§ 95.
(1) O každom vyšetrovacom úkone treba hneď spísať zápisnicu.
(2) Pri každom vyšetrovacom úkone má byť prítomný okrem vyšetrujúceho orgánu aj zapisovateľ,
(3) V zápisnici treba uviesť miesto a čas úkonu, mená zúčastnených osôb, a musí byť z nej zjavné, že sa splnily podstatné formality pokračovania. Obsah podstatných údajov treba zapísať doslovne.
(4) Zápisnicu treba zúčastneným osobám, nakoľko sa ich týka, prečítať alebo na prečítanie predložiť a ak je to potrebné aj pretlmočiť.
(5) Zápisnicu podpíšu vypočuté osoby, ako aj osoby, ktoré sa pri úkone zúčastnily, vyšetrujúci orgán, zapisovateľ a prípadne tlmočník. Ak vypočuté alebo zúčastnené osoby nevedia písať, opatria zápisnicu znakom ruky. V tomto prípade dopíše meno dotyčnej osoby zapisovateľ a poznamená, že sa tak stalo. Ak chýba podpis alebo znak ruky niektorej osoby, treba uviesť dôvod.
(5) V zápisnici sa nesmie nič škrabaním pozmeniť. Ak treba jednotlivé slová prečiarknuť, má sa to stať tak, aby zostaly čitateľné a na konci zápisnice treba uviesť, ktoré slová boly prečiarknuté, prípadne vpísané. Potrebné doplnky treba uviesť na konci zápisnice.
§ 96.
Vyšetrovanie má vojenský prokurátor skončiť, ak údaje sú dostatočné aby obžalobný spis podal, alebo aby vec postúpil.
§ 97.
(1) Ak obvinený po spáchaní trestného činu upadol do duševnej choroby, ktorá síce vylučuje pričítateľnosť, ale je vyliečiteľná, má vojenský prokurátor po skončení vyšetrovania suspendovať pokračovanie do uzdravenia obvineného.
(2) O suspendovaní pokračovania treba upovedomiť obvineného, ak bol vypočutý, a poškodeného.
(3) Proti usneseniu o suspendovaní pokračovania podľa ods. l sa nepripúšťa sťažnosť.
§ 98.
Vyšetrovanie má vojenský prokurátor zastaviť
a) ak čin, ktorý bol predmetom vyšetrovania, nie je trestným činom,
b) ak pri trestných činoch, ktoré sa stíhajú len na návrh, oprávnený takýto návrh v zákonnej lehote nepodal, alebo odvolal návrh, ktorý podľa zákona možno odvolať,
c) ak o čine bol už skôr vynesený právoplatný rozsudok alebo zastavujúce usnesenie a nie sú dané podmienky, uvedené v ustanoveniach dielu XXII.,
d) ak je tu iný dôvod, ktorý vylučuje zavedenie trestného pokračovania, alebo ktorý vylučuje pričítateľnosť alebo trestateľnosť,
e) ak nemožno očakávať výsledok od ďalšieho pokračovania pre nedostatok dôkazov alebo pre mimoriadne ťažkosti, s ktorými by sa mohly dôkazné prostriedky obstarať.
§ 99.
(1) O zastavení vyšetrovania treba upovedomiť obvineného, ak bol vypočutý, a poškodeného.
(2) Poškodený môže podať proti usneseniu o zastavení vyšetrovania sťažnosť, a to ak nebol upovedomený o usnesení, do 30 dní od jeho vynesenia. V sťažnosti treba uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré odôvodňujú trestné stíhanie.
DIEL XI. Výsluch obvineného.
§ 100.
(1) Obvineného, ktorý je vojenskou osobou v činnej službe, treba predvolať na výsluch prostredníctvom nadriadeného veliteľstva.
(2) Zatknutého obvineného treba na výsluch predviesť,
(3) Iných obvinených treba zpravidla predvolať na výsluch predvolacím listom.
§ 101.
(1) Predvolací list musí obsahovať: názov predvolávajúceho úradu, meno predvolaného, miesto kam, deň a hodinu kedy sa predvolaný má dostaviť, upozornenie, že bude vypočúvaný ako obvinený a že bude predvedený, ak nepríde. Na predvolacom liste má byť úradná pečiatka a podpis predvolávajúceho orgánu.
(2) Ak osoba, ktorú treba vypočuť, je zamestnaná vo verejnom úrade alebo službe alebo v takom súkromnom podniku, kde má byť vo verejnom záujme zastúpená inou osobou, treba súčasne s predvolaním upovedomiť jej priameho predstaveného.
§ 102.
(1) Predvedenie obvinených, predvolaných podľa § 100, ods. 3, môže nariadiť vyšetrujúci orgán, ak sa obvinený na riadne predvolanie nedostavil a sa neospravedlnil, alebo aj bez predchádzajúceho predvolania, ak sú tu dôvody, odôvodňujúce predbežné zatknutie (§ 114). Rozkaz na predvedenie má byť písomný a treba v ňom presne označiť obvineného, uviesť čin za vínu mu kladený a dôvod predvedenia. O predvedenie obvineného treba požiadať zpravidla bezpečnostné úrady alebo orgány.
(2) Vyšetrujúci orgán má predvedenú osobu hneď vypočuť. Ak je to nemožné, môže ju ponechať vo väzbe až do jej vypočutia, ale nie dlhšie ako 24 hodín.
§ 103.
(1) Pri výsluchu obvineného môžu byť prítomné len osoby podľa zákona na to oprávnené.
(2) Ak obvinený má putá, treba mu ich pred výsluchom sňať, ak to nie je okoliu nebezpečné.
§ 104.
(1) Pred výsluchom treba obvineného napomenúť, aby na otázky odpovedal určite, zreteľne a pravdivé.
(2) Po napomenutí podľa ods. l treba obvineného vypočuť o jeho osobných údajoch. Najmä treba zistiť: jeho meno a priezvisko, prípadné prímenie, deň, mesiac a rok narodenia, rodisko, štátne občianstvo, náboženstvo, rodinný stav, meno a priezvisko rodičov, meno, priezvisko a bydlisko (pobyt) zákonného zástupcu, školské vzdelanie, národnosť, odvodný ročník, vojenskú hodnosť, vojenský útvar, ktorému
patrí, verejné hodnosti (tituly) a akademické hodnosti, občianske, povolanie alebo zamestnanie, bydlisko alebo miesto pobytu, počet členov rodiny, ktoré živí, majetkové pomery a skoršie tresty.
(3) Ak vzniknú pochybnosti o správností odpovede obvineného o jeho osobných údajoch, alebo ak je to potrebné z iných dôvodov, treba osobné údaje obvineného inak zistiť.
(4) Pri obvinených, ktorí patria do vojenského sväzku, treba k spisom vždy pripojiť aj ich vojenské osobné doklady a treba sa ich opýtať aj na spôsob ich vstupu do vojenského sväzku, ako aj na to, či vykonali vojenskú prísahu.
§ 105.
(1) Po vypočutí obvineného o osobných údajoch treba mu všeobecne naznačiť trestný čin z ktorého je obviňovaný, a treba ho vyzvať, aby súvislé a vyčerpávajúcim spôsobom vypovedal o skutočnostiach, ktoré sú predmetom obvinenia.
(2) Ďalšími otázkami treba sledovať len doplnenie výpovede, vysvetlenie nejasností a rozporov. Tieto otázky treba dávať tak, aby sa obvinený dozvedel o všetkých usvedčujúcich okolnostiach, nakoľko mu ich možno oznámiť bez nebezpečenstva, že sa pokračovanie tým zmarí a tak, aby mal príležitosť ich vyvrátiť a ospravedlniť sa. Usvedčujúce okolností, ktoré obvinenému nebolo možno hneď oznámiť pre nebezpečenstvo zmarenia účelu pokračovania, treba mu oznámiť, len čo toto nebezpečenstvo prestalo, ale v každom prípade pred skončením vyšetrovania.
(3) Skutočnosti a dôkazy, ktoré obvinený uvádza na svoju nevinu alebo na miernejšie posudzovanie trestného činu, treba zistiť, prípadne vykonať, ak ich zrejme neuvádza len preto, aby pokračovanie preťahoval.
§ 106.
(1) Výsluch sa má konať spôsobom slúžnym a kľudným, zpravidla ústne.
(2) Otázky treba dávať zpravidla len k vecí a podľa časového postupu skutočností priamo tak, aby jedna z druhej vyplývala podľa príčinnej súvislosti.
(3) Otázky o okolnostiach, ktoré sa majú zistiť odpoveďou obvineného, alebo ktorými sa mu podľa mena alebo podľa iných náznakov označujú páchatelia, spoluvinníci, účastníci alebo nadržovatelia, ktorí majú byť ešte iba zistení, je dovolené dať len, ak sa nepodarilo získať od obvineného vyjadrenie iným spôsobom. V takomto prípade treba otázky doslovne zapísať do zápisnice.
(4) Pri spletitých veciach možno obvinenému povoliť, aby pred odpoveďou na otázku nazrel do písomných poznámok.
(5) Obvineného neslobodno nútiť, aby na otázky odpovedal.
(6) Neslobodno dávať otázky neurčité, nejasné, dvojsmyselné, úskočné, ako aj otázky, v ktorých je už pokyn na obsah odpovede, alebo v ktorých sa skutočnosť obvineným nepriznaná berie za priznanú alebo nedokázaná za dokázanú.
(7) Nie je dovolené obvinenému alebo inému poskytovať dary, iné výhody, niečo sľubovať, predstierať, vyhrožovať, ani použiť iné donucovacie prostriedky, aby obvinený vypovedal alebo sa priznal.
§ 107.
(1) Predmety, ktoré sa vzťahujú na trestný čin alebo obvineného usvedčujú, treba mu predložiť na rozpoznanie až vtedy, ak už bol vyzvaný, aby ich opísal; ak mu ich nemožno predložiť, treba ho k ním priviesť, aby ich rozpoznal.
(2) Ak vznikne pochybnosť o pravosti písma obvineného, možno mu uložiť, aby napísal niekoľko slov alebo viet na rozpoznanie písma, pričom nie je dovolené použiť donucovacie prostriedky.
§ 108.
Ak sa obvinený po naznačení obvinenia osvedčí, že je nevinný, ale nechce sa vyjadriť obšírnejšie, nemajú sa mu dávať ďalšie otázky. V tomto prípade, ako aj vtedy, ak sa obvinený zdráha vypovedať vôbec alebo len na určité otázky, alebo ak sa robí hluchým, nemým, choromyseľným alebo slabomyseľným a ak vypočúvajúci orgán nadobudne presvedčenie, že sa obvinený pretvaruje, má ho upozorniť, že sa tým nevyhne trestnému pokračovaniu a poškodzuje len svoju obhajobu.
§ 109.
Ak sa výpovede obvineného odchyľujú od skorších výpovedí, najmä ak obvinený odvolá svoje doznanie, treba sa ho opýtať na príčinu týchto rozporov.
§ 110.
(1) Ak sa výpoveď obvineného v podstatných veciach odchyľuje od údajov svedka, spolupáchateľa, spoluvinníka, účastníka alebo nadržovateľa, možno tieto osoby s obvineným konfrontovať už za vyšetrovania ale len, ak sa rozpor inak vysvetliť nemôže, alebo ak je obava, že konfrontácia na hlavnom pojednávaní nebude možná.
(2) Žiadosti obvineného, aby bol konfrontovaný so spolupáchateľom, spoluvínníkom, účastníkom alebo nadržovateľom prípadne so svedkom už za vyšetrovania, treba vyhovieť, ak to nie je spojené s ťažkosťami alebo prieťahom pokračovania.
(3) Viac ako dve osoby súčasne a viac ako o jednej okolnosti naraz nemožno konfrontovať.
§ 111.
Ak obvinený pri výsluchu vypovedá o takých trestných činoch, pre ktoré ešte nebolo vyšetrovanie zavedené, alebo sa prizná k takýmto trestným činom, treba o tom upovedomiť vojenského prokurátora, nakoľko tento nekoná výsluch sám.
DIEL XII.
Predbežné zatknutie a vyšetrovacia väzba.
§ 112.
Nadriadený veliteľ rozhoduje, či obvineného pre zavedenie trestného pokračovania treba predbežne pozbaviť služby.
§ 113.
Ak je obvinený v činnej vojenskej službe, môže nadriadený veliteľ na návrh vojenského prokurátora alebo súdu nariadiť, aby sa až do ukončenia trestného pokračovania zdržoval v sídle súdu.
§ 114.
(1) Kto je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest smrti, doživotnú stratu slobody alebo trest na slobode vyše 10 rokov, má byť predbežne zatknutý.
(2) Proti tomu, kto je dôvodne podozrivý, že spáchal iný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest na slobode, možno predbežné zatknutie nariadiť len
a) ak bol pristihnutý pri spáchaní trestného činu a nie je možné jeho totožnosť hneď zistiť;
b) ak utiekol alebo robil prípravy na útek, ak sa skrýval, aby sa vyhol trestnému pokračovaniu a neskoršie sa dobrovoľne neprihlásil; taktiež ak pre výšku trestu alebo z iných vážnych dôvodov možno sa obávať jeho úteku;
c) ak sa snažil pôsobiť na svedkov, znalcov alebo spoluobvinených, aby zabránil alebo prekážal v zistení pravdy, alebo sa snažil inak sťažovať trestné pokračovanie, najmä ničením, zmenou alebo ukrývaním stôp trestného činu, alebo je odôvodnená obava, že by tak mohol urobiť;
d) ak za trestného pokračovania spáchal nový zločin alebo prečin, prípadne sa oň pokúsil, alebo je odôvodnená obava, že by takýto čin spáchal, prípadne ak spáchaním takéhoto činu vyhrážal.
(3) Predbežné zatknutie, ktoré sa nariadilo len na základe ods. 2, písm. a), nesmie trvať dlhšie ako 48 hodín.
(4) V prípade trestného činu, ktorý sa stíha len na návrh, nemožno nariadiť predbežné zatknutie pred podaním návrhu.
§ 115,
(1) Predbežné zatknutie nariaďuje nadriadené veliteľstvo obvineného alebo miestne veliteľstvo.
(2) Pri nebezpečenstve z prieťahu môže predbežné zatknutie nariadiť aj vojenský prokurátor alebo súd.
(3) O nariadení predbežného zatknutia má sa vydať písomné rozhodnutie, v ktorom treba — nakoľko možno — presne označiť zatknutú osobu, trestný čin, ktorý sa jej kladie za vinu, zákonný dôvod zatknutia a úrad, na ktorý sa má zatknutý predviesť.
(4) Rozhodnutie treba vyhlásiť zatknutému pri zatknutí, prípadne pri predvedení na úrad.
(5) Zatknutého treba vypočuť najneskoršie do 24 hodín po zatknutí.
§ 116.
Ak vyjde najavo, že zatknutá osoba podlieha právomoci občianskeho trestného súdu, treba ju hneď, ale najneskôr do 48 hodín odovzdať najbližšiemu občianskemu súdu prípadne štátnemu zastupiteľstvu.
§ 117.
(1) Bezpečnostné úrady a orgány sú oprávnené zatknúť vojenskú osobu v činnej službe, ak sú zákonné dôvody, ktoré odôvodňujú zatknutie občianskych osôb, len v prípade nevyhnutnosti a vtedy, ak nemožno včas zastihnúť vojenského predstaveného alebo vojenskú stráž.
(2) Pre zatknutie iných osôb, podliehajúcich vojenskej súdnej právomoci, bezpečnostnými úradmi alebo orgánmi platia tie isté predpisy, ako pre zatknutie osôb, ktoré podliehajú občianskej trestnej súdnej právomocí.
(3) Zatknutého, ak nebol prepustený, treba hneď odovzdať najbližšiemu vojenskému veliteľstvu, ktoré ho má bezodkladne vypočuť a ak niet dôvodov pre ďalšiu väzbu, hneď prepustiť.
§ 118.
Ak pri trestnom čine, ktorý spáchal väčší počet osôb, nemožno hneď zistiť vinníka, možno zatknúť všetky osoby podliehajúce vojenskej súdnej právomocí, ktoré boly prítomné pri spáchaní trestného činu, ak len ich nevina nie je zrejmá.
§ 119.
(1) Nariadenie predbežného zatknutia treba hlásiť vojenskému prokurátorovi súčasne s trestným oznámením (§ 71); ak bolo nariadené až po podaní trestného oznámenia, hneď po jeho nariadení.
(2) Vojenský prokurátor nariadi prepustenie zatknutého alebo vyšetrovaciu väzbu.
§ 120.
Proti obvinenému, proti ktorému sa nariadilo vyšetrovanie, alebo na ktorého bol podaný obžalobný spis, vyšetrovaciu väzbu
a) treba nariadiť ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest smrti, doživotnú stratu slobody alebo trest na slobode vyše 10 rokov,
b) možno nariadiť ak ide o iný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest na slobode a je splnený niektorý dôvod uvedený v § 114, ods. 2, písm. b) až d).
§ 121.
(1) Vyšetrovaciu väzbu nariaďuje vojenský prokurátor, po podaní obžalobného spisu podľa § 211 predseda rozhodujúceho senátu prípadne samosudca a po nariadení hlavného pojednávania rozhodujúci súd.
(2) O nariadení vyšetrovacej väzby treba vydať písomné rozhodnutie a v ňom presne označiť osobu, ktorá má byť vzatá do vyšetrovacej väzby, trestný čin jej za vinu kladený a zákonný dôvod vyšetrovacej väzby.
(3) Ak je obvinený vo väzbe, treba mu rozhodnutie vyhlásiť hneď po nariadení vyšetrovacej väzby, ináč hneď po jeho predvedení.
(4) Obvineného treba vypočuť najneskôr do 24 hodín po uvalení vyšetrovacej väzby.
§ 122.
(1) Predbežné zatknutie sa vykoná v miestnosti, ktorú určí kto zatknutie nariadil, prípadne vo vojenskej väznici.
(2) Osobu, proti ktorej bola nariadená vyšetrovacia väzba, treba hneď odovzdať do vojenskej väznice.
§ 123.
Pri výkone predbežného zatknutia a vyšetrovacej väzby treba dbať na osobu a česť obvineného a možno ho obmedzovať len nakoľko je to potrebné na zabezpečenie účelu uväznenia a na dodržanie poriadku vo väznici.
§ 124.
(1) Kto je v predbežnom zatknutí alebo vo vyšetrovacej väzbe, má byť od ostatných väzňov — nakoľko je to možné — oddelený, a nemá byť väznený spolu s osobami už právoplatne odsúdenými. Môže si na svoje útraty obstarať pohodlie a vykonávať práce, primerané svojej hodnosti alebo stavu, nakoľko sú zlúčiteľné s účelom väzby, s poriadkom vo väznici a nakoľko neohrozujú bezpečnosť.
(2) Vojenský prokurátor prípadne pri predbežnom zatknutí veliteľ, ktorý zatknutie nariadil, dozerá na korešpondenciu zatknutého, na jeho zásielky a návštevy. Po podaní obžalobného spisu vykonáva tento dozor predseda senátu, prípadne samosudca.
§ 125.
Zatknutého na čas nevyhnutnej potreby možno spútať len ak je zvlášť nebezpečný, alebo ak sa pripravoval na útek, prípadne sa o to pokúsil.
§ 126.
Predbežné zatknutie a vyšetrovaciu väzbu treba hneď zrušiť, ak niet dôvodov pre ich ďalšie trvanie, a majú byť čo najkratšie.
§ 127.
(1) Predbežné zatknutie môže zrušiť veliteľstvo, ktoré ho nariadilo, veliteľstvo tomuto nadriadené a vojenský prokurátor. Zrušenie predbežného zatknutia treba hneď hlásiť vojenskému prokurátorovi, ak mu bolo trestné oznámenie už zaslané.
(2) Vyšetrovaciu väzbu môže zrušiť vojenský prokurátor, po podaní obžalobného spisu predseda rozhodujúceho senátu prípadne samosudca a po nariadení hlavného pojednávania rozhodujúci súd.
DIEL XIII. Svedkovia.
§ 128.
(1) Ako svedkov — nakoľko je ich výsluch potrebný — treba predvolať osoby,
o ktorých možno predpokladať, že o trestnom čine alebo o skutkových okolnostiach dôležitých pre trestné pokračovanie majú vedomosť z bezprostredného pozorovania.
(2) Ak zákon nerobí výnimky, musí sa každý, kto je predvolaný ako svedok, dostaviť a podľa svojej vedomosti svedčiť.
§ 129.
(1) Vojenské osoby v činnej službe predvolávajú sa ako svedkovia služobným opatrením.
(2) Iné osoby treba predvolať predvolacím listom, v ktorom treba poukázať aj na zákonné následky nedostavenia sa.
(3) Ustanovenie § 101, ods. 2 platí obdobne aj pre predvolanie svedkov.
§ 130.
(1) Ak sa predvolaný svedok nedostavil, alebo sa bez povolenia s miesta výsluchu vzdialil, treba použiť tieto opatrenia:
a) ak ide o osobu podliehajúcu vojenskej disciplinárnej právomoci, treba o jej predstavenie požiadať nadriadené veliteľstvo. Toto veliteľstvo možno požiadať aj o disciplinárne potrestanie neposlušného svedka alebo možno takémuto svedkovi uložiť peňažný trest do Ks 500, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na väzenie do päť dní. Ak nedostavenie alebo vzdialenie sa svedka je súdne trestným činom, treba ho namiesto disciplinárneho alebo poriadkového potrestania oznámiť vojenskému prokurátorovi;
b) ak ide o inú osobu, treba o jej predvedenie požiadať bezpečnostný úrad alebo orgán jej bydliska alebo pobytu a možno jej uložiť peňažný trest do Ks 500, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na väzenie do päť dní. O výkon tohto trestu treba požiadať okresný súd príslušný podľa bydliska prípadne pobytu potrestaného svedka.
(2) Ak sa opakuje prípad podľa ods. l v tom istom pokračovaní, možno svedka znovu potrestať.
(3) Svedka nemožno trestať, ak sa dostatočne ospravedlní a treba aj uložený
trest prípadne rozkaz na predvedenie zrušiť, ak sa dodatočne náležite ospravedlní.
§ 131.
(1) Ak odopierajú svedčiť alebo složiť svedeckú prísahu bez zákonného dôvodu osoby podliehajúce vojenskej súdnej právomoci, možno im uložiť peňažný trest do Ks 500, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na väzenie do päť dní. Ak potrestanie nemalo úspech, možno svedka aj uväzniť. Väznenie nesmie však v tomto prípade trvať dlhšie ako do skončenia trestného pokračovania n nikdy nie dlhšie ako 6 mesiacov pri pokračovaní pre zločin, 3 mesiace pri pokračovaní pre prečin alebo priestupok. Väznenie sa má zrušiť len čo vyjde najavo, že výpoveď alebo prísaha svedka je zbytočná alebo ak svedok učinil výpoveď, prípadne složil prísahu.
(2) Osoby podliehajúce občianskej trestnej súdnej právomoci, ktoré bez zákonného dôvodu odopierajú svedčiť alebo složiť svedeckú prísahu, možno potrestať peňažným trestom do Ks 500, ktorý sa iná v prípade nevymožiteľnosti premeniť na väzenie do päť dní. O výkon tohto trestu treba požiadať okresný súd príslušný podľa bydliska prípadne pobytu potrestaného svedka. Ak potrestanie nemalo úspech, vypočúvajúci orgán môže svedka zatknúť a odovzdať okresnému súdu, príslušnému podľa svojho sídla, s požiadaním o donucovacie uväznenie svedka. Okresný súd je povinný na požiadanie vojenského prokurátora prípadne súdu uväzniť svedka podľa svojich predpisov, ako keby šlo o odopieranie svedeckých povinností v pokračovaní pred občianskym trestným súdom.
(3) Ak sa svedok dopustí neprístojnosti pri vypočúvaní, má ho vypočúvajúci orgán napomenúť. Svedka, ktorý — hoci bol napomenutý — chová sa neslušne, alebo ktorý sa dopustil hrubšej neprístojnosti, možno potrestať peňažným trestom do Ks 500, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na väzenie do päť dní. O výkon trestu uloženého svedkovi, nepodliehajúcemu vojenskej disciplinárnej právomoci, treba požiadať okresný súd príslušný podľa bydliska prípadne pobytu potrestaného svedka.
§ 132.
O výsluch svedkov, ktorí nepodliehajú vojenskej súdnej právomoci a zdržujú sa v cudzine, treba požiadať zpravidla príslušný cudzí súd. Ak je potrebné, aby sa taký svedok osobne dostavil, možno ho predvolať prostredníctvom Ministerstva národnej obrany, ale nesmú sa proti nemu použiť donucovacie prostriedky.
§ 133.
Ak je svedok vypočúvaný na základe požiadania, požiadaný súd alebo úrad je povinný rozšíriť výsluch podľa výsledku aj na okolnosti, ktoré nie sú uvedené v požiadaní, ale sú pre vec dôležité.
§ 134.
(1) Pod ničotnosťou výpovede nemožno ako svedka vypočuť:
a) duchovného o tom, čo sa dozvedel pri spovedi alebo inak pod záväzkom mlčanlivosti, spojeným s povolaním duchovného,
b) osobu, ktorá vykonáva alebo v minulosti vykonávala vojenskú alebo inú verejnú službu prípadne verejnú funkciu, ak by svedectvom porušila povinnosť služobného alebo úradného tajomstva a príslušné veliteľstvo alebo nadriadený úrad (orgán) ju neoslobodil od tohto záväzku,
c) obhajcu o tom, čo mu oznámil obvinený ako svojmu obhajcovi.
(2) Oslobodenie členom vlády a predsedovi Najvyššieho účtovného kontrolného úradu — aj po zániku ich funkcie — udeľuje prezident republiky.
(3) Vypočúvajúci orgán požiada z úradnej moci priamo príslušné nadriadené veliteľstvo alebo úrad (orgán) o udelenie oslobodenia.
(4) Oslobodenie možno odoprieť len, ak by sa jeho udelenie protivilo verejnému záujmu.
§ 135.
Od povinnosti svedčiť sú oslobodení a môžu i za výsluchu ďalšiu výpoveď odoprieť:
a) príbuzní alebo sošvagrení obvineného v pokolení vzostupnom alebo sostupnom, príbuzní v pokolení pobočnom až do bratanca (sesternice) vpočítane, jeho manžel (manželka), snúbenec (snúbenica), súrodenec jeho manžela (manželky), manžel (manželka) jeho súrodenca, jeho osvojiteľ (osvojiteľka) alebo osvojené dieťa, jeho pestún (pestúnka) alebo chovanec (cho-
vanica), jeho poručník (poručníčka) alebo poručenec (poručnica), jeho opatrovník (opatrovníčka) alebo opatrovanec (opatrovnica), a to aj keď manželstvo, ktoré založilo takýto príbuzenský alebo švagrovský pomer, už netrvá,
b) advokát, verejný notár, lekár, lekárnik, pôrodná asistentka a ich pomocník o tom, čo im bolo sverené v tejto ich vlastnosti v dôvere spojenej s ich povolaním, vyjmúc že by ich osoba, ktorá im to sverila,
oslobodila od povinnosti zachovať tajomstvo,
c) volič o tom, akým spôsobom vykonal svoje tajné volebné právo.
§ 136.
Prezident republiky je oslobodený od povinnosti svedčiť o veciach súvisiacich s jeho úradom aj keď prestal byt prezidentom republiky.
§ 137.
(1) Poslanci môžu svedčiť o veciach, o ktorých sa dozvedeli vo svojej poslaneckej funkcii, len so súhlasom Predsedníctva Snemu, a to i keď nie sú už členmi Snemu.
(2) Členovia Štátnej rady môžu svedčiť
o veciach, o ktorých sa dozvedeli v svojej funkcii, len so súhlasom Štátnej rady, a to
i keď nie sú už jej členmi.
§ 138.
(1) Osoby uvedené v §§ 135 až 137 treba pred vypočutím alebo hneď ako tento
pomer vyjde najavo upozorniť, že nie sú povinné svedčiť. Ich vyjadrenie treba pojať do zápisnice. Takýto svedok môže aj za vypočutia vyhlásiť, že nechce svedčiť, čím sa stáva celá jeho výpoveď ničotnou.
(2) Ak nebol svedok upozornený podľa ods. l a výslovne sa nezriekne práva na oslobodenie svedčiť, je výpoveď ničotná.
(3) Osoby uvedené v §§ 135 až 137 nemožno podľa § 131 prinútiť k prísahe ani vtedy, ak neodoprely svedeckú výpoveď. Ak tieto osoby odoprú prisahať, treba to uviesť v zápisnici.
§ 139.
Ak je svedok v pomere uvedenom v § 135, písm. a) len k jednému alebo k niekoľkým zo spoluobvinených, môže odoprieť svedectvo ohľadom ostatných len, ak nemožno výpoveď oddeliť.
§ 140.
(1) Svedka nemožno nútiť, aby svedčil alebo odpovedal na otázku, ak by z toho vznikla pre neho alebo pre jeho príslušníka uvedeného v § 135, písm. a) značná škoda, hanba alebo nebezpečenstvo trestného stíhania. Svedok môže tiež za vypočutia vyhlásiť, že z týchto dôvodov nechce ďalej vypovedať.
(2) Dôvod odopretia svedectva, ak je to potrebné, musí sa spravdepodobniť. Spravdepodobnenie môže sa stať aj prísahou alebo slávnostným vyhlásením.
§ 141.
(1) Svedkov, ktorí sa pre telesnú slabosť alebo chorobu nemôžu dostaviť, možno vypočuť v byte.
(2) Pre výsluch osôb, ktorým podľa medzinárodného práva prislúcha exteritorialita alebo osobné oslobodenie, platia medzištátne smluvy a v nedostatku týchto zásady alebo zvyklosti medzinárodného práva.
§ 142.
Ak o výsluch bol požiadaný občiansky trestný súd, platia preň ustanovenia občianskeho trestného poriadku.