Zásada č. 22:
Organizáciu, riadenie a činnosť vysokej školy
a jej fakúlt, katedier i súčastí vysokej
školy, počet prorektorov, prodekanov, úseky
ich činnosti, zloženie rozšírených
vedeckých rád vysokej školy a fakúlt,
a spôsob voľby členov do rozšírených
vedeckých rád vysokej školy a fakúlt,
určuje štatút vysokej školy, ktorý
vydáva rektor so súhlasom vedeckej rady vysokej
školy a po schválení ministerstvom školstva,
mládeže a telesnej výchovy.
Podrobnosti o vnútornej organizácii fakulty ustanovuje
jej organizačný poriadok, ktorý vydáva
dekan po schválení rektorom; organizačné
poriadky ostatných súčastí vysokej
školy vydáva rektor.
Odôvodnenie:
Zásadou sa posilňuje právomoc rektora, vedeckej
rady vysokej školy a dekana v súlade so zmenami v
riadení vysokých škôl.
Zásada sa premietne do § 29 zákona.
Zásada č. 23:
Vysokoškolské štúdium môžu
vysoké školy organizačne členiť
na obsahové celky (časti vysokoškolského
štúdia) podľa individuálnych schopností
a záujmu študentov a v súlade s požiadavkami
spoločenskej praxe. Absolvovaním časti štúdia
sa získava odborné vzdelanie, ktoré sa podľa
potrieb spoločenskej praxe môže uznať ako
kvalifikačná požiadavka. Absolvovaním
časti štúdia sa nezískava stupeň
vzdelania.
Odôvodnenie:
Vysokoškolské vzdelávanie treba rozvíja
ako otvorený, pružný a priepustný systém
úzko spojený so spoločenskou praxou.
Súčasný systém výučby,
ktorý je charakteristický horizontálnym členením
iba podľa odborov a vertikálnym členením
len podľa ročníkov, nevyhovuje dnešným
požiadavkám, pretože inštitucionalizuje
iba úplné vysokoškolské vzdelanie v
danom odbore. Otvorený systém umožní
vyčleňovať predmetové bloky a absolvovať
ich rôznymi formami riadneho štúdia. Absolvovanie
takejto časti vysokoškolského štúdia
môže by uznané za kvalifikačnú
požiadavku (napr. pre majstrov odbornej výchovy) a
je potrebné pre ukončenie vysokoškolského
štúdia prípadne i v inom študijnom odbore
alebo v inej forme štúdia. Možnosť ukončiť
vysokoškolské štúdium bude v tomto prípade
daná študentom na základe dosiahnutých
študijných výsledkov, individuálneho
záujmu a spoločenských potrieb. Absolvovanie
časti štúdia pritom nenahrádza vysokoškolské
vzdelanie. Podrobnosti o tomto štúdiu a o jeho ukončovaní
upraví všeobecne záväzný právny
predpis (zásada č. 42). Takéto systémy
sú bežné v iných štátoch
a umožňujú vysokú priestupnosť
škôl (25 - 50% prijímaných z populačného
ročníka).
Aj zvyšovanie podielu populácie prijímaných
na štúdium a výber najlepších so
záujmom o odbor pri súčasnom zjednodušovaní
prijímacieho konania, si vyžaduje organizovať
vysokoškolské štúdium tak, aby sa v rôznych
fázach mohlo diferencovať podľa individuálnych
schopností a záujmov študentov a požiadaviek
spoločenskej praxe (príprava nadaných a talentovaných
študentov sa rieši tiež v zásade č.
32). Otvorenosť prijímacieho konania (zásada
č. 28) sa spojí s pokračujúcim výberom
počas štúdia, resp. jeho časti. Prehĺbi
sa motivácia študentov na dosahovanie lepších
výsledkov. Diferencovaná organizácia štúdia
umožní vysokým školám, ak je to
účelné, zavádzať dvojstupňové
vzdelávanie alebo učebné plány zložené
z rozličných predmetových celkov (modulov).
V počiatočnej a najmä v záverečnej
fáze štúdia sa tiež využije ako spoločensko-odborná
prax zamestnanie popri štúdiu na základe rámcových
pracovných zmlúv.
Zásada č. 24:
Ak sa štúdium popri zamestnaní uskutočňuje
na základe dohody vysokej školy a príslušnej
organizácie, môže sa táto organizácia
podieľať na úhrade nákladov tohto štúdia.
Odôvodnenie:
Predpokladá sa, že na zvyšovaní alebo
prehlbovaní kvalifikácie alebo aj na rekvalifikácii
pracovníkov môže mať organizácia
taký záujem, že požiada vysokú
školu o ich zabezpečenie štúdiom popri
zamestnaní. V týchto prípadoch sa organizácie
môžu podieľať na úhrade nákladov
spojených s týmto štúdiom.
Zásady č. 23 a č. 24 sa premietnu do §
32, 33, 38 ods. 2 zákona.
Zásada č. 25:
Dekan môže podľa spoločenskej potreby a
s prihliadnutím na predpoklady, schopnosti a talent študentov
urči študentovi alebo skupine študentov s ich
súhlasom individuálny študijný plán,
ktorým sa na prehĺbenie vedomostí a zručností
upraví obsah, rozsah a organizácia štúdia.
Odôvodnenie:
Pri určovaní osobitného druhu individuálneho
študijného plánu, ktorý zohľadňuje
potreby spoločenskej praxe a schopnosti študenta,
sa presúva kompetencia z ministerstva na dekana, čím
sa sleduje záujem zníženia administratívy
a posilnenia právomoci dekana. Takto určený
individuálny študijný plán sa nedotýka
vojenskej prípravy študentov.
Zásada sa premietne do §34 ods. 2 zákona.
Zásada č. 26:
Študent môže čas štúdia absolvovať
so súhlasom dekana na inej vysokej škole v Československej
socialistickej republike alebo v zahraničí, spravidla
v rovnakom alebo príbuznom študijnom odbore (čiastkové
štúdium).
Odôvodnenie:
Zásada umožňuje študentom plniť časť
študijných povinností určených
učebným plánom spravidla v rovnakom alebo
príbuznom študijnom odbore na inej vysokej škole
v Československej socialistickej republike alebo v zahraničí.
Týmto štúdiom sa študentom dáva
možnosť získať nové vedomosti a širší
prehľad o vedeckej (umeleckej) činnosti iných
vysokých škôl. Bude sa realizovať na základe
dohôd medzi dekanmi príslušných fakúlt
v Československej socialistickej republike, resp. dohôd
medzi československými a zahraničnými
vysokými školami v súlade s príslušnými
medzinárodnými dohodami.
Zásada sa premietne do nového ustanovenia zákona.
Zásada č. 27:
Kombinácie študijných odborov a učebné
plány medziodborového štúdia uskutočňovaného
na fakultách vysokej školy určia po vzájomnej
dohode dekani príslušných fakúlt, a
ak ide o medziodborové štúdium uskutočňované
na viacerých vysokých školách rektori
príslušných vysokých škôl,
alebo ministerstvo školstva, mládeže a telesnej
výchovy na základe požiadaviek spoločenskej
praxe.
Odôvodnenie:
Zásadou sa presúva kompetencia z ministerstva na
dekanov, pričom sa v odôvodnených prípadoch
na základe požiadaviek spoločenskej praxe ponecháva
právomoc ministerstva školstva, mládeže
a telesnej výchovy.
Zásada sa premietne v § 35 ods. 3 zákona.
Zásada č. 28:
Na riadne štúdium na vysokú školu možno
prijať len uchádzača, ktorý získal
úplné stredné vzdelanie a v prípadoch,
ak to určí dekan na základe jednotných
kritérií, úspešne vykonal prijímaciu
skúšku.
O prijatí uchádzača na riadne štúdium
rozhoduje dekan najneskôr do 30. júna.
O odvolaní proti rozhodnutiu o neprijatí na štúdium
na vysokej škole rozhoduje rektor, pričom sleduje
zabezpečenie celospoločenských kritérií
a požiadaviek.
Odôvodnenie:
V záujme zjednodušenia prijímacieho konania
a posilnenia právomoci dekanov sa upúšťa
od všeobecnej povinnosti uchádzačov vykonať
úspešne prijímaciu skúšku ako podmienku
prijatia na štúdium s tým, že kritériá
prijímacieho konania určí dekan fakulty (rektor
vysokej školy, ak sa nečlení na fakulty).
Posilňuje sa právomoc a zvyšuje zodpovednosť
rektora ako odvolacieho orgánu a zjednodušuje sa prijímacie
konanie. Rektor pri rozhodovaní o odvolaní proti
rozhodnutiu o neprijatí na štúdium sleduje
zabezpečenie celospoločenských kritérií
a požiadaviek (napr. zohľadnenie územných
potrieb, odvetvových či odborových priorít).
Zásada sa premietne do § 36 ods. 1, 2, 3 zákona.
Súčasne sa vypustí ustanovenie § 36
ods. 4 zákona.
Zásada č. 29:
Vysoké školy sa podieľajú na celoživotnom
vzdelávaní a zvyšovaní kvalifikácie
pracujúcich organizovaním postgraduálneho
štúdia spravidla podľa kvalifikačných
a atestačných požiadaviek určených
pre výkon povolania jednotlivými ústrednými
orgánmi a organizáciami, a to spravidla na základe
zmlúv s nimi. Postgraduálne štúdium
ako jedna z foriem rozvíjania a získavania nových
poznatkov vedy, techniky a praxe sa uskutočňuje
ako špecializačné, rekvalifikačné
a inovačné.
Odôvodnenie:
Na účasť vysokých škôl na
celoživotnom vzdelávaní, prehlbovaní
a zvyšovaní kvalifikácie pracujúcich
treba doplniť ustanovenia zákona o postavenie a úlohy
vysokých škôl pri organizovaní postgraduálneho
štúdia. Systém postgraduálneho štúdia
sa bude pritom organizovať v nadväznosti na vysokoškolské
štúdium ako organická súčasť
jeho rozvoja vo formách špecializačného,
inovačného a rekvalifikačného štúdia
a bude vychádzať aj z požiadaviek na atestácie
pracovníkov podľa osobitných predpisov, predpisov
jednotlivých ústredných orgánov a
konkrétnych potrieb štátnych podnikov (§
142a Zákonníka práce a § 67 zákona
č. 88/1988 Zb. o štátnom podniku). Bude sa
spravidla zabezpečovať na základe zmlúv
s orgánmi, a organizáciami za úhradu (zásada
č. 33).
Predpokladá sa povinnosť absolvovania postgraduálneho
štúdia pri ďalšom prehlbovaní a zvyšovaní
kvalifikácie učiteľov; v súčasnosti
sa už pre rezort lesného a vodného hospodárstva
a drevospracujúceho priemyslu organizuje špecializačné
štúdium na vysokej škole.
Postgraduálne štúdium organizované na
vysokých školách sa nedotýka iných
foriem celoživotného vzdelávania podľa
osobitných právnych predpisov (napr. podľa
zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie
ľudu, zákona č. 39/197 Zb. o výchove
nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom
zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov).
Zásada sa premietne do nového ustanovenia zákona
a vypustením § 101 ods. 1 zákona.
Zásada č. 30:
Študenti sa zúčastňujú na činnosti
a riadení vysokej školy a fakulty prostredníctvom
spoločenských organizácii združených
v Národnom fronte, najmä Socialistického zväzu
mládeže, alebo priamo.
Študenti sa môžu so súhlasom dekana zúčastňovať
na hospodárskej, obchodnej a inej činnosti vysokej
školy (fakulty).
Odôvodnenie:
Zásada utvára širší priestor na
prehĺbenie a rozšírenie účasti
študentov a ich kolektívov na činnosti a riadení
vysokej školy, najmä ich priamou účasťou
i v rozšírených vedeckých radách
vysokých škôl (fakúlt), vo vedeckých
radách a iných orgánoch (kolégia rektora,
dekana) a pri riešení všetkých otázok,
týkajúcich sa bezprostredne študentov. Študenti
sa na činnosti a na riadení vysokej školy a
fakulty podieľajú tiež prostredníctvom
spoločenských organizácií združených
v Národnom fronte, študijných skupín
a ročníkov.
Práva študentov sa rozširujú o možnosť
zapája sa do vykonávania rôznych prác
a služieb pre študentov, iných občanov
a organizácie.
Zásada sa premietne do § 52 ods. 1 a § 53 zákona.
Zásada č. 31:
Výchovné opatrenia podľa § 54 odseku 2
zákona možno uložiť do dvoch mesiacov odo
dňa, kedy sa dekan dozvedel o porušení povinnosti
študenta. Ak ide o študenta proti ktorému bolo
začaté trestné konanie, možno výchovné
opatrenie uložiť najneskôr do dvoch mesiacov odo
dňa, kedy sa dekan dozvedel, že trestné konanie
bolo právoplatne skončené.
Odôvodnenie:
Zásadou sa predlžuje subjektívna lehota na
uloženie výchovného opatrenia, čo je
v súlade s lehotou podľa § 79 ods. 1 Zákonníka
práce. Objektívna jednoročná lehota
zostáva nezmenená.
Zásada sa premietne do § 54 ods. 3 zákona.
Zásada č. 32:
Vysoké školy vyhľadávajú na tvorivú
činnosť nadaných a talentovaných žiakov
a študentov, ich schopnosti ďalej rozvíjajú
a utvárajú podmienky pre ich plynulý prechod
do vedeckej (umeleckej) výchovy (ašpirantúry).
Odôvodnenie:
Zásadou sa zdôrazňuje zodpovednosť vysokých
škôl za rozvoj talentu žiakov a študentov
vrátane vyhľadávania talentovaných žiakov
už na stredných školách a ich zapojenia
do vedeckej, technickej a umeleckej činnosti. Vysokým
školám sa rozširuje priestor pre všestrannú
iniciatívu v tejto oblasti tým, že sa vypúšťa
ingerencia ministerstva.
Zásada sa premietne do § 61 zákona.
Zásada č. 33:
Vysoké školy alebo fakulty v nadväznosti na svoje
hlavné činnosti môžu vykonávať
hospodársku, obchodnú a inú činnosť
pre socialistické organizácie, občanov a
pre zahraničné subjekty. V rámci tejto činnosti
môžu vysoké školy zabezpečovať
aj vzdelávanie, prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie
pracujúcich (štúdium popri zamestnaní,
postgraduálne štúdium, kurzy, školenia
a pod.) na zmluvnom základe. Takto získané
prostriedky sú mimorozpočtovými prostriedkami
a využívajú sa na rozvoj činnosti vysokej
školy alebo fakulty ako doplnkové zdroje financovania.
Pre hospodársku, obchodnú a inú činnosť
možno zriaďovať na vysokých školách
alebo fakultách účelové zariadenia.
Vysoké školy pri realizácii činností
podľa tejto zásady vstupujú do priamych ekonomických
vzťahov s inými organizáciami, vrátane
zahraničných. [Zákon
č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím
v znení zákona č. 102/1988 Zb.]
Odôvodnenie:
V súvislosti so skvalitnením výchovno-vzdelávacieho
procesu, využívaním a uplatňovaním
výsledkov vedecko-výskumnej činnosti v praxi,
prepojením výchovno-vzdelávacieho procesu
s praxou je nevyhnutné v zákone utvorí priestor
pre práce, služby a výkony v rámci hospodárskej,
obchodnej a inej činnosti, ktoré by mali prispieť
na získanie doplnkových zdrojov na ďalší
rozvoj vysokých škôl. Navrhovaná zásada
vychádza z princípov prestavby hospodárskeho
mechanizmu SSR a ich aplikácie v podmienkach nevýrobnej
sféry.
Doterajšie ustanovenie §67 zákona sa rozširuje
o možnosť zabezpečovania prác, služieb
a výkonov v najširšom význame s cieľom
maximálneho prepojenia výchovno-vzdelávacej
a vedecko-výskumnej činnosti s praxou a s vysokými
školami a vedecko-výskumnými pracoviskami v
zahraničí.
Novo sa zakotvuje možnosť zriaďovania osobitných
účelových zariadení, napr. realizačných
centier a jednotiek, pracovísk zameraných na hospodársku,
obchodnú a inú činnosť vysokých
škôl alebo fakúlt, budovaných na chozrasčotných
princípoch, predovšetkým preto, aby sa utvoril
väčší priestor pre využívanie
tvorivých schopností a iniciatívy pracovníkov
škôl, ako aj existujúcej materiálno-technickej
základne v prospech národného hospodárstva
a prehĺbenia spojenia školy s praxou. Výsledkom
tejto činnosti by mali byť výrobky a práce
zamerané predovšetkým na činnosť,
ktorá vedie k urýchleniu rozvoja a modernizácii
výrobnej základne a urýchlenému zavádzaniu
výsledkov vedecko-technického výskumu do
praxe.
Výsledky hospodárskej, obchodnej a inej činnosti
vysokých škôl alebo fakúlt, najmä
unikátne vedecké prístroje a zariadenia majú
v prvom rade prispieť k trvalému skvalitňovaniu
vedecko-výskumnej, vývojovej a výrobnej činnosti
vysokých škôl, ako aj ku skvalitňovaniu
výchovno-vzdelávacej činnosti.
Tento proces značnou mierou zefektívni priamu vedeckú,
výskumnú a vývojovú spoluprácu
vysokých škôl s partnerskými organizáciami
i v zahraničí, ktorá sa bude zabezpečovať
v súlade so zákonom č. 42/1980 Zb. o hospodárskych
stykoch so zahraničím v znení zákona
č. 102/1988 Zb.
Všeobecne pre obsah a rozsah hospodárskej, obchodnej
a inej činnosti vysokých škôl, ktorá
sa navrhuje uplatni v zákone platí, zásada,
že tieto činnosti sú vykonávané
za rámec hlavných činností vysokých
škôl. Súčasne sa ňou umožňuje
využi iniciatívu študentov a ich poznatkov z
výchovno-vzdelávacieho procesu v praxi.
Prostriedky získané navrhovanou činnosťou
sa využijú na rozvoj vysokých škôl
ako doplnkové zdroje financovania.
Zásada sa premietne do § 67 zákona.
Zásada č. 34:
Na vysokých školách umeleckého smeru
môžu vo výnimočných prípadoch
pôsobiť ako učitelia aj vynikajúci umelci,
ktorí nemajú vysokoškolské vzdelanie.
Odôvodnenie:
S prihliadnutím na špecifičnosť štúdia
na vysokých školách umeleckého smeru
sa zásadou umožňuje, aby výnimočne
učiteľmi týchto vysokých škôl
boli aj vynikajúci umelci (národní a zaslúžilí),
ktorí nemajú vysokoškolské vzdelanie,
ale vzhľadom na svoje doterajšie pôsobenie majú
predpoklady na výchovno-vzdelávaciu činnosť.
Je známe, že vynikajúcich umelcov bez vysokoškolského
vzdelania zapájajú vysoké školy v zahraničí
do výchovno-vzdelávacieho procesu ako učiteľov.
Zásada sa premietne do § 69 zákona.
Zásada č. 35:
Alternatíva I.
Predpoklady, ktoré musí splniť asistent a odborný
asistent vysokej školy, sa overujú atestáciou.
Alternatíva II.
Ponechá sa doterajšie znenie zákona.
Odôvodnenie:
Podľa alternatívy I. vzrastajúce nároky
na prácu vysokých škôl vyžadujú,
aby sa trvanie zákonom ustanovených predpokladov
vymedzujúcich profil asistentov a odborných asistentov
pravidelne overovalo atestáciami (uznesenie vlády
SSR č. 251/1987 a následné uznesenia vlád
republík k opatreniam na realizáciu záverov
5. zasadania OV KSČ). Predpokladá sa, že tento
systém bude organizovaný administratívne
nenáročne a nahradí existujúce formy
hodnotenia.
Atestáciami sa sleduje ďalšie skvalitnenie kádrového
zloženia pedagogických zborov na vysokých školách,
ich závery sa stanú aktivizujúcim faktorom
pre prácu učiteľov. Systémom atestácií
sa bude hodnotiť nielen výchovno-vzdelávacia,
ale aj vedecká, výskumná (umelecká)
práca asistentov a odborných asistentov.
Alternatíva II. predpokladá zachovať doterajší
stav. Učiteľ vysokej školy prechádza celým
radom kvalifikačných stupňov a komplexných
hodnotení, ktorými sa vlastne atestuje.
Podľa alternatívy I. sa zásada premietne do
§ 69 zákona a podľa alternatívy II. sa
ponechá doterajšie znenie § 69 zákona.
Zásada č. 36:
Učiteľ má právo a povinnosť tvorivo
uplatňovať vo výučbe najnovšie
poznatky vedy, technickej, umeleckej a spoločenskej praxe,
povinnosť prehlbovať a právo zvyšovať
si vedeckú (umeleckú) kvalifikáciu a absolvovať
potrebnú prax v inej organizácii. Vysoká
škola utvára učiteľom potrebné
podmienky na uplatnenie práv a plnenie týchto povinností.
Odôvodnenie:
Rozvoj osobnosti učiteľa na vysokých školách
si vyžaduje, aby sa práva a povinnosti učiteľov
vysokých škôl vyjadrené v ustanovení
§ 72 zákona rozšírili.
Zásada sa premietne do § 72 zákona.
Zásada č. 37:
Pôsobisko profesorov a docentov v súvislosti s ich
vymenovaním určuje rektor po dohode s nimi a po
prerokovaní s dekanmi.
Rektor po prerokovaní s dekanmi určuje počet
pracovných miest učiteľov vysokých škôl.
Odôvodnenie:
Zásadou sa sleduje posilnenie právomoci rektora
ako vedúceho organizácie v pracovnoprávnych
vzťahoch s nutným prihliadnutím na potreby
fakúlt.
Zásada sa premietne do § 78 a vypustením §
77 zákona.
Zásada č. 38:
Upúšťa sa od vyžadovania súhlasu
ministra pri uzavieraní pracovných zmlúv
a rozväzovaní pracovných pomerov s profesormi
a docentmi vysokých škôl.
Odôvodnenie:
Vzhľadom na špecifičnosť problematiky vzniku,
zmeny a rozviazania pracovného pomeru, ktorá svojou
povahou patrí do pracovnoprávnych predpisov a v
záujme odstránenia neopodstatneného obmedzovania
oprávnenia rektora ako vedúceho organizácie
v pracovnoprávnych vzťahoch, a s tým spojenej
nadmernej administratívy sa upustí od vyžadovania
súhlasu ministra s uzavieraním pracovnej zmluvy
a rozväzovaním pracovného pomeru s profesorom
a docentom, ako aj od oprávnenia ministra uzavrieť
pracovnú zmluvu s profesorom alebo docentom namiesto rektora.
Zákonník práce najmä v ustanovení
§ 30 a nariadenie vlády ČSSR, ktorým
sa vykonáva Zákonník práce v §
3 upravujú uzavieranie pracovných pomerov na určitú
dobu spôsobom, ktorý zohľadňuje špecifiká
vysokých škôl v tejto oblasti.
Aplikáciou týchto ustanovení v nadväznosti
na možné atestácie učiteľov vysokých
škôl (zásada č. 35) môže rektor
v mene vysokej školy uzavierať pracovné pomery
s vybranými kategóriami učiteľov na
určitú dobu zodpovedajúcu atestačnému
obdobiu. Bližšie sa tieto otázky upravia vykonávacími
predpismi (zásada č. 42).
Zásada sa premietne vypustením § 79 zákona.
Zásada č. 39:
Rektor môže profesorovi a docentovi vysokej školy,
ktorý v príslušnom školskom roku dovŕši
65. rok veku s jeho súhlasom na návrh dekana fakulty
a po prerokovaní vo vedeckej rade fakulty, predĺžiť
trvanie jeho pracovného pomeru s prihliadnutím na
potreby fakulty; ak ide o rektora alebo dekana môže
ďalšie trvanie jeho pracovného pomeru predĺžiť
minister.
Učitelia vysokých škôl môžu
dočasne pôsobiť so súhlasom rektora na
vysokej škole a vo výskumných a vývojových
zariadeniach v zahraničí.
Na vysokých školách môžu so súhlasom
rektora pôsobiť učitelia zahraničných
vysokých škôl a iní významní
odborníci zo zahraničia.
Odôvodnenie:
Zásadou sa presúva právomoc výlučne
na rektora ako vedúceho organizácie v pracovnoprávnych
vzťahoch; zruší sa právomoc ministra v
týchto veciach.
Podľa tejto zásady môže rektor povoliť
profesorovi a docentovi vysokej školy, ktorý dovŕši
vek 65 rokov, ďalšie trvanie jeho pracovného
pomeru, ak to potreby fakulty vyžadujú, na základe
odporúčania dekana; ak ide o rektora alebo dekana,
povoľuje im minister.
Zásada sa premietne do § 80, 81 ods. 1 písm.
b) a § 82 zákona.
Zásada č. 40:
Upúšťa sa od vyžadovania súhlasu
vlády republiky pre ministerstvo školstva, mládeže
a telesnej výchovy na overovanie návrhov na zdokonaľovanie
štúdia, organizácie a riadenia vysokých
škôl.
Odôvodnenie:
V súvislosti s tendenciami decentralizácie riadiacich
činností na nižšie články
a so zreteľom na požiadavky pružnejšie reagovať
na potreby spoločenskej praxe pri riadení a organizácii
štúdia na vysokých školách, sa
ukazuje účelné ponechať toto oprávnenie
výlučne na ministerstvo. Rovnaká úprava
sa vykonala vo vzťahu k školstvu spravovaného
národnými výbormi v zákone č.
29/1984 Zb. sústave základných a stredných
škôl (školský zákon).
Zásada sa premietne do § 97 zákona.
Zásada č. 41:
Na vojenské vysoké školy a na Vysokú
školu ZNB sa zásady č. 2, 7, 8, 10, 20 a 37
a na vojenské vysoké školy aj č. 28
nevzťahujú. Zásady č. 4, 5, 15, 16,
17 a 18 a ak ide vysokú školu ZNB aj zásada
č. 28, sa na nevzťahujú obdobne.
Odôvodnenie:
Vzhľadom na špecifické postavenie vojenských
vysokých škôl a Vysokej školy ZNB sa zásadou
navrhuje riešiť otázky riadenia týchto
vysokých škôl odlišne. V podstate sa zachováva
súčasný stav.
Zásada sa premietne do § 87 a 88 zákona.
Zásada č. 42:
Ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy
upraví všeobecne záväzným právnym
predpisom študijné odbory a dĺžku štúdia
na vysokých školách.
Ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy
upraví všeobecne záväznými právnymi
predpismi podrobnosti o
a) organizácii štúdia, o účasti
študentov na činnosti a riadení vysokej školy
a fakulty, o právach a povinnostiach študentov, o
výchovných opatreniach, o ukončovaní
štúdia a o štátnych rigoróznych
skúškach absolventov vysokých škôl,
b) umeleckej ašpirantúre,
c) postgraduálnom štúdiu, o doplňujúcom
a rozširujúcom štúdiu a o kurzoch na prehlbovanie
a zvyšovanie kvalifikácie pracujúcich,
d) postupe pri vymenúvaní profesorov a docentov,
o postupe pri obsadzovaní volných miest učiteľov
vysokých škôl konkurzným konaním
a pripadne o atestáciách učiteľov vysokých
škôl,
e) podmienkach nostrifikácie dokladov o vzdelaní.
Ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy
po dohode s ministerstvom financií, cien a miezd republiky
upraví všeobecne záväzným právnym
predpisom podrobnosti o hospodárskej, obchodnej a inej
činnosti vysokých škôl a o využívaní
prostriedkov získaných týmito činnosťami.
Ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy
po dohode s ministerstvom financií, cien a miezd republiky,
s ministerstvom zdravotníctva a sociálnych vecí
republiky a ostatnými zúčastnenými
ústrednými orgánmi upraví všeobecne
záväzným právnym predpisom podrobnosti
o starostlivosti o študentov, najmä o ich hmotnom a
finančnom zabezpečení. Ak ide o hmotné
a finančné zabezpečenie z prostriedkov ústredných
orgánov, krajských národných výborov
a podnikov, jeho poskytovanie upraví ministerstvo školstva,
mládeže a telesnej výchovy všeobecne záväzným
právnym predpisom po dohode s ministerstvom zdravotníctva
a sociálnych vecí republiky a ministerstvom financií,
cien a miezd republiky a komisiou pre plánovanie a vedecko-technický
rozvoj republiky.
Odôvodnenie:
Zásada novo upravuje splnomocňovacie ustanovenie
pre ministerstvo na vydávanie všeobecne záväzných
právnych predpisov.
Príprava návrhov týchto predpisov bude vychádza
z novely zákona a bude sa uskutočňovať
v spolupráci s vysokými školami.
Cieľom zásady je tiež dosiahnuť zníženie
počtu vykonávacích predpisov k zákonu,
zostručnenie a zjednodušenie ich obsahu.
Tak v nadväznosti na zmeny týkajúce sa §
21 a 22 sa vypustí splnomocnenie na vydávanie všeobecne
záväzného právneho predpisu na vykonanie
§ 22.
Zásada sa premietne do § 98 zákona.
Zásada č. 43:
Funkčné obdobie funkcionárov vysokých
škôl, ktoré sa skončí 31. augustom
1990, sa dňom nadobudnutia účinnosti navrhovanej
novely zákona predlžuje
- u rektorov a dekanov o 12 mesiacov,
- u prorektorov, riaditeľov ústavov marxizmu - leninizmu
a prodekanov o 18 mesiacov,
- u vedúcich katedier o 24 mesiacov.
Odôvodnenie:
Väčšine funkcionárov vysokých škôl
sa skončí funkčné obdobie 31. augustom
1990. Zásadou sa sleduje možnosť preklenúť
časové obdobie medzi doteraz platným a novým
spôsobom vymenúvania funkcionárov.