(2) Koho súd vypočúva, alebo kto hovorí k súdu, má stáť. Predseda môže dovoliť výnimku so zreteľom na vek, telesnú slabosť, nemoc ako i vtedy, ak vypočúvanie trvá dlhšie, alebo z iných dôvodov.
§ 232.
(1) Zakázané je prejavovať súhlas alebo nesúhlas. Predseda je oprávnený poslucháčov, ktorí hlavné pojednávanie poznámkami alebo inak rušia, alebo ktorí sa chovajú spôsobom urážajúcim vážnosť súdu, napomenúť a — ak treba — dá odstrániť jednotlivých poslucháčov, prípadne dá vyprázdniť sieň.
(2) Poslucháčov, podliehajúcich vojenskej disciplinárnej právomoci, ktorí aj po predsedovom napomenutí rušia poriadok, ktorí sa dopustia hrubého porušenia poriadku, alebo ktorí neposlúchnu predsedove rozkazy na udržanie poriadku, môže predseda okrem opatrení uvedených v ods. l oznámiť ich nadriadenému veliteľstvu na potrestanie, prípadne môže ich dať aj zatknúť a odovzdať tomuto veliteľstvu na príslušné zakročenie, alebo ich môže sám potrestať peňažným trestom do Ks 500, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na väzenie do päť dní.
(3) Ak nastane prípad podľa ods. 2 u iného poslucháča, môže ho predseda okrem opatrení uvedených v ods. l potrestať peňažným trestom do Ks 500, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na väzenie do päť dní. O výkon tohto trestu treba požiadať okresný súd, príslušný podľa bydliska prípadne pobytu potrestaného.
§ 233,
(1) Ak niektorý obžalovaný, poškodený alebo jeho zástupca, svedok, znalec, tlmočník, alebo tesnopisec neslušným chovaním rušia hlavné pojednávanie, alebo iným spôsobom porušujú vážnosť súdu, prednášajú urážlivé výroky alebo neodôvodnené a k veci nepatriace obvinenia, má ich predseda napomenúť a — ak treba — nariadi ich vyviesť. Obžalovaného možno len vtedy vyviesť, ak pokračuje v neslušnom chovaní, hoci bol napomenutý a hoci sa mu pohrozilo vyvedením.
(2) Ak bol obžalovaný pre neprístojne chovanie vyvedený, môže predseda nariadiť, aby bol strážený do zavolania, hoci je na slobode. V hlavnom pojednávaní sa pokračuje v jeho neprítomnosti, avšak pred ukončením dokazovania treba ho zavolať a pod zmäločnosťou upovedomiť o podstatných skutočnostiach, ktoré sa za jeho neprítomnosti vyskytly, ako aj o výpovediach vypočutých osôb.
(3) Osoby uvedené v ods. l, podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci, ktoré aj po predsedovom napomenutí rušia poriadok, ktoré sa dopustia hrubého porušenia poriadku, alebo ktoré neposlúchnu predsedove rozkazy na udržanie poriadku, môže predseda okrem opatrení uvedených v ods. l oznámiť ich nadriadenému veliteľstvu na potrestanie, prípadne môže ich dať aj zatknúť a po skončení hlavného pojednávania odovzdať nadriadenému veliteľstvu na príslušné zakročenie, alebo ich môže sám potrestať peňažným trestom do Ks 500, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na väzenie do päť dní,
(4) Ak nastane prípad podľa ods. 3 u takých osôb uvedených v ods. l, ktoré nepodliehajú vojenskej disciplinárnej právomoci, môže ich predseda okrem opatrení uvedených v ods. l potrestať peňažným trestom do Ks 500, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na väzenie do päť dní. O výkon tohto trestu treba požiadať okresný súd, príslušný podľa bydliska prípadne pobytu potrestaného.
(5) Ak sa previní podľa ods. 3 obžalovaný, ktorý je vo väzbe, môže mu predseda okrem opatrení uvedených v ods. l uložiť zostrenie väzby podľa platných predpisov.
§ 234.
(1) Ak spácha neprístojnosť obhajca, môže ho predseda napomenúť a ak po napomenutí sa dopustí neprístojnosti, môže
mu súd uložiť peňažnú pokutu až do Ks 1000. Ak obhajca nepodlieha vojenskej disciplinárnej právomocí, treba požiadať o vymáhanie pokuty okresný súd, príslušný podlá bydliska prípadne pobytu obhajcu. Ak obhajca podlieha vojenskej disciplinárnej právomoci, môže ho predseda oznámiť jeho nadriadenému veliteľstvu na potrestanie.
(2) Ak sa obhajca aj po uložení pokuty chová neslušne, môže mu súd odňať slovo, V tomto prípade má obžalovaný právo zvoliť si iného obhajcu z prítomných osôb, spôsobilých zastávať úrad obhajcu. Ak to nie je možné a ak nemožno ani hneď ustanoviť obhajcu, hoci obhajoba je povinná alebo podľa názoru súdu potrebná, súd preruší alebo odročí hlavné pojednávanie, aby si obžalovaný mohol zvoliť alebo aby mu súd mohol ustanoviť iného obhajcu. Ak obhajoba nie je povinná a podlá názoru súdu nie je ani potrebná, treba v hlavnom pojednávaní pokračovať bez obhajcu.
(3) Uloženie pokuty (ods. 1) i odňatie slova (ods. 2) treba oznámiť vždy aj príslušnému disciplinárnemu úradu obhajcu.
(4) Ak spácha neprístojnosť právny zástupca poškodeného, zapísaný do soznamu advokátov, treba primerane použiť ustanovenia ods. l a 3 a môže mu súd odňať aj slovo.
§ 235.
Ak sa hlavné pojednávanie pre neprístojne chovanie obhajcu preruší alebo odročí, môže mu rozhodujúci súd usnesením uložiť aj náhradu trov tým spôsobených. O vymáhanie týchto trov treba požiadať okresný súd, príslušný podľa bydliska prípadne pobytu zaviazaného,
§ 236.
Dôstojníci mimo činnej služby, ktorí sa dostavia v služobnej rovnošate, podliehajú pre neprístojnosti uvedené v §§ 232 až 234 vojenskej disciplinárnej právomocí.
§ 237.
Vojenského prokurátora môže predseda pre neprístojnosť napomenúť, prípadne oznámiť jeho priamemu predstavenému.
§ 238.
(1) Hlavné pojednávanie vedie predseda.
(2) Predseda je povinný sa snažiť o zistenie pravdy a má sa starať, aby sa upustilo od rečí, ktoré by hlavné pojednávanie zbytočne predlžovaly alebo inak sťažovaly.
(3) Predseda vypočúva obžalovaného, svedkov a znalcov a ustanovuje poradie, v akom majú hovoriť tí, ktorí žiadali o slovo. Prevádzanie jednotlivých dôkazov môže preniesť na prísediaceho justičného dôstojníka.
(4) O návrhoch prednesených na hlavnom pojednávaní rozhoduje predseda, ak nenáleží o tom rozhodovať podľa zákona rozhodujúcemu súdu. Ak takému návrhu odporuje obžalobca, obžalovaný alebo obhajca, alebo ak predseda nemieni vyhovieť návrhu, alebo ak na prípad vyhovenia návrhu treba hlavné pojednávanie odročiť, prípadne na dlhšie ako 24 hodín prerušiť (§ 279, ods. 2), rozhoduje o návrhu súd.
3. Začatie hlavného pojednávania.
§ 239.
Pred začatím hlavného pojednávania predseda najprv zistí, či je rozhodujúci súd náležité sostavený. Ak sa nemôže rozhodujúci súd sostaviť, treba hlavné pojednávanie odložiť.
§ 240.
(1) Ak sa obžalovaný nedostavil na hlavné pojednávanie, ak podmienky § 248 nie sú splnené, a ak obžalovaného nemožno hneď predstaviť, treba hlavné pojednávanie odročiť alebo prerušiť. Ak obžalovaný za hlavného pojednávania utečie, treba trestné pokračovanie suspendovať a pokračovať podľa dielu XXVIII.
(2) Bez obžalobcu nemožno hlavné pojednávanie konať.
§ 241.
Predseda otvorí hlavné pojednávanie vyvolaním veci.
§ 242.
(1) Obžalovaný sa dostaví bez pút. Ak treba, môže predseda nariadiť, aby obžalovaný bol strážený.
(2) Predseda sa opýta obžalovaného na jeho osobné pomery a dá zapisovateľovi vyvolať predvolané osoby; potom prikáže svedkom a znalcom, aby odišli do miestnosti im určenej a aby sa tam zdržovali.
(3) Podľa okolnosti môže predseda vyzvať aj poškodeného, ak má byť vypočutý ako svedok, aby opustil súdnu sieň. Jeho zástupca má právo ostať aj v tomto prípade v súdnej siení,
(4) Predseda učiní opatrenie, aby svedkovia a znalci sa medzi sebou a s obžalovaným nedohovárali a aby sa bez dovolenia nevzďaľovali,
(5) Predseda môže nariadiť, ak to považuje v záujme veci za vhodné, aby znalci pri vypočúvaní obžalovaného a svedkov zostali v súdnej sieni,
§ 243.
(1) Ak sa svedkovia alebo znalci nedostavili na hlavné pojednávanie alebo sa predčasne vzdialili, má predseda — ak je to možné — učiniť opatrenie, aby sa hneď dostavili a podľa okolností nariadi ich aj predviesť.
(2) Ak nie je možné svedkov alebo znalcov, ktorí sa nedostavili, hneď predstaviť, rozhodne súd po vypočutí obžalobcu, poškodeného, obžalovaného a obhajcu, či sa má hlavné pojednávanie prerušiť alebo odročiť prípadne ďalej konať, a či sa majú na hlavnom pojednávaní namiesto ústneho vypočutia týchto svedkov alebo znalcov prečítať ich doterajšie výpovede alebo posudky, prípadne ak neboli ešte vypočutí, čí majú byť vypočutí podľa § 216, Rozhodujúci súd môže toto usnesenie odložiť tiež na neskoršie.
§ 244.
(1) O predvedení a potrestaní svedka a znalca, ktorý sa bez ospravedlnenia nedostavil na hlavné pojednávanie alebo sa odtiaľ bez povolenia predsedu vzdialil, platia obdobne ustanovenia §§ 130 a 159. Potrestanie nezávisí od toho, či sa hlavné pojednávanie prerušilo alebo odročilo.
(2) Ak sa hlavné pojednávanie prerušilo alebo odročilo preto, lebo niektorý svedok alebo znalec na hlavné pojednávanie neprišiel a sa neospravedlnil, pripadne preto, lebo sa s hlavného pojednávania bez povolenia predsedu vzdialil, môže ho rozhodujúci súd usnesením zaviazať na nahradenie trov takto zmareného hlavného pojednávania. O vymáhanie týchto trov treba požiadať okresný súd, príslušný podlľa bydliska prípadne pobytu zaviazaného.
§ 245.
(1) Ak je obhajoba povinná a obhajca sa nedostaví alebo ak predčasne odíde a nie je možno poveriť alebo ustanoviť hneď iného obhajcu, hlavné pojednávanie sa preruší alebo odročí. Ak obhajoba nie je povinná a obhajca sa nedostavil alebo sa predčasne vzdialil, treba hlavné pojednávanie len vtedy prerušiť alebo odročiť, ak súd považuje obhajobu za potrebnú.
(2) Ak obhajca, ktorý bol riadne predvolaný, bez ospravedlnenia na pojednávanie neprišiel, alebo ak sa pred jeho zakončením bez povolenia predsedu vzdialil, treba ho — ak podlieha vojenskej disciplinárnej právomoci — oznámiť jeho nadriadenému veliteľstvu, inak príslušnému disciplinárnemu úradu. Súd môže v takýchto prípadoch uložiť obhajcovi peňažnú pokutu do Ks 1000. Ak obhajca nepodlieha vojenskej disciplinárnej právomocí, treba požiadať o vymáhanie pokuty okresný súd, príslušný podľa bydliska prípadne pobytu obhajcu. Uloženie pokuty treba oznámiť vždy aj príslušnému disciplinárnemu úradu obhajcu. Obhajcovi nemožno uložiť pokutu a nemožno ho ani oznámiť na disciplinárne stíhanie, ak sa dostatočne ospravedlní; ak sa dodatočne náležité ospravedlní, treba aj uloženú pokutu zrušiť.
(3) V prípadoch uvedených v ods. 2 treba obdobne použiť ustanovenie § 235.
§ 246,
Ak sa nevyskytuje žiadna z prekážok uvedených v §§ 240, 243 a 245, predseda dá, keď svedkovia a znalci opustili sieň, pod zmätočnosťou prečítať obžalobný spis bez odôvodnenia, prípadne obžalobný návrh (§ 209).
4. Vypočutie obžalovaného.
§ 247.
(1) Predseda vypočuje obžalovaného o obžalobe. Ak je niekoľko obžalovaných, vypočúva ich predseda jednotlivé, v neprítomnosti spoluobžalovaných na hlavnom pojednávaní ešte nevypočutých, prípadne pred prečítaním výpovedí nedostavivších sa spoluobžalovaných, proti ktorým sa nariadilo hlavné pojednávanie podľa § 248.
(2) Ak obžalovaný na otázku vyhlási, že obžalobe nerozumel, predseda mu ju vysvetlí.
(3) Predseda sa opýta obžalovaného, či sa cíti vinným alebo nevinným a pripomenie mu, že má právo súvislé predniesť stav vecí, po každom dôkaze urobiť svoje poznámky, že môže opakovať svoje návrhy na doplnenie dokazovania, a môže navrhnúť aj prevedenie nových dôkazov.
(4) Ak sa obžalovaný odchyľuje od svojich skorších výpovedí, treba sa ho opýtať na dôvod. V tomto prípade ako aj vtedy, ak odoprie výpoveď, môže dať predseda prečítať zápisnicu, spísanú o skorších jeho výpovediach, a to celú alebo jej časť.
(5) Obžalovaného neslobodno nútiť, aby na otázky odpovedal.
(6) Obžalovaný môže aj za hlavného pojednávania hovoriť so svojím obhajcom, nie je však dovolené, aby sa s ním radil ako má odpovedať na niektorú otázku.
(7) Ináč treba obdobne použiť ustanovenia dielu XI.
5. Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.
§ 248.
(1) Hlavné pojednávanie možno konať v neprítomnosti obžalovaného len pred
samosudcom (§ 18, ods. 2), ak sú zachované tieto podmienky:
a) ak obžalovaný bol vojenským alebo občianskym súdom alebo vojenským prokurátorom vypočutý o celom obsahu obžaloby;
b) ak mu bolo predvolanie na hlavné pojednávanie včas (§ 214, ods. l a 2) doručené do vlastných rúk s upozornením podľa § 214, ods. 3.
(1) Ak medzi doručením predvolania a termínom hlavného pojednávania neuplynulo zákonné medzidobie (§ 214, ods. l a 2), možno konať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného len, ak s tým súhlasí pri začatí hlavného pojednávania jeho obhajca.
(3) Za podmienky uvedenej v ods. l, písm. a) možno konať hlavné pojednávanie aj ak sa obžalovaný pred jeho skončením vzdialil, vyjmúc prípad, že pred prednesením svojej obhajoby ochorel. Avšak aj v prípade naposledy spomenutom možno pokračovať v hlavnom pojednávaní, ak s tým súhlasí obžalovaný alebo jeho obhajca, alebo ak možno vyniesť oslobodzujúci rozsudok.
(4) Namiesto vypočutia obžalovaného o jeho osobných pomeroch a o veci samej treba prečítať na hlavnom pojednávaní pod zmätočnosťou zápisnice o jeho výpovedi pred súdom alebo pred vojenským prokurátorom,
§ 249.
(1) Ak sa nemôže hlavné pojednávanie konať alebo v ňom pokračovať v neprítomnosti obžalovaného preto, že podmienka uvedená v § 248, ods. l, písm. a) nie je splnená, alebo ak podmienky § 248, ods. l, písm. a), b), prípadne ods. 3 sú síce splnené, avšak bez prítomnosti obžalovaného nemožno vec úplne objasniť, treba hlavné pojednávanie prerušiť alebo odročiť a obžalovaného predvolať podľa ustanovení § 214, ods. l a 2.
(2) Ak podmienka uvedená v § 248, ods. l, písm. a) je síce splnená, avšak chýba podmienka uvedená v § 248, ods. l, písm. b) a ani obhajca, ani sám obžalovaný
neprejavil súhlas s tým, aby sa hlavné pojednávanie konalo v neprítomnosti obžalovaného, treba pojednávanie prerušiť alebo odročiť a obžalovaného znovu predvolať podľa ustanovení § 214, ods. 3.
6. Dokazovanie. § 250.
(1) Po vypočutí obžalovaného treba previesť dôkazy podľa poradia, ustanoveného predsedom, a to zpravidla tak, aby za dôkazmi obžaloby nasledovaly dôkazy obhajoby.
(2) Rozhodujúci súd môže pominúť niektoré dôkazy, ak ich považuje za zbytočné,
(3) Predseda ako aj rozhodujúci súd môžu za hlavného pojednávania na návrh alebo z úradnej moci nariadiť vypočutie nových svedkov a znalcov a prevedenie alebo zadováženie nových dôkazov. Ak treba preto hlavné pojednávanie odročiť, alebo na dlhšie ako 24 hodín prerušiť, rozhodne o tom vždy rozhodujúci súd. Potrebné predvolania a iné opatrenia urobí predseda.
(4) Ohliadku nariadenú na hlavnom pojednávaní vykoná rozhodujúci súd, ak by sa to však dalo ťažko previesť, vykoná ju predseda alebo vyslaný sudca so zapisovateľom a podá hneď zprávu rozhodujúcemu súdu. Miesto a čas ohliadky treba oznámiť včas obžalobcovi, poškodenému, obžalovanému a obhajcovi, a to obžalobcovi, obžalovanému a obhajcovi pod zmätočnosťou. Tieto osoby ako aj zástupca poškodeného majú právo na ohliadke sa zúčastniť a majú právo znalcom — po odpovediach na otázky súdu — dávať otázky ako aj robiť poznámky na odpovede.
(5) Ak sa na hlavnom pojednávaní nariadi zabavenie, domová alebo osobná prehliadka, vykoná ich vyslaný sudca alebo požiadaný vojenský súd, okresný súd prípadne bezpečnostný úrad, najbližší miestu, kde sa má úkon vykonať.
(6) Pre úkony uvedené v ods. 4 a 5 treba primerane použiť ustanovenia dielov XIV. a XV.
(7) Zaopatrenie nového dôkazu nesmie sa odoprieť preto, že návrh bol neskoro podaný.
§ 251.
(1) O vypočutí svedkov a znalcov na hlavnom pojednávaní platia ustanovenia dielu XIII. a XIV., nakoľko ďalšie ustanovenia neobsahujú odchýlky.
(2) Svedkovia a znalci sú vypočúvaní jednotlivé v prítomností strán.
(3) O tom, či svedka treba sprisahať, rozhodne súd osobitne po vypočutí svedka a po opýtaní sa strán. Prísahu môže na návrh ktorejkoľvek strany alebo z úradnej moci odložiť na neskoršie. Od prísahy treba upustiť v prípadoch § 149 a vtedy, ak si to nežiada žiadna zo strán. Prísahu možno pominúť v prípadoch, uvedených v § 150.
(4) Ak sa má hlavné pojednávanie prerušiť alebo odročiť preto, lebo niektorý svedok bez zákonného dôvodu odoprel výpoveď alebo prísahu, alebo preto, lebo niektorý znalec bez zákonného dôvodu odoprel spolupôsobiť pri ohliadke, podať posudok alebo složiť prísahu, treba použiť obdobne ustanovenia §§ 131, 159 a § 244, ods. 2.
§ 252.
(1) Predseda sa postará, aby svedok, ktorý nebol ešte vypočutý, nebol prítomný pri prevádzaní dôkazov vôbec, a aby znalec, ktorý nebol ešte vypočutý, nebol prítomný pri vypočutí iného znalca o tej istej vecí.
(2) Konfrontáciu (§§ 110, 147) nariaďuje predseda,
(3) Svedkovia a znalci majú byť prítomní na hlavnom pojednávaní aj po ich vypočutí, kým ich predseda neprepustí. Otázku, čí môžu ostať na pojednávaní, treba posudzovať podľa §§ 225 až 230.
(4) Predseda môže nariadiť, aby už vypočutí svedkovia alebo znalci sa vzdialili, môže ich však neskoršie znovu zavolať a buď osobitne alebo v prítomností iných svedkov alebo znalcov znovu vypočuť.
P) Po vypočutí každého svedka, znalca alebo spoluobžalovaného a po prečítaní každej zápisnice alebo listiny treba sa obžalovaného opýtať, či chce niečo poznamenať.
§ 253.
(1) Okrem predsedu aj ostatní členovia senátu a náhradní sudcovia, obžalobca, obžalovaný, obhajca a poškodený majú právo dávať otázky vypočúvaným osobám, najmä aj obžalovanému, ak im predseda udelil slovo. Predseda nepripustí otázky, ktoré považuje za neprimerané. Ak niekto dáva nejasnú alebo nesrozumiteľnú otázku, vyzve ho predseda, aby ju vysvetlil,
(2) Predseda môže zakázať, aby sa dávaly otázky priamo, ak ten, kto otázky dáva, hoci bol napomenutý, zneužíva toto právo.
(3) Ak vypočúvaná osoba urobí prejav, ktorý s otázkou nesúvisí, je povinnosťou predsedu upozorniť ju, aby sa v odpovedi pridržiavala presne otázky.
§ 254.
Aby sa chránila sloboda výpovede, môže predseda výnimočne nariadiť obžalovanému, aby pri vypočúvaní niektorého svedka alebo spoluobžalovaného opustil sieň, avšak po vypočutí svedka alebo spoluobžalovaného treba mu pod zmätočnostou oznámiť podstatný obsah výpovede, ktorá sa stala v jeho neprítomnosti,
§ 255.
(1) Zápisnice o vypočutí spolupáchateľov, spoluvinníkov, účastníkov, nadržovateľov a svedkov, ako aj posudky znalcov je dovolené prečítať len,
a) ak medzičasom umreli, ak sa nevie, kde sa zdržujú, ak pre ich vek, nemoc, pre vojenskú službu prípadne z iných závažných dôvodov ich osobné dostavenie sa naráža na ťažkosti alebo je spojené s trovami nepomerne veľkými,
b) ak sa v podstate odchyľujú od svojich skorších výpovedí alebo posudkov,
c) ak svedkovia bez zákonného dovodu odoprú svedčiť, prípadne ak spolupáchatelia, spoluvinníci, účastníci alebo nadržovatelia odoprú výpoveď,
d) ak vypočutému svedkovi patrí podľa medzinárodného práva exteritorialita alebo osobné oslobodenie,
e) ak žiadna zo strán neodporuje prečítaniu.
(2) Dovolené je prečítať znalecký posudok aj
a) ak pochádza od úradného alebo vojenského lekára,
b) ak pochádza od sboru, ústavu, úradu alebo orgánu, ktorý je povolaný podávať alebo preskúmať posudky.
(3) Ak niektorá strana odporuje prečítaniu zápisnice alebo posudku, rozhodne o prečítaní súd.
(4) Dôvod prečítania treba v zápisnici vždy uviesť.
(5) Zápisnice o ohliadke, zabavení, domovej alebo osobnej prehliadke, listiny vzťahujúce sa na trestný čin, úradné vysvedčenia a zprávy ako aj listiny a písomnosti iného druhu, ktoré sú pre vec dôležité, majú sa na hlavnom pojednávaní prečítať.
(6) Zápisnica o ničotnej svedeckej výpovedi (§ 138, ods. l a 2) a o ničotnom znaleckom posudku (§ 156) nesmie sa prečítať. Taktiež sa nesmie prečítať zápisnica o výpovedi svedka od svedeckej povinnosti oslobodeného, ak takýto svedok dodatočne oznámi, že nesúhlasí s prečítaním jeho výpovede.
§ 256.
Za dokazovania dá predseda obžalovanému a — ak je to treba — svedkom a znalcom predložiť predmety, ktorými sa môže skutkový stav objasniť a vyzve ich, aby sa o nich vyjadrili.
§ 257.
(1) Po vykonaní dôkazov opýta sa predseda obžalobcu, obžalovaného, obhajcu a poškodeného, či navrhujú doplniť dokazovanie.
(2) Po záporných odpovediach alebo po zamietnutí návrhov, prípadne po vykonaní
nového dôkazu vyhlási predseda dokazovanie za skončené.
7. Reči a návrhy. § 258.
(1) Po skončení dokazovania udelí predseda obžalobcovi slovo, aby predniesol a odôvodnil svoj návrh o víne obžalovaného ako aj o trestných ustanoveniach, ktoré sa majú proti obžalovanému použiť. O výške trestu, ktorý sa má uložiť, nesmie sa obžalobca vysloviť.
(2) Obžalovaný a obhajca majú právo na reč obžalobou odpovedať. Ak je niekoľko obžalovaných, predseda určí poradie rečí. Ak obžalobca odpovie na reč obžalovaného alebo obhajcu, posledné slovo patrí obžalovanému a obhajcovi.
§ 259.
(1) Obžalobca môže i na hlavnom pojednávaní — až do začiatku tajnej porady o rozsudku, v pokračovaní pred samosudcom až do začatia vyhlásenia rozsudku, — celkom alebo zčasti ustúpiť od obžaloby. Po tomto čase nemožno už od obžaloby ustúpiť. Ustúpenie od obžaloby treba odôvodniť.
(2) V prípade uvedenom v ods. l rozhodujúci súd usnesením pokračovanie celkom alebo zčasti zastaví.
(3) O úplnom alebo čiastočnom zastavení pokračovania treba obžalovaného a poškodeného — ak nie sú na hlavnom pojednávaní prítomní — upovedomiť.
§ 260.
Ak obžalobca nadobudne presvedčenie, že skutkový stav sa dokazovaním tak zmenil, že sa má čin obžalovaného kvalifikovať inak ako bol v obžalobnom spise kvalifikovaný, zmení obžalobu v otázke kvalifikácie, alebo navrhne prerušiť alebo odročiť hlavné pojednávanie, aby mohol podať nový obžalobný spis. Ak v pokračovaní pred samosudcom zmena kvalifikácie trestného činu má vzápätí, že rozhodovanie o veci patrí do pôsobnosti senátu, obžalobca navrhne, aby sa vec postúpila senátu vojenského súdu.
§ 261.
Ak za hlavného pojednávania vyjde najavo, že obžalovaný okrem trestného činu, ktorý je predmetom obžaloby, spáchal aj iný trestný čin spadajúci do pôsobnosti vojenského súdu, môže obžalobca na tento čin obžalobu rozšíriť, prípadne súčasne s rozšírením obžaloby navrhnúť prerušenie alebo odročenie hlavného pojednávania, aby mohol podať nový obžalobný spis. Trestný čin, ktorý sa stíha len na návrh, môže obžalobca učiniť predmetom obžaloby aj v tomto prípade len, ak oprávnený návrh v zákonnej lehote podal. Ak v pokračovaní pred samosudcom sa rozšíri obžaloba na trestný čin patriaci do pôsobnosti senátu, obžalobca navrhne, aby sa vec postúpila senátu vojenského súdu.
§ 262.
(1) O návrhu obžalobcu podľa §§ 260 a 261 aby sa hlavné pojednávanie prerušilo alebo odročilo treba vypočuť obžalovaného.
(2) Predseda je povinný vysvetliť obžalovanému význam toho, že sa obžaloba pozmenila alebo rozšírila a presvedčiť sa, či obžalovaný pochopil následky toho.
(3) Po vysvetlení podľa ods. 2 má sa predseda obžalovaného opýtať, či z dôvodu zmeny alebo rozšírenia obžaloby nenavrhuje prerušiť alebo odročiť hlavné pojednávanie, aby sa mohol naň pripraviť. Návrhu obžalovaného na prerušenie alebo odročenie má súd vždy vyhovieť, ak je to potrebné na pripravenie obhajoby, alebo ak nový trestný čin, na ktorý sa obžaloba rozšírila, môže mať za následok použitie prísnejšieho trestného ustanovenia, než ktoré by sa mohlo použiť na najťažší trestný čin, uvedený v obžalobnom spise.
(4) Ak obžalobca navrhol prerušiť alebo odročiť hlavné pojednávanie podľa § 261, môže súd tento návrh zamietnuť len z dôležitých dôvodov. V tomto prípade treba trestný čin, na ktorý sa obžaloba rozšírila, vylúčiť z pokračovania a odkázať na osobitné stíhanie.
(5) Ak obžalobca na hlavnom pojednávaní rozšíril obžalobu na nový čin, a súd podľa ods. 4 neodkázal tento čin na osobitné stíhanie prípadne neprerušil alebo neodročil hlavné pojednávanie na podanie nového obžalobného spisu, má súd rozšíriť pojednávanie aj na tento čin.
(6) Ak na hlavnom pojednávaní pred samosudcom obžalobca rozšíri obžalobu