§ 143.
Každého svedka treba vypočúvať spravidla oddelene, v neprítomnosti iných osôb.
§ 144.
(1) Pred vypočutím treba svedka napomenúť, že je povinný na všetky otázky vypovedať pravdu podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, nič nezamlčať a tak vypovedať, aby svoju výpoveď mohol aj prísahou potvrdiť; treba ho tiež upozorniť, že ak by svedčil nepravdivé, dopustil by sa trestného činu.
(2) Potom treba sa opýtať svedka na jeho meno, vek, miesto narodenia, náboženstvo, rodinný stav, povolanie, bydlisko, na jeho rodinný prípadne iný pomer k obvinenému a k iným osobám zúčastneným na trestnej veci, a podľa okolností tiež na to, či mu nevznikla škoda z trestného činu, ktorý je predmetom trestného pokračovania.
§ 145.
(1) Po otázkach podľa § 144, ods. 2 treba svedkovi poskytnúť možnosť, aby mohol súvislé vypovedať všetko, čo o veci vie. Ďalšími otázkami treba doplniť prípadné medzery a objasniť okolnosti, ktoré sú predmetom dokazovania, najmä aj, z čoho čerpá svedok svoje vedomosti. Vyhýbať sa treba podľa možnosti zmienke o skutočnosti, ktorú treba zistiť až odpoveďou svedka.
(2) Výsluch treba vykonať tak, aby svedok bol podľa možnosti vypočutý naraz o Všetkom, o čom má vypovedať.
(3) Svedok je povinný vypovedať zpravidla ústne. Ak to potrebuje na podporu svojej pamäti, možno mu dovoliť, aby pred odpoveďou nazrel do písomných záznamov.
(4) V prípadoch uvedených v §§ 90 a 92 vypočúvajúci orgán nepripustí otázky, ktoré odporujú zákonu alebo sú pre obžalobu a obhajobu bezpochyby zbytočné.
§ 146.
(1) Ak má byt výpoveďou zistená totožnosť osoby alebo predmetu, treba svedka vyzvať, aby ich opísal; osobu alebo predmet mu treba ukázať až potom.
(2) Ak sa vypočutie vzťahuje na skutočnosti, po ktorých zostane stopa, možno svedka doviesť na miesto, kde stopy sú, alebo boly.
§ 147.
(1) Konfrontácia pripúšťa sa zpravidla až na hlavnom pojednávaní.
(2) Ak vypovedajú obvinený a svedok alebo svedkovia odlišne o podstatných okolnostiach a ak nemožno rozpory inak objasniť, alebo ak je obava, že konfrontáciu nebude možno vykonať na hlavnom pojednávaní, môžu byť obvinený a svedok alebo svedok so svedkom už za vyšetrovania konfrontovaní.
(3) Viac ako dve osoby súčasne a viac ako o jednej okolnosti naraz nemožno konfrontovať.
§ 148.
(1) Svedkovia prisahajú zpravidla až na hlavnom pojednávaní.
(2) Ak sa možno dôvodne obávať, že svedka pre chorobu, pre nestálosť pobytu alebo z iných dôvodov nebude možno vypočuť na hlavnom pojednávaní, alebo ak jeho dostavenie na hlavné pojednávanie bolo by spojené s veľkými ťažkosťami, alebo ak vyšetrujúci orgán z dôležitých dôvodov pokladá prísahu svedka za potrebnú, najmä preto, že len takto možno zistiť úplnú pravdu, možno svedka vziať do prísahy už za vyšetrovania. Dôvod prísahy treba poznačiť v zápisnici.
(3) V prípade podľa ods. 2 platia o práve poškodeného, obvineného, obhajcu a vojenského prokurátora ustanovenia §§ 90 a 92.
§ 149.
Pod zmätočnosťou nemožno svedka sprisahať:
a) ak je proti nemu podozrenie, že trestný čin, o ktorom je vypočúvaný, on spáchal, alebo sa na ňom zúčastnil ako spoluvinník, účastník alebo nadržovateľ,
b) ak bol odsúdený pre krivé svedectvo alebo pre krivú prísahu, hoci si trest už odpykal,
c) ak nedovŕšil v deň vypočutia 14. rok,
d) ak pre telesnú alebo duševnú vadu nemohol sa dozvedieť pravdu, alebo ju nemôže vyjaviť, alebo ak nemá náležitý pochop o podstate a dôležitosti prísahy pre nevyvinutý alebo slabý rozum,
e) ak vysvitne, že je s obvineným v takom nepriateľstve, pre ktoré je pochybná pravdivosť jeho výpovede proti obvinenému,
f) ak vyjde najavo, že jeho výpoveď o niektorej podstatnej okolnosti je nepravdivá a nemožno dokázať, že nepravdivú výpoveď urobil len z omylu,
§ 150.
(1) V odôvodnených prípadoch možno pominúť prísahu svedka,
a) ktorý je k obvinenému v pomere uvedenom v § 135, písm, a),
b) ktorý prejavuje váhavosť čo do podstaty výpovede,
c) proti ktorému je zavedené trestné pokračovanie pre zločin alebo prečin spáchaný zo ziskuchtivostí, alebo ktorý bol pre takýto zločin alebo prečin odsúdený.
(2) O tom, či má poškodený prisahať, rozhoduje podľa voľného uváženia vyšetrujúci orgán, a po podaní obžalobného spisu súd.
§ 151.
(1) Svedkovia prisahajú až po vypočutí. Pred prísahou treba sa svedka opýtať, či má niečo k svojej výpovedi dodať, alebo či chce na nej niečo meniť,
(2) Pred prísahou treba svedka upozorniť na závažnosť prísahy a na následky krivej prísahy. Svedok hluchý alebo hluchonemý sa upozorní na to písomne, prípadne — ak nevie čítať — znakomluvou s pribraním tlmočníka (diel XVI. ).
(3) Svedka, ktorý už vo veci prisahal, treba upozorniť pred jeho neskorším vypočutím na účinnosť už složenej prísahy. V tomto prípade svedok potvrdí svoju vypoveď odvolaním sa na složenú už prísahu, čo má účinnosť prísahy.
(4) Prísaha svedka znie: "Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že som vypovedal podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia len pravdu a že som z nej nič nezamlčal. Tak mi Pán Boh pomáhaj".
(5) Ak tvrdí svedok, že prísaha odporuje jeho presvedčeniu, namiesto prísahy slávnostne vyhlási: "Vyhlasujem na svoju česť a svedomie, že som vypovedal podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia len pravdu a že som z nej nič nezamlčal". Slávnostné vyhlásenie má účinnosť a následky prísahy.
§ 152.
(1) Svedok prisahá zpravidla ústne tak, že opakuje predpísanú prísažnú formulu držiac pravú ruku na srdci.
(2) Nemý a hluchonemý, ak vie čítať a písať, prisahá tak, že podpíše text prísahy; svedok hluchý prečíta text prísahy.
(3) Ak hluchý, nemý a hluchonemý nevie čítať a písať, prisahá znakomluvou s pribraním tlmočníka (diel XVI. ).
DIEL XIV. Ohliadka a znalci.
1. Všeobecné ustanovenia. § 153.
(1) Ak je potrebné na zistenie alebo na objasnenie skutkových okolností, dôležitých pre trestnú vec, osobné pozorovanie, treba vykonať ohliadku. K ohliadke treba pribrať aj obvineného prípadne aj inú osobu, ak je to potrebné na rozpoznanie vecí, ktoré majú byť ohliadnuté, alebo na objasnenie skutkových okolností.
(2) O práve poškodeného, obvineného, obhajcu a vojenského prokurátora pri ohliadke a pri vypočutí znalcov platia ustanovenia §§ 91 a 92.
§ 154.
(1) Stav jestvujúci pri ohliadke treba verne zistiť.
(2) V zápisnici o ohliadke treba presne a podrobne uviesť ohliadnuté predmety, zjavy a stopy. K zápisnici treba pripojiť náčrty, prípadne aj výkresy a fotografické snímky.
§ 155.
(1) Ak posúdenie skutočností, ktoré sú pre trestnú vec dôležité, vyžaduje odborné znalosti, treba použiť znalcov.
(2) Zpravidla treba pribrať dvoch znalcov. Jedného znalca stačí pribrať, ak druhého ťažko nájsť, ak je nebezpečenstvo z prieťahu, alebo ak ide o posúdenie skutočností menej dôležitých.
(3) Voľba znalcov prislúcha vyšetrujúcemu orgánu. Zpravidla treba pribrať za znalcov vojenské osoby v činnej službe.
(4) Voľbu znalcov možno sveriť aj inému úradu alebo ústavu.
§ 156.
Pod ničotnosťou znaleckého posudku nemožno použiť za znalcov osoby, ktoré
a) ako svedkovia nemôžu byť vypočuté podľa § 134, alebo sprisahané podľa § 149,
b) sú s obvineným alebo poškodeným v pomere uvedenom v § 135, písm. a),
c) sa dozvedely o okolnosti, ktorá má byť znalecky posúdená, spôsobom uvedeným v § 135, písm. b),
d) boly trestným činom, o ktorý ide, poškodené alebo ohrozené,
e) d ktorých sa vyskytne prípad podľa § 140.
§ 157.
(1) Ak obvinený, obhajca, vojenský prokurátor alebo poškodený upovedomení podľa §§ 91 a 92 podajú opodstatnené námietky proti znalcovi a ak nie je nebezpečenstvo z prieťahu, treba ho pominúť a pribrať iného znalca.
(2) Po začatí znaleckej funkcie pripúšťa sa námietka len na základe dôvodov vylučujúcich (§ 156).
§ 158.
(1) Znalec nemôže odoprieť súčinnosť, ak je v odbore, potrebnom pre ohliadku,
ustanovený ako stály znalec, alebo ak prevádza tento odbor zárobkové a nie sú tu vylučujúce dôvody.
(2) Ak sa necíti znalec dostatočne spôsobilým vykonať ohliadku alebo podať posudok, alebo ak udá iný vážny dôvod, môže ho vyšetrujúci orgán — ak nejde o naliehavý prípad — oslobodiť od tejto povinnosti.
(3) Vyšetrujúci orgán môže zo závažných dôvodov hocikedy aj z úradnej moci pozbaviť znalca ďalšej funkcie vo veci.
(4) O vylúčení, pominutí alebo oslobodení znalca rozhoduje s konečnou platnosťou vyšetrujúci orgán, ktorý ho ustanovil. Osobu vo vojenskej alebo v inej verejnej službe nemožno použiť za znalca, ak sa jeho nadriadené veliteľstvo alebo úrad osvedčí, že to odporuje záujmom služby.
§ 159.
O znalcoch, ktorí neposlúchnu predvolanie, alebo bez zákonného dôvodu odopierajú súčinnosť pri ohliadke, odopierajú podať posudok alebo prisahať, alebo ktorí sa neprístojne chovajú, platia obdobne ustanovenia §§ 130 a 131.
§ 160.
(1) Pred začatím znaleckých úkonov treba sa opýtať znalca na jeho meno, vek, miesto narodenia, náboženstvo, rodinný stav, povolanie (zamestnanie), bydlisko, na jeho rodinný prípadne iný pomer k obvinenému a k iným osobám, zúčastneným na trestnej veci. Potom mu treba pripomenúť závažnosť znaleckej prísahy ako aj následky krivého znaleckého posudku a krivej znaleckej prísahy,
(2) Po napomenutí podľa ods. l treba znalca sprisahať,
(3) Znalca, ktorý už prisahal vo veci, treba pred jeho neskorším posudkom upozorniť na účinnosť už složenej prísahy, V tomto prípade znalec podá posudok s odvolaním sa na složenú už prísahu, čo má účinnosť prísahy.
(4) Znalec prisahá zpravidla ústne tak, že opakuje predpísanú prísažnú formulu a pritom pravú ruku drží na srdci.
(5) Prísaha znalca znie: "Prisahám na
Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že podám znalecký posudok na základe svojho pozorovania verne a nestranne podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tak mi Pán Boh pomáhaj".
(6) Stáleho znalca, ktorý ako taký už prisahal, treba namiesto prísahy upozorniť na už složenú prísahu.
(7) Ak znalec tvrdí, že prísaha odporuje jeho presvedčeniu, namiesto prísahy slávnostne vyhlási: "Vyhlasujem na svoju česť a svedomie, že podám znalecký posudok na základe svojho pozorovania verne a nestranne podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia". Slávnostné vyhlásenie má účinnosť a následky prísahy.
§ 161.
Ak si to znalci žiadajú, možno im dať o niektorých okolnostiach potrebné vysvetlenia zo spisov, alebo možno im vydať spisy, prípadne ich časť. Na žiadosť znalcov možno vypočuť nových svedkov, alebo znovu vypočuť svedkov už vypočutých, pričom znalci môžu so svolením vyšetrujúceho orgánu dávať svedkom priamo otázky.
§ 162.
Vyšetrujúci orgán vedie ohliadku, označí predmety znaleckej ohliadky a určí otázky, na ktoré sa má znalecký posudok vzťahovať. Otázky — ak je to možné — treba určiť so zreteľom na návrh poškodeného, obvineného a obhajcu, prípadne aj vojenského prokurátora, ak tento ohliadku nekoná sám.
§ 163.
(1) Predmet ohliadky treba obhliadnuť zpravidla v prítomnosti vyšetrujúceho orgánu.
(2) Prítomnosť vyšetrujúceho orgánu a iných úradných osôb nie je potrebná, ak ohľad na cudnosť odôvodňuje, aby sa vzdialily, alebo ak možno podstatu a akosť predmetu ohliadky zistiť len dlhším pozorovaním alebo dlhšími pokusmi. V prípade dlhšieho pozorovania alebo dlhších pokusov, ako aj vtedy, ak sa predmety pokusmi znalcov zničia alebo zmenia, treba znalcom odovzdať — ak je to možné — len časť týchto predmetov a zbytok treba ponechať v úschove.
(3) Ak vyšetrujúci orgán nie je prítomný pri ohliadke alebo jej časti, má sa vhodným spôsobom postarať, aby sa zaistila hodnovernosť znaleckého zisťovania.
(4) Opatrenia uvedené v ods. l až 3 treba v zápisnici o ohliadke uviesť.
§ 164.
(1) Skutkové zistenia, ktoré môžu byť podkladom znaleckého posúdenia, a podľa možnosti aj posudok treba hneď zapísať do zápisnice. Ak znalci nemôžu podať posudok hneď, vyšetrujúci orgán im určí primeranú lehotu na podanie písomného posudku.
(2) Ak účinkovalo niekoľko znalcov, treba im dovoliť, aby sa pred podaním posudku medzi sebou poradili.
§ 165.
Ak je posudok znalca nejasný, neurčitý, neúplný alebo si odporuje, prípadne ak odporuje skutkovým zisteniam, alebo ak sa znalci v posudku o závažných skutočnostiach rozchádzajú, alebo ak je dôvodná pochybnosť o správnosti posudku, treba znalcom uložiť, aby podali vysvetlenie a ak by to neviedlo k výsledku, treba vyžiadať posudok od iných znalcov prípadne aj po vykonaní novej ohliadky a po doplnení skutkových zistení. Ak ide o posudok znalcov-lekárov, možno vyžiadať v takomto prípade posudok od vojenského zdravotníckeho poradného sboru.
§ 166.
Ak je potrebné, môže vyšetrujúci orgán požiadať o znalecký posudok verejný úrad, ústav alebo orgán, ktorý je povolaný podávať takéto posudky. Tento úrad, ústav alebo orgán má pomenovať osoby, ktoré posudok podaly.
2. Ohliadka a pitva mŕtvoly. § 167.
(1) Ohliadku mŕtvoly a pitvu treba vykonať, ak vznikne podozrenie, že smrť bola spôsobená trestným činom.
(2) Ak je mŕtvola už pochovaná, treba nariadiť exhumáciu a pitvu, nakoľko podlá názoru znalcov možno očakávať ešte výsledok od ohliadky a pitvy,
(3) Totožnosť mŕtvoly treba pred pitvou podľa možnosti zistiť, najmä vypočutím osôb, ktoré zomrelého poznaly. Neznámu mŕtvolu treba — ak je to možné — pred pitvou fotografovať.
§ 168.
Pri ohliadke mŕtvoly má vyšetrujúci orgán dbať, aby sa presne zaznačily poloha a stav mŕtvoly, miesto kde, a šaty, v ktorých bola nájdená, a má pozornosť venovať všetkému, čo podľa okolností môže mať význam pre objasnenie prípadu. Pri ohliadke treba vyhotoviť podľa možnosti aj fotografie,
§ 169.
(1) Pre ohliadku mŕtvoly a pre pitvu treba použiť dvoch lekárov-znalcov.
(2) Nemožno použiť lekára, ktorý liečil zomrelého bezprostredne pred smrťou, ale na príkaz vyšetrujúceho orgánu je tento povinný sa dostaviť a dať potrebné vysvetlenie nakoľko je to možné ešte pred pitvou.
§ 170.
V posudku znalcov treba vysloviť, čo bolo priamou príčinou smrti a čo vyvolalo túto príčinu.
§ 171.
(1) Ak možno na mŕtvole pozorovať úraz, treba zistiť najmä, či tento úraz spôsobil niekto iný, ak áno, akým nástrojom, akým spôsobom a v akom čase pred smrťou, a či tento úraz bol príčinou smrti.
(2) Ak ide o niekoľko úrazov, treba zistiť aj to, či boly všetky spôsobené tým istým nástrojom a ktorý z úrazov bol príčinou smrti; ak smrť zapríčinilo niekoľko úrazov, treba zistiť, ktoré to boly.
(3) Ak je na mŕtvole úraz, treba tiež zistiť, či smrť zapríčinily:
a) akosť úrazu sama osebe,
b) zvláštna vlastnosť alebo zvláštny stav organizmu poraneného,
c) zvláštna okolnosť za ktorej sa stal úraz,
d) príčina, ktorá sa náhodilé k úrazu pridružila, ale predsa nim bola vyvolaná, alebo sa z neho vyvinula;
e) či smrť nastala pre takú cudziu príčinu, ktorá by ju bola spôsobila aj bez úrazu v tom istom čase alebo za krátky čas po ňom.
(4) V prípadoch ods. 3, písm. b) až d) treba tiež zistiť, či zavčasu poskytnutá pomoc mohla smrť odvrátiť.
(5) V prípadoch ods. 3, písm. d) a e) treba zistiť, za aký čas by sa bol úraz zahojil, ak by nebola nastala smrť pre príčinu náhodilú alebo cudziu.
(6) Ak smrť spôsobil výstrel, treba zistiť, akého kalibru bol náboj, z ktorého smeru a z akej vzdialenosti bol vystrelený,
§ 172.
(1) Ak vzniklo podozrenie z usmrtenia dieťaťa, treba pri pitve mŕtvoly tiež zistiť, či je dieťa novonarodené, či sa narodilo živé a či bolo životaschopné.
(2) Ak sa narodilo dieťa živé, treba primerane použiť ustanovenia § 171; ak sa narodilo mŕtve, treba zistiť čas a príčinu smrti.
§ 173.
(1) Ak vzniklo podozrenie z otravy, možno vyšetrením jedu poveriť znalcovchemikov.
(2) Predmety, ktoré sa majú skúmať chemicky, treba uschovať tak, aby bola vylúčená zámena alebo smiešanie týchto predmetov s inými látkami.
3 Pokračovanie pri vyhnaní plodu.
§ 174.
Ak vzniklo podozrenie z vyhnania plodu, treba zistiť, akým spôsobom prípadne
použitím akého nástroja bol čin spáchaný, či bol plod živý a schopný mimodeložného života.
4. Pokračovanie pri poškodení na tele.
§ 175.
(1) Ak ide o poškodenie tela bez smrteľného výsledku, treba primerane použiť ustanovenia §§ 169 a 171. V posudku treba najmä uviesť, ktoré z poranení tela alebo z porušení zdravia možno pokladať za ľahké, ťažké alebo životu nebezpečné, a to samé osebe, spoločne alebo v spojitosti s inými príčinami, prípadne pre zvláštne okolností; aké účinky mávajú zpravidla poškodenia tohto druhu a aké vznikly v konkrétnom prípade, ako aj akým spôsobom a akými prostriedkami alebo nástrojmi boly poškodenia na tele spôsobené.
(2) V posudku treba určiť aj čas liečenia. Jeho určenie možno v posudku odložiť na neskoršie, ba aj posudok už podaný možno v tomto smere pozmeniť podľa výsledku liečenia.
(3) Ak ide o poškodenie na tele bez smrteľného výsledku a nikto zo strán nežiada súdnu ohliadku, možná sa uspokojiť s písomným znaleckým posudkom lekára v činnej vojenskej službe alebo v inej verejnej službe, nakoľko sa posudok srovnáva so skutočnosťami v trestnom pokračovaní zistenými a niet pochybností o ich správnosti.
5. Krvná skúška. § 176.
(1) Krvnú skúšku a iné úkony, ktoré sú podľa pravidiel lekárskej vedy potrebné na účely vyšetrovania, možno vykonať len na tom, kto je dôvodne podozrivý, že spáchal zločin alebo taký prečin, na ktorý je ustanovený trest na slobode a len, ak ta neznamená ohrozenie jeho zdravia. Na iných osobách možno vykonať tieto úkony iba, ak neohrozujú ich zdravie a len s ich súhlasom, prípadne, ak nie sú svojprávne, so súhlasom ich zákonného zástupcu.
(2) Úkony uvedené v ods. l sa vykonajú vždy za účasti dvoch znalcov-lekárov.
6. Pokračovanie pri zisťovaní
pričitateľnosti.
§ 177.
(1) Ak vzniklo podozrenie, že obvinený trpí duševnou chorobou, alebo je v bezvedomí, prípadne že v čase spáchania trestného činu bol v takomto stave, takže nebol schopný slobodne určovať svoju vôľu, majú pozorovanie konať a podať posudok o tom vždy dvaja lekári. Znalci majú sa vyjadriť aj o tom, či obvinený, hľadiac na jeho stav, nie je verejnosti nebezpečný.
(2) Ak znalci zbadajú pri pozorovaní okolnosti, ktoré obmedzujú slobodné určovanie vôle obvineného, majú tieto v posudku uviesť a opísať.
(3) Ak nemožno pozorovanie duševného stavu obvineného vykonať inak, môže vojenský prokurátor po vypočutí obhajcu nariadiť pozorovanie obvineného vo vojenskom alebo v inom verejnom liečebnom ústave. Ak obvinený nemá obhajcu, treba mu ho v tomto prípade ustanoviť. Nariadenie lekárskeho pozorovania v liečebnom ústave treba oznámiť obvinenému a jeho obhajcovi. Sťažnosť má odkladný účinok. Pozorovanie v liečebnom ústave nemá zpravidla trvať dlhšie ako dva mesiace.
7. Zisťovanie falšovania peňazí, verejných úverových papierov, kolkov a známok.
§ 178.
(1) Pri falšovaní alebo porušení kovových alebo papierových peňazí, verejných úverových papierov, kolkov a známok treba zaslať kusy, ktorými bol trestný čin spáchaný a — ak je to možné — aj nástroje, látky a iné k nim prislúchajúce predmety, ktoré sa upotrebily na falšovanie alebo porušenie, tomu úradu alebo ústavu, ktorý vydal takéto pravé kovové alebo papierové peniaze, verejné úverové papiere, kolky alebo známky, a od tohto úradu treba si vyžiadať posudok najmä aj o tom, ako sa spáchalo falšovanie alebo porušenie.
(2) Po skončení trestného pokračovania treba úradom a ústavom v ods. l uvedeným zaslať falzifikáty so všetkými nástrojmi, látkami a inými k nim prislúchajúcimi predmetmi na uschovanie.
(3) Ak treba získať znalecký posudok o falšovaní alebo porušení peňazí, verejných úverových papierov, kolkov a známok vydaných mimo Slovenskej republiky, vyžiada ho Ministerstvo národnej obrany.
8. Vyšetrenie totožnosti písma.
§ 179.
Ak vznikla pochybnosť o pravosti písma, alebo ak treba vyšetriť kto ho písal, majú znalci na porovnanie použiť písmo, ktoré je bezpochyby pravé. Je žiadúce, aby písma, ktoré treba porovnať, pochádzaly z toho istého času.
9. Pokračovanie pri trestných činoch, ohrozujúcich alebo poškodzujúcich osobu alebo majetok iného.
§ 180.
(1) Ak ide o trestný čin, ktorý ohrozuje alebo poškodzuje život, zdravie alebo majetok iného, treba zisliť spôsob a nástroj, miesto a čas spáchania, škodu, ktorá bola alebo mohla byť zapríčinená, prípadne nebezpečenstvo, ktoré nastalo alebo mohlo nastať, a to v akom rozsahu.
(2) Ak si poškodený odhaduje škodu vysoko, možno jej výšku zistiť aj vypočutím svedkov alebo znalcov.
10. Pokračovanie vo zvláštnych prípadoch nesplnenia
vojenskej povinnosti.
§ 181.
Ak pri vyšetrení skutkových okolnosti vyskytnú sa otázky, ktorých zodpovedanie vyžaduje dôkladnú znalosť vyššej vojenskej vedy, treba vyžiadať posudok (taktické parere) vojenskej vedeckej komisie, ktorú ustanovuje minister národnej obrany.
DIEL XV.
Zabavenie, prehliadka domová a osobná. 1. Zabavenie.
§ 182.
(1) Predmety, ktoré podliehajú zhabaniu a prepadnutiu podľa trestných zákonov, alebo môžu mať pre trestné pokračovanie význam ako dôkaz, treba zabaviť a prevziať do úschovy alebo zaistiť ich uschovanie iným spôsobom.
(2) O úradných a služobných spisoch a o iných predmetoch, ktoré sú úradným alebo služobným tajomstvom, alebo bez ktorých sa vojenská alebo verejná služba nemôže vykonávať, nakoľko majú význam pre trestné pokračovanie ako dôkaz, treba spísať zápisnicu, ale spisy alebo predmety zostanú v úschove príslušného vojenského alebo občianskeho úradu, prípadne vojenského veliteľstva.
§ 183.
(1) Každý je povinný na vyzvanie vydať predmety uvedené v § 182, ods. l úradu alebo orgánu, príslušnému na zabavenie.
(2) Ak odoprie vlastník alebo držiteľ vydať predmet a tento nemožno odňať ani domovou ani osobnou prehliadkou, vydanie možno vynútiť primeraným použitím ustanovení § 131. Proti obvinenému alebo proti osobe oslobodenej od povinnosti svedčiť nemožno použiť donucovacie prostriedky a tresty.
§ 184.
(1) Ak je obvinený dôvodne podozrivý, že spáchal zločin alebo taký prečin, ktorý sa tresce trestom na slobode, a ak sú tu okolnosti, z ktorých možno dôvodne súdiť, že listy, telegramy alebo iné zásielky jemu určené alebo od neho pochádzajúce môžu slúžiť za dôkaz proti nemu alebo proti spoluobvinenému, možno ich zabaviť. Poštové, telegrafné a telefónne úrady ako aj iné dopravné a povoznícke ústavy sú povinné zabavené listy, telegramy a iné zásielky vydať úradu prípadne súdu, ktorý zabavenie nariadil.
(2) Za podmienok uvedených v ods. l možno zabaviť na uvedených úradoch a ústavoch aj také listy, telegramy a iné zásielky, o ktorých sa dá zo závažných skutočností usudzovať, že sú určené obvinenému, alebo že od neho pochádzajú, alebo že sú falošne adresované aby sa zakrylo ich pravé určenie alebo zmarilo ich zabavenie.
§ 185.
(1) Listy a iné písomné zprávy medzi obvineným a jeho príslušníkmi, uvedenými v § 135, písm, a), ako aj listy a iné písomné zprávy medzi týmito príslušníkmi možno u týchto príslušníkov bez ich dovolenia zabaviť alebo preskúmať len, ak sú dôvodne podozriví zo spolupáchateľstva, spoluviny, účastenstva alebo nadržovania.
(2) Listy a iné písomné zprávy medzi obvineným a jeho obhajcom možno zabaviť alebo preskúmať u obhajcu bez jeho dovolenia, i keď už nezastupuje obvineného, len, ak je proti obhajcovi dôvodné podozrenie zo spolupáchateľstva, spoluviny, účastenstva alebo nadržovania.
2. Domová a osobná prehliadka.
§ 186.
(1) V prípade, že je obvinený dôvodne podozrivý zo zločinu alebo z takého prečinu, ktorý sa tresce trestom na slobode, možno jeho dom, byt a iné ním užívané miestnosti ako aj veci v nich nájdené prehliadnuť, ak sa dá dôvodne predpokladať, že to povedie k zlapaniu vinníka alebo k získaniu dôkazu.
(2) V prípade zločinu alebo takého prečinu, ktorý sa tresce trestom na slobode, možno prehliadnuť aj dom, byt a iné miestnosti užívané inými osobami, ak trestný čin bol tam spáchaný, ak ta utiekol vinník pri prenasledovaní, alebo ak bol tam zlapaný, taktiež ak závažné skutočnosti činia pravdepodobným, že tam možno nájsť vinníka alebo predmet, ktorý by mohol slúžiť za dôkaz, alebo ak je užívateľ domu, bytu alebo inej miestností pod policajným dozorom.
(3) Ak ide o niektorý dôvod uvedený v ods. 2, možno prehliadnuť v prípade hocakého trestného činu hostince, zábavné miestnosti a tie verejné alebo obecenstvu prístupné miestnosti, v ktorých sa hrajú