Společná zpravodajka výborů SN
poslankyně M. Vojteková: Vážený
súdruh generálny tajomník ÚV KSČ
a prezident republiky, vážený súdruh
predseda, vážené súdružky a súdruhovia
poslanci.
Určiť základný cieľ a stanoviť
úlohy plánu pre rozvoj národného hospodárstva
si vždy žiada jasnú a konkrétnu predstavu,
čo je nevyhnutné, ale pritom reálne možné
v plánovanom období dosiahnuť a správne
zhodnotiť vnútorné i vonkajšie ekonomické
i mimoekonomické podmienky, ktoré budú pre
dosiahnutie plánovaných cieľov rozhodujúce.
Medzi tieto sa v prvom rade zaraďuje dosiahnutá úroveň
výkonnosti národnej ekonomiky a stav jej materiálnotechnickej
základne. Ďalej surovinová, materiálová
a energetická náročnosť výrobnej
štruktúry, jej krytie včítane prínosov
vedeckotechnického rozvoja, ale i reálne hodnotenie
budúceho vývoja svetovej ekonomiky. Veľký
význam v tomto procese má schopnosť pracujúcich
správne pochopiť rozhodujúce podmienky pre
zabezpečenie plánovaných cieľov, aby
bolo možné spoločným úsilím
riešiť vzniklé problémy a úspešne
sa s nimi vyporiadať.
Výbory pri prerokúvaní návrhu zákona
o siedmom päťročnom pláne ČSSR
zhodne konštatovali, že z týchto hľadísk
zákon formuluje náročný cieľ
rozvoja našej ekonomiky celkom jednoznačne. Spolu
s formulovaním cieľov rozvoja našej spoločnosti
stanovuje rad všeobecných i konkrétnych úloh,
zdôrazňuje spôsob ako treba reagovať na
jednotlivé problémy, i aké podmienky je potrebné
vytvoriť, aby sa dosiahol plánom vytýčený
cieľ. Zabezpečiť upevnenie toho všetkého,
čo už dnes u nás predstavuje dosiahnutý
stupeň životnej úrovne a možné
zdokonalenie podmienok pre život i prácu našich
občanov a pre ďalšie upevnenie ich životných
a sociálnych istôt, bude - ako to bolo konštatované
na rokovaniach našich výborov - vysoko náročnou
a zodpovednou úlohou. Splniť ju znamená rozhodný,
veľmi dôsledný, cieľavedomý postup,
ktorý povedie k rýchlejšiemu presadzovaniu
tempa prechodu našej ekonomiky na cesty intenzívneho
rozvoja, k rýchlejšiemu prispôsobovaniu základnej
štruktúry národného hospodárstva
i celkovej jeho výkonnosti všetkým novým
ekonomickým podmienkam a rozvojovým požiadavkám.
V zmysle záverov XVI. zjazdu KSČ, ako to zdôraznilo
5. zasadnutie ÚV KSČ, pôjde hlavne o to, aby
nové smery, cesty, prostriedky a tempá rozvoja národného
hospodárstva zodpovedali súčasným
konkrétnym podmienkam i perspektívnym potrebám
našej spoločnosti, aby budúce hospodárske
procesy sa odvíjali tak, ako si to budú žiadať
potreby spoločnosti. To znamená nielen podľa
jednotlivých potrieb, ale tiež v neustálej
konfrontácii so zákonom vytýčenými
zámermi a v súlade s optimálnou tvorbou a
využitím všetkých prostriedkov a síl
našej spoločnosti.
Výbory preto ocenili osobitne to, že návrh
zákona už v ustanovení § 1 formuluje základné
ciele a úlohy 7. päťročného plánu
a spolu s týmito i podmienky rozhodujúce pre jeho
realizáciu, ako záväznú smernicu pre
činnosť vlády, ústredných a iných
organizácií ČSSR i republík, ako aj
pre hospodársku činnosť všetkých
socialistických organizácií. Výbory
pokladajú tak isto za správne, že ustanovenia
zapracované do znenia § 13 až 16 prerokúvaného
zákona vytvárajú pre prevzatie zodpovednosti
vlády, resp. orgánov štátneho a hospodárskeho
riadenia, pre plnenie a dosiahnutie základných cieľov
a úloh päťročnice taktiež nevyhnutne
potrebnú základňu. Ide v nej o nutnosť
bližšej konkretizácie a upresnenia úloh,
ktoré sú v návrhu zákona zatiaľ
vytýčené všeobecne, a o dosiahnutie
pozitívnych výsledkov ich plnenia cestou sústavnej
kontroly aj hodnotenia. Podľa názoru výborov
je týmto ponechaný i určitý priestor
pre riešenie neočakávaných, ale pritom
naliehavých skutočností.
Závažnou otázkou, ktorú výbory
na rokovaniach o tomto zákone neriešili bolo, či
zákonom vytýčené hlavné ciele
a úlohy budú reálne dosiahnuteľné,
lebo každá úspešná hospodárska
politika musí byť predovšetkým reálna.
Došli sme podľa názorov výborov k záveru,
že realitu splnenia zámerov a požiadaviek zapracovaných
do návrhu zákona je potrebné vidieť
v rade faktorov. Predovšetkým vo zvýšenej
náročnosti a zodpovednosti za využitie všetkých
možností, ktoré dáva dosiahnutá
úroveň našej materiálno-technickej základne
výroby. Už na začiatku prvého roku 7.
päťročnice ju charakterizoval výrobný
potenciál základných fondov v hodnote 2,2
bilióna Kčs a rast vybavenosti pracovníkov
základnými fondami v priebehu 6. päťročnice
o 41 %, t. j. na viac ako 1/4 milióna Kčs na jedného
pracovníka.
Pri podstatnom raste produkčnej schopnosti našej ekonomiky
je potrebné túto reálnosť vidieť
tiež vo vyššom stupni využívania rôznych
rezerv výrobných procesov a konkrétne o nich
bude hovoriť spravodajca Snemovne ľudu, ďalej v
možnosti širšieho uplatňovania foriem socialistickej
ekonomickej integrácie, ako aj v možnostiach dosiahnuť
výraznejší obrat v doterajších
prístupoch k uplatňovaniu výsledkov vedeckotechnického
rozvoja.
Osobitne je však potrebné realitu plánom vytýčených
zámerov vidieť v dôslednej orientácii
na kvalitatívne stránky výroby a pochopenie
jednotlivých stránok životnej úrovne.
Predovšetkým však v rozhodnejšom presadzovaní
všetkých kvalitatívnych stránok reprodukčného
procesu, spojeného s požiadavkou na vysokú
úroveň riadiacej a organizátorskej práce,
opierajúcej sa o plné využitie dosiahnutého
stupňa kvalifikácie ľudí, ich schopnosti
a tvorivú iniciatívu.
Výbory pritom predpokladajú, že viac ako doteraz
rozhodujúca pozornosť vlády i ostatných
orgánov a organizácií bude venovaná
konečným národohospodárskym výsledkom
plnenia hlavných cieľov a úloh zákona.
Teda tomu, aby každý konečný výsledok
mohol byť označovaný za optimálny a
zodpovedal trvale platnej línii zvyšovania efektívnosti,
kvality a hospodárnosti všetkej spoločenskej
práce. Očakávame radikálnejšiu
zmenu osobitne napr. vo vývoji zásob všetkého
druhu tovarov, i v jeho štruktúre, ktoré v
niektorých odvetviach národného hospodárstva
už dlhší čas v nežiadúcej
miere umŕtvujú finančné prostriedky
Dosiahnutie rastu optimálnosti konečných
národohospodárskych výsledkov si žiada
v zmysle ustanovení § 14 návrhu zákona
iniciatívne vyhľadávanie a uplatňovanie
najúčinnejších ciest, postupov a opatrení.
Nám, poslancom, je vnútorne vlastná významná
politická direktíva, opäť zdôraznená
na 5. zasadnutí ÚV KSČ, požadujúca
moderné a efektívnejšie konštruktérske,
projektantské a technologické prístupy v
predvýrobnej sfére, hlavne v konštrukcii strojov
a prístrojov, ktoré by ovplyvnili kvalitu a efektívnosť
výsledkov výroby. Tieto požiadavky sú
zakotvené v uzneseniach výborov pre priemysel, dopravu
a obchod obidvoch snemovní a sú adresované
nielen priemyslovým rezortom, ale i Úradu pre normalizáciu
a meranie a Úradu pre vynálezy a objavy. Sú
dobre kontrolovateľné a výbory ku kontrole
ich plnenia pristúpia s náležitou pozornosťou.
V zmysle prijatých a príslušným rezortom
odporúčaných uznesení výborov
oboch snemovní pre plán a rozpočet predpokladá
to zároveň aj zvýšenie kvality a autority
plánu, ako základného nástroja riadenia
tak, aby zákonom vyjadrené ekonomické činitele
rastu výroby rozhodujúcich odvetví národného
hospodárstva boli v rovnováhe nielen v príslušnej
dynamike, ale i z hľadiska efektívnosti rozvoja, ktorú
má návrh zákona osobitne na zreteli.
Výbory rovnako oceňujú skutočnosť,
že do návrhu zákona bola zapracovaná
povinnosť usilovať sa na všetkých stupňoch
o vyššiu efektívnosť a racionálnosť
práce znižovaním administratívnej náročnosti
riadenia, s cieľom dosiahnuť zníženie počtu
riadiaceho a správneho aparátu pri raste jeho kvalifikácie
a výkonnosti.
Táto požiadavka má svoje opodstatnenie už
i z toho hľadiska, že prakticky vo všetkých
oblastiach a odvetviach výroby bude potrebné sa
zameriavať na dosiahnutie žiadúceho rastu výroby
zvyšovaním spoločenskej produktivity práce.
V nevýrobných oblastiach považovať okrem
rastu hospodárnosti za rozhodujúcu úlohu
zabezpečenie racionálnejšieho využitia
pracovných síl.
Osobitne požiadavka zaistiť pri minimálnom prírastku
pracovných síl a hmotných zdrojov zákonom
požadovaný rovnovážny vývoj celej
ekonomiky i rast národného dôchodku o 2 -
2,6 % takmer úplne rastom spoločenskej produktivity
práce, vystúpi teraz pred každým článkom
našej ekonomiky i riadiacej sféry s najvyššou
naliehavosťou.
Súdružky a súdruhovia poslanci, rozhodujúce
ciele a úlohy 7. päťročného plánu
musia byť zabezpečované a v jednote hmotných
a finančných procesov.
Preto je potrebné považovať za správne,
že do § 16 navrhovaného zákona bolo pojaté
ustanovenie o tom, že ciele, zámery i úlohy
štátnych plánov budú finančne
"podporované" štátnymi rozpočtami
ČSSR. V praxi to znamená, že budú podľa
zámerov rozpočtovej politiky finančne zabezpečované
štátnym rozpočtom federácie a štátnymi
rozpočtami republík a podporované finančne
ekonomickými nástrojmi riadenia.
Výbory pokladajú za veľmi závažné
a pre ďalšie smery našej finančnej politiky
za zvlášť zaväzujúce ustanovenia,
zapracované do § 17, týkajúce sa požiadavky
vyrovnanosti budúcich štátnych rozpočtov
federácie i obidvoch republík. Oceňujú
pritom, že popri známych skutočnostiach a takmer
chronických schodkových rozpočtoch väčšiny
priemyslovo vyspelých nesocialistických krajín,
i naďalej budeme u nás pokračovať v nastúpenej
ceste vyrovnaného štátneho hospodárstva;
že sa budeme starať o to, aby sa naša ekonomika
aj po finančnej stránke vyvíjala v žiadúcej
rovnováhe, v ktorej sa bude nachádzať tak štátny
rozpočet federácie, ako aj obidva štátne
rozpočty republík. Uvedomujeme si, že dosahovanie
vnútornej rovnováhy si vyžiada veľmi zodpovedný
prístup k príprave každého rozpočtového
návrhu, i k hospodáreniu v priebehu celej jeho realizácie.
Pripomínam to výslovne, s prihliadnutím k
niektorým skúsenostiam a poznatkom, o ktorých
zvlášť vo výboroch pre plán a rozpočet
na rokovaniach o rozpočte často počúvame.
Významný prínos k dosiahnutiu plánovaných
zámerov predstavuje ucelený program hospodárnosti.
Vidíme v ňom aktívny nástroj riešenia
rôznych problémov, náročný na
schopnosť vedenia i úroveň riadenia na každom
jeho stupni. Ciele tohto by mali pochopiteľne ovplyvňovať
každý výrobný a rozhodovací proces,
pretože nutnosť účelných celospoločenských
úspor, tak ako to bolo povedané v záveroch
XVI. zjazdu KSČ, je nevyhnutná a naliehavá.
Treba ju však správne chápať ako nutnosť,
pri ktorej nejde ani tak o vyhľadávanie akýchkoľvek
úspor, ale o zásady, podľa ktorých treba
riadiť, plánovať a organizovať uskutočnenie
každej výrobnej i nevýrobnej činnosti
spôsobom, ktorý povedie k sledovanému cieľu
s výsledkom, ktorý bude možné kvalifikovať
ako celospoločenský optimálny prínos.
Preto je potrebné chápať v celospoločenskej
praxi ustanovenie § 17 návrhu zákona tak, že
predpokladá vynakladanie finančných prostriedkov
štátnych rozpočtov veľmi premyslene, aby
sa dosiahla najväčšia účinnosť
uskutočnených výdavkov.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, výbory ktoré vládny návrh
posudzovali, budú pri realizácii jeho ustanovení
klásť dôraz na to, aby v ňom predpokladaný
objem spoločenskej výroby i jeho štruktúra
sa vždy čo najviac približovali kvantite a kvalite
spoločenských potrieb rovnovážneho hospodárskeho
a sociálneho rozvoja a vzťahy medzi dosahovanými
výsledkami spoločenskej výroby a úrovňou
jej spoločenských nákladov boli čo
najpriaznivejšie.
Jedinou dnes pre našu spoločnosť prijateľnou
ekonomickou alternatívou je presadzovať so všetkým
úsilím intenzívny rozvoj ekonomiky. Zabezpečovať
teda jej rast pri relatívne najvyššej úspore
živej práce, pri maximálnom zhodnocovaní
všetkých primárnych a iných zdrojov,
i využívaní investičných prostriedkov.
Pre tento cieľ potom optimálne využívať
aj možný spôsob zapojenia sa do medzinárodnej
deľby práce, ako aj všetkých poznatkov
vedeckotechnického rozvoja. So všetkými zdrojmi
a prostriedkami hmotnými i finančnými skutočne
čo najlepšie hospodáriť. Žiada si
to uplatňovať v zmysle zákona prísnejšie
kritéria na hodnotenie doterajších výsledkov
spoločenskej práce i napriek tomu, že to nebude
vždy ľahké, ani populárne. V tomto smere
bude potrebné dôsledne, jednotne a aktívne
využívať prijaté už princípy
Súboru opatrení na zdokonalenie plánovitej
sústavy riadenia ako nástroj, ktorý by mal
významne pomáhať dosiahnuť cieľov,
ktoré sú do zákona o siedmom päťročnom
pláne zapracované.
V tomto zmysle všetky výbory vyjadrili svoje kladné
stanovisko k návrhu tohto zákona. Očakávajú,
že príslušné orgány využijú
pri jeho konkretizácii pripomienky výborov, ktoré
boli pri jeho prerokúvaní obsahom prebiehajúcej
diskusie. Ako spoločná spravodajkyňa výborov
Snemovne národov môžem snemovni odporúčať,
aby zákon v predloženom znení a podľa
spoločnej správy výborov schválila.
Dodávam k tomu, že v priebehu budúceho roku
sa príslušné výbory oboznámia,
ako budú úlohy siedmeho päťročného
plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja
v príslušných oblastiach konkretizované.
Ďakujem za pozornosť.
Předseda FS A. Indra: Děkuji zpravodajce
poslankyni Vojtekové. Společným zpravodajem
výborů Sněmovny lidu je poslanec Alois Hůla,
předseda výboru pro průmysl, dopravu a obchod.
Uděluji mu slovo.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
A. Hůla: Vážený soudruhu generální
tajemníku ústředního výboru
Komunistické strany Československa a prezidente
republiky, vážené soudružky a soudruzi
poslanci, v navrhovaném zákonu o státním
plánu rozvoje národního hospodářství
Československé socialistické republiky na
léta 1981 - 1985 v části první, která
obsahuje cíle a úkoly 7. pětiletého
plánu, v § 3 je zdůrazněna nutnost vytvářet
podmínky pro postupný růst tempa společenské
výroby a pro dynamickou rovnováhu v průběhu
let 7. pětiletky prosazením výrazné
intenzifikace ekonomiky, efektivnosti a kvality veškeré
práce, vhodnými strukturálními změnami
a maximálním využíváním
výsledků vědeckotechnického rozvoje.
Dovolte, abych vás informoval o jednání v
jednotlivých výborech sněmoven o předkládaném
návrhu zákona. Výbory konstatovaly, že
předložený návrh zákona je v
souladu se směrnicí schválenou XVI. sjezdem
Komunistické strany Československa pro hospodářský
a sociální rozvoj Československé socialistické
republiky. Podporují základní cíl,
při podstatně obtížnějších
podmínkách, zejména nižších
materiálových a energetických vstupech do
národního hospodářství, vytvářet
předpoklady pro udržení a zkvalitnění
životní úrovně obyvatelstva a jeho sociálních
jistot.
Výbory zdůraznily, že bude proto důležitým
plánovacím a řídícím
úkolem vazba a koordinace vzájemných vztahů
mezi jednotlivými resorty a jednotlivými odvětvími
národního hospodářství. Prohloubení
a závislost vzájemných vztahů bude
zejména nutná mezi našimi strojírenskými
resorty a resortem elektrotechnického průmyslu,
které mají nezastupitelnou úlohu jako hlavní
vývozní odvětví. Přitom nejde
jen o hledisko vnějších ekonomických
vztahů, ale i o hledisko modernizace a technické
úrovně strojních výrobních
fondů v celém našem národním
hospodářství, které také předurčují
v rozhodující míře důležitý
úkol - úroveň celospolečenské
produktivity práce v naší ekonomice.
Podmínky k tomu musí vytvořit i vhodné
uvažované strukturální změny
ve výrobě, založené na realizaci a důsledném
zajišťování státních cílových
programů a na československé účasti
na dlouhodobých cílových programech RVHP,
i úsporné vynakládání prostředků
pro výrobní spotřebu, zejména dovážených
surovin, materiálů a výrobků vedoucí
ke snížení energetické a materiálové
náročnosti výroby. Ve výborech bylo
zdůrazněno, že soustavnému růstu
výkonnosti ekonomiky musí být zabezpečeno
uplatňování progresívních výkonových
norem, využívání základních
a oběžných prostředků a podstatné
zpevnění a dodržování norem spotřeby
paliv, energií, surovin a materiálů. To jsou
úkoly, které na každém ministerstvu,
výrobně hospodářské jednotce
a podniku musí být vyjádřeny v konkrétních
číslech, termínech, v organizačním
a materiálně technickém zabezpečení.
V § 5 návrhu zákona se ukládá
dosáhnout v národním hospodářství
minimálně 2 % průměrných ročních
úspor a zhodnocení paliv a energie. Tento závažný
úkol, který je důležitou osou této
pětiletky, musí být také osou řídících
a hospodářských pracovníků
a všech pracovních kolektivů. Oni musí
přinést značný vklad, neboť bezprostředně
ovlivňují svojí každodenní činností
náš celý výrobní proces.
Rostoucí ceny energetických surovin obracejí
pozornost k otázkám maximální efektivnosti
spotřeby paliv a energie všeho druhu. Veškerá
opatření ve světě jsou soustředěna
k možnosti energetických úspor, především
racionalizací a zvyšováním výsledné
účinnosti spotřeby. Zákonitě
je tomu i u nás, kde důležitost efektivní
spotřeby paliv a energie v procesu národního
hospodářství je prvořadou povinností.
Výbory proto doporučují realizovat výrobní
strukturu s podstatně nižší spotřebou
energetické náročnosti.