Chci se proto pana ministra financí Klause zeptat, jakou
schůdnou cestu vytvořila vláda a jeho resort
jmenovitě pro vyřešení nejnutnějších
vazeb nezbytných pro příští řádné
fungování trhu potravin a jmenovitě pro rozvoj
potravinářského průmyslu v současném
přechodném období. Pokud se pan ministr financí
nemůže k těmto závěrům
výborů pro zemědělství a výživu
vyjádřit dnes, prosím, aby tak učinil
na příštím zasedání Federálního
shromáždění.
Předsedající předseda J. Stank:
Ďakujem poslancovi Rábelovi. Ďalej vystúpi
poslankyňa Sachetová a pripraví sa poslanec
Juliš.
Stále sa objavujú pripomienky zo strany verejnosti,
aby sme diskutovali k veci, k vládnemu vyhláseniu,
konkrétne a stručne. Máme pred sebou ešte
asi 30 vystúpení. Prosím aby ste zachovávali
tento spôsob. Prosím, pani poslankyňa.
Poslankyně SL J. Sachetová: Volební
obvod Litoměřice, členka KSČ.
Vážený pane předsedo, vážené
Federální shromáždění,
já bych ráda navázala na svého předřečníka.
Ve své pracovní a poslanecké praxi se v poslední
době v mém volebním obvodu velmi často
i já setkávám s problémy, které
se vyskytují při realizaci investiční
výstavby, zejména v potravinářském
průmyslu. Jsem toho názoru, že naléhavost
řešení, především u potravinářského
průmyslu, vyplývá z nesouladu mezi dosahovaným
objemem zemědělské produkce a stávajícími
zpracovatelskými kapacitami potravinářského
průmyslu. Výrobní základna potravinářských
podniků je nejen kapacitně omezená, ale je
většinou zastaralá a výroba potravin
je z tohoto důvodu málo ekonomicky efektivní,
náročná na spotřebu lidské
práce, na materiální a energetické
vstupy a má většinou nedořešeny
dopady na životní prostředí.
Abych však byla konkrétní. Na podporu požadavků
řešit nepříznivou finanční
situaci účelově vázanou dotací
z prostředků státního rozpočtu
uvedu konkrétní problém z mého volebního
obvodu.
Litoměřický závod Mrazíren
vznikl před více než 40 lety adaptací
bývalého pivovaru. Zpracovává rozsáhlý
sortiment zemědělské produkce z přilehlé,
vysoce produktivní oblasti, známé jako "zahrada
Čech". Zásobování celého
Severočeského kraje, s výjimkou Chomutovska.
nejen vlastními výrobky - zeleninou, ovocem a hotovými
jídly, ale i zmrazenými výrobky mlékárenského
a drůbežářského průmyslu,
spočívá na tomto závodě, který
je dnes v závěrečném údobí
své životnosti. Nosná konstrukce objektů
se nachází v trvale prohlubujícím
havarijním stavu. Proto došlo v minulém roce
k přednostnímu zahájení výstavby
nového závodu o rozpočtových nákladech
298 mil. Kčs, z nichž bylo do konce roku 1989 prostavěno
41 mil. Kčs. Závažnost urychleného nahrazení
dožívajícího závodu byla doceněna
nejen resortem zemědělství a výživy,
ale i Českou komisí pro plánování
a vědeckotechnický rozvoj a vládou ČSR.
Vláda udělila na tuto stavbu výjimku z moratoria
a souhlasila s jejím zahájením.
Protože o účasti státního rozpočtu
na financování Mrazírny Litoměřice
nebylo doposud ministerstvem financí, cen a mezd ČSR
rozhodnuto, vedení Mrazíren zpracovalo havarijní
systém pokrytí finančních potřeb
rozestavěných staveb, dle něhož by mělo
dojít k zastavení výstavby nového
litoměřického závodu. I za optimistického
předpokladu pokračovat ve výstavbě
od roku 1993, byla vykalkulována ztráta v investičních
prostředcích 172 mil. Kčs, která poškodí
nejen tento podnik, ale i stát, neboť úhrada
ztráty bude směřovat do zahraničí.
Současně vzniknou problémy, kde zpracovat
ročně 12 tisíc tun suroviny (tj. hrášku,
špenátu a pod.), a jak nahradit ztrátu cca
8 tisíc tun výrobků na trhu, zejména
v Severočeském kraji. U státního podniku
Mrazíren se nedostatek finančních zdrojů
projevuje ještě u rozestavěné akce Přístavba
a rekonstrukce Mrazíren Dýšina, i když
nedosahuje tak kritického rozsahu důsledků
jako u Mrazírny v Litoměřicích.
Zemědělské podniky v Západočeském
kraji, které vyrábějí značný
podíl brambor, mají existenční zájem
o dokončení závodu Mrazíren v Dýšiné
u Plzně. Má to souvislost s tzv. "bramborovým
programem", kdy tak jako ve vyspělých zemích
se většina brambor zpracovává na polotovary
nebo hotové výrobky a jen menší část
se konzumuje v čerstvém stavu. Pomohlo by to jednak
našim ženám a restauracím při přípravě
hotových jídel, ale zamezí se i podstatným
ztrátám při uskladnění. Po
dokončení umožní nejen zvýšit
výrobu tak žádaných bramborových
hranolků a kroketů, zpracování zeleninových
směsí, kdy oba tyto výrobky mají stoupající
roční trend.
Zabezpečení vnitřního trhu potravinami
je úkol značně zodpovědný a
složitý a jeho stabilizace nesmí být
narušena. Obracím se proto na ministra financí
pana Klause s interpelací - dořešit profinancování
akcí v potravinářském průmyslu
tak, aby nemuselo docházet k jejich zastavování,
a to ve smyslu usnesení výborů pro zemědělství
a výživu Sněmovny lidu a Sněmovny národů
z 12. t. m. Děkuji vám za pozornost.
Předsedající předseda SN J.
Stank: Ďakujem poslankyni Sachetovej, slovo má
poslanec Juriš, pripraví sa poslanec Duha.
Poslanec SL A. Juriš: Menujem sa Juriš,
volebný obvod 161, som členom Československé
strany zelených. Vážený pán predseda,
pán predsedajúci, vážené poslankyne,
poslanci, vážení hostia, môj príspovok
bude stručný. Budem nadväzovať na predošlé
dva príspevky. Ide o poľnohospodársky a potravinársky
komplex a dofinancovanie podnikov, ktoré sú momentálne
rozostavané.
Potravinársky priemysel na Slovensku je v rámci
poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu najslabším
článkom, so zastaralou výrobnou základňou.
V snahe zlepšiť tento nepriaznivý stav boli na
8. päťročnicu vybraté ťažiskové
stavby, ktorých realizáciou by sa v najbližších
rokoch znížil výpad pri spracovaní surovín,
zabezpečil by sa trh potravinami (najmä mraziarenské
a mäsové výrobky) a riešila by sa čiastočne
ekológia.
Medzi ťažiskové stavby, ktoré sú
v súčasnom období rozostavané patrí
rekonštrukcia cukrovaru Šurany. Intenzifikácia
pivovaru Hurbanovo, likvidácia odpadových vôd
Leopoldov, rekonštrukcia mäsového závodu
Zvolen a tepelný napájač Jaslovské
Bohunice.
V roku 1990 sú zaradené na začatie stavby
mraziareň Bratislava a rekonštrukcia mäsového
kombinátu Nitra, kde už v roku 1989 boli vykonané
práce a dodávky vo výške 48,1 mil. Kčs
ako predstihové dodávky podľa podpísaného
kontraktu so zahraničným dodávateľom,
ktorým sú stavebné podniky z Poľska.
V roku 1990 sa má začať ešte ekologická
stavba - čistiareň odpadových vôd cukrovaru
Trnava.
Všetky menované stavby pred začatím
prešli pripomienkovým konaním a štátnou
expertízou, ktorá dala k ich začatiu kladné
vyjadrenie. Jednou z hlavných podmienok pre vydanie expertízneho
posudku je finančné zabezpečenie stavby.
To znamená, že všetky stavby boli finančne
vykryté, a to či už z vlastných zdrojov,
úveru, dotácií a prerozdelenia. Ak by na
tieto stavby nebolo financovanie doriešené a neboli
by vydané prísľuby na ich financovanie, nebolo
by sa s ich realizáciou začalo.
V roku 1990 je financovanie investičnej výstavby
potravinárskeho priemyslu opäť problematické
a nezabezpečenosť finančných zdrojov
na stavby je 230 mil. Kčs. Medzi týmito stavbami
sú stavby s veľkou rozostavanosťou, ktoré
sa majú dokončiť v tomto alebo v budúcom
roku ako napr. likvidácia odpadových vôd Leopoldov,
kde je rozostavanosť ku koncu roku 1989 72,2 % a naviac ide
o ekologickú stavbu. Intenzifikácia pivovaru Hurbanovo
má sa dokončiť v roku 1991.
Mraziareň Bratislava a rekonštrukcia mäsového
závodu Nitra a Zvolen sa realizujú ako dovoz investičného
celku z Poľska a je záruka ich včasného
ukončenia. Celková priemerná rozostavanosť
stavieb je okolo 40 %.
Bolo by preto neúnosne neekonomické, keby došlo
k zastaveniu týchto stavieb. Takýto drastický
zásah by sa mohol vypomstiť našej spoločnosti
v budúcnosti dôsledkami na zásobovanie trhu
a na životné prostredie.
Pri zastavení stavieb, v prípade, že by neboli
dotácie vo výške 230 mil. Kčs poskytnute,
umŕtvilo by sa vyše 600 mil. Kčs základných
prostriedkov, pretože potravinársky priemysel v súčasnej
dôchodkovej situácii nie je schopný zabezpečiť
pokračovanie výstavby. Okrem ekologických
stavieb by sa nerealizovali významné stavby zabezpečujúce
potrebný rozvoj kapacít v mraziarenskom, cukrovarskom
a pivovarskom odbore.
Předsedající předseda SN J. Stank:
Ďakujem poslancovi Jurišovi. Slovo má poslanec
Dúha, pripraví sa poslanec Kanis.
Poslanec SN. A. Dúha: Som poslancom za volebný
obvod 114 Ružomberok, člen Kresťansko-demokratického
hnutia.
Vážený pán predseda, pán predsedajúci,
dámy a páni poslanci, v mene Klubu poslancov Kresťansko-demokratického
hnutia Slovenska, Československej strany ľudovej a
Kresťansko-demokratickej strany Čiech a Moravy by
som chcel hovoriť o oblasti kultúry a výchovy
mládeže a dovolím si úvodom odcitovať
dve vety z prejavu nášho premiéra pána
Čalfu: "Neobmedzená tvorivá sloboda,
o ktorú sa už nemusia naši umelci strachovať,
vytvára predpoklad pre rozkvet špičkového
umenia a rast všeobecnej kultúrnosti našich národov.
Štát nebude zasahovať do otázok, akému
smeru dajú tvoriví umelci prednosť pri plnení
svojej úlohy".
Ja, samozrejme, tieto dve vety vítam, ale zároveň
si dovoľujem upozorniť, že otázka voľnosti
v oblasti tvorby a kultúry vôbec kladie i veľké
nároky na morálku tvorcov. V tomto kontexte chcem
poukázať na to, že za posledných 42 rokov
bola hlavne naše mládež vinou demagogickej politiky
komunistickej strany postihnutá na mieste najcitlivejšom
- v oblasti morálky. Z pohľadu poslancov nášho
klubu je jasné, že systematické potlačovanie
náboženskej slobody, náboženskej výchovy
a úpadok morálky sú spojitými nádobami.
Ak chceme mať mládež nielen fyzicky zdatnú,
ale i morálne čistú, nesmieme otáľať
s prijatím opatrení k zásadným zmenám
v oblasti výchovy. Pri rozhovoroch s občanmi, s
nášmi potencionálnymi voličmi veľmi
často počúvame sťažnosti na programy,
ktoré vysiela televízia a tiež na niektoré
tituly našej filmovej tvorby. V poslednom čase išlo
na Slovensku napríklad o opakovanie seriálu Borgiovci.
Kríž v osídlach moci a pod.
Začali sme sa otvárať smerom na západ,
ale prv, ako sa to stane v oblasti ekonomickej, otvorili sme sa
v oblasti, o ktorú by sme nemali mať až tak veľký
záujem. Úpadok morálky na Západe je
evidentný a i tam s ním majú starosti. Nemali
by sme mať záujem o prevzatie takých programov,
ako sú striptýzy alebo voľby miss v monokinách.
Na zlepšenie tohto stavu my, členovia Klubu poslancov
Kresťansko-demokratického hnutia žiadame programové
rady dramaturgie filmovej tvorby a všetky inštitúcie,
pracujúce v oblasti kultúry a hromadných
oznamovacích prostriedkov o toto:
1. neprepožičiavať hromadné oznamovacie
prostriedky na šírenie programov urážajúcich
mravné cítenie veľkej časti nášho
obyvateľstva.
2. Neuvádzať programy propagujúce akékoľvek
formy násilia, brutalitu a vojnu.
3. Pre výchovné pôsobenie na mládež
dať priestor programom, propagujúcom morálnu
čistotu a princípy mravnosti.
Morálka a etika patria totiž k základným
hodnotám každej vyspelej civilizovanej kultúrnej
spoločnosti. Ak chceme medzi ne patriť, musíme
venovať tejto otázke mimoriadnu pozornosť.
Ešte dodatok. Veľmi fandím kolegovi Malému
a celej skupine poslancov Severočeského kraja v
ich úsilí o zlepšenie životného
prostredia. Materiál, ktorý sme dostali ako interpeláciu,
som si preštudoval a môžem povedať, že
čísla, ktoré sú v ňom uvedené,
sú údesné. Ja ako Slovák musím
povedať, že problém severných Čiech
je skutočne problémom československým.
(Potlesk.) Zároveň si dovoľujem upozorniť
ešte na jednu vec. Pochádzam zo stredného Slovenska
- z Ružomberka, ktoré patrí k najviac znečisteným
miestam na Slovensku. Je to regionálny problém,
ktorý si budeme riešiť regionálne. S tým
vás nebudem zaťažovať. Chcem však v
tejto súvislosti povedať, že Liptovská
kotlina, v ktorej Ružomberok leží, má
prevažne západné vetry. Musím vám
bohužiaľ oznámiť, že ochrancovia prírody
v poslednom čase namerali nepriaznivé spady na vrcholkoch
Nízkych i Vysokých Tatier, ktoré pochádzajú
z nášho komína, ktorý je vysoký
204 metrov.
Nemusím vysvetľovať, čo oblasť Tatier
znamená pre celú Československú republiku.
Myslím, že všetci turisti ju dobre poznajú
(dokonca si myslím, že Česi lepšie ako
Slováci). Samozrejme, chcem upozorniť na to, že
tento problém tiež presahuje rámec stredného
Slovenska a začína byť práve v oblasti
turistiky, z ktorej chceme v našej ekonomike ťažiť,
tiež československým problémom. Ale
touto otázkou sa budem zaoberať v interpelácii
na slovenskú vládu. Ďakujem vám za pozornosť.
Předsedající předseda SN J. Stank:
Ďakujem poslancovi Dúhovi. Ďalej bude hovoriť
poslanec Kanis, pripraví sa poslanec Konečný.
Poslanec SL P. Kanis: Vážené kolegyne,
vážení kolegovia, nebudem si dvíhať
sebavedomie nadávaním na komunistickú stranu,
teda vystupujem tu za ňu (za volebný obvod 172).
Vážený pán predseda, ctené dámy,
vážení páni, azda všetci vidíme,
s akým veľkým záujmom občania
sledujú úsilie Federálneho zhromaždenia,
prezidenta, vlády o zahraničnopolitické obrodenie
našej štátnosti. Pri prehlbujúcom sa pocite
nedostatku času nielen verejnosť, ale ani my, nemôžeme
však dôsledne posúdiť, kto z vlády
a ako si stojí za svojím slovom, obsiahnutým
v programovom vyhlásení vlády z 19. decembra
minulého roku a vo včera prednesenej správe
o stave a vývoji federácie.
V záplave faktov, materiálov, predlôh, tlačí
si ani dosť hlboko neuvedomujeme, že republika v čase
od programového vyhlásenia po včerajšiu
správu akoby vykročila, básnikom povedané,
do nového hviezdneho priestoru. S politickou prezieravosťou
by sme však mohli povedať, že sme vstúpili
cez nové dvere do sveta zmenšujúceho sa v zhusťujúcom
sa čase.
Po vytvorení vlády národného porozumenia
intenzita našej zahraničnopolitickej aktivity skutočne
nebývalo vzrástla. Dosiahli sa nepochybné
úspechy, došlo aj ku korekciám ilúzií,
k istému vytriezveniu ohľadne možností
nášho otvárania sa svetu, ako aj otvárania
sa sveta nám. Aj táto prvá skúsenosť
signalizuje potrebu premyslenejšej filozofie novej československej
zahraničnopolitickej orientácie a zároveň
signalizuje mimoriadne nároky na vládu.
Orientácia na budovanie vzťahov rovnoprávnych
so všetkými štátmi plne zodpovedá
československým národným záujmom.
Musí však ísť o proces programovo pripravenejší.
Vzhľadom na to je však zrejmé a potrebné,
aby sa o kľúčových problémoch
a úlohách zahraničnej politiky rozhodovalo
tam, kde sú, alebo majú byť príslušné
ústavné právomoci. Domnievam sa, že
práve dnes by sa do tvorby a realizácie zahraničnej
politiky malo oveľa viac, ba rozhodujúcim spôsobom
zapojiť Federálne zhromaždenia. A to naviac aj
preto, že revolučné vnútropolitické
zmeny sú súčasťou nemenej revolučných
zmien v celom povojnovom systéme medzinárodných
vzťahov.
Proces zjednotenia Nemecka zodpovedá vôli nemeckého
národa a jeho právu na sebaurčenie. Dochádza
však k nemu v konkrétnom historickom a politickom
kontexte. A naše národy majú tiež svoje
historické skúsenosti. Vo vzťahu k tomuto procesu
sa nemôžeme uspokojovať domnienkou - vyslovenou
v správe - že budúce jednotné Nemecko
by nemalo byť príčinou nestability v Európe.
Dôveryhodnosti úsilia o znovuzjednotenie Nemecka
by pomohlo, keby vláda NSR v čo najkratšom
čase jednoznačne garantovala bezpečnosť,
územnú celistvosť a hranice susedných
štátov. Po novom sa totiž otvára otázka
Severoatlantického paktu i Varšavskej zmluvy.
Domnievam sa, že práve dnes by sme mali - Federálne
zhromaždenie i vláda - posilniť úsilie
o vytvorenie podmienok pre rozpustenie obidvoch vojenských
blokov. Vzhľadom na súvzťažnosť otázky
bezpečnosti Československa s helsinským procesom
na základe kolektívnej bezpečnosti o nedotknuteľnosti
štátnych hraníc je prekvapujúca naša
slabá zahraničnopolitická aktivita k našim
tradičným spojencom - Francúzsku a Veľkej
Británii. Aj komunistická strana podporuje otváranie
Československa svetu. V počiatočnej fáze
však nemožno tento proces rozvíjať živelne.
Mohlo by dôjsť k ďalším nežiadúcim
javom, tak, ako to už dnes ukazujú negatívne
skúsenosti v oblasti turistiky - napr. s Rakúskom.
Podobné otázky sú obyvateľstvom kladené
aj v súvislosti so zámerom obnoviť malý
pohraničný styk s Poľskom.
Vláda by mala urýchlene vziať na vedomie skúsenosti
z nadväzovania doterajšieho bezvízového
styku a brať ich do úvahy pri nadväzovaní
bezvízového styku s ďalšími krajinami.
A vláda musí predovšetkým korigovať
svoju doterajšiu politiku v tejto oblasti.
Aj malý príklad bezvízováho styku
s Rakúskom ukazuje, že úspešnou môže
byť len tá zahraničná politika, ktorá
rešpektuje súčasné protirečivé
reality ako výsledok historického procesu. Každé
odhliadanie od politickej a ekonomickej reality či pózy
ministrov mali, majú a budú mať negatívne
dôsledky pre našu spoločnosť.
Vláda zrejme reálne vidí naše vzťahy
v rámci RVHP. Vystúpenie premiéra však
nedostačujúcim spôsobom charakterizovalo súčasný
stav vzťahov so Sovietskym zväzom a krajinami východnej
Európy, mnohá väzby vo všetkých
oblastiach. Nerešpektovanie tejto reality by mohlo mať
nepriaznivé dôsledky pre objektívne hľadanie
východísk rozvoja československej spoločnosti.
Rozsiahle, faktické hospodárske vzťahy sa v
krátkom čase nedajú zrušiť ani
nahradiť. A nedocenenie vzťahov so Sovietskym zväzom,
ktorý pokladáme za neodmysliteľný faktor
európskej bezpečnosti, by mohlo mať veľmi
negatívne dôsledky na medzinárodné
postavenie Československa.