(3) Ak bol trestný čin potrestaný disciplinárne, hoci neboly splnené podmienky uvedené v ods. l a 2, má sa dodatočne zaviesť trestné pokračovanie podľa tohto zákona, ak to zákon nevylučuje. Ak súd za takýto čin uloží peňažný trest, dočasný trest na slobode alebo oba tieto tresty, disciplinárny trest odpykaný za tento čin sa primerane započíta.
(4) Ak trestné činy, ktoré možno potrestať disciplinárne (ods. l a 2), sa sbiehajú s trestnými činmi, pri ktorých disciplinárne potrestanie je vylúčené, treba o nich rozhodovať v súdnom pokračovaní, ak len vojenský prokurátor nenariadil ich vylúčiť (§ 27).
§ 3.
Obžalobu zastupuje vždy verejný obžalobca. Pre trestné činy, ktoré sa stíhajú len na návrh (súkromný návrh, žiadosť, zmocnenie, požiadanie) oprávneného, možno zaviesť trestné pokračovanie a v ňom postupovať len na základe tohto návrhu (súkromného návrhu, žiadosti, zmocnenia, požiadania).
§ 4.
Veliteľstva, úrady, úradné orgány a súdy činné v trestnom pokračovaní majú rovnako prihliadať na okolnosti usvedčujúce a exkulpujúce ako aj priťažujúce a poľahčujúce. Povinné sú poučiť obvineného o jeho právach a o opravných prostriedkoch.
§ 5.
Pokiaľ ide o posúdenie trestnosti obvineného, posudzujú vojenské súdy súkromnoprávne predbežné otázky samostatne a nie sú viazané rozhodnutím, ktoré o takejto predbežnej otázke vyniesol občiansky súd alebo iný úrad. V otázke platnosti alebo trvania manželstva je vojenský súd viazaný rozhodnutím občianskeho súdu.
§ 6.
Proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci vojenské súdy a úrady majú použiť ustanovenia trestného
zákona vojenského, ako aj zákonov tento zákon meniacich a doplňujúcich.
§ 7.
Ustanovenia tohto zákona platia pre všetky osoby, podliehajúce vojenskej súdnej právomoci (diel II).
§ 8.
Podľa tohto zákona treba rozumieť
a) obžalobcom — vojenského prokurátora a hlavného vojenského prokurátora ako obžalobcov verejných,
b) stranami — obžalobcu a toho, proti komu sa trestné pokračovanie vedie,
c) veliteľstvami — aj úrady a ústavy, nadriadené osobám, podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci,
d) dôstojníkmi — všetky vojenské a žandárske osoby zaradené do niektorej platovej stupnice, ako aj dôstojníckych čakateľov, taktiež členov vojensky organizovaných sborov podriadených vojenskej súdnej právomoci, ktorým sa podľa príslušných ustanovení priznáva charakter dôstojníka.
DIEL II. Rozsah vojenskej súdnej právomocí.
§ 9,
(1) Vojenskej súdnej právomoci podliehajú pre súdne trestné činy:
a) vojenské osoby v činnej vojenskej alebo v pracovnej službe,
b) žandárske osoby v činnej službe,
c) gážisti vojska a žandárstva mimo činnej služby, konajúci v tejto vlastnosti akúkoľvek službu pri vojsku alebo žandárstve,
d) invalidi vojska a žandárstva, ktorí sú v opatere vojenských invalidovní,
e) všetky osoby, ktoré pre trestné činy, podliehajúce vojenskej súdnej právomoci, sú v predbežnom zatknutí alebo vo vyšetrovacej väzbe podľa tohto zákona, alebo ktoré si odpykávajú trest na slobode vo vojenskom trestnom ústave,
f) všetky osoby vojska, žandárstva a sborov uvedených pod písm. j), ktoré si odpykávajú trest, uložený vojenským súdom, v občianskom trestnom ústave,
g) všetci zbehovia, ktorí utiekli z činnej služby a v čase úteku podliehali vojenskej súdnej právomocí,
h) všetky osoby, ktoré patria k sprievodu mobilizovaných alebo mimo republiky sa nachádzajúcich vojenských útvarov (veliteľstiev),
i) vojenní zajatci a rukojemníci, postavení pod ochranu vojenských útvarov alebo veliteľstiev, žandárstva alebo sborov pod písm. j) uvedených,
j) príslušníci vojensky organizovaných skonov, ak ich vojenskej súdnej právomoci podriaďujú osobitné zákony.
(2) Osoby uvedené v ods. l nepodliehajú vojenskej súdnej právomoci pre dôchodkové trestné činy, pre trestné činy spáchané pred začiatkom pomeru, na ktorom sa zakladá vojenská súdna právomoc, a pre trestné činy, ktoré osobitné zákony prikazujú výlučne do právomoci občianskych trestných súdov.
§ 10.
Vojenskej súdnej právomocí podliehajú aj:
a) vojenské osoby mimo činnej služby pre neposlúchnutie povolávacieho rozkazu na nastúpenie činnej vojenskej služby alebo pre ťažší trestný čin, spáchaný týmto neposlúchnutím,
b) všetci dôstojníci mimo činnej služby pre tie vojenské trestné činy, ako aj pre porušenie nadriadenosti a podriadenosti, ktoré spáchajú v služobnej rovnošate, taktiež pre trestné činy, ktorých sa dopustia v služobnej rovnošate proti vojenským súdom, veliteľstvám alebo orgánom služobne zakročujúcim v prípadoch, stíhaných vojenským súdom,
c) občianski zamestnanci vojenskej správy v činnej službe, okrem príležitostných robotníkov, pre súdne trestné činy —
mimo trestných činov vojenských — ak ich spáchali v službe alebo v súvislosti so službou u vojenskej správy.
§ 11.
Mimoriadnu vojenskú súdnu právomoc a jej rozsah určujú osobitné zákony.
§ 12.
(1) Vojenská súdna právomoc pri obyčajných trestných činoch prestáva ukončením pomeru na ktorom sa zakladá, ak ani príslušné veliteľstvo ani vojenský prokurátor alebo vojenský súd neurobili pred ukončením tohto pomeru opatrenie na stíhanie.
(2) Pri vojenských trestných činoch prestáva vojenská súdna právomoc, ak príslušné veliteľstvo, vojenský prokurátor alebo vojenský súd neurobili opatrenie na stíhanie najneskoršie do jedného roku po ukončení pomeru, na ktorom sa vojenská súdna právomoc zakladá. V prípadoch uvedených v § 10, písm, b) prestáva vojenská súdna právomoc, ak sa neurobilo takéto opatrenie najneskoršie do jedného roku po spáchaní trestného činu.
(3) Ak sa vojenské trestné činy sbiehajú s obyčajnými, vojenská súdna právomoc zostane v platnosti aj pre obyčajné trestné činy tak dlho ako pre vojenské trestné činy, ak vojenský prokurátor, prípadne po podaní obžalobného spisu súd tieto obyčajné trestné činy nevylúči (§ 27) a nepostúpi občianskemu súdu alebo úradu.
§ 13.
(1) Ak niekto spáchal viac trestných činov, ktoré patria jednak vojenskej súdnej právomoci jednak súdnej právomoci občianskej, má každý súd) (úrad) pokračovať samostatne.
(2) Ak pri súbehu takýchto trestných činov na niektorý z nich ustanovuje zákon trest smrti alebo doživotný trest na slobode, treba skončiť pokračovanie pre tento trestný čin pred pokračovaním pre ostatné trestné činy.
(3) Súd, ktorý vynáša rozsudok neskôršie, má pri výmere trestu dbať na trest, ktorý bol vinníkovi skorším rozhodnutím uložený.
(4) Zpravidla treba najprv vykonať trest uložený skorším právoplatným rozhodnutím.
§ 14.
Tento zákon sa nedotýka osobných oslobodení (imunity, exteritoriality), zakladajúcich sa na osobitných zákonoch prípadne medzištátnych smluvách alebo medzinárodnom práve.
DIEL III.
Organizácia súdov, ich pôsobnosť a príslušnosť.
§ 15.
Vojenskú súdnu právomoc vykonávajú:
a) vojenské súdy ako súdy prvej stálice,
b) hlavný vojenský súd ako súd druhej stolice.
§ 16.
Do pôsobností vojenského súdu patrí pokračovať a rozhodovať o súdne trestných činoch v prvej stolici a vybavovať veci, ktoré mu prikazuje tento zákon.
§ 17.
Vojenský súd skladá sa z členov stavovskej skupiny justičných dôstojníkov, a to z predsedu, senátnych sudcov a samosudcov.
§ 18.
(1) Vojenský súd vykonáva súdnu právomoc:
a) samosudcom,
b) senátom.
(2) Samosudca pokračuje a rozhoduje o všetkých trestných činoch, na ktoré zákon ustanovuje trest straty hodnosti, peňažný trest, trest na slobode nepresahujúci päť rokov, a to buď osobitne alebo spolu. Samosudcovi prislúchajú práva a povinnosti predsedu i senátu vojenského súdu.
(3) O všetkých ostatných trestných činoch pokračuje a rozhoduje na hlavnom
pojednávaní senát, ktorý sa skladá z dvoch členov vojenského súdu, z ktorých vyšší (služobne starší) predsedá, a z jedného dôstojníka zbraní ako prísediaceho. O prísediacom dôstojníkovi senátu vojenského súdu platia tie isté ustanovenia ako o ostatných členoch senátu, nemôže však vykonávať funkciu vyslaného sudcu. Mimo pokračovania a rozhodovania na hlavnom pojednávaní vybavuje sudcovské úkony, nepatriace do pôsobnosti samosudcu, senát skladajúci sa z troch členov vojenského súdu, z ktorých vyšší (služobne starší) predsedá.
§ 19.
Do pôsobnosti hlavného vojenského súdu patrí pokračovať a rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vojenských súdov a vybavovať veci, ktoré mu prikazuje tento zákon.
§ 20.
Hlavný vojenský súd skladá sa z členov stavovskej skupiny justičných dôstojníkov, a to z predsedu, podpredsedu a senátnych radcov.
§ 21.
(1) Hlavný vojenský súd vykonáva súdnu právomoc senátmi, ktoré sa skladajú z troch alebo piatich členov hlavného vojenského súdu.
(2) Päťčlenný senát rozhoduje o odvolaniach proti rozsudkom senátu vojenského súdu a o opravnom prostriedku na zachovanie zákona; trojčlenný senát pokračuje a rozhoduje vo všetkých ostatných prípadoch.
§ 22.
Veci, ktoré nevyžadujú sudcovské rozhodovanie alebo iné sudcovské vybavenie, vybavuje predseda vojenského súdu, a či hlavného vojenského súdu, prípadne člen súdu nimi určený.
§ 23.
Sudcovia a prísediaci sú vo výkone sudcovskej právomoci nezávislí a sú viazaní len zákonom.
§ 24.
(1) Príslušnosť vojenského súdu vzťahuje sa na všetky osoby podliehajúce vojenskej súdnej právomoci, ktoré vykonávajú službu alebo majú pobyt v jeho obvode. Neskoršie zmeny služobného pôsobišťa alebo pobytu obvineného nemajú vplyv na príslušnosť.
(2) Ak príslušnosť nemožno určiť podľa ods. l, určuje sa podľa miesta činu.
(3) Ak niet príslušnosti podľa ods. l a 2 alebo ak je sporná, je príslušným súd podľa toho vojenského prokurátora, ktorý prvý učinil opatrenie pre spáchaný trestný čin proti páchateľovi.
(4) Na uľahčenie trestného pokračovania alebo z iných dôležitých dôvodov môže súd (vojenský prokurátor) príslušný podľa ods. l postúpiť trestnú vec súdu (vojenskému prokurátorovi), príslušnému podľa miesta spáchaného činu.
§ 25.
Súdy a vojenskí prokurátori skúmajú svoju pôsobnosť a príslušnosť z úradnej povinnosti.
§ 26.
(1) Ak osoba podliehajúca vojenskej súdnej právomoci spáchala viac trestných činov, alebo ak sa zúčastnilo na tom istom trestnom čine viac osôb, podliehajúcich vojenskej súdnej právomoci, ako páchatelia, Spoluvinníci, účastníci alebo nadržovatelia, treba trestné pokračovanie vykonať a skončiť zpravidla spoločne.
(2) Príslušný na pokračovanie podľa ods. l je súd (vojenský prokurátor), ktorý ostatné súdy (vojenských prokurátorov) predišiel.
§ 27.
(1) Na zamedzenie preťahovania alebo na skrátenie väzby niektorého obvineného alebo z iného závažného dôvodu môže vojenský prokurátor a po podaní obžalobného spisu súd vylúčiť jednu alebo niekoľko súvisiacich vecí na samostatné vybavenie.
(2) Proti usneseniu o vylúčení veci podľa ods. l sa nepripúšťa sťažnosť.
§ 28.
(1) Rozpory o príslušnosť medzi vojenskými súdmi rozhoduje hlavný vojenský súd po vypočutí hlavného vojenského prokurátora. Rozpory o príslušnosť medzi vojenskými prokurátormi rozhoduje hlavný vojenský prokurátor.
(2) Rozpory o pôsobnosť s občianskymi trestnými súdmi alebo štátnymi zastupiteľstvami rozhoduje v neverejnom zasadnutí po vypočutí generálneho prokurátora hlavného vojenského prokurátora osobitný päťčlenný senát, ktorému predsedá prvý predseda Slovenského najvyššieho súdu. Dvoch členov tohto senátu ustanovuje prvý predseda Slovenského najvyššieho súdu zpomedzi radcov tohto súdu, dvoch členov ustanovuje s prípadu na prípad predseda hlavného vojenského súdu zpomedzi radcov hlavného vojenského súdu.
§ 29.
Do rozhodnutia o príslušností, prípadne pôsobnosti treba vykonať všetky naliehavé stopovacie alebo vyšetrovacie úkony, najmä tie, u ktorých môže nastať nebezpečenstvo z prieťahu.
§ 30.
(1) Hlavný vojenský súd je oprávnený na návrh vojenského prokurátora alebo súdu, prípadne obvineného, alebo 3} z úradnej moci výnimočne preniesť z dôvodu verejnej bezpečnosti, vojenskej služby alebo z iných dôležitých dôvodov niektorú trestnú vec s príslušného vojenského súdu na iný vojenský súd.
(2) Opatrenie podľa ods. l je dovolené aj pre niektoré zo sbiehajúcich sa trestných činov.
§ 31.
(1) Vojenský súd, hlavný vojenský súd. vojenský prokurátor, hlavný vojenský prokurátor ako a; iné vojenské úrady, veliteľstva a orgány činné v trestnom pokračovaní stýkajú sa priamo so všetkými občianskymi ako aj vojenskými súdmi a úradmi, ktoré majú sídlo v Slovenskej republike.
(2) Sťažnosť proti odopretiu právnej pomoci, proti prieťahom, iným oneskoreniam a nedostatkom v právnej pomoci treba podať priamo súdu alebo úradu, ktorý je priamo nadriadený o právnu pomoc požiadanému súdu alebo úradu.
(3) Výdavky právnej pomoci hradí súd alebo úrad, ktorý o ňu požiadal.
(4) Styk sa súdmi a úradmi cudzích štátov riadi sa podľa medzištátnych smlúv, prípadne zvyklostí.
DIEL IV.
Vojenský prokurátor a hlavný vojenský prokurátor,
§ 32.
(1) Obžalobcom pri vojenskom súde je vojenský prokurátor, pri hlavnom vojenskom súde hlavný vojenský prokurátor.
(2) Príslušnosť vojenského prokurátora a hlavného vojenského prokurátora riadi sa podľa príslušnosti súdu, pri ktorom sú činní.
§ 33.
(1) Vojenský prokurátor vykonáva úkony, ktoré patria do jeho pôsobnosti podľa tohto zákona, najmä koná vyšetrovanie, nariaďuje vyšetrovaciu väzbu, podáva obžalobný spis (obžalobný návrh), zastupuje obžalobu, ohlasuje a odôvodňuje opravné prostriedky a vykonáva trest.
(2) Povinnosťou vojenského prokurátora je dbať, aby sa náležité použily všetky prostriedky na zistenie pravdy,
(3) Vojenský prokurátor je povinný stíhať každý trestný čin, ktorý patrí do pôsobnosti vojenského súdu, ak sa o ňom dozvie v úradnej pôsobnosti, a zákonná prekážka nebráni zaviesť pokračovanie.
(4) Aj nepríslušný vojenský prokurátor je povinný v svojom obvode vykonať súrne úkony. O týchto úkonoch treba upovedomiť príslušného vojenského prokurátora.
§ 34.
(1) Hlavný vojenský prokurátor vykonáva úkony, ktoré patria do jeho pôsobnosti podľa tohto zákona, najmä zastupuje obžalobu pred hlavným vojenským súdom a podáva opravný prostriedok na zachovanie zákona.
(2) Ustanovenie § 33, ods. 2 vzťahuje sa aj na hlavného vojenského prokurátora.
§ 35.
Vojenský prokurátor, hlavný vojenský prokurátor a ich námestníci sú neodvislí od súdov. Ustanovujú sa zo stavovskej skupiny dôstojníkov justičnej správy,
DIEL V. Obvinený a jeho obhajovanie.
§ 36.
(1) Obvinený je ten, proti komu sa vedie trestné pokračovanie.
(2) Podaním obžalobného spisu stáva sa obvinený obžalovaným.
(3) Ak ustanovenia tohto zákona o obvinenom nie sú podľa svojej povahy obmedzené len na vyšetrovanie, vzťahujú sa aj na toho, na koho je podané pre podozrenie z trestného činu trestné oznámenie, alebo proti komu sa zaviedlo stopovanie alebo predbežné vyšetrenie.
§ 37.
Obvinený môže použiť pomoc obhajcu v každej trestnej veci v ktoromkoľvek stave trestného pokračovania.
§ 38.
Na hlavné pojednávanie a odvolacie hlavné pojednávanie treba ustanoviť pod zmätočnosťou obhajcu:
a) ak predmetom obžaloby je zločin, na ktorý zákon ustanovuje trest smrti, doživotnú trestnicu alebo trest na slobode vyše päť rokov;
b) v prípade akéhokoľvek zločinu, ak si to žiada obžalovaný alebo jeho zákonný zástupca;
c) ak obžalovaný nedovŕšil ešte 18. rok, alebo ak je hluchonemý alebo nemý nevediaci písať;
d) ak to súd z iného dôvodu uzná za potrebné.
§ 39.
(1) Ustanovenie a či zvolenie obhajcu stáva sa bezúčinným, ak bol zvolený iný obhajca, vyhovujúci zákonným požiadavkám, ktorý obhajobu prijal, a ak sa tým pokračovanie nezdrží.
(2) Za nesvojprávneho obvineného, ktory nepoužil právo zvoliť si obhajcu, môže toto právo vykonať jeho zákonný zástupca s tým istým účinkom, ako by si obvinený sám obhajcu zvolil.
§ 40.
(1) Pri doručení obžalobného spisu ako aj pri oznámení dňa odvolacieho hlavného pojednávania treba obžalovaného poučiť, že má právo zvoliť si alebo žiadať ustanovenie obhajcu.
(2) Žiadosť o ustanovenie obhajcu podľa § 38, písm. b) treba podať najneskoršie druhého dňa po poučení podľa ods. l,
(3) Pri ustanovení obhajcu treba podľa možnosti dbať na žiadosť obžalovaného, prípadne jeho zákonného zástupcu.
§ 41.
Obhajcom môže byť len justičný dôstojník v činnej službe alebo mimo činnej služby a osoba zapísaná do soznamu advokátov.
§ 42.
Obhajcom nemôže byť ustanovený:
a) poškodený, manžel (manželka) alebo snúbenec (snúbenica) poškodeného alebo vojenského prokurátora prípadne hlavného vojenského prokurátora, jeho príbuzný alebo švagor (švagriná) v priamom pokolení, jeho príbuzný v pobočnom pokolení až do bratanca (sesternice), manžel (manželka) jeho súrodenca, súrodenec jeho manžela (manželky), alebo ten, kto je, alebo bol s poškodeným alebo s vojenským prokurátorom prípadne s hlavným vojenským prokurátorom v pomere osvojenskom, pestúnskom, poručenskom alebo opatrovníckom;
b) kto vo veci pokračoval ako stopujúci alebo vyšetrujúci orgán, ako sudca, obžalobca alebo zástupca poškodeného, alebo kto vo veci niečo urobil, čo je proti záujmu obvineného;
c) kto má byť vo veci vypočutý ako svedok alebo znalec.
§ 43.
Obhajcom nemôže byť justičný dôstojník v činnej službe, ktorý má vyššiu hodnosť alebo je poradím starší ako predseda rozhodujúceho súdu. Toto obmedzenie platí aj pre iných obhajcov, ak prídu na pojednávanie vo vojenskej rovnošate,
§ 44.
Ak je predmetom obžaloby porušenie subordinácie, alebo ak sa obžalovaný odvoláva, že ho k trestnému činu vyprovokovalo protiprávne chovanie predstaveného, nemôže byť obhajcom, kto je v pomere podriadeného k tomu, proti komu bolo porušenie subordinácie spáchané, alebo proti komu výpoveď obžalovaného smeruje.
§ 45.
(1) Obhajcu ustanovuje predseda súdu z osôb, uvedených v § 41.
(2) Kto bol podľa ods. l ustanovený za obhajcu, je povinný obhajobu vo svojom bydlisku alebo v služobnom pôsobišti prevziať a môže len z dôležitých dôvodov žiadal predsedu súdu, ktorý ho ustanovil. aby bol od tejto povinnosti oslobodený.
(3) Vojenské osoby v činnej službe potrebujú na prevzatie obhajovania súhlas svojho predstaveného, ktorý ho môže odoprieť len z dôvodu nepostrádateľnosti v službe.
§ 46.
(1) Obvinený môže mať len jedného obhajcu.
(2) Pre spolu obvinených možno ustanoviť spoločného obhajcu len vtedy, ak sa ich záujmy nekrižujú.
(3) Obhajca môže v záujme obvineného pokračovať bez toho, že by na jednotlivé procesné úkony potreboval osobitné plnomocenstvo.
§ 47.
(1) Obžalovaný, ktorý je vo väzbe, môže sa po podaní obžalobného spisu stýkať so svojim obhajcom ústne i písomne bez dozoru.
(2) Obžalovaný a jeho obhajca po podaní obžalobného spisu sú oprávnení za dozoru nazerať do spisov okrem zápisníc o poradách a robiť si z nich výpisy.
§ 48.
(1) Pred podaním obžalobného spisu je obhajca oprávnený navrhovať jednotlivé stopovacie alebo vyšetrovacie úkony, spolupôsobiť pri úkonoch, pri ktorých jeho účasť je podľa tohto zákona prípustná, s obvineným sa stýkať, a to, ak je obvinený vo väzbe, len za dozoru stopujúceho alebo vyšetrujúceho orgánu, prípadne jeho zástupcu.
(2) Ak to neodporuje účelu pokračovania, možno obvinenému alebo obhajcovi i pred podaním obžalobného spisu dovoliť nazerať do všetkých spisov alebo ich častí. Obhajca má vždy právo nahliadnuť do zápisnice o vypočutí obvineného a o takom úkone, pri ktorom je prítomnosť obvineného dovolená.
§ 49.
Obhajca, ustanovený na obhajovanie pred vojenským súdom, nie je povinný obhajovať pred odvolacím súdom, ale je povinný obžalovanému pomáhať pri ohlásení a odôvodnení opravných prostriedkov.
DIEL VI. Poškodený.
§ 50.
(1) Poškodeným je ten, koho právo bolo trestným činom priamo poškodené alebo ohrozené.
(2) Poškodeným rozumie sa aj osoba, ktorú iné zákony nazývajú súkromným žalobcom.
§ 51.
Ak trestný čin možno stíhať len na návrh oprávneného, má tento právo — nakoľko zákon inak neustanovuje — upustiť od svojho návrhu na trestné stíhanie až do začatia tajnej porady vojenského súdu o rozsudku, v pokračovaní pred samosudcom až do začiatku vyhlásenia rozsudku.
§ 52.
(1) Všetky práva, ktoré podľa tohto zákona patria poškodenému, môže v jeho zastúpení vykonávať aj jeho zákonný zástupca. Ak však nesvojprávny poškodený nedovŕšil ešte 16 rokov, alebo ak poškodený je pozbavený svojprávnosti pre choromyseľnosť, slabomyseľnosť alebo hluchonemotu, môže zaňho vykonávať tieto práva len jeho zákonný zástupca.
(2) Ak poškodený umrie, vykonáva jeho práva — ak ide o trestný čin proti majetku — jeho dedič, ináč jeho manžel, príbuzný v priamom pokolení alebo súrodenec, ak iné právne predpisy nemajú odchylné ustanovenia.
(s) Poškodený a jeho zákonný zástupca môže svoje práva vykonávať i pomocou právneho zástupcu, ktorým môže byť osoba zapísaná do soznamu advokátov.
§ 53.
Poškodenému má súd po podaní obžalobného spisu dovoliť nazerať do súdnych spisov a môže mu vydať zo spisov odpisy, ak proti tomu niet závažných dôvodov. V odôvodnených prípadoch možno mu aj pred podaním obžalobného spisu dovolil nazerať do spisov a na žiadosť vydať mu odpisy z nich.
DIEL VII.
Vylúčenie a pominutie sudcov, vojenského prokurátora, hlavného vojenského prokurátora a zapisovateľov.
§ 54.
Z vybavenia trestnej veci je vylúčený a nemôže mať na ňom účasť ani ako sudca, ani ako zapisovateľ
a) poškodený a osoba, proti ktorej bol trestný čin spáchaný;
b) ten, kto je v manželskom alebo snúbeneckom pomere s vojenským prokurátorom prípadne s hlavným vojenským prokurátorom, s obvineným, s poškodeným prípadne s ich zástupcom alebo obhajcom; taktiež kto bol v manželskom pomere s týmito osobami;
c) kto je s vojenským prokurátorom prípadne s hlavným vojenským prokurátorom, s obvineným, s poškodeným prípadne s ich zástupcom alebo s obhajcom príbuzný alebo sošvagrený v priamom pokolení, alebo príbuzný v pobočnej vetve
bratanca (sesternicu) v to počítajúc; taktiež kto je súrodencom manžela alebo manželom súrodenca týchto osôb. Vylučujúci dôvod zo švagrovstva trvá aj po zániku manželstva, ktoré bolo jeho základom;
d) kto je alebo bol s vojenským prokurátorom prípadne s hlavným vojenským prokurátorom, s obvineným, s poškodeným prípadne s ich zástupcom alebo s obhajcom v pomere osvojenskom alebo pestúnskom, poručenskom alebo opatrovníckom;
e) kto vo veci spolu pôsobil ako stopujúci alebo vyšetrujúci orgán, obžalobca, oznamovateľ, obhajca, zástupca poškodeného, alebo kto spísal trestné oznámenie (§ 71);
f) kto bol vo veci vypočutý ako svedok alebo znalec, nakoľko jeho výpoveď neobsahuje len skutočnosti, o ktorých sa dozvedel úradne.
§ 55.
Z vybavenia veci vo vyššej stolici je vylúčený, kto sa na meritórnom rozhodovaní v nižšej stolici zúčastnil ako sudca.
§ 56.
(1) Sudca je povinný bezodkladne oznámiť predsedovi súdu skutočnosť, ktorá je dôvodom na jeho vylúčenie a povinný je zdržať sa v tejto vecí každého úkonu.
(2) Sudca, ktorý pochybuje o svojej nepredpojatosti vo veci, môže s udaním dôvodu žiadať predsedu súdu, aby bol pominutý.
(3) Zapisovateľ má vylučujúci dôvod oznámiť predsedovi senátu alebo samosudcovi, pri ktorom má zapisovať.
§ 57.
Urážka, osočovanie alebo utŕhanie na cti, spáchané proti súdu alebo proti niektorému jeho členovi alebo senátu pre ich úradnú činnosť, alebo trestné či disciplinárne oznámenie učinené proti nim po začatí trestného pokračovania, nemôže byť dôvodom pominutia pri vybavovaní vecí s týmito vecmi nesúvisiacich. Dôvodom pominutia nemôže byť ani to, že sa niekto odvoláva na sudcu ako na svedka,