Takýto je náčrt priebehu vnútorných
podmienok, ale sú aj vonkajšie. Hovorí sa o
otvorení hraníc. Samozrejme, že sme za to.
Ale z hľadiska práve prerokúvanej problematiky
ekonomickej reformy môže k tomu dôjsť ekonomicky
len vtedy, keď bude kurz hlavne zlotého voči
korune reálny, t.j. silne devalvovaný a západné
meny vlastne tiež, pretože inak vtrhne do tejto krajiny
mnoho hladných a šmelinárskych, či teraz
po novom nazývaných podnikateľských
cudzincov, a tí nám pri tomto kurze koruny voči
iným menám všetko, ale naozaj všetko skúpia.
Keďže pri každom tovare, ktorý tu kúpia
a doma predajú, majú mininálne sto aj viacej
percentný zisk, tak by mal náš trh reagovať
skutočne trhovo a zvýšiť a i podľa
zákona dopytu a ponuky všetky ceny, a to o 100 aj
viac percent, až by sa to ustálilo na rovnovážnom
stave. To by však naši ľudia zomreli od hladu,
lebo za tie trhové ceny by im nevyšlo ani na jedlo,
a tak, pochopiteľne, začnú štrajkovať
za vyššie mzdy. A inflačná špirála
sa pre tzv. vonkajšie podmienky roztáča ďalej.
A keď náš trh nebude reagovať trhovo a nezvýši
ceny na rovnovážnu úroveň, budeme cudzincami
vykúpení, pretože táto ekonomika má
stále menej na to, aby uživila 15 miliónov
našich ľudí, ale nemá na ďalších
mnoho miliónov cudzincov.
Pri uvedenom scenári a ignorovaní spomenutých
vonkajších podmienok nemáme na to, aby sme
sa nechali vyjesť a vykúpiť inými. Na
to upozorňujem tu a teraz pred svedkami, aby sme o dva
mesiace alebo neskôr nemuseli počúvať
niektorých členov vlády, že s touto
vonkajšou okolnosťou nepočítali, alebo
že sa nedala predvídať, alebo že je to cena
nášho vstupu do Európy. Cena vstupu do Európy
to totiž nie je, pretože tam každý vstupuje
rovnoprávne politicky a ekonomicky, čím myslím
- za to, na čo má. A my máme na viac, ako
nechať sa cudzincami ruinovať za podhodnotený
kurz. Ďakujem vám za pozornosť.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji. Faktická
poznámka poslance Pánise.
Poslanec SN S. Pánis: Vážený pán
predsedajúci, vážení páni poslanci,
pred chvíľou doteraz som skutočne nevedel,
čo je to šovinizmus. Pred chvíľou, hoci
pán predsedajúci vyzval kolegov neposlúchli
a odišli. Myslím si, na dôkaz toho, keď
si váži poslanec poslanca, by bolo potrebné,
aby poslanci, ktorí odišli, sa ospravedlnili nášmu
predsedovi.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Slovo má poslanec
Stome, potom budou další faktické poznámky.
Poslanec SN K. Stome: Vážený pane předsedo,
vážený pane předsedající,
dámy a pánové, chtěl bych reagovat
jenom na několik bodů. Domnívám se,
že obětí není postavit se na vlastní
nohy. Tragickou nezaměstnaností není najít
si vhodné zaměstnání. Scénář
není přesným filmovým záznamem
již odehraného představení, a domnívám
se, že kurs není dán vyhláškou,
protože chtěli-li bychom to učinit, museli
bychom zavřít hranice, abychom tento kurz uvnitř
tohoto státu udrželi. Ochrana vnitřní
ekonomiky není vyhnáním cizího kapitálu.
Já vám děkuji. (Potlesk.)
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Faktická poznámka
paní poslankyně, potom poslanec Világi.
Poslankyně SL E. Záležáková:
Vážený pán predsedajúci, dámy
a páni, prikláňam sa k názoru pána
Pánisa a vyzývam pána Mlynárika, aby
prestal urážať poslancov Slovenskej národnej
strany a všetkých Slovákov. Okrem toho považujem
za šovinizmus aj to, že ste ma nepustili k technickej
poznámke, ku ktorej mám podľa rokovacieho poriadku
právo. Ďakujem.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Poslanec Világi, faktická
poznámka.
Poslanec SL O. Világi: Vážené Federálne
zhromaždenie, ja nepovažujem za šovinizmus, keď
niektorí poslanci odchádzajú. Ja si myslím,
že Je to nedisciplinovanosť a nie šovinizmus. Za
šovinizmus považujem poznámky, ktoré robia
predstavitelia nejakej strany v novinách a na mítingoch.
To je šovinizmus. Ďakujem.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Poslanec Mlynárik,
faktická poznámka.
Poslanec SN J. Mlynárik: Ja sa kategoricky ohradzujem proti
tomu, že som bol ohovorený, že urážam
slovenský národ. Kto môže z nás
povedať, že je lepší Slovák? Kto
môže povedať, komu viacej ležia na srdci
skutočné záujmy slovenského národa,
z ktorého vzišiel? Ale je rôzny prístup,
ako to dosiahnuť. Protestujem proti tomu a odmietam takéto
obvinenie. (Potlesk.)
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Poslanec Bratinka má
nyní faktickou poznámku.
Poslanec SN P. Bratinka: Zazněl zde požadavek, aby
se někteří poslanci, kteří
opustili tento sál, kdy mluvil předseda Slovenské
národní strany, tomuto pánu předsedovi
omluvili. My jsme odešli proto, že pan předseda
Slovenské národní strany vznesl požadavek
s vyhlášením Slovenského státu,
to znamená, zániku tohoto shromáždění.
Já nevidím žádný smysl v tom,
naslouchat projevům člověka, který
si nepřeje, aby toto shromáždění
pracovalo. (Dlouhotrvající potlesk.)
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji. Slovo má
pan Moric.
Poslanec SN V. Moric: Chcel by som povedať len to, že
som nikdy nehovoril o vyhlásení Slovenského
štátu. Dovoľte mi citovať pána Svitáka:
"Český šovinizmus je mi srdečne
odporný, slovenský nacionalizmus naopak chápem
vo všetkých podobách, pretože nacionalizmus
slabšieho národa má vždy iný ráz
než národná myšlienka silnejšieho
národa, či už vojensky, kultúrne či
hospodársky. Z tohto dôvodu je v USA rasizmus čiernych
iný než rasizmus bielych, i keď sú pojmovo
identické. Nikdy som nehlásal ani šovinizmus,
ani nacionalizmus. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
(Hlas z pléna): Chtěl bych se rád pana poslance
zeptat, co je pravda na zprávě, která prošla
tiskem, že v Ružomberoku požádal národní
radu, aby vyhlásila samostatný stát. V případě,
že tomu tak je, pak pan poslanec porušil poslanecký
slib, neboť sliboval na federaci a pak jeho místo
už zde není.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Já tuto diskusi nedoporučuji
rozvíjet, protože máme diskusi k prohlášení
předsedy vlády k ekonomickému scénáři
a problematice federace v tom smyslu, jak o ní hovořil
předseda federální vlády i prezident,
držme se tedy tématu.
Poslanec SN V. Moric: Tá poznámka nebola dobre formulovaná.
Žiadal som, aby Slovenská národná rada
po vzore Ukrajinskej republiky vyhlásila zákony
Slovenskej národnej rady na území Slovenska
za prvotné. Nič viac som nežiadal. Neviem,
odkiaľ vy máte takúto informáciu. Ani
v tlači nič takého neprebehlo. V nijakom
prípade. Žiadal som, aby zákony SNR na území
Slovenska boli prvotné a nadriadené zákonom
federálnym.
Hovoríte všetci o integrácii v Európe,
ale tá integrácia nie je národná,
ale je predsa ekonomická. Európa je až po Ural,
nie je len po Aš. Dávali nám stále za
vzor Sovietsky zväz, a keď nám môže
byť v čomsi vzorom, tak nám teraz dávajú
za vzor len a len Západ. Konečne by sme už
mali prestať hrať nejaký mantinelizmus, ale hnali
by sme sa triezvo na to podívať. Nič viac som
nevyhlasoval, ako ste to tu hovorili.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji. Hlásí
se poslanec Ruml a poslanec Šedovič.
Poslanec SL J. Ruml: Mám faktickou poznámku. Myslím,
že není rozhodující, co kdo hlásá,
ale co kdo dělá. Navrhoval bych, abychom se vrátili
ke scénáři. (Potlesk.)
(Jméno nebylo uvedeno): Navrhoval by som to isté,
aby sme sa vrátili k scenáru a ja si myslím,
že scenár je jediná možnosť za daných
okolností a že by sme už o tom mali hlasovať.
Poslanec SN J. Šedovič: Chcel by som potvrdiť,
že pán Mlynárik má na srdci záujmy
slovenského národa, lebo na každom plenárnom
zasadaní vnáša národnostné rozpory
medzi Čechov a Slovákov, a to tým najhorším
možným spôsobom.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Prosím členy
návrhové komise, pokud odešli z knihovny, aby
se tam urychleně vrátili, protože byl návrh
usnesení připraven a je třeba, aby ho posoudili,
abychom mohli dále pokračovat.
Poslanec SL V. Benda: Vážení, bez ohledu na
osoby a bez ohledu na problém - zazněl zde jeden
velmi nebezpečný nápad, že by měli
být pokáráni poslanci, kteří
odešli ze sálu. To by byl konec funkce tohoto demokratického
shromáždění. Je na nás a na naší
politické odpovědnosti a na našem svědomí
rozhodnout se, kdy budeme hlasovat a kdy nebudeme hlasovat, a
kdy budeme a kdy nebudeme přítomni jednání.
Pamatujte si tento okamžik i do budoucna a bude-li vám
předkládán takový jednací řád,
který by něco takového umožňoval,
důrazně se tomu vzepřete! (Potlesk.)
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji. Slovo má
poslanec Borguľa.
Poslanec SL M. Borguľa: Vážený pán
predsedajúci, vážené poslankyne, vážení
poslanci, prihlásil som sa do rozpravy, ale, bohužiaľ,
nejakým technickým nedopatrením sa moja prihláška
po ceste z krajnej lavice sem za predsednícky stôl
stratila.
- Jičínský: Skutečně jsem ji nedostal.)
Dovoľte mi, aby som povedal, že na dnešné
rokovanie som prichádzal vnútorne rozpoltený,
a to preto, že na jednej strane vrelo podporujem ekonomickú
reformu, a na druhej strane nachádzam v nej rad bielych
miest, a preto k nej mám i rad výhrad.
Ako člen bývalej vládnúcej strany,
ktorá je síce dnes na ceste k prerodu, som si dnes
ráno kládol otázku, jako je možné,
že keď predchádzajúce vlády i politickí
predstavitelia museli jasne vidieť už dlhé roky
bezperspektívnosť starého ekonomického
modelu, naše vzďaľovanie sa od Európy, nenašli
v sebe dosť politickej múdrosti a odvahy, aby pochopili,
že perspektíva je v pluralite, a to v politickej aj
v pluralite ekonomickej, že perspektíva je v radikálnych
úpravách, v radikálnej zmene a nie v čiastkových
úpravách, ktoré naviac v predchádzajúcich
rokoch sa realizovali pomaly, ktoré boli na každom
mieste torpédované administratívno-byrokratickou
mašinériou.
Nie je ospravedlnením ani skutočnosť, že
sme boli v mnohých ohľadoch len čiastočne
suverénnou súčasťou stalinského
a neostalinského diela vojnou rozdelenej Európy.
Na druhej strane som si dnes ráno kládol otázku,
či tento radikálny prelom zvládneme bez vážnych
úrazov. Dnes máme skutočne historickú
šancu urobiť prelom a vydať sa na cestu k prosperujúcemu
Československu, ktoré bude mať príležitosť
zaradiť, sa do spoločenstva európskych krajín.
Som si toho vedomý. Máme šancu dostať
sa do spoločenstva týchto krajín, do spoločenstva,
z ktorého sme boli vytrhnutí práve oným
stalinským duchom, ktorý ako Cerberus ešte
pred niekoľkými rokmi dával pozor aj na našu
republiku. Prelom treba urobiť energicky, hovorilo o tom
i viac našich voličov. Na druhej strane niektorí
však upozorňujú na to, že je potrebné
eliminovať riziká, ktoré bezosporu reforma
so sebou prináša, nedopustiť hlboký pád
životnej úrovne, ktorý z nej môže
hroziť, stratu sociálnych istôt a v konečnom
dôsledku namiesto povznesenia ekonomiky na európsku
úroveň jej pád tak, ako sme toho boli svedkami
v susednom Poľsku. Samozrejme, ja si prajem to prvé,
aby sme sa dostali do spoločenstva európskych krajín.
Po tomto všeobecnom pohľade mi dovoľte niekoľko
poznámok k samotnej reforme.
- K otázke privatizácie. Za kľúčovú myšlienku je treba z hľadiska budúcnosti vziať vytvorenie nového vzťahu k výrobným prostriedkom, vzťahu skutočného vlastníka, ktorý vo výrobnom prostriedku, svojej reštaurácii, v dielni, či akciách podniku má zhmotniteľné výsledky svojej často mnohoročnej práce. Privatizáciu je treba istotne podporiť. Aj ja osobne ju podporujem. Dávam si však zároveň otázku či metódou bezplatného kupónového delenia národného majetku sa tohto cieľa naozaj dosiahne. Výstižne o tom hovorí české porekadlo "lehce nabyl, lehce pozbyl". Isteže, rozdávanie nebude populárne, každý z nás predsa niečo dostane. Na druhej strane nie každý z 15 miliónov obyvateľov tejto republiky chce byť podnikateľom, Nie každý má k tomu predpoklady. K čomu to môže viesť? Časť občanov. ktorá dostane majetkový kupón ho bude rýchle chcieť zmeniť za hotové peniaze, kupóny budú vykupovať (možno i pod cenou) zbohatlíci uplynulých rokov či nastražené osoby, ktoré ich budú lacno vykupovať pre zahraničný kapitál. Áno, vážení kolegovia, k takejto situácii môže dôjsť. Zamyslime sa nad tým veľmi vážne. A to už nehovorím o tom, že štátna pokladnica, ktorá je aj dnes prázdna, zostane i naďalej prázdnou. Naopak, do obehu sa dostanú peniaze dnes uložené v bankách, alebo možno v matracoch postelí, zbohatlíci budú kupón vykupovať po desiatkach od tých, ktorým budú chýbať hotové peniaze na každodenné výdaje. Pýtam sa: Neotvoríte tým veľmi nebezpečný kanál pre destabilizáciu nášho aj tak chudobného trhu, ale hlavne pre infláciu a znehodnotenie toho daru, ktorý síce každý z nás dostane, ktorý však môže byť darom danajským?
Domnievam sa, a je to názor viacerých ekonómov,
(ja by som nepodceňoval expertízy, pracovalo na
nich veľa múdrych ľudí, profesorov), že
kto chce z čiastky spoločného majetku podnikať,
mal by si podnikanie zaplatiť alebo - vzhľadom na to,
že časť občanov na to prostriedky nemá,
nech si na odkúpenie majetku vezme pôžičku
napríklad s dvadsaťročnou splátkou.
Štátny rozpočet by získal prostriedky
na budovanie nemocníc, sociálnych inštitúcii,
diaľnic, prostriedky by sa vrátili aj tým občanom,
ktorí z toho alebo onoho dôvodu podnikať nechcú.
Ako príklad uvediem, že len v Západoslovenskom
kraji, kde som bol volený, sa v tomto roku nedostáva
minimálne 800 mil. korún na dostavbu svojpomocne
budovaných objektov, na urýchlenie rozostavanej
bytovej výstavby, na započatie výstavby už
20 rokov sľubovanej nemocnice v Nitre, polikliniky v Komárne,
na stavbu dialničného obchvatu mesta Trenčín
a na ďalšie potrebné záležitosti.
Niekoľko slov mi dovoľte k reprivatizácii. Dnes
sa o tom ešte nehovorilo. Ešte v máji som to
slovo, obrazne povedané, nepoznal. Dnes viem, že je
to vrátenie súkromného majetku. Asi ho nepoznali
ani tvorcovia volebných programov iných strán
a hnutí, zastúpených dnes v tomto našom
parlamente, pretože som sa v žiadnom z ich volebných
programov s vrátením majetku nestretol. Prosím,
i naše myslenie, myslenie strán a hnutí, sa
vyvíja, proti gustu žiaden dišputát. Pýtam
sa však, čo povie 10 mil. občanov, ktorí
si budú uťahovať opasky preto, že i oni
budú platiť odškodné za majetok, na ktorý
možno ich pôvodní majitelia už dávno
zabudli. Naviac, moja generácia tento majetok nevyvlastňovala,
ale práve moja generácia, to je generácia
štyridsiatnikov až päťdesiatnikov, za ňu
platí. Nejde o maličkosti. Predpokladám,
že nás to bude stáť niekoľko miliárd
Kčs, ktoré budeme na odškodnom musieť
zaplatiť.
Pýtam sa ďalej. Nezabrzdíme to, o čo
nám vlastne ide, to znamená proces malej privatizácie?
Tým, že roztočíme kolotoč majetkovoprávnych,
dedičských a iných sporov?
Nakoniec to hlavné. Voliči sa pýtajú,
kde sa zastaví proces reprivatizácie? Pri vracaní
domov a dielní? To by sa dalo pochopiť. Alebo pri
zrušení prezidentských dekrétov z roku
1945, ktoré boli, mimochodom, prijaté v podmienkach
právneho štátu?
Dnes, keď v civilizovanom svete sa internacionalizáciou
kapitálu klasický súkromnovlastnícky
charakter výrobných prostriedkov dostáva
do pozadia, my sa vraciame do obdobia predvojnového Československa.
Tadiaľ, podľa môjho názoru, cesta do Európy
nevedie.
Zvláštnou kapitolou je naše poľnohospodárstvo,
všeobecne uznávané za stabilizátor našej
ekonomiky. Len zachovanie nesporných výhod, ktoré
spočívajú vo veľkovýrobnej technológii,
nás môže uchrániť pred prázdnymi
pultami. To je názor veľkej časti poľnohospodárov,
s ktorými som v ostatnom čase hovoril v našom
Západoslovenskom kraji.
K druhému okruhu problémov, uvoľňovaniu
cien. Iste, vážení kolegovia, cenu môže
určiť len trh, nie byrokrat na cenovom úrade.
To platí však len na trhu, kde dodávateľ
nemá monopolné postavenie, čo však u
nás nie je. Východiskom je napr. otvoriť trh
zahraničiu, otvoriť ho pre dovoz spotrebného
ale i iného tovaru, ktorý na trhu chýba.
To však predpokladá mať rezervu vo valutách
tak, aby sme mohli nedostatkový tovar nakúpiť
a vytvoriť tak konkurenčné prostredie, dosiahnuť
v konečnom dôsledku stabilizáciu cien. Nazval
som túto rezervu "polštářem"
(vankúšom). Tento výraz sa páčil
i pánu ministrovi Klausovi. Citovali ho i niektoré
denníky vo štvrtok ráno, aj rádio Slobodná
Európa. To, že sa o tento vankúš zajíma
i zahraničie, ma teší. Oveľa radšej
by som však bol, keby zahraničie prispelo k naplneniu
tohto vankúša, ktorý musí stlmiť
náraz, ktorý môže vyvolať prirodzené
chovanie podnikov po uvoľnení cien. Prirodzené
chovanie podnikov je, že po uvoľnení cien dôjde
k rastu cien a roztočeniu inflačnej špirály.
Hovorím o tom, pretože práve existencia takého
vankúša je jedným z predpokladov okamžitej
generálnej liberalizácie cien. lnak je tu nebezpečenstvo
zrútenia trhu, hyperinflácia, vážne
problémy v živote občana a fungovaní
našich podnikov.
lste, vstup do Medzinárodného menového fondu
a Svetovej banky, ktorý sme schválili, vytvára
isté predpoklady pre naplnenie tohto vankúša,
ale ako sa hovorí "co je doma, to se počítá".
Na moju otázku vo výbore o devízových
rezervách pre manéver s liberalizáciou mi
zatiaľ pán minister nedal uspokojivú odpoveď.
K tretiemu okruhu problémov - k devalvácii a vnútornej
zameniteľnosti českej koruny. Logika hovorí,
pokiaľ sa nechceme zadľžiť, ak nechceme dosiahnuť
racionálne chovanie podnikov, je potrebné devalvovať.
Na druhej strane je potrebné si uvedomiť dopad devalvácie
na občana, na podniky. Vôbec nejde o to, že
šiling bude stáť, namiesto dnešných
2,60 Kčs 3 Kčs. Keď si dnes môžeme
kúpiť šilingy za 2 000 Kčs, robí
to pre občana asi 300 Kčs ročne. lde o viac.
lde o dopad na ceny. Uvediem len jednoduchý príklad
- plyn. Keď dnes občan kupuje 1 m3 plynu
za 0,80 Kčs, po odstránení zvýhodnenia
bude cena 1,60 Kčs a po prechode na platby vo voľnej
mene voči ZSSR to bude podstatne viac, a až teraz
sa dostávame k otázke devalvácie. Keby devalvácia
bola 30 %, čo by to znamenalo? Napríklad to, že
za vykurovanie svojho domu občan zaplatí ročne
20.000 Kčs, čo je takmer 2000 Kčs mesačne.
Pýtam sa, či to naši občania unesú?
Vážené poslankyne, poslanci, mám ďaleko
od strašenia a sociálnej demagógie, chcem však
svojím vystúpením upozorniť na veľké
riziká, ktoré scenár ekonomickej reformy
v sebe obsahuje. Uvedomujem si, že to nepôjde bezbolestne.
V scenári však nie sú žiadne garancie.
Pokiaľ pôjdeme s infláciou, s indexom rastu
cien, napríklad maďarský parlament - to bola
prvá vec, ktorú vyžadoval. S indexom rastu
cien životných nákladov, s mierou nezamestnanosti,
to musí byť zároveň výsledkom
konkrétnej dohody, a kontrolovateľnej dohody, aby
sme ku koncu roka vedeli sa opýtať, či sa táto
dohoda dodržala, alebo nie. Celý scenár by
mal byť akýmsi výsledkom dohody s verejnosťou,
možno aj formou referenda, pretože dopad bude mať
na každého občana. Naviac pre viaceré
myšlienky, ktoré sú v scenári, občan
nám vo voľbách svoj mandát nedal - jednoducho
preto, že v našich volebných programoch tieto
myšlienky neboli. Ak sa pri hlasování zdržím,
nebude to preto, že som proti reforme, ako som povedal na
začiatku, som za oboma rukami som za ňu, avšak
niektoré riziká, ktoré predložený
scenár v sebe má, sa mne, ako poslancovi, javia
neúnosne vysoké. Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)