avšak tento pri vypočutí vyhlási, že sa dozvedel o veci pri svojom úradnom pokračovaní, ktoré nie je vylučujúcim dôvodom.
§ 58.
(1) Na žiadosť obžalobcu, obvineného, poškodeného treba pominúť sudcu, zapisovateľa, proti nepredpojatosti ktorého uvádza sa závažný dôvod.
(2) Po začatí hlavného pojednávania alebo odvolacieho hlavného pojednávania môžu sa proti sudcovi alebo zapisovateľovi, ktorý na pojednávaní pôsobí, uplatňovať len vylučujúce dôvody (§§ 54, 55).
§ 59.
(1) O vylúčení alebo pominutí sudcu alebo zapisovateľa rozhoduje predseda súdu, pri ktorom títo pôsobia.
(2) O vylúčení alebo pominutí predsedu súdu, celého senátu alebo väčšiny členov vojenského súdu rozhoduje po vypočutí hlavného vojenského prokurátora hlavný vojenský súd v neverejnom zasadnutí; o vylúčení alebo pominutí predsedu alebo podpredsedu, celého senátu alebo väčšiny členov hlavného vojenského súdu rozhoduje hlavný vojenský súd v plenárnom zasadnutí.
(3) O vylúčení alebo pominutí sudcu alebo zapisovateľa treba rozhodovať po ich vypočutí bez dokazovania. Nápravu možno žiadať iba proti zamietavému rozhodnutiu, a to len v odvolaní, podanom proti rozsudku.
(4) Ak sa odoprie vylúčenie alebo pominutie, možno žiadať o vylúčenie alebo pominutie toho istého sudcu alebo zapisovateľa v tej istej veci len na základe skutočnosti, ktorá sa vyskytla po podaní predošlej žiadostí.
§ 60.
(1) Vylučujúcimi dôvodmi pre vojenského prokurátora, hlavného vojenského prokurátora a ich námestníkov sú dôvody, uvedené v § 54, písm. a), b), c), d), f).
(2) Vylúčený je aj vojenský prokurátor, hlavný vojenský prokurátor alebo ich námestník, ktorý pokračoval vo veci ako
sudca, obhajca alebo zástupca poškodeného.
(3) O zapisovateľovi vojenského prokurátora ako vyšetrujúceho orgánu platia primerane ustanovenia § 54.
§ 61.
(1) Ak sa vojenský prokurátor dozvie, že sa proti nemu vyskytuje vylučujúci dôvod, je povinný sveriť ďalšie pokračovanie svojmu námestníkovi a hlásiť to hlavnému vojenskému prokurátorovi. V obdobnom prípade postará sa o svoje zastúpenie aj hlavný vojenský prokurátor a podá o tom zprávu ministrovi národnej obrany,
(2) Námestníci vojenského prokurátora a hlavného vojenského prokurátora sú povinní proti nim sa vyskytujúci vylučujúci dôvod hlási t svojmu priamemu prednostovi, ktorý urobí opatrenie o zastúpení.
(3) Ak o svojej nepredpojatosti vo veci pochybujú vojenský prokurátor, jeho námestníci alebo námestníci hlavného vojenského prokurátora, môžu s udaním dôvodu žiadať svojho prednostu, aby boli pominutí. Hlavný vojenský prokurátor v obdobnom prípade podá zprávu ministrovi národnej obrany a požiada, aby bol pominutý.
(4) Zapisovateľ má vylučujúci dôvod oznámiť vojenskému prokurátorovi, pri ktorom má zapisovať.
§ 62.
(1) Na žiadosť poškodeného alebo obvineného treba pominúť vojenského prokurátora, hlavného vojenského prokurátora alebo ich námestníka prípadne zapisovateľa, proti ktorého nepredpojatosti sa uvádza závažný dôvod,
(2) O vylúčení alebo pominutí vojenského prokurátora, jeho námestníka prípadne ich zapisovateľa, alebo námestníka hlavného vojenského prokurátora rozhoduje s konečnou platnosťou po ich prípadnom vypočutí bez dokazovania ich priamy prednosta. O vylúčení alebo pominutí hlavného vojenského prokurátora rozhoduje minister národnej obrany.
§ 63.
(1) Sudca, vojensky prokurátor, hlavný vojenský prokurátor, ich námestníci prípadne zapisovateľ, ktorí sami žiadali svoje vylúčenie alebo pominutie, nemôžu vo veci pokračovať až do vybavenia žiadosti.
(2) Ak žiada o vylúčenie alebo pominutie iná oprávnená osoba, môžu vo veci ďalej pokračovať až do vybavenia žiadosti; ak sa však žiada o vylúčenie sudcu (§§ 54, 55), tento až do vybavenia žiadostí nemôže sa zúčastniť na vynesení rozsudku.
DIEL VIII.
Rozhodnutia v trestnom pokračovaní a ich oznámenie,
§ 64.
(1) Súd rozhoduje rozsudkom alebo usnesením, vojenský prokurátor a hlavný vojenský prokurátor vždy usnesením.
(2) Každé rozhodnutie, ktoré nie je rozsudkom, je usnesením.
(3) Rozhodnutia, ktorými sa návrh zamieta, alebo ktoré možno napadnúť opravným prostriedkom, treba odôvodniť.
§ 65.
(1) Senát vojenského súdu a hlavného vojenského súdu sa radí a hlasuje o rozhodnutí na tajnej porade.
(2) Na tajných poradách a hlasovaniach senátu vojenského súdu alebo hlavného vojenského súdu môžu sa zúčastniť len predseda senátu, hlasujúci členovia senátu a zapisovateľ. Nezachováme tohto ustanovenia je dôvodom zmätočnosti.
(3) V senáte vojenského súdu í hlavného vojenského súdu rozhoduje sa väčšinou hlasov. Hlasuje sa podľa hodnosti (poradia), a to nižší pred vyšším, prísediaci senátu vojenského súdu pred sudcami z povolania.
(4) Spôsob hlasovania sa má zachovať v tajnosti.
§ 66.
(1) Rozhodnutia oznamujú sa, ak zákon neustanovuje inak, prítomným účastníkom vyhlásením, neprítomným — doručením.
(2) O vyhlásenie rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak, možná požiadať vojenského prokurátora, vojenský alebo občiansky súd a — ak ide o vojenskú osobu v činnej službe — aj nadriadené veliteľstvo osoby, ktorej sa rozhodnutie vyhlasuje,
(3) O vyhlásení rozhodnutia napíše sa zápisnica; ak si to žiada zúčastnená osoba, vydá sa jej odpis rozhodnutia.
(4) Mužstvu v činnej službe sa rozhodnutia zpravidla vyhlasujú.
(5) Pri vyhlásení treba rozhodnutie prečítať a ak osoba, ktorej sa rozhodnutie vyhlasuje, nerozumie úradnému jazyku, aj v jazyku jej známom vysvetliť.
(6) Vojenskému prokurátorovi prípadne hlavnému vojenskému prokurátorovi oznamuje súd rozhodnutia zpravidla zaslaním pôvodiny. Na jeho žiadosť vydá sa mu aj overený odpis rozhodnutia.
§ 67.
(1) Vojenským osobám v činnej službe treba doručiť rozhodnutia prostredníctvom priamo nadriadených veliteľstiev.
(2) Iným osobám, podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, treba doručovať alebo priamo vojenskými úradmi alebo prostredníctvom úradov a orgánov, ktoré doručujú rozhodnutia občianskych trestných súdov.
(3) Osobám neuvedeným v ods. l a 2 doručuje sa prostredníctvom úradov alebo orgánov, ktoré doručujú rozhodnutia občianskych trestných súdov.
(4) Občianske úrady a orgány doručujú podľa svojich predpisov o doručovaní.
(5) Pre doručovanie v cudzine platia medzištátne zmluvy, prípadne zvyklosti.
DIEL IX. Lehoty.
§ 68.
(1) Lehoty stanovené zákonom možno predĺžiť len v prípadoch zákonom určených.
(2) Lehota sa počíta dňom, ktorý nasleduje po dni, v ktorý sa stala skutočnosť, rozhodujúca pre beh lehoty.
(3) Čas dopravy poštou sa do lehoty nezapočíta.
(4) Ak sa lehota končí v nedeľu, v štátom uznaný sviatok alebo pamätný deň, nezapočíta sa tento deň do lehoty,
DIEL X. Stopovanie a vyšetrovanie.
§ 69.
(1) Kto sa dozvie o trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti vojenských súdov a ktorý sa nestíha len na návrh, je oprávnený trestný čin oznámiť.
(2) Vojenské osoby v činnej službe podávajú oznámenia o trestných činoch zpravidla služobnou cestou. O podávaní oznámení inými osobami platia ustanovenia občianskeho trestného poriadku, avšak prijať oznámenie sú povinné tiež veliteľstva podozrivému nadriadené, každé miestne veliteľstvo, každý vojenský prokurátor a každý vojenský súd.
(3) O ústnom oznámení sa zpravidla spíše zápisnica.
§ 70.
Pri trestných činoch, ktoré sa stíhajú len na návrh, platia na podanie návrhu obdobne ustanovenia § 69, ods. 2 a 3, nakoľko osobitné zákony neustanovujú inak,
§ 71.
(1) Ak sa nadriadené veliteľstvo dozvie o trestnom čine podriadeného, ktorý sa stíha vojenským súdom, má sa hneď postarať, aby sa skutkový stav stopovaním objasnil, aby sa zaistily dôkazy a páchateľ; po týchto úkonoch má spísať a vojenskému prokurátorovi predložiť trestné oznámenie, ktoré obsahuje zistený skutkový stav, dôvody podozrenia a dôkazy.
(2) Povinnosti podľa ods. l má aj miestne veliteľstvo pobytu podozrivého alebo miestu činu najbližšie, ktoré sa dozvedelo o takomto trestnom čine, ak veliteľstvo podozrivému nadriadené pre odľahlosť miesta nemôže včas zakročiť, alebo ak podozrivý nie je podriadený nijakému vojenskému veliteľstvu.
(3) V ostatných prípadoch sa zašle trestné oznámenie (§ 69) hneď vojenskému prokurátorovi.
(4) Veliteľstva a vojenské súdy ako aj nepríslušný vojenský prokurátor majú aj po predložení trestného oznámenia až do rozhodnutia príslušného vojenského prokurátora konať neodkladné úkony a robiť opatrenia, ktoré sú potrebné na objasnenie veci, alebo ktoré majú za cieľ zaistiť stopy trestného činu a dôkazy, prípadne zabrániť útek podozrivému. Tieto opatrenia a ich výsledok treba hlásiť príslušnému vojenskému prokurátorovi.
§ 72.
(1) Ak je pri stopovaní uvedenom v § 71 potrebné prísažne vypočuť svedka alebo znalca, alebo vykonať ohliadku, pitvu mŕtvoly, zabavenie, osobnú alebo domovú prehliadku, nadriadené veliteľstvo alebo miestne veliteľstvo má o to požiadať najbližšieho vojenského prokurátora a ak ho nemožno včas dostihnúť, najbližší okresný súd,
(2) V neodkladnom prípade ohliadku, zabavenie, osobnú alebo domovú prehliadku má vykonať nadriadené veliteľstvo alebo miestne veliteľstvo, prípadne o výkon požiadané veliteľstvo, ktoré je bližšie miestu, kde sa má úkon vykonať. Bezpečnostné úrady a orgány možno tiež požiadať o takéto súrne úkony.
(3) Veliteľstva, úrady a orgány uvedené v ods. 2 nesmú prísažne vypočuť svedka alebo znalca, vykonať pitvu mŕtvoly ani zabaviť zásielky za dopravy (§ 184).
(4) Veliteľstva a miestne veliteľstva majú pri ohliadke, zabavení a pri osobnej a domovej prehliadke, nakoľko je to možné, dbať na podstatné formality, predpísané v tomto zákone pre úkony tohto druhu a ak to vyžaduje presné zistenie dôležitých okolností, majú spísať o týchto úkonoch zápisnicu. Zprávu o týchto úkonoch a zápisnice treba hneď poslať vojenskému prokurátorovi s odôvodnením neodkladnej potreby vykonaného úkonu. Vojenský prokurátor preskúma zprávu a zápisnice,
podľa potreby opakuje už vykonaný úkon alebo ho doplní a rozhodne, či zabavenie ponecháva v platnosti, alebo či ho zrušuje.
§ 73.
(1) Vojenské súdy, vojenskí prokurátori a veliteľstva môžu nariadiť, i vykonať zabavenie, domovú alebo osobnú prehliadku len vo vojenských alebo vojskom obsadených objektoch; mimo týchto však len proti osobám, podliehajúcim vojenskej súdnej právomocí. Ustanovenie § 183, ods. 2 môže použiť len vojenský prokurátor alebo súd. Ak osoby, podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci, odoprú vydať predmet, ktorý sa má zabaviť, oznámi to pokračujúce veliteľstvo ich nadriadenému veliteľstvu cieľom donútenia a disciplinárneho potrestania.
(2) Na svedkov a znalcov môže použiť ustanovenia §§ 130 a 131 prípadne § 159 len vojenský prokurátor alebo súd. O predstavenie svedkov a znalcov, podriadených vojenskej disciplinárnej právomoci, ktorí sa na predvolanie pred vojenské veliteľstvo nedostavia, treba požiadať ich nadriadené veliteľstvo. Ak takýto svedok alebo znalec pred pokračujúcim veliteľstvom odoprie výpoveď, pripadne podanie posudku, alebo ak sa dopustí neprístojnosti za svedeckého výsluchu alebo za znaleckej funkcie vo veci, má ho veliteľstvo oznámiť na disciplinárne potrestanie prípadne donútenie nadriadenému veliteľstvu svedka alebo znalca.
§ 74.
(1) Ak sa občiansky súd, občiansky úrad alebo orgán dozvie o trestnom čine, ktorý sa stíha vojenským súdom bez návrhu oprávneného, má to oznámiť veliteľstvu, ktorému je podozrivý podriadený, alebo najbližšiemu miestnemu veliteľstvu, alebo najbližšiemu vojenskému prokurátorovi. Má vykonať aj neodkladné úkony, patriace do jeho pôsobnosti, potrebné na objasnenie veci, na zaistenie dôkazov alebo podozrivého.
(2) Občianske súdy, bezpečnostné úrady a orgány majú požiadaniam podľa § 72 vyhovieť bez ohľadu na to, či sa úradný úkon má vykonať proti osobe, podliehajúcej trestnej súdnej právomoci občianskej alebo vojenskej, ak tento úkon patrí inak do ich pôsobnosti a ak je podľa zákonných ustanovení pre ne platných prípustný.
(3) Občianske súdy majú na požiadanie vypočuť svedkov aj prísažne.
(4) Ak sú ohliadka, zabavenie, osobná alebo domová prehliadka neodkladné a ak vojenský prokurátor, vojenské veliteľstvo prípadne vojenský orgán, oprávnený vykonať tieto úkony, nemôže včas zakročiť, majú občianske súdy, bezpečnostné úrady a orgány aj bez požiadania vykonať tieto úkony a to i proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, nakoľko tieto úkony patria inak do ich pôsobnosti a podľa zákonných ustanovení pre ne platných sú prípustné.
(5) Pri úkonoch, uvedených v ods. l až 4, pokračujú občianske súdy, občianske úrady a orgány podľa svojich predpisov.
(6) O výkon úradných úkonov, na ktoré sú vojenskí prokurátori, vojenské veliteľstva alebo orgány oprávnení, možno občianske súdy, úrady a orgány požiadať len, ak v mieste, kde sa má úradný úkon vykonať, alebo v jeho blízkosti niet vojenského prokurátora alebo vojenského veliteľstva, prípadne vojenského orgánu oprávneného na taký úkon.
(7) Ak hrozí nebezpečenstvo z prieťahu a nemožno sa včas dovolať bezpečnostného orgánu, môžu vojenské stráže a eskorty, stíhajúce uprchlé osoby, ktoré boly zatknuté alebo zadržané a im sverené, vykonať domovú prehliadku, aby ich chytily.
§ 75.
(1) Trestné činy, ktorých páchateľ je síce neznámy, avšak akiste podlieha vojenskej súdnej právomoci, taktiež trestné činy, ktoré spáchal v budove vojenskej alebo vojskom obsadenej neznámy páchateľ, ktorý akiste nepodlieha trestnej súdnej právomoci občianskej, zisťuje veliteľstvo, ktorému je z činu podozrivá osoba podriadená, alebo do obvodu ktorého budova
alebo miesto patrí, ako aj vojenský prokurátor príslušný podľa miesta činu.
(2) Pri zisťovaní podľa ods. l prislúchajú vojenskému prokurátorovi rovnaké práva ako pri vyšetrovaní. Pritom obdobne platia ustanovenia dielu XXVIII.
§ 76.
(l) Ak vzniklo podozrenie, že vojenská osoba v činnej službe umrela neprirodzenou smrťou, alebo ak sa nájde mŕtvola neznámej vojenskej osoby, majú to oznámiť bezpečnostné úrady a orgány, zachovajúc ostatné ustanovenia pre ne platné, najbližšiemu vojenskému prokurátorovi alebo miestnemu veliteľstvu,
(2) Ak vzniklo podozrenie, že občianska osoba umrela neprirodzenou smrťou, majú to bezpečnostné úrady a orgány oznámiť aj najbližšiemu vojenskému prokurátorovi alebo miestnemu veliteľstvu:
a) ak smrť spôsobila trestným činom osoba akiste podliehajúca vojenskej súdnej právomoci,
b) ak možno predpokladať, že taká osoba má účasť na trestnom čine, ktorým bola smrť spôsobená.
§ 77.
(1) Pitvu a ohliadku mŕtvoly vykoná vojenský prokurátor:
a) ak je zrejmé, že trestný čin, ktorým bola smrť spôsobená, spáchala osoba, podliehajúca vojenskej súdnej právomoci,
b) ak ide o mŕtvolu vojenskej osoby v činnej službe alebo o mŕtvolu neznámej vojenskej osoby.
(2) Ak vznikne podozrenie, že v prípadoch uvedených v ods. l má účasť na trestnom čine, ktorým bola smrť spôsobená, aj osoba podliehajúca občianskej trestnej súdnej právomoci, má dať vojenský prokurátor príležitosť — nakoľko je to možné — najbližšiemu občianskemu súdu, aby sa mohol na ohliadke a pitve mŕtvoly zúčastniť.
(3) Ak vykoná ohliadku a pitvu mŕtvoly občiansky súd alebo úrad a je podozrenie, že na trestnom čine, ktorým bola smrť spôsobená, má účasť osoba podliehajúca vojenskej súdnej právomoci, má tento súd alebo úrad — nakoľko je to možné — dať príležitosť najbližšiemu vojenskému prokurátorovi, aby sa mohol zúčastniť na týchto úkonoch.
§ 78.
(1) Ak sa vojenský prokurátor dozvie, že osoba podliehajúca vojenskej súdnej právomoci je podozrivá z trestného činu, ktorý sa nestíha len na návrh, alebo ak pri trestných činoch, ktoré sa stíhajú len na návrh, dostane takýto v zákonnej lehote podaný návrh, nariadi vyšetrovanie.
(2) V usnesení o nariadení vyšetrovania treba uviesť osobu, proti ktorej, a čin, pre ktorý sa vyšetrovanie zavádza.
(3) Proti usneseniu o nariadení vyšetrovania sa sťažnosť nepripúšťa.
(4) Účelom vyšetrovania je zistiť a objasniť okolnosti, potrebné na posúdenie otázky, či sa má podať obžalobný spis alebo nie.
§ 79.
Obžalobný spis možno podať aj bez vyšetrovania, ak sa dosiahol účel uvedený v § 78, ods. 4 už stopovaním.
§ 80.
(1) Ak vojenský prokurátor má pochybnosti, či má zaviesť vo veci vyšetrenie, alebo ak je páchateľ trestného činu neznámy, môže vykonať predbežné vyšetrenie a svoje rozhodnutie urobiť závislým na jeho výsledku.
(2) Pri predbežnom vyšetrení má vojenský prokurátor tie isté práva ako pri vyšetrovaní.
§ 81.
(1) Ak vojenský prokurátor nemá dostatočný dôvod pre trestné stíhanie, odoprie stíhanie usnesením, ktoré má odôvodniť. O tomto usnesení treba upovedomiť podozrivého, nakoľko už bol vypočutý, a poškodeného.
(2) Poškodený môže proti tomuto usneseniu podať sťažnosť, a to — ak nebol upovedomený o usnesení — do 20 dní od jeho vynesenia. V sťažnosti treba uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré odôvodňujú trestné stíhanie.
§ 82.
(1) Ak vojenský prokurátor zistí, že trestnú vec možno vybaviť disciplinárne (§ 2), alebo že oznámený čin je iba disciplinárnym priestupkom, postúpi trestné oznámenie príslušnému nadriadenému veliteľovi páchateľa, aby vec vo vlastnej pôsobnosti vybavil. V oboch prípadoch treba poškodeného o tomto rozhodnutí upovedomiť,
(2) Poškodenému treba na jeho žiadosť oznámiť výsledok disciplinárneho pokračovania.
(3) Ak vec bola podľa § 2 vybavená disciplinárne a zákonné podmienky pre takéto vybavenie boly splnené, súdne stíhanie obvineného pre ten istý trestný čin je vylúčené,
§ 83.
(1) Ak vojenský prokurátor pred podaním obžalobného spisu zistí, že vec nepatrí do jeho pôsobnosti alebo príslušnosti, postúpi ju hneď veliteľstvu, úradu alebo súdu, do ktorého pôsobností a príslušnosti patrí.
(2) O postúpení trestnej veci treba upovedomiť obvineného, ak už bol vypočutý, a poškodeného.
(3) Proti usneseniu vojenského prokurátora o postúpení veci sa nepripúšťa sťažnosť.
(4) Vyšetrovacie a stopovacie úkony prokurátorov nie sú pre nepríslušnosť neplatné, ale príslušný vojenský prokurátor môže ich zopakovať alebo doplniť.
§ 84.
(1) Vyšetrovanie vykonáva vojenský prokurátor, a to zpravidla osobne, podľa potreby aj mimo svojho sídla.
(2) Vojenský prokurátor je oprávnený v záujme vyšetrovania požadovať od vojenských veliteľstiev, ako aj od každého
verejného úradu a orgánu vysvetlenia a zprávy. Môže požiadať aj bezpečnostné úrady a orgány i vojenské veliteľstva o vykonanie stopovania alebo niektorých vyšetrovacích úkonov.
(3) Veliteľstva majú pri takýchto úkonoch — nakoľko je to možné — zachovávať formality, predpísané týmto zákonom pre takéto úkony.
(4) Pre stopovanie alebo jednotlivé vyšetrovacie úkony, ktoré vykonávajú na požiadanie bezpečnostné úrady alebo orgány, sú smerodajné ustanovenia občianskeho trestného poriadku.
§ 85.
(1) O jednotlivé vyšetrovacie úkony môže vojenský prokurátor požiadať aj iného vojenského prokurátora, prípadne okresný súd najbližší miestu, v ktorom sa má úkon vykonať, ak v mieste, kde sa má úkon vykonať alebo v jeho blízkostí niet vojenského prokurátora.
(2) Okresný súd pokračuje podľa príslušných ustanovení občianskeho trestného poriadku.
§ 86.
Vojenský prokurátor môže byť prítomný aj pri spojovacom alebo vyšetrovacom úkone, ktorý sám nevykonáva.
§ 87.
(1) Vojenský prokurátor je z úradu povinný učiniť všetky opatrenia, aby sa zistil pravý skutkový stav a aby sa zaopatrily potrebné dôkazy.
(2) Stopovacie úkony majú sa opakovať len, ak sú neúplné, alebo ak sa majú odstrániť pochybnosti alebo nejasnosti.
(3) Ak trestný čin zanechal po sebe stopy, ktoré sa ešte nezistily hodnoverne, vojenský prokurátor zistí ich bez odkladu ohliadkou alebo iným vhodným spôsobom, urobí súrne opatrenia, aby bol chytený obvinený, ktorý je na úteku, taktiež aby sa zaopatrily a do úschovy vzaly predmety, ktoré sú dôkazom trestného činu alebo z neho pochádzajú, vypočuje obvineného, poškodeného, svedkov a znalcov, vykoná ohliadku, nariadi zabavenie, osobnú alebo
domovú prehliadku, prípadne urobí iné potrebné opatrenia.
(4) Vyšetrovacie úkony sa vykonajú podľa ustanovení tohto dielu, ako aj podľa príslušných ustanovení dielov XI. až XVI.
§ 88.
Vojenský prokurátor je povinný rozšíriť vyšetrovanie tiež na iný čin prípadne proti inej osobe, ak sa to za vyšetrovania ukáže potrebným.
§ 89.
Obvinený má právo za stopovania a vyšetrovania navrhovať vykonanie alebo doplnenie jednotlivých stopovacích alebo vyšetrovacích úkonov.
§ 90.
(1) Poškodený a obhajca za stopovania alebo vyšetrovania nemôžu byt zpravidla prítomní pri vypočutí obvineného a svedkov, a obvinený pri vypočutí svedkov.
(2) Poškodeného, obvineného i obhajcu treba — vyjmúc naliehavý prípad — včas upovedomiť o vypočutí svedka, ktorý sa akiste nebude môcť na hlavné pojednávanie dostaviť. V tomto prípade môžu robiť návrhy, môžu svedkom — po odpovediach na otázky stopujúceho alebo vyšetrujúceho orgánu — klásť otázky a robiť poznámky na odpovede. Ak sa nedostavia, nie je to prekážkou výsluchu. Obvineného netreba pripustiť k výsluchu svedka, ak je obava, že by jeho prítomnosť vplývala na pravdomluvnosť svedka,
§ 91.
(1) Ohliadku a vypočutie znalcov treba vykonať — nakoľko je to možné — za prítomnosti poškodeného, obvineného a obhajcu. Preto ich treba okrem neodkladných prípadov vždy včas upovedomiť o čase a mieste týchto úkonov. Ak ide o výsluch znalcov, treba im oznámiť ich mená. Ak sa poškodený, obvinený a obhajca k týmto úkonom nedostavia, nie je to prekážkou pokračovania.
(2) Poškodený, obvinený a obhajca majú právo pri úkonoch uvedených v ods. l
robiť návrhy, taktiež môžu znalcom — po odpovediach na otázky stopujúceho alebo vyšetrujúceho orgánu — dávať otázky a robiť poznámky na odpovede.
§ 92.
(1) Ak úkony uvedené v §§ 90 a 91 nevykonáva vojenský prokurátor sám, treba ho o čase a mieste týchto úkonov — vyjmúc naliehavý prípad — včas upovedomiť. Ak ide o výsluch znalcov, treba mu oznámiť ich mená. Ak sa vojenský prokurátor k týmto úkonom nedostaví, nie je to prekážkou pokračovania.
(2) Vojenský prokurátor môže v prípadoch uvedených v ods. l robiť návrhy, — po odpovediach na otázky stopujúceho alebo vyšetrujúceho orgánu — dávať svedkom, znalcom a obvinenému otázky a robiť poznámky na odpovede.
§ 93.
(1) Poškodený, obvinený, obhajca a vojenský prokurátor môžu sa v prípadoch §§ 90 a 91 dostaviť k úkonom uvedeným v týchto ustanoveniach, hoci neboli o nich upovedomení a majú tie isté práva, ako keby boli upovedomení.
(2) Obvinený, ktorý je v činnej vojenskej službe, alebo ktorý nie je na slobode, má právo byt prítomný pri úkonoch uvedených v §§ 90 a 91 len, ak sa konajú v mieste, kde sa služobne zdržuje, alebo kde je uväznený.
§ 94.
(1) Veliteľstva, súdy, úrady a orgány, ktoré vykonávajú stopovacie alebo vyšetrovacie úkony, sú oprávnené nariadiť, aby osoby, ktoré sú na mieste úkonu, sa odtiaľ vzdialily, alebo aby tam ostaly až do skončenia úkonu.
(2) Osoby, podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci, ktoré pri stopovacích alebo vyšetrovacích úkonoch, vykonávaných veliteľstvom, neposlúchnu tieto rozkazy, alebo sa previnia hrubým, povinnú úctu porušujúcim alebo urážajúcim chovaním, má ich nadriadené veliteľstvo disciplinárne potrestať. Ak veliteľstvo, vykonávajúce tieto úkony, nie je na disciplinárne zakročenie samo povolané, má urobiť oznámenie cieľom disciplinárneho potrestania vinníka príslušnému veliteľstvu.
(3) Ak previnenia uvedené v ods. 2 boly spáchané v pokračovaní pred vojenským prokurátorom alebo pred vojenským súdom, vojenský prokurátor prípadne súd:
a) osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci môže oznámiť na disciplinárne potrestanie ich nadriadenému veliteľstvu, alebo ich môže sám potrestať peňažným trestom do Ks 500, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na väzenie do päť dní;
b) ostatné osoby môže potrestať peňažným trestom do Ks 500, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na väzenie do päť dní. O výkon tohto trestu treba požiadať okresný súd príslušný podľa bydliska prípadne pobytu potrestanej osoby.
(4) Proti obvinenému, ktorý je vo väzbe, môže uložiť v prípadoch uvedených v ods. 2 vojenský prokurátor alebo súd zostrenie väzby podľa platných ustanovení.
(5) Ustanovenia ods. 2 a 3 neplatia na obhajcu a právneho zástupcu poškodeného. Tieto osoby možno v prípadoch uvedených v ods. 2 s miesta úkonu odstrániť a ich previnenia oznámiť príslušnej vojenskej alebo občianskej vrchnosti na disciplinárne stíhanie. Vojenský prokurátor prípadne súd môže ich v takýchto prípadoch aj sám potrestať peňažnou pokutou do Ks 1000. Ak sa pokuta uložila obhajcovi alebo právnemu zástupcovi, nepodliehajúcemu vojenskej disciplinárnej právomocí, treba o vymáhanie pokuty požiadať okresný súd príslušný podľa bydliska prípadne pobytu pokutovaného.
(6) Dôstojníci mimo činnej služby podliehajú pre previnenia podľa ods. 2, spáchané v služobnej rovnošate, vojenskej disciplinárnej právomoci.
(7) Ak previnenia podľa tohto paragrafu sú aj súdne trestné činy, treba ich oznámiť na trestné stíhanie.