Tab, č. 1.

Čísla práve uvedené ukazujú, že potreba zvýšenia dávok je veľmi naliehavá,

ak merná sociálne poistenie stratiť svoj význam pre robotnícke kruhy,

Spôsob zvýšenia dávok a jeho úhrada.

Predovšetkým bolo potrebné zaoberať sa otázkou, akou formou toto zvýšenie dávok má byť vykonané, či majú byť zavedené drahotné (mimoriadne) prídavky,

ktoré by boly poskytované k dávkam vymeriavaným podľa doterajších predpisov a kryté rozvrhom na zamestnávateľov alebo či sa má nanovo prebudovať celá výmera dávok a poistných sadzieb. Hoci je veľmi nesnadné predvídať budúci vývoj a najmä učiniť si predstavu o konečnom stave, predsa len možno považovať za málo pravdepodobné, že zmeny v hospodárskych číslach, ktorých sme svedkami, sú povahy prechodnej a že by nastal v budúcnosti návrat ku starým pomerom. Skôr sa dá očakávať, že doterajší vývoj hospodárskych čísel nie je ukončený a že preto by mimoriadne výpomoce musely byť po určitom čase opäť zvyšované, pričom nie je vylúčená možnosť, že postupom času. by základná výška dávky stratila v srovnaní s prídavkami svoj význam. Ak sa nedá očakávať, že by v budúcnosti nastal návrat k pôvodným hospodárskym číslam (ceny a mzdy) a teda aj k dnešným výmerám dávok, znamená krytie drahotných prídavkov rozvrhom na zamestnávateľov ponajprv odkloní od dnešného spôsobu finančnej úhrady. Nebezpečie z toho vznikajúce by bolo tým väčšie, keďže toto poistenie je iba na počiatku svojho vývoja, v ktorom počet dôchodcov — na rozdiel napríklad od baníckeho provízneho poistenia — zďaleka nedosiahol svojho rovnovážneho, stavu.

Ako už bolo prv spomenuté, pri poskytovaní drahotných prídavkov, úhrada by sa mohla získať len rozvrhom na zamestnávateľov, keďže aktívni poistenci ani v prítomnosti ani v budúcnosti z takejto úpravy dôchodkov nemajú zaistené vyššie nároky. Je samozrejmé, že zamestnávatelia sa tomu bránia. Avšak nie je prijateľný ani ich návrh, aby drahotné prídavky uhradzoval úplne štát. Preto je jediné východisko, t, j. prebudovať výmeru dávok a poistných sadzieb, lebo takto na uhradenie prispievajú aktívni poistenci aj ich zamestnávatelia, a to aj na zvýšenie dávok existujúcich rentistov. Okrem toho sa zvýši aj doterajší štátny príspevok k dávkam.

Tento spôsob navrhuje aj táto osnova zákona tým viac, že tento spôsob uznali za správny pre provízne poistenie: Komitét hospodárskych ministrov, Vláda a Snem (zák. č. 147/42 Sl. z.).

Pri tomto riešení zásady, na ktorých spočíva doterajšia úprava dávok, zostávajú v podstate i naďalej v platnosti. Dôchodky skladajú sa aj naďalej z čiastky základnej, rátajúc do toho aj štátny príspevok, ktorá je pre všetky mzdové triedy spoločná a neodvislá od dĺžky trvania poistenia a okrem toho z čiastok zvyšovacích, ktoré sú rozdielne podľa tried a ktoré náležia za každý príspevkový týždeň v poistení získaný. Základná myšlienka závislostí výšky dôchodkov na dĺžke trvania poistenia a na triedach, v ktorých bol poistenec zaradený — osvedčila sa v sociálnom poistení aj v iných štátoch. Pri tejto konštrukcii výšky dávky je. vzbudený a udržovaný záujem poistenca na vykonávaní poistenia a okrem toho výška priznaného dôchodku má istú úmernosť na celkovú životnú úroveň poistenca; pevná základná čiastka pre všetky triedy spoločná zaručuje, že dôchodky neklesnú pod istú minimálnu hranicu.

pokiaľ ide o dávky, osnova zvyšuje nemocenské a pohrebné po smrtí rodinných príslušníkov (§ 95); zrušuje obmedzenia zavedené § 95/a, § 104 ods. l písm. c) a ods, 2, § 105 ods. 5 ako nesociálne.

V invalidnom a starobnom poistení zvyšuje značnou mierou zvyšovacie čiastky (§ 111) za určitých predpokladov priznáva vdovský dôchodok už v 55. roku (§ 114) a stanoví ročné minimum vdovského (vdoveckého) dôchodku (§ 116); zvyšuje vychovávací príplatok (§ 113) z 1/10 na 1/8 stanoviac jeho minimálnu ročnú sumu, taktiež sirotský dôchodok z 1/5 na 1/4 a 2/5 na 1/2 určujúc jeho minimálnu ročnú sumu a okrem toho ustanovuje, že aj v prípade jednostrannej osirelosti prináleží dôchodok ináč patriaci len v pripadá obojstranného osirenia, ak vdova nemá nárok na vdovské (§ 120). Osnova zvyšuje a novo upravuje výbavné, odbytné (§ 120 b § 121) a zavádza novú a lepšiu úpravu vekového príplatku (§ 122b). Podľa návrhu zvyšuje sa štátny príspevok (§ 123) a znovu sa upravuje konkurencia dôchodkov (§ 126). Osnova pripúšťa (§ 127) osobitnú úpravu invalidného a starobného poistenia určitých skupín zamestnaneckých.

Obraz o tom, ako sa týmito návrhmi zvyšujú invalidné a starobné dôchodky,

podáva tabuľka č. 2, v ktorej je schématicky uvedená výška týchto dôchodkov po 700 príspevkových týždňoch za predpokladu, že poistenec bol stále v tej istej triede. Doba 700 týždňov je doba, ktorá nanajvýš mohla byť prakticky získaná od roku 1926 do dnes.

Tab, č. 2.

Absolútne zvýšenie doterajšej výšky

Nová výška dôchodku v °/o stredného ročného zárobku

Táto tabuľka udáva maximálne dosažiteľné zvýšenie dávok, pretože 700 týždňov do dnešného dňa získali poistenci pomerne zriedka. Za účelom utvorenia si obrazu o tom, ako sa zvýšenie dôchodku skutočne prejaví po uskutočnení týchto návrhov, boly prevedené individuálne prepočty zvýšenia dôchodkov invalidných a starobných v 759 poistných prípadoch, v ktorých bola priaznivé vybavená žiadosť

v mesiacoch apríl—júl t. r. Výsledok je zjavný z tohto prehľadu.

Tab. Č. 3.

Uvedené výšky dôchodkov sa rozumejú bez vychovávacích príplatkov, o ktoré sa dôchodky ešte viacej zvýšia. Z tabuľky č. 3 je zrejmé, že dôchodky invalidné a starobné sa zvyšujú o 48% so štátnym príspevkom. O to isté °/e sa ďalej zvyšujú ešte ostatné dôchodky, nehľadiac k priaznivejšej výmere dôchodkov sirotských.

Zvýšené dôchodky prejavia sa v prvom roku po uzákonení novely vo výdajoch na dávkach podľa dát mesiaca októbra 1941 asi takto:

Tab. č. 4.

Dôchodky vyplácané na účet Robotníckej sociálnej poisťovne sa teda zvyšujú s 23.1 mil. Ks ročne na 34.7 mil. Ks, t. j. o 11.6 mil. Ks ročne, príspevok štátu s doterajších 9.7 mil. Ks o 7.4 mil. Ks ročne.

Úhrada: Zmeny v úprave nárokov poistencov a s tým súvisiaca úprava sadzieb poistného, majú byť podľa predpisov zákona podložené poistne-matematickými