Neprošlo opravou po digitalizaci !

§ 172.

Čas vzniku, zániku, obmedzenia a oživenia nároku.

(1) Požitky a iné nároky pódia tejto časti (§§ 130 až 187) prislúchajú od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po nastalom poškodení, u vojakov však len po prepustení z činnej služby, v ktorej poškodenie nastalo. Osobám, ktoré až po poškodení nadobudnú slovenské štátne občianstvo, vznikne nárok len po nadobudnutí štátneho občianstva s výnimkou § 133.

(2) Ak osobitné ustanovenia tejto časti (§§ 130 až 187) neurčujú inak, zmena v nárokoch (ich zvýšenie, obmedzenie, zaniknutie) podľa ustanovení tejto časti (§§ 130 až 187) nastáva prvým dňom mesiaca nasledujúceho po rozhodných okolnostiach a ostáva v platnosti až do toho času, kým tieto dôvody sa nezmenia alebo neodpadnú. Prípadné nároky na čas pred ohlásením takýchto zmien možno priznať najvýš od 1. januára roku ohlásenia, ak príslušné ustanovenia tejto časti (§§ 130 až 187) neurčujú inak.

(3) Nároky neuplatnené vojenským poškodencom pred jeho smrťou pozostalí nemôžu uplatňovať.

§ 173.

Ohlasovacia povinnosť a vrátenie požitkov.

(1) Dôchodcovia sú povinní oznámiť Štátnemu úradu pre vojenských poškodencov každú zmenu vo svojich pomeroch, ktorá má podľa ustanovení tejto časti (§§ 130 až 187) vliv na požitky vojenských poškodencov, ako aj zmeny svojho bydliska. Dôchodca ručí za škodu vzniklú nezachovaním tejto povinnosti.

(2) Ak vojenský poškodenec požitky podľa tejto časti (§§ 130 až 187) poberal neoprávnene, je povinný ich vrátiť Štátnemu úradu pre vojenských poškodencov do 90 dní od právoplatnosti výmeru, ktorým mu bola náhrada predpísaná. Tento výmer je exekučným titulom podľa § 90 ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. V odôvodnených prípadoch môže

Štátny úrad pre vojenských poškodencov povoliť primerané mesačné splátky na úhradu neoprávnene prijatých požitkov.

(3) Ustanovenie ods. 2 sa vzťahuje aj na tie pohľadávky z titulu neoprávneného prijímania požitkov, ktoré vznikly pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

(4) Pohľadávky podľa ods. l až 3, ktoré sú nevyužiteľné alebo vymáhaním ktorých by bola výživa vojenského poškodenca a jeho rodiny vážne ohrožená, môže odpísať:

a) do výšky Ks 200. — Štátny úrad pre vojenských poškodencov,

b) do výšky Ks 2000 — Ministerstvo vnútra,

c) nad Ks 2000 — Ministerstvo vnútra po dohode s Minisierstvom financií.

(5) Ak boly zaopatrovacie požitky alebo ich časť vyplatená neoprávnene, smie sa požadovať od príjemcu vrátenie čiastky, ktorú prijal dobromyseľne, poťažne takto vzniklý preplatok sraziť najviac za čas troch rokov počítajúc zpätne odo dňa rozhodnutia.

§ 174.

Zabavenie a postúpenie dôchodku,

(1) Požitky vojenských poškodencov možno zabaviť len:

a) na preddavky a pôžičky poskytnuté vojenskému poškodnecovi štátom alebo verejnoprávnymi korporáciami,

b) pre nároky na zákonnú výživu avšak len do polovice,

(2) Vojenský poškodenec môže podľa tejto častí (§§ 130 až 187) mu prislúchajúce požitky so súhlasom Štátneho úradu pre vojenských poškodencov postúpiť:

a) na preddavky a pôžičky poskytnuté vojenskému poškodencovi štátom alebo verejnoprávnymi korporáciami,

b) pre nároky ma zákonnú výživu, avšak len do polovice.

c) na splácanie dlžných daní,

d) na splácanie záväzkov alebo dlžôb vzniklých zabezpečovaním existencie vojenského poškodenca (splácanie ceny pozemku a pod., ak postúpením dôchodku nebude ohrozená výživa rodiny,

na platenie poistených prémií životného poistenia vojenského poškodenca uzavretého so súhlasom Štátneho úradu pre vojenských poškodencov.

(3) Exekúcia vedená proti ustanoveniu ods. l, ako aj postúpenie požitkov proti ustanoveniu ods. 2, sú právne neúčinné.

§ 175. Revízna právomoc.

(1) Štátny úrad. pre vojenských poškodencov môže kedykoľvek preskúmať podmienky rozhodné pre priznanie nároku podľa tejto časti (§§ 130 až 187) a ak tieto podmienky odpadly alebo natoľko sa zmenily, že to má vplyv na priznané nároky, môže o týchto nárokoch kedykoľvek znovu rozhodovať, avšak s platnosťou najviac tri roky nazpät.

(2) Ustanovenia § 173 ods. 5 platia obdobne.

HLAVA IV. Úrady a pokračovanie.

§ 176. Úrady.

Starostlivosti o vojenských poškodencov pódia tejto častí (§§ 130 až 187) vykonáva:

a) v prvom stupni — Štátny úrad pre vojenských poškodencov v Bratislave,

b) v druhom stupni — Ministerstvo vnútra, ktoré okrem toho vykonáva aj dozor nad činnosťou prevádzanou inými orgánmi a osobami v prospech vojenských poškodencov.

§ 177. Pokračovanie.

Ak táto časť (§§ 130 až 187) neurčuje inak, pre pokračovanie úrradov vo veciach v nej uvedených platia ustanovenia vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. r znení právnych predpisov toto nariadenie meniacich a doplňujúcich.

§ 178. Prihlásenie nárokov.

(1) Nároky podľa tejto častí (§§ 130 až 187) treba prihlásiť písomne alebo ústne do protokolu u Štátného úradu pre vojenských poškodencov v lehotách uvedených v ods. 2 až 10; inak zaniknú. Vojenskí poškodenci, ktorí bývajú v cudzine, majú svoj nárok uplatniť prostredníctvom štátneho zastupiteľského úradu, ak je takýto v príslušnom štáte zriadený.

(2) Vojenské osoby, ktoré sa staly invalidmi vo vojenskej činnej službe, majú sa prihlásiť do jedného roku od prepustenia z tej vojenskej činnej služby, v ktorej utrpely poškodenie.

(3) Pozostalí, uvedení v § 132, majú sa prihlásiť do jedného roku od úmrtia osoby, od ktorej svoj nárok odvodzujú, alebo do jedného roka od skončenia brannej pohotovosti štátu.

(4) Vojenskí poškodenci, ktorí štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobudli, prípadne nadobudnú udelením (§ 5 zák. č. 255/1939 Sl. z. ) po 14. marci 1939 majú sa prihlásiť do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, poťažne od složenia štátoobčianskej prísahy.

(5) Osoby, ktoré v dobe nadobudnutia účinností tohto zákona boly už uznané za vojenských poškodencov podľa doteraz platných právnych predpisov upravujúcich starostlivosť o vojenských poškodencov, alebo ktoré už prihlášky podľa týchto právnych predpisov, podaly, nemusia sa znovu prihlasovať.

(6) Dňom podania prihlášky je deň, v ktorom prihláška došla Štátnemu úradu pre vojenských poškodencov; v prípade jej podania na poštu — deň podania na poštu.

(7) Vojenský poškodenie c merná nárok na náhradu škody, ktorú utrpel tým, že zmeškal prihlasovacia lehotu nesprávnym podaním prihlášky na iný úrad,

(8) Oznámenie o úmrtí, zajatí, nezvestnosti povolaného alebo o jeho prepustení z činnej vojenskej služby pre neschopnosť ju vykonávať z príčiny poranenia alebo choroby vzniklej alebo zhoršenej následkom vykonávania tejto služby, má príslušný vojenský úrad ihneď zaslať Štátnemu úradu pre vojenských poškodencov. Takéto oznámenie má síce Štátny úrad pre vojenských poškodencov prejednať ako prihlášku o dôchodok vojenského poškodenca, ale táto povinnosť úradov nezbavuje vojenského poškodenca prihlasovacej povinností podľa ods. l až 7 a tento nemá nárok na náhradu, ak sa takýto prípad z úradu neprejedná,

(9) Ak poškodenec nepodal prihlášku v predpísanej lehote alebo ak uplatňovaný nárok bol odmietnutý ako neskoro prihlásený, Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií môže výnimočne na žiadosť prijať dodatočnú prihlášku, ak ide o osobu, ktorej poškodenie vzniklo nesporne za okolností uvedených v §§ 131 a 132. V prípade prijatia prihlášky podľa ustanovenia predchádzajúcej vety možno priznať zaopatrovacie požitky, ak sú splnené ostatné podmienky tejto časti (§§ 130 až 187), len od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po prijatí prihlášky.

(10) Dodatočné prihlášky osôb, u ktorých vznik poškodenia za okolností uvedených v §§ 131 a 132 nie je preukázaný, zamietne Štátny úrad pre vojenských poškodencov.

§ 179. Rozhodovanie o nárokoch.

(1) O nárokoch vojenských poškodencov podľa tejto časti (§§ 130 až 187) rozhoduje Štátny úrad pre vojenských poškodencov. Tento v prípade, že sú podmienky tejto časti (§§ 130 až 187) splnené, prizná, vymeria a poukáže požitky podľa tejto časti (§§ 130 až 187). Poškodenec nemá nárok na úroky z oneskorenia.

(2) Výmer, ktorým úrad (ods. 1) rozhodol o požitkoch, má obsahovať:

a) rozhodnutie, či nárokujúca osoba sa uznáva, poťažne neuznáva za vojenského poškodenca,

b) či sa požitky priznávajú, od kedy a v akej výške, alebo či sa požitky nepriznávajú,

c) v prípade neoprávneného poberania dôchodku ustanovenie o čase vzniku, o

výške preplatkov a opatrenie o ich nahradení,

d) náležité odôvodnenie,

e) poučenie o opravných prostriedkoch, (3) V prípadoch, v ktorých o nárokoch

na požitky sa rozhoduje po ustálení výšky zárobkovej neschopnosti má výmer okrem náležitostí uvedených v ods. 2 obsahovať:

a) u invalidov — choroby (vady), ktoré boly uznané alebo neuznané za vojenské poškodenie, taktiež údaje o tom, či choroby (vady) vzniklý alebo sa len zhoršily, prípadne nevznikly ani sa nezhoršily následkom služby podľa § 131, a údaje o tom, koľko činí v percentách strata zárobkovej schopností pre poškodenie následkom vykonávania tejto služby,

b) u pozostalých — percento ustálenej zárobkovej neschopnosti.

Opravné prostriedky.

§ 180. Odvolanie.

(l) Proti výmeru (rozhodnutiu) Štátného úradu pre vojenských poškodencov, ktorým bolo meritorne rozhodnuté o nároku vojenského poškodenca, môže sa tento, prípadne jeho zákonný zástupca odvolať na Ministerstve vnútra.

(2) Odvolanie podľa ods. l treba podať ústne do protokolu alebo písomne u Štátneho úradu pre vojenských poškodencov v lehote 90 dní odo dňa, čo bol výmer doručený, inak tento úrad oneskorené odvolanie odmietne.

(3) Odvolanie nemá odkladného účinku.

§ 181. Sťažnosť.

(1) Proti výmeru, ktorým sa vojenskému poskodencovi prvý raz oznamuje výsledok lekárskej prehliadky podľa § 182 ods. 2, môže osoba, ktorej sa výmer týka, prípadne jej zákonný zástupca podať sťažnosť na Preskúšaciu komisiu pre vojenských poškodencov (§ 183), a to,:

a) proti ustáleniu percenta zárobkovej neschopnosti,

b) proti výroku, že sa za vojenského invalida neuznáva,

c) proti výroku, že choroba (vada), uplatňovaná ako vojenské poškodenie, nevznikla, ale sa len zhoršila vykonávaním služby (§ 131 ods. 3),

d) proti výroku, že niektorá z chorôb (vád), uplatňovaných ako vojenské poškodenie, nevznikla ani sa nezhoršila vykonávaním služby podľa § 131.

(2) Ohľadom sťažnosti podľa ods. l platia ustanovenia § 180 ods. 2 a 3 obdobne. Oneskorenú sťažnosť odmietne Štátny úrad pre vojenských poškodencov.

§ 182. Lekárske prehliadky.

(1) Zárobková neschopnosť vojenských poškodencov ustáli sa lekárskou prehliadkou, ktorú vykoná lekár, ustanovený Ministerstvom vnútra.

(2) Osoby uplatňujúce nároky podľa tejto časti (§§ 130 až 187) sú povinné sa podrobiť lekárskej prehliadke v týchto prípadoch:

a) ak uznanie za vojenského poškodenca alebo uznanie nároku podľa tejto časti (§§ 130 až 187) je podmienené snížením zárobkovej schopnosti,

b) ak osobu uznanú už za vojenského poškodenca Štátny úrad pre vojenských poškodencov predvolá na lekársku prehliadku na základe ustanovenia § 175 za účelom zistenia, či a do akej miery jestvujú ešte podmienky, za ktorých bolo naposledy o nároku vojenského poškodenca, poťažne o jeho uznaní za vojenského poškodenca rozhodované, alebo ak vyšlý najavo také dosiaľ neznáme skutočnosti, ktoré majú vliv na zmenu vzniku alebo určenia stupňa invalidity.

(3) Neospravedlnené nedostavenie sa k lekárskej prehliadke má za následok použitie opatrení uvedených v § 170 ods. 5 písm. b).

(4) Všetky výdavky s lekárskou prehliadkou spojené hradí Štátny úrad pre vojenských poškodnecov.

(5) Lekárska prehliadka pre zhoršenie zdravotného stavu vojenského poškodenca

vykoná sa len, ak sú splnené podmienky v § 169.

(6) Neospravedlnené nedostavenie sa k lekárskej prehliadke podľa ods. 5 má za následok, že žiadosť o zvýšenie, poťažne priznanie dôchodku považuje sa za odvolanú a že ďalšie pokračovanie v tejto veci sa zastavuje.

(7) Podrobné predpisy pre prevádzanie lekárskych prehliadok a smernice ohľadom odhadu vojenského poškodenia pre lekárov vykonávajúcich prehliadky vydá Ministerstvo vnútra.

§ 183. Preskúšacia komisia.

(1) Pre prejednanie sťažnosti podľa § 181 je pri Štátnom úrade pre vojenských poškodencov zriadená "Preskúšacia komisia pre vojenských poškodencov". Táto sa skladá z troch členov, a to po jednom zástupcovi Ministerstva vnútra a Ministerstva financií a z jedného zástupcu vojenských poškodencov. Zástupca Ministerstva vnútra je predsedom komisie. Zástupcov ministerstiev ustanovujú príslušné ministerstvá a zástupcu vojenských poškodencov Ministerstvo vnútra na návrh organizácie vojenských poškodencov. Tým istým spôsobom sa ustanovujú aj náhradníci. Ako referent bez hlasovacieho práva pri Preskúšacej komisii pôsobí úradník, vyslaný Štátnym úradom pre vojenských poškodencov, a ako znalec-lekár, vyslaný Ministerstvom vnútra.

(2) Preskúšacia komisia pre vojenských poškodencov rozhoduje o sťažnostiach podľa § 181 s konečnou platnosťou.

(3) Preskúšacia komisia pre vojenských poškodencov predvolá na náklad štátu sťažovateľa k novej prehliadke k lekárovi znalcovi komisie len vtedy, ak sú námietky proti výmeru dostatočne odôvodnené prípadne doložené a ak možno dôvodne mať za to, že výsledok predošlej lekárskej prehliadky nezodpovedá skutočnému stavu. Ináč rozhoduje o sťažnostiach Preskúšacia komisia bez osobnej prehliadky stažovateľa v neverejnom zasadnutí, o čom

treba sťažovaťeľa vopred uvedomiť. Cestovné k neverejnému zasadnutiu štát sťažovateľovi nehradí.

(4) Preskúšacia komisia pre vojenských poškodencov vydá o svojom rozhodnutí nález, ktorý má byť doručený sťažovateľovi, prípadne jeho zákonnému zástupcovi. Na základe tohto nálezu vydá Štátny úrad pre vojenských poškodencov nový výmer o požitkoch len vtedy, ak Preskúšacia komisia zmenila niektorý z výrokov napadnutého výmeru podľa § 181. Vtedy tvorí nález Preskúšacej komisie skutkovú podstatu nového výmeru, proti ktorému možno použiť daľšie opravné prostriedky, len nakoľko sa týka zmeny, vyplývajúcej z nálezu tejto komisie. Inak Štátny úrad pre vojenských poškodencov vyrozumie sťažovateľa, že zmena v jeho nálezoch nenastala a že napadnutý výmer o požitkoch ostáva v platnosti.

(5) Rokovací poriadok Preskúšacej komisie pre vojenských poškodencov vydá Ministerstvo vnútra, v ktorom určí po dohode s Ministerstvom financií aj odmeny jej členov ako aj odmeny lekára-znalca.

§ 184. Cestovné poukazy a stravné.

(1) Vojenský poškodenec má od Štátneho úradu pre vojenských poškodencov nárok na vydanie poukážky pre bezplatnú cestu alebo na úhradu cestovných výloh za jednu cestu zo svojho bydliska do miesta určenia najkratším smerom a zpät v III, triede osobného vlaku alebo na štátnych autobusoch alebo iných dopravných prostriedkoch v týchto prípadoch:

a) ak je predvolaný na lekársku prehliadku,

b) ak je predvolaný na osobnú prehliadku k Preskúšacej komisii pre vojenských poškodencov,

c) ak mu bolo Štátnym úradom pre vojenských poškodencov povolenie liečenie v ústave alebo školenie,

d) pri prijatí do štátneho domova vojenských invalidov alebo pri prepustení z neho,

e) ak je predvolaný k prehliadke za účelom zhotovenia protéz, ortopedických, liečebných alebo iných pomôcok.

(2) Ak to zdravotný stav vojenského poškodenca bezpodmienečne vyžaduje a úradný lekár Štátneho úradu pre vojenských poškodencov, poťažne v prípade ods. l písm. b) lekár-znalec Preskúšacej komisie uzná za potrebné, môže byt výnimočne povolené cestovanie rýchlikom, poťažne možno vydať poukážku na bezplatné cestovanie, prípadne možno hradiť cestovné výlohy aj sprievodcovi poškodenca.

(3) Invalidovi v prípade ods. l písm. b), ak cestuje viac než 200 km, patrí aj stravné. V prípade ods. l písm. e), ak invalid musí čakať na skúšku alebo zhotovenie protézy, ortopedickej liečebnej alebo inej pomôcky do druhého dňa, patrí mu stravné na každý deň a tiež nocľažné. Výšku stravného a nocľažného určí Ministerstva vnútra.

HLAVA V. Ustanovenia záverečné a prechodné.

§ 185.

Oslobodenie od poplatkov a dávok.

Podania, zápisnice, rozhodnutia, potvrdenky a doklady, ktoré slúžia výlučne na uplatnenie, nárokov podľa tejto časti (§§ 130 až 187), poťažne na jej vykonanie sú pre tento účel (podmienečne) oslobodené od poplatkov a dávok.

§ 186. Spolupôsobenie.

Úrady ako aj obecné orgány sú povinné spolupôsobiť pri vykonávaní tejto časti (§§ 130 až 187. )

§ 187. Prechodné ustanovenia,

(1) Zvýšenie požitkov vojenských poškodencov podľa tejto časti (§§ 130 až 187) prevedie Štátny úrad pre vojenských poškodencov z úradu odo dňa nadobudnutia, účinnosti tohto zákona.

(2) V prípade § 132 ods. l písm. c), a § 171 a v každom inom prípade, ak podľa tejto časti (§§ 130 až 187) má na nie nárok, rozhodne Štátny úrad pre vojenských poškodencov iba na žiadosť vojenského poškodenca, a to s platnosťou od od účinnosti tohto zákona, ak vojenský poškodenec o to žiada v roku vyhlásenia tohto zákona; inak iba od 1. januára toho roku kedy o to požiada.

(3) V prípadoch, v ktorých vzhľadom na ustanovenia tohto zákona o požitkoch vojenských poškodencov zmena nenastane, nové rozhodnutie o nich nie je potrebné.

ČASŤ ŠIESTA. Ustanovenia trestné.

§ 188.

(1) Kto nezachová niektoré ustanovenia §§ 15, 19, 20, 22 potresce sa pre priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom do Ks 10. 000. —, ktorý v prípade nevymožiteľnosti má sa premeniť podľa stupňa zavinenia na zatvorenie od jedného do dvoch mesiacov.

(2) Kto vedome neoprávnene poberá vyživovací príspevok, potresce sa pre priestupok, ak nejde o čin prísnejšie trestný, okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom do Ks 3. 000. —, ktorý v prípade nevymožiteľnosti má sa premeniť podľa miery zavinenia na zatvorenie do jedného mesiaca.

(3) Kto nezachová niektoré ustanovenia §§ 161, 163 a 164, nakoľko ide o súkromné zamestnanie, potresce sa pre priestupok podľa § 13 nariadenia s mocou zákona č. 284/1940 Sl. z.

ČASŤ SIEDMA

Ustanovenia záverečné. § 189.

(1) Všetky ustanovenia právnych predpisov, ktoré odporujú tomuto zákonu alebo sa ním nahradzujú sa zrušujú; najmä sa zrušujú zákon č, 34/1922 Sb, z. a n. » zákon

č. 61/1925 Sb. z. a n., zákon č. 279/1934 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 232/1939 Sl, z. a č. 256/1939 Sl. z., nariadenie s mocou zákona č. 263/1940 Sl. z., zákon č, 80/1941 Sl. z., vládne nariadenie č. 134/1941 Sl. z. nariadenie s mocou, zákona č. 184/ 1941 Sl. z. a. vládne nariadenie č. 134/1942 Sl. z.

(2) Takťiež — s výnimkou ustanovení, ktoré sú uvedené v § 136 ods. 2, § 140 ods. 2, § 144 ods, 2 a § 146 ods. 2 — sa zrušujú zákon č. 199/1919 Sb. z. a n., vládne nariadenia č. 424/1919 a č. 561/1919 Sb. z. a n., zákon č. 142/1920 Sb. z. a n. vládne nariadenia č. 436/1920 Sb. z. a n., zákony č. 310/1921 a č. 485/1921 Sb. z. a n., zákony č. 39/1922, č. 41/1922 a č. 395/1922 Sb. z. a n., vládne nariadenia č. 181/1922, č. 363/1922 Sb. z. a n., zákon č. 146/1923 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 3/1923 a č. 243/1923 Sb. z. a n., zákony č. 79/1924, č. 297/1924 a č. 307/1924 Sb. z. a n., vládne nariadenia č. 110/1924 a č. 302/1924 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 222/1925 Sb. z. a n., zákony č. 74/1926 a č. 236/1926 Sb. z. a n., zákon č. 179/1927 Sb. z. a n., zákon č. 119/1928 Sb. z. a n., zákon č. 93/1929 Sb. z. a n., zákon č. 133/1930 Sb. z. a n., vládna nariadenie č. 87/1932 Sb. z. a n. § 12 ods. l zákona č. 83/1932 Sb. z. a n., zákon č. 67/1936 Sb. z. a n., vládne nariadenie č, 192/1936 Sb. z. a n., vládne nariadenie 38/1939 Sl. z., § 11 nariadenia s mocou zákona č. 260/1940 Sl. z., čl. II. až IV. zákona č, 83/1941 Sl. z., zákon č. 145/1942 Sl. z., ako aj ustanovenia zákona č. 76/ 1922 Sb, z. a n., nakoľko sa vzťahujú na príslušníkov bývalého československého zahraničného vojska zo stavu mužstva a ich pozostalých,

§ 190.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. júla 1943; vykonajú ho všetci členovia vlády.

Dôvodová zpráva.

Potreba vyrovnanosti v povinnostiach a právach vyžaduje, aby sa v prospech osôb konajúcich vojenskú službu za vojny hľadaly určité výhody a zlepšenia ich právneho postavenia vôbec. K vyriešeniu problémov ocenenia vojenskej služby v poli a v zázemí bolo treba prikročiť už teraz, aby vojaci videli, že ich spoluobčania v zázemí ich zásluhy oceňujú a že tí, ktorí sú povinní snašať najťažšie bremená vojny, dostanú také práva, aké im mravne patria.

Doterajšie zákonodarstvo riešilo síce ocenenie vojenskej služby, avšak normy boly veľmi roztrúsené a ani s hľadiska sociálneho neobsahovaly uspokojivé riešenie najpálčivejších problémov. Návrh preto sleduje tak zásadu kodifikačnú ako aj zásadu reformačnú. Vo vojakovi musí byť spravodlivým riešením jeho postavenia a prístupnosťou právnych predpisov vzbudený pocit uspokojenia. Bez tohto uspokojujúceho pocitu nemožno na vojaka klásť také požiadavky, ktoré v prítomnom čase od neho vyžadujú najväčšie obete. Ťažké požiadavky možno klásť na vojaka len vtedy, keď je tento pozbavený starostí nielen o svoje hmotné zabezpečenie po návrate do občianskeho života, ale je pozbavený i starostí o svojich rodinných príslušníkov.

Kodifikačná snaha a súvislosť problémov primalá vládu, aby do návrhu pojala aj ustanovenia týkajúce sa prezenčnej služby cvičenia v zálohe a činnej vojenskej služby za mimoriadnych pomerov v mieri.

K časti prvej.

Zhodnotenie prezenčnej služby vojenskej v štátnej a verejnej službe prešlo niekoľkými fázami vývoja. Kým služobná pragmatika (a na jej základe vydané obdobné predpisy), ktorá upravuje služobné práva štátnych úradníkov, vylučovala vojenskú prezenčnú službu pre postup do vyššieho platu, povojnový stav v rokoch 20. si vynútil jej zhodnotenie jak pre zvýšenie platu tak pre povýšenie (časový postup). Zákon o úsporných opatreniach vo verejnej správe č. 286/1924 Sb. z. a n. zrušil však predpisy, ktoré upravovaly započítanie určitej doby a vylúčil tým aj zhodnotenie prezenčnej služby vojenskej tým zamestnancom, ktorí nastúpili do služieb po 1. januári 1925.

Všeobecná náprava sa čakala pri vydaní platového zákona roku 1926, ale ani ten-

to nesplnil očakávanie štátnych zamestnancov. Prevzal stav, aký tu bol pred rokom 1926. Tým bola zamietnutá oprávnená požiadavka štátnych zamestnancov na zhodnotenie prezenčnej služby. Že išlo o oprávnenú požiadavku, je všeobecne známe. Pri prijímaní do služieb, či už štátnych, verejných alebo súkromných, dávala sa prednosť uchádzačom neodvedeným pred uchádzačmi odvedenými, takže náskok, ktorý neodvedení zamestnanci fakticky získali zamestnanci vojaci už nemohli nikdy dostihnúť ani platové ani hodnostné. Nevojaci získali ten istý náskok i vtedy, keď nastúpili, civilnú službu naraz s odvedenými zamestnancami. Nástupom prezenčne) služby strácali totiž vojaci čas takejto služby jak pre zvýšenie platu, tak pre poradie a štátna správa nemohla v niektorých kategóriách pre nedostatok právnych predpisov túto ujmu nahradiť. Najkrikľavejšie prípady prichádzajú v kategórii s automatickým postupom (profesori, učitelia a čiastočne sudcovia), kde zamestnanec, ktorý musel vykonať prezenčnú službu, nemohol nikdy platove dostihnúť zamestnanca nevojaka.

Tieto nesrovnalosti snažila sa odstrániť už bývalá Čsl. republika zákonom č. 279/ 1934 Sb. z. a n. Pretože však zákon vyšiel v dobe najväčšej hospodárskej krízy, v záujme všeobecných úspor v štátnej správe, riešil vec len pro futuro a hodnotil prezenčnú službu len polovicou pre zvýšenie platu. V § 14 zmocnil sice vládu, aby nariadením rozšírila započítanie vojenskej prezenčnej služby i na zamestnancov, ktorí ju konali pred účinnosťou zákona, dosiaľ však nariadenie vydané nebolo.

Všeobecným postulátom doby je odstrániť úplne vyššie uvedené nesrovnalosti a dať výraz tomu, že zamestnanec nemôže utrpieť ani hmotnú ani morálnu ujmu tým, že nevykonáva službu, ktorá je čestnou službou národu. Zhodnocuje sa preto prezenčná služba plne bez ohľadu na to, kedy zamestnanec nastúpil službu a kedy konal prezenčnú službu.

V záujme prehľadnosti právnych noriem republikuje sa vlastne zákon č. 279/ 1934 Sb. z. a n. v znení nariadenia s mocou zákona č. 263/1940 Sl. z. s príslušnými zmenami a doplnkami, ako je v návrhu uvedené.

K § 1.

Doterajšie ustanovenie sa modifikuje v tom smere, že sa prezenčná služba započí-


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP