§ 142.
Ak sa vdova, poberajúca vdovské požitky podlá tejto časti (§§ 130 až 187), vydá, stráca nárok na tieto požitky, obdrží však odbytné vo výške trojročného vdovského dôchodku.
Sirotský dôchodok. § 143.
(1) Sirotský dôchodok činí Ks 720. — ročne.
(2) Sirotám, ktorým zomrela i matka, alebo ktoré matka opustila a nestará sa o ich výživu), zvyšuje sa sirotský dôchodok na Ks 1080. — ročne.
(3) Sirotský dôchodok prislúcha do dovŕšenia 18 roku veku každej sirote, t. j. vlastnému (manželskému, nemanželskému) a adoptovanému dieťaťu po osobách uvedených v § 132 ods. l písm, a), b) a c).
(4) Nemanželským deťom možno priznať sirotský dôchodok len, ak otcovstvo osoby, od ktorej sa nárok odvodzuje, je preukázané verejnoprávnou listinou alebo rozhodnutím súdu.
(5) Nárok na sirotský dôchodok nemá sirota, ktorá je zárobkové činná a príjmom z tohto alebo iného prameňa je natoľko zaopatrená, že na jej výživu matka, poťažne poručník, už neprispieva.
(6) Ak sirota pre duševnú alebo telesnú chorobu alebo pre štúdium na verejnej škole nemôže sa samostatne uživiť, môže Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií povoliť výplatu sirotských požitkov aj vo veku nad 18 rokov, najviac však do dovŕšenia 24. roku.
(7) Sirotský dôchodok spolu s drahotným prídavkom, priznané sirote, vydržovanej v sirotinci alebo vo verejnom ústave, treba vyplácať tomuto ústavu.
§ 144.
(1) Sirotský dôchodok vo výške určenej v § 143 ods. l a 2 prislúcha len sirotám (deťom), ktorých otec zomrel (stal sa nezvestným, bol zajatý) po 14. marci 1939 za okolností uvedených v § 132 vykonávaním služby (úkonov, povinností)
uvedených v § 131 ods. l písm. a) alebo sirotám po invalidoch uvedených v § 131 ods. l písm. a).
(2) Sirotám (§ 132), na ktoré sa ustanovenia ods. l nevzťahujú, prislúcha sirotský dôchodok vo výške určenej v § 23 zákona č. 142/1920 Sb. z. a n. v znení zákona Č. 39/1922 Sb. z. a n.
Rodičovský dôchodok a dôchodok iných pozostalých.
§ 145.
(1) Rodičovský dôchodok činí Ks 900. — ročne.
(2) Rodičovský dôchodok prislúcha vlastným rodičom osôb, uvedených v § 131 ods. l písm a), b) a c), ak sú aspoň 50% zárobku neschopní, alebo ak prekročili 60. rok veku.
(3) Každý rodič má osobitný nárok na rodičovský dôchodok, a to len po jednom synovi.
(4) Nevlastných rodičov, osvojiteľov, pestúnov a starých rodičov, ktorí požívali dôchodok predkov podľa doterajších právnych predpisov, treba posudzoval ako rodičov čo do nárokov podľa tejto časti (§§ 130 až 187).
(5) Rodičovský dôchodok neprislúcha takému rodičovi, ktorého výživa je natoľko zabezpečená príjmom z vlastného alebo manželovho (manželkinho) majetku alebo zárobku alebo z iného prameňa, prípadne prispievaním detí žeby nebol odkázaný na zomrelého syna, keby ten bol živý.
(6) Súrodencom, nevlastným alebo starým rodičom, osvojiteľom alebo pestúnom, ktorých Ministerstvo vnútra uznalo podľa § 132 ods. 2 za pozostalých, prislúcha dôchodok podľa § 146,
§ 146.
(1) Rodičovský dôchodok vo výške určenej v § 145 ods. l prislúcha len rodičom, potažne možno ho priznať ďalším pozostalým podľa § 145 ods. 6, ktorých syn potažne živiteľ zomrel (stal sa nezvestným,,
bol zajatý) po 14. marci 1939 za okolností uvedených v § 132 vykonávaním služby (úkonov, povinností) uvedenej v § 131 ods. l písm. a) alebo rodičom (iným pozostalým) po invalidoch uvedených v § 131 ods. l písm. a).
(2) Pre rodičov (§ 132) a ostatných pozostalých podľa § 145 ods. 6, na ktorých sa ustanovenia ods. l nevzťahujú, platí výška rodičovského dôchodku určená v § 25 ods. 4. poťažne § 25 a) ods. 2 zákona č. 142/1920 Sb. z. a n. v znení zákona č. 39/ 1922 Sb. z. a n,
§ 147.
Dočasný dôchodok po nezvestných a zajatcoch.
(1) Rodinným príslušníkom podľa § 132 ods. 3 prislúcha dočasný dôchodok:
a) manželke vo výške vdovského dôchodku podľa §§ 139, poťažne 140,
b) deťom vo výške sirotského dôchodku podľa § 143 ods. l a 2, poťažne § 144,
c) rodičom a iným rodinným príslušníkom uvedeným v § 145 ods. 6 vo výške rodičovského dôchodku podľa § 145 ods. l, poťažne § 146.
(2) Osoby, ktorým bol priznaný dočasný dôchodok po nezvestných osobách, uvedených v § 132 ods. 3, sú povinné do štyroch rokov po skončení brannej pohotovosti štátu úmrtným listom osvedčiť, že nezvestný už nežije, alebo predložiť súdne rozhodnutie o jeho vyhlásení za mŕtveho.
(3) Osoby, ktorým bol priznaný dočasný dôchodok po zajatcoch, t. j. po osobách uvedených v § 132 ods, 3, sú povinné do štyroch rokov od poslednej vieryhodnej zprávy o zajatcovi predložiť buď doklad o smrti tejto osoby, buď úradný doklad o tom, že sa k rodine nevrátila a ju nepodporuje,
(4) Ak osoby, ktorým bol priznaný dočasný dôchodok, nevyhovejú ustanoveniam ods. 2 alebo 3, nemajú nárok na požitky do tých čias, kým tak neučinily.
§ 148. Drahotný prídavok.
(1) K dôchodku podľa §§ 135 až 147 treba vyplácať drahotný prídavok, ktorý činí 100% príslušného dôchodku.
(2) Drahotný prídavok spolu s dôchodkom vymeraným sirotám podlá § 144, ods. 2, rodičom a iným pozostalým podľa § 146 ods. 2, činí najbližšiu vyššiu mesačnú sumu v celých korunách.
§ 149. Pohrebné.
Pozostalým po zomrelom vojenskom invalidovi, ktorý bezprostredne pred úmrtím poberal invalidné požitky, poťažne osobám, ktoré na svoj náklad vypravily pohreb takému vojenskému invalidovi, prislúcha pohrebné vo výške Ks 500. —, ak nemajú nárok na pohrebné od štátu alebo iných verejnoprávnych korporácií podľa iných právnych predpisov.
§ 150.
Oprava príplatkov, drahotného prídavku a pohrebného.
Vláda môže nariadením zvýšiť, snížiť a po prípade i zastaviť rodinný príplatok (§ 138), drahotný prídavok (§ 143) a pohrebné (§ 149).
Liečebná starostlivosť. § 151.
(1) Vojenský invalid má nárok na ambulatórne liečenie a na potrebné lieky, ak to vyžaduje jeho choroba (vada), ktorá je v príčinnej súvislosti s jeho uznaným vojenským poškodením.
(2) Ambulatórne liečenie vykonávajú smluvní lekári na základe predbežného povolenia Štátneho úradu pre vojenských poškodencov. Potrebu a rozsah ambulatórneho liečenia, ako aj potrebu liekov kontroluje úradný lekár Štátneho úradu pre vojenských poškodencov.
(3) V neodkladných prípadoch môže vojenskému invalidovi poskytnúť smluvný lekár alebo aj iný lekár lekársku pomoc
bez predbežného povolenia na náklad Štátneho úradu pre vojenských poškodencov v rozsahu uvedenom v ods. 4.
(4) Výdavky ambulatórneho liečenia ako aj výdavky s ním spojené znáša štát. V prípadoch uvedených v ods, 3 hradí štát len toľko, koľko by zaplatil najbližšiemu smluvnému lekárovi a len v tom prípade, ak Štátny úrad pre vojenských poškodencov potrebu takého liečenia dodatočne schváli,
(5) Na ambulatórne liečenie chrupu alebo zubov má vojenský invalid nárok len v tom prípade, ak tieto boly poškodené následkom zranenia ústnej dutiny alebo následkom choroby (vady), uznanej za vojenské poškodenie.
(6) V rámci ambulatórneho liečenia môže Štátny úrad pre vojenských poškodencov v odôvodnených prípadoch povoliť tiež liečenie zubov, prípadne nahradenie chrupu, ak pre úspešné liečenie choroby (vady) uznanej za vojenské poškodenie je toto nevyhnutne potrebné.
(7) Okresní a obvodní lekári sú povinní napomáhať štátu pri ambulatórnej liečebnej starostlivosti o vojenských invalidov.
§ 152.
(1) Vojenský invalid má nárok na nemocničné liečenie, ak to nevyhnutne vyžaduje jeho choroba (vada) uznaná za vojenské poškodenie alebo choroba (vada), ktorá je v príčinnej súvislosti s jeho uznaným vojenským poškodením.
(2) Nemocničné liečenie pôvode Štátny úrad pre vojenských poškodencov. V neodkladných prípadoch môže invalida poukázať do nemocničného liečenia i ošetrujúci lekár; toto opatrenie musí byť však dodatočne schválené Štátnym úradom pre vojenských poškodencov,
(3) S nemocničným liečením spojené výdavky podľa najnižšej ošetrujúcej triedy znáša Štátny úrad pre vojenských poškodencov.
§ 153.
(1) V odôvodnených prípadoch môže Štátny úrad pre vojenských poškodencov
povoliť kúpeľné alebo sanatórne liečenie, ak možno od neho očakávať podstatné zlepšenie choroby (vady) vojenského invalida, uznanej za vojenské poškodenie. (2) S liečením invalidov spojené výdavky (ods, 1) znáša Štátny úrad pre vojenských poškodencov.
§ 154.
(1) Na ambulatórne prípadne nemocničné liečenie podľa §§ 151 a 152 majú nárok, najviac však na dobu troch mesiacov, tiež vojenské osoby zo stavu mužstva, ktoré sa z činnej vojenskej služby prepúšťajú ako choré (okrem pohlavne chorých). O ďalšom liečení rozhodne Štátny úrad pre vojenských poškodencov na základe dobrozdania nemocnice a mienky svojho úradného lekára.
(2) Liečenie podľa ods. l nezakladá nárok na iné zaopatrenie podľa tejto častí (§§ 130 až 187) a nenahradzuje prihlášku podľa § 178.
§ 155.
Liečebnú starostlivosť podľa §§ 151 až 154 možno uplatňovať len, ak bol nárok na liečenie z titulu nemocenského alebo iného verejnoprávneho poistenia už vyčerpaný.
§ 156.
Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií môže podľa potreby ustáliť peňažné príspevky na zlepšenie výživy invalidom ambulatórne liečeným a určiť mimoriadne pomocné opatrenia súvisiace s liečením (denný príspevok na drobné výdavky, príspevok na opravu šiat a pod. ).
§ 157.
Rodinní príslušníci vojenských invalidov alebo pozostalí nemajú nárok na liečenie na náklad Štátneho úradu pre vojenských poškodencov.
§ 158. Protézy, ortopedické, liečebné
a iné pomôcky. (1) Vojensky invalid, ktorý pre uznané vojenské poškodenie cieľom zachovania
alebo zvýšenia jeho zárobkovej schopnosti potrebuje protézu, ortopedickú liečebnú alebo inú pomôcku, má nárok na náklad! Štátneho úradu pre vojenských poškodencov na ich prídel, na opravu a občasnú výmenu,
(2) Nárok ma umelý chrup a na jeho opravu má ten invalid, u ktorého poškodenie chrupu je uznané za priamy následok vojenského poškodenia
(3) Pomôcky podľa ods. l a 2 povoľuje Štátny úrad pre vojenských poškodencov pričom pomôcky vysokej hodnoty môže dať prípadne len do užívania.
(4) Invalid, ktorý poskytnuté mu protézy, ortopedické liečebné alebo iné pomôcky úmyselne poškodí, zničí, scudzí alebo bez povolenia prerobí, je povinný nahradiť spôsobenú škodu, určenú štátnym úradom pre vojenských poškodencov. Invalida, ktorý opäť úmyselne poškodí protézu, ortopedické liečebné alebo iné pomôcky, môže Štátny úrad pre vojenských poškodencov vylúčiť z ďalšieho prídelu, opráv poťažne výmeny týchto pomôcok na určitý čas. Ministerstvo vnútra môže tento čas v prípadoch osobitného zreteľa hodných skrátiť.
§ 159. Umiestenie v domove invalidov.
(1) V domove vojenských invalidov možno umiestiť 65% až 100%zárobku neschopného invalida, ak je neschopný si zabezpečiť výživu a opateru, a ak niet osoby, ktorá by bola povinná podľa platných predpisov oňho sa starať,
(2) Z dôvodov osobitného zreteľa hodL ných možno do domova vojenských invalidov prijať vojenského invalida, u ktorého podmienky ods. l nie sú splnené.
(3) Do domova nemožno prijať ani za podmienok uvedených podľa oďs. l a 2 vojenského invalida:
a) ktorý trpí na ťažkú epilepsiu, ktorý je choromyseľný alebo chorý na otvorenú tuberkulózu, prípadne na inú nákazlivú chorobu
b) ktorý potrebuje stálu lekársku pomoc alebo odborné lekárske ošetrovanie;
c) ktorý bol súdom trestaný pre nejaký závažný čin proti Slovenskej republike alebo sa dopustil nejakého závažného trestného činu spáchaného z pohnútok nízkych a nečestných. Závažnosť trestného činu posúdi Štátny úrad pre vojenských poškodencov,
(4) Vojenskému invalidovi v domove patrí byt, strava, lekárska pomoc, lieky, v prípade potreby aj ošatenie. Okrem toho možno invalidovi povoliť denný príspevok na iné potreby, ako aj pracovnú odmenu, ktorých výšku určí Ministerstvo vnútra.
(5) O prijatí do domova vojenských invalidov, v prípade ods. l rozhoduje Štátny úrad pre vojenských poškodencov, v prípade ods. 2 — Ministerstvo vnútra,
(6) Domáci poriadok pre domov vojenských invalidov vydá Ministerstvo vnútra. V domácom poriadku treba určiť aj disciplinárne opatrenia proti previnivším sa chovancom. Pre hrubé porušenie domáceho poriadku možno chovanca prepustiť,
§ 160. Preškolenie invalidov.
(1) Vojenský invalid, ktorý utrpel poškodenie (§ 131 ods. 3) po 14. marci 1939, a bol prepustený z vojenskej služby a nemôže byť umiestený v niektorom zamestnaní podľa §§ 161 až 165, môže byť na náklad Štátneho úradu pre vojenských poškodencov vycvičený alebo preškolený na iné zamestnanie, ktoré je primerané jeho schopnostiam, ak utrpené poškodenie znemožňuje vykonávanie jeho doterajšieho povolania (zamestnania).
(2) O vycvičenie alebo preškolenie treba žiadať u Štátneho úradu pre vojenských poškodencov, ktorý o žiadosti rozhodne so zreteľom na telesnú a duševnú schopnosť a na rodinné, majetkové a zárobkové pomery vojenského invalida.
(3) Primerané výdavky spojené s výcvikové alebo pre školením, počítajúc do toho
aj zaopatrenie vojenského invalida, hradí Štátny úrad pre vojenských poškodencov. (4) Počas výcviku alebo preškolenia vojenský invalid nemá nárok na invalidné požitky. Jeho manželke a deťom, s ktorými žil pred započatím výcviku alebo preškolenia v spoločnej domácností po tento čas prislúcha polovica jeho invalidných požitkov s neskráteným rodinným príplatkom podlá § 138.
Prednostné právo vojenských poškodencov.
§ 161.
(1) Vojenskí poškodenci majú za rovnakých podmienok ako iní uchádzači prednosť pre dosiahnutie oprávnenia:
a) na veľkopredaj alebo malopredaj tabaku a tabakových výrobkov,
b) na hostinskú a výčapnícku živnosť,
c) na kominársku živnosť,
d) na predaj novín v stánkoch.
(2) Ak sú schopní uchádzači z radov vojenských poškodencov, treba im udeliť uprázdnené miesta:
a) školníkov,
b) domovníkov,
c) zriadencov a doručovateľov, výbercov v tržniciach, na trhoch a jarmokoch,
d) vrátnikov a upratovačiek v školách, peňažných podnikoch a poisťovacích ústavoch,
e) vo vojenských kantínach (zátišiach), ak nie sú vo vlastnej réžii vojenského útvaru,
f) vrátnikov, dozorcov a strážcov v múzeách, knižniciach, výstavných miestnostiach, divadlách, vo verejných parkoch, záhradách a cintorínoch,
g) v iných zamestnaniach, ktoré urči Ministerstvo vnútra po dohode s rezortne príslušným ministerstvom vyhláškou v Úradných novinách.
§ 162.
(1) Osoby, ktoré sa staly vojenskými invalidmi vykonávaním vojenskej služby v poli (§ 58) alebo v boji vo vzduchu, maju prednosť pri obsadzovaní miest v službách štátu a iných verejnoprávnych, korporácií, ako aj ich alebo nimi spravovaných podnikov, ústavov, alebo iných zariadení pri rovnakých podmienkach ako iní uchádzači.
(2) Ustanovenia § 161 ods. 2 platia obdobne.
§ 163.
(1) Ak sú uchádzači z radov vojenských poškodencov, sú súkromní zamestnávatelia povinní na každých trvalých 20 zamestnancov zamestnať aspoň jedného vojenského invalida do 54% zárobku neschopného alebo pozostalú vdovu, pričom zamestnávatelia zamestnávajúci viac než 100 zamestnancov sú povinní zamestnávať na každých 100 zamestnancov najmenej jedného vojenského invalida nad 54% zárobku neschopného.
(2) Majitelia (nájomníci) kín a divadiel sú povinní zamestnávať vo svojich podnikoch aspoň polovicu z počtu zamestnaných biletárov schopných vojenských poškodencov, ak sú takí uchádzači.
§ 164.
(1) Prednostné práva uvedené v §§ 161 a 162 predchádzajú prednostné práva zaručené týmto zákonom iným osobám.
(2) Vojenskému poškodencovi, prijatému podľa §§ 161 a 163 prislúcha taký plat (mzda ako aj iné pôžitky), ako inému zamestnancovi obstarávajúcemu obdobnú prácu.
(3) Ustanovenia §§ 162 a 163 sa nevzťahujú na vojenských poškodencov, ktorí majú vyše 50 rokov.
(4) Vojenskí poškodenci-Židia nemajú prednostných práv podľa ustanovení §§ 161 až 163.
§ 165.
Umiestňovanie vojenských poškodencov v súkromných službách prevádza Ústredný úrad práce, poťažne jemu podriadené úrady práce na návrh Štátneho úradu pre vojenských poškodencov.
§ 166.
Pôžičky, preddavky, výpomoc c.
Cieľom napomáhania samostatnej existencie vojenských poškodencov, zlepšenia ich sociálneho postavenia, prípadne odstránenia ich okamžitej núdze, môže Štátny úrad pre vojenských poškodencov podlá smerníc Ministerstva vnútra v rámci rozpočtových prostriedkov poskytnúť pôžičky, preddavky, výpomoce a mimoriadne podpory.
§ 167.
Štátny podporný fond vojenských poškodencov.
(1) Pri Ministerstve vnútra sa zriaďuje "Štátny podporný fond vojenských poškodencov" (v ďalšom texte — "Fond"),
(2) Fond je právnickou osobou, spravuje ho Ministerstvo vnútra,
(3) Cieľom Fondu je poskytovať výpomoce, alebo podpory vojenským poškodencom, ktorí ich vzhľadom na svoje núdzne pomery potrebujú.
(4) Príjmami Fondu sú dotácie štátu z vymožených pohľadávok bývalej uhorskej Krajinskej komisie pre podporovanie vojnou poškodených, ako aj dary, odkazy, venovania, výnosy sbierok a pod.
(5) Podiel na majetku bývalého "Štátneho podporného fondu 'česko-slovenských invalidov", ako aj hotovosť "Náhradového fondu Štátneho úradu pre vojenských poškodencov", stávajú sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona majetkom Fondu.
(6) Podrobné predpisy o správe Fondu a o použití jeho prostriedkov určujú stanovy, ktoré so schválením vlády vydá minister vnútra.
§ 168. Podrobné predpisy.
Podrobné predpisy o liečebnej starostlivosti (§§ 151 až 157), o prídele, oprave prípadne občasnej výmene protéz, ortopedických liečebných a iných pomôcok (§ 152) a na vykonanie ustanovenia § 166.
vydá Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií.
HLAVA III.
Zmeny v nárokoch, ohlasovacia povinnosť a zabavenie dôchodkov.
§ 169.
Zvýšenie dôchodku pre zhoršenie zdravotného stavu. (1) Na žiadosť vojenského invalida sa invalidný dôchodok prizná, poťažne zvýši, ak sa podstatne zhorší tá choroba (vada), b ktorej Štátny úrad pre vojenských poškodencov uznal alebo uzná ma základe predložených alebo z úradu obstaraných dôkazov, že vznikla alebo sa zhoršila vykonávaním služby (úkonov, povinností) uvedenej v § 131.
(2) Žiadateľa o priznanie poťažne zvýšenie invalidného dôchodku podlá ods. l možno predvolať na lekársku prehliadku len po dvoch rokoch od poslednej lekárskej prehliadky. Ak však preukáže odôvodnenosť svojej žiadosti svedectvom štátneho lekára o stave chorôb (vád) uznaných za vojenské poškodenie, možno ho na lekársku prehliadku povolať aj skôr. (3) Štátny úrad pre vojenských poškodencov prizná, prípadne zvýši vdovský dôchodok, poťažne prizná rodičovský dôchodok, ak zárobková neschopnosť žiadateľa prekročí ten stupeň, ktorý je podlá § 139 alebo § 140 ods. 2 poťažne podľa § 145 alebo § 146 ods. 2, podmienkou pre priznanie, prípadne zvýšenie dôchodku.
(4) Zvýšený dôchodok podľa ods. l a 3 sa prizná s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po podaní žiadostí na Štátnom úrade pre vojenských poškodencov.
Obmedzenie a zaniknutie
nárokov.
§ 170.
(1) Zo štátného zaopatrenia podľa tejto časti (§§ 130 až 187) okrem prípadov uvedených v iných jej ustanoveniach je vylúčená tá osoba, ktorá:
a) je právoplatne odsúdená pre vlastizradu proti Slovenskej republike;
b) bez povolenia Ministerstva národnej obrany vstúpi do cudzej armády;
c) zriekla sa nárokov pri udelení slovenského štátneho občianstva.
(2) Ak nastane niektorá z okolností uvedených v ods. l písm. a), b) alebo c) po priznaní zaopatrenia podľa tejto častí (§§ 130 až 187), zaniká nárok na toto zaopatrenie prvým dňom mesiaca nasledujúceho po vzniku tej-ktorej skutočnosti. V prípade uvedenom v ods. l písm. b) sú z nárokov vylúčení aj pozostalí.
(3) Nevzniká nárok na percentuálnu časť invalidného dôchodku, kapitalizovanú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a v lomto pomere na časť drahotného prídavku.
(4) Zú štátneho zaopatrenia podlá tejto časti (§§ 130 až 187) sú vylúčené tiež osoby, ktoré za ich vojenské poškodenie (§§ 131 a 132) boly odškodnené podľa osobitných právnych predpisov.
(5) Dočasne nemá nároky na zaopatrenie podľa tejto časti, (§§ 130 až 187) vojenský poškodenec, ktorý:
a) sa tohto zaopatrenia zriekne — na čas zrieknutia,
b) bez dostatočného ospravedlnenia ani na druhé vyzvanie nevyhovel opatreniam Štátneho úradu pre vojenských poškodencov — kým opatreniu (výzve) nevyhovie,
c) bez súhlasu Štátneho úradu pre vojenských poškodencov sa udržuje v cudzine viac než jeden rok — kým sa na územie Slovenskej republiky trvalé nevráti,
d) vykonáva činnú vojenskú službu viac než jeden mesiac — na čas výkonu tejto služby.
(6) Dočasne nemá nárok na vyplácanie požitkov vojenský poškodenec, ktorý:
a) bol odsúdený k trestu na slobode aspoň na 3 mesiace, — počas výkonu trestu na slobode alebo pobytu v donucovacej pracovni,
b) je v zaistení podľa vládneho nariadenia č. 32/1939 Sl. z., nariadenia s mocou zákona č. 129/1940 Sl. z. alebo iných právnych predpisov,
(7) V prípade ods. l písm. c) môže Ministerstvo vnútra po dohode s Minisiterstvom financií z dôvodov osobitného zreteľa hodných priznať zaopatrenie podlá tejto časti (§§ 130 až 187).
(8) V prípade ods. 6 písm. a) môže Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financíí poskytnúť na trestnom čine nevinnej manželke, prípadne deťom, polovicu požitkov vojenského invalidu. Na túto polovicu má prednostný nárok manželka pred deťmi.
(9) Vojenskému invalidovi, liečenému v liečebnom ústave na náklad štátu ako aj vojenskému invalidovi, umiestenému v štátnom domove vojenských invalidov, neprislúchajú požitky podľa tejto časti (§§ 130 až 187) počas liečenia, poťažne pobytu v domove. Manželke, s ktorou žil takýto invalid pred odchodom na liečenie v spoločnej domácnosti, prípadne takýmito deťom, ak na ne poberá rodinný príplatok, prislúcha za tento čas polovica invalidných požitkov s neskrátený rodinným príplatkom. Na túto polovicu má prednostný nárok manželka pred deťmi. Počas pobytu invalida v štátnom domove vojenských invalidov jeho rodine požitky neprislúchajú.
(10) Osoby uvedené v § 127 ods. l nemajú nárok na požitky podľa tejto časti (§§ 130 až 187), kým do skončenia brannej pohotovostí štátu poberajú vyživovací príspevok (§ 127 ods. 2).
§ 171.
(1) Nárok na požitky (§§ 135 až 138) nemá vojenský invalid, ktorého príjem — okrem invalidných požitkov — prevyšuje ročne Ks 12. 000. —, poťažne invalid, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 131 ods. l písm, a) — Ks 18. 000. —.
(2) Príjmová hranica podľa ods. l sa zvyšuje o 10%:
a) na manželku, s ktorou invalid žije v spoločnej domácnosti,
b) na každé dieťa, ktoré je mladšie než 18-ročné alebo ktoré je práce neschopné, alebo ktoré študuje na verejnej škole, ak sa invalid oň stará,
c) na každého z rodičov invalida, ktorý sa samostatne neuživí a ktorého musí invalid podporovať.
(3) Ak príjem — okrem invalidných požitkov — nedosahuje hranicu podľa ods. l, poťažne ods. 2, má invalid nárok na invalidný dôchodok (§§ 135 a 136), na rodinné príplatky (§ 138) a drahotný prídavok (§ 148) v takej sume, ktorá jeho príjem doplňuje na túto hranicu, najviac však toľko, koľko mu podľa §§ 135, 136, 138 a 148 prináleží. Príplatky k invalidnému dôchodku podlá § 137 treba priznať v plnej výške aj vtedy, ak invalid má nárok len na časť invalidných požitkov.
(4) Príjmom podľa ods. l a 3 sa rozumie príjem slúžiaci za základ pre vyrubenie dôchodkovej dane, ktorý invalid prípadne spolu s osobami uvedenými v ods. 2 docielil spolu v roku predchádzajúcom ten rok, za ktorý sa o nároku na požitky rozhoduje. Daňový základ dôchodkovej dane vyberanej srážkou sa pre určenie nároku ma požitky podľa tejto časti (§§ 130 až 187) počíta o 20% nižšie.
(5) Ustanovenia ods. l až 4 platia aj na nároky vdovy a sirôt po tej istej osobe, pričom vdovské a sirotské požitky treba spočítať ako požitky jednej rodiny. Pritom sa obmedzujú v prvom rade požitky vdovské.
(6) Požitky, na ktoré by mal poškodenec nárok v dôsledku dodatočných zmien vo svojich príjmových pomeroch možno priznať len od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po nastalej zrnenie, ak ju v tom istom roku ohlási; inak len od prvého januára roku ohlásenia zmeny u Štátneho úradu pre vojenských poškodenoov. Toto ustanovenie vzťahuje sa aj na tie prípady, v ktorých o nárokoch na dôchodok podľa tohto ustanovenia nebolo rozhodnuté do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
(7) Ak behom roku príjem vojenského poškodenca úplne prestane, alebo klesne natoľko, že jeho výživa a výživa jeho rodiny je vážne ohrozená, môže Ministerstvo vnútra povoliť výplatu požitkov na zbývajúca čas roku.
(8) Vláda môže nariadením zvýšiť prípadne snažiť hranicu uvedenú v ods. 1.