1/ Forma právnych úkonov sa spravuje právnym
poriadkom zmluvnej strany, ktorým sa spravuje právny
úkon sám. Stačí však, ak sa postupuje
podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území
ktorej sa právny úkon urobil.
2/ Forma právnych úkonov týkajúcich
sa nehnuteľností sa spravuje právnym poriadkom
zmluvnej strany, na území ktorej je nehnuteľnosť.
1/ Právne vzťahy k nehnuteľnostiam sa spravujú
právnym poriadkom zmluvnej strany, na území
ktorej je nehnuteľnosť.
2/ Na konanie o právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam
je daná právomoc orgánu zmluvnej strany,
na území ktorej je nehnuteľnosť.
1/ Zmluvné záväzkové vzťahy, s
výnimkou záväzkov týkajúcich
sa nehnuteľností, sa spravujú právnym
poriadkom zmluvnej strany, ktorý si zvolia účastníci
zmluvy.
2/ Ak k takejto voľbe práva nedošlo, zmluvné
záväzkové vzťahy sa spravujú právnym
poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa zmluva
uzavrela. Ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými
spravuje sa právnym poriadkom bydliska /sídla/ príjemcu
návrhu na uzavretie zmluvy.
3/ Na konanie o zmluvných záväzkových
vzťahoch je daná právomoc súdu zmluvnej
strany, na ktorom sa účastníci zmluvy písomne
dohodli. Ak takejto dohody niet, právomoc je daná
súdu zmluvnej strany, na území ktorej má
bydlisko /sídlo/ odporca. Právomoc je daná
aj súdu zmluvnej strany, na území ktorej
má bydlisko /sídlo/ žalobca, ak je na tomto
území predmet sporu alebo majetok odporcu.
1/ Zodpovednosť za škodu spôsobenú mimo
zmluvy sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na
území ktorej došlo k vzniku škody. Ak
škodca a poškodený sú štátnymi
občanmi druhej zmluvnej strany a majú na jej území
bydlisko, použije sa právny poriadok tejto zmluvnej
strany.
2/ Uplatnenie regresného nároku vzniknutého
v súvislosti s poškodením na zdraví
alebo smrťou sa spravuje právnym poriadkom tej zmluvnej
strany, ktorá poskytla služby podľa svojich predpisov
sociálneho zabezpečenia alebo podľa iných
predpisov, ktoré sú právnym základom
na regres.
3/ Na rozhodovanie sporov vyplývajúcich zo škody
spôsobenej mimo zmluvy je daná právomoc súdu
zmluvnej strany, na území ktorej došlo k vzniku
škody alebo na území ktorej má škodca
bydlisko /sídlo/. Právomoc je daná aj súdu
zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko
/sídlo/ poškodený, ak má škodca
na tomto území majetok.
1/ Štátni občania jednej zmluvnej strany majú
na území druhej zmluvnej strany rovnaké postavenie
ako vlastní štátni občania, ak ide o
nadobúdanie majetku alebo iných práv nachádzajúcich
sa na území druhej zmluvnej strany dedením
zo zákona alebo na základe vyporiadania pre prípad
smrti, ako aj v prípade spôsobilosti zriadiť
alebo zrušiť vyporiadanie pre prípad smrti.
2/ Štátni občania jednej zmluvnej strany môžu
v závete nakladať so svojím majetkom nachádzajúcim
sa na území druhej zmluvnej strany.
1/ Dedenie hnuteľností sa spravuje právnym
poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom
bol poručiteľ v čase smrti.
2/ Dedenie nehnuteľností sa spravuje právnym
poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa nachádza
nehnuteľnosť.
3/ Posúdenie toho, či ide o hnuteľnosť
alebo nehnuteľnosť, sa spravuje právnym poriadkom
zmluvnej strany, na území ktorej sa majetok nachádza.
Ak zastalo dedičstvo a podľa právneho poriadku
zmluvnej strany, ktorým sa spravuje dedenie, niet dedičov,
hnuteľnosti nadobudne zmluvná strana, ktorej štátnym
občanom bol poručiteľ v čase smrti,
a nehnuteľnosti zmluvná strana, na území
ktorej sa nachádzajú.
i/ Spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť
závet, alebo vydediť, ako aj právne účinky
nedostatkov v prejave vôle sa spravujú právnym
poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom
bol poručiteľ v čase prejavu vôle. Toto
právo je rozhodujúce aj pri určení,
ktoré druhy vyporiadania pre prípad smrti sú
prípustné.
2/ Forma zriadenia alebo zrušenia závetu alebo vydedenia
sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym
občanom bol poručiteľ v čase právneho
úkonu. Stačí však, ak sa postupovalo
podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území
ktorej bol uvedený právny úkon urobený.
1/ Na prerokovanie hnuteľného dedičstva, s
výnimkou prípadu uvedeného v odseku 4, je
daná právomoc justičnému orgánu
zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol
poručiteľ v čase smrti.
2/ Na prerokovanie nehnuteľného dedičstva je
daná právomoc justičného orgánu
zmluvnej strany, na území ktorej sa nehnuteľnosť
nachádza.
3/ Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre určenie právomoci
na prerokúvanie sporov, ktoré vzniknú v súvislosti
s dedičstvom.
4/ Ak predmetom dedičstva sú hnuteľností,
ktoré sú po smrti štátneho občana
jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej
strany, a ak s tým súhlasia všetci známi
dedičia a odkazovníci, na návrh dediča
alebo odkazovníka dedičstvo prerokuje príslušný
justičný orgán tejto zmluvnej strany.
Ak zomrie štátny občan jednej zmluvnej strany
na území druhej zmluvnej strany, príslušný
orgán bez odkladu upovedomí priamo diplomatickú
misiu alebo konzulárny úrad druhej zmluvnej strany
o úmrtí a oznámi mu všetko, čo
je známe o dedičoch a odkazovníkoch, o ich
bydlisku alebo pobyte a o rozsahu dedičstva, ako aj o prípadnom
vyporiadaní pre prípad smrti. Ak tento orgán
má vedomosť o tom, že po zomretom zostal majetok
aj v inom štáte, oznámi aj túto okolnosť.
1/ V dedičských veciach vrátane dedičských
sporov sú diplomatické misie a konzulárne
úrady zmluvných strán oprávnené
zastupovať, s výnimkou práva odmietnuť
dedičstvo, bez osobitného splnomocnenia pred orgánmi
druhej zmluvnej strany štátnych občanov svojho
štátu, ak sú títo štátni
občania neprítomní a ak nemajú splnomocnenca.
2/ Ak zomrie štátny občan jednej zmluvnej strany
v čase prechodného pobytu na území
druhej zmluvnej strany, odovzdajú sa veci, ktoré
mal u seba, bez ďalšieho konania spolu s ich zoznamom
diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu zmluvnej
strany, ktorej bol štátnym občanom. Na vývoz
týchto vecí sa obdobne použije ustanovenie
článku 19 tejto zmluvy.
Na vyhlásenie závetu je daná právomoc
justičného orgánu zmluvnej strany, na území
ktorej je závet. Justičnému orgánu
príslušnému prerokovať dedičstvo
treba zaslať overený odpis závetu a zápisnice
o jeho vyhlásení.
1/ Orgán zmluvnej strany, na území ktorej
je dedičstvo po štátnom občanovi druhej
zmluvnej strany, podľa právneho poradcu svojho štátu
urobí opatrenia potrebné na zabezpečenie
dedičstva a na jeho správu. Príslušné
orgány zmluvných strán budú rovnako
postupovať aj v prípadoch, keď ako dedič
alebo odkazovník prichádza do úvahy štátny
občan druhej zmluvnej strany.
2/ O opatreniach podľa odseku 1 treba upovedomiť diplomatickú
misiu alebo konzulárny úrad druhej zmluvnej strany,
ktoré môžu pri ich výkone spolupôsobiť
priamo alebo prostredníctvom splnomocnenca. Na ich návrh
sa môžu opatrenia zmeniť alebo zrušiť,
alebo ich výkon odložiť.
3/ Podľa žiadosti orgánu príslušného
prerokovať dedičstvo sa opatrenia podľa odseku
1 zmenia alebo zrušia, alebo sa ich výkon odloží.
1/ Dedičstvo skladajúce sa z hnuteľností
alebo výťažok z predaja hnuteľností
a nehnuteľností patriacich do dedičstva na
území jednej zmluvnej strany sa po skončení
dedičského konania vydá dedičom alebo
odkazovníkom, ktorí majú bydlisko na území
druhej zmluvnej strany. Ak dedičstvo alebo jeho výťažok
nemožno odovzdať priamo jeho dedičom, odkazovníkom
alebo ich splnomocnencom, vydá sa diplomatickej misii alebo
konzulárnemu úradu druhej zmluvnej strany.
2/ Vydať dedičstvo podľa odseku 1 možno
vtedy, keď:
a/ všetky pohľadávky veriteľov poručiteľa
prihlásené v lehote určenej právnym
poriadkom zmluvnej strany, ktorej justičný orgán
má právomoc na konanie o dedičstve, boli
zaplatené alebo zabezpečené,
bl všetky dlžné dane a poplatky boli zaplatené
alebo zabezpečené,
c/ príslušné orgány dali súhlas
na vývoz vecí patriacich do dedičstva alebo
na prevod výťažku z ich predaja, ak je takýto
súhlas potrebný.
1/ Ak sa účastníci nedohodnú inak,
pracovný pomer sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej
strany, na území ktorej pracovník vykonáva
prácu.
2/ Ak štátny občan jednej zmluvnej strany vykonáva
prácu na území druhej zmluvnej strany, pracovný
pomer sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, kde
má sídlo vysielajúca organizácia,
s výnimkou, ak aj bydlisko pracovníka je na území
zmluvnej strany, kde vykonáva prácu.
3/ Pracovný pomer pracovníka, ktorý vykonáva
prácu na vodnom alebo vzdušnom dopravnom prostriedku,
sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, kde bol
dopravný prostriedok registrovaný; pracovný
pomer pracovníka železničného alebo
cestného dopravcu sa spravuje právnym poriadkom
zmluvnej strany, kde má sídlo dopravca.
4/ Podľa právneho poriadku majúceho rozhodujúci
význam pre pracovný pomer sa posudzujú materiálne
a formálne náležitosti platnosti pracovnej
zmluvy, následky neplatnosti pracovnej zmluvy, ako aj obsah
a zánik pracovného pomeru vrátane sporov
vyplývajúcich z pracovného pomeru.
5/ Na konanie v pracovných veciach je daná právomoc
súdu alebo iného orgánu zmluvnej strany oprávneného
na prerokúvanie pracovných sporov, na území
ktorej má odporca bydlisko /sídlo/. Právomoc
je daná aj súdu /orgánu/ zmluvnej strany,
na území ktorej pracovník vykonáva
prácu.
Štátnym občanom jednej zmluvnej strany, ktorí
vystupujú pred orgánmi druhej zmluvnej strany, pokiaľ
majú bydlisko, pobyt alebo sídlo na území
jednej zo zmluvných strán, nemožno uložiť
zloženie preddavku na trovy konania len z toho dôvodu,
že sú cudzinci alebo že na území
druhej zmluvnej strany nemajú bydlisko, pobyt alebo sídlo.
1/ Štátnym občanom jednej zmluvnej strany sa
priznáva na území druhej zmluvnej strany
oslobodenie od súdnych, notárskych a správnych
poplatkov a ďalšie výhody týkajúce
sa poplatkov, ako aj iných trov konania za rovnakých
podmienok ako vlastným štátnym občanom.
To isté sa vzťahuje na oslobodenie od platenia hotových
výdavkov zástupcu a platenia odmeny za zastupovanie.
2/ Oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o výkone
rozhodnutia.
1/ Oslobodenie podľa článku 52 tejto zmluvy
sa poskytuje na základe osvedčenia o osobných,
rodinných a majetkových pomeroch žiadateľa.
Toto osvedčenie vydáva príslušný
orgán zmluvnej strany, na území ktorej má
žiadateľ bydlisko alebo pobyt.
2/ Ak žiadateľ nemá bydlisko ani pobyt na území
žiadnej zo zmluvných strán, osvedčenie
môže vydať diplomatická misia alebo konzulárny
úrad zmluvnej strany, ktorej je štátnym občanom.
3/ Orgán, ktorý rozhoduje o žiadosti o oslobodenie,
môže od orgánu, ktorý osvedčenie
vydal, žiadať doplnenie údajov alebo potrebné
objasnenie.
1/ Ak štátny občan jednej zmluvnej strany podáva
žiadosť o oslobodenie podľa článku
52 tejto zmluvy pred príslušným orgánom
druhej zmluvnej strany, môže tak urobiť pred príslušným
orgánom podľa miesta svojho bydliska alebo pobytu.
Tento orgán postúpi žiadosť spolu s osvedčením
vydaným podľa článku 53 tejto zmluvy
príslušnému orgánu druhej zmluvnej strany.
2/ Žiadosť o oslobodenie podľa článku
52 tejto zmluvy možno podať súčasne s
návrhom na začatie konania, pre ktoré sa
oslobodenie žiada.
Oslobodenie podľa článku 52 tejto zmluvy priznané
príslušným orgánom jednej zmluvnej strany
v určitej veci sa vzťahuje na všetky procesné
úkony, ktoré uskutoční v tomto konaní
orgán druhej zmluvnej strany.
1/ Právoplatné a vykonateľné rozhodnutia
nemajetkovej povahy v občianskych a rodinných veciach,
ktoré vydali justičné orgány jednej
zmluvnej strany, sa uznávajú na území
druhej zmluvnej strany bez ďalšieho konania pod podmienkou,
že justičné orgány druhej zmluvnej strany
nevydali právoplatné rozhodnutie v tej istej veci
skôr, alebo ak podľa tejto zmluvy, resp. v prípadoch
touto zmluvou neupravených podľa právneho poriadku
zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie žiada,
nie je konanie vo výlučnej právomoci justičných
orgánov tejto zmluvnej strany.
2/ Ak orgán jednej zmluvnej strany vydal právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie o umiestnení dieťaťa,
toto rozhodnutie treba vykonať aj na území
druhej zmluvnej strany, kde dieťa žije, ak je dieťa
štátnym občanom jednej zo zmluvných
strán. Na výkon týchto rozhodnutí
sa obdobne použije ustanovenie o výkone rozhodnutia
v majetkových veciach.
1/ Zmluvné strany za podmienok ustanovených v tejto
zmluve uznávajú a vykonávajú na svojom
území tieto rozhodnutia vydané na území
druhej zmluvnej strany:
a/ rozhodnutia súdov majetkovej povahy v občianskych
a rodinných veciach, ako aj súdom schválené
zmieny v týchto veciach,
b/ rozhodnutia súdov v trestných veciach týkajúce
sa náhrady škody.
2/ Za rozhodnutia súdov v zmysle odseku 1 sa považujú
aj rozhodnutia v dedičských veciach vydané
orgánmi zmluvnej strany, ktoré majú podľa
právneho poriadku tejto zmluvnej strany právomoc
na konanie.
Zmluvné strany uznávajú a vykonávajú
právoplatné rozhodnutia rozhodcovských súdov
vydané po nadobudnutí platnosti zmluvy, ako aj zmiery
uzavreté pred týmito súdmi, ak podmienky
rozhodcovskej zmluvy, prípadne doložky sú v
súlade s právnym poriadkom oboch zmluvných
strán.
Rozhodnutia uvedené v článku 57 tejto zmluvy
sa budú uznávať a vykonávať pod
podmienkou, že:
a/ rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné
podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území
ktorej bolo vydané; predbežne vykonateľné
rozhodnutia a predbežné opatrenia možno v dožiadanom
štáte uznať a vykonať, i keď podliehajú
riadnym opravným prostriedkom, ak sú vykonateľné
podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území
ktorej boli vydané,
b/ justičný orgán zmluvnej strany, na území
ktorej bolo rozhodnutie vydané, mal právomoc rozhodnúť
vo veci podľa tejto zmluvy a v prípadoch neupravených
touto zmluvou podľa právneho poriadku zmluvnej strany,
na území ktorej sa žiada o uznanie alebo výkon,
c/ účastník, proti ktorému bolo rozhodnutie
vydané a ktorý sa na pojednávaní nezúčastnil,
bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný
podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území
ktorej bolo rozhodnutie vydané, a v prípade procesnej
nespôsobilosti bol riadne zastúpený,
d/ o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi
už skôr právoplatne nerozhodol súd zmluvnej
strany, na území ktorej sa má rozhodnutie
uznať a vykonať,
e/ o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi
nebolo uznané alebo vykonané rozhodnutie justičného
orgánu tretieho štátu.
lj Návrh na uznanie alebo výkon rozhodnutia sa môže
podať priamo príslušnému súdu zmluvnej
strany, na území ktorej sa má rozhodnutie
uznať alebo vykonať, alebo súdu, ktorý
rozhodol v prvom stupni; v tomto prípade sa návrh
postúpi príslušnému súdu druhej
zmluvnej strany spôsobom uvedeným v článku
3 tejto zmluvy.
2/ Náležitosti návrhu na výkon rozhodnutia
sa riadia právnym poriadkom zmluvnej strany, na území
ktorej sa má rozhodnutie vykonať. V návrhu
na výkon rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej
sumy oprávnený uvedie, akým spôsobom
sa má výkon rozhodnutia uskutočniť.
3/ K návrhu na uznanie alebo výkon rozhodnutia treba
pripojiť:
a/ rozhodnutie alebo overený odpis tohto rozhodnutia spolu
s potvrdením o právoplatnosti a vykonateľnosti
alebo predbežnej vykonateľnosti, ak to nevyplýva
zo samotného rozhodnutia,
b/ potvrdenie o tom, že účastníkovi,
proti ktorému bolo rozhodnutie vydané a ktorý
sa na pojednávaní nezúčastnil, bolo
riadne a včas doručené predvolanie na prvé
pojednávanie a návrh na začatie konania,
ako aj rozhodnutie vo veci podľa právneho poriadku
zmluvnej strany, na území ktorej bolo rozhodnutie
vydané, a v prípade procesnej nespôsobilosti
bol riadne zastúpený,
c/ overený preklad návrhu na uznanie alebo výkon
rozhodnutia i listín uvedených v písmenách
a/ a b/ tohto odseku do jazyka zmluvnej strany, na území
ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať.
4/ Návrh na výkon rozhodnutia treba predložiť
s takým počtom rovnopisov s prílohami, aby
jeden rovnopis zostal na súde, ktorý bude rozhodovať
o nariadení výkonu, a aby každý účastník,
proti ktorému návrh smeruje, dostal jeden rovnopis.
1/ Právomoc uznať alebo nariadiť výkon
rozhodnutia má súd zmluvnej strany, na území
ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať.
2/ Súd, ktorý rozhoduje o uznaní alebo nariadení
výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či
boli splnené podmienky uvedené v článkoch
57, 58 a 59 tejto zmluvy, a ak zistí, že tieto podmienky
sa splnili, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon.
Vecná a miestna príslušnosť súdu
sa spravuje právnym poriadkom tej zmluvnej strany, na území
ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať.
3/ Na výkon rozhodnutia sa použije právny poriadok
zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie
vykonať.
4/ Ak bol na území zmluvnej strany, ktorej súd
vydal rozhodnutie, jeho výkon odložený, upovedomí
sa o tom dožiadaný súd druhej zmluvnej strany,
ktorý nebude vo výkone pokračovať.
5/ Ak to súd považuje za potrebné, môže
predvolať a vypočuť účastníkov
konania; môže si vyžiadať aj ďalšie
informácie od súdu, ktorý rozhodnutie vydal.
Povinný môže podať námietky proti
výkonu rozhodnutia, ak je to prípustné podľa
právneho poriadku zmluvnej strany, ktorej súd rozhodnutie
vydal.
Ustanoveniami tejto zmluvy o výkone rozhodnutí nie
sú dotknuté právne predpisy zmluvných
strán v zmysle článku 19 tejto zmluvy týkajúce
sa prevodu peňazí alebo vývozu vecí
získaných výkonom rozhodnutia.
1/ Ak účastníkovi oslobodenému podľa
článku 52 tejto zmluvy bolo právoplatným
rozhodnutím uložené na území
jednej zmluvnej strany nahradiť trovy konania druhého
účastníka, príslušný súd
druhej zmluvnej strany nariadi výkon rozhodnutia na vymoženie
týchto trov na návrh oprávneného bezplatne.
2/ Do trov konania o nariadení výkonu rozhodnutia
sa počítajú aj trovy spojené s prekladom
a overením listín uvedených v článku
60 ods. 3 písm. c/ a článku 65 ods. 2 tejto
zmluvy.
1/ Súd, ktorý nariadil výkon rozhodnutia
o náhrade trov konania, obmedzí svoje skúmanie
len na to, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a či je vykonateľné.
7/ K návrhu na výkon rozhodnutia sa pripojí
rozhodnutie alebo overený odpis časti rozhodnutia
obsahujúcej výrok o trovách konania a potvrdenie
vydané súdom, ktorý v prvom stupni rozhodol,
že výrok o trovách konania je právoplatný
a vykonateľný. Tieto doklady musia byť opatrené
overeným prekladom do jazyka zmluvnej strany, na území
ktorej sa má vykonať rozhodnutie.
3/ Orgán zmluvnej strany, na území ktorej
trovy vznikli, požiada príslušný súd
druhej zmluvnej strany, aby vymohol trovy konania. Súd
vymoženú sumu odovzdá diplomatickej misii alebo
konzulárnemu úradu druhej zmluvnej strany.
1/ Návrh na výkon rozhodnutia o náhrade trov
konania, ktoré sa má vykonať na území
druhej zmluvnej strany, možno podať na súde,
ktorý vydal rozhodnutie o trovách, alebo na súde,
ktorý rozhodol v prvom stupni.
2/ Súd uvedený v odseku 1 zašle návrh
príslušnému súdu druhej zmluvnej strany
spôsobom uvedeným v článku 3 tejto
zmluvy.
Ustanovenia článkov 56, 57 a 59 až 66 tejto
zmluvy sa použijú aj na právoplatné
a vykonateľné rozhodnutia vydané pred nadobudnutím
platnosti zmluvy.
1/ Každá zmluvná strana sa na žiadosť
druhej zmluvnej strany zaväzuje začať trestné
stíhanie proti svojmu štátnemu občanovi,
ako aj inej osobe, ak má táto osoba na jej území
bydlisko, ak je stíhaná pre dôvodné
podozrenie z takých činov spáchaných
na území druhej zmluvnej strany, ktoré sú
súdne trestné podľa právneho poriadku
oboch zmuvných strán.
2/ Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, keď čin,
v súvislosti s ktorým sa podáva žiadosť
o prevzatie trestného stíhania, sa podľa právneho
poriadku dožadujúcej zmluvnej strany považuje
za súdne trestný čin a podľa právneho
poriadku dožiadanej zmluvnej strany len za priestupok.
3/ V prípadoch uvedených v odseku 1 a 2 príslušné
orgány dožiadanej zmluvnej strany postupujú
podľa svojho právneho poriadku.
4/ Nároky poškodených na náhradu škody,
ak boli uplatnené v pôvodnom konaní, sa stanú
súčasťou prevzatého konania.
1/ Žiadosť o prevzatie trestného stíhania
musí obsahovať najmä:
a/ označenie dožadujúceho orgánu;
b/ meno a priezvisko osoby, ktorá mala spáchať
čin, jej štátne občianstvo, bydlisko,
ako aj ďalšie osobné údaje;
c/ popis skutku, v súvislosti s ktorým sa podáva
žiadosť o prevzatie trestného stíhania;
d/ znenie ustanovení právneho predpisu dožadujúcej
zmluvnej strany, podľa ktorého sa čin považuje
za súdne trestný, ako aj ďalších
ustanovení, ktoré majú podstatný význam
pri prevzatom stíhaní;
e/ rozsah spôsobenej škody a prípadné
nároky poškodených na ich náhradu.
2/ Ustanovením odseku 1 nie je dotknuté ustanovenie
článku 6 tejto zmluvy o náležitostiach
dožiadania.
3/ K žiadosti sa prikladajú trestné spisy alebo
ich overené odpisy a dôkazy, ktoré má
k dispozícii dožadujúca zmluvná strana.
1/ Ak obvinený v čase podania žiadosti o prevzatie
trestného stíhania je vo väzbe na území
dožadujúcej zmluvnej strany, prevezie sa na územie
dožiadanej zmluvnej strany.
2/ Ak obvinený v čase podania žiadosti a prevzatie
trestného stíhania je na slobode, dožadujúca
strana, ak je to potrebné urobí primerané
opatrenia podľa svojho právneho poriadku na jeho návrat
na územie dožiadanej zmluvnej strany.
Dožiadaná zmluvná strana je povinná
upovedomiť dožadujúc u zmluvnú stranu
o výsledku prevzatého trestného stíhania.
Ak dôjde k právoplatnému odsúdeniu,
na žiadosť dožadujúcej zmluvnej strany sa
zašle aj odpis rozsudku.
1/ Ak podľa článku 68 tejto zmluvy bola podaná
žiadosť o prevzatie trestného stíhania,
nemôže sa po právoplatnosti konečného
rozhodnutia orgánu dožiadanej zmluvnej strany začať
trestné stíhanie pred orgánmi dožadujúcej
zmluvnej strany, a ak bolo začaté, musí byť
zastavené.
2/ Trestné stíhanie sa môže znovu začať
na území dožadujúcej zmluvnej strany,
ak sa obvinený vyhne trestnému stíhaniu na
území dožiadanej zmluvnej strany.
1/ Zmluvné strany sa zaväzujú, že za podmienok
určených v tejto zmluve si budú na základe
žiadosti navzájom vydávať na vykonanie
trestného konania alebo výkon trestu odňatia
slobody osoby, ktoré sa zdržiavajú na ich území.
2/ Vydanie na vykonanie trestného konania je prípustné
iba pri súdnych trestných činoch, za ktoré
môže byť uložený podľa právneho
poriadku oboch zmluvných strán trest odňatia
slobody na jeden rok.
3/ Vydanie na výkon trestu odňatia slobody je prípustné
iba pri činoch súdne trestných podľa
právneho poriadku oboch zmluvných strán,
za ktoré bola vyžiadaná osoba odsúdená
na trest odňatia slobody.
1/ K vydaniu nedôjde, ak:
a/ vyžiadaná osoba je štátnym občanom
dožiadanej zmluvnej strany v čase, keď dôjde
žiadosť o vydanie,
b/ súdne trestný čin bol spáchaný
na území dožiadanej zmluvnej strany,
c/ podľa právneho predpisu dožiadanej zmluvnej
strany sa trestné stíhanie nemôže začať,
alebo sa rozsudok nemôže vykonať z dôvodov
premlčania alebo iného zákonného dôvodu,
d/ proti osobe, o ktorej vydanie sa žiada, bol pre ten istý
trestný čin na území dožiadanej
zmluvnej strany vynesený právoplatný rozsudok,
alebo trestné stíhanie bolo právoplatným
rozhodnutím zastavené.
2/ V prípade odmietnutia vydania upovedomí o tom
dožiadaná zmluvná strana dožadujúcu
zmluvnú stranu s uvedením dôvodov, pre ktoré
sa vydanie odmieta.
1/ Žiadosť o vydanie musí obsahovať:
a/ označenie dožadujúceho orgánu,
b/ meno a priezvisko vyžiadanej osoby, jej štátne
občianstvo, ako aj ďalšie osobné údaje
a podľa možnosti jej opis a jej fotografiu,
c/ znenie ustanovení právneho predpisu dožadujúcej
zmluvnej strany, podľa ktorého sa čin považuje
za súdne trestný,
d/ rozsah spôsobenej škody.
2/ K žiadosti o vydanie na vykonanie trestného konania
sa pripojí originál alebo overený odpis zatýkacieho
rozkazu s popisom skutku, v súvislosti s ktorým
sa o vydanie žiada.
3/ K žiadosti o vydanie na výkon trestu odňatia
slobody musí byť pripojený overený odpis
rozsudku s doložkou o nadobudnutí jeho právoplatnosti.
Ak odsúdený už vykonal časť trestu
odňatia slobody, uvedie sa, akú časť.
Ak žiadosť o vydanie neobsahuje všetky potrebné
údaje, môže dožiadaná zmluvná
strana žiadať o ich doplnenie, na čo stanoví
lehotu do dvoch mesiacov. Lehota stanovená na kratšie
ako dva mesiace sa môže zo závažných
dôvodov predĺžiť, ani po predĺžení
však nesmie presahovať dva mesiace.
Dožiadaná zmluvná strana po obdržaní
žiadosti, bezodkladne urobí opatrenia na zatknutie
vyžiadanej osoby, okrem tých prípadov, keď
k vydaniu nemôže dôjsť.
1/ Zatknutie sa môže vykonať aj pred tým,
ako príde žiadosť o vydanie, ak dožadujúca
zmluvná strana o to výslovne požiada a oznámi,
že na osobu bol vydaný zatýkací rozkaz
alebo bol proti nej vynesený rozsudok, na základe
ktorého zamýšľa žiadať o vydanie.
Žiadosť o predbežné zatknutie sa môže
podať poštou, telegraficky alebo iným vhodným
spôsobom vylučujúcim akékoľvek
pochybnosti.
2/ Príslušné orgány zmluvných
strán môžu aj bez podania žiadosti podľa
odseku 1 zatknúť osobu zdržiavajúcu sa
na ich území, ktorá podľa ich vedomosti
spáchala na území druhej zmluvnej strany
súdne trestný čin, pre ktorý sa povoľuje
vydanie.
3/ O zatknutí podľa odseku 1 a 2 treba bezodkladne
upovedomiť druhú zmluvnú stranu.
1/ Dožiadaná zmluvná strana môže
osobu zatknutú podľa článku 77 tejto
zmluvy prepustiť na slobodu, ak v lehote stanovenej podľa
článku 76 tejto zmluvy jej dodatočne neboli
zaslané údaje, o doplnenie ktorých žiadala.
2/ Osobu zatknutú podľa článku 78 ods.
1 tejto zmluvy možno prepustiť na slobodu, ak žiadosť
o vydanie nedôjde do jedného mesiaca od dňa,
keď druhej zmluvnej strane bolo oznámené predbežné
zatknutie.
3/ Osoba zatknutá podľa článku 78 ods.
2 tejto zmluvy sa prepustí na slobodu, ak žiadosť
o vydanie nedôjde do jedného mesiaca od dňa,
keď druhej zmluvnej strane bolo oznámené predbežné
zatknutie.
Ak sa proti vyžiadanej osobe vedie trestné konanie,
alebo ak bola odsúdená za iný trestný
čin na území dožiadanej zmluvnej strany,
vydanie sa môže odložiť do skončenia
trestného stíhania alebo ukončenia výkonu
trestu.
1/ Dočasné vydanie vyžiadanej osoby sa uskutoční
na základe odôvodnenej žiadosti dožadujúcej
zmluvnej strany vtedy, ak by odklad vydania mal za následok
premlčanie trestného stíhania, alebo ak by
v závažnej miere sťažil vyšetrenie
súdne trestného činu.
2/ Dočasne vydaná osoba sa po vykonaní procesných
úkonov, pre ktoré bola vydaná, ihneď
vráti, najneskôr však do troch mesiacov od dňa
dočasného vydania.
Ak o vydanie osoby žiada niekoľko štátov,
dožiadaná zmluvná strana rozhodne, ktorej z
týchto žiadostí vyhovie. Pritom sa prihliada
na štátne občianstvo vyžiadanej osoby,
na miesto spáchania súdne trestného činu
a na jeho závažnosť.
1/ Vydaná osoba nesmie byť bez súhlasu dožiadanej
zmluvnej strany trestne stíhaná, ani nesmie byť
na nej vykonaný trest, ani nesmie byť vydaná
tretiemu štátu pre iný súdne trestný
čin spáchaný pred vydaním, než
pre ktorý sa vydanie povolilo.
2/ Súhlas dožiadanej zmluvnej strany nie je potrebný,
ak:
a/ vydaná osoba neopustí do jedného mesiaca
od dňa skončenia trestného konania alebo
výkonu trestu územie dožadujúcej zmluvnej
strany; do tejto lehoty sa nezapočítava čas,
po ktorý vydaná osoba nemohla územie dožadujúcej
zmluvnej strany opustiť bez svojho zavinenia,
b/ vydaná osoba opustila územie dožadujúcej
zmluvnej strany a znovu sa na toto územie dobrovoľne
vrátila.
Dožiadaná zmluvná strana oznámi dožadujúcej
zmluvnej strane miesto a čas vydania. Vyžiadanú
osobu možno prepustiť na slobodu, ak ju neprevezme dožadujúca
zmluvná strana do 15 dní od dňa určeného
na vydanie.
V prípade, že sa vydaná osoba akýmkoľvek
spôsobom vyhne trestnému stíhaniu alebo výkonu
trestu a zdržiava sa na území dožiadanej
zmluvnej strany, bude na novú žiadosť opätovne
vydaná bez toho, aby bolo treba zaslať listiny uvedené
v článku 75 tejto zmluvy.
Dožadujúca zmluvná strana bezodkladne upovedomí
dožiadanú zmluvnú stranu o výsledkoch
trestného stíhania proti vydanej osobe zaslaním
odpisu právoplatného rozhodnutia.
1/ Zmluvná strana povolí na žiadosť druhej
zmluvnej strany cez svoje územie prevoz osôb, ktoré
vydal tretí štát zmluvnej strane žiadajúcej
o prevoz. Dožiadaná zmluvná strana nie je povinná
povoliť prevoz osôb, ktorých vydanie možno
podľa tejto zmluvy odmietnuť.
2/ Žiadosť o povolenie prevozu sa podáva a vybavuje
rovnakým spôsobom ako žiadosť o vydanie.
3/ Dožiadaná zmluvná strana vykoná prevoz
takým spôsobom, ktorý považuje za najvhodnejší.
4/ Súhlas na prevoz nie je potrebný, ak ide o prelet
bez medzipristátia.
Náklady vydania nesie zmluvná strana, na území
ktorej vznikli. Náklady prevozu nesie zmluvná strana,
ktorá o prevoz žiadala.
Ak je osoba predvolaná ako svedok vo väzbe alebo vo
výkone trestu odňatia slobody na území
dožiadanej zmluvnej strany, táto zmluvná strana
zariadi jej dopravenie na územie dožadujúcej
zmluvnej strany, ak jej osobný výsluch je bezpodmienečne
nutný; táto osoba sa musí držať
vo väzbe a po končení výsluchu musí
byť bez meškania vrátená.
1/ Veci, ktoré páchateľ získal trestným
činom, pre ktorý sa žiada jeho vydanie, alebo
veci, ktoré nadobudol ako protihodnotu za tieto veci, ako
aj veci; ktoré slúžia ako dôkaz v trestnom
konaní; budú vydané dožadujúcej
zmluvnej strane, a to aj v tom prípade, že k vydaniu
páchateľa nedojde pre jeho smrť, útek
alebo z iného dôvodu.
2/ Dožiadaná zmluvná strana môže
dočasne odložiť vydanie žiadaných
vecí, ak sú potrebné na iné trestné
konanie.
3/ Práva tretích osôb na veci, ktoré
boli vydané druhej zmluvnej strane, zostávajú
nedotknuté. Po skončení trestného
konania sa tieto veci vrátia zmluvnej strane, ktorá
ich zaslala, alebo s jej súhlasom sa vydajú priamo
oprávneným osobám.
1/ Príslušné orgány zmluvných
strán si navzájom podávajú správy
o právoplatných rozsudkoch v trestných veciach,
ktoré súdy jednej zmluvnej strany vydali proti štátnym
občanom druhej zmluvnej strany.
2/ Na základe odôvodnenej žiadosti si príslušné
orgány zmluvných strán navzájom podávajú
správy o právoplatných rozsudkoch a o právoplatných
rozhodnutiach, ktorými bolo zastavené konanie i
vtedy, ak sa týkajú osôb, ktoré nie
sú štátnymi občanmi dožadujúcej
zmluvnej strany.
3/ Príslušné orgány zmluvných
strán si navzájom zasielajú aj správy
o právoplatných rozhodnutiach týkajúcich
sa štátnych občanov druhej zmluvnej strany,
ak sa trestné konanie skončilo zastavením.
4/ Príslušné orgány zmluvných
strán si na žiadosť zasielajú podľa
možností odtlačky prstov osôb uvedených
v odseku 1 a 2.
Príslušné orgány zmluvných strán
zašlú justičným orgánom druhej
zmluvnej strany na ich žiadosť výpisy z registra
trestov.
Táto zmluva podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť
tridsiatym dňom po výmene ratifikačných
listín. Výmena ratifikačných listín
sa uskutoční v Budapešti.
Táto zmluva sa uzatvára na päť rokov.
Jej platnosť sa predlžuje vždy na ďalších
päť rokov, ak ju písomne nevypovie žiadna
zo zmluvných strán najmenej šesť mesiacov
pred uplynutím práve prebiehajúceho päťročného
obdobia.
1/ V deň, ktorým táto zmluva nadobudne platnosť,
stratí platnosť Zmluva medzi Československou
socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou
o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych,
rodinných a trestných z 2. novembra 1961.
2/ Ak Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou
republikou a Maďarskou ľudovou republikou zo 17. mája
1973 odkazuje na Zmluvu medzi Československou socialistickou
republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave
právnych vzťahov v občianskych, rodinných
a trestných veciach, bude sa týmto odkazom rozumieť
odkaz na túto zmluvu.
Dané v Bratislave dňa marca 1989 v dvoch vyhotoveniach,
každé v slovenskom a maďarskom jazyku, pričom
obe znenia majú rovnakú platnosť.