Zásada č. 44:
Alternatíva I.
Zrušujú sa
Samostatná pedagogická fakulta v Českých
Budejoviciach,
Samostatná pedagogická fakulta v Plzni,
Samostatná pedagogická fakulta v Ústí
nad Labem,
Samostatná pedagogická fakulta v Hradci Králové,
Samostatná pedagogická fakulta v Ostrave.
Zriaďujú sa
Vysoká škola pedagogická v Českých
Budejoviciach,
Vysoká škola pedagogická v Plzni,
Vysoká škola pedagogická v Ústí
nad Labem,
Vysoká škola pedagogická v Hradci Králové,
Vysoká škola pedagogická v Ostrave.
Odôvodnenie:
Na základe skúseností z pedagogických
fakúlt v Českej socialistickej republike sleduje
zásada uvedenie faktického stavu do súladu
s právnym stavom. Preto sa predpokladá, že
sa od účinnosti zákona samostatné
pedagogické fakulty v Českej socialistickej republike
stanú vysokými školami pedagogickými.
Avšak za predpokladu zriadenia vysokých škôl
pedagogických v Českej socialistickej republike
už týmto zákonom budú sa učitelia
naďalej pripravovať v študijnom odbore "učiteľstvo
všeobecnovzdelávacích predmetov" okrem
novozriaďovaných vysokých škôl pedagogických
aj na pedagogických fakultách v rámci univerzít,
ako aj na ďalších univerzitných fakultách
(filozofická, prírodovedecká, matematicko-fyzikálna
a fakulta telesnej výchovy a športu).
V Slovenskej socialistickej republike samostatné pedagogické
fakulty ostávajú naďalej v postavení
vysokých škôl v súlade s doterajšími
právnymi predpismi (§100 ods. 1 zákona). Ich
postavenie sa bude zásadným spôsobom rieši
až po doriešení koncepcie povinnej školskej
dochádzky a štruktúry sústavy základných
a stredných škôl a tomu zodpovedajúcej
príprave učiteľov pre základné
a stredné školy.
Zásada sa premietne do nového ustanovenia zákona,
do prílohy zákona a do zákonného opatrenia
Predsedníctva Národného zhromaždenia
č. 166/196 Zb. o pedagogických fakultách.
Alternatíva II.
Ponecháva sa doterajší stav.
Odôvodnenie:
Samostatné pedagogické fakulty sa naďalej na
prechodný čas ponechávajú ako fakulty,
ktoré majú postavenie vysokých škôl
(§ 100 ods. 1 zákona). To však nevylučuje
riešenie ich postavenia prípadne aj tak, že sa
z nich v budúcnosti zriadia vysoké školy, a
to samostatným náležito pripraveným
a z hľadiska spoločenskej potreby odôvodneným
zákonom (§ 4 zákona).
Zásada č. 45:
Premietnutie zásad do novely zákona a úprava
podrobností v nových vykonávacích
predpisoch predpokladá zrušenie
a) Nariadenia vlády SSR č. 33/1986 Zb. o sústave
študijných odborov a o dĺžke riadneho štúdia
na vysokých školách,
b) Nariadenia vlády SSR č. 90/1980 Zb. o štátnych
záverečných skúškach a štátnych
rigoróznych skúškach,
c) Vyhlášky Ministerstva školstva Českej
socialistickej republiky č. 3/1981 Zb. a vyhlášky
Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky
č. 6/1981 Zb. o vykonávaní inšpekcie
na vysokých školách.
Zásada č. 46:
Predpokladá sa, že zákon nadobudne účinnosť
1. septembrom 1990.
Realizácia strategickej línie vyjadrenej v hlavných
smeroch hospodárskeho a sociálneho rozvoja našej
spoločnosti prijatá XVII. zjazdom KSČ na
roky 8. päťročnice s výhľadom do
roku 2000 si vyžaduje prestavbu všetkých sfér
života našej spoločnosti. Hlavným článkom
tejto prestavby je komplexná prestavba hospodárskeho
mechanizmu a ďalší rozvoj a prehlbovanie socialistickej
demokracie a zvyšovanie účasti pracujúcich
na riadení spoločnosti. Pre školstvo zo záverov
XVII. zjazdu KSČ vyplynula úloha zvýšiť
do roku 2000 počet pracovníkov s úplným
stredným a vysokoškolským vzdelaním
o polovicu.
Uvedené úlohy, ako aj úlohy z následných
zasadnutí ÚV KSČ, najmä 5., 7. a 9.
a osobitne 13. zasadania sa v plnej miere dotýkajú
aj československej výchovno-vzdelávacej sústavy.
Výchovno-vzdelávacia sústava a v jej rámci
školská sústava majú rozhodujúcu
úlohu pri zabezpečovaní rastu kvalifikačnej
úrovne všetkých kádrov pri rozvíjaní
systému ich celoživotnej nepretržitej prípravy
pre plnenie strategických cieľov prestavby spoločnosti.
Osobitné postavenie v tomto procese majú vysoké
školy. Pre ich činnosť sa musia utvoriť
také organizačné, materiálno-technické
a kádrové podmienky, aby boli schopné pripravovať
plne kvalifikované socialistické kádre širokého
profilu, schopné tvorivo myslieť, sústavne
sa sebavzdelávať a pripravené efektívne
uplatňovať získané vedomosti v praxi.
Túto úlohu nie je možné splniť
bez formovania vysokoškolského vzdelávania
ako otvoreného, pružného a prestupného
systému, aktivizácie všetkých stupňov
riadenia vysokých škôl.
V práci vysokých škôl sa musí
nový spoločenský pohyb adekvátnejšie
odrazí v ich oveľa efektívnejšom a angažovanom
vstupe do tohto procesu. Od úrovne a kvality ich práce,
od kvality ich absolventov závisí úroveň
československej vedy, účinnosť práce
československej výskumnej a vývojovej základne
a v neposlednom rade aj kvalita a efektívnosť produkcie,
vedeckosť riadenia spoločenských, ekonomických
a sociálnych procesov. Od úrovne práce vysokých
škôl závisí kvalita výchovy na
základných a stredných školách,
kvalita a úroveň našej kultúry, ako
i úroveň rozvoja osobnostných, občianskych
i pracovných kvalít našich ľudí,
presadzovanie socialistického životného štýlu
a osvojovanie si socialistických hodnôt našej
spoločnosti v nových podmienkach.
Preto v prestavbe ide o novú stratégiu vysokoškolského
štúdia, ktorou sa musí zabezpečiť,
aby každý absolvent vysokej školy bol skutočne
tvorivou osobnosťou a stal sa rozhodujúcim činiteľom
v urýchlení sociálno-ekonomického
rozvoja našej spoločnosti.
Vysoké školy musia svojimi novými ideami, vynálezmi
a vôbec vysokou tvorivou atmosférou a jednoznačnou
previazanosťou prípravy absolventov s tvorivou vedeckou
prácou zabezpečovať výchovu socialistickej
uvedomelej generácie schopnej sústavného
sebavzdelávania a pokrokového uplatňovania
získaných vedomostí v spoločenskej
praxi.
Uvedené nové požiadavky môžu vysoké
školy úspešne plniť sústavným
reagovaním v obsahu štúdia na potreby spoločnosti
modernými metódami výchovno-vzdelávacej
práce vychádzajúcimi z vedecko-výskumnej
práce učiteľov a študentov a úzkej
spolu práce s vhodnou organizačnou previazanosťou
so spoločenskou praxou.
Vychádzajúc z týchto zámerov a v nadväznosti
na celospoločenský proces s výhľadom
do roku 2000 a jeho prognózy do roku 2010 bude nevyhnutné
po novom koncipovať prípravu vysokoškolsky vzdelaných
kádrov, zodpovednosť vysokých škôl
a ich funkcionárov za kvalitu a profil absolventa a zodpovedajúcim
spôsobom formulovať nové prístupy v riadení
vysokých škôl.
Riadenie vysokých škôl, najmä tendencie
k prílišnej centralizácii po celej osi riadenia
tak, ako sú zakotvené v zákone č.
39/1980 Zb., o vysokých školách, už nezodpovedajú
súčasným potrebám. Tieto centralizačné
trendy na vysokých školách rovnako ako v celej
našej spoločnosti priniesli do ich riadenia administratívne
formy a metódy riadenia a spôsobili narastanie operatívnych
činností na úkor koncepčného
riadenia z úrovne ministerstva a znížili aktivitu
učiteľov a nižších článkov
riadenia.
Požiadavky a potreby urýchlenia sociálno-ekonomického
rozvoja, prehĺbenia demokracie a uskutočnenie prestavby
všetkých sfér života socialistickej spoločnosti
si vyžadujú vykonať aj niektoré zásadné
úpravy v zákone o vysokých školách.
Pôjde v nich popri zavedení nových prvkov
v organizácii riadneho štúdia, najmä o
výrazne posilnenie rozhodovacích právomocí
vedeckých (umeleckých) rád vysokých
škôl a fakúlt v zásadných otázkach
rozvoja a riadenia, o posilnenie právomoci a zodpovednosti
funkcionárov vysokej školy na jednotlivých
stupňoch riadenia, o zvýšenie účasti
pracovníkov i študentov na riadení vysokej
školy ich členstvom v rozšírených
vedeckých radách a vo vedeckých radách
vysokých škôl a fakúlt, uplatnenie demokratizačných
tendencií v tomto smere, vrátane účasti
na výbere kandidátov a vymenúvaní
funkcionárov vysokých škôl, a to aj voľbou
tam, kde sa to ukazuje vhodné.
Súčasne sa novelou prakticky vylúči
zasahovanie z centra do otázok vnútornej organizácie
a riadenia vysokých škôl. Postavenie ministerstiev
ako ústredných orgánov štátnej
správy sa vyjadri tak, aby naďalej podľa zákona
a v jeho medziach, ak sú na to splnomocnené, vydávali
všeobecne záväzné právne predpisy,
potrebné pre riadenie vysokých škôl a
aby sa mohli sústrediť na ich koncepčné
riadenie, určovanie správnych dlhodobých
prognóz a vytyčovanie strategických úloh
a cieľov ich rozvoja.
Všetky tieto činnosti bude potrebné zabezpečovať
v nových podmienkach komplexnej prestavby hospodárskeho
mechanizmu v Československej socialistickej republike určených
pre odvetvia nevýrobnej sféry tak, aby sa v plnom
rozsahu zabezpečili ekonomické a materiálno-technické
podmienky realizácie úloh výchovno-vzdelávacieho
procesu v celom ich komplexe. Z hľadiska centra pôjde
najmä o úlohy súvisiace s určovaním
príslušných noriem, normatívov, limitov
a ukazovateľov, ktoré zohľadnia princípy
efektívnosti a racionálneho vynakladania prostriedkov
a súčasne utvoria priestor pre žiadúcu
zainteresovanosť nižších článkov
riadenia na plnení úloh a kvalitnej príprave
absolventov vysokých škôl, rozvoji vedy a jej
realizovania v praxi.
Osobitná pozornosť sa bude venovať i utváraniu
doplnkových mimorozpočtových zdrojov formou
hospodársko-obchodnej činnosti, vrátane rôznych
foriem expertíznej a priamej vzdelávacej činnosti
pre orgány, organizácie, občanov a zahraničné
subjekty na komerčnej báze.
Utvorením priestoru v návrhu zásad novely
zákona o vysokých školách pre realizáciu
týchto úloh pri dôslednom zabezpečovaní
základných zásad prestavby hospodárskeho
mechanizmu, možno očakávať efektívne
prínosy pre utváranie ekonomických a materiálno-technických
podmienok vysokých škôl. Navrhované zmeny
smerujú k racionalizácií a k zjednodušeniu
riadenia vysokých škôl po celej jeho osi, a
tým aj k efektívnejšiemu a hospodárnejšiemu
využívaniu prostriedkov vynakladaných na ich
ďalší rozvoj a skvalitnenie ich činnosti.
Predpokladané zmeny a doplnenia zákona o vysokých
školách podľa predloženého návrhu
zásad novely zákona, nemajú priamy dopad
na štátny rozpočet. Ak by niektoré vecné
úlohy nepriamo vyvolali požiadavky na ekonomické
zdroje, budú sa uhrádza v rámci pridelených
prostriedkov z národného dôchodku v súlade
s opatreniami k analýze československej výchovno-vzdelávacej
sústavy a závermi 13. zasadania ÚV KS. Tieto
prípadné dopady budú uplatňované
aj pri prípravách návrhu plánu a v
rozpočtovom výhľade na 9. päťročnicu.
Skutočnosti uvedené v tomto rozbore si vyžadujú
zmeny a doplnenie zákona o vysokých školách
vyjadrené v navrhovaných zásadách.
Spôsob prerokovania návrhu
V pripomienkovom konaní sa návrh zásad novely
školského zákona prerokoval so všetkými
republikovými a federálnymi ústrednými
orgánmi štátnej správy, socialistickými
organizáciami a národnými výbormi
a bol predložený na verejnú diskusiu na stránkach
učiteľských novín. Pripomienky sa premietli
do návrhu zásad zákona.
V záujme zníženia počtu vykonávacích
predpisov navrhuje sa vydať jedna vyhláška pod
názvom "študijné predpisy", ktorá
by obsahovala problematiku doterajších vyhlášok
č. 104/1980 Zb. o prijímaní na štúdium
na vysokých školách, č. 105/1980 Zb.
o štúdiu na vysokých školách /študijné
predpisy/, č. 138/1980 Zb. o odbornej a spoločensko-politickej
praxi študentov vysokých škôl a nariadenia
vlády ČSSR č. 90/1980 Zb. o štátnych
záverečných skúškach a štátnych
rigoróznych skúškach.
Pri novelizácii vyššie uvedených predpisov
sa navrhuje vychádzať najmä z týchto princípov:
1. V oblasti prijímania na štúdium
- Určiť skrátenie termínu zasielania
prihlášok na dekanáty fakúlt riaditeľom
strednej školy alebo vedúcim socialistických
organizácií.
- V prípade, že dekan určí konanie prijímacej
skúšky, upravia sa termíny konania jednotlivých
častí prijímacej skúšky.
- Všeobecné zásady pre určovanie jednotných
kritérií konania prijímacej skúšky
dekanom.
- V prípadoch, kde sa koná talentová časť
prijímacej skúšky a táto je klasifikovaná
známkou "nevyhovel", sa určí, že
uchádzač nekoná písomnú a ústnu
časť prijímacej skúšky, ak jej
konanie je určené dekanom. Takýto uchádzač
sa posudzuje, ako by prijímaciu skúšku nevykonal
úspešne.
- Určiť spôsob rozhodovania o prijatí
alebo neprijatí uchádzača na štúdium,
vzhľadom na fakultatívnu možnosť konania
prijímacej skúšky.
- Upraviť prijímanie cudzincov na čs. vysoké
školy tak, aby sa nevyžadoval súhlas ministerstva
u cudzincov s trvalým pobytom v ČSSR.
2. V oblasti štúdia na vysokej škole
- Určiť podrobnosti o možnostiach rozdelenia
riadneho vysokoškolského štúdia na jednotlivé
časti a spôsob ich ukončenia.
- Do právomoci dekana fakulty zaradiť povoľovanie
štúdia podľa individuálneho študijného
plánu, ktorým sa na prehĺbenie vedomostí
a zručností upraví obsah, rozsah, dĺžka
a organizácia štúdia a medziodborového
štúdia.
- Určiť podrobnosti o čiastkovom štúdiu.
- Určiť organizáciu školského roku
s tým, že hlavné prázdniny budú
trvať najmenej 4 súvislé týždne.
- Určiť počty skúšok počas
školského roku i počty opravných skúšok.
- Obsah, rozsah a zaradenie vysokoškolskej praxe budú
určovať učebné plány študijných
odborov.
- Rozšíriť právomoci dekana o možnosť
povoliť študentovi, ktorý z vážnych,
najmä zdravotných dôvodov, nekonal povinný
branný kurz alebo exkurziu, účasť na
tomto kurze alebo exkurzii v náhradnom termíne,
a to i v nasledujúcom školskom roku.
- Upraviť právomoc dekana pri rozhodovaní o
individuálnych študijných plánoch a
o prerušení štúdia z vlastného
podnetu.
- Splnomocniť dekana ukladaním výchovných
opatrení za závažné porušenie študijných
alebo občianskych povinností, alebo pravidiel socialistického
spolunažívania tak, aby dekan mohol výchovné
opatrenie uložiť do dvoch mesiacov odo dňa, kedy
sa dozvedel o porušení povinností študentom,
avšak najneskôr do jedného roku odo dňa,
kedy študent porušil povinnosť.
- Upraviť vydávanie dokladov cudzincom o ukončení
štúdia na vysokých školách v ČSSR.
- Vymedziť pôsobnosť ministerstva pri rozhodovaní
o povolení opakovania ročníka, prerušení
štúdia, prestupu a o uložení výchovného
opatrenia cudzincom študujúcim na vysokých
školách v ČSSR.
3. V oblasti štátnych záverečných
a štátnych rigoróznych skúšok
- Zvýrazniť potrebu komplexného poňatia
štátnej záverečnej skúšky
/ďalej len ŠZS/ a preukázanie schopnosti aplikácie
poznatkov pri riešení konkrétnych problémov
v odbore pôsobnosti absolventa v praxi.
- Za ťažisko ŠZS považovať obhajobu diplomovej
práce. Ústnu skúšku orientovať
na problémové okruhy z teoretického základu
štúdia, marxizmu - leninizmu a štúdia
odboru súvisiaceho s problematikou diplomovej práce
v rámci jej obhajoby. V tomto poňatí konať
ŠZS v jednom dni alebo vo viacerých dňoch.
Predmety ŠZS určovať a schvaľovať ako
súčasť učebných plánov
vo vedeckej rade vysokej školy na návrh koordinačnej
rady dekanov po prerokovaní vo vedeckej rade fakulty.
- Odporúča sa upraviť ustanovenie o opakovaní
ŠZS v prípade klasifikácie známkou "nevyhovel".
- Odporúča sa zvýšiť počet
členov komisie pre ŠZS z praxe /minimálne dvaja
členovia z praxe/.
- Odporúča sa zjednodušiť postup pri príprave
ŠZS. Povinnosť oboznámiť študenta s
hodnotením diplomovej práce vedúcim práce
a oponentským posudkom previesť z dekana fakulty na
vedúceho katedry.
- Štátne rigorózne skúšky /ďalej
len ŠRS/ ako formu ukončenia štúdia v
lekárskych a veterinárskych študijných
odboroch ponechať v doterajšom poňatí
s tým, že termíny skúšok z jednotlivých
predmetov ŠRS určí dekan fakulty /rektor VŠV/
podľa podmienok fakulty /vysokej školy/.
- Neviazať ŠRS absolventov vysokých škôl
len na absolvovaný študijný odbor, ale umožniť
konanie ŠRS i v príbuznom študijnom odbore v
rámci skupiny študijných odborov, resp. v odbore,
v ktorom uchádzač pracuje.
- Umožniť konanie ŠRS v dvoch alternatívach
a/ bez obhajoby písomnej rigoróznej práce
na základe posúdenia doterajších výsledkov
činnosti a vedeckých a odborných publikácií
v danom odbore, formou vedeckej rozpravy zameranej na problematiku
príslušného vedného odboru
b/ s obhajobou písomnej rigoróznej práce
alebo obhajobou publikovaných vedeckých a odborných
prác a ústnou skúškou zo zvoleného
študijného odboru a dvoch študijných predmetov
tvoriacich jeho širší vedný základ.
A. Zásady postupu pri vymenúvaní profesorov
a docentov
- Vymenovacie konanie začínať na žiadosť
uchádzača, návrh vedúceho katedry
/dosial sa toto konanie začína na návrh rektora
alebo dekana, ak ho na to splnomocnil rektor/.
- U uchádzačov na vymenovanie za profesorov uprednostňovať
pracovníkov s vedeckou hodnosťou doktora vied, u umeleckých
odborov najmenej s titulom zaslúžilý umelec;
u uchádzačov, ktorí nesplňujú
tieto podmienky na konanie doplniť o vedeckú rozpravu
pred vedeckou /umeleckou/ radou vysokej školy.
- Habilitačné konanie uskutočňovať
podľa rozhodnutia vedeckej rady fakulty predložením
habilitačnej práce, alebo súboru prác
na úrovni habilitačnej práce a ich obhajobou
pred vedeckou radou fakulty.
- Nahradiť doterajšie komisie pre vymenovacie konanie
zriaďované rektorom 3 oponentmi schválenými
vedeckou radou /doterajšie komisie pristupovali vo väčšine
prípadov k vypracovaniu návrhov formálne/.
- O udelení vedecko-pedagogického titulu docent
rozhodovať tajným hlasovaním vedeckej /umeleckej/
rady fakulty. O udelení vedecko-pedagogického titulu
profesorov rozhodovať tajným hlasovaním vedeckej
/umeleckej/ rady vysokej školy po predchádzajúcom
kladnom stanovisku vedeckej /umeleckej/ rady fakulty. Podľa
doterajšej vyhlášky sa vedecké /umelecké/
rady fakúlt a školy k návrhom na udelenie vedecko-pedagogického
titulu len vyjadrovali.
- Kompetenciu ministra vymenovať za docenta a navrhnúť
vymenovanie za profesora i bez návrhu školy nahradiť
zásadou, že minister môže navrhnúť
rektorovi alebo dekanovi započatie vymenovacieho konania
za profesora alebo docenta.
B. Zásady hodnotenia práce učiteľov
vysokých škôl formou atestácií
a využívanie pracovných pomerov na dobu určitú
- Atestácie vykonávať u asistentov a odborných
asistentov v týchto intervaloch:
asistent - do 3 rokov po nástupe
odborný asistent - I. atestácia do 5 rokov po nástupe;
ďalšia atestácia spravidla o ďalších
5 rokov
- Atestačné konanie uskutočňovať
pred atestačnou komisiou, ktorá by mala byť
poradným orgánom dekana fakulty /rektora vysokej
školy/; predseda komisie - dekan /rektor/. O výsledku
atestácie vyhotoviť písomný záznam.
- Pracovné pomery uzatvárať na dobu neurčitú.
V osobitne odôvodnených prípadoch na dobu
určitú.
Všeobecne záväzný právny predpis
určí podrobnosti o prijímacom konaní
a organizácii postgraduálneho štúdia,
jeho formách, priebehu a ukončovaní; predpis
bude vychádzať z týchto princípov:
- Postgraduálne štúdium účelovo
podriaďovať požiadavkám praxe, ciele a obsahové
zameranie PGŠ určovať v úzkej spolupráci
so spoločenskou praxou.
- Za postgraduálne štúdium na vysokej škole
bude zodpovedať rektor a jemu na fakulte dekan, ktorý
bude najmä zabezpečovať organizačné,
prevádzkové a kádrové podmienky, rozhodovať
o prijatí uchádzačov a v študijno-správnych
veciach účastníkov tohto štúdia.
Za prípravu, organizáciu a realizáciu výchovno-vzdelávacieho
programu jednotlivých behov postgraduálneho štúdia,
bude dekanovi zodpovedať vedúci katedry.
- Účastníci postgraduálneho štúdia
budí jednak navrhovaní organizáciami, v ktorých
pracujú, jednak sa budú môcť hlási
z vlastného záujmu. Uchádzači z vlastného
záujmu budú prijímaní len v rámci
volnej kapacity.
- Formy postgraduálneho štúdia, jeho priebeh
a ukončovanie budú na rozdiel od pregraduálneho
štúdia viac prihliadať k vekovým a sociálnym
osobitostiam účastníkov tohoto štúdia.
Pritom však budú určené pravidlá,
ktoré nepripustia nezodpovedné prístupy a
vzťahy k štúdiu. Ďalej určí
formy kontroly štúdia a jeho hodnotenie, opravné
skúšky, spôsoby ukončenia štúdia
pred jeho absolvovaním a opravné prostriedky; výchovno-vzdelávací
proces uskutočňovať aktivizujúcimi formami
a metódami výučby s cieľom uplatňovať
individuálne a samostatné štúdium, ako
sú riešenie zadaných teoretických a
praktických problémov a prípadov, vypracovanie
projektov, plánov, rozborov a iných prác
spojených s tvorivou činnosťou, vyhľadávaním
a štúdiom literatúry, prieskumami, štúdiom
archívnych a aktuálnych materiálov apod.
Budú to metódy a formy, ktoré podnecujú
samostatné štúdium a umožňujú
prípravu návrhov na vysokej odbornej a politickej
úrovni.
- Výraznejšie diferencovať postgraduálne
štúdium z hľadiska jeho cieľov, obsahu,
metód a foriem realizácie. Systém postgraduálneho
štúdia pritom organizovať v nadväznosti
na vysokoškolské štúdium ako organickú
súčasť jeho rozvoja a realizovať ho ako
štúdium:
a/ špecializačné
b/ inovačné
c/ rekvalifikačné
a/ Špecializačné štúdium
- prehlbovať kvalifikáciu a špecializáciu
absolventov vysokých škôl vo vyštudovanom
odbore alebo skupine odborov ako vyšší stupeň
profilácie absolventov pregraduálneho štúdia
v súvislosti s koncepciou širokého odborného
profilu,
b/ inovačné štúdium
- orientovať na širšie zmeny určitej oblasti
poznania a spoločenskej práce a aktualizáciu
poznatkov pre absolventov s dlhšou dobou po ukončení
vysokej školy,
c/ rekvalifikačné štúdium
- orientovať na zmenu profilu absolventa a predchádzajúceho
štúdia v odboroch, kde dochádza k zásadným
zmenám, resp. na urýchlenú prípravu
odborníkov pre nové odbory alebo profesie, ktoré
nie sú doposiaľ zabezpečené pregraduálnym
štúdiom.
- Dĺžku postgraduálneho štúdia určovať
v rozpätí 2 - 4 semestrov, spravidla formou štúdia
popri zamestnaní s prihliadnutím na jeho poslanie
a stanovené ciele.
- Na realizáciu narastajúcich úloh v oblasti
postgraduálneho štúdia vytvárať
na vysokých školách primerané zabezpečenie.
- Výučbou v postgraduálnom štúdiu
poverovať len najlepších učiteľov
vysokých škôl s vedecko-pedagogickou hodnosťou
a ďalších učiteľov so súhlasom
dekana fakulty, učiteľov zahraničných
vysokých škôl, vedeckých pracovníkov
ČSAV a SAV a vynikajúcich odborníkov z praxe
u nás a zo zahraničia.
- Ďalej predpis podrobne určí obsah, formu
i organizáciu ukončovania postgraduálneho
štúdia, jeho záverečného hodnotenia
a upraví i podrobnosti o dokladoch, ktoré bude vysoká
škola vydávať absolventom.
Ciel vydania tohoto predpisu je úprava pravidiel hospodárskej
a obchodnej činnosti vysokých škôl v
najširšom vyjadrení v záujme vytvorenia
potrebných právnych predpokladov využitia tvorivého
a pracovného potenciálu učiteľov, vedeckých
a odborných pracovníkov a študentov, ako aj
voľných materiálnych kapacít škôl
/prístrojov, strojov a zariadení, internátov
a pod./, pre vykonávanie prác, služieb a výkonov
súvisiacich s rozvojom národného hospodárstva,
ako aj vo vzťahu k zahraničným subjektom, resp.
služieb, prác a výkonov pre občanov,
najmä v ubytovacích a stravovacích činnostiach
a v oblasti zvyšovania kvalifikácie pracujúcich.
V nadväznosti na uvažovaný prínos pre
rozvoj národného hospodárstva budú
prostriedky získané hospodárskou a obchodnou
činnosťou vysokých škôl mimo - rozpočtovými
doplnkovými zdrojmi s možnosťou ich využitia
pre ďalší rozvoj vzdelania a výchovy vysokoškolských
odborných kádrov a pre výskum. Hospodárska
a obchodná činnosť vysokých škôl
bude svojim obsahom súčasne prehlbovať spojenie
školy s praxou.
Pri príprave vykonávacieho predpisu sa bude dôsledne
vychádzať z doterajšej právnej úpravy
a zásad pre výkon vedľajšej hospodárskej
činnosti vysokých škôl a v podmienkach
SSR i z ekonomických pravidiel pre činnosť
realizačných centier vysokých škôl.
Pritom sa v plnom rozsahu do predpisu premietnu základné
zásady komplexnej prestavby hospodárskeho mechanizmu
v nevýrobnej sfére, vrátane konkrétnych
nástrojov ich realizácie v podmienkach vysokých
škôl súvisiacich s otázkami plánovania,
financovania, tvorby cien, devízovej a hmotnej zainteresovanosti
v oblasti príjmov a využitia výnosov.
Vykonávací predpis určí obsah a rozsah
hospodárskej a obchodnej činnosti so zameraním
na oblasť vedecko-technického rozvoja a aplikáciu
jeho poznatkov v hospodárskej praxi, ďalej oblasť
zvyšovania kvalifikácie pracujúcich a vzdelanosti,
predovšetkým zabezpečovanie postgraduálneho
štúdia, rôznych krátkodobých kurzov,
mimoriadneho štúdia, ale aj štúdia popri
zamestnaní, pokiaľ sa uskutočňuje na
základe spoločenskej objednávky.
V oblasti prác, služieb a výkonov pôjde
predovšetkým o výrobu prístrojov, zariadení,
súčiastok a materiálov a pod. charakteru
prototypov a unikátnych prístrojov nultej série
a malosériového ale pre podniky obtiažne vyrábaného,
resp. na vnútornom trhu nedostatkového tovaru.
Hospodárska a obchodná činnosť bude
regulovaná normatívmi, pri stanovení mzdových
prostriedkov normatívom vo vzťahu k objemu získaných
príjmov, pri použití odvodu do centralizovaných
zdrojov a prídelu pre financovanie rozvoja vysokej školy,
pre politicko-spoločenskú činnosť a
zahraničné styky a pre hmotnú stimuláciu.
Pre túto činnosť sa budú zriaďovať
realizačné centrá ako účelové
zariadenia vysokých škôl.
Tvorba cien výrobkov, výkonov a služieb vysokých
škúl sa riadi cenovými predpismi.
Riešenie pracovnoprávnych vzťahov bude dôsledne
vychádzať zo Zákonníka práce
a ďalších pracovnoprávnych predpisov,
a to i vo vzťahu účasti študentov na hospodárskej
a obchodnej činnosti. Hmotná zainteresovanosť
bude zodpovedať konkrétnym pracovnoprávnym
vzťahom pracovníkov a bude rešpektovať platné
všeobecne záväzné mzdové predpisy.
Zahranično-obchodné vzťahy a devízová
zainteresovanosť vo vzťahu k organizáciám
a jednotlivcom bude dôsledne previazaná na platné
predpisy v tejto oblasti za účelom získania
devízových prostriedkov vysokých škôl
z týchto činností.
Vykonávací predpis sleduje posilnenie právomoci
a zodpovednosti vedenia škôl pri vykonávaní
hospodárskej a obchodnej činnosti i pri použití
získaných prostriedkov.