v určitej lehote, alebo nakoľko opravný prostriedok proti rozhodnutiu o svedočnom, znalečnom alebo tlmočníckej odmene je viazaný lehotou, treba tomu, kto takúto lehotu premeškal, na návrh povoliť navrátenie do predošlého stavu, ak lehota bola zameškaná pre prekážku uvedenú v § 68,
(2) Inak o pokračovaní o takomto návrhu platia obdobné ustanovenia o navrátení do predošlého stavu podľa ustanovení o súdnom pokračovaní v občianskych veciach právnych.
§ 78.
(1) Strana môže vo veci prerušenia pokračovania alebo vo veci zrušenia tohto prerušenia konať osobne alebo splnomocnencom uvedeným v § 95 č, l až 4 Občianskeho sporového poriadku aj v záležitostiach, v ktorých je inak záväzné advokátske zastúpenie,
(2) Obecné ustanovenia, týkajúce sa vecí, upravených v tomto dieli (§§ 68 až 78) neplatia, ak sú dané podmienky pre použitie tejto hlavy (§§ 68 až 93).
Diel 2.
Osobitné ustanovenia pre pokračovanie v trestných veciach pred civilnými súdmi.
§ 79.
(1) Tomu, kto zameškal v trestnom pokračovaní lehotu na podanie opravného prostriedku alebo lehotu na podanie odporu proti rozsudku, vynesenému v jeho neprítomností alebo na podanie odporu proti trestnému rozkazu povolí súd na žiadosť navrátenie od predošlého stavu, ak bolo jemu alebo jeho zástupcovi činnou vojenskou službou alebo inou udalosťou, spôsobenou mimoriadnymi pomermi (§ 68) za brannej pohotovosti štátu znemožnené lehotu zachovať.
(2) Za podmienok, uvedených v ods. l, povolí súd na žiadosť navrátenie do predošlého stavu tiež tomu:
a) kto zameškal lehotu na uplatnenie nároku na náhradu škody za neodôvodnené zhabanie tlačiva alebo na uplatnenie
nároku na svedočné, znalečné alebo tlmočnícku odmenu v trestnom pokračovaní,
b) kto v pokračovaní ako strana, zameškal inú lehotu v trestnom pokračovaní, ak mohlo mať jej zameškanie podstatný vliv na vybavenie trestnej vecí.
§ 80.
(1) Ak bolo obžalobcovi alebo jeho zástupcovi činnou vojenskou službou alebo inou udalosťou, spôsobenou mimoriadnymi pomermi (§ 68), za brannej pohotovosti štátu znemožnené sa dostaviť na pojednávanie na súde I. stolice alebo na ústne pojednávanie na súde, rozhodujúcom o opravnom prostriedku, povolí súd, ak sa nedostavil na pojednávanie ani obžalobca ani jeho zástupca, na žiadosť navrátenie do predošlého stavu; ak sa dostavil len zástupca obžalobcu, platí to len vtedy, ak mohlo mat zameškanie obžalobcu samého podstatný vliv na vybavenie trestnej veci.
(2) Obvinenému, ktorý zameškal pojednávanie na súde L stolice alebo ústne pojednávanie na súde, rozhodujúcom o opravnom prostriedku, povolí súd na žiadosť navrátenie do predošlého stavu, ak mu bolo z niektorého dôvodu, uvedeného v ods. l, znemožnené na pojednávanie sa ustanoviť. To platí tiež, ak zameškal pojednávanie z takéhoto dôvodu poškodený, ak jeho zameškanie mohlo mať podstatný vliv na vybavenie trestnej veci,
§ 81.
(1) Žiadosť o navrátenie do predošlého stavu má sa podať na tom súde, na ktorom zameškaný úkon mal byť vykonaný, alebo na ktorom zameškané pojednávania bolo alebo malo byť vykonané, a to do jedného mesiaca odo dňa, kedy prekážka pominula,
(2) V žiadosti nech je uvedený a nakoľko je možné, — aj osvedčený dôvod zameškania a trvania prekážky. Ak sa žiada o navrátenie do predošlého stavu pre zameškanie lehoty, nech je zároveň vykonaný zameškaný úkon,
(3) Súd, na ktorom bola žiadosť podaná, môže ju hneď odmietnuť, ak bola podaná osobou neoprávnenou. Inak doručí žiadosť odporcovi, aby sa o nej do 8 dní vyjadril a prípadne pripojil zároveň podlá príslušných predpisov zákona svoju odpoveď na dodatočne podaný opravný prostriedok. Ak bok žiadosť podaná osobou, ktorá podľa zákona nemá v pokračovaní ani postavenie ani právo strany, doručí ju súd na vyjadrenie verejnému obžalobcovi (4) Súd vykoná o žiadosti potrebné šetrenie a ak nie je sám príslušný b nej rozhodnúť, predloží ju s výsledkami vyšetrovania a so spismi trestnej vecí príslušnému súdu.
§ 82.
O žiadostí rozhodne súd, ktorý bol príslušný rozhodnúť o zameškanom úkone, alebo ktorý konal, alebo mal konať zameškané pojednávanie.
§ 83.
Žiadosť o navrátenie do predošlého stavu nemá odkladný účinok. Súd, na ktorom bola žiadosť podaná, alebo súd príslušný o nej rozhodovať môže však nariadiť, aby sa s vykonaním rozhodnutia vyčkalo až do rozhodnutia o žiadosti. Ak sa už koná pokračovanie na súde, rozhodujúcom o opravnom prostriedku, a ak odkladný účinok bol priznaný nižším súdom, tento súd o tom hneď upovedomí súd, rozhodujúci o opravnom prostriedku.
§ 84.
(1) Navrátenie do predošlého stavu nech je povolené, keď údaje žiadosti a výsledky prípadného pokračovania činia pravdepodobným, že jeho podmienky {§§ 79 a 80) sú splnené.
(2) Ak povolí súd navrátenie do predošlého stavu, učiní zároveň náležité opatrenia, aby následky zameškania boly napravené. Podľa okolností zruší súdne úkony, ktoré sa zakladajú na zameškaní a rozhodne prípadne hneď vo veci samej.
(3) Odsudzujúci rozsudok, vydaný na novom pojednávaní, nariadenom následkom žiadosti o navrátenie do predošlého stavu, ktorá bola podaná obvineným podľa
§ 80, ods. 2, nesmie byť prísnejší ako predošlý rozsudok.
§ 85.
Proti povoleniu navrátenia do predošlého stavu a proti zamietnutiu žiadosti o navrátenie do predošlého stavu súdom, ktorý vo veci samej rozhoduje v poslednom stupni, nemožno si sťažovať. Inak možno proti zamietnutiu žiadosti o navrátenie do predošlého stavu podať sťažnosť do 8 dní,
§ 86.
(1) Ak ide o trestný čin, stíhaný súkromnou obžalobou, platia okrem ustanovení §§ 79 až 85 primerane tiež ustanovenia §§ 68 až 72.
(2) Proti rozhodnutiu o tom, či sa súkromno-obžalobné trestné pokračovanie prerušuje, alebo či nastalo prerušenie takého pokračovania, možno podať sťažnosť do 8 dní. Čas, cez ktorý bolo trestné pokračovanie prerušené, nezapočíta sa do času, potrebného na premlčanie trestného stíhania.
§ 87.
Ak na stíhanie trestného činu treba návrh, alebo ak trestný čin možno stíhať len súkromnou obžalobou, nepočíta sa čas, cez ktorý u osoby, oprávnenej k návrhu alebo k súkromnej žalobe, trvala prekážka, uvedená v § 73, ani do lehoty k podaniu návrhu alebo súkromnej obžaloby, ani do času, potrebného na premlčanie stíhania.
§ 88.
Čas, cez ktorý u osoby oprávnenej požadovať náhradu škody za bezprávne odsúdenie a za nevinne vytrpenú väzbu trvala prekážka, uvedená v § 78, nezapočíta sa do lehoty, v ktorej treba uplatniť tento nárok.
§ 89.
Všeobecné ustanovenia o navrátení do predošlého stavu v pokračovaní pred trestnými súdmi, aj všeobecné ustanovenia o odpore proti rozsudku, vynesenému v neprítomnosti obvineného alebo o odpore proti trestnému rozkazu nie sú ustanoveniami §§ 79 až 88 dotknuté; možno ich
však použiť len vtedy, ak sa žiadosť o navrátenie do predošlého stavu alebo odpor proti rozsudku alebo trestnému rozkazu opiera o iný dôvod, ako ktorý je uvedený v §§ 79 a 80.
§ 90.
Ustanovenia §§ 79 až 89 platia len pre pokračovanie pred občianskymi trestnými súdmi.
Diel 3.
Osobitné ustanovenia pre pokračovanie v trestných veciach pred policajnými súdmi.
§ 91.
Neodvratnou prekážkou pre ospravedlnenie zameškania lehoty alebo ústneho rokovania podľa § 185 nariadenia č. 65. 000/ 1909 B, M. (policajno-trestný poriadok) je vždy okolnosť, že osoba, oprávnená k podaniu žiadosti, koná službu v obrane štátu alebo pre zaistenie jeho bezpečnosti mimo svojho bydliska alebo v takom rozsahu, že sa nemôže venovať svojmu zamestnaniu, alebo že je odlúčená udalosťou, spôsobenou mimoriadnymi pomermi od príslušného policajno-trestného súdu.
§ 92.
Ospravedlňujúcu žiadosť treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky.
§ 93.
Žiadosti, podľa § 92 majú odkladný účinok.
HLAVA V.
Odklad exekúcie proti vojenským osobám T činnej službe a ich príbuzným za brannej pohotovosti štátu.
Diel 1.
Administratívna exekúcia
proti vojenským osobám
v činnej službe.
§ 94.
V daňovej alebo inej administratívnej exekúcii proti osobám uvedeným v § 68 nemožno vykonať exekučné a zaisťovacie úkony, ktorými sa im odníma držba vecí,
úžitok, plat (služobný, odpočivný, zaopatrovací, mzda a pod. ), alebo náhrada za osobné alebo osobitné úkony podľa zákona o obrane štátu, kým trvajú skutočnosti* uvedené v § 68.
§ 95.
Ak sa proti osobe, uvedenej v § 68 už vedie exekučné pokračovanie, exekučné a zaisťovacie úkony neprípustné podľa § 94 treba odložiť, a ak boly už vykonané — vyjmúc predaj nehnuteľností a právoplatnú dražbu —, zrušiť.
§ 96.
Účinky podľa §§ 94 a 95, trvajú 30 dni po zániku skutočností, uvedených v § 94.
§ 97.
Čas, v ktorom nemožno vykonať exekúciu (§§ 94 až 96), nezapočíta sa do lehôt, ktorých uplynutie má podľa zákona za následok právnu ujmu.
§ 98.
Dane, poplatky a iné verejné dávky, ktoré sa stály splatnými v čase, čo trvajú skutočnosti uvedené v § 68, má platiť za neprítomnú vojenskú osobu ten, kto spravuje jej majetok alebo poberá dôchodok, a možno ich vymáhať len z výnosu majetku alebo dôchodku.
D i e l 2.
Exekúcia proti príbuzným
vojenských osôb v činnej
službe.
§ 99.
(1) Za brannej pohotovosti štátu v exekučnom pokračovaní súdnom, daňovom a inom administratívnom treba na návrh odložiť exekučné a zaisťovacie úkony proti príbuznému vojenskej osoby (§ 100), ak tento osvedčí, že bol pred vznikom skutočností, ktorá je dôvodom odkladu (§ 94), prevažne odkázaný na podporu alebo pracovný výkon vojenskej osoby a výkon exekúcie alebo zaisťovacieho úkonu by ohrozil výživu jeho alebo osôb, ktoré vyživovať je povinný, prípadne že by mohol zapríčiniť jeho majetkový úpadok.
(2) Ustanovenie ods. l nevylučuje exekučné a zaisťovacie úkony, ktorými sa dlžníkovi neodníma ani držba veci, ani úžitok, ani plat (služobný, odpočivný, zaopatrovací, mzda a pod. ).
(3) Úľavy podľa ods. l neprislúchajú dlžníkovi, ak ide o pohľadávku:
a) výživného, ktoré má dlžník poskytovať podľa zákona, stálej súdnej praxe alebo podľa smluvy,
b) z pracovného, služobného alebo učebného pomeru,
c) z pomeru nájomného alebo árendálneho,
d) z verejnoprávneho poistenia,
e) na daniach, poplatkoch a iných verejných dávkach, ktoré sa stály splatnými v čase, čo trvajú skutočnosti, ktoré by boly ináč dôvodom odkladu, ak sa vymáhajú z výnosu majetku, obratu alebo dôchodku.
§ 100.
Za príbuzného podľa § 99 sa pokladajú osoby, ktoré je vojenská osoba povinná vyživovať podľa zákona alebo stálej súdnej praxe a poboční príbuzní vojenskej osoby, do druhého stupňa vpočítane, ak títo židi v spoločnej domácnosti & vojenskou osobou pred vznikom skutočnosti, ktorá je dôvodom odkladu.
§ 101.
(1) Návrh na odklad podľa § 99 treba podať v lehote 15 dní odo dňa, čo dlžník bol upovedomený o povolení (nariadení) úkonu, ktorý možno podľa § 99 odložiť.
(2) Návrh nemá odkladný účinok, ale tento možno mu priznať, ak by bol inak účinok návrhu zmarený. Odklad nemožno učiniť závislým od složenia istoty.
(3) Skutkové okolnosti, • odôvodňujúce návrh, má dlžník osvedčiť. Prostriedky osvedčovacie treba uviesť už v návrhu a za pokračovania možno ich doplniť.
§ 102.
Na návrh vymáhajúceho veriteľa povolí súd pokračovať v exekúcii, odloženej podľa § 99 ods. l, ak zanikly skutočnosti,
pre ktoré sa odklad povolil. Návrh možno podať po 30 dňoch odo dňa zániku skutočnosti, ktorá bola dôvodom odkladu. Ak vojenská osoba umrela, návrh možno podať po 30 dňoch po jej smrti.
§ 103.
Ustanovenie § 102 treba primerane použiť aj v exekučnom pokračovaní daňovom alebo v inom administratívnom.
§ 104.
Ak sa exekučné a zaisťovacie úkony odložily, nezapočíta sa do lehôt, ktorých uplynutie má za následok podľa zákona, právnu ujmu, čas od podania návrhu na odklad do dňa, kedy možno v exekúcii pokračovať.
HLAVA ŠIESTA.
Iné výhody osôb konajúcich činnú službu za brannej pohotovosti štátu.
§ 105.
Osoby, ktoré konaly vojenskú činnú službu v poli (§ 58) majú pri rovnakých podmienkach s inými uchádzačmi prednosť pri prijímaní do služieb štátu a iných verejnoprávnych korporácií a ich alebo nimi spravovaných ústavov, fondov, podnikov a zariadení, a to tak vo verejnoprávnom pomere ako aj v pomere súkromno-právnom.
§ 106.
Osoby, ktoré konaly vojenskú činnú službu v poli (§ 58), majú za rovnakých podmienok prednosť pri predaji poťažne prideľovaní pôdy podľa zákona č. 46/1940 Sl. z., poťažne podľa § 155 nariadenia č. 198/1941 Sl. z, a ustanovení toto nariadenie vykonávajúcich, ako aj pri prevode židovských podnikov (§§ 167 až 190 nar. č. 198/1941 Sl. z. ) a pri prevode ostatných nehnuteľností podľa §§ 191 až 204 nariadenia č. 198/1941 Sl. z.
§ 107.
Osoby, ktoré konaly vojenskú činnú službu v poli (§ 58), majú po vojenských poškodencoch prednosť pri udeľovaní oprávnení k veľkopredaju a malopredaju tabaku a tabakových výrobkov, k výkonu hostinskej a výčapníckej živnosti, ku kominárskej živností.
§ 108.
Osoby, ktoré konaly činnú vojenskú službu v poli (§ 58), musia byť prijaté na uprázdnené, poťažne na nové miesta súkromnými právnymi osobami, a to na poukaz príslušného úradu práce. Úrady práce oznámia zamestnávateľovi soznam uchádzačov o takéto miesto, z ktorého si zamestnávateľ má hľadané pracovné sily vybrať.
§ 109.
(1) Príslušník slovenskej brannej moci vyznamenaný medailou "Za hrdinstvo" získané za službu "v poli" (vl. nar. č. 220/1942 Sl. z. ) prvého stupňa má nárok na Ks 100, — mesačnej osobnej renty.
(2) V prípadoch osobitného zreteľa hodných môže Ministerstvo národnej obrany so súhlasom Ministerstva financií povoliť namiesto osobnej renty podľa ods. l jednorázovú odmenu do výšky Ks 25, 000. —.
§ 110.
(1) Príslušník slovenskej brannej moci vyznamenaný medailou "Za hrdinstvo" druhého stupňa má nárok na Ks 75. — mesačný osobnej renty,
(2) V prípadoch osobitného zreteľa hodných môže Ministerstvo národnej obrany so súhlasom Ministerstva financií povoliť namiesto-osobnej renty podľa ods. 1. jednorázovú odmenu do výšky Ks 20. 000. —.
§ 111.
(1) Príslušník slovenskej brannej moci vyznamenaný medailou "Za hrdinstvo" tretieho stupňa má nárok na Ks 50. — mesačnej osobnej renty.
(2) V prípadoch osobitného zreteľa hodných môže Ministerstvo národnej obrany so súhlasom Ministerstva financií povoliť na miesto osobnej renty podľa ods. 1. jednorázovú odmenu do výšky Ks 15. 000. —.
§ 112.
(1) Prípady osobitného zreteľa hodné podľa §§ 109 až 111 treba považovať najmä, ak vyznamenaný osvedčí, že odmenu potrebuje k založeniu poťažne k zveľadeniu svojho živnostenského alebo iného podniku alebo k založeniu poťažne k zveľadeniu svojho hospodárstva,
(2) Ak vyznamenaný bol pred nastúpením činnej služby poľnohospodárom, možno mu prideliť pôdu v hodnote priznanej jednorázovej odmeny.
(3) V prípade získania vyznamenania vyššieho stupňa podľa ods. 2 čl. II. hlavy 3 prílohy vládneho nariadenia č. 220/1942 Sl. z. patrí renta (jednorázová odmena) len za vyznamenania najvyššej triedy.
§ 113.
(1) Nároky podľa §§ 109 až 111 vzniknú len prvým dňom mesiaca nasledujúceho po ukončení brannej pohotovosti štátu.
(2) Osobné renty a jednorázové odmeny podľa §§ 109 až 111 vypláca, poťažne pridelenia pôdy podľa § 112 ods. 2 obstará Ministerstvo národnej obrany.
ČASŤ ŠTVRTÁ.
Starostlivosť o príslušníkov vojenských osôb.
(Štátny vyživovací príspevok. )
§ 114.
(1) Štátny vyživovací príspevok sa poskytuje rodinným príslušníkom:
a) osôb, ktoré konajú povinne alebo s povolením vojenskej správy dobrovoľne vojenskú, pracovnú, prípadne pomocnú službu hocakého druhu, ak sú tieto služby uvedené v brannom zákone alebo v právnych predpisoch k nemu vydaných;
b) osôb, ktoré konajú úkony alebo práce podľa iných, ako pod písm. a) uvedených predpisov, ak im tieto zaisťujú nárok na vyživovací príspevok; (v ďalšom texte "živiteľ", poťažne "povolaný").
(2) Rodinným príslušníkom vojenských osôb z povolania a iných osôb, ktorým za služby alebo výkony sa poskytuje plná náhrada, štátny vyživovací príspevok neprislúcha. Pod pojmom "iných" treba rozumieť také civilné osoby, ktoré za svoje služby alebo výkony, prevedené na úradný rozkaz dostávajú náhradu, ktorá je pre nich obvyklá v občianskom povolaní
§ 115.
(1) Štátny vyživovací príspevok prislúcha rodinným príslušníkom živiteľa, ktorí podlá súkromného práva majú voči osobám uvedeným v § 114 ods. l nárok na výživné, ak:
a) sú výživou podstatne na živiteľa odkázaní;
b) pre povolanie živiteľa do služby (§ 114 ods. 1) sú na výžive ohrožení;
c) ich výživu nemožno zaistiť z výnosu vlastného majetku alebo zárobku alebo z iných prameňov.
(2) Nemajetní rodinní príslušníci vo veku nad 16 rokov majú nárok na štátny vyživovací príspevok len, ak sú nespôbili na zárobok, alebo ak sú síce spôsobilí na zárobok, ale bez vlastnej viny nemohli dostať zárobkové zamestnanie, alebo ak študujú.
(3) Za podmienok, uvedených v ods. 1. prislúcha štátny vyživovací príspevok aj rodinným príslušníkom živiteľa, ktorí v čase, kedy nastúpil túto službu, bez vlastnej viny nemali zamestnanie, ak sa zistí, že nedostávajú podporu z verejných alebo iných prostriedkov.
(4) Štátny vyživovací príspevok možno priznať aj osobám, ktoré voči povolanému nemajú podľa súkromného práva nárok na výživné, ak sú inak splnené podmienky, uvedené v ods. l až 3. Konkubína pre vlastnú osobu môže dostať štátny vyživovací príspevok len v polovičnej výmere.
§ 116.
Za rodinných príslušníkov podľa § 115 ods. l sa pokladajú:
a) manželské a uzákonené deti, ako aj deti z domnelého (putatívneho) manželstva, a to:
1. maloleté, nakoľko na ich výživu nestačí výnos z ich vlastného majetku a nakoľko nie sú schopné samostatne sa vyživiť primeraným zárobkom;
2. plnoleté, ak sú nemajetné a zárobku neschopné;
b) nemanželské deti, nakoľko nie sú schopné samostatne sa vyživiť primeraným zárobkom;
c) osvojenec a jeho potomci voči osvojiteľovi za tých istých podmienok ako manželské detí voči rodičom. Potomci osvojenca, ktorí v čase uzavretia osvojovacej smluvy už žili, majú nárok na vyživovací príspevok len vtedy, ak pomer založený osvojovacou smluvou vzťahuje sa aj na nich, t. j. ak samí, alebo — ak boli maloletí — ich opatrovník so schválením súdu dali k tomu súhlas. Ak osvojiteľ nie je schopný, aby poskytol slušnú výživu, majú nárok na výživné voči vlastným rodičom, prípadne, ak ani títo nie sú na to schopní, alebo nežijú, — voči starým rodičom;
d) vnukovia voči starým rodičom, ak otec a matka nežijú, alebo sú neschopní ich vyživovať a ak na ich výživu nestačí výnos z ich vlastného majetku a sú zárobku neschopní. Pri nemanželských deťoch povinnosť vyživovacia je len na strane starých rodičov so strany matky,
e) manželka, kým manželstvo trvá. Ak manželka žije oddelene, prislúcha jej nárok na výživné (dočasné výživné manželky), ak manžel prerušil manželské spolužitie svojím zavinením, najmä, ak zahnal manželku, alebo ak dal manželke podstatný dôvod pre oddelené žitie. Manželka, žijúca oddelene od svojho manžela, nemá nárok na výživné, ak sa stala nehodnou svojím chovaním, ktoré sa nesluší na vydatú ženu. Po rozluke manželstva náleží výživné (konečné alimenty) manželke, ak manželstvo bolo rozlúčené z viny manžela a manželka sa výživného nezriekal. Za zrieknutie považuje sa tiež, ak manželka v rozlukovom spore — právoplatne skončenom — nevzniesla alimentačný nárok, ani si nevyhradila práva v tomto smere;
f) nevesta proti rodičom manželovým, ak ju manžel priviedol s privolením rodičov do domácnosti s nimi spoločnej a ak
manžel nemá ani osobitný majetok, ani samostatné príjmy;
g) manželskí rodičia a starí rodičia, ako aj nemanželská matka, nakoľko nestačia príjmy z vlastného majetku na výživu a nakoľko nie sú schopní primeraného zárobku;
h) sverenci (chovanci) proti pestúnovi, nakoľko nemajú vlastného majetku a nakoľko na ich výživu neprispievajú osoby k tomu ináč povinné.
§ 117.
(1) Pod "výživou" treba rozumieť okrem stravy, bývania, šatstva a podobných nevyhnutných životných potrieb, aj prípadné potrebné liečebné a ošetrovné, u detí — aj výdavky na výchovu.
(2) Potreba výživy jednotlivých osôb riadi sa podľa ich hospodárskych a iných pomerov,
(3) Výživa osoby uplatňujúcej nárok na štátny vyživovací príspevok je vtedy na živiteľa podstatne odkázaná, ak živiteľ na výdavky s jej výživou spojené prispieval preukázateľne takou mierou, že bez toho príspevku jej životná existencia by bola ohrožená.
(4) Výživa je ohrožená, ak príjem príslušnej rodiny — počítajúc do toho aj hodnotu príslušných naturálií — nestačí ani na zaokrytie nevyhnutných potrieb. Hodnotu naturálií treba určiť podľa cien v mieste obvyklých, alebo ak sú ceny úradne určené — podľa týchto. Aj zdravá, slobodná, práce schopná osoba môže byť na výžive ohrožená, ak je nemajetná, nikým nepodporovaná a je bez primeranej pracovnej príležitosti. Ohrozenosť výživy zmenšuje alebo úplne vylučuje majetok a dôchodok rodičov, starých rodičov alebo iných príbuzných povolaného, ktorí v čase trvania služby povolaného jeho rodinu a vôbec osoby na vyživovací príspevok oprávnené vydržujú úplne alebo čiastočne.
(5) Závislosť výživy na živiteľovi musí byť zásadne daná už v čase jeho povolania; môže však nastať i po jeho povolaní. Ohrozenosť výživy prichádza do úvahy len v prípade skutočnej závislosti výživy, V každom prípade ešte pred zistením, či je výživa ohrožená, treba skúmať, či trvá závislosť uchádzača na živiteľovi.
(6) Pri zisťovaní výnosu poľnohospodárstva má sa brať do ohľadu veľkosť, druh a akosť pôdy, jej výnosnosť, dane a iné dávky, ktoré sa z pôdy platia, dosial nesplatené pozemnoknižne zaistené, prípadne iné hodnoverne preukázané dlhy držiteľa pôdy. To isté platí obdobne a) ohľadom živnostenských a iných podnikov.
(7) Neschopnosť k zárobku treba dokázať svedectvom úradného lekára k tomuto účelu z úradu bezplatne vystaveným. Nemožnosť zárobkového zamestnania treba dokázať svedectvom Úradu práce alebo obecným svedectvom. Štúdium treba dokázať svedectvom príslušnej školy (ústavu).
(8) Okolnosť, že živiteľ pred povolaním bez vlastnej viny nemal zamestnanie, treba dokázať svedectvami uvedenými v ods. 7. Podpora z verejných alebo iných prostriedkov skutočne obdržaná sama ú sebe nevylučuje nárok na vyživovací príspevok. Zásady uvedené v ods. 5 platia i v tomto prípade. Jednorázové alebo nepravidelné podpory nemajú sa brať do úvahy.
(9) Ustanovenia § 115 ods. 4 vzťahujú sa na prípady, v ktorých niekto ani na základe rodinného príbuzenstva ani podľa súkromného práva nemá voči živiteľovi nárok na výživné, je však v skutočnosti svojou výživou podstatne na živiteľa odkázaný, jeho povolaním na výžive ohrožený a nemôže svoju výživu počas povolania živiteľa zaistiť z výnosu vlastného majetku, zárobku alebo z iných prameňov.
(10) Kto je k povolanému v hocakom služobnom pomere, alebo má voči nemu súkromnoprávnu pohľadávku, nemôže byť pokladaný svojou výživou za závislého na povolanom.
§ 118.
(1) Nárok na štátny vyživovací príspevok nemá, kto sa ho zriekol písomným vyhlásením pred úradom verejnej správy vnútornej, obecným (obvodným) notárskym úradom, verejným notárom alebo súdom.
(2) Zrieknutie sa štátneho vyživovacieho príspevku platí len na čas, v ktorom živiteľ koná prezenčnú službu podľa branného zákona.
(3) Ministerstvo vnútra v prípadoch osobitného zreteľa hodných môže počas brannej pohotovosti štátu výnimočne priznať štátny vyživovací príspevok aj osobám, ktoré sa ho zriekly.
§ 119.
(1) Nárok na štátny vyživovací príspevok trvá len počas konania služby povolaného {§ 114 ods. 1).
(2) Ak sú splnené podmienky pre nárok na štátny vyživovací príspevok len na určitý čas povolaného (§ 114 ods. 1), prizná sa vyživovací príspevok len na tento čas.
(3) Nárok (ods, 1) zaniká:
a) na čas trvalej dovolenej povolaného alebo dovolenej na neurčitý čas s výnimkou v prípadoch uvedených v § 127 ods, 3 a 5;
b) zbehnutím povolaného zo služby (§ 114 ods. 1) a to dňom zbehnutia;
c) odsúdením povolaného na ťažký žalár alebo na trest prísnejší a to dňom nastúpenia trestu.
(4) Nárok (ods. 1) oživne v prípadoch, uvedených v ods, 3 dňom, ktorým povolaný opäť nastúpi službu (§ 114 ods. 1).
(5) Nárok (ods. 1) nezaniká na čas dočasnej dovolenej, dovolenej pre chorobu a pre iné nezavinené prerušenie služby (§ 114 ods, 1); ak sa však povolanému udelila dočasná dovolená na to, aby mohol byť činný vo vlastnom podniku alebo inak zárobkové činný, za čas tejto dovolene; štátny vyživovací príspevok neprislúcha.
(6) Ministerstvo vnútra môže v prípadoch osobitného zreteľa hodných počas brannej pohotovosti štátu výnimočne priznať štátny vyživovací príspevok aj v prípadoch zániku podlá ods. 3,
(7) Nárok na štátny vyživovací príspevok počína dňom nastúpenia služby živiteľom (§ 114 ods. 1) a končí dňom trvalého prepustenia zo služby,
(8) Ak bydlisko živiteľa nie je totožné s miestom nastúpenia do služby, počína nárok na vyživovací príspevok dňom, v ktorom živiteľ opustí svoje bydlisko cieľom nastúpenia služby a končí dňom, v ktorom sa do svojho bydliska vráti po prepustení zo služby. Na cestu tam a zpät