Na základe poznatkov získaných analýzou
československej výchovno-vzdelávacej sústavy
a politicko-právnou analýzou účinnosti
zákona o vysokých školách navrhujú
sa vykonať zmeny a doplnenia zákona o vysokých
školách vyjadrené v nasledujúcich zásadách:
Zásada č. 1:
Vysoké školy môžu v súlade so svojím
odborným, či umeleckým zameraním vykonávať
aj hospodársku, obchodnú a inú činnosť
pre orgány, organizácie, občanov a zahraničné
subjekty. Výkon týchto činností nesmie
narúšať plnenie výchovno-vzdelávacej
a vedecko-výskumnej činnosti vysokej školy.
V súlade s osobitnými predpismi využívajú
aj výnosy z tejto činnosti.
Vysoké školy prehlbujú a rozširujú
vedomosti absolventov získané v štúdiu
na vysokých školách o najnovšie výsledky
teórie a praxe.
Odôvodnenie:
V súvislosti s prestavbou hospodárskeho mechanizmu,
osobitne dopracovaním zásad komplexnej prestavby
hospodárskeho mechanizmu v nevýrobnej sfére
sa úlohy vysokých škôl rozširujú
o hospodársku, obchodnú a inú činnosť,
vrátane rôznych foriem expertíznej a priamej
vzdelávacej činnosti pre orgány, organizácie,
občanov a zahraničné subjekty na komerčnej
báze, ako je napr. hospodárska a obchodná
činnosť realizačných jednotiek, a to
diferencovaným uplatňovaním prvkov samofinancovania.
Zásadou sa otvára priestor aj pre iné činnosti,
ktoré môžu vyplynúť z ďalšieho
vedecko-technického, ekonomického a spoločenského
rozvoja, napr. formy podnikania súvisiace s rozvojom tvorby
a ochrany životného prostredia a využívania
volného času. Výkon týchto činností
nebude zasahovať do výchovno-vzdelávacej a
vedeckovýskumnej činnosti vysokej školy.
V činnosti vysokých škôl treba vyjadri
aj ich poslanie pri ďalšom vzdelávaní
absolventov vysokých škôl. Vysoké školy
vykonávajú obchodnú činnosť v
súlade s osobitnými predpismi.
Zásada sa premietne do nového odseku § 1 a
do § 2 zákona.
Zásada č. 2:
Alternatíva I.
V otázkach zriaďovania, zlučovania, rozdeľovania
a zrušovania fakúlt sa ponecháva doterajšie
znenie zákona.
Alternatíva II.
Fakulty sa zriaďujú, zlučujú, rozdeľujú
a zrušujú v Českej socialistickej republike
nariadením vlády Českej socialistickej republiky,
v Slovenskej socialistickej republike nariadením vlády
Slovenskej socialistickej republiky; rovnakým spôsobom
sa ustanovuje ich názov, sídlo a smer.
Odôvodnenie:
K alternatíve I.
V nadväznosti na zriaďovanie vysokých škôl
zákonom Federálneho zhromaždenia sa ponecháva
aj zriaďovanie fakúlt ako súčastí
vysokých škôl vo federálnej pôsobnosti.
K alternatíve II.
Rozmiestnenie jednotlivých fakúlt výrazne
ovplyvňuje sociálno-ekonomický a kultúrny
rozvoj republík. Ich zriaďovanie, zlučovanie,
rozdeľovanie a zrušovanie je významný
právny akt. Alternatíva II. návrhu sleduje
z dôvodu operatívnosti a skrátenia legislatívneho
procesu prenesenie pôsobnosti vlády Československej
socialistickej republiky v tomto smere do pôsobnosti vlád
republík a to so zachovaním formy nariadenia vlády.
Zásada sa premietne do § 5 ods. 2 zákona.
Zásada č. 3:
Fakulty sú základné súčasti
vysokej školy pre určené výchovno-vzdelávacie,
vedecké, odborné, výskumné, vývojové
alebo umelecké činnosti.
Fakulty môžu v súlade so svojím odborným
alebo umeleckým zameraním vykonáva i hospodársku,
obchodnú a inú činnosť pre orgány,
organizácie, občanov a zahraničné
subjekty. Výkon týchto činností nesmie
narúšať ich výchovno-vzdelávaciu
a vedecko-výskumnú činnosť.
Tieto činnosti vykonávajú v súlade
s osobitnými predpismi, padla ktorých využívajú
aj výnosy z tejto činnosti.
Odôvodnenie:
V nadväznosti na rozšírenie úloh vysokých
škôl o hospodársku, obchodnú a iné
činnosti, sa javí účelné upraviť
možnosť vykonávať tieto činnosti
aj na fakultách za rovnakých podmienok ako na vysokých
školách. To znamená, že aj na fakultách
môže ísť len o také činnosti,
ktoré sú v súlade s ich odborným alebo
umeleckým zameraním, pričom ich výkon
nesmie narúšať plnenie ich hlavného poslania
vo výchovno-vzdelávacej a vedecko-výskumnej
činnosti. Fakultám sa súčasne dáva
právo využívať prostriedky získané
touto činnosťou na ich rozvoj. Utvára sa tak
širší priestor pre uplatnenie potrebnej samostatnosti
fakúlt v rozsahu a za podmienok ako sa to urči vnútornými
organizačnými predpismi vysokej školy (zásada
č. 22 a § 26 zákona).
Zásada sa premietne do § 7 zákona.
Zásada č. 4:
Katedry zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a zrušuje
rektor na návrh dekana po prerokovaní vo vedeckej
rade fakulty na fakultách umeleckého smeru v umeleckej
rade fakulty (ďalej len "vedecká rada fakulty")
a so súhlasom vedeckej rady vysokej školy, na vysokých
školách umeleckého smeru umeleckej rady vysokej
školy (ďalej len "vedecká rada vysokej školy").
Katedry s celoškolskou pôsobnosťou zriaďuje,
zlučuje, rozdeľuje a zrušuje rektor so súhlasom
vedeckej rady vysokej školy.
Odôvodnenie:
V záujme posilnenia nižších článkov
riadenia a rozhodovacej právomoci vedeckej rady vysokej
školy sa zriaďovanie, zlučovanie, rozdeľovanie
a zrušovanie katedier zveruje rektorovi vysokej školy,
ktorému návrh predloží dekan. Predpokladá
sa, že návrh na zriadenie, zlúčenie,
rozdelenie alebo zrušenie katedry dekan vopred predloží
na prerokovanie vo vedeckej rade fakulty a na odsúhlasenie
vedeckej rade vysokej školy. Naďalej sa nebude v tejto
súvislosti vyžadovať súhlas Ministerstva
školstva, mládeže a telovýchovy Českej
socialistickej republiky alebo Ministerstva školstva, mládeže
a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky,
ale vedeckej rady vysokej školy. Zriaďovanie vojenských
katedier a katedier, ktoré plnia úlohy pre viac
vysokých škôl, zostáva nezmenené.
Zásada sa premietne do § 8 ods. 2 zákona.
Zásada č. 5:
Vedecko-pedagogické, umelecko-pedagogické, vedecko-výskumné,
vedecko-pedagogicko-výskumné, vedecko-pedagogicko-výrobné,
vývojové, výrobné, obchodné
pracoviská a ústavy a iné pracoviská
zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a zrušuje
a) rektor so súhlasom vedeckej rady vysokej školy,
b) rektor na návrh dekana po prerokovaní vo vedeckej
rade fakulty, ak budú plniť úlohy len pre jednu
fakultu,
c) rektor so súhlasom vedeckej rady vysokej školy
a po dohode s rektormi príslušných vysokých
škôl, ak budú plniť úlohy pre viac
vysokých škôl,
d) minister školstva, mládeže a telovýchovy
Českej socialistickej republiky v Českej socialistickej
republike a minister školstva, mládeže a telesnej
výchovy Slovenskej socialistickej republiky v Slovenskej
socialistickej republike (ďalej len "minister")
po prerokovaní s rektorom vysokej školy, ak je to
nutné na plnenie celorezortných a celospoločenských
úloh.
Odôvodnenie:
Zásadou sa rozširujú možnosti zriaďovania
pracovísk a ústavov na vysokých školách
a fakultách o nové typy (napr. realizačné
centrá a jednotky). Posilnenie nižších
článkov riadenia pritom vyžaduje, aby sa doterajšia
právomoc pri zriaďovaní, zlučovaní,
rozdeľovaní a zrušovaní týchto
pracovísk a ústavov vysokých škôl
okrem ministra, ak je to nutné pre celorezortné
a celospoločenské úlohy, zverila aj rektorovi
vysokej školy a ďalším článkom
riadenia, do pôsobnosti ktorých patrí zabezpečovanie
a rozvoj výskumnej, vývojovej a umeleckej základne.
Doterajšie postavenie a poslanie ústavov marxizmu
- leninizmu sa nemení.
Zásada sa premietne do § 9 a § 10 zákona.
Zásada č. 6:
V zákone bude zavedená legislatívna skratka
pre Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy
Českej socialistickej republiky a Ministerstvo školstva,
mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej
republiky "ministerstvo školstva, mládeže
a telesnej výchovy".
Zásada č. 7:
Návrh na vymenovanie rektora, na základe výberu
vykonaného voľbou z viacerých kandidátov,
predkladá ministrovi rozšírená vedecká
rada vysokej školy; môže dať tiež podnet
na odvolanie rektora z funkcie. Návrhy na vymenovanie do
funkcie alebo na odvolanie z funkcie predkladá v Českej
socialistickej republike vláde Českej socialistickej
republiky a v Slovenskej socialistickej republike vláde
Slovenskej socialistickej republiky minister.
Odôvodnenie:
Návrh vychádza z predpokladu vytvorenia rozšírenej
vedeckej rady vysokej školy (zásada č. 17),
jej rozhodovacej právomoci, pritom rešpektuje doterajšiu
ústavnú tradíciu oprávnenia prezidenta
republiky vymenúva rektorov vysokých škôl
podľa čl. 61 ods. 1 písm. ch) Ústavného
zákona o československej federácii. Spôsob
vytvorenia rozšírenej vedeckej rady vysokej školy,
volieb, ich prípravu, výber kandidátov a
priebeh volieb na funkciu rektora sa upraví v štatúte
vysokej školy.
Zásada sa premietne do § 12 ods. 2 zákona.
Zásada č. 8:
Prorektorov vymenúva a odvoláva po prerokovaní
vo vedeckej rade vysokej školy rektor.
Odôvodnenie:
Zásadou sa sleduje posinenie právomoci rektora a
úpravou pôsobnosti vedeckej rady vysokej školy
pri vymenúvaní prorektorov vysokej školy.
Zásada sa premietne do § 13 ods. 2 zákona.
Zásada č. 9:
Dekana vymenúva do funkcie a odvoláva z funkcie
minister. Návrh predkladá ministrovi rektor na základe
výberu vykonaného rozšírenou vedeckou
radou fakulty voľbou z viacerých kandidátov.
Odôvodnenie:
Zásada rieši vymenúvanie dekana fakulty obdobným
spôsobom ako ustanovenie rektora vysokej školy vymenovaním
do funkcie. Spôsob vytvorenia rozšírenej vedeckej
rady fakulty (zásada č. 18), výberu kandidátov
na funkciu dekana, vyhlasovanie volieb, ich priebeh a ich príprava
sa upraví v štatúte vysokej školy.
Zásada sa premietne do § 14 ods. 2 zákona.
Zásada č. 10:
Prodekanov vymenúva a odvoláva po prerokovaní
vo vedeckej rade fakulty dekan.
Odôvodnenie:
Zásadou sa sleduje posilnenie právomoci dekana a
úprava pôsobnosti vedeckej rady fakulty pri vymenúvaní
prodekanov fakulty.
Zásada sa premietne do § 15 ods. 2 zákona.
Zásada č. 11:
Vedúceho katedry vymenúva a odvoláva dekan
so súhlasom vedeckej rady fakulty. Vedúceho katedry
s celoškolskou pôsobnosťou vymenúva a odvoláva
rektor so súhlasom vedeckej rady vysokej školy. Vedúceho
katedry, ktorý plní úlohy pre viac vysokých
škôl, vymenúva a odvoláva rektor so súhlasom
vedeckej rady tej vysokej školy, na ktorej je katedra zriadená
a po dohode s rektormi príslušných vysokých
škôl. Vedúci katedry sa vymenúva na základe
konkurzného konania z profesorov, docentov alebo významných
odborníkov z praxe, ktorí pôsobia vo výchovno-vzdelávacej
činnosti.
Odôvodnenie:
Posilňuje sa postavenie a právomoc funkcionárov
vysokých škôl a vedeckých rád
vysokých škôl a fakúlt. Zabezpečuje
sa vyššia objektivita pri výbere uchádzačov
na funkciu vedúceho katedry konkurzom. Umožňuje
sa, aby sa vo funkcii vedúceho katedry vo väčšej
miere uplatnili popri profesoroch a docentoch aj významní
odborníci, najmä z vedeckej, hospodárskej a
umeleckej praxe, ktorí pôsobia vo výchovno-vzdelávacej
činnosti. Pritom sa prihliada na stanovisko pracovníkov
katedry vyjadrených účasťou ich zástupcov
v konkurznej komisii. Ustanovenie o vedúcich vojenských
katedier zostáva nezmenené.
Zásada sa premietne do § 16 ods. 2 zákona.
Zásada č. 12:
Riaditeľov pracovísk a ústavov zriadených
podľa zásady č. 5 písm. d) vymenúva
a odvoláva minister na základe konkurzného
konania.
Odôvodnenie:
Zásada rieši spôsob vymenúvania riaditeľov
pracovísk a ústavov, ktoré sú v dôsledku
ich spoločenského a celorezortného významu
zriaďované ministrom. Pri vymenúvaní
riaditeľov sa využije konkurzné konanie. Riaditeľov
ostatných pracovísk a ústavov vymenúva
rektor ako vedúci organizácie (§ 79 ods. 2
zákona).
Zásada sa premietne do § 17 ods. 2 zákona.
Zásada č. 13:
Vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie funkcionárov
vysokých škôl nemá vplyv na vznik, zmenu
a skončenie pracovného pomeru. Títo pracovníci
po skončení funkčného obdobia alebo
obdobia, na ktoré boli vymenovaní do funkcie, poprípade
po odvolaní z funkcie, majú nárok na druh
práce podľa pracovnej zmluvy, ktorý bol dojednaný
v pracovnej zmluve pred vymenovaním do funkcie.
Odôvodnenie:
Zásada zdôrazňuje špecifičnosť
pracovnoprávnych vzťahov funkcionárov (učiteľov)
vysokých škôl, ktorú umožňuje
§ 5 Zákonníka práce. V týchto
prípadoch nejde o zmenu pracovnoprávneho vzťahu
založeného spravidla pracovnou zmluvou, ale iba o
poverenie na čas funkčného obdobia. Vymenovanie
a odvolanie z funkcie podľa zákona č. 39/1980
Zb. o vysokých školách nebude mať dôsledky
podľa 27 ods. 4, § 65 ods. 2 a §67 Zákonníka
práce.
Tento princíp sa dotýka zásad č. 7,
8, 9, 10 a 11.
Zásada sa premietne do nového ustanovenia zákona.
Zásada č. 14:
Funkčné obdobie rektorov, prorektorov, dekanov,
prodekanov je päťročné. Ten istý
funkcionár môže vykonáva tú istú
funkciu najdlhšie dve po sebe nasledujúce funkčné
obdobia.
Funkčné obdobie vedúcich katedier a riaditeľov
pracovísk a ústavov zriadených podľa
zásady č. 5 písm. d) je päťročné,
pričom sa im počet funkčných období
neobmedzuje.
Ak dôjde k výmene niektorého funkcionára
po troch rakoch funkčného obdobia funkcionárov
vysokých škôl, nový funkcionár
zostáva vo funkcii do skončenia nasledujúceho
funkčného obdobia funkcionárov vysokých
škôl.
Odôvodnenie:
Zastavanie funkcie na niekoľko po sebe idúcich funkčných
období zavedené platným zákonom, s
výnimkou vedúcich katedier sa v praxi neosvedčilo.
U vedúceho katedry v súlade so zásadou č.
11 je podmienkou vymenovania do funkcie na ďalšie funkčné
obdobie vždy nové konkurzné konanie.
Ak nastane zmena u niektorého funkcionára po troch
rokoch funkčného obdobia, jeho funkčné
obdobie sa z praktických dôvodov časovo prispôsobí
tak, aby sa skončilo uplynutím nasledujúceho
funkčného obdobia.
Zásada sa premietne do § 18 ods. 1 a 2 zákona.
Zásada č. 15:
Vedecká rada vysokej školy sa zúčastňuje
na riadení vysokej školy ako rozhodovací, poradný
a iniciatívny orgán.
Predsedom vedeckej rady vysokej školy je rektor.
Členov vedeckej rady vysokej školy vymenúva
rektor z funkcionárov vysokej školy, významných
odborníkov z výskumnej a vývojovej základne
a praxe, učiteľov, vedeckých a iných
pracovníkov vysokej školy a zo zástupcov spoločenských
organizácií pracovníkov a študentov.
Funkčné obdobie vedeckej rady vysokej školy
je päťročné.
Vedecká rada vysokej školy rozhoduje o
a) koncepcii rozvoja vysokej školy, najmä koncepcii
rozvoja vedných a študijných odborov,
b) schvaľovaní učebných plánov,
c) vnútorných pravidlách pre rozdeľovanie
pridelených ekonomických zdrojov v rámci
vysokej školy,
d) plánoch hlavných úloh vysokej školy,
e) udeľovaní vedeckých hodností kandidáta
a doktora vied,
f) schvaľovaní návrhu na vymenúvanie
docentov a profesorov,
g) plánoch rozvoja vedy a techniky vysokej školy,
ch) spolupráci so spoločenskou praxou a hospodárskej
a obchodnej činnosti vysokej školy.
Vedecká rada vysokej školy rozhoduje v otázkach
uvedených v písmene e) a f) tajným hlasovaním.
Vedecká rada vysokej školy v ostatných otázkach
plní funkciu poradného a iniciatívneho orgánu,
s výnimkou prípadov, v ktorých pôsobí
ako poradný a iniciatívny orgán rozšírená
vedecká rada vysokej školy (zásada č.
17).
Odôvodnenie:
Účasť pracovníkov vysokej školy
a študentov na riadení vysokej školy vyžaduje
výrazné posilnenie postavenia vedeckých rád
zdôraznením ich rozhodovacej a spolurozhodovacej
právomoci v taxatívne vymenovaných otázkach
uvedených v tejto zásade, ako aj v zásadách
č. 4, 5, 11 a 22. V ostatných otázkach riadenia
školy operatívneho charakteru a zabezpečovania
činnosti a rozvoja vysokej školy vystupuje vedecká
rada vysokej školy ako poradný a iniciatívny
orgán rektora.
Zásada sa nedotýka pôsobnosti príslušných
odborových orgánov ani povinností vedení
vysokých škôl podľa zákona č.
37/1959 Zb. o postavení závodných výborov
ZO ROH, najmä v otázkach súčinnosti
a spolurozhodovania závodného výboru ROH
s vedením vysokých škôl.
Zásada sa premietne do § 19 a 20 zákona.
Zásada č. 16:
Vedecká rada fakulty sa zúčastňuje
na riadení fakulty ako rozhodovací, poradný
a iniciatívny orgán.
Predsedom vedeckej rady fakulty je dekan.
Členov vedeckej rady fakulty vymenúva dekan z funkcionárov
fakulty, významných odborníkov z výskumnej
a vývojovej základne a praxe, učiteľov,
vedeckých a iných pracovníkov fakulty a zo
zástupcov spoločenských organizácií
pracovníkov a študentov.
Funkčné obdobie vedeckej rady fakulty je päťročné.
Vedecká rada fakulty rozhoduje o
a) plánoch hlavných úloh fakulty,
b) vnútorných pravidlách pre rozdeľovanie
pridelených ekonomických zdrojov v rámci
fakulty,
c) určení obsahu a štruktúry fakultatívnej
časti učebných plánov,
d) udeľovaní vedeckých hodností kandidáta
vied, ak sa vysoká škola člení na fakulty,
e) plánoch rozvoja vedy a techniky fakulty,
f) edičných plánoch, študijnej literatúre
a vedeckej literatúre,
g) spolupráci so spoločenskou praxou a hospodárskej
a obchodnej a inej činnosti fakulty.
Vedecká rada fakulty rozhoduje v otázkach uvedených
v písm. d) tajným hlasovaním; tajným
hlasovaním sa uznáša aj pri spolurozhodovaní
podľa zásady č. 11.
Vedecká rada fakulty v ostatných otázkach
plní funkciu poradného a iniciatívneho orgánu,
s výnimkou prípadov, v ktorých pôsobí
ako poradný a iniciatívny orgán rozšírená
vedecká rada fakulty (zásada č. 18).
Odôvodnenie:
Zásada posilňuje postavenie vedeckej rady fakulty
z obdobných dôvodov ako sú uvedené
v zásade č. 15. Ako poradný a iniciatívny
orgán vystupuje vedecká rada fakulty napr. v prípadoch
podľa zásady č. 4 - zriaďovanie, zlučovanie,
rozdeľovanie a zrušovanie katedier, zásada č.
5. písm. b) - zriaďovanie, zlučovanie, rozdeľovanie
a zrušovanie pracovísk a ústavov, zásada
č. 10 vymenúvanie a odvolávanie prodekanov.
Zásada sa premietne do § 20 zákona.
Zásada č. 17:
Rozšírená vedecká rada vysokej školy
sa zúčastňuje na riadení vysokej školy
ako volebný, poradný a iniciatívny orgán.
Rozšírená vedecká rada vysokej školy
sa skladá z členov vedeckej rady vysokej školy
a ostatných členov, ktorých zvolia kolektívy
pracovníkov a študentov vysokej školy.
Rozšírenú vedeckú radu vysokej školy
zvoláva ňou zvolený predseda; schádza
sa najmenej jedenkrát za rok.
Funkčné obdobie rozšírenej vedeckej
rady vysokej školy je päťročné.
Rozšírená vedecká rada vysokej školy
volí kandidáta na funkciu rektora z viacerých
kandidátov a dáva podnet na jeho odvolanie. V týchto
otázkach sa uznáša tajným hlasovaním.
Pôsobí aj ako poradný a iniciatívny
orgán v otázkach, ktoré určí
rektor.
Odôvodnenie:
Významné postavenie má novo zriadený
orgán rozšírená vedecká rada
vysokej školy, pretože vyberá voľbou kandidáta
na funkciu rektora. Pri zložení rozšírenej
vedeckej rady vysokej školy sa uplatňuje demokratický
výber zástupcov z kolektívov pracovníkov
a študentov vysokých škôl. Predpokladá
sa, že táto rada sa bude využívať
aj ako poradný a iniciatívny orgán pri prerokúvaní
závažných otázok súvisiacich
s riadením a rozvojom vysokých škôl;
nejde však o samosprávny orgán.
Zásada sa premietne do nového ustanovenia zákona.
Zásada č. 18:
Rozšírená vedecká rada fakulty sa zúčastňuje
na riadení fakulty ako volebný, poradný a
iniciatívny orgán.
Rozšírená vedecká rada fakulty sa skladá
z členov vedeckej rady fakulty a ostatných členov,
ktorých zvolia kolektívy pracovníkov a študentov
fakulty.
Rozšírenú vedeckú radu fakulty zvoláva
ňou zvolený predseda; schádza sa najmenej
jedenkrát za rok.
Funkčné obdobie rozšírenej vedeckej
rady fakulty je päťročné.
Rozšírená vedecká rada fakulty volí
kandidáta na funkciu dekana z viacerých kandidátov
a dáva podnet na jeho odvolanie. V týchto otázkach
sa uznáša tajným hlasovaním. Pôsobí
aj ako poradný a iniciatívny orgán v otázkach,
ktoré určí dekan.
Odôvodnenie:
Ďalším významným novozriadeným
orgánom je rozšírená vedecká
rada fakulty, ktorá vyberá voľbou kandidáta
na funkciu dekana. O zložení rozšírenej
vedeckej rady fakulty a o jej pôsobení ako poradného
a iniciatívneho orgánu platí odôvodnenie
zásady č. 17 obdobne.
Zásada sa premietne do nového ustanovenia zákona.
Zásada č. 19:
Ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy
riadi vysoké školy v súlade s politikou Československej
socialistickej republiky, pričom najmä
a) zabezpečuje podmienky pre rozvoj vysokých škôl
podľa potrieb budovania socialistickej spoločnosti,
prognózy a analýzy vzdelávania na vysokých
školách,
b) určuje vysokým školám základné
úlohy vo výchovno-vzdelávacej, vedeckej alebo
umeleckej, odbornej, výskumnej, vývojovej činnosti
a utvára materiálne, technické, kádrové
a informačné podmienky na ich plnenie,
c) určuje vysokým školám úlohy
vyplývajúce zo štátneho plánu
hospodárskeho a sociálneho rozvoja a štátneho
rozpočtu,
d) schvaľuje v spolupráci so spoločenskou praxou
návrhy vysokých škôl a fakúlt
na profily absolventov, územné rozmiestnenie študijných
odborov, určuje zásady tvorby učebných
plánov a určuje zásady vydávania vysokoškolských
učebníc a príručiek,
e) usmerňuje spoluprácu vysokých škôl
so spoločenskou praxou,
f) usmerňuje vedeckú výchovu a postgraduálne
štúdium na vysokých školách,
g) usmerňuje styky vysokých škôl so zahraničnými
vysokými školami, inými vedeckými odbornými,
výskumnými a vývojovými alebo umeleckými
zariadeniami v zahraničí v oblasti výchovno-vzdelávacej
a vedecko-výskumnej činnosti,
h) kontroluje kvalitu a účinnosť všetkých
druhov činnosti vysokých škôl, najmä
výchovno-vzdelávacej a vedecko-výskumnej
(umeleckej) činnosti a vedeckej výchovy, kádrovej
práce, plnenia ich plánov a rozpočtu a dodržiavania
zákonov a iných právnych predpisov.
Odôvodnenie:
V dôsledku presunu právomoci pri riadení vysokých
škôl z ministerstva na nižšie články
riadenia sa novo upravuje pôsobnosť ministerstva -
vyjadrená v § 21 a 22 zákona. Profil absolventa
vyjadruje ciel výchovno-vzdelávacej činnosti
v súlade s požiadavkami praxe, rozvoja spoločnosti,
vedy a techniky; určuje ho ministerstvo školstva,
mládeže a telesnej výchovy v spolupráci
s praxou. Študijné odbory a dĺžku štúdia
ustanovuje ministerstvo všeobecne záväzným
právnym predpisom (zásada č. 42). Pri riadení
vysokých škôl plní významné
úlohy pri usmerňovaní vedeckej výchovy
na vysokých školách podľa osobitných
predpisov (napr. § 3 a § 4 ods. 2 zákona č.
39/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov
a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie
vedeckých pracovníkov). Vysoké školy
budú najmä určovať učebné
plány, učebné osnovy, edičné
plány vysokoškolských učebníc
a príručiek, organizovať a koordinovať
styky so zahraničnými vysokými školami
a inými vedeckými, odbornými, výskumnými
a vývojovými alebo umeleckými zariadeniami
v zahraničí. Vzhľadom na to, že kontrolná
činnosť vysokých škôl zahŕňa
aj výchovno-vzdelávaciu činnosť, nie
je potrebné osobitne zachovať inšpekciu ako špecifickú
formu kontroly.
Zásada sa premietne do § 21 zákona a zrušením
§ 22 a § 32 ods. 3 zákona.
Zásada č. 20:
Kvestora vymenúva na základe konkurzného
konania a odvoláva rektor po prerokovaní vo vedeckej
rade vysokej školy.
Odôvodnenie:
Vymenúvanie a odvolávanie kvestora sa presúva
z oprávnenia ministra na rektora, čím sa
posilní právomoc rektora. Riadi sa § 27 ods.
4, § 65 ods. 2 a § 67 Zákonníka práce.
Zásada sa premietne do § 25 ods. 2 zákona.
Zásada č. 21:
Dekan zabezpečuje vysokú kvalitu výchovno-vzdelávacieho
procesu s cieľom dosiahnutia určeného profilu
absolventa.
Dekan v kádrových veciach katedier rozhoduje po
prerokovaní s vedúcimi katedier. Zásada sa
v tomto nedotýka vojenských katedier.
Odôvodnenie:
Vzhľadom na to, že ťažisko práce dekana
sa sústreďuje na oblasť riadenia a kontroly výchovno-vzdelávacej
a vedecko-výskumnej činnosti na fakulte, bude správne,
ak sa zdôrazní zodpovednosť dekana za výsledky
tejto činnosti.
Zároveň sa zásadou posilňuje vplyv
vedúceho katedry v kádrovej práci v súlade
s jeho zodpovednosťou za odbornú a politickú
úroveň pracovníkov katedry.