedy, ak sa toto vo výške

3.75% v určených triedach vymeriava zo všetkých príjmov.

K § 14.

Obsahuje ustanovenia o poistných dávkach, na ktoré má poistenec nárok pre seba a pre svojich rodinných príslušníkov. Ako povinné dávky sú určené: lekárska pomoc, lieky, liečivá, terapeutické pomôcky, pre poistenca aj pre jeho rodinných príslušníkov, ďalej pomoc pri pôrode pre poistenku a pre manželku poistenca. Táto dávka oproti doterajšej je už zlepšená ako je to uvedené v dôvodoch k § 13. V zákone je stanovená, aj rozšírená poistná dávka zuboliečby. O jej rozšírení je už podrobnejšia zmienka v dôvodoch k § 13. Sanatórne a kúpeľné liečenie sú dobrovoľnými dávkami a o týchto podrobnejšie predpisy budú obsahovať stanovy, ktoré môžu určiť aj iné dobrovoľné dávky (ods. 2 a ods. 8, § 14). Pokiaľ ide o nároky, o ich vzniku a zániku, ako aj premlčaní, sa zachovávajú doterajšie predpisy. Oproti nemocenskému poisteniu robotníkov, ako aj súkromných úradníkov nemocenské poistenie verejných zamestnancov zaisťuje poistné dávky pre rodinných príslušníkov aj počas poistencovej vojenskej služby za mobilizácie, poťažne v čase vykonania služieb, podľa právnych predpisov o obrane štátu. V ods. 6. sú taxatívne uvedení oprávnení rodinní príslušníci, ktorých výpočet sa shoduje s obsahom § 14 nar. s mocou zákona č. 350/1940, podobný je aj výpočet rodinných príslušníkov podľa nar. č. 55/1941 Sl. z. Nakoľko rím.-kat. duchovní žijú v celibáte, pre nich je odchýlka u oprávnených rodinných príslušníkov, t. j., že sestra, alebo matka ak vedú domácnosť duchovného, sa považujú vždy za oprávneného rodinného príslušníka.

Odsek 8 obsahuje ustanovenie o tom, aké dobrovoľné dávky sa môžu zaviesť v prípade, že finančné možnosti to dovolia. Podrobnejšie viď v dôvodoch k § 13.

K § 15

§ 15 podrobne upravuje lekársku a nemocničnú službu.

K § 16.

Osnova zavádza v tomto § jednotnosť administratívneho postupu a jednotné odvolacie lehoty pri opravných prostriedkoch, ako aj jednotnú premlčaciu lehotu.

K § 17.

§ 17 obsahuje ustanovenie o finančných úľavách. Odsek l shoduje sa ustanoveniami § 44 zák. č. 221/1925 Sb. z. a nar. a s ustanovením § 17, ods. l nar. s mocou zákona č. 350/1940 Sl. z. a s ustanovením odseku l, § 50 nar. s mocou zák. č. 55/1940 Sl. z.

Namiesto doterajších ustanovení odsek 2 a 4, § 17 nar. č. 350/1940 Sl. z. je odvolanie na všeobecné daňové a poplatkové právne predpisy, nakoľko tieto úľavy pre býv. Liečebný fond verejných zamestnancov boly zaistené v § 6 zák. č. 76/1938 Sb. z. a n., v paragrafoch 72, 126 a 129 z. č. 226/1936 Sb. z. a nar. a § 4 z. č. 266/1935 Sb. z. a n.

K § 18.

Pri krátkodobom poistení je rozvrhové hospodárenie, to znamená, že prostriedky sa nemusia hromadiť pre poistné dávky, ktoré až v budúcich rokoch budú splatnými, ako je to v rentovom poistení. Vzor tomu však je potrebné, aby aj nositeľ krátkodobého poistenia, ako je nemocenské poistenie, mal určitú rezervu pre prípad, že nastanú nejaké epidemické choroby, alebo v dôsledku značného zhoršenia počasia zdravotný stav poistencov v značnejšej miere bude vyžadovať nemocenské ošetrenie. Preto je v osnove ustanovenie, že poisťovňa musí mať rezervný fond, ktorý má byť dotovaný sumou priemerných výdavkov v posledných 3 mesiacoch. Osnova dovoľuje pre prípad, že by to finančný stav poisťovni dovolil, aby si táto zriadila osobitný podporný fond, z ktorého by sa poskytovaly peňažné podpory poistencom, v prípadoch osobytného zreteľa hodných. Tento § obsahuje aj ustanovenia o uložení peňazí.

K § 19.

V tomto § je pamätané na zvláštnosti niektorých štátnych podnikov, ako sú napr. železnice, na ktoré zvláštnosti má poisťovňa pri svojej činnosti pamätať.

Zo štátnej pokladnice si vyžiada vykonanie navrhovaného zákona výdavok 20,049.576 Ks, čo znamená oproti dnešnému stavu asi o 10 mil. viac.

Čo do prerokovania predkladaného návrhu zákona Snemom je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru zdravotne-sociálnemu a výboru rozpočtovému.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných vecí.

                                     Alexander Mach v. r.,

                                     minister vnútra.