prepočtami, ktoré preukazujú, že poistenie je po finančnej stránke v rovnováhe, t. j. že nashromaždené imanie spolu s očakávanými príjmami stačí práve na budúce výdavky na dávkach a na ostatné výdavky zákonom dovolené. Sociálne poistenie slovenské nemohlo si pochopiteľne počas svojho krátkeho samostatného trvania opatriť vlastných skúseností pre početné podklady, na ktorých by vybudovalo presnú poistne-matematickú bilanciu. Mohla preto Robotnícka sociálna poisťovňa použiť pre poistne-matematické skúmanie finančnej situácie invalidného a starobného poistenia robotníckeho len z časti vlastných početných podkladov, ináč musela sa spokojiť s početnými podkladmi, ktorých užívala Ústredná sociálna poisťovňa v Prahe, i keď o niektorých bolo jasné, že slovenským pomerom úplne nevyhovujú.

Postup výpočtov, ktorými poistne-matematicky boly hodnotené terajšie i v budúcnosti očakávané záväzky invalidného poistenia robotníckeho, ako aj hodnota budúcich príjmov na poistnom, sú podrobne popísané v osobitnej poistne-matematickej časti dôvodovej zprávy. Treba zdôrazniť, že predložené výpočty nemôžu z prv uvedených dôvodov podávať celkom presné výsledky a že je ich treba skôr považovať za viacej alebo menej spoľahlivé odhady. Ich úkolom je preukázať, že doterajší finančný systém invalidného a starobného poistenia robotníckeho zostáva plno zachovaný, lebo tá časť zaťaženia, ktorú — ako je to v sociálnom poistení rentovom obvyklé — terajšia generácia dôchodcov a poistencov presúva na ťarchu budúcich generácií poistencov, sa relatívne vzhľadom k zvýšeniu hladiny hospodárskych čísel zmenila.

Výsledky výpočtov ukazujú, že k úhrade zvýšenia záväzkov postačí, keď bude vybrané poistné v tejto výmere:

Akým spôsobom sa tieto zvýšené sadzby prejavia v celkovom predpise poistného možno zistiť iba odhadom, lebo nie je presne známe, aké by bolo doteraj-

šie rozdelenie poistencov do nových tried. Podľa približných dát tabuľky č. 6 (viď časť druhú dôv. zprávy) možno očakávať, že priemerné týždenné poistné bude pri doterajšom zaradení do tried činiť Ks 7.49, takže pri 230.000 poistencoch by celkový ročný predpis poistného invalidného poistenia činili asi 90 miliónov Ks.

Možno očakávať, že prebudovaním dávkovej a úhradovej konštrukcie invalidného a starobného poistenia bude dosiahnuté v medziach hospodárskej únosnosti prispôsobenia poistných dávok k novým pomerom cenovým a mzdovým. To platí, pravdaže, len pre celý súbor poistencov. Iste tomu však nebude u niektorých zvlášť kvalifikovaných a pomerne lepšie platených skupín zamestnancov hospodárskych odvetví. Toto poistenie niektorých kvalifikovaných zamestnancov určitých hospodárskych odvetví nemožno, pravda, už odstrániť v rámci normálneho poistenia. Tohto cieľa možno dosiahnuť iba zvláštnym poistením príslušníkov týchto skupín na vyššie dávky, prípadne za iných podmienok. Osnova vytvára predpoklady pre možnosť uskutočnenia takej úpravy novým znením § 127 zákona.

B. Časť druhá,

Odôvodnenie zmeny jednotlivých §§, K § 7.

Ustanovenie § 107 ods. 3 v znení nar.. č. 52/1939 Sb. I. ukladá nositeľovi poistenia, aby zarátal do čakacej doby i príspevkovú dobu, získanú po 65. roku veku.

K ochrane nositeľa poistenia bolo treba do § 7 ods. 2 vložiť nové ustanovenie, ktoré vylučuje započítavanie dodatočných predpisov prevedených po 65. roku veku, a to ako za dobu pred týmto rokom, tak i po ňom.

K § 11.

Ide len o zmeny vyplývajúce zo zákona č. 190/1939 Sl. z. a zákona č. 100/1942 Sl. z,

K § 12.

Pri terajšom vzostupe miezd bolo v poslednej (10) triede nemocenského poistenia asi 38% mužov, v niektorých výrobných odvetviach, dokonca ešte viac. V týchto skupinách sa vyvinulo teda značné podpoistenie, takže tu poistné nároky neodpovedaly už skutočným pomerom.

Aby tento stav bol odstránený, boly mzdové triedy prispôsobené k dnešným

mzdovým pomerom, t. j. boly prebudované, lebo len takto je možné zachytiť vyššie mzdy do poistenia. Podľa doterajšej úpravy je najvyššia hranica započítateľnej mzdy v nemocenskom poistení dolná hranica 10, triedy, ktorá činí Ks 34.50 denne a v poistení invalidnom dolná hranica triedy D, ktorá činy Ks 28.50. Aby boly do poistenia zachytené mzdy, napríkl. až do Ks 50.— bolo by treba pri zachovaní terajšieho rozpätia doterajších tried, rozšíriť ich počet v nemocenskom poistení s dnešných 10 aspoň na 15. Tento postup nejaví sa účelným, lebo potom by administratíva sociálneho poistenia bola veľmi značne zaťažená. Preto podľa osnovy je prebudovaný systém tried tak, že doterajšie rozpätie tried, ktoré činí Ks 4.—, prípadne Ks 3.— a ktoré je už nevhodne úzke, sa zvyšuje počnúc 3 triedou na Ks 5.—. Tým pri navrhovaných 11 triedach nemocenského poistenia budú do poistenia zachytené mzdy až do Ks 50.— denne. Pre invalidné poistenie potom sa odporúča spojiť vždy dve triedy nemocenského poistenia do jednej triedy invalidného poistenia, tak že bude o jednu triedu viac, ovsení ostatná bude mať len jednu triedu nemocenského poistenia.

Poistné nemocenského poistenia sa týmto opatrením zvyšuje len u poistencov, ktorí bolí zaradení v dnešnej 10. triede.

Osnova zavádza pre invalidné a starobné poistenie celkom 6 tried v rozpätí 10 Ks denného pracovného zárobku. Prehľad je uvedený v tabuľke čís. 5.

Tab. čís. 5.

Tab. čís. 6. Percentuálne rozdelenie do tr.

Akým spôsobom sú poistenci rozdelení do týchto tried, nedá sa presne zistiť, pretože tieto navrhnuté hranice tried sú iné, než doterajšie a nie je vôbec známe rozdelenie poistencov podľa zárobkov nad Ks 34.50 denne; podľa odhadu bolo by rozdelenie poistencov do týchto tried v mesiaci septembri asi toto:

K § 95.

Ide o zmenu § 95 L č. 2 odôvodnenú novým usporiadaním mzdových tried. Výmera denného nemocenského činila dosial 2/3 stredného denného zárobku. V návrhu ponecháva sa táto výmera v najnižších triedach, vo vyšších triedach o niečo menšia. V najvyššej triede činí nemocenské 56% stredného denného zárobku. Efekt tejto zmeny v relatívnej výmere nemocenského je však viac ako vyvážený novou úpravou tried. Kým dosiaľ najvyššie nemocenské činilo Ks 24.— denne, činí podľa návrhu najvyššie nemocenské Ks 30.— denne.

Väčšie rozpätie nových tried môže spôsobiť, že u niektorých poistencov so zárobkom blížiacim sa hranici triedy, môže byť nemocenské po preradení do novej triedy pri tom istom zárobku i o niečo nižšie, ako dosiaľ. Pri prechode k novému systému mzdových tried nie je možné sa takým zjavom vyhnút. Pôjde tu však len o prípady výnimočné a prechodného významu.

Osnova prináša aj určité zlepšenie vo výške pohrebného pri smrti rodinných príslušníkov, odôvodnené hospodárskymi pomerami.

K § 97.

§ 97 bol sociálne upravený v prospech dôchodcov na návrh Ústredia slov. kresť. odb. sdruženia.

K § 104.

Vynechané boly pre poistencov nepriaznivé ustanovenia doterajšieho bodu c) ods. l a 2. Zvýšené boly aj sadzby v bodoch a) a f) ods. 1.

K § 105.

Vynecháva sa ustanovenie ods. 5 ako nepriaznivé pre poistencov a teda nesociálne.

K § 107.

Podľa odseku l § 107 sa vyžaduje, aby čakacia doba bola získaná do poistného

prípadu. Za poistný prípad je považovaný dovŕšenie 65. roku. Keď poistenec nemal do 65. roku čakaciu dobu získanú, nemohol si zamestnaním a poistením po tomto roku potrebné týždne do čakacej doby doplniť, takže tieto osoby prichádzali vôbec o nároky na dôchodok, ktoré by iní prislúchaly, keď by doba zamestnania a poistenia po 65 rok mohla byť započítaná. Toto malo svoje odôvodnenie vtedy, keď čakacia doba bola 100 príspevkových týždňov. Keď však čakacia doba nariadením č. 52/1939 Sb. I, bola predĺžená na 150 resp. 250 týždňov, bolo toto ustanovenie považované za tvrdé, hlavne keď išlo o robotníkov z povolania, ktorí len v neskoršom veku vstúpili do zamestnania a do 65. roku veku nemohli dovŕšiť čakaciu dobu. Navrhovaným ustanovením má byť táto príkrosť odstránená. Ovšem je potrebné pre týchto ľudí predĺžiť čakaciu dobu na 300 týždňov, k ochrane nositeľa poistenia, aby 6a zamedzily účelové vstupy do zamestnania. Pripomína sa, že v Nemecku pre starobný dôchodok činí čakacia doba 780 týždňov, v Maďarsku 400 týždňov.

K § 111.

Zvýšenie dôchodkov možno dosiahnuť predovšetkým zvýšením základnej čiastky, prípadne zvýšením štátneho príspevku k dôchodkom. Rovnaká základná čiastka a rovnaký štátny príspevok ku všetkým triedam poistenia znamená pre nižšie triedy relatívne podstatnejšie zvýšenie dávok, ako pre triedy vyššie. Zo srovnania výšky dôchodkov so stredným zárobkom v tej ktorej triede ukazuje, že v nižších triedach je výška dôchodku v priaznivejšom pomere ku strednej mzde, ako v triedach vyšších. Pre vyrovnanie týchto rozdielov je teda namieste zvýšiť a viacej odstupňovať zvyšovacie čiastky, ako základnú čiastku. Úhrada vysokej základnej čiastky značne zaťažuje nižšie triedy, keby ju maly niesť všetky triedy absolútne rovnakým zvýšením poistného. Z toho dôvodu >sa práve odporúča, aby základná čiastka bola proti doterajšej snížená a tú s Ks 550.— na KS 400.— a odporúča sa, aby bol o toto sníženie pomerne zvýšený štátny príspevok, aby dôchodky mohly byť zvýšené o polovicu. Toto opatrenie je účelné i preto, lebo na štátny príspevok ani poistenec ani zamestnávateľ neprispieva a preto v budúcnosti pri poklese hospodárskych čísel možno ho bez ťažkosti snížíť.

Značného zlepšenia výšky dochodov sa

docieľuje novou úpravou zvyšovacích čiastok. Sadzby zvyšovacích čiastok navrhujú sa v tejto výške:

V triede Aa Ab B C DE činí týždenná zvýš. čiastka

v halieroch 80 130 180 230 280 350 Spravodlivá úprava dávok dnešnej generácie vyžaduje, aby bola vhodnou mierou rešpektovaná okolnosť, že zvyšovacie čiastky, ktoré získali poistenci pred 1. I. 1941, boly pre nich v dôsledku zvýšenia cien a miezd čiastočne znehodnotené. Je preto spravodlivé, aby boly zvyšovacie čiastky valorizované. Dáta o rozdelení poistencov do tried (všeobecná dôv. zpr.) ukazujú, že mzdy, pokiaľ sa prejavujú v zaradení do tried, zvýšily sa oproti roku 1939 najmenej o 30°/o. Ďalej je z týchto dát zrejmé, že s výnimkou triedy Aa prešli poistenci v dôsledku zvýšenej hladiny mzdovej o jednu až dve triedy invalidného poistenia vyššie, ako boli zaradení v roku 1939 a v rokoch predchádzajúcich. Valorizácia získaných nárokov je uskutočnená teda tak, že za príspevkovú dobu v doterajších triedach Aa—D sa započítavajú zvyšovacie čiastky v nových triedach rovnako označených ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Tab. č. 7.

Tento spôsob valorizácie bol zvolený tiež preto, že je po stránke administratívnej veľmi jednoduchý,

K § 112.

Ide o zmenu ods. 2. Podľa doteraz platného právneho stavu mohol dôchodca požívať súčasne nemocenské a starobný dôchodok. To sa nepokladá za správne, hlavne keď ani dôchodci invalidní vzhľadom na ustanovenie § 110 nemohli požívať súčasne nemocenské i dôchodok invalidný.

Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 107 ods. 3 umožňuje poistencom, aby získali nárok na dôchodok i s poistením po 65. roku je cieľuprimerané vziať počiatok požitku odo dňa uplatnenia nároku, shodne ustanovením čl. III.

K § 113.

U dôchodcov s kratším poistením (u mladších poistencov) boly vychovávacie príplatky veľmi nízke. Všestranne zvýšená starostlivosť o rodinu vyžaduje, aby i vychovávacie príplatky na deti boly čo možno zvýšené nad doterajšiu mieru. Preto navrhované ustanovenia zvyšujú vychovávacie príplatky z doterajšej 1/10 na 1/8 a súčasne stanoví minimálnu mieru vychovávacieho príplatku, podobné ustanovenia má aj zákon č. 147/42 Sl z. Takto pri nízkych dôchodkoch, tam, kde je početná rodina, zvýši sa o dôchodok na výšku pomerom aspoň trochu odpovedajúcim. Aby bol vylúčený dvojí pôžitok vychovávacieho príplatku, vkladá sa do § 113 ods. 2 ustanovenie o konkurencií týchto vychovávacích príplatkov.

Z toho dôvodu vkladá sa i ods. 3, ktorý rieši konkurenciu medzí sirotským dôchodkom a vychovávacím príplatkom.

K § 114.

Dôležité je (Sníženie vekovej hranice v ods. 3 zo 65 rokov na 55 rok.

K § 116.

Dôchodok vdovský bol doteraz stanovený polovicou dôchodku invalidného alebo starobného. Tento pomer k dôchodku invalidnému a starobnému sa nemení, zavádza sa však i pre dôchodok vdovský minimálna výška dôchodku, a to v sume Ks 720.—, a to preto, že dôchodky vdovské, ktoré sa priznávajú po mladších poistencoch s krátkym priebehom poistenia sú nízke a so zreteľom k tomu, že dôchodky vdovské priznávajú sa vdovám, ktoré sú v zárobkovej činnosti obmedzené buďto pre invaliditu a starobu, alebo nemôžu vyhľadávať prácu z rodinných dôvodov. Ročnú minimálnu sumu zaviedol aj zákon č. 147/1942 Sl. z.

K § 120.

Ide o zmenu ods. 1. Doterajšia výmera dôchodku sirotského činila 1/5 doterajšieho dôchodku invalidného alebo starobného, ked išlo o jednostranne osirelé dieťa a 2/5, ked išlo o obojstranne osirelé dieťa. Tento pomer sa zvyšuje na 1/4, keď ide o jednostranne osirelé a na 1/2, keď ide o obojstranne osirelé dieťa, a zavádza sa súčasne tak, ako u vychovávacích príplatkov a dôchodku vdovskom minimálny dôchodok. Toto opatrenie sleduje cieľ, aby dôchodky sirotské, ktoré pri zvý-

šení dôchodkov invalidných a starobných by zostávaly ešte stále nízke, priblížili sa k dnešným hospodárskym číslam.

Podľa § 114 keď pozostalá vdova starala sa aspoň o dve deti zomrelého, poistenca, dostala dôchodok vdovský. Vdova s jedným dieťaťom dostala len jednorázové odbytné a dieťa jednostranne osirelé sirotský dôchodok. Pre takúto rodinu to bola slabá pomoc, pretože dôchodok vdovský nie je možno rozšíriť z dôvodov finančných i na vdovu, ktorá sa stará o jedno dieťa, preto takémuto dieťaťu sa priznáva aspoň dôchodok ako obojstranne osirelému.

K § 120 b.

Zmena odseku 2 vyplýva zo zmeny § 12 a obsahuje okrem toho zvýšenie výbavného v jednotlivých triedach, takže najvyššie výbavné miesto doterajších 600 Ks bude činiť Ks 800,—.

K § 121.

Ide o zmenu ods. 2, ktorá vyplýva zo zmeny § 12 a obsahuje aj zvýšenie odbytného v jednotlivých triedach, takže najvyššie odbytné bude činiť 1.100 Ks, kým teraz činí 750 Ks,

K § 122 b.

Novelou č. 112/1934 Sb. z. a nar. bol pre poistencov invalidného a starobného poistenia zavedený t. zv. vekový príplatok, čím boly dávky tohoto poistenia zvýšené. Ním bola aspoň z čiastky nahradená starším poistencom újma, ktorá im vznikla tým, že zavedenie invalidného poistenia v roku 1926 už ich zastihlo vo vyššom veku. takže nemali možnosť, aby získali vyššie nároky, ako tomu je u poistencov, ktorí vstupujú do pracovného pomeru už za trvania sociálneho poistenia. Vekový príplatok rovná sa dostal jednej tretine priemernej ročnej zvyšovacej čiastky, získanej v roku 1927 až 1931, násobenej počtom rokov, o ktoré bol poistenec v roku 1926 starší dvadsiatichsiedmych rokov. Vekový príplatok náleží za predpokladu, že poistenec získal do konca roku 1931 aspoň 700 príspevkových týždňov. Skúsenosť ukazuje, že v častých prípadoch nemôže byt vekový príplatok priznaný, pretože poistenec nezískal do konca roku 1931 potrebných 700 dni, preto je účelné túto podmienku zmierniť tak, že je treba, aby poistenec do konca roku 1940 získal 1000 príspevkových dní. Vekový príplatok v