Doufám, že ti poslanci a poslankyně z ODS,
kteří se nyní srdečně baví,
si uvědomí riziko, které plyne z toho, zda
předsednictva zmíněných fondů
jsou skutečné těmi vlastníky, kteří
to s naším průmyslem myslí nejlépe.
Já bych rád sdílel jejich optimismus a byl
bych šťastný jako dítě, kdyby to
tak bylo. Přece jen však jistý realismus v
myšlení mi brání, abych akceptoval tento
předpoklad, jakkoliv by mi byl milý.
Nyní dáváme těmto investičním
privatizačním fondům volnou ruku podle zákona
až do 31. prosince 1993, do kdy mají upravit své
monopolizační poměry a různá
procenta (nebudu je individuálně rozebírat)
uvést do souladu s navrženým zákonem.
Do té doby vlastně mohou dělat, co chtějí.
Šťastné hospodářství, které
tuto etapu vydrží. Já doufám, že
to bude právě naše hospodářství.
Nejde o maličkost, jde jenom o 240 miliard základních
fondů. Doufám dokonce, že i ministerstvo pro
privatizaci všechny projekty předloží
tak, jak se původně předpokládalo
v řádném termínu, v řádném
provedení k tomu, aby zbývající
dikové mohli rozhodovat podle předpokladů.
Úplné sdílím tuto snahu a doufám,
že se vydaří, ale nechci být kozinovský.
Do roka a do dne se ukáže, která strana v tomto
smyslu měla pravdu. Sám doufám, že skutečné
náš průmysl a naše zemědělství
bez ohledu na to, jaké privatizační fondy
budou hrát o jeho dividendy a zisk, si sám ze svých
elementárních životních zájmů
zvolí kladnou cestu a tomu nejvíce věřím.
Děkuji vám za poslech. (Bouřlivý potlesk.)
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem poslancovi Tichému. Prosím, ukľudnite
sa. Nerád by som opakoval slová jedného poslanca
z horných lavíc, že nás môže
prejsť smiech.
Kto ďalší hodlá vystúpiť v
tejto diskusii, ktorá je zrejme poslednou príležitosťou
na vystúpenie v pléne samostatnej schôdze
Snemovne národov. Nikto sa nehlási. Rozpravu pokladám
za ukončenú.
Žiadam všetkých, ktorí sa nachádzajú
v priľahlých priestoroch, aby sa dostavili do snemovne.
Budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona
o investičných spoločnostiach a investičných
fondoch, tlač 1412, v znení, ktoré sa nachádza
v tlači s číslom 00594 z 22. 4. 1992,
čo je znenie schválené Snemovňou ľudu.
Pri hlasovaní o tomto zákone platí zákaz
majorizácie. Je potrebných minimálne 38 kladných
hlasov v obidvoch častiach Snemovne národov. Prosím
pani poslankyňu Petrovú, aby sa sústredila
na hlasovanie.
Hlasujeme. Kto súhlasí s predloženým
vládnym návrhom zákona o investičných
spoločnostiach a investičných fondoch, nech
zdvihne ruku a stlačí tlačidlo!
Hlasování: 17.43
(SN-ČR 50, SN-SR 41)
Kto je proti?
(SN-ČR 0, SN-SR 0)
Kto sa zdržal hlasovania?
(SN-ČR 4, SN-SR 11)
Česká republika: päťdesiat, nula, štyri.
Slovenská republika: štyridsatjeden, nula, jedenásť.
Konštatujem, že Snemovňa národov schválila
vládny návrh zákona o investičných
spoločnostiach a investičných fondoch. Ďalej
konštatujem, že po súhlasnom uznesení
obidvoch snemovní Federálne zhromaždenie schválilo
vládny návrh zákona o investičných
spoločnostiach a investičných fondoch, tlač
1412, so znením príslušných pozmeňujúcich
a doplňujúcich návrhov a v znení uznesenia
Snemovne ľudu. Ďakujem vám. Ďakujem aj spravodajcovi.
Posledným bodom nášho programu má byť:
Bod programu 5: Žádost o udělení
souhlasu k trestnímu stíhání poslanců
Federálního shromáždění
Prosím predsedu mandátového a imunitného
výboru, aby nás oboznámil so žiadosťou,
ktorá prišla snemovni. Slovo má poslanec Horník.
Poslanec SN J. Horník: Vážený
pán predseda, vážené poslankyne, vážení
poslanci! Správa mandátového a imunitného
výboru pre Snemovňu národov.
Dňa 24. 5. 1991 požiadal náčelník
odboru vyšetrovania Verejnej bezpečnosti Praha-mesto,
major JUDr. Jan Kmec Federálne zhromaždenie ČSFR
o udelenie súhlasu k trestnému stíhaniu a
zbavenie poslaneckej imunity poslancov Federálneho zhromaždenia
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Kláry
Samkovej, Petra Gandaloviča, Michala Malého, Jiřího
Pospíšila, Miloslava Soldáta, Věroslava
Slámu, Stanislava Devátého, Milana Hrušku,
Jána Mlynárika, Pavla Vandasa, Jiřího
Rumla, Petra Kulana, Tomáša Kopřivu, Ondřeja
Humla a Františka Pernicu, ktorí údajne dňa
16. 5. 1991 v Prahe 5 - Smíchov, na námestí
Sovietskych tankistov okolo 18. hodiny, po skončení
prejavov v rámci zhromaždenia občanov za zrušenie
ustanovenia § 202 trestného zákona, po predchádzajúcej
dohode, sa podieľali na natrení tanku č.23
ružovou farbou, ktorý je umiestnený na pomníku
sovietskych osloboditeľov.
Toto konanie poslancov Federálneho zhromaždenia ČSFR,
podľa vyšetrovateľov, zapadá do dôvodného
podozrenia zo spáchania trestného činu výtržníctva
podľa § 202 ods. 1, príp. ods. 2 trestného
zákona a trestného činu poškodzovania
cudzej veci podľa § 257 ods. 1, 2 písm. c) trestného
zákona.
Mandátový a imunitný výbor Snemovne
národov sa udalosťami, ktoré sa odohrali 16.
5. 1991 v Prahe 5 Smíchov, námestie Sovietskych
tankistov, zaoberal trikrát, a to dňa 25. 6. 1991,
kedy sa konala spoločná schôdza výborov
mandátových a imunitných Snemovne ľudu
a Snemovne národov, na ktorej sa prerokúvala žiadosť
odboru vyšetrovania VB Praha-mesto na udelenie súhlasu
na trestné stíhanie poslancov Federálneho
zhromaždenia, podozrivých zo spáchania trestného
činu výtržníctva podľa § 202
ods. 1, príp. ods. 2 trestného zákona a tiež
z trestného činu poškodzovania cudzej veci
podľa § 257 ods. 1 a ods. 2 písm. c)
Výbory zaujali k žiadosti stanovisko uznesením
č. 15, ktoré sme oznámili vyšetrovateľovi
listom z 27. 6. 1991, číslo konania 5776/91 33/5-11,
v ktorom sme žiadali odbor vyšetrovania VB o doplnenie
určitých podrobností.
Toto doplnenie mandátový a imunitný výbor
SN od vyšetrovateľov nedostal.
Na 10. schôdzi mandátový a imunitný
výbor SN 18. júla 1991 znovu prerokoval záležitosť
smíchovského tanku na základe opätovného
listu vyšetrovateľa pána Kmeca, ktorý
sa nazýva "podanie správy na identifikáciu
skupiny poslancov, ktorí sú podozriví zo
spáchania trestného činu". List však
znovu neobsahoval tie podrobnosti, o ktoré mandátový
a imunitný výbor žiadal listom z 27. júna.
Na 14. schôdzi mandátový a imunitný
výbor na základe žiadosti vyšetrovateľa
hlavného mesta Prahy dr. Jana Kmeca z 3. februára
1992 zaujal konečné stanovisko k tomuto prípadu.
Mandátový a imunitný výbor SN konštatoval,
že cez opätovnú žiadosť MIV sa nepodarilo
dostatočne identifikovať určené osoby
ani b1ižšie okolnosti udávanej protiprávnej
činnosti a jej právnu kvalifikáciu a neodporúča
Snemovni národov dať súhlas k trestnému
stíhaniu poslancov podľa článku 50 ústavného
zákona č. 143/1968 Zb.
Navrhujem preto, aby Snemovňa národov prijala toto
uznesenie: "Snemovňa národov sa na svojej schôdzi,
konanej dňa 28. apríla 1992, rozhodla neudeliť
súhlas na trestné stíhanie poslancov SN Kláry
Samkovej, Petra Gandaloviča, Věroslava Slámu,
Stanislava Devátého, Milana Hrušku, Petra Kulana
a Františka Pernicu, ktorí sa údajne dňa
16. mája 1991 v Prahe 5 - Smíchove na námestí
Sovietskych tankistov okolo 18. hodiny, po skončení
prejavov v rámci zhromaždenia občanov za zrušenie
ustanovenia § 202 trestného zákona, po predchádzajúcej
dohode podieľali na natrení tanku č. 23 umiestnenom
na pomníku sovietskych osloboditeľov ružovou
farbou a sú preto podozriví zo spáchania
trestného činu výtržníctva podľa
§ 202 ods. 1, prípadne ods. 2 trestného zákona,
a trestného činu poškodenia cudzej veci podľa
§ 257 ods. 1 a 2 c) trestného zákona."
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem, pán poslanec. K tejto problematike sa
o slovo hlási pán poslanec Petr Uhl.
Poslanec SN P. Uhl: Pane předsedo, paní a
pánové, když jsme se před jistou dobou
zabývali otázkou zbavení imunity poslankyně
Jany Petrové, hlasoval jsem pro to, aby této imunity
byla zbavena v té záležitosti, která
byla projednávána, protože se jednalo o rehabilitační
záležitost a poslankyně Jana Petrová
sama chtěla, aby této imunity byla zbavena.
V tomto případě bych se rád dověděl,
zda jednotliví poslanci - pokud to bylo zjišťováno
- o nichž tady jednáme, sami žádají,
aby této imunity byli zbaveni, aby tak mohli před
soudem této země obhájit své stanovisko.
V případě, že tomu tak bylo, prosím,
aby bylo odlišeno, kteří poslanci žádají
o zbavení imunity a kteří ne. A jsou-li rozdílné
postoje poslanců, žádám, aby bylo hlasováno
odděleně o těch, kteří žádají
zbavení imunity, a o těch, kteří si
to nežádají. Podle toho také já
budu hlasovat. Děkuji. (Potlesk.)
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Opýtam sa pána predsedu mandátového
a imunitného výboru, či nám môže
podať vysvetlenie. Áno. Potom vystúpi pán
poslanec Roubal, potom poslanec Stome. Dve technické poznámky.
Ja vás vidím, pán poslanec Stome, potom ešte
poslanec Šolc. Pán poslanec Horník, podajte
nám, prosím, informáciu, či niektorý
z menovaných poslancov sám požiadal o zbavenie
imunity.
Poslanec SN J. Horník: Okrem hromadnej žiadosti
od vyšetrovateľa žiaden poslanec z uvedených
písomne nepožiadal o zbavenie imunity.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Je táto informácia pre vás dostačujúca,
pán poslanec Uhl? (Poslanec SN P. Uhl: Ano, děkuji.)
Ďakujem. Pán poslanec Roubal ako ďalší
v rozprave.
Poslanec SN M. Roubal: Vážený pán
predsedajúci, zoznam poslancov, ktorí sa údajne
zúčastnili premaľovania tanku, považujem
za nedôsledný a povrchne pripravený. Z toho
dôvodu ani návrh poslanca Uhla nie je prijateľný.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Zoznam nevypracoval mandátový a imunitný
výbor, ale vypracoval ho príslušný odbor
vyšetrovania. Ešte pán poslanec Uhl.
Poslanec SN P. Uhl: Já se strašně omlouvám,
ale já jsem vůbec nic nenavrhoval. Pouze jsem se
ptal a dostal jsem uspokojující odpověď.
To je všechno.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Hlásil sa najskôr pán poslanec Stome,
potom pán poslanec Tichý. (Poslanec Stome bere slovo
zpět.) Pán poslanec Stome - nie je potrebné.
Pán poslanec Tichý.
Poslanec SN B. Tichý: Mám-li tomu dobře
rozumět, tak právě to, že pan poslanec
Uhl nic nenavrhl, je to pro něho nepřijatelné?
Děkuji.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Pán poslanec Šolc.
Poslanec SN J. Šolc: Pane předsedající,
dámy a pánové, cestou sem jsem byl upozorněn,
abych to nerozváděl. Nechci nic rozvádět.
Jen jedna analogie. Asi před měsícem mě
žádal dopisem náš krajan z Ohia pan Jerome
Jakoubek, abych znovu vyvolal otázku neoprávněné
rehabilitace nechvalně známého Pícha-Tůmy,
který byl rehabilitován pro nedostatek důkazů.
Samozřejmě to vyvolalo vlnu nevole. Ale prokuratura
musí pracovat s fakty, aby mohla podat důkazy. Jestliže
tentokrát argumentujeme tím, že je pro nás
obtížná identifikace natěračů,
mezi nimiž mám několik kamarádů
již z doby před natíráním, pak
je skutečně těžké, abychom našli
pro staré zločiny důkazy z hloubky 35 let.
Domnívám se, že máme-li obstát,
tak musí platit zásada "pravda padni, komu
padni". Z tohoto hlediska zažívám určitý
pocit trapnosti a budu hlasovat proti této rezoluci. (Potlesk.)
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Pán poslanec Kulan, pán poslanec
Devátý, pán poslanec Blažek, pán
poslanec Zeman.
Poslanec SN P. Kulan: Vážený pán
predsedajúci, milé dámy, vážení
páni! Nepochybujem o tom, že sa čaká
niekoľko slov v celej tejto pauze. Rád by som povedal
niekoľko vecí a povedal ich dostatočne nahlas,
pretože to, čo sa spustilo po natrení smíchovského
tanku na ružovo, by som mierne označil za jednostrannú
informáciu.
Ako ste si iste všimli, vyšetrovateľ, ktorý
žiadal o zbavenie imunity, svoje tvrdenie odôvodnil
údajným porušením ods. 1, 2 § 202
trestného zákona, ktorý sa vzťahuje
na trestný čin výtržníctva. Málokto
z vás vie, že tieto dva odseky sa týkajú
tzv. zhanobenia pamiatky zosnulých a zhanobenia kultúrnej
pamiatky. K týmto obidvom odsekom bol v novinách
podaný veľmi podrobný právny výklad
a ja by som rád povedal, že pamiatka zosnulých,
pokiaľ ma pamäť neklame, je jednak dátum
v kalendári, podľa ktorého sa drží
sviatok, a jednak je to označené miesto, kde sú
telesné pozostatky zosnulých, čo v tomto
prípade nie je pravda. Áno, je pravda, že tank
typu IS 2, nie typu T 34 so 154-mm nemeckým kanónom,
mal štatút kultúrnej pamiatky, ale ten štatút
nikde ani slovom nehovorí o tom, akú farbu má
mať tento tank.
Keď niekto hovorí o zneuctení kultúrnej
pamiatky, mohol by som súhlasiť len s tým,
že sme zneuctili zbraň. Zneuctili sme zbraň
ako semiotický znak režimu, ktorý tu 43 rokov
neexistoval. Možno si niektorí z nás pamätajú,
kde alebo ako vznikol kult klaňania sa zbraniam ako symbolu
hrdinstva. Tento kult vznikol v Leningrade v dobe blokády,
kedy sa zbraňou označovali miesta, kde boli mrtvoly
obrancov Leningradu. Od tej doby sa akosi takýto semiotický
znak preniesol k nám a v podstate zbrane naplnili Československo
od Kalinova až po Aš. V Kalinove, ktorý bol oslobodený
prieskumovou jednotkou na koňoch a ktorá mala najťažšie
zbrane len mínomet (dnes nájdete od samohybných
kanónov až po ťažké zbrane sovietskych
tankov), ale ja v podstate nerozumiem, prečo by mali byť
otočené na západ, keď hlavný
smer bol severojuh. Postupne tieto zbrane doplňovali ešte
lietadlá typu MIG 15, napr. v parku v Prešove sa doplňovali
ďalšie zbrane a toto bolo prijaté ako symbol
pracovitosti nášho ľudu.
Osobne vôbec nie som si istý, že kladenie takýchto
technologických produktov na hroby alebo miesta, ktoré
majú čosi označovať, že je tým
najvhodnejším uctievaním pamiatky zosnulých,
napr. taký kombajn alebo sústruh sú oveľa
užitočnejšie stroje a ja som na žiadnom,
doteraz na žiadnom hrobe kombajnistu kombajn nevidel... (Předsedající
předseda SN M. Šútovec: Pán poslanec,
neviem, či je potrebné takto argumentovať.
Táto argumentácia by azda bola vhodná pri
obhajobe pred súdom. V tej chvíli to nie je potrebné.)