tava nie polovicou, ale plne pre zvýšenie platu. Okrem toho sa doplňuje tým, že u vysokoškolských asistentoch prvej a druhej skupiny vykoná sa započítanie až v treťom roku služby.
K § 2.
Prevzaté doterajšie ustanovenia § 3 zák. č. 279/1934 Sb. z. a n.
K § 3.
Prevzaté doterajšie ustanovenia nariadenia s mocou zákona č. 263/1940 Sl. z.
K § 4.
Vzhľadom na to, že v dobe brannej pohotovosti štátu zamestnanci po skončení prevenčnej služby sú väčšinou pridŕžaní ešte v dalšej činnej službe, doplňuje sa doterajšie ustanovenie v tom smysle, že služobné miesto zastane zamestnancovi zachované po dobu prezenčnej služby, ak nastúpi opäť civilnú službu do 15 dní po skončení ďalšej činnej služby.
Podľa § 30 ods. l zák. č. 15/1914 r. z. (služobnej pragmatiky) za výkonu vojenskej prezenčnej služby zostane úradníkovi zachované jeho postavenie podľa platovej stupnice. Nastúpenie služby nie je viazané lehotou. Bolo preto treba v ods. 2 a contrario ods. l výslovne zdôrazniť, že doterajšie predpisy zostávajú v platnosti.
K § 5.
Preberá sa doterajšie ustanovenie so zmenou vyplývajúcou z branného zákona Slovenskej republiky.
K § 6.
Preberá sa doterajšie ustanovenie so zmenou vyplývajúcou z branného zákona a s doplnkom, že prezenčnou službou podľa tohto zákona rozumie sa aj vojenská prezenčná (alebo túto nahradzujúca) služba, nakoľko bola konaná v brannej moci bývalého Poľského štátu, ak ide o osoby z inkorporovaného územia. Tento doplnok bol potrebný preto, aby štátni úradníci, ktorí pochádzajú z inkorporovaného územia, nebolí ukrivdení voči ostatným štátnym úradníkom.
K §7.
V tomto § je vyslovená zásada, že prezenčná služba (jej časť) sa zhodnocuje, ak bola konaná v poli viac, než prezenčná služba konaná v zápolí.
K § 8.
Preberajú sa doterajšie ustanovenia §§ 9 a 10. Okrem toho sa doplňujú, že tento zákon platí aj pre duchovných a pre profesorov diecezálnych učilíšť. Toto nové ustanovenie sa zavádza z dôvodu ekvity. Toto opatrenie nebude mat väčší finančný dosah, nakoľko duchovní konajú vojenskú prezenčnú službu len 6 týždňov. Do ustanovení tohto § sú pojatí velitelia (hlavný veliteľ) a veliteľskí čakatelia SPS v smysle zákona č. 36/1942 Sl. z.
K § 9.
Zo zásadných dôvodov nemožno pripustiť, aby, sa prezenčná služba hodnotila v rozličných platových stupniciach. Ak je zamestnanec vo vyššej platovej stupnici, započítava sa mu vojenská prezenčná služba ku dňu ustanovenia v najnižšej platovej stupnici a ak by mu týmto vychádzalo vzhľadom na zásadu § 17 platového zákona a obdobných predpisov vyššie slúžne (plat), treba mu plat upraviť podľa zápočtu. Nárok na doplatky nemá a výplata vyššieho platu počína prvým dňom mesiaca, nasledujúceho po účinnosti zákona.
K § 10.
Keďže sa vojenská prezenčná služba do roku 1924 plne hodnotila, možno zamestnancov, ktorí boli do tejto doby prijatí do služby, zo započítania vylúčiť. Ustanovenie bodu c) sa vzťahuje na všetkých zamestnancov, ktorí boli prijatí po 1. januári 1925. Termín 1. januára 1926 uvedený v návrhu zákona sa dáva vzhľadom na účinnosť platového zákona a na tú okolnosť, že všetci zamestnanci, ktorí nastúpili už v r. 1925, mohli byť ustanovení definitívnymi len po 1. januári 1926, Okrem toho treba zabrániť prípadným technickým ťažkostiam, ktoré by vzniklý pri prepočítavaní platu na prevod podľa platového zákona.
K § 11.
Prevzaté doterajšie ustanovenia. Bol však pripojený ods. l ako novota. Prvý odsek sa týka minulých prípadov, ktoré nie sú pojaté do ods. 2, teda prípady, ktoré nebudú zhodnotené podľa ods. 2.
Je tu tiež vyslovená tá kardinálna zásada, že štátny zamestnanec, ktorý sa vráti z vojenskej prezenčnej služby do svojho civilného zamestnania, nesmie utrpieť nijakú ujmu. Podrobnosti (započítanie) prevedie vláda nariadením. Táto zásada je vyslovená pre štátnych zamestnancov. Pre súkromných zamestnancov je podobné ustanovenie v § 19 ods. 2. Tým je zabezpečené právo zamestnancov súkromných i štátnych.
K §§ 23—58.
Ustanovenia týchto paragrafov sú prevzaté z nariadenia s mocou zákona č. 223/ 1941 Sl. z. s niektorými odchýlkami.
K § 24.
V ods. 3 § 2 nariadenia s mocou zákona č. 223/1941 Sl. z. bolo ustanovenie, že slobodným voj. gážistom, ak konajú službu v poli, patrí činovné len na čas troch mesiacov, počítajúc od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po vyhlásení brannej pohotovosti štátu. Osnova má tu novotu, že činovné patrí na čas troch mesiacov, počítajúc od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po nastúpení služby v poli za brannej pohotovosti štátu.
Toto ustanovenie má osnova preto, lebo ustanovenie nariadenia s mocou zákona č. 223/1941 Sl. z. nemyslelo na tých slobodných voj. gážistov (aktívnych, záložných a vo výslužbe), ktorí počas brannej pohotovosti štátu budú odoslaní do poľa. Keďže dôvody, pre ktoré nar. s mocou zákona č. 223/1941 Sl. z. priznalo činovné na 3 mesiace, stále ešte trvajú, je spravodlivé, aby sa činovné priznalo slobodným vojenským gážistom podľa tejto osnovy.
K § 25.
V tomto paragrafe oproti nar. s moc. zákona č. 223/1941 Sl. z. je tá novota, že do ods. l boli pojatí velitelia (hlavný veliteľ) a veliteľskí čakatelia SPŠ a teda, ak sú voj. gážistami, patrí im v čase, v ktorom konajú činnú vojenskú službu za brannej pohotovosti štátu civilný služobný, poťažne zaopatrovací plat. Podobne tiež boli pojatí títo do § 44 osnovy. Toto bolo pojaté do návrhu vzhľadom na zákon o Slovenskej pracovnej službe,
K §§ 47—49.
Ustanovenia týchto paragrafov boly prevzaté z §§ 3, 7, 8 a 31 nariadenia s mocou zákona č. 223/1941 Sl. z. a upravené po stránke štylistickej.
K §§ 50—53.
Ustanovenia týchto paragrafov boly prevzaté z §§ 9—12, 32—35 nariadenia s mocou zákona č. 223/1941 Sl. z. a po štylistickej úprave doplnené.
K § 53.
Keďže od smrti zajatého (nezvestného) po úradné zistenie smrti uplynie dlhá doba, rodinní príslušníci, ktorí majú nárok na zaopatrovacie platy, musely by vracať rozdiel medzi vyplatenými sumami podľa § 51 ods, l a patriacimi im zaopatrovacími platmi.
U mnohých rodinných príslušníkov mohlo by vymáhanie preplatkov spôsobiť i hmotné zničenie takýchto osôb, preto návrh uvádza, aby v prípadoch osobitného zreteľa hodných mohlo Ministerstvo národnej obrany po dohode s Ministerstvom financií povoliť, aby vzniklé preplatky nemusely byť vracané.
K § 54—56.
Novota je v tom že nariadenie s moc. zákona č. 223/1941 Sl. z. nemalo ustanovenia, ako je v návrhu. Podľa zákona č. 76/ 1922 Sb. z. a n, vdova a úplné siroty maly po padlom nárok len na zaopatrovacie platy.
Návrh chce oceniť aspoň takto smrť padlého a nemôže pripustiť, aby vdova a siroty hneď smrťou manžela-otca utrpely ešte aj finančnú ujmu. Novotou teda je ustanovenie, podľa ktorého vdovám a úplným sirotám vojenských osôb, ktorým patria príjmy v smysle dielu 2, 3, 5 až 8 hlavy I. časti tretej, ak padlý v boji alebo zomrú na zranenie alebo nemoc utrpenú v poli, môže MNO alebo iný príslušný rezort so súhlasom Ministerstva financií v prípadoch osobitného zreteľa hodných priznať osobitný príplatok k zaopatrovaciemu platu v takej výške, aby vdova, (úplná sirota) nedostala menej, než im patrilo pred smrťou ich manžela (otca). Tento osobitný príplatok patrí len po dobu brannej pohotovosti štátu. V § 55 bola vyzdvihnutá platnosť ustanovení § 22 ods. 3 a §§ 24 a 26 vl. nar. č. 380/1938 Sb. z. a n., čo znamená značné zlepšenie.
Paragraf 56 vyslovuje zásadu, že vdovám a úplným sirotám, ktoré dostanú príjmy podľa § 54, nepatria všetky vedľajšie náležitostí (zahraničný poľný prídavok, poľný prídavok, zápoľný prídavok a pod. ).
K § 57.
Bolo prevzaté ustanovenie §§ 13 a 36 nar. s mocou zákona č. 223/1941 Sl. z. po štylistickej úprave.
K § 59.
§ 59 pri príslušnom započítavaní rozoznáva 3 kategórie osôb konajúcich vojenskú službu; vojenské osoby konajúce službu v zázemí, vojenské osoby konajúce službu v poli bez priamej účasťi na bojoch a vojenské osoby, ktoré konajú službu v poli v priamej účasti na bojoch. Podľa uvedených hľadísk potom boly príslušným násobkom im takéto služby započítané do platu. U tých zamestnancov, ktorí ešte neboli zamestnaní pred službou uvedenou v § 59, sa započíta služba v najnižšej platovej stupnici, u tých, ktorí už pred nastúpením služby uvedenej v § 59 boli zamestnaní, započítanie sa stane v tej platovej stupnici a v služobnej kategórii, v ktorej sú po návrate z tejto služby.
K § 61 až 64.
Navrhuje započítať činnú voj. službu podľa § 59 civilným štátnym zamestnancom v plnej miere do doby rozhodnej pre určenie poradia a § 62 navrhuje započítať službu uvedenú v § 59 násobkom uvedeným v § 59 pre nárok a výmeru pre odpočívne (zaopatrovacie) platy štátnych zamestnancov. V § 63 je riešená otázka zachovania služobného miesta počas výkonu služby uvedenej v § 59. V § 65 sú ustanovenia koho treba považovať za štátneho zamestnanca,
Realizácia týchto ustanovení bude prevedená až po skončení brannej pohotovostí štátu, nakoľko sú tu ťažkosti rázu personálneho a finančného. Z tohto ustanovenia osnova podáva aj výnimku, pokiaľ ide o penzistov, ktorí boli pribraní do vojenskej služby a konali službu podľa § 59. U týchto sa prevedie príslušné zhodnotenie služby uvedenej v § 59 už teraz.
Zhodnotiť sa má takto len činná vojenská služba, konaná po 14. marci 1939.
K § 66—67.
V týchto paragrafoch sa vyslovuje zásada zachovania pracovných (služobných) pomerov zamestnancov v súkromnoprávnom pomere po dobu cvičení za brannej pohotovosti štátu a úprava nárokov po tento čas.
K §§ 68—93.
Tieto ustanovenia boly prevzaté z vl. nar. č. 232/1939 Sl. z. (§§ 91—93), z vl. nar. č. 259/1939 Sl. z., pravda, so zmenami štylistickými a pojmovými. Bol vzatý zretel aj na trestný rozkaz.
K § 68.
V tomto paragrafe bolo oproti doterajšiemu stavu vsunuté ustanovenie, že účinky prerušenia pokračovania nastanú aj vtedy, ak okolnosť uvedená v prvej vete § l vl. nar. č. 232/1939 Sl. z. nastane v sporoch, v ktorých sa uplatnily pohľadávky z pomeru ručiteľa, prípadne z pomeru ručiteľa a platcu proti osobe v prvej vete tohto paragrafu uvedenej. Toto ustanovenie bolo vsunuté preto, lebo tým sa zvýši ochrana vojenských osôb tým, že nebudú ich môcť znepokojovať ani osoby, ktoré by za ne musely platiť ako ručitelia, poťažne ako ručitelia a platci.
Ustanovenia §§ 73, 95 a 98 sa vzťahujú na celý okruh osôb, požívajúcich výhod podľa § 68.
K §§ 94—104.
Tieto ustanovenia boly prevzaté zo zákona č. 134/1942 Sl. z.
K § 105.
V tomto paragrafe je uplatnená zásada, že prednosť pred inými uchádzačmi pri prijímaní do ustanovizní v tomto paragrafe uvedených pri rovnakých podmienkach, majú osoby, ktoré kanály činnú službu vojenskú podľa § 59.
K § 106.
Tu je zaistená prednosť osôb, ktoré konaly činnú vojenskú službu podľa § 59 tohto zákona, pri predaji, poťažne pri prideľovaní pôdy podľa zákona o pozemkovej reforme a židovského kódexu, pravda, len pri rovnakých podmienkach s inými uchádzačmi.
Je spravodlivou požiadavkou, aby výhody sa poskytovaly práve tým osobám, ktoré nesú dnes najvyššie bremená v boji o budúcnosť štátu.
K § 107.
Tu je vyslovená zásada poskytnúť prednosť osobám, konajúcim službu podľa § 59
— pravda, až po vojenských poškodencov
— pri udeľovaní koncesií k živnostiam v tomto paragrafe uvedeným,
K § 108.
Tu je vyslovená zásada, že súkromnoprávne osoby musia prijímať tých, ktorí konali činnú službu v poli na uprázdnené, poťažne nové pracovné miesta. Zamestnávateľovi je uložená povinnosť prijať osobu, ktorá je označená v sozname, ktorý mu dá úrad práce. Zaručená je tu aj potrebná spolupráca Ministerstva národnej obrany s úradmi práce.
K §§ 109—113.
V týchto ustanoveniach sú riešené majetkové náležitosti vyznamenaných medailou "Za hrdintsvo". Zásada materiálnych výhod je známa všetkým štátom. Pokiaľ ide o jednorázovú odmenu, je tu ustanovenie, že len v prípadoch osobitného zreteľa hodných (ktoré sú to vymenuje § 112) môže MNO so súhlasom Ministerstva financií povoliť namiesto osobnej renty mesačnej jednorázovú odmenu. Pre prípad, že by vyznamenaný bol pred nastúpením činnej služby poľnohospodárom, možno mu prideliť pôdu do výšky hodnoty priznanej jednorázovej odmeny.
Nároky, poťažne ich realizácia, vzhľadom na personálne a finančne technické ťažkostí, nastane prvým dňom mesiaca nasledujúceho po ukončení brannej pohotovosti štátu,
K §§ 114—128.
Ustanovenia týchto paragrafov sú prevzaté zo zákona č. 80/1941 Sl. z., z vl. nar. č. 134/1941 Sl. z. s príslušnými modifikáciami.
Paragrafom 115 ods, 4 je daná možnosť poskytnúť štátny vyživovací príspevok aj konkubíne, ovšem len v polovičnej výmere a pokiaľ to potrebuje pre seba.
Zrieknutie sa vyživovacieho príspevku platí len na čas výkonu prez. služby, nie však na ďalšiu činnú vojenskú službu.
Dôležité je aj ustanovenie § 115 v tom smere, že rozširuje okruh osôb, ktoré majú nárok na štátny vyživovací príspevok, čím sa má zabezpečiť aspoň skromná výživa tých, ktorí by podľa predošlých právnych predpisov nemali nárok na štátny vyživovací príspevok.
Paragraf 197 ods. l návrhu definuje pojem "výživy" a v ods. 4 tohto paragrafu je určené, kedy je výživa ohrozená. Tu je pojem "ohrozenia výživy" širší než v doterajších právnych predpisoch, a to s ohľadom na neudržateľné pomery, ktoré nastaly práve tým, že i menší príjem žiadateľa vylúčil možnosť vyplácania štátneho vyživovacieho príspevku.
K § 122.
Základné sadzby vyživovacieho príspevku boly ponechané. Ak by sa však ukázala potreba, aby vyživovací príspevok bol zvýšený, je tu daná možnosť v § 122 ods. 10. Toto bude potrebné zvlášť za dnešných pomerov, kedy ceny životných potrieb kolíšu a stále držať sa pevnej základnej sadzby by bolo veľmi nespravodlivé.
K §§ 123—124.
Zákon č. 80/1940 Sl. z. určil, že o priznaní vyživovacieho príspevku, o jeho poukázaní a zastavení rozhoduje okresný úrad (mestský notársky úrad) podľa bydliska osoby, ktorá nárok uplatňuje, a že štátny vyživovací príspevok vypláca župný úrad na poukaz okresného (mestského notárskeho) úradu prostredníctvom Poštovej sporiteľni. Odvolacou inštanciou bol župný úrad.
Osnova v týchto smeroch prináša novoty. O priznaní štátneho vyživovacieho príspevku, jeho poukázaní a zastavení rozhoduje počas brannej pohotovosti štátu okresné doplňovacie veliteľstvo podľa bydliska osoby, ktorá svoj nárok uplatňuje, že štátny vyživovací príspevok vypláca doplňovacie okresné veliteľstvo prostredníctvom Poštovej sporiteľne, že odvolacou inštanciou je MNO, na ktoré prechádza celá pôsobnosť Ministerstva vnútra vo veciach štátneho vyživovacieho príspevku; MNO aj v tých prípadoch, keď už rozhodol okresný (mestský notársky) úrad, alebo župný úrad, môže znovu rozhodnúť, ak by sťažnosť podaná vojakom, bola odôvodnená: ods. 7 § 123 rieši prechod agendv z doterajších úradov na nové úrady, ktoré budú rozhodovať o vyživovacom príspevku,
Na MNO dochádzaly sťažnosti ohľadom vybavovania vyživovacieho príspevku a žiadosti o zakročenie. Aj z poľa dochádzaly sťažnosti, že príslušníci bojujúci trpia pomalým vvbavovaním vyživovacieho prísnevku. Ministerstvo národnej obrany na základe doterajších zákonných ustanovení nemohlo vo veciach štátneho vvživovacieho príspevku ničoho podniknúť a preto nevybavenie žiadostí (sťažností) padalo na vrub MNO, ktorému bolo kladené za vinu, že sa o príslušníkov vojakov dostatočne nestará. V tomto smere treba ziednať nápravu a tej sa dosiahne novými ustanoveniami osnovy. Funkcia štátneho vyživovacieho príspevku v prítomnom čase nemá len ráz sociálny, ale v prvom rade v ojenský. Je totiž spravodlivé riešenie otázky vybavovania vecí štátneho vyživovacieho príspevku jednou zo základných prvkov toho, aby vojaci konali službu v tom vedomí, že o ich príslušníkov je aj po tejto stránke slušne postarané. Toto má byť vzpruhou k plneniu ťažkých povinností.
V smysle toho, že je spravodlivou požiadavkou, aby práve úrady vojenské rozhodovaly o štátnom vyživovacom príspevku, bolo priznanie, poukázanie, zastavenie a výplata (prostredníctvom Poštovej sporiteľne) tohto sverené doplňovacím okresným veliteľstvám,
V prvom rade bude týmto značne zjednodušená doterajšia složitá agenda vecí štátneho vyživovacieho príspevku, čím je aj zaručené rýchlejšie vybavovanie, čo je eminentným záujmom pre uspokojenie tých, ktorí majú nárok na štátny vyživovací príspevok,
So zjednodušením agendy súvisí potom aj zlacnenie tejto agendy. Namiesto 60 okresných úradov bude rozhodovať 12 doplňovacích okresných veliteľstiev.
Je treba uviesť aj tú veľmi dôležitú okolnosť, že o potrebách, ktoré môžu mat veľký vliv na výkon vojenskej služby, budú rozhodovať vojenské úrady a prípadne pridelení úradníci z doterajších úradov, ktoré vybavovaly veci štátneho vyživovacieho príspevku. Táto okolnosť bude mať len kladné účinky pri uspokojivom riešení tohto dôležitého problému. Z toho vyplýva, že odvolacou inštanciou bude MNO, ktoré nebude rozhodovať len ohľadne výmerov, ktoré vydaly doplňovacie okresné veliteľstva, ale aj o tých výmeroch, ktoré už boly vydané okresnými a župnými úradmi, bude môcť tedy prípadne napraviť určite nesrovnalosti za predpokladu, že sťažnosť bude opodstatnená. Pokiaľ ide o žiadosti, ktoré do dňa účinnosti tohto zákona nebudú vybavené, vybavia i tieto doplňovacie okresné veliteľstva.
Novota je v tom, že vyživovací príspevok sa neprestane vyplácať smrťou (nezvestnosťou, zajatím) živiteľa, ale trvá až do skončenia brannej pohotovosti štátu. Taktiež ak povolaný sa vráti z vojenskej služby s invaliditou aspoň 35%, vypláca sa vyživovací príspevok na čas 6 mesiacov odo dňa jeho prepustenia. Ak však povolaný je v Domove, vypláca sa vyživovací príspevok do dňa prepustenia z Domova.
K časti 5.
Starostlivosť o vojenských poškodencov má svoj základ ešte v predošlej sve-
tovej vojne. Táto starostlivosť založená zákonom č, 199/1919 a č. 142/1920 Sb. z, a n. musela byť behom času veľmi často menená, doplňovaná, takže teraz je upravená asi v 43 zákonoch a vládnych nariadeniach. Už samotná táto skutočnosť v plnej miere odôvodňuje sjednotenie týchto právnych predpisov.
Mnohé ustanovenia týchto právnych predpisov odporujú dnešnému nazieraniu na sociálnu starostlivosť, neodpovedajú už dnešným pomerom a často pre komplikovanosť zbytočne zaťažujú agendu vykonávajúcich úradov.
Pri sostavení tohto návrhu bola vedúcou myšlienkou vydať jednoduchú, ľahko porozumiteľnú právnu normu, v ktorej boly ponechané bezo zmeny alebo so zmenami osvedčené ustanovenia doteraz platných zákonných predpisov, kým nevhodné ustanovenia boly vylúčené alebo nahradené novými. Po stránke materiálnej bola snaha v rámci finančných možností odstrániť niektoré prísnosti doterajších predpisov a zlepšiť hmotné položenie vojenských poškodencov, ktorí utrpeli poškodenie po 14. marci 1939.
K jednotlivým častiam návrhu sa uvádza:
Hlava I. K § 130.
Ustanovenie tohto §-u rozoznáva dve skupiny vojenských poškodencov (invalidov a pozostalých). Ďalšie dva paragrafy potom určujú presne pojem vojenského invalida a pozostalých.
K § 131.
Ods. 1. Starostlivosť o invalidov je založená zákonmi č. 199/1919, 142/1920, 39/1922, 41/1922 Sb. z. a n. a dalšími zákonmi tieto zákony meniacimi a doplňujúcimi.
Na invalidov uvedených v písm, a) sa vzťahuje zákon č. 41/1922 Sb. z. a n., ktorý sa ale vzhľadom na terajšiu vojnu rozširuje o poškodencov v službe, postavenej naroveň vojenskej službe (ako prezenčná pracovná služba, alebo iná služba podľa zákona o obrane štátu) a ďalej na zajatcov,
Z týchto sú vyňaté osoby uvedené v § l, zákona č. 211/1942 Sl. z.
Starostlivosť o poškodencov z radu príslušníkov sboru poddôstojníkov z povolania je uložená štátu ustanovením § 11
nariadenia s mocou zákona č. 260/1940 Sl. z. a starostlivosť o osoby v ďalšej dobrovolnej činnej služby (ďalejslúžiacich) ustanovením § 12 zákona č. 83/1932 Sb. z. a n.
Ustanovenie písm. b), nakoľko sa týka príslušníkov býv. čs. zahraničného vojska (legionárov) je novým ustanovením. Títo boli posiaľ odškodňovaní na základe ods. 4 a 5 § 81 zákona č. 76/1922 Sb. z. a nar. ako gážisti mimo hodnostnej triedy, i keď túto, ba event. vôbec žiadnu hodnosť nemali, Ich požitky priznáva Ministerstvo národnej obrany a to vyššie, než ostatným vojenským poškodencom, čo však nie je ničím odôvodnené. Je nespravodlivé, aby poškodenci-legionári z bývalej svetovej vojny dostávali podstatne viac, než terajší naši vojaci, bojujúci na frontoch za samostatnosť a budúcnosť Slovenskej republiky. Legionári zo stavu mužstva (a v smysle § 132 aj ich pozostalí) boli by zrovnoprávnení s ostatnými vojenskými poškodencami. Toto sa už aj previedlo v Protektoráte Čechy a Morava, kde je ich o mnoho viac a tiež u ustatných legionárov, ktorí pripadli do samotnej Nemeckej ríše mimo Protektorátu (napr. v Sudetách atď, ).
Na invalidov uvedených v písm. c) vzťahuje sa zákon č. 41/1922 Sb. z. a nar.
Ods. 2. Do tejto skupiny patria tí poškodenci:
a) o ktorých sa štát mal starať podľa osobitných zákonov, ako poškodenci z brannej výchovy §§ 46 a 47 zákona č. 184/
1937 Sb. z. a n., v pracovných útvaroch pre nezamestnaných (§12 vlád. nar. 223/
1938 Sb. z. a nar., platil do 31. decembra 1939): poškodenci v službe stráže pre obranu štátu (ods, 6 § 47 zákona č. 184/ 1937 Sb. z. a nar., ktorá bola vl. nariadením č. 90/1939 Sl. z. zrušená),
b) o ktorých starostlivosť bude len v budúcnosti uložená štátu.
Ods. 3. Definuje presne pojem zranenia, a onemocnenia, kvalifikovaného ako vojenské poškodenie.
K § 132.
Pozostalí. Definícia týchto, pokiaľ ide o ustálenie súvislosti smrti živiteľa s vojenskou alebo inou službou, sa preberá z ustanovenia §§ 13, 20 a 25 zákona č. 142/ 1920 Sb, z. a nar. a to podľa definície judikatúry najvyššieho správneho súdu.
Nóvum je ustanovenie písm, c), v ktorom u pozostalých po invalidoch aspoň 50% nepožaduje sa súvislosť smrti s invaliditou. Je to plne odôvodnené tým, že
invalid pre svoje ťažké poškodenie na zdraví väčšinou predčasne zomrie a práve toto poškodenie mu prekážalo v tom, aby intenzívnejším zárobkom mohol svoju rodinu i pre prípad svojej smrti dostatočne zaistiť a tým, že členovia jeho rodiny počas jeho života mali ťažší život, ako členovia rodiny zdravého človeka.
K § 133.
Odpovedá §-u l zákona č. 142/1920 Sb. z. a nar. so zmenou vyplývajúcou z § 3 zák. č. 1/1939 Sl. z. Vynechané boly výnimky podľa § l zákona č. 39/1922 Sb. z. a nar., ktoré sa staly vydaním zákona č. 160/1941 Sl. z. a smluvami uvedenými pod č. 71/1940 resp. 90/1941 Sl. z. bezpredmetnými. Pribraly sa ale do starostlivosti osoby z územia Slovenskej republiky, ktoré síce slovenské štátne občianstvo nemalý, ale staly sa poškodenými vykonávaním služby v slovenskej brannej moci.
K § 134.
Tu sa iba taxatíve uvádzajú už doteraz jestvujúce nároky vojenských poškodencov s novým ustanovením o pohrebnom.
K § 135.
Invalidný dôchodok určený podľa §§ 7 a 8 zákona č. 142/1920 v znení zákona č. 39/1922 a zák. č. 133/1930 Sb. z, a nar. a § 8 vl. nariadenia č. 363/1922 Sb. z. a n. ostáva na doterajšej výške u invalidov, ktorí utrpeli poškodenie na zdraví v čase pred 14, marcom 1939. Iba u invalidov, ktorí utrpeli poškodenie po 14. marci 1939, sa invalidný dôchodok podstatne zvyšuje.
Zárobková neschopnosť invalidov | Invalidi z času pred 14. III. 1939 Invalidný dôchod | Invalidi z času po 14. III. 1939 ok ročne v Ks |
20— 24 % | 360. — | 720. — |
25— 34% | 540. — | 900. — |
35— 44% | 720. — | 1500. — |
45— 54% | 900. — | 2100. — |
55— 64% | 1440. — | 2700. — |
65— 74% | 1680. — | 3600. — |
75— 84% | 1920. — | 4800. — |
85— 94% | 4800. — | 6600. — |
95—100% | 4800. — | 9000. — |
Invalidi 85 až 100% zárobku neschopní doteraz mali rovnaký invalidný dôchodok. Nakoľko je však podstatný rozdiel medzi invalidom 85% zárobku neschopným, ktorý si môže na výživu ešte niečo zarobiť, a medzi 100% zárobku neschopným invalidom, ktorý je úplne neschopný zarábať