FEDERÁLNÍ SHROMÁŽDĚNÍ ČESKOSLOVENSKÉ SOCIALISTICKÉ REPUBLIKY 1989

V. volební období

160

Vládní návrh,

kterým se předkládá Federálnímu shromáždění Československé socialistické republiky k souhlasu Smlouva mezi Československou socialistickou republikou a Maďarskou lidovou republikou o právní pomoci a úpravě právních vztahů ve věcech občanských, rodinných a trestních, podepsaná v Bratislavě dne 28. března 1989

Návrh schvalovacího usnesení:

Federální shromáždění Československé socialistické republiky souhlasí se Smlouvou mezi Československou socialistickou republikou a Maďarskou lidovou republikou o právní pomoci a úpravě právních vztahů ve věcech občanských, rodinných a trestních, podepsanou v Bratislavě dne 28.března 1989.

Dôvodová správa

V súlade so závermi XVII. zjazdu KSČ a XIII. zjazdu MSRS sa intenzívne rozvíjajú vzťahy a spolupráca medzi ČSSR a MĽR vo všetkých oblastiach spoločenského života tak, ako predpokladá zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci zo 14. 6. 1968. Pri pravidelných stretnutiach najvyšších predstaviteľov oboch štátov je zdôrazňovaná nutnosť upevnenia a ďalšieho prehĺbenia vzájomnej spolupráce. S týmto cieľom sa vedú rokovania na rôznych úrovniach, venované rôznym oblastiam spoločného záujmu.

Pre ďalšie zdokonalenie systému spolupráce v právnej oblasti a pre zvýšenie ochrany práv a oprávnených záujmov subjektov oboch štátov významne prispeje aj Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných, podpísaná v Bratislave dňa 28. marca 1989.

Predkladaná zmluva zachováva osvedčené princípy zakotvené v dosiaľ platnej zmluve o právnej pomoci medzi ČSSR a MĽR z 2. 11. 1961, súčasne však zohľadňuje zmeny, ku ktorým došlo priebehom času v právnych poriadkoch oboch štátov, ako aj poznatky justičných orgánov z poskytovania právnej pomoci.

Text Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných obsahuje 95 článkov rozdelených do štyroch častí. Druhá a tretia časť je ďalej členená na hlavy. Časť I. /čl. 1 - 19/ obsahuje všeobecné ustanovenia, časť II. /čl. 20 - 67/ upravuje veci občianske a rodinné, časť III. /čl. 68 - 92/ veci trestné a časť IV. /čl. 93 - 95/ obsahuje záverečné ustanovenia.

Zásadný význam v časti I. zmluvy nazvanej "Všeobecné ustanovenia" má úprava princípu právnej ochrany osôb jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany, vyjadrená v čl. 1. Ochrana sa týka osobných a majetkových práv fyzických a právnických osôb, ako aj ich prístupu k orgánom zmluvných strán.

V záujme odstránenia možných pochybností vyplývajúcich z rozdielneho vývoja právnych poriadkov, ako aj platnej právnej úpravy ČSSR a MĽR, čo sa rozumie občianskymi vecami, je v čl. 1 ods. 4 uvedené, že tieto zahrňujú tiež veci pracovnoprávne a veci vyplývajúce z družstevných členských vzťahov.

V ďalších ustanoveniach zmluva vymedzuje pojem "justičný orgán", ktorý rozlišuje od pojmu "iné orgány" /napr. rozhodcovské komisie v pracovných veciach/, pričom stanoví, že justičné orgány sa stýkajú pri vykonávaní zmluvy priamo, teda nie prostredníctvom napr. ústredných orgánov. /Priamy styk justičných orgánov je ďalej upravený iba v zmluvách o právnej pomoci s NDR, vyhláška č. 38/1957 Zb., v znení vyhlášky č. 133/1976 Zb., a s PĽR vyhláška č. 66/1962 Zb./. Iný spôsob styku je výnimočne upravený napr. pri zasielaní výpisov z matrík, ktoré sa uskutočňuje diplomatickou cestou /čl. 16/ alebo v súvislosti s uznaním a výkonom rozhodnutia /čl. 66/. Ústredné orgány sa taktiež stýkajú priamo /čl. 13/. Stanovený priamy styk justičných orgánov pri poskytovaní právnej pomoci na základe tejto zmluvy podstatne urýchľuje a zhospodárňuje konanie; je tiež výrazom vysokej úrovne činnosti justičných orgánov oboch zmluvných strán.

Právna pomoc, jednotlivé úkony ktorej sú demonštratívne uvedené v čl. 5, je poskytovaná na základe dožiadania; obsah ktorého, náležitosti a spôsob vybavenia sú upravené všeobecne v čl. 6 a 7, pričom zmluva predpokladá možnosti použitia dvojjazyčných tlačív ďalej uľahčujúcich vzájomný styk. Články 9 až 11 obsahujú špeciálne ustanovenia o doručovaní, podľa ktorých dožiadaný orgán doručí písomnosť podľa právneho poriadku svojho štátu, ak je napísaná v jazyku dožiadanej strany alebo opatrená overeným prekladom. Keď tomu tak nie je, bude doručené len ak adresát je ochotný písomnosť dobrovoľne prijať /tzv. doručenie obyčajné/. Svojim štátnym občanom je možné doručovať aj prostredníctvom svojich diplomatických misií a konzulárnych úradov.

Spôsobom obvyklým v zmluvách o právnej pomoci, uzatvorených ČSSR, je upravená problematika ochrany osôb, ktoré, majú by vypočuté ako svedkovia alebo znalci pred orgánom niektorej zmluvnej strany, problematika náhrady trov právnej pomoci a poskytovanie právnych informácií ústrednými orgánmi zmluvných strán, ktoré sú vyznačené v článku 3 ods. 3. K účinnej ochrane práv a oprávnených záujmov osôb, zrýchleniu a zhospodárneniu konania prispieva stanovenie povinností pre dožiadané orgány v čl. 7 a 14, t. j. zisťovanie pobytu osôb, resp. ich adries, zamestnávateľa osoby, proti ktorej je uplatnený nárok na výživné, ako aj výšky jej príjmu. Významné je tiež ustanovenie čl. 15, podľa ktorého listiny, ktoré majú určitú právnu silu na území jednej zmluvnej strany, ju používajú aj na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overovania.

Časť II. zmluvy, nazvaná "Veci občianske a rodinné", tvorí 47 článkov. Táto najrozsiahlejšia čas celej zmluvy je ďalej členená na hlavy, ktoré obsahujú kolízne normy, normy upravujúce príslušnosť orgánov zmluvných strán a podmienky uznania a výkonu rozhodnutí vydaných orgánom jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany.

Hlava I. je tvorená čl. 20, ktorý stanovuje tzv. prekážku začatého konania /litispendencia/ a veci rozsúdenej /res iudicata/. Ide o spoločné ustanovenia pre celú časť II. zmluvy zabraňujúce - v záujme právnej istoty a zákonnosti aby o tej istej veci prebiehalo medzi tými istými účastníkmi konanie u súdov oboch zmluvných strán alebo boli vydané dve rozhodnutia. /V čs. právnom poriadku § 83 a § 159 ods. 3 zákona č. 78/1983 Zb., Občiansky súdny poriadok./

Hlava II. /čl. 21 - 25/ upravuje veci osobného stavu. Hraničným určovateľom pre použitie hmotného práva je zásadne štátne občianstvo. To platí tiež pre určenie právomoci justičných orgánov. Výnimky sú stanovené v čl. 23 ods. 1, 2, čl. 25 ods. 3 s tým, že tieto rozhodnutia majú právne dôsledky len na území zmluvnej strany, súd ktorej rozhodol vo veci samej. Rešpektuje sa tak výlučná právomoc čs. súdov, pokiaľ ide o vyhlásenie čs. občana za mŕtveho, upravená v ustanovení § 43 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Spolu s vyhlásením za mŕtveho je upravené vyhlásenie za nezvestného a dôkaz smrti, ktoré inštitúty čs. právny poriadok nepozná, avšak ktoré sú v zmluve nutné preto, aby bola umožnená aplikácia obsahu tohto ustanovenia obom zmluvným stranám.

Použitie hmotného práva a právomoc orgánov zmluvných strán v rodinných veciach upravuje hlava III. tejto časti, t. j. čl. 26 - 35. Základným hraničným určovateľom pri uzavretí manželstva, jeho rozvode, pri určení či tu manželstvo je alebo nie, pri vyhlásení manželstva za neplatné, ďalej pri posudzovaní vyživovacej povinnosti, okrem výživného detí, ako aj vzniku a zániku opatrovníctva /poručníctva/ a osobných a majetkových vzťahov manželov, je štátne občianstvo. Pre určenie právneho poriadku rozhodného pre určenie a zapretie otcovstva je použitý hraničný určovateľ miesta narodenia dieťaťa. Výhodnosť tohto kritéria od dosiaľ platnej zmluvnej úpravy /pozri čl. 22 ods. 1/ spočíva v tom, že nie je potrebné riešiť predbežnú otázku štátneho občianstva dieťaťa. Účinnú ochranu práv dieťaťa zabezpečí tiež určenie hraničného určovateľa bydliska dieťaťa vo veciach vzťahov medzi rodičmi a deťmi, najmä ich výchovy a výživy. Dôslednej a rýchlej ochrane práv dieťaťa slúži aj úprava v čl. 34 /signalizačná povinnosť, vykonanie dočasných opatrení "nepríslušným orgánom"/ a čl. 35 /prenesenie opatrovníctva, poručníctva/. S ohľadom na právny poriadok MĽR sa vždy s pojmom "opatrovníctvo" používa aj pojem "poručníctvo". Vo veciach upravených v tejto hlave je daná právomoc orgánom oboch zmluvných strán alebo orgánom miesta bydliska dieťaťa, v prípade rozvodu rodičov je však daná právomoc orgánom rozhodujúceho o rozvode alebo orgánu zmluvnej strany lex patriae osvojiteľa, resp. opatrovníka.

Hlava IV. "Majetkové veci" osvedčeným spôsobom upravuje formu právnych úkonov, ako aj právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Na rozdiel od platnej zmluvy sú upravené zmluvné záväzkové vzťahy, ako aj zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením mimozmluvnej povinnosti. Vôbec po prvýkrát v zmluvách o právnej pomoci uzavretých ČSSR je v čl. 39 ods. 2 stanovený hraničný určovateľ pre uplatnenie regresného nároku, ako zvláštna forma vymáhania náhrady škody vzniknutá štátu. Je ním právny poriadok zmluvnej strany, podľa príslušných predpisov ktorej boli poskytnuté služby, náhrada ktorých je požadovaná.

V dedičských veciach, upravených v hlave V., je predovšetkým zakotvená zásada rovnakého postavenia občanov zmluvných strán pri nadobúdaní majetku a práv dedením zo zákona alebo zo závetu. Na rozdiel od dosiaľ platnej zmluvnej úpravy a zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vychádza zmluva zo zásady štepeného štatútu, t. j. dedenie hnuteľností sa riadi podľa lex patriae poručiteľa, dedenie nehnuteľností podľa lex rei sitae, čo je z hľadiska praktického výhodnejšie. Dosúdenie povahy veci sa riadi právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa nachádza /čl. 41 ods. 3/. Na túto úpravu potom nadväzuje určenie právomoci justičných orgánov na prejednanie dedičstva. Pre prax orgánov oboch zmluvných strán, ako aj ochranu práv účastníkov konania, sú významné ustanovenia upravujúce oznamovanie úmrtí, oprávnenia diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu v týchto veciach. ako aj obvyklé ustanovenie o vyhlásení závetu, o opatreniach na zabezpečenie a vydanie dedičstva. Aj keď platný čs. Občiansky zákonník nepoužíva termín "odúmrť" /čl. 42 zmluvy/, jedná sa o pojem používaný teóriou aj čs. zmluvnou praxou /pozri napr. zmluvy o právnej pomoci s BĽR, ZSSR, Kubou/. Príslušným spôsobom bolo v zmluve reagované na inštitút vydedenia, zavedený novelizáciou Občianskeho zákonníka v roku 1983 /čl. 43 zmluvy/.

V zmluvách o právnej pomoci uzavretých ČSSR sú po prvýkrát veci pracovné výslovne upravené v hlave VI. /čl. 50/. V súlade s požiadavkami praxe je daná prednosť voľbe práva, prevedenej účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom. Pokiaľ by k takejto voľbe nedošlo, stanovuje zmluva zahraničného určovateľa miesto výkonu práce. Výnimka z neho platí v prospech práva sídla organizácie v prípade; že organizácia má sídlo v inom štáte než v ktorom sa práca vykonáva. Aj v tomto prípade sa však použije právo lex loci laboris, ak ide o miestne pracovné sily. t. j. keď pracovník má bydlisko v štáte, v ktorom sa práca vykonáva. Pre pracovníkov dopravných podnikov platí zvláštna práva zakotvená v článku 50 ods. 3 s hraničným určovateľom miesta registrácie vodného alebo vzdušného dopravného prostriedku a miesta sídla cestného alebo železničného dopravcu. Právomoc na konanie v týchto veciach je daná na výber navrhovateľovi. Môže ju mať buď orgán /vrátane rozhodcovskej komisie/ miesta bydliska /sídla/ odporcu alebo orgán určený podľa miesta výkonu práce.

Hlava VII. /čl. 51 - 55/ rieši problematiku trov konania. Štátni občania zmluvných strán sú si rovní pri oslobodzovaní od zloženia preddavku za trovy konania, od poplatkovej povinnosti, ako aj platenia trov konania. O oslobodení sa rozhoduje na základe osvedčenia o ich pomeroch /čl. 53/.

Samostatnému konaniu - konaniu vykonávaciemu - je venovaná hlava VIII. /čl. 56 - 67/. Zmluva rozlišuje rozhodnutia nemajetkovej povahy vo veciach občianskych a rodinných, ktoré sa uznávajú a vykonávajú bez ďalšieho konania pod podmienkou, že tu nie je prekážka veci rozsúdenej alebo nie je daná výlučná právomoc orgánov zmluvnej strany, na území ktorej má by rozhodnutie uznané /pozri ustanovenia § 64 písm. a/, § 43 ods. 1 a § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 97/1963 Zb./. Podobná úprava použitá aj v zmluve so ZSSR /vyhláška č. 95/1983 Zb. /. Na rozdiel od rozhodnutí v nemajetkových veciach sa rozhodnutia vo veciach majetkových, t. j. rozhodnutia súdov majetkovej povahy v občianskych a rodinných veciach, vo veciach dedičských, v trestných veciach o náhrade škody, ako aj rozhodnutia rozhodcovských súdov a zmiery pred nimi uzavreté, uznávajú a vykonávajú za určitých podmienok /čl. 59/. Ďalšie články zmluvy stanovia, u ktorých orgánov zmluvnej strany sa podáva návrh na uznanie a výkon rozhodnutí, aké musí ma náležitosti, ako príslušný orgán v tomto konaní postupuje. Príslušné ustanovenia tejto časti zmluvy sú venované výkonu rozhodnutia o nákladoch konania. Významné je intertemporálne ustanovenie obsiahnuté v čl. 67, ktoré stanoví, že táto čas zmluvy sa použije aj na právoplatné a vykonateľné rozhodnutia vydané pred tým, čo zmluva vstúpila v platnosť, s výnimkou rozhodnutí rozhodcovských súdov.

čas III. zmluvy, "Trestné veci", upravuje dva významné inštitúty právnej pomoci v trestných veciach - prevzatie trestného stíhania a vydanie - a ďalej niektoré zvláštnosti pre trestnú oblasť, ktoré nemohli byť pojaté, s ohľadom na povahu veci, do časti I. zmluvy.

Hlava I. /čl. 68 - 72/ zakotvuje významný a pre prax účelný inštitút prevzatia trestného stíhania. Na rozdiel od dosiaľ platnej zmluvnej úpravy, nie je prevzatie obmedzené na tzv. extradičné trestné činy, ale je dané všeobecne pre súdne trestné činy /podľa čs. právneho poriadku trestné činy aj prečiny/, ako aj pre činy, ktoré sú podľa právneho poriadku dožadujúcej strany súdne trestné a podľa právneho poriadku dožiadanej strany postihované ako priestupok, t. j. inými orgánmi ako súdmi. Účelom tejto úpravy je zabezpečiť účinný postih páchateľov v súlade s právnym poriadkom štátu, ktorého je občanom /obyvateľom/ a vylúči jeho únik z trestnej alebo trestne správnej zodpovednosti.

Okrem už vyššie zmienených progresívnych ustanovení, dosiaľ neznámych platným zmluvám o právnej pomoci uzavretých ČSSR, obsahuje čl. 68 povinnosť zmluvných strán prevziať trestné stíhanie nielen svojich štátnych občanov, ale aj obyvateľov, či sa už jedná o občanov tretích štátov alebo bezdomovca bývajúceho na území niektorej zmluvnej strany. Rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa vzťahuje prevzatie, zodpovedá praxi s cieľom zamedziť do budúcnosti možnosti ich úniku pred trestnou zodpovednosťou.

Obvyklým spôsobom sú v zmluve riešené náležitosti žiadosti o prevzatie trestného stíhania, oznamovanie výsledkov konania a dôledkov pre trestné stíhanie pred orgánmi dožadujúcej strany.

Hlava II. tejto časti zmluvy /čl. 73 - 88/ upravuje vydanie osôb, ktoré sa zdržujú na území zmluvných strán /t. j. nemusia tu ma bydlisko, ako je to v prípade prevzatia trestného stíhania/, tak na trestné stíhanie, ako aj na výkon trestu odňatia slobody. V čl. 74 sú stanovené podmienky, za ktorých majú zmluvné strany možnosť odmietnu vydanie. Osvedčená úprava bola prevzatá z platnej zmluvy. V ďalších článkoch je stanovený postup orgánov zmluvných strán pri podaní žiadosti o vydanie a jej prejednanie. V čl. 83 je upravený tzv. princíp špeciality, podľa ktorého vydanú osobu nemožno bez súhlasu dožiadanej zmluvnej strany trestne stíha, ani na nej vykonať trest za iné činy, než pre ktoré bola vydaná. Súhlas však nie je treba, ak sú splnené podmienky uvedené v čl. 83 ods. 2.

Hlava III. /čl. 89 - 92/ upravuje ďalšie formy trestne právnej spolupráce zmluvných strán - dodanie osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na splnenie ich svedeckej výpovede, vydanie vecí významných z hľadiska trestného konania, oznamovanie odsúdených a posielanie výpisov z trestného registra.

V časti IV., "Záverečné ustanovenia", sú obsiahnuté obvyklé ustanovenia o ratifikácii, nadobudnutie platnosti zmluvy, dobe platnosti a možnosti jej výpovede. Je tu tiež derogačné ustanovenie týkajúce sa zmluvy predchádzajúcej, ako aj vysvetľujúce ustanovenie v súvislosti s platným konzulárnym dohovorom medzi ČSSR a MĽR.

Zmluva vychádza z platnej československej právnej úpravy a jej prijatie nebude vyžadovať zmeny v právnom poriadku SSR. Vzhľadom na to, že sa jedná o významnú politickú zmluvu, ktorá rieši spoluprácu v oblasti upravovanej čs. zákonmi, predkladá sa v súlade s čl. 36 ods. 3 ústavného zákona č. 143/1968 Zb., o československej federácii, pred ratifikáciou prezidentom republiky na vyslovenie súhlasu Federálnemu zhromaždeniu.

V Praze dne 31. května 1989

Předseda vlády ČSSR:

Adamec v. r.

Zmluva

medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach

Prezident Československej socialistickej republiky

a

Prezidiálna rada Maďarskej ľudovej republiky

vedení želaním čo najviac upevniť všestranné priateľské vzťahy a rozvíjať spoluprácu medzi oboma štátmi a ich národmi v súlade so Zmluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou, socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou zo 14. júna 1968,

v snahe prehĺbiť a zdokonaliť poskytovanie právnej pomoci a právny styk medzi justičnými a inými orgánmi činnými v právnych veciach a ochranu práv a záujmov štátnych občanov

sa rozhodli uzavrieť túto zmluvu a

na tento ciel vymenovali za svojich splnomocnencov:

Prezident Československej socialistickej republiky

akademika Milana Čiča,

ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky,

Prezidiálna rada Maďarskej ľudovej republiky

akademika Kálmána Kulcsára,

ministra spravodlivosti,

ktorí po výmene svojich plných mocí, ktoré zistili v riadnej a náležitej forme, sa dohodli takto:

PRVÁ ČASŤ

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Právna ochrana

1/ Štátni občania jednej zmluvnej strany požívajú na území druhej zmluvnej strany rovnakú právnu ochranu v osobných a majetkových veciach ako štátni občania druhej zmluvnej strany.

2/ Štátni občania jednej zmluvnej strany majú právo obracať sa volne a bez prekážok na orgány druhej zmluvnej strany činné v občianskych, rodinných a trestných veciach, vystupovať pred nimi, podávať žiadosti a návrhy a vykonávať iné procesné úkony za rovnakých podmienok ako štátni občania druhej zmluvnej strany.

3/ Ustanovenia tejto zmluvy sa použijú obdobne aj na právnické osoby.

4/ Pre účely tejto zmluvy sa občianskymi vecami rozumejú aj pracovné veci a družstevné členské vzťahy.

Článok 2

Právna pomoc

1/ Súdy, prokuratúry, štátne notárstva /ďalej justičné orgány/ a iné orgány činné v občianskych. rodinných a trestných veciach si poskytujú v týchto veciach právnu pomoc.

2/ V pracovných veciach si navzájom poskytnú právnu pomoc len príslušné justičné orgány.

Článok 3

Spôsob styku

1/ Justičné orgány zmluvných strán sa pri vykonávaní tejto zmluvy stýkajú navzájom priamo, pokiaľ nie je v tejto zmluve stanovené inak.

2/ Iné orgány činné v občianskych, rodinných a trestných veciach sa pri vykonávaní tejto zmluvy stýkajú prostredníctvom príslušných justičných orgánov, pokiaľ, nie je v tejto zmluve stanovené inak.

3/ Ústrednými orgánmi v zmysle tejto zmluvy sú zo strany Československej socialistickej republiky Generálna prokuratúra Československej socialistickej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky; zo strany Maďarskej ľudovej republiky Ministerstvo spravodlivosti Maďarskej ľudovej republiky a Generálna prokuratúra Maďarskej ľudovej republiky.

Článok 4

Používanie jazyka

1/ Orgány zmluvných strán používajú vo vzájomných stykoch pri vykonávaní tejto zmluvy vlastný úradný jazyk alebo ruský jazyk.

2/ Na uľahčenie právneho styku sa podľa možnosti pripájajú preklady písomností v jazyku dožiadanej zmluvnej strany aj v tých prípadoch, v ktorých ich zmluva povinne nepredpisuje.

Článok 5

Rozsah právnej pomoci

Zmluvné strany si poskytujú právnu pomoc výkonom jednotlivých úkonov, najmä spisovaním, zasielaním a doručovaním listín, vykonávaním prehliadok, odnímaním a odovzdávaním vecných dôkazov, získavaním a vykonávaním znaleckých posudkov, výsluchom účastníkov, obvinených, svedkov, znalcov a iných osôb a výkonom rozhodnutí.

Článok 6

Obsah dožiadania o právnu pomoc

1/ Dožiadanie musí obsahovať:

a/ označenie dožadujúceho orgánu,

b/ označenie dožiadaného orgánu,

c/ označenie veci, v ktorej sa žiada o právnu pomoc,

d/ meno a priezvisko účastníkov, miesto ich trvalého alebo prechodného pobytu, ich štátne občianstvo, povolanie a v trestných veciach u obvinených, obžalovaných alebo odsúdených podľa možnosti aj miesto a dátum narodenia a mená rodičov; u právnických osôb ich názov a sídlo,

e/ mená, priezviská a adresy svedkov a zástupcov osôb uvedených v písmene d/,

f/ predmet dožiadania a údaje, ktoré sú potrebné na vybavenie dožiadania,

g/ v trestných veciach i opis a označenie spáchaného trestného činu.

2/ Dožiadanie musí by opatrené podpisom oprávnenej úradnej osoby a odtlačkom úradnej pečiatky dožadujúceho orgánu.

3/ Zmluvné strany môžu pri poskytovaní právne; pomoci používa dvojjazyčné tlačivá.

Článok 7

Spôsob vybavenia dožiadania

1/ Pri vybavovaní dožiadania použije dožiadaný orgán právne predpisy svojho štátu. Na žiadosť dožadujúceho orgánu bude dožiadanie vybavené spôsobom uvedeným v dožiadaní, ak to nie je v rozpore s právnym poriadkom dožiadanej zmluvnej strany.

2/ Ak dožiadaný orgán nie je kompetentný, dožiadanie zašle kompetentnému orgánu a upovedomí o tom dožadujúci orgán.

3/ Ak nie je známa presná adresa osoby uvedenej v dožiadaní, dožiadaný orgán urobí potrebné opatrenia na jej zistenie. Ak nemôže zistiť adresu, upovedomí o tom dožadujúci orgán a súčasne vráti dožiadanie.

4/ Na požiadanie dožadujúceho orgánu dožiadaný orgán včas oznámi dožadujúcemu orgánu aj zúčastneným stranám miesto a čas vybavenia dožiadania.

5/ Po vybavení dožiadania vráti dožiadaný orgán spisy dožadujúcemu orgánu; v prípadoch, v ktorých nebolo možné dožiadaniu vyhovie, s vrátením spisov súčasne oznámi dôvody, ktoré zabránili jeho vybaveniu.

Článok 8

Ochrana svedkov a znalcov

1/ Predvolanie svedka alebo znalca, ktorý má bydlisko na území jednej zmluvnej strany, pred justičný orgán druhej zmluvnej strany nemôže obsahovať hrozbu použitia donucovacích prostriedkov pre prípad nedostavenia sa.

2/ Svedok alebo znalec, ktorý sa na základe predvolania dostaví pred dožadujúci orgán druhej zmluvnej strany, nesmie byť bez ohľadu na svoje štátne občianstvo stíhaný podľa trestných ani správnych predpisov za trestný čin, ktorého sa dožiadanie týka, ani za iný čin, ktorý spáchal pred prekročením štátnych hraníc dožadujúcej zmluvnej strany, a nemožno na ňom vykonať trest uložený za taký čin.

3/ Túto ochranu však svedok alebo znalec stratí, keď neopustí územie dožadujúcej zmluvnej strany do týždňa po tom, keď mu dožadujúci orgán oznámi, že jeho prítomnosť už nie je potrebná. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého svedok alebo znalec nemohol opustiť územie dožadujúcej zmluvnej strany bez svojho zavinenia.

4/ Svedok alebo znalec má právo na náhradu nákladov na cestu a pobyt, ako aj ušlého zárobku a znalec okrem toho aj na znalecké. V predvolaní sa uvedie; aké náhrady patria svedkovi alebo znalcovi. Na jeho žiadosť sa mu poskytne záloha na náhradu nákladov.

Článok 9

Doručovanie

Dožiadaný orgán doručí písomnosti podľa právnych predpisov svojho štátu, ak doručovaná písomnosť je napísaná v jazyku dožiadanej zmluvnej strany alebo je k nej pripojený overený preklad do tohto jazyka. Inak doručí písomnosť adresátovi, ak je ochotný ju prevziať dobrovoľne. Článok 6 a 7 tejto zmluvy sa použije primerane.

Článok 10

Doklad o doručení

Doručenie sa preukáže potvrdením podpísaným príjemcom a opatreným odtlačkom úradnej pečiatky dožiadaného orgánu, dátumom a podpisom oprávnenej úradnej osoby alebo potvrdením vydaným dožiadaným orgánom, ktorým sa preukáže spôsob, miesto a čas doručenia. Ak sa doručovaná písomnosť zašle v dvoch vyhotoveniach, môže sa prijatie písomnosti a vykonané doručenie potvrdiť aj na druhom rovnopise.

Článok 11

Doručovanie vlastným štátnym občanom

Zmluvné strany môžu doručovať písomnosti svojim štátnym občanom i prostredníctvom svojich diplomatických misií alebo konzulárnych úradov.

Článok 12

Trovy Právnej pomoci

1/ Za vybavenie dožiadania nebude dožiadaná zmluvná strana žiada náhradu trov. Každá zo zmluvných strán znáša všetky trovy vzniknuté pri poskytovaní právnej pomoci na svojom území.

2/ Dožiadaný orgán oznámi dožadujúcemu orgánu výšku vzniknutých trov. Ak dožadujúci orgán vymôže náhradu trov od osoby, ktorá je povinná ju zaplatiť, náhrada trov zostane dožadujúcej zmluvnej strane.

Článok 13

Právne informácie

Ústredné orgány zmluvných strán si na žiadosť poskytujú informácie a právnych predpisoch, ktoré platia, alebo platili na ich území, ako aj informácie o právnej praxi justičných orgánov a o iných právnych otázkach.

Článok 14

Zisťovanie adries a iných údajov

1/ Justičné orgány zmluvných strán si na žiadosť poskytujú pomoc pri získavaní adries osôb zdržiavajúcich sa na ich území, ak je to potrebné na uplatnenie práv ich štátnych občanov.

2/ Ak sa v justičnom orgáne jednej zmluvnej strany uplatní nárok na výživné proti osobe, ktorá sa zdržiava na území druhej zmluvnej strany, justičný orgán tejto zmluvnej strany na žiadosť poskytne pomoc aj pri zistení zamestnávateľa tejto osoby, ako aj výšky jej príjmu.

Článok 15

Platnosť listín

1/ Listiny, ktoré vydal alebo overil príslušný orgán jednej zmluvnej strany a ktoré sú opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom oprávnenej úradnej osoby, sa na území druhej zmluvnej strany použijú bez ďalšieho overovania. To isté platí i pre odpisy a preklady listín, ktoré overil príslušný orgán.

2/ Listiny, ktoré sa na území jednej zmluvnej strany považujú za verejné, majú na území druhej zmluvnej strany dôkaznú moc verejných listín.

Zasielanie dokladov o osobnom stave

Článok 16

1/ Príslušné orgány zmluvných strán si budú navzájom zasiela. výpisy z matrík týkajúce sa zápisov o štátnych občanoch jednej, zmluvne; strany v matrikách druhej zmluvnej strany. Výpisy sa budú zasiela ihneď po vykonaní zápisu do matrík, a to bezplatne diplomatickou cestou. To platí aj pre dodatočné zápisy, zmeny alebo opravy zápisov.

2/ Príslušné orgány jednej zmluvnej strany zašlú na žiadosť orgánov druhej zmluvnej strany žiadané výpisy pre úradnú potrebu bezplatne diplomatickou cestou.

3/ Žiadosti štátnych občanov jednej zmluvnej strany o zaslanie výpisu z matriky možno zaslať priamo príslušnému orgánu druhej zmluvnej strany. Vyžiadané doklady sa žiadateľovi zašlú prostredníctvom diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu zmluvnej strany, ktorej orgán doklad vydal. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad pri odovzdaní vyberie od žiadateľa poplatok za vyhotovenie dokladu.

Článok 17

Príslušné orgány zmluvných strán si budú zasiela. odpisy právoplatných rozhodnutí týkajúcich sa osobného stavu štátnych občanov druhej zmluvnej strany.

Článok 18

Žiadosti štátnych občanov jednej zmluvnej strany o vydanie a zaslanie listín o vzdelaní, o trvaní pracovného pomeru vrátane mzdy alebo iných listín o osobných alebo majetkových právach a záujmoch týchto štátnych občanov možno zaslať priamo príslušnému orgánu druhej zmluvnej strany. Ak orgán nie je príslušný na vydanie a zaslanie týchto listín, zašle žiadosť príslušnému orgánu a upovedomí o tom žiadateľa. Vyžiadané doklady sa žiadateľovi zašlú prostredníctvom diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu zmluvnej strany, ktorej orgán doklad vydal. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad pri odovzdaní vyberie od žiadateľa poplatok za vyhotovenie dokladu.

Článok 19

Vydanie vecí a prevod peňazí

Ak podľa ustanovení tejto zmluvy dôjde k odovzdaniu, vývozu alebo prevodu veci, platobných prostriedkov alebo pohľadávok, uskutoční sa to podľa právneho poriadku dožiadanej zmluvnej strany.

DRUHÁ ČASŤ

Občianske a rodinné veci.

PRVÁ HLAVA

Prekážky začatého konania a rozhodnutej veci

Článok 20

Ak je daná právomoc justičných orgánov oboch zmluvných strán podľa tejto zmluvy a začne sa konanie v tej istej veci medzi tými istými účastníkmi pred justičnými orgánmi oboch zmluvných strán, justičný orgán, pred ktorým sa konanie začalo neskôr, podľa právneho poriadku svojho štátu buď konanie zastaví, alebo návrh zamietne. To obdobne platí o právoplatne rozhodnutej veci.

DRUHÁ HLAVA

Veci osobného stavu

Spôsobilosť na práva a právne úkony

Článok 21

1/ Spôsobilosť fyzickej osoby na práva a právne úkony sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je táto osoba.

2/ Spôsobilosť právnickej osoby na práva a právne úkony sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, podľa ktorého právnická osoba vznikla.

Článok 22

Ak nie je v tejto zmluve stanovené inak, právomoc na konanie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony je daná súdu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osoba, o spôsobilosti ktorej sa má rozhodnúť.

Článok 23

1/ Ak súd jednej zmluvnej strany zistí, že u štátneho občana druhej zmluvnej strany, ktorý Má bydlisko na jej území, sú dôvody na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, upovedomí o tom príslušný súd druhej zmluvnej strany. To platí aj v tom prípade, keď súd urobí dočasné opatrenia potrebné na ochranu tohto štátneho občana alebo jeho majetku.

2/ Ak súd druhej zmluvnej strany, ktorý bol upovedomený o dôvodoch na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, nezačne do troch mesiacov konanie alebo sa v tejto lehote nevyjadrí, začne konanie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd tej zmluvnej strany, na území ktorej má tento štátny občan bydlisko. V takomto prípade rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže byť vyslovené len z dôvodov, ktoré sú určené právnymi poriadkami obidvoch zmluvných strán. Rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa zašle príslušnému súdu druhej zmluvnej strany.

Článok 24

Ustanovenie článku 23 tejto zmluvy sa použije obdobne a pri rozhodovaní o vrátení spôsobilosti na právne úkony.

Článok 25.

Vyhlásenie za mŕtveho, nezvestného a dôkaz smrti

1/ Vyhlásenie za mŕtveho sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bola osoba, ktorá má byť vyhlásená za mŕtveho, v čase, keď podľa posledných správ bola ešte nažive.

2/ Právomoc na konanie o vyhlásení štátneho občana za mŕtveho je daná súdu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bola osoba, ktorá má byť vyhlásená za mŕtveho, v čase, keď podľa posledných správ bola ešte nažive.

3/ Súd jednej zmluvnej strany môže vyhlási štátneho občana druhej zmluvnej strany za mŕtveho:

a/ na návrh osoby, ktorá mieni uplatni nárok vyplývajúci z dedičského alebo manželského majetkového oráva na nehnuteľnosť nezvestného, nachádzajúcu sa na území zmluvnej strany, ktorej orgán uskutočňuje konanie,

b/ na návrh manžela nezvestného, ktorý v čase podania návrhu má bydlisko na území zmluvnej strany, ktorej orgán uskutočňuje konanie.

4/ V prípadoch uvedených v odseku 3 sa použije právny poriadok podľa odseku 1. Rozhodnutia vynesené podľa odseku 3 majú právne dôsledky len na území zmluvnej strany, ktorej súd o veci rozhodol.

5/ Ustanovenia odseku 1 až 4 sa použijú obdobne na vyhlásenie za nezvestného a dôkaz smrti.

TRETIA HLAVA

Rodinné veci

Článok 26

Uzavretie manželstva

1/ Podmienky na uzavretie manželstva sa spravujú pre každého štátneho občana, ktorý mieni uzavrie manželstvo, právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej je štátnym občanom.

2/ Forma uzavretia manželstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na ktorej území sa manželstvo uzaviera.

Článok 27

Osobné a majetkové vzťahy manželov

1/ Osobné a majetkové vzťahy manželov, ktorí sú štátnymi občanmi jednej zmluvnej strany a majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany. ktorej sú štátnymi občanmi.

2/ Ak je jeden z manželov štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, spravujú sa ich osobné a majetkové vzťahy právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej majú alebo naposledy mali spoločné bydlisko. Ak takéto spoločné bydlisko nemali, použije súd právny poriadok svojho štátu.

3/ Na konanie o osobných a majetkových vzťahoch manželov je daná právomoc súdov oboch zmluvných strán.

Článok 28

Rozvod

1/ Rozvod manželstva manželov, ktorí sú štátnymi občanmi jednej zmluvnej strany a v čase podania návrhu majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnymi občanmi sú v čase podania návrhu.

2/ Ak jeden z manželov je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, použije súd právny poriadok svojho štátu.

3/ Právomoc na konanie o rozvod je daná súdom oboch zmluvných strán.

Článok 29

Určenie neexistencie manželstva a neplatnosť manželstva

1/ Určenie neexistencie manželstva a vyslovenie neplatnosti manželstva pre nedostatok základných podmienok uzavretia manželstva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý sa mal použiť podľa článku 26 ods. 1 tejto zmluvy.

2/ Určenie neexistencie manželstva a vyslovenie neplatnosti manželstva pre porušenie formy pri uzavretí manželstva sa spravuje právnym poriadkom platným v mieste, kde bolo manželstvo uzavreté.

3/ Na konanie o určení neexistencie manželstva a neplatnosť manželstva je daná právomoc súdov oboch zmluvných strán.

Článok 30

Právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi

1/ Určenie, uznanie a zapretie otcovstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa dieťa narodilo.

2/ Pokiaľ ide o formu uznania otcovstva, postačí, ak sa postupovalo podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej k uznaniu došlo.

3/ Ostatné právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi, najmä úprava výchovy a výživy dieťaťa sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej má dieťa bydlisko.

4/ Na konanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc orgánu zmluvnej strany, na území ktorej má dieťa bydlisko. V prípade rozvodu manželstva rodičov je daná právomoc toho orgánu. pred ktorým sa uskutočňuje konanie o rozvod manželstva.

Článok 31

Ostatné druhy vyživovacej povinnosti

1/ Ostatné druhy vyživovacej povinnosti podľa rodinného práva sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osoba, ktorá uplatňuje nárok na výživné.

2/ Právomoc na konanie je daná súdu zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko osoba, ktorá uplatňuje nárok na výživné.

Článok 32

Osvojenie

1/ Osvojenie sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osvojiteľ v čase podania návrhu na osvojenie.

2/ Na osvojenie musí dať súhlas dieťa, ako aj iné osoby a orgány, ak to vyžadujú právne predpisy zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osvojované dieťa.

3/ Ak dieťa osvojujú manželia, z ktorých jeden je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, musia byť splnené podmienky ustanovené právnymi poriadkami oboch zmluvných strán.

4/ Na konanie o osvojení je daná právomoc orgánu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osvojiteľ v čase podania návrhu na osvojenie; v prípade, že si dieťa osvojujú manželia, z ktorých jeden je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, je daná právomoc orgánu zmluvnej strany, na území ktorej majú alebo naposledy mali manželia spoločné bydlisko.

5/ Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa obdobne vzťahujú aj na zrušenie osvojenia.

Opatrovníctvo a poručníctvo

Článok 33

1/ Vznik a zánik opatrovníctva a poručníctva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je opatrovanec a poručenec.

2/ Právne vzťah medzi opatrovníkom a opatrovancom a medzi poručníkom a poručencom sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej orgán ustanovil opatrovníka alebo poručníka.

3/ Povinnosť prijať funkciu opatrovníka a poručníka sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osoba, ktorá má byť ustanovená za opatrovníka alebo poručníka.

4/ Na konanie o opatrovníctve á poručníctve je daná právomoc orgánu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je opatrovanec alebo poručenec.

5/ Ak opatrovanec alebo poručenec má bydlisko na území jednej zmluvnej strany, za opatrovníka alebo poručníka sa môže ustanoviť aj štátny občan druhej zmluvnej strany, a to za predpokladu, že iná bydlisko na území zmluvnej strany, kde sa má opatrovníctvo alebo poručníctvo vykonávať, a že jeho ustanovenie najlepšie vyhovuje záujmom opatrovanca alebo poručenca.

Článok 34

1/ Ak sú na ochranu záujmov štátneho občana jednej zmluvnej strany, ktorého bydlisko alebo majetok je na území druhej zmluvnej strany, potrebné opatrovnícke alebo poručnícke opatrenia. orgán tejto zmluvnej strany bez odkladu upovedomilo tom orgán uvedený v článku 33 ods. 4 tejto zmluvy.

2/ V neodkladných prípadoch môže orgán druhej zmluvnej strany vykonať primerané dočasné opatrenia podľa právneho poriadku svojho štátu, musí však o tom bez odkladu upovedomiť orgán uvedený v článku 33 ods. 4 tejto zmluvy.

Tieto opatrenia zostanú v platnosti až do iného rozhodnutia tohto orgánu.

Článok 35

1/ Orgán, ktorého právomoc je daná podľa článku 33 ods. 4 tejto zmluvy, môže preniesť poručníctvo alebo opatrovníctvo na orgán druhej zmluvnej strany, ak osoba, ktorej bol ustanovený poručník alebo opatrovník, má na území tejto zmluvnej strany bydlisko, prechodný pobyt alebo majetok. Prenesenie poručníctva alebo opatrovníctva nadobudne účinnosť, keď dožiadaný orgán prevezme poručníctvo alebo opatrovníctvo a upovedomí o tom dožadujúci orgán.

2/ Orgán, ktorý podľa odseku 1 prevzal vedenie opatrovníctva alebo poručníctva, vedie ho podľa právneho poriadku svojho štátu; pokiaľ ide o spôsobilosť na práva a právne úkony, postupuje však podľa právneho poriadku zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je opatrovanec alebo poručenec. Nie je oprávnený na vydávanie rozhodnutí o osobnom stave; môže však udeliť súhlas na uzavretie manželstva, ak sa to vyžaduje podľa právneho poriadku štátu, ktorého štátnym občanom je opatrovanec alebo poručenec.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP