zakázané hazardné hry, alebo ktoré používajú zločinci spravidla za úkryt, a to aj bez rozhodnutia orgánov na nariadenie prehliadky povolaných.
§ 187.
(1) Prehliadka osoby, šatstva, ktoré niekto má na sebe a predmetov, ktoré má u seba, je prípustná proti osobám:
a) u ktorých možno pravdepodobne nájsť veci alebo dôkazy, ktoré môžu mať význam pre trestné pokračovanie pre zločin alebo taký prečin, ktorý sa tresce trestom na slobode,
b) ktoré sú dôvodne podozrivé zo zločinu alebo takého prečinu, ktorý sa tresce trestom na slobode,
c) ktoré sú úradom známe ako zločinci z povolania,
(2) Osobnú prehliadku príslušníkov obvineného uvedených v § 135, písm. a) možno vykonať za podmienok ods. l, písm. a) len, ak sú dôvodne podozriví zo spolupáchateľstva, spoluviny, účastenstva alebo nadržovania.
(3) Osobnú prehliadku obhajcu, i keď obvineného už nezastupuje, možno vykonať za podmienok ods. l, písm. a) len, ak je proti nemu dôvodné podozrenie zo spolupáchateľstva, spoluviny, účastenstva alebo nadržovania,
(4) Ak to vyžaduje účel trestného pokračovania, možno osoby označené v ods. l, písm, b) a c) bez ich súhlasu fotografovať, vyhotoviť odtlačky ich prstov, vykonať na nich meranie ako aj podobné ohliadacie úkony.
3. Nariadenie zabavenia, domovej a osobnej prehliadky,
§ 188.
Domová a osobná prehliadka ako aj zabavenie predmetov, ktoré má niekto v majetku alebo v držbe, nariaďuje sa vždy písomným rozhodnutím, ktoré treba odôvodniť.
§ 189.
(1) Zabavenie listov, telegramov a iných zásielok za ich dopravy poštou, telegrafným alebo telefónnym úradom, dopravným alebo povozníckym ústavom treba nariadiť písomným rozhodnutím, ktoré sa doručí príslušnému poštovému, telegrafnému alebo telefónnemu úradu, dopravnému alebo povozníckemu ústavu. Zabavenie možno však nariadiť aj ústne do zápisnice, pričom jedno vyhotovenie zápisnice ponechá sa dotyčnému úradu alebo ústavu. Zabavenie možno nariadiť aj telefonicky alebo telegraficky, avšak písomné rozhodnutie treba hneď dodatočne zaslať.
(1) V naliehavých prípadoch môže aj príslušné vojenské veliteľstvo, bezpečnostný úrad alebo orgán požiadať o zadržanie listov, telegramov a iných zásielok poštový, telegrafný alebo telefónny úrad, dopravný alebo povoznícky ústav. V tomto prípade sú spomenuté úrady a ústavy povinné označené zásielky zadržať. Veliteľstvo, úrad alebo orgán, ktoré požiadaly o zadržanie listov, telegramov alebo iných zásielok, upovedomia o lom hneď vojenského prokurátora, ktorý rozhodne o zabavení, Ak vojenský prokurátor zadržanie zruší alebo ak v lehote troch dní od zadržania neupovedomí úrad alebo ústav o tom, že zabavenie nariadil, treba zadržanú zásielku vydať adresátovi alebo odovzdať na miesto určenia.
§ 190.
(1) Ak vojenský prokurátor alebo súd potrebuje v trestnom pokračovaní predmet alebo úradnú listinu, ktoré sú v úschove vojenského alebo iného verejného úradu alebo orgánu prípadne vojenského veliteľstva, požiada ich o zaslanie predmetu alebo listiny, prípadne o dovolenie, aby tieto mohol prehliadnuť.
(2) Ak úrad, veliteľstvo alebo úradný orgán odoprie vyhovieť požiadaniu podľa ods. l, treba o tom podať zprávu Ministerstvu národnej obrany.
4. Výkon zabavenia, domovej a osobnej p r e h l i a d k y.
§ 191.
(1) Zabavenie alebo domovú prehliadku treba vykonať v prítomnosti toho, proti
komu sa tieto úkony nariadily, alebo v prítomností jeho zmocnenca.
(2) Ak nie je prítomný ten, proti komu sa má zabavenie alebo domová prehliadka vykonať, ani jeho zmocnenec, treba mu určiť zástupcu a to zpravidla z plnoletých členov jeho rodiny alebo z jeho susedov. Zástupca má pri výkone zabavenia alebo domovej prehliadky tie isté práva ako ten, proti komu sú tieto úkony nariadené.
(3) Pri výkone zabavenia ako aj domovej alebo osobnej prehliadky musia byť zpravidla prítomní vždy dvaja úradní svedkovia. Zúčastnené úradné orgány nemôžu zastávať funkciu týchto svedkov.
§ 192.
(1) Pred výkonom zabavenia, domovej alebo osobnej prehliadky má orgán vykonávajúci tieto úkony vykázať svoje oprávnenie a oznámiť rozhodnutie o ich nariadení tomu, proti komu sa nariaďujú, alebo jeho zmocnencovi prípadne jeho zástupcovi, ďalej má im toto rozhodnutie hneď po oznámení alebo najneskoršie do 24 hodín po výkone doručiť,
(2) O zabavení, domovej alebo osobnej prehliadke treba hneď spísať zápisnicu, v ktorej sa má uviesť zákonný dôvod a výsledok výkonu. Ak sa nenašlo nič závadného, treba o tom osobe uvedenej v ods. l na jej žiadosť hneď vydať písomné potvrdenie,
(3) Odpis soznamu zabavených predmetov treba na žiadosť doručiť osobe uvedenej v ods. l najneskoršie do 24 hodín po výkone.
§ 193.
(1) Zabavené predmety treba v zápisnici podrobne opísať a vypočítať a — nakoľko to ich akosť dovoľuje — uložiť do osobitnej obálky alebo vhodnej schránky, uzavrieť úradnou pečaťou a nakoľko možno aj pečaťou toho, u koho boly zabavené, alebo pečaťou jeho zmocnenca prípadne zástupcu.
(2) Úradný orgán, ktorý zabavenie koná, vezme zabavené predmety so sebou, alebo sa postará inak o ich uschovanie.
(1) Obálky alebo schránky treba otvoriť v prítomnosti toho, u koho sa uschované predmety zabavily alebo jeho zmocnenca prípadne zástupcu.
§ 194.
(1) Pri zabavení písomností treba dbať, aby sa o ich obsahu okrem osôb podľa zákona oprávnených nikto nedozvedel.
(2) Ak zabavenie písomností nevykonáva sám vojenský prokurátor alebo súd a držiteľ písomností alebo jeho zmocnenec prípadne zástupca nechce dovoliť ich preskúmať a prečítať, treba písomnosti zaistiť a uschovať a hneď požiadať vojenského prokurátora prípadne súd o rozhodnutie, či sa tieto majú preskúmať, uschovať alebo vrátiť.
§ 195.
(1) Listy, telegramy a iné zásielky zabavené na poštovom, telegrafnom alebo telefónnom úrade alebo na dopravnom alebo povozníckom ústave môže prevziať len vojenský prokurátor alebo súd, prípadne nimi požiadaný úrad alebo veliteľstvo.
(2) O prevzatí treba spísať zápisnicu a v nej podrobne označiť prevzatú zásielku.
(3) Ak to pripúšťa účel pokračovania, treba o zabavení hneď po prevzatí upovedomiť obvineného, odosielateľa, adresáta a ostatných zúčastnených, alebo ak nie sú títo prítomní, ich zmocnenca, zástupcu alebo príbuzného.
§ 196.
(1) Zabavené listy, telegramy alebo iné zásielky treba bez otvorenia hneď zaslať na miesto určenia, alebo uvoľniť ich, ak sa ukáže ich otvorenie zbytočným.
(2) Otvoriť zásielky je oprávnený len vojenský prokurátor alebo súd.
(3) Ak adresát a odosielateľ bývajú v mieste, treba ich podľa možnosti k otvoreniu predvolať a predbežne vypočuť.
(4) Otvorenie musí sa stať v prítomnosti dvoch úradných svedkov a podľa možnosti bez porušenia pečatí.
(5) Po otvorení a preskúmaní obsahu treba zásielky alebo ich časť, ktorých obsah je pre pokračovanie bezvýznamný, hneď vrátiť na doručenie, prípadne ich neoddeliteľnú časť, ktorá je pre pokračovanie bezvýznamná, doručiť v odpise adresátovi, alebo — ak je vzdialený — jeho zmocnencovi prípadne zástupcovi alebo najbližšiemu príbuznému.
(6) O otvorení treba spísať zápisnicu.
§ 197.
(1) Predmety, nepotrebné na ďalšie pokračovanie, ak si na ne niekto iný nároky nerobí, treba vrátiť tomu, u koho boly zabavené, prípadne treba vyzvať oprávnenú osobu, aby ich v primeranej prepadnej lehote prevzala. Ak je oprávnená osoba alebo miesto jej pobytu neznáme treba ju vyzvať na prevzatie predmetu vyhláškou. Ak neprevezme oprávnená osoba predmet v prepadnej lehote, možno ho na dražbe predať a kúpnu cenu uložiť do depozitu okresného súdu, príslušného pódia sídla vojenského prokurátora prípadne vojenského súdu. Okresný súd pokračuje podľa svojich ustanovení platných o depozitoch.
(2) Predmety podliehajúce skaze alabo predmety, ktoré sa dajú len s trovami udržovať, možno — ak je to nutné — hňeď predať, avšak osobu, ktorá má právo na ich vrátenie, treba hneď upovedomiť, že kúpna cena je uložená na súde.
(3) O opatreniach podľa ods. l a 2 rozhoduje vojenský prokurátor a po podaní obžalobného spisu súd Sťažnosť má odkladný účinok
(4) Nároky, ktorých oprávnenosti nemožno hneď zistiť, treba odkázať na občiansky súd. Do rozhodnutia tohto súdu zabavené veci zoslanú v úschove.
§ 198.
Domovú prehliadku možno konať zpravidla len od 6. do 21, hodiny. Ak nastane noc, neprekáža to skončiť začatú domovú prehliadku.
§ 199.
(1) Domovú a osobnú prehliadku treba vykonať s najväčšou šetrnosťou. Vykonať ich možno zpravidla len, ak bol ten, proti komu sa nariadily, bezvýsledne vyzvaný, aby hľadaný predmet ukázal, vydal alebo oznámil kde je tento predmet prípadne hľadaná osoba. Predbežné vyzvanie nie je potrebné, ak dotyčná osoba je úradom známa ako zločinec zo zvyku, ak je nebezpečenstvo z prieťahu, alebo ak sa má prehliadnuť miestnosť, ktorá je obecenstvu verejne prístupná.
(2) K osobnej prehliadke žien a za úradných svedkov k tomuto úkonu možno pribrať len ženy.
(3) Násilné otvorenie miestnosti alebo zámky možno nariadiť len, ak nie je prítomný ani ten kto nimi nakladá, ani jeho zmocnenec prípadne zástupca, alebo ak ich títo odopreli otvoriť. Ak sa vykonalo násilné otvorenie pre neprítomnosť týchto osôb, treba dotyčnú miestnosť alebo predmet po vykonanej prehliadke zase zamknúť a škodu spôsobenú násilným otvorením nahradiť.
§ 200.
Ak pri zabavení, domovej alebo osobnej prehliadke nájde sa taký predmet, ktorý nesúvisí s trestným činom tvoriacim podklad trestného pokračovania, ale poukazuje na iný trestný čin, ktorý sa nestíha len na návrh, treba ho tiež zabaviť, spísať o tom osobitnú zápisnicu a túto so zprávou zaslať hneď vojenskému prokurátorovi, nakoľko tieto úkony nevykonáva sám.
§ 201.
Úradné orgány, úradní svedkovia a znalci smú použiť alebo vyjaviť vedomosti, ktoré nadobudli pri zabavení, domovej alebo osobnej prehliadke, jedine na účely pokračovania. Inak sú tieto pre nich úradným tajomstvom.
§ 202.
Pre občianske súdy a úrady, ktoré sú požiadané aby vykonaly zabavenie, domovú alebo osobnú prehliadku, platia príslušné ustanovenia pre ne platné.
DIEL XVI. Tlmočníci.
§ 203.
(1) Ak vypočúvaná osoba neovláda úradný jazyk, treba pribrať tlmočníka. Od pribrania tlmočníka možno upustiť, ak všetky zúčastnené osoby ovládajú jazyk tejto osoby, čo treba v zápisnici poznačiť.
(2) Tlmočníkom môže byť aj zapisovateľ.
§ 204.
Ak nie je možné dorozumieť sa s hluchým alebo nemým písomne alebo ústne, treba pribrať jedného alebo viac tlmočníkov.
§ 205.
(1) Stály tlmočník má složiť prísahu, že bude verne a svedomité vykonávať tlmočnícke povinnosti. Pred každým úradným výkonom upozorní sa stály tlmočník na složenú prísahu.
(2) Tlmočníci, ustanovení v jednotlivých prípadoch, složia prísahu s prípadu na prípad pred začiatkom tlmočníckej funkcie vo veci.
(3) Složenie prísahy alebo upozornenie na složenú prísahu treba v zápisnici poznačiť.
(4) Ak tlmočník tvrdí, že prísaha odporuje jeho presvedčeniu, vykoná namiesto prísahy slávnostné vyhlásenie, ktoré má účinnosť a následky prísahy.
§ 206.
Ustanovenia o voľbe, vylúčení, oslobodení a pominutí znalcov, o ich povinnosti prevziať sverenú funkciu ako aj o ich potrestaní (diel XIV. ) vzťahujú sa obdobne aj na tlmočníkov.
DIEL XVII.
Obžalobný spis.
§ 207.
(1) Obžalobný spis podá vojenský prokurátor vojenskému súdu a zašle mu súčasne spisy.
(2) Proti obžalobnému spisu sa opravný prostriedok nepripúšťa.
§ 208.
(1) Obžalobný spis má obsahovať obžalobný návrh a odôvodnenie.
(2) Obžalobný návrh má obsahovať:
a) meno obvineného, a — ak je vojenskou osobou — aj jeho hodnosť, vojenský útvar, ktorému patrí, nakoľko možno dátum a miesto jeho narodenia, jeho povolanie alebo zamestnanie a bydlisko prípadne pobyt s udaním, či je vo väzbe alebo na slobode,
b) označenie trestného činu uvedením miesta a času jeho spáchania, skutočností, nakoľko je to potrebné
na presné určenie činu,
zákonných znakov, najmä aj takých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu,
zákonného pomenovania trestného činu a ustanovení zákona, ktoré sa majú použiť.
c) pomenovanie súdu, ktorý je príslušný konať hlavné pojednávanie, a návrh, či má o veci rozhodovať samosudca alebo senát,
d) mená svedkov a znalcov, ktorých treba predvolať na hlavné pojednávanie, ako aj dôkazy, ktoré treba na hlavné pojednávanie obstarať,
e) ak je obvinený vo väzbe, prípadný návrh na predĺženie väzby.
(f) V odôvodnení obžalobného spisu treba stručne uviesť jednotlivé rozhodné skutočnosti, ktoré obžalobca tvrdí, a dôkazy.
(4) Obžalobný spis treba podať v toľkých vyhotoveniach, aby každý z obvinených dostal po jednom; jedno vyhotovenie ostane vo spisoch.
§ 209.
Ak o veci podľa § 18, ods. 2 rozhoduje samosudca, môže vojenský prokurátor podať namiesto obžalobného spisu obžalobný návrh, ktorý má obsahovať náležitosti uvedené v § 208, ods. 2 bez odôvodnenia. Všetky ostatné ustanovenia týkajúce sa obžalobného spisu platia aj o obžalobnom návrhu.
§ 210.
(1) Ak rozhodujúci súd po podaní obžalobného spisu zistí, že vec nepatrí do jeho pôsobnosti alebo príslušnosti, postúpi ju usnesením veliteľstvu, úradu alebo súdu, do pôsobnosti a príslušnosti ktorého patrí.
(2) Po nariadení hlavného pojednávania nemôže už senát vojenského súdu postúpiť vec samosudcovi z toho dôvodu, že vec patrí do pôsobnosti samosudcu a vôbec nemožno už vec postúpiť pre nedostatok príslušnosti.
§ 211.
(1) Predseda rozhodujúceho senátu prípadne samosudca rozhoduje o tom, či obžalovaný má ostať vo vyšetrovacej väzbe, alebo či má byť prepustený. Ak je tu zákonný dôvod, môže nariadiť, aby obžalovaný, ktorý je na slobode, bol vzatý do vyšetrovacej väzby.
(2) Vyšetrovacia väzba nariadená alebo podržaná predsedom alebo samosudcom trvá do meritórneho rozhodnutia na hlavnom pojednávaní, ale ak jej dôvody prestanú, treba ju hneď zrušiť (§ 127, ods. 2),
§ 212.
(1) Predseda rozhodujúceho senátu pripadne samosudca nariadi doručiť obžalobný spis, a to tak, aby bol doručený obžalovanému, ktorý je vo väzbe, do 24 hodín a obžalovanému, ktorý je na slobode, bez prieťahu.
(2) Ak je obžalovaný vo väzbe, alebo ak je osobou mužstva v činnej vojenskej službe, treba mu obžalobný spis aj prečítať.
(3) Spolu s obžalobným spisom treba obžalovanému doručiť aj písomné upozornenie, že ak chce uplatniť nové dôkazy, má tieto včas oznámiť, ako aj poučenie o tom,
aké práva mu prislúchajú čo do obhajoby. Ak sa obžalobný spis má obžalovanému prečítať podľa ods. 2, deje sa upozornenie a poučenie podľa tohto odseku ústne a spíše sa o tom ako aj o vyjadrení obžalovaného zápisnica.
(4) Ustanovenia § 67, ods. l až 4 platia aj pre doručenie obžalobného spisu. Obžalobný spis treba doručiť obžalovanému do vlastných rúk.
DIEL XVIII.
Príprava hlavného pojednávania. § 213.
(1) Po doručení prípadne nariadení doručenia obžalobného spisu určí predseda hlavného pojednávania termín hlavného pojednávania a nariadi, koho treba naň predvolať alebo o ňom upovedomiť.
(2) Hlavné pojednávanie sa koná zpravidla v sídle súdu. Súd môže nariadiť, aby sa hlavné pojednávanie konalo na inom mieste, ak by sa tým dokazovanie podstatne zjednodušilo.
§ 214.
(1) Ak je obžalovaný vojenskou osobou v činnej službe, treba ho na hlavné pojednávanie predstaviť. Ak je obžalovaný vo väzbe, treba ho na hlavné pojednávanie predviesť. Miesto a deň hlavného pojednávania treba mu najneskoršie deň vopred služobne oznámiť.
(2) Iných obžalovaných treba na hlavné pojednávanie predvolať s upozornením, že ak sa nedostavia, budú predvedení. Medzi doručením predvolania a termínom hlavného pojednávania má byť aspoň trojdňová lehota vyjmúc, že by obžalovaný súhlasil so skrátením tejto lehoty.
(3) Ak možno konať hlavné pojednávanie podľa § 248 v neprítomnosti obžalovaného, treba mu predvolanie doručiť do vlastných rúk a treba ho v predvolaní upozorniť, že ak sa nedostaví, bude sa pojednávať v jeho neprítomností.
(4) Ak je súdu, keď sa určuje termín hlavného pojednávania, známe, že obžalovaný má obhajcu, treba ho upovedomiť o termíne súčasne s obžalovaným. Ak bol obhajca len neskoršie oznámený
súdu, treba ho predvolať hneď po oznámení. Ak v prípadoch § 38 nemá obžalovaný obhajcu, treba mu ho ustanoviť.
(5) Okrem obžalovaného a obhajcu treba na hlavné pojednávanie predvolať svedkov a znalcov, ktorých vypočutie bolo v obžalobnom spise navrhnuté, taktiež obstarať iné tam navrhnuté dôkazy.
(6) Svedkov a znalcov občianskeho stavu treba predvolať pokiaľ možno tak, aby medzi doručením predvolania a termínom hlavného pojednávania bola aspoň trojdňová lehota.
(7) Miesto a čas hlavného pojednávania treba oznámiť vojenskému prokurátorovi.
(8) Poškodenému treba miesto a čas hlavného pojednávania oznámiť s upozornením, že hlavné pojednávanie bude aj vtedy, ak sa nedostaví.
§ 215.
Ak možno predvídať, že hlavné pojednávanie pred senátom potrvá dlhšie, treba sa postarať, aby na hlavnom pojednávaní boli prítomní aj náhradní sudcovia.
§ 216.
(1) Ak svedok alebo znalec, ktorý nebol ešte vypočutý alebo sprisahaný, sa akiste nebude môcť dostaviť na hlavné pojednávanie pre dlhšiu nemoc alebo pre inú neodstrániteľnú prekážku, môže ho predseda hlavného pojednávania vypočuť a sprisahať, alebo môže dať previesť tieto úkony požiadanému súdu.
(2) Pri úkonoch uvedených v ods. l treba primerane použiť ustanovenia §§ 90 až 93. Inak platia pre tieto úkony príslušné ustanovenia o vyšetrovaní.
§ 217.
(1) Strany po podaní obžalobného spisu môžu žiadať, aby dôkazy uvedené v obžalobnom spise boly doplnené, alebo aby boly opatrené nové dôkazy.
(2) Návrh podľa ods. l treba odôvodniť a pred začatím hlavného pojednávania včas podať súdu ústne alebo písomne. V návrhu treba uviesť presne svedka, ktorý má byť vypočutý, prípadne znalecké a
iné dôkazy, ktoré sa majú zadovážiť alebo doplniť, ako aj skutočnosti, ktoré sa majú dokázať. Takýto návrh môžu osoby mužstva v činnej službe, ktoré sú na slobode, oznámiť tiež zápisnične u svojho nadriadeného veliteľstva. Zápisnicu má veliteľstvo bezodkladne zaslať súdu.
§ 218.
(1) Predseda hlavného pojednávania môže po podaní obžalobného spisu navrhnuté dôkazy pominúť, ak skutočnosť, ktorá sa má dokazovať, je pre rozhodnutie veci bezvýznamná, alebo ak je zrejmé, že návrh smeruje len na preťahovanie alebo ak nebol podaný včas. Toto rozhodnutie nevylučuje opakovať návrhy na hlavnom pojednávaní.
(2) Ak predseda hlavného pojednávania vyhovie návrhu, predvolá svedkov, prípadne ustanoví a predvolá znalcov zpravidla na hlavné pojednávanie, alebo zadováži či doplní navrhované dôkazy. O týchto opatreniach treba upovedomiť strany pred hlavným pojednávaním.
(3) Predseda hlavného pojednávania môže na hlavné pojednávanie v záujme veci aj z úradnej moci predvolať nových svedkov a znalcov alebo zadovážiť prípadne doplniť dôkazy.
(4) V prípade nutnosti môže predseda nariadiť ohliadku, zabavenie, prehliadku domovú alebo osobnú. Pre tieto úkony treba použiť primerane ustanovenia dielu XIV. a XV.
§ 219.
(1) Predseda hlavného pojednávania môže na návrh alebo aj z úradnej moci odložiť hlavné pojednávanie, ak obžalovaný pre nemoc alebo inú neodvratnú prekážku nemôže sa dostaviť na hlavné pojednávanie, alebo ak je to z iných závažných dôvodov potrebné.
(2) V prípade, že je obhajca hatený, môže sa hlavné pojednávanie odložiť len, ak pre krátkosť času nemožno už na hlavné pojednávanie iného obhajcu pribrať, alebo ak by sa už tento nemohol na obhajovanie pripraviť.
§ 220.
(1) Obžalobca môže pred začiatkom hlavného pojednávania celkom alebo z časti ustúpiť od obžaloby. Ustúpenie od obžaloby treba odôvodniť.
(2) V prípade podľa ods. l rozhodujúci súd trestné pokračovanie usnesením celkom alebo zčasti zastaví.
(3) O úplnom alebo čiastočnom zastavení pokračovania treba strany a poškodeného upovedomiť.
§ 221.
Ak obžalovaný trpí duševnou chorobou a obžalobca neustúpi od obžaloby, má rozhodujúci súd pokračovanie až do uzdravenia obžalovaného suspendovať a o tom strany upovedomiť. V tomto prípade sa vo veci pokračuje na navrh obžalobcu.
§ 222.
(1) Ak ešte po podaní obžalobného spisu sa dialo nejaké dokazovanie, alebo ak sa objavily nové trestné činy, ktoré obžalovaný spáchal, môže obžalobca pred začiatkom hlavného pojednávania obžalobný spis odvolať a podať nový obžalobný spis, alebo môže doplniť pôvodný obžalobný spis dodatočným obžalobným spisom. S novým alebo dodatočným obžalobným spisom treba naložiť podlá ustanovení dielu XVII.
(2) Ak po podaní obžalobného spisu je následkom nových najavo vyšlých trestných činov alebo následkom dodatočného dokazovania potrebné, aby sa previedlo alebo doplnilo vyšetrovanie prípadne stopovanie a nie je účelné, aby nový najavo vyšlý trestný čin bol oddelene stíhaný, môže obžalobca požiadať súd o suspendovanie pokračovania, a učiní ďalšie potrebné opatrenia. Na takýto návrh rozhodujúci súd usnesením suspenduje pokračovanie a upovedomí o tom strany. Vo veci sa pokračuje na návrh obžalobcu.
(3) Ak obžalovaný po podaní obžalobného spisu utiekol, treba pokračovať podľa dielu XXVIII.
§ 223.
Proti rozhodnutiam predsedu hlavného pojednávania a rozhodujúceho súdu, uvedenými v tomto diele, sa opravný prostriedok nepripúšťa, vyjmúc usnesenie o zastavení trestného pokračovania (§ 220).
DIEL XIX. Hlavné pojednávanie.
1. Verejnosť hlavného pojednávania.
§ 224. Hlavné pojednávanie je verejné.
§ 225.
(1) Predseda hlavného pojednávania môže odoprieť prístup na hlavné pojednávanie osobám, ktoré boly opätovne potrestané pre trestné činy proti bezpečnosti života, mravnosti alebo majetku. Prístup na hlavné pojednávanie nemajú osoby maloleté, iba ak to vyžaduje účel ich štúdií na vysokej škole, osoby choromyseľné alebo verejnosti nebezpečné, ako aj osoby ozbrojené, ak nie sú oprávnené nosiť zbraň podľa svojej služby, a osoby, ktoré prídu v stave urážajúcom dôstojnosť súdu.
(2) Pre nedostatok miesta môže predseda vylúčiť osoby, ktoré sa neskoro dostavily.
(3) Poškodenému a jeho zástupcovi treba vždy dovoliť prístup na hlavné pojednávanie.
§ 226.
(1) Vylúčenie verejnosti na celé hlavné pojednávanie alebo na určitú jeho časť možno hocikedy nariadiť, ak by verejnosť pojednávania ohrozovala bezpečnosť štátu, jeho obranu, verejný poriadok, vojenské služobné záujmy alebo verejnú mravnosť.
(2) Na návrh poškodeného možno vylúčiť verejnosť, ak to vyžaduje ochrana jeho cti alebo povesti.
(3) Verejnosť možno vylúčiť aj vtedy, ak s tým súhlasia obžalobca, obžalovaný a obhajca, taktiež i poškodený, ak je prítomný.
(4) O vylúčení verejnosti rozhoduje súd v tajnej porade usnesením.
§ 227.
(1) Po vyhlásení usnesenia o vylúčení verejnosti musia sa všetci poslucháči vzdialiť.
(2) Nadriadení velitelia obžalovaného, od veliteľa stotiny vyššie, jeho miestny veliteľ, justiční dôstojníci v činnej službe, poškodený a jeho zástupca aj v prípade vylúčenia verejnosti môžu byť na hlavnom pojednávaní prítomní.
§ 228.
(1) Ak sa rozhodujúci súd usnesie na vylúčení verejnosti, môže obžalovaný žiadať, aby bol dovolený prístup dvom jeho dôverníkom. Dôverníci majú byť osoby, ktorým podľa § 225, ods. l nie je prístup na hlavné pojednávanie zakázaný. Pribranie dôverníkov nemôže byť dôvodom pre prerušenie alebo odročenie hlavného pojednávania.
(2) Niekoľko spoločne obžalovaných osôb môže žiadať, aby boli pripustení dôverníci. Títo môžu byť najviac štyria a o ich voľbe sa majú obžalovaní dohodnúť; ak sa nedohodnú, určí dôverníkov z počtu navrhnutých osôb predseda.
§ 229.
Ak je to pri vylúčení verejnosti so zreteľom na bezpečnosť štátu alebo jeho obranu odôvodnené, môže súd vylúčiť na celé hlavné pojednávanie alebo na jeho časť aj účasť dôverníkov a osôb uvedených v § 227, ods. 2.
§ 230.
Rozsudok treba vždy verejne vyhlásiť, a to aj vtedy, ak celé hlavné pojednávanie bolo neverejné.
2. Udržanie poriadku a úradné úkony predsedu.
§ 231.
(1) Predseda na hlavnom pojednávaní vykonáva práva, ktoré mu dáva tento zákon. Povinný je udržovať bezpečnosť, poriadok, vojenskú disciplínu a dôstojnosť pojednávania.