na taký čin, ktorý patrí do pôsobnosti senátu, nemá samosudca vyniesť rozsudok ani o trestnom čine patriacom do jeho pôsobnosti, ale postúpi spisy senátu na ďalšie pokračovanie.
§ 263.
(1) Reči obžalobou, obžalovaného a obhajcu neslobodno prerušovať. Jedine predseda ich môže prerušiť, ak reč porušuje alebo ohrozuje verejný poriadok, mravnosť, vojenskú disciplínu alebo služobné tajomstvo, ak zakladá nejaký trestný čin alebo obsahuje výrazy, ktoré bez potreby sa dotýkajú cti tretej osoby, ak sa zmieňuje o takej okolnosti, ktorej dokazovanie podľa zákona je vylúčené, konečne ak sa prednášajú veci, ktoré s predmetom nijako nesúvisia.
(2) Ak to vyžaduje nízke vzdelanie obžalovaného alebo jeho nedostatočná znalosť reči, v ktorej súd pojednáva, predseda mu vysvetlí stručne obsah rečí,
8. Porada a rozhodovanie súdu.
§ 264.
(1) Po skončení rečí rozhodujúci súd sa na tajnej porade poradí.
(2) Predjedla shrnie výsledok hlavného pojednávania a započne poradu. Po skončení porady nasleduje rozhodovanie súdu.
§ 265.
(1) Na rozhodovatní sa môže zúčastniť len taký člen rozhodujúceho súdu, ktorý bol prítomný za celého hlavného pojednávania.
(2) Za porady a hlasovania členovia rozhodujúceho súdu a zapisovateľ nesmú sa stýkať s inými osobami vo veci, o ktorej sa rozhoduje,
§ 266.
(1) Ak súd považuje za potrebné, aby sa vec v niektorom smere objasnila, nariadi usnesením, aby sa pokračovanie doplnilo a na to prípadne preruší alebo odročí hlavné pojednávanie. Doplnenie dokazovania možno sveriť vyslanému členovi rozhodujúceho súdu, ktorý má v takýchto prípadoch pokračovať podľa predpisov platných pre vyšetrovanie.
(2) Ustanovenia § 221 platia aj pre hlavné pojednávanie.
§ 267.
(l) Ak súd zistí, že vec nepatrí do pôsobností vojenského súdu, vyriekne usnesením nedostatok svojej pôsobností a postúpi ju veliteľstvu, úradu alebo súdu, do pôsobnosti ktorého patrí.
(2) Ak samosudca zistí, že vec patrí do pôsobnosti senátu, postúpi mu ju usnesením.
(3) V prípadoch uvedených v ods. l a 2 sa usnesie súd aj o tom, či sa má ponechať obžalovaný vo väzbe až do opatrenia veliteľstva, úradu alebo súdu, ktorému sa vec postúpila.
§ 268.
(1) Súd pod zmätočnosťou nemôže urobiť predmetom rozsudku taký čin, ktorý obžalobca nežaloval. Návrh obžalobcu neviaže súd ani v kvalifikovaní činu ani vo vymeraní trestu.
(2) Ak súd nadobudne presvedčenie, že čin obžalovaného tvorí skutkovú podstatu takého trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje prísnejší trest ako na trestný čin, ktorý sa v obžalobe uvádza, alebo že na tento čin možno použiť takú kvalifikáciu, ktorá vyžaduje, aby sa obhajoba v inom smere pripravila, má vypočuť strany, či nežiadajú, aby sa hlavné pojednávanie prerušilo alebo odročilo. Návrhu obžalovaného na prerušenie alebo odročenie má súd vždy vyhovieť, ak je to potrebné na pripravenie obhajoby. Tieto ustanovenia netreba použiť pri zmene kvalifikácie disciplinárnych priestupkov.
§ 269.
P) Súd rozhoduje o odsúdení alebo oslobodení obžalovaného rozsudkom. Tu má prihliadať len na výsledky hlavného pojednávania. Spisy môžu byť len vtedy dôkazom, ak sa na hlavnom pojednávaní prečítaly.
(2) Rozhodujúci súd má dôkazy čo do hodnovernosti a dôkaznej moci tak jednotlivé ako aj v ich súvislosti starostlivé a svedomité skúmať.
§ 270.
Oslobodzujúci rozsudok treba vyniesť:
1. ak čin, ktorý je predmetom obžaloby, nie je trestným činom,
2. ak chýba návrh oprávneného potrebný na stíhanie, ak návrh nebol v zákonnej lehote podaný, alebo ak oprávnená osoba tento návrh odvolala, okrem prípadu, že návrh podľa zákona nemožno odvolať,
3. ak o čine, ktorý je predmetom obžaloby, bol už skôr vynesený právoplatný rozsudok alebo zastavujúce usnesenie a nie sú tu podmienky, uvedené v diele XXII.,
4. ak je tu iný dôvod, ktorý vylučuje zavedenie trestného pokračovania, alebo ktorý vylučuje pričitateľnosť alebo trestateľnosť,
5. ak nie je dokázaný čin, ktorý je predmetom obžaloby, alebo ak nie je dokázané, že ho spáchal obžalovaný.
§ 271. Rozsudok má obsahovať:
a) vyhlásenie, že sa vydáva "Menom Republiky!",
b) pomenovanie súdu,
c) meno a priezvisko obžalovaného,
d) prípadné prímenie obžalovaného, dátum jeho narodenia, rodisko, štátne občianstvo, náboženstvo, rodinný stav, vojenskú hodnosť, vojenský útvar, ku ktorému obžalovaný patrí, verejné hodnosti (tituly) a akademické hodnosti, občianske povolanie alebo zamestnanie, bydlisko alebo miesto pobytu, ak sú tieto údaje známe,
e) zákonné označenie trestného činu uvedeného v obžalobnom spise,
f) deň a miesto hlavného pojednávania a vynesenia rozsudku,
g) odsúdenie alebo oslobodenie obžalovaného,
h) ak ide o oslobodzujúci rozsudok, označenie toho, na ktorom ustanovení § 270 sa oslobodenie zakladá,
i) odôvodnenie, ktoré sa má od výrokovej časti oddeliť.
§ 272.
(1) Ak sa obžalovaný odsudzuje, má výroková časť rozsudku ešte obsahovať:
a) akým trestným činom bol obžalovaný uznaný vinným, a to: uvedením zákonného pomenovania trestného činu, miesta a času jeho spáchania, taktiež uvedením skutočností, nakoľko je to potrebné na presné určenie činu, a uvedením zákonných znakov, najmä aj takých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu;
b) uložený trest prípadne — ak je to podľa zákona prípustné — výrok o tom, že sa od uloženia trestu upúšťa;
c) vo výrokoch uvedených pod písm. a) a b) treba uviesť, ktoré paragrafy zákona boly použité;
d) ak sa ukladá peňažný trest, príkaz, že ho treba zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku u vojenského súdu, a výrok o tom, na aký druh a čas trestu na slobode sa premení peňažný trest, ak je nevymožiteľný;
e) opatrenie o započítaní alebo nezapočítaní predbežného zatknutia a vyšetrovacej väzby prípadne vytrpeného disciplinárneho alebo súdneho trestu;
f) výrok, či bol čin spáchaný z pohnútok nízkych a nečestných;
g) výrok o zhabaní a prepadnutí predmetov,
h) ak sa rozhoduj e o podmienečnom odklade výkonu trestu, výrok o tom.
(2) Ak sa vyriekne proti niekoľkým osobám trest smrti, treba v rozsudku určiť aj poradie, v ktorom majú byt odsúdenci popravení.
§ 273.
(1) V dôvodoch rozsudku treba uviesť, ktoré skutočnosti a z ktorých dôvodov považuje súd za dokázané či nedokázané; taktiež treba uviesť dôvody, ktoré boly smerodajné pri rozhodovaní o právnych otázkach ako aj pri zamietnutí návrhov na hlavnom pojednávaní učinených.
(2) V prípade odsúdenia treba uviesť priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
§ 274.
(1) Odôvodnenie rozsudku vyhláseného v prítomnosti obžalovaného netreba napísať, ak osoby oprávnené použiť odvolanie zriekly sa odvolania, alebo ho neohlásily včas. Písomné odôvodnenie rozsudku má sa. v takomto prípade nahradiť stručným záznamom dôvodov výroku o vine.
(2) Ustanovenia ods. l neplatia v trestnom pokračovaní proti gážistovi a proti mladistvej osobe.
9. Vyhlásenie rozsudku. § 275.
(1) Rozsudok hneď po vynesení vyhlási predseda verejne i s podstatnými dôvodmi.
(2) Rozsudok treba písomne vyhotoviť zpravidla do osem dní. Rozsudok podpíše predseda a člen senátu, poverený vypracovaním rozsudku.
(3) Ak obžalovaný nebol pri vyhlásení rozsudku, môže predseda nariadiť, aby ho na vyhlásenie rozsudku predviedli, alebo dá mu rozsudok zápisnične vyhlásiť prostredníctvom požiadaného vojenského alebo občianskeho súdu. Ak ide o oslobodzujúci rozsudok alebo o taký odsudzujúci rozsudok, v ktorom hlavný trest je len trest peňažný, strata hodnosti alebo trest na slobode neprevyšujúci šesť mesiacov, a ak je obžalovaný na slobode, možno mu rozsudok oznámiť aj doručením, a to, ak ide o osobu v činnej vojenskej službe, prostredníctvom nadriadeného veliteľstva.
(4) Po vyhlásení rozsudku treba obžalovaného poučiť o odvolaní, ktoré má právo proti rozsudku použiť. Ak bol výkon trestu podmienečne odložený, treba odsúdenému vysvetliť podstatu a význam podmienečného odsúdenia, napomenúť ho, aby zachovával príkazy súdu a upozorniť ho na následky, ktoré ho stihnú, ak sa v skúšobnom čase neosvedčí. Ak sa konalo hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, treba ho poučiť aj o tom, že súčasne s odvolaním má právo podať ospravedlnenie [§ 346, písm. b) a § 348].
Ak sa rozsudok doručuje, treba obžalovaného poučiť písomne.
(5) Ak sa odsudzujúci rozsudok oznamuje doručením, treba ho doručiť obžalovanému do vlastných rúk.
(6) Ak bol obžalovaný uznaný vinným a pre výšku uloženého trestu alebo pre inú okolnosť možno sa obávať jeho úteku, môže súd po vypočutí obžalobcu nariadiť proti nemu väzbu, prípadne ju predĺžiť až do meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu.
(7) Ak obžalovaný, ktorý je vo väzbe, bol rozsudkom oslobodený a obžalobca hneď po vyhlásení rozsudku ohlásil odvolanie, môže súd na návrh obžalobcu zo závažných dôvodov predĺžiť väzbu až do meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu.
(8) Zákonnému zástupcovi obžalovaného, obhajcovi a poškodenému treba rozsudok doručiť len ak si to žiadajú.
10. Zápisnica. § 276.
(1) O hlavnom pojednávaní treba spísať zápisnicu. Zápisnicu podpíšu predseda, člen senátu poverený vypracovaním rozhodnutia, zapisovateľ a prípadne tlmočník.
(1) V zápisnici treba uviesť deň a miesto hlavného pojednávania, označenie súdu, mená a vojenské hodnosti predsedu, členov rozhodujúceho súdu, zapisovateľa, tlmočníka, obžalobcu, obžalovaného, jeho zákonného zástupcu, obhajcu, poškodeného, jeho zástupcu, dôverníkov a zákonné pomenovanie trestného činu podľa obžalobného spisu. Ďalej musí zápisnica obsahovať verný priebeh hlavného pojednávania a všetky jeho podstatné formality, najmä, či sa konalo hlavné pojednávanie verejne alebo s vylúčením verejnosti, ktorí obžalovaní, svedkovia a znalci boli vypočutí, aké konfrontácie sa stály, ktoré listiny a spisy sa prečítaly, či svedkovia a znalci prípadne tlmočník boli sprisahaní, prípadne z akého dôvodu sa upustilo od ich sprisahania, konečne všetky návrhy prednesené na hlavnom pojednávaní, rozhodnutia predsedu alebo súdu a ohlásené opravné prostriedky,
(3) Výpovede obžalovaného a svedkov ako aj posudok znalcov treba pojať do zápisnice tak, aby zápisnica verne podávala podstatný obsah výpovedí a či posudkov,
(4) Ak obžalovaný, svedkovia alebo znalci boli už vojenským alebo občianskym súdom alebo vojenským prokurátorom vypočutí, treba ich výpovede a či posudky len vtedy pojať do zápisnice, ak obsahujú odchýlky, zmeny alebo dodatky k výpovediam alebo k posudkom už zápisnicne zisteným; inak stačí v zápisnici poukázať na obsah predošlých zápisnične zistených výpovedí a posudkov,
§ 277,
(1) Obžalobca, obžalovaný, obhajca a poškodený môžu žiadať na ochranu svojich práv, aby sa niektoré okolnosti pojaly do zápisnice
(2) Predseda a súd môžu vždy z úradnej moci nariadiť, aby sa niektorá okolnosť alebo niektorý prejav pojaly do zápisnice.
(3) V dôležitých veciach môže súd nariadiť, aby celé hlavné pojednávanie alebo určitá jeho časť bola spísaná tesnopisom. Toto môže súd nariadiť aj v inej vecí, ale si to obžalovaný včas žiada a odôvodní, a to na jeho trovy, ktoré treba složiť vopred do súdnej úschovy. Tesnopisecké záznamy treba do troch dní prepísať obyčajným písmom, predložiť predsedovi na preskúmanie a pripojiť k zápisnici, Tesnopisca treba pred začatím funkcie sprisahať, že bude verne a svedomité konať svoje povinnosti. Ak tesnopisec tvrdí, že prísaha odporuje jeho presvedčeniu, vykoná namiesto prísahy slávnostné vyhlásenie, ktoré má účinnosť a následky prísahy. Složenie prísahy a či vykonanie slávnostného vyhlásenia treba v zápisnici poznačiť. Ustanovenia o voľbe, vylúčení, oslobodení a pominutí znalcov, o ich povinnosti prevziať sverenú funkciu, ako aj o ich potrestaní (diel XIV. ) vzťahujú sa obdobne aj na tesnopisca
(4) Obžalobca, obžalovaný, obhajca a poškodený majú právo nahliadnuť do zápisnice a jej príloh a zhotoviť si z nich odpisy.
(5) Zápisnicu treba vyhotoviť do osem dní.
(6) Zápisnica je dôkazom toho, čo sa stalo na hlavnom pojednávaní. Strany, obhajca alebo poškodený majú právo žiadať opravu a doplnenie zápisnice u predsedu hlavného pojednávania. O tejto žiadosti rozhoduje rozhodujúci súd. Proti rozhodnutiu sa nepripúšťa sťažnosť. Ak však ide o okolnosť, ktorá je podstatná pre rozhodovanie veci, môže hlavný vojenský súd na žiadosť strán, obhajcu alebo poškodeného povoliť protidôkaz o namietanej časti zápisnice.
§ 278.
O poradách a hlasovaní rozhodujúceho súdu treba spísať osobitnú zápisnicu, ktorú podpisuje predseda a zapisovateľ. Túto zápisnicu treba v zapečatenej obálke priložiť ku spisom a môže do nej nahliadnuť len vyšší súd za pokračovania o opravnom prostriedku.
11. Prerušenie a odročenie hlavného pojednávania.
§ 279.
(1) Hlavné pojednávanie sa preruší na určitý čas; odročuje sa na neurčitý čas.
(2) Prerušenie na 24 hodiny nariadi predseda, prerušenie na dlhší čas ako aj odročenie nariadi rozhodujúci súd.
§ 280.
(1) Hlavné pojednávanie treba prerušiť alebo odročiť okrem prípadov už v tomto diele uvedených ak
a) obžalovaný ochorie pred prednesením svojej obhajoby a nemožno vyniesť oslobodzujúci rozsudok, prípadne postúpiť vec pre nedostatok pôsobnosti,
b) v prípade, že obhajoba je povinná alebo podľa názoru súdu potrebná, obhajca ochorie, iného obhajcu nemožno hneď pribrať a nemožno vyniesť oslobodzujúci rozsudok, prípadne postúpiť vec pre nedostatok pôsobnosti,
c) niektorého svedka alebo znalca nemožno pre nemoc alebo pre iný dôvod vypočuť a súd pokladá ich osobné vypočutie za tak dôležité, že nemožno bez toho pokračovať v hlavnom pojednávaní,
d) súd pokladá za potrebné zaopatriť nový dôkaz, alebo dôkladnejšie pripraviť obhajobu,
e) pokračovanie hlavného pojednávania naráža na neprekonateľné prekážky.
(2) Hlavné pojednávanie možno prerušiť aj z iných závažných dôvodov, ako aj prsto, aby si osoby na ňom zúčastnené odpočinuly.
§ 281.
(1) Ak sa hlavné pojednávanie odročilo, predseda hlavného pojednávania určí nový termín, na ktorý svolá súd a predvolá prípadne upovedomí zúčastnených podľa (ustanovení dielu XVIII, Určenie termínu v tomto prípade nie je viazané lehotami podľa § 214, ods. l a 2.
(2) Ak sa preruší hlavné pojednávanie, treba predvolať prítomné osoby vyhlásením usnesenia, v ktorom sa určí nový termín.
(3) Pri prerušení a pri odročení hlavného pojednávania treba svolať na nový termín hlavného pojednávania — ak tomu nebránia neprekonateľné prekážky — tých istých členov rozhodujúceho súdu, ktorí sa zúčastnili na predošlom pojednávaní.
§ 282.
(1) Dokazovanie v prípade prerušenia alebo odročenia hlavného pojednávania netreba opakovať, ak sa hlavné pojednávanie koná pred tými istými členmi rozhodujúceho súdu, ktorí sa zúčastnili na predošlom pojednávaní a neuplynulo od neho viac ako osem dní.
(2) Pri dlhšom ako osemdňovom prerušení alebo odročení možno pominúť opakovanie dokazovania len, ak od prerušeného alebo odročeného hlavného pojednávania neuplynul dlhší čas ako jeden mesiac, členovia rozhodujúceho súdu sú tí isti a nežiada nikto z nich opakovať dokazovanie.
12. Vedľajšie prípady, § 283,
Ak závažné údaje ukazujú, že sa niektorý svedok dopustil na hlavnom pojednávaní krivého svedectva, predseda upovedomí o tom vojenského prokurátora, prípadne — ak ide o osobu podliehajúcu právomoci občianskeho súdu — štátne zastupiteľstvo a súčasne im zašle odpis zápisnice, spísanej o tejto výpovedi. Ak je to odôvodnené, dá svedka aj zatknúť a predviesť príslušnému úradu.
§ 284.
(1) Ak niekto na hlavnom pojednávaní spácha trestný čin, ktorý sa nestíha len na návrh, dá predseda o tom spísať osobitnú zápisnicu a postúpi ju príslušnému vojenskému alebo občianskemu úradu, prípadne dá vinníka aj zatknúť a predviesť tomuto úradu.
(2) Ak obžalovaný spácha na hlavnom pojednávaní nejaký trestný čin, ktorý patrí do pôsobnosti vojenského súdu, treba použiť ustanovenia §§ 261 a 262; inak treba obdobne použiť ustanovenia predošlého odseku,
13. Sťažnosť proti medzitým-
nym rozhodnutiam.
§ 285.
Proti medzitýmnym rozhodnutiam predsedu a rozhodujúceho súdu, vyneseným za hlavného pojednávania, nepripúšťa sa sťažnosť. Avšak pripúšťa sa sťažnosť s odkladným účinkom proti usneseniam, ktorými sa ukladá peňažný trest, peňažná pokuta, alebo ktorými sa ukladá povinnosť nahradiť trovy hlavného pojednávania.
DIEL XX.
Riadne opravné prostriedky.
l. Všeobecné ustanovenia. § 286.
(1) Riadne opravné prostriedky sú sťažnosť a odvolanie.
(2) Sťažnosťou možno napadnúť — okrem prípadov, v ktorých ju zákon vylučuje — usnesenia vojenského prokurátora, vojenského súdu, predsedu rozhodujúceho senátu vojenského súdu a vyslaného sudcu vojenského alebo hlavného1 vojenského súdu. Odvolaním možno napadnúť rozsudok vojenského súdu.
(3) O sťažnosti proti usneseniam vojenského prokurátora rozhoduje hlavný vojenský prokurátor. O opravných prostriedkoch proti usneseniam alebo rozsudkom vojenského súdu rozhoduje hlavný vojenský súd.
(4) O sťažnosti proti usneseniam vojenského prokurátora o väzbe a nariadení pozorovania obvineného v liečebnom ústave (§ 177, ods. 3) rozhoduje s konečnou platnosťou senát vojenského súdu.
(5) O sťažnosti proti usneseniam predsedu rozhodujúceho senátu vojenského súdu, rozhoduje hlavný vojenský súd,
(6) O sťažnosti proti usneseniam vyslaného sudcu vojenského alebo hlavného vojenského súdu rozhoduje s konečnou platnosťou senát vysielajúceho súdu.
(7) Proti rozhodnutiu hlavného vojenského prokurátora sú opravné prostriedky vylúčené.
§ 287.
(1) Riadne opravné prostriedky sú oprávnení podať:
obžalobca v prospech i v neprospech obvineného,
poškodený v neprospech obvineného,
obvinený, jeho zákonný zástupca a obhajca v prospech obvineného.
Sťažnosť môžu podať okrem toho aj osoby, ktorých sa usnesenie dotýka.
(2) Poškodený nemôže podať opravný prostriedok proti rozhodnutiam v otázke väzby obvineného. Proti rozsudku môže podať odvolanie len ak bol obžalovaný oslobodený a obžalobca nepodal odvolanie proti oslobodzujúcemu rozsudku.
(3) Zákonný zástupca obvineného a obhajca môžu podať opravný prostriedok aj proti vôli obvineného.
§ 288.
(1) Sťažnosť ako aj jej zpätvzatie treba zápisnične ohlásiť alebo písomne podať na tom úrade alebo súde, ktorý usnesenie vyniesol. Odvolanie, jeho odôvodnenie ako aj zpälvzatie odvolania treba zápisnične ohlásiť alebo písomne podať na súde, ktorý rozsudok vyniesol.
(2) Osoby mužstva v činnej službe, ktoré sú na slobode, môžu úkony uvedené v ods. l vykonať aj u svojho nadriadeného veliteľstva ústne do zápisnice.
(3) Obvinený, ktorý je vo väzbe, môže vykonať úkony uvidené v ods. l zápisnične aj u dôstojníka, ktorému je sverená správa vojenskej väznice, prípadne u dozorného dôstojníka.
(4) Zápisnicu treba spísať hneď pri vyjadrení o opravnom prostriedku; ak to nie je možné, treba v nej presne uviesť čas, kedy sa vyjadrenie stalo.
(5) Nesprávne označenie opravného prostriedku nemá vplyv na rozhodovanie.
§ 289.
Každý opravný prostriedok má ten účinok, že sa napadnuté rozhodnutie môže aj v prospech obvineného zmeniť alebo zrušiť.
§ 290.
(1) Opravný prostriedok možno zpätvziať až do začiatku tajnej porady, v ktorej sa má o ňom meritórne rozhodovať, prípadne ak sa o opravnom prostriedku nerozhoduje v senáte, až do vynesenia rozhodnutia o ňom,
(2) Odstúpenie od opravného prostriedku nie je možné zmeniť.
(3) Opravný prostriedok môže zpätvziať len ten, kto ho podal. Opravný prostriedok, podaný vojenským prokurátorom, môže zpäťvziať aj hlavný vojenský prokurátor.
(4) Opravný prostriedok v prospech obvineného inou oprávnenou osobou podaný možno zpäťvziať len s výslovným súhlasom obvineného,
§ 291.
(1) Vojenský prokurátor alebo súd, ktorý vyniesol napadnuté rozhodnutie, odmietne usnesením opravný prostriedok, ktorý je podľa zákona vylúčený, neoprávnenou osobou alebo po uplynutí zákonnej lehoty podaný, ako aj opravný prostriedok, ktorý bol po zpätvzatí znovu ohlásený alebo podaný.
(2) Sťažnosť podanú proti usneseniu podľa ods. l môže odmietnuť vojenský prokurátor alebo súd, ktorý vyniesol napadnuté rozhodnutie, len pre oneskorenie, v ostatných prípadoch uvedených v ods. l môže tak urobiť len úrad alebo súd, povolaný rozhodovať o opravnom prostriedku.
(3) V prípade odmietnutia prípadne zamietnutia sťažnosti, podanej proti usneseniu, ktorým bol opravný prostriedok odmietnutý, nie je možné napadnuté rozhodnutie preskúmať ani pre také dôvody, ktoré si treba z úradnej moci všimnúť.
§ 292.
Všetky rozhodnutia o opravných prostriedkoch treba odôvodniť.
2. Sťažnosť. § 293.
(1) Ak osoba oprávnená podať sťažnosť je prítomná pri vyhlásení usnesenia, má ohlásiť sťažnosť hneď pri vyhlásení usnesenia. Sťažnosť možno v tomto prípade odôvodniť do troch dní po jej ohlásení.
(2) Ak osoba oprávnená podať sťažnosť nebola prítomná pri vyhlásení usnesenia, treba jej usnesenie s poučením o sťažnosti doručiť. V tomto prípade sa má sťažnosť s dôvodmi podať do troch dní odo dňa doručenia. Ak zákon neustanovuje inak, zákonnému zástupcovi obvineného a obhajcovi treba doručiť usnesenia len ak si to žiadajú. Sťažnosť môžu podať tieto osoby len v lehote, v ktorej môže podať sťažnosť obvinený.
§ 294.
Úrad alebo súd, proti usneseniu ktorého sťažnosť smeruje, môže jej aj sám novým usnesením vyhovieť, ak ju považuje za opodstatnenú. Inak predloží sťažnosť príslušnému úradu alebo súdu (§ 286, ods. 3 až 6) na rozhodnutie.
§ 295.
Ak zákon neustanovuje výnimku, nemá sťažnosť odkladný účinok. Avšak tak úrad alebo súd, ktorý vyniesol napadnuté usnesenie, ako aj úrad alebo súd, ktorý má rozhodovať o sťažnosti, môže jej priznať odkladný účinok.
§ 296.
(1) O sťažnosti sa rozhoduje bez pojednávania a ak rozhoduje o sťažnosti senát, na neverejnom zasadnutí.
(2) Na hlavnom vojenskom súde treba pred rozhodnutím o sťažnosti vždy vypočuť hlavného vojenského prokurátora.
§ 297.
(1) Úrad alebo súd, rozhodujúci v druhej stolici o sťažnosti, môže nariadiť alebo aj sám previesť dokazovanie, ktoré považuje pre rozhodnutie za potrebné.
(2) Úrad alebo súd, rozhodujúci v druhej stolici o sťažnosti, odmietne sťažnosť, ak ju úrad alebo súd, ktorý vyniesol napadnuté usnesenie, opominul odmietnuť, hoci bol na to zákonný dôvod (§ 291, ods. l a 2), ako aj v prípadoch, ak odmietnutie sťažnosti podľa § 291, ods. 2 patrí do pôsobnosti úhradu alebo súdu, rozhodujúceho v druhej stolici.
(3) Ak možno meritórne posúdiť sťažnosť, úrad alebo súd, rozhodujúci o nej v druhej stolici, zmení prípadne zruší napadnuté usnesenie, nakoľko je na to zákonný podklad, a rozhodne podľa zákona; ak sťažnosť považuje za bezzákladnú, zamietne ju.
(4) Opatrenia, ktoré súvisia s rozhodnutím o sťažností, treba bezodkladne vykonať.
§ 298.
(1) Po rozhodnutí o sťažnosti zašle druhá stolica vyhotovenie svojho rozhodnutia spolu so spismi prvej stolici.
(2) Rozhodnutie o sťažnosti doručí prípadne vyhlási úrad alebo súd, ktorý vyniesol napadnuté usnesenie, sťažovateľovi a ak sa napadnuté usnesenie týka iných osôb, aj týmto,
3. Odvolanie.
§ 299.
(1) Odvolaním možno napadnúť rozsudok vojenského súdu pre
a) výrok o vine,
b) výrok o treste a v otázke podmienečného odkladu výkonu trestu,
c) dôvod zmätočnosti.
(2) Čo do výšky trestu pripúšťa sa odvolanie v neprospech obžalovaného len, ak súd použil zmierňovacie právo; v prospech obžalovaného však len vtedy, ak súd nepoužil zmierňovacie právo.
§ 300. (1) Formálne dôvody zmätočnosti sú:
a) ak rozhodujúci súd nebol podľa zákona sostavený,
b) ak člen rozhodujúceho súdu bol podľa zákona vylúčený,
c) ak sa zúčastnil na vynesení rozsudku taký sudca, ktorý na celom hlavnom pojednávaní nebol prítomný,
d) ak rozhodujúci súd prekročil svoju pôsobnosť, alebo ak vyslovil o určitej veci, ktorá patrí do jeho pôsobnosti, že nepatrí do jeho pôsobnosti,
e) ak sa hlavné pojednávanie konalo v neprítomnosti osoby, ktorej prítomnosť vyhlasuje zákon za záväznú,
f) ak sa súd dopustil nepravidelnosti alebo opominutia, ktoré sú podľa zákona dôvodom zmätočnosti,
g) ak proti odporu osoby podávajúcej odvolanie bol na hlavnom pojednávaní prečítamý spis o ničotnej výpovedi, o ničotnom posudku alebo o zmätočnom úkone, alebo taký spis, ktorý podľa zákona nesmel byť prečítaný,
h) ak súd nerozhodol o návrhu, ktorý urobila na hlavnom pojednávaní osoba podávajúca odvolanie, alebo ak proti jej návrhu alebo proti jej odporu vyniesol na hlavnom pojednávaní také medzitýmne rozhodnutie, prípadne urobil také opatrenie, ktorým sa porušilo prípadne mylne použilo ustanovenie zákona pre obžalobu alebo obhajobu podstatné,
i) ak výroková časť rozsudku je nesrozumiteľná, ak odôvodnenie odporuje výrokovej časti rozsudku, ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 271, písm. c), g) a i), taktiež ak odsudzujúci rozsudok neobsahuje označenie zákonných znakov trestného činu [§ 272, ods. l, písm. a)] a uloženého trestu prípadne výroku