možno počítať čas, ktorý je potrebný na vykonanie cesty priamo bez zavineného meškania.
(9) Deň nastúpenia do služby a deň prepustenia zo služby má živiteľ dokázať potvrdením príslušného útvaru (ústavu), u ktorého konal službu. Deň odcestovania z bydliska a deň pricestovania do bydliska podľa ods. 8 má živiteľ dokázať obecným svedectvom. Ak by obstaranie vojenských potvrdení bolo spojené s prieťahom, ktoré by ohrozilo výživu osôb, odkázaných na vyživovací príspevok, možno tento priznať aj na základe potvrdenia obecného (obvodného) notárskeho úradu.
(10) Ak živiteľ preruší službu takým spôsobom, že na čas prerušenia zaniká nárok na vyživovací príspevok podlá ods. 3, oživne nárok na vyživovací príspevok dňom, v ktorom prerušenú službu opäť nastúpi.
§ 120.
(1) Nárok na štátny vyživovací príspevok je nárokom na osobný dôchodok; nemožno ho platne scudziť, tretej osobe postúpiť, ani ho zadržať na krytie daňovej alebo inej podlžnosti a pod.
(2) Na štátny vyživovací príspevok nemožno viesť exekúciu, ani postihnúť ho iným zaisťovacím opatrením.
(3) Štátny vyživovací príspevok má sa vyplatiť osobe, ktorej je právoplatne priznaný. Ak sa zistí neoprávnené poberanie štátneho vyživovacieho príspevku, a to jeho celej sumy alebo í len jej čiastky, má okresný (mestský notársky) úrad po prevedení vyšetrovania výmerom vysloviť povinnosť vrátiť neoprávnene prevzatý vyživovací príspevok v 30-dňovej lehote pod následkami exekúcie podľa časti druhej vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n.
(4) Neoprávnene poberaný štátny vyživovací príspevok treba vrátiť štátnej pokladnici.
(5) Okresný (mestský notársky) úrad môže na vrátenie neoprávnene prevzatého vyživovacieho príspevku poskytnúť v odôvodnených prípadoch odklad najviac jednoročný a môže povoliť, aby bol splatený v splátkach pevne určených alebo ľubovoľných, najneskoršie však do jedného roku.
§ 121.
(1) Nárok na štátny vyživovací príspevok majú prihlásiť do služby povolané osoby (§ 114 ods. 1) alebo ich oprávnení rodinní príslušníci (ich zákonný zástupca), na obecnom (obvodnom) notárskom úrade, v ktorého obvode majú svoje bydlisko (v Bratislave — na Mestskom notárskom úrade). Ak tieto osoby žijú v cudzine, majú svoj nárok prihlásiť na príslušnom slovenskom zastupiteľskom úrade, a ak toho niet, na obecnom (obvodnom) notárskom úrade, v ktorého obvode bolo ich posledne bydlisko alebo domovská obec, ak ani týchto niet — na Mestskom notárskom úrade v Bratislave.
(2) Nárok na štátny vyživovací príspevok možno podľa ods, l uplatniť hocikedy, počas trvania služby povolaného, najneskoršie však do troch mesiacov po jej ukončení; ak povolaný v boji padol, alebo po boji je nezvestný, do troch mesiacov po úradnom upovedomení o tejto skutočnosti. Včas neuplatnený nárok zaniká.
(3) V prihláške o štátny vyživovací príspevok treba označiť oprávneného príslušníka alebo jeho zákonného zástupcu, ktorému sa má príspevok vyplácať.
(4) Nárok na vyživovací príspevok môžu prihlásiť do služby povolaní, ich oprávnení rodinní príslušníci, ako aj osoby uvedené v § 115 ods. 4. Ak prihlášky učinia viacerí oprávnení naraz, ale oddelene, treba tieto prihlášky spojiť a spolu vybaviť.
(5) Osoby žijúce v cudzine majú svoj nárok prihlásiť na príslušnom slovenskom zastupiteľskom úrade, ktorý po vyšetrení a vyplnení prihlášky má túto zaslať Mestskému notárskemu úradu v Bratislave. Ak osoby v cudzine bývajúce podajú prihlášku na obecnom (obvodnom) notárskom úrade svojho posledného bydliska alebo v domovskej obci alebo na hociktorom inom úrade v Slovenskej republike, majú tieto úrady prihlášku hneď postúpiť Mestskému notárskemu úradu v Bratislave po zistení tých dát prihlášky, ktorých vyšetrenie patrí do ich pôsobnosti.
(6) Ak by nedopatrením nebola v prihláške označená osoba oprávnená na prevzatie vyživovacieho príspevku, má sa tento vyplatiť do rúk otca, ak tento už nežije.
do rúk matky slobodného povolaného, u ženatého povolaného — do rúk manželky, ak táto už nežije, — do rúk najstaršej z osôb, ktorým sa vyživovací príspevok priznal. Ak sú tieto osoby maloleté alebo pod opatrovníctvom, — ich poručníkom alebo opatrovníkom.
(7) Prihlášku treba svedomité vo všetkých rubrikách podľa skutočného stavu vyplniť a všetky zistené a zapísané dáta prečítať osobe, ktorá prihlášku podala, a zaznačiť jej osvedčenie sa o nich do príslušnej rubriky prihlášky. Prihlášku má podpísať osoba, ktorá prihlášku podala, ako aj obecný starosta a notár — v Bratislave len prednosta Mestského notárskeho úradu alebo ním poverený úradník.
(8) Právo odvolať sa má každá osoba, ktorá uplatnila, alebo pre ktorú bol uplatnený nárok na vyživovací príspevok.
(9) Prihlášku presne a podrobne vyplnenú má obecný (obvodný) notársky úrad bez meškania predložiť okresnému (mestskému notárskemu) úradu.
§ 122.
(1) Štátny vyživovací príspevok priznáva sa pre osobu a na deň. Pre osobu a na deň určuje sa vyživovací príspevok Ks 4. —, pre osobu, ktorá v domácnosti zastupuje povolaného — Ks 10. —. Za takúto osobu treba považovať v prvom rade manželku povolaného; ak táto nežije, alebo ak je povolaný slobodný — najstaršia z osôb, oprávnených na vyživovací príspevok.
(2) Osobám, ktoré majú nárok na štátny vyživovací príspevok, prislúcha tento v plnej miere, ak žily s povolaným v spoločnej domácnosti v čase nastúpenia služby (§ 114 ods. 1).
(3) Osobám, ktoré uplatňujú nárok na štátny vyživovací príspevok, avšak s povolaným v čase, kedy nastúpil službu, nežily v spoločnej domácnosti, boly však výživou naňho odkázané, prislúcha príspevok do výšky skutočne poskytovaného plnenia (podpory), najviac však do výšky sadzby určenej pre osobu na deň.
(4) Ak by oprávnená osoba bola odkázaná výživou na viac osôb, do služby povolaných, nesmie štátny vyživovací príspevok presahovať sadzbu, určenú pre osobu a na deň.
(5) Rodinnému príslušníkovi (§ 116), ktorý žil s povolaným v spoločnej domácnosti (s výnimkou detí do 16 roku), ak je na zárobkové zamestnanie nespôsobilý, alebo v tomto závažnými okolnosťami hatený, prislúcha štátny vyživovací príspevok v dvojnásobnej výške. Nespôsobilosť na zárobkové zamestnanie, poťažne závažné okolnosti, treba hodnoverne osvedčiť.
(6) Osoby, ktoré majú nárok na štátny vyživovací príspevok v sunie Ks 12. — denne, majú v prípadoch podľa ods. 5 nárok na jeho zvýšenie iba o Ks 4. — denne.
(7) Ak osoba k nároku oprávnená nežila s povolaným v čase, kedy tento nastúpil službu, v spoločnej domácnosti, iná nárok na plnú sadzbu vyživovacieho príspevku, ak sú u nej splnené okolnosti uvedené v § 115 ods. l písm. a), b) a c); ak ale jej výživa nebola závislá len od povolaného, má nárok len na takú časť sadzby vyživovacieho príspevku, aká zodpovie podpore, ktorú povolaný jej pred nastúpením do služby poskytoval.
(8) Závažnými okolnosťami v smysle ods. 5 sú: zdravotné dôvody, potreba stáleho dozoru a stálej opatery detí, starých ľudí, nemocných a pod.
(9) Na dvojnásobnú výšku vyživovacieho príspevku oprávňujúce okolnosti, pokiaľ majú za podklad dôvod zdravotný, treba dokázať svedectvom úradného lekára. Za úradného lekára sa považuje každý lekár v štátnej službe. Tieto lekárske svedectvá majú byť vydané bezplatne a nepodliehajú kolkovému poplatku. Iné, na dvojnásobnú výšku vyživovacieho príspevku oprávňujúce závažné okolnosti, treba tiež hodnoverne osvedčiť.
(10) Vláda môže nariadením vyživovací príspevok zvýšiť alebo snížiť.
§ 123.
(1) S výnimkou uvedenou v ods. 4 až 6 o priznaní štátneho vyživovacieho príspevku jeho poukázaní a zastavení rozhoduje okresný úrad (mestský notársky úrad), v obvode ktorého má osoba nárok uplatňujúca svoje bydlisko.
(2) Ak osoba, ktorá nárok uplatňuje, má bydlisko v cudzine, rozhodne o jej nároku Mestský notársky úrad v Bratislave.
(3) Príslušnosť okresného (mestského notárskeho úradu) sa dočasnou zmenou bydliska nezmení.
(4) O priznaní štátneho vyživovacieho príspevku, jeho poukázaní a zastavení počas brannej pohotovosti štátu rozhoduje okresné doplňovacie veliteľstvo, v obvode (ktorého má osoba, nárok uplatňujúca, svoje bydlisko,
(5) Ak osoba, ktorá nárok uplatňuje, má bydlisko v cudzine, rozhodne o jej nároku Okresné doplňovacie veliteľstvo v Bratislave.
(6) Príslušnosť okresného doplňovacieho veliteľstva sa dočasnou zmenou bydliska nezmení.
(7) O odvolaniach proti výmerom vydaným podľa ods. 4 a 5 rozhoduje Ministerstvo národnej obrany. Na ministerstvo národnej obrany prechádza počas brannej pohotovosti štátu pôsobnosť Ministerstva vnútra vo veciach štátneho vyživovacieho príspevku.
(8) Podrobnejšie smernice pre priznávanie štátneho vyživovacieho príspevku vydá počas brannej pohotovosti štátu Ministerstvo národnej obrany po dohode s Ministerstvom financií.
(9) Ministerstvo národnej obrany môže výmer vo veci štátneho vyživovacieho príspevku — i keď bol vydaný okresným (mestským notárskym) alebo župným úrad dom, — preskúmať aj na sťažnosť povolaného, prednesenú alebo podanú u vojenského útvaru (úradu, ústavu). Ak Ministerstvo národnej obrany zistí, že sťažnosť je odôvodnená, môže o veci znova rozhodnúť.
(10) Žiadosti o priznanie štátneho vyživovacieho príspevku, ktoré do dňa účinnosti tohto zákona neboly vybavené v prvom stupni, vybavia úrady príslušné podľa ods. 4 a 5.
(11) Pre pokračovanie vo veciach štátneho vyživovacieho príspevku platia ustanovenia vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. so zmenami vyplývajúcimi zo zákona č. 190/1939 Sl. z.
§ 124.
(1) Štátny vyživovací príspevok treba vyplácať do rúk oprávnených osôb alebo ich zákonných zástupcov.
(2) S výnimkou uvedenou v ods. 3 štátne vyživovacie príspevky vypláca na poukaz okresného (mestkého notárskeho) úradu župný úrad prostredníctvom Poštovej sporiteľni.
(3) Štátne vyživovacie príspevky poukazuje a vypláca počas brannej pohotovosti štátu okresné doplňovacie veliteľstvo prostredníctvom Poštovej sporiteľni.
(4) Štátne vyživovacie príspevky majú sa vyplácať dopredu v 15-dňových lehotách.
§ 125.
(1) Rodinné, majetkové a zárobkové pomery do služby povolaného (§ 114 ods. 1) a jeho rodinných príslušníkov, uplatňujúcich nárok na štátny vyživovací príspevok, a všetky iné pre rozhodnutie dôležité okolnosti vyšetrí úrad, ktorý rozhoduje o nároku.
(2) Ak niektoré dáta pri spísaní prihlášky (§ 121) nemôžu byť hodnoverne a presne zistené, treba, ich zistiť dodatočne pred predložením prihlášky okresnému úradu.
§ 126.
(1) Štátne a samosprávne úrady, orgány a obce sú povinné spolupôsobiť pri prevádzaní časti štvrtej (§§ 114 až 129).
(2) Súčinnosť žandárstva má byť požadovaná len v odôvodnených prípadoch,
§ 127.
(1) Osobám, ktoré majú nárok na štátny vyživovací príspevok alebo tento už poberajú, patrí tento v plnej výmere až do skončenia branej pohotovosti štátu, ak povolaný v boji padol, po bojí je nezvestný, padol do zajatia, alebo v dôsledku zranenia alebo choroby vo vojenskej službe získanej (zhoršenej) zomrie. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na osoby, ktoré stratily živiteľa (povolaného) za uvedených okolností odo dňa 22, júna 1941.
(2) Kým osoby uvedené v ods. l poberajú štátny vyživovací príspevok, nemajú nárok na výplatu dôchodku podľa časti piatej (§§ 130 až 187).
(3) Osobám, ktoré majú nárok na štátny vyživovací príspevok, alebo ten poberajú, patrí tento ako preddavok na invalidný dôchodok povolaného aj vtedy, ak povolaný sa prepustí z vojenskej služby (§ 114 ods. 1) s invaliditou aspoň 35%. Ak by však takto na čas uvedený v ods, 5 vyplatený štátny vyživovací príspevok bol vyšší než na ten istý čas priznaný invalidný dôchodok, rozdiel sa ponecháva oprávnenej osobe bez povinnosti k náhrade; tento rozdiel nie je povinný nahradiť ani Štátny úrad pre vojenských poškodencov.
(4) Percento invalidity (ods. 2) ustáli okresný úrad na základe posudku okresného lekára; jeho rozhodnutie je konečné a piati len pre rozhodovanie o priznaní štátneho vyživovacieho príspevku.
(5) Štátny vyživovací príspevok podľa ods. 3 poskytne sa na čas 6 mesiacov odo dňa prepustenia povolaného z vojenskej služby (§ 114 ods. 1) a ak je povolaný v zaopatrení vojenského zaopatrovacieho ústavu (Domova) a toto zaopatrenie trvalo viac než 6 mesiacov — až do dňa prepustenia z neho.
§ 128.
(1) Príslušníkom osôb z inkorporovaného územia (zák. č. 325/1939 Šl. z. ), ktoré slúžili v bývalej poľskej armáde, ak podľa ustanovenia § 3 uvedeného zákona sú slovenskými štátnymi občanmi a sú ešte v zajatí, môže okresný úrad až do času ich prepustenia priznať štátny vyživovací príspevok podľa ustanovení časti štvrtej (§§ 114 až 129), a to so zpätnou účinnosťou od 1. septembra 1939.
(2) Podmienkou udelenia štátneho vyživovacieho príspevku podľa ods. l je, že povolaný
a) pochádza z inkorporovaného územia (§ l zák. č. 325/1939 Sl. z. ),
b) slúžil v bývalej poľskej armáde,
c) je podľa § 3 zákona č, 325/1939 Sl. z. slovenským štátnym občanom,
d) je v zajatí.
(3) U osôb, ktoré si nárokujú vyživovací príspevok podlá ods. l a 2, musia byt splnené podmienky § 115 ods, l písm. a), b) a c), so zreteľom i na ostatné ustanovenia §§ 115 až 119. Podmienky podlá ods. 2 písm. a) až d), majú byť súčasne splnené. Ak i len jedna z nich nie je splnená, má to za následok nepriznanie, potažne stratu štátneho vyživovacieho príspevku.
§ 129.
Všetky podania, zápisnice, protokoly, doklady a potvrdenky vo veciach štátneho vyživovacieho príspevku sú oslobodené od poplatkov a dávok.
ČASŤ PIATA.
Starostlivosť o vojenských poškodencov.
Hlava I. Všeobecné ustanovenia.
§ 130. Vojenskí poškodené i.
Vojenskými poškodencami sú vojenskí invalidi (§ 131) a pozostalí (§ 132).
§ 131. Vojenskí invalidi.
(1) Vojenskými invalidmi sú osoby, ktoré utrpely poškodenie na zdraví tým, že ich zárobková schopnosť je snížená pre poranenie, úraz alebo onemocnenie, vzniklé prípadne zhoršené:
a) po 14. marci 1939 vykonávaním činnej služby podľa branného zákona v stave mužstva brannej moci Slovenskej republiky, v ďalšej dobrovoľnej činnej službe (ďalejslúžiaci) alebo v sbore poddôstojníkov z povolania, vykonávaním osobných úkonov podlá zákona o obrane štátu alebo v zajatí nepriateľského štátu;
b) po 26. júli 1914 za svetovej vojny vo vojenskej službe v stave mužstva rakúskouhorskej) brannej moci, pri vykonávaní
vojnových úkonov, v zajatí alebo službe bývalého česko-slovenského zahraničnéhovojska;
c) vykonávaním činnej vojenskej služby v stave mužstva alebo v ďalšej dobrovoľnej službe (ďalejslúžiaci) brannej moci bývalej Československej republiky alebo brannej moci toho štátu, ktorého občanom bol invalid v čase vzniku svojho poškodenia, ak územie, na ktorom bolo bydlisko invalida, bolo pričlenené k územiu Slovenskej republiky.
(2) Ustanovenia tejto časti (§§ 130 až 187) vzťahujú sa aj na také osoby, ohľadom ktorých osobitné právne predpisy uložily, ukladajú, alebo uložia zaopatrovaciu povinnosť štátu v prípade snížená ich zárobkové] schopnosti, a to podľa podmienok týchto osobitných predpisov.
(3) Poškodenie invalida, t. j. poranenie, úraz alebo onemocnenie musí byt v priamej súvislosti s vykonávaním služby, úkonov, zákonných povinností uvedených v ods, l a 2, prípadne v priamej súvislosti s okolnosťami, určenými osobitnými právnymi predpismi. Za zhoršenú vykonávaním služby (úkonov, povinností) uvedenej v ods. l a 2 považuje sa taká choroba (vada), o ktorej bolo síce zistené, že jestvovala (vznikla) už pred nastúpením tejto služby (úkonov, povinností) alebo že je založená na vrodenej dispozícii, ktorá však v prjamej súvislosti s vykonávaním takej služby (úkonov, povinností) sa zhoršila, prípadne jej vykonávaním sa predčasne alebo vo zvýšenej miere prejavila. Zo zárobkovej neschopnosti zapríčinenej takouto chorobou (vadou) možno za vojenské poškodenie považovať len takú percentuálnu časť, ktorá nastala zhoršením choroby (vady) v priamej súvislosti s vykonávaním služby (úkonov, povinností) uvedenej v ods. l a 2.
(4) Za vojenského invalida nemožno uznať podľa ods. l a 2 takú osobu, ktorá si poranenie, úraz alebo onemocnenie, prípadne jeho zhoršenie spôsobila úmyselne.
§ 132. Pozostalí.
(1) Pozostalými sú: vdovy, siroty, rodičia:
a) po vojenských osobách zo stavu mužstva a občianskych osobách, ktoré v službe (úkonoch, povinnostiach) uvedenej v § 131 ods. l a 2 padlý v bojoch alebo v dôsledku poranenia alebo onemocnenia, vzniklého po prípade zhoršeného vykonávaním tejto služby, úkonov alebo povinností, zomrely, alebo u ktorých nemožno zistiť, že ich smrť nastala z inej príčiny,
b) po vojenských invalidoch (§ 131), - ak príčina smrti je priamym prirodzeným následkom ich invalidity, t. j. ak príčina smrtí je v priamej fyziologickej súvislosti s chorobou (vadou) vzniklou, poťažne zhoršenou, okolnosťami podľa § 131, alebo ak takúto súvislosť nemožno vylúčiť,
c) po vojenských invalidoch uznaných Štátnym úradom pre vojenských poškodencov naposledy pred smrťou aspoň 50% zárobku neschopnými, a to aj vtedy, ak príčina smrti nie je prirodzeným následkom ich invalidity.
(2) Za pozostalých podľa ods. l môže uznať v prípadoch osobitného zreteľa hodných Ministerstvo vnútra BO súhlasom Ministerstva financií súrodencov, nevlastných rodičov, osvojiteľov, pestúnov a starých rodičov, a to aj v prípade ods. 3.
(3) Dočasne za vojenských poškodencov (pozostalých) považujú sa rodinní príslušníci (manželky, deti a rodičia) takých vojenských osôb zo stavu mužstva alebo občianskych osôb, ktoré vo vojne pri konaní vojenskej služby alebo pri konaní vojenských úkonov sa staly nezvestnými alebo padlý do zajatia a po skončení vojny sa nevrátily, ale žijú ďalej cudzine a o rodinu sa nestarajú.
(4) Poškodením pozostalých sa rozumie úmrtie (nezvestnosť, zajatie) osoby, po ktorej pozostalí svoj nárok na starostlivosť podľa tejto časti (§§ 130 až 187) uplatňujú.
§ 133.
(1) Podmienkou nároku na zaopatrenie podľa tejto častí (130 až 187) je slovenské štátne občianstvo osoby, ktorá uplatňuje nárok na zaopatrenie. Toto zaopatrenie treba priznať aj osobám, ktoré konaly činnú službu v slovenskej armáde, pretože bývalý na území Slovenskej republiky a nevedely sa preukázať cudzím štátnym občianstvom a pozostalým po nich,
(2) Ministerstvo vnútra môže priznať zaopatrenie uvedené v ods. 1. aj osobám, ktoré ako cudzí štátni občania konaly činnú službu v slovenskej armáde a pozostalým po nich.
HLAVA II.
Rozsah starostlivosti. § 134.
Osoby uvedené v § 130, ak vyhovujú podmienkam tejto časti (§§ 130 až 187) a ak nie sú z nárokov podľa nej vylúčené alebo v nich obmedzené, majú nárok na požitky zo štátnej pokladnice splatné predom v mesačných lehotách, a to podľa druhu poškodenia, poťažne príbuzenského pomeru:
a) na invalidný dôchodok (§ 135 a 136) s prípadnými príplatkami podľa § 137 a s rodinným príplatkom na manželku a deti (§ 138);
b) na vdovský dôchodok s prípadným príplatkom (§§ 139 a 140);
c) na sirotský dôchodok (§§ 143 a 144);
d) na rodičovský dôchodok (§§ 145 a 146);
e) na drahotný prídavok k dôchodkom (§ 148).
(2) Vojenskí invalidi (§ 131), ak sú splnené osobitné podmienky určené v tejto častí (§§ 130 až 187), majú okrem požitkov uvedených v ods. l písm. a) a e) na náklad štátu nárok:
a) na liečebnú starostlivosť (•§§ 151 až 155),
b) na protézy, ortopedické, liečebné a iné pomôcky (§ 158).
(3) Po zomrelom invalidovi-dôchodcovi prislúcha pohrebné (§ 149).
(4) Vojenských invalidov možno umiestiť v domove invalidov (§ 159); možno im tiež poskytnúť vycvičenie alebo preškolenie (§ 160).
(5) Vojenskí poškodenci majú prednostné právo na udelenie oprávnení k niektorým živnostiam a na prijatie do niektorých zamestnaní (§§ 161 až 165).
Invalidný dôchodok.
§ 135. (1) Invalidný dôchodok činí:
Pri snížení zárobkovej schopnosti o: ročne Ks:
20—24% .......720. —
25—34% .......900. —
35—44% .......1500. —
45—54% .......2100. —
55—64% .......2700. —
65—74% .......3600. —
75—84% .......4800 —
85—94% .......6600. —
95—100%.......9000. —
(2) Vojenskému invalidovi pri snížení zárobkovej schopnosti o menej než 20%, invalidný dôchodok neprislúcha.
§ 136.
(1) Invalidný dôchodok vo výške určenej v § 135 ods. 1. prislúcha len invalidom uvedeným v § 131 ods. l písm a).
(2) Pre vojenských invalidov uvedených v § 131 ods. l písm b) a c) a nakoľko osobitné právne predpisy neurčujú (neurčia) inak, i pre osoby uvedená v § 131 ods. 2, piati výška invalidného dôchodku, určená v §§ 7 a 8 zákona č. 142/1920 Sb. z. a n. v znení zákona č. 39/1922 Sb, z. a n. a č. 133/1930 Sb. z. a n. a vládneho nariadenia č. 363/1922 Sb. z. a n.
§ 137.
(1) Vojenskému invalidovi, ktorý oslepol následkom vojenského poškodenia prislúcha nárok na osobitný slepecký príplatok k invalidnému dôchodku ročne Ks 1800. —.
(2) Vojenskému invalidovi, ktorý je natoľko bezmocný, že potrebuje stále cudziu pomoc, môže Ministerstvo vnútra v prípadoch osobitného zreteľa hodných povolať príplatok až do Ks 1800. — ročne.
§ 138.
(1) K invalidnému dôchodku patrí vojenskému invalidovi rodinný príplatok:
a) na manželku, kým žije s invalidom v spoločnej domácnosti, ak táto nemá vlastný stály zárobok alebo zaopatrovacie požitky,
b) na každé nezaopatrené vlastné ako aj osvojené dieťa do dovŕšenia 18. roku jeho veku, kým sa stará O jeho výživu.. Ak dieťa pre duševnú alebo telesnú chorobu alebo pre štúdium na verejnej škole nemôže sa samostatne uživiť, prislúcha tento príplatok i vo veku nad 18 rokov, najviac však do dovŕšenia 24, roku.
(2) Rodinný príplatok činí 20% dôchodku, uvedeného v § 135 ods l poťažne v § 136 ods. 2 na každého člena rodiny podľa ods. 1.
(3) Príplatok na manželku sa prizná od 1. dňa mesiaca, nasledujúceho po uzavretí manželstva, ak vojenský invalid o príplatok žiadal do 90 dní odo dňa uzavretia manželstva, inak Len od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po podaní žiadosti.
(4) Príplatok na dieťa sa prizná od 1. dňa mesiaca, nasledujúceho po dni narodenia dieťaťa, ak vojenský invalid o príplatok žiadal do 90 dní odo dňa narodenia dieťaťa; inak len od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po podaní žiadosti. Na vydatú dcéru rodinný príplatok neprislúcha.
(5), Na deti, ktoré má invalid v čase prvého priznania invalidného dôchodku, sa rodinný príplatok priznáva z úradu.
Vdovský dôchodok, § 139.
(1) Vdovský dôchodok činí Ks 1200 — ročne.
(2) Vdove, ktorá je 50 až 84% zárobku neschopná, alebo ktorá sa stará aspoň o
dve vlastné nezaopatrené deti mladšie než- 16 rokov, zvyšuje sa vdovský dôchodok na Ks 1800 ročne.
(3) Ak je vdova aspoň 85% zárobku neschopná, alebo ak dosiahne 55. rok veku, alebo sa stará o 3 vlastné nezaopatrené detí mladšie než 14 rokov, prislúcha jej vdovský dôchodok podľa ods. 2 a príplatok Ks 360 ročne.
§ 140.
(1) Vdovský dôchodok vo výške určenej v § 139 prislúcha len vdovám (manželkám), ktorých manžel zomrel (stal sa nezvestným, bol zajatý) po 14. marci 1939 za okolnosti uvedených v § 132 vykonávaním služby (úkonov, povinností) uvedenej v § 131 ods. l písm. a) alebo vdovám po invalidoch uvedených v § 131 ods. l písm. a).
(2) Vdovám (§ 132), na ktoré sa ustanovenia ods. l nevzťahujú, prislúcha vdovský dôchodok vo výške určenej v § 17 ods. l a 3 zákona č. 39/1922 Sb. z. a n. v znení zákona č, 133/1930 Sb. z. a n.
§ 141.
(1) Vdova po invalidovi podľa § 132 ods. l písm. b) a c) má nárok na vdovský dôchodok len, ak jej. manželstvo s invalidom trvalo aspoň rok a ak rok bezprostredne pred smrťou invalida žila s ním v spoločnej domácnosti. Tento nárok má aj vtedy, ak bez vlastnej viny nežila s ním v spoločnej domácnosti.
(2) Nárok na vdovský dôchodok nemá manželka rozlúčená, rozvedená a konkubína zomrelého. Konkubíny, ktorým boly do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona priznané pôžitky podľa doterajších právnych predpisov o vojenských poškodencoch, treba posudzovať ako vdovy podlá § 140.
(3) Ministerstvo vnútra po dohode & Ministerstvom financií môže v prípadoch osobitného zreteľa hodných povoliť výnimku z ustanovení ods. l a 2.